Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Co/160/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Duditša a členiek senátu JUDr. Evy Feťkovej a Mgr. Angeliky Sopoligovej v spore žalobcu Z. I., J.. XX.XX.XXXX, G. I. H., S. X, zastúpeného JUDr. Katarínou Habiňákovou, advokátkou so sídlom v Košiciach, Štúrova 20, proti žalovanej A. I., V.. H., J.. XX.XX.XXXX, G. I. H., S. X, zastúpenej Mgr. Monikou Dunčákovou, advokátkou so sídlom v Košiciach, Štúrova 20, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo 16.01.2017 č.k. 28C/181/2013 -517 a o odvolaní právnej zástupkyne žalovanej proti uzneseniu Okresného súdu Košice II z 18.01.2016 č.k. 28C/181/2013 -514 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok č.k. 28C/181/2013 - 517 v spojení s opravným uznesením č.k. 28C/181/2013

- 579.

Žalobcovi p r i z n á v a plnú náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanej.

N e p r i h l i a d a na odvolanie právnej zástupkyne žalovanej proti uzneseniu č.k. 28C/181/2013 -514.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Košice II (ďalej iba „súd prvej inštancie“) rozsudkom zo 16.01.2017 vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo sporových strán a z vecí, ktoré mali žalobca a žalovaná v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov (BSM), prikázal do výlučného vlastníctva žalobcu nehnuteľnosti evidované v katastri nehnuteľností na X. Č.. XXXXX H.. Ú.. Y. M. G. Č.. X I. G. O. Č.. N.. XXXX J. S. X I. H., J. N. J. K. Č.. XXXX/X M. N. K. I. I.H. XXXX/XXXXXX J. N. Č. M. N. L. G. O. Č. N.. XXXX J. N. J. K. Č.. XXXX/ X M. J. X. Č.. XXXXX K. H.. Ú.. Y. M. N. K. Q. I.Ľ. XXXX/XXXXXX, J. K. K. V. U. K. Č.. XXX/X L. K. M. J. Q. I. XXX S., Ď. H. J., K. N., X H. J. N., W. V. L.. G., L. L. U. G. M. K. K. I. N. X.XXX,- D.. Z vecí, ktoré mali sporové strany v BSM prikázal do výlučného vlastníctva žalovanej Q. S. I. I. A. X,X D. D.I.: H. XXX P. N. K., Y. L.. X., I. L.. N. M. L. S.U. L. Q. I. N. V., M. Y. X H. L. V.. XXXX, XX H. L. V.. XXXX, XX H. L. V. XXXX, XX H. L. V. XXXX M. XX H. L. V. XXXX. Žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanej na vyrovnanie hodnoty jej podielu na bezpodielovom spoluvlastníctve peňažnú náhradu v sume 16.893,17 eur do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Rozhodol, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania. Ďalšími výrokmi uložil žalobcovi i žalovanej povinnosť nahradiť trovy štátu v sume po 179,36 eur na účet Okresného súdu Košice II do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia a povinnosť zaplatiť súdny poplatok za vyporiadanie BSM v sume po 1.396,95 eur do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia na účet Okresného súdu Košice II.

2. Súd prvej inštancie rozsudok odôvodnil tým, že sporové strany sa po zániku ich manželstva rozvodom nedohodli na vyporiadaní BSM. Pokiaľ sa týka rozsahu vecí a majetkových hodnôt patriacich do BSM súd prvej inštancie, vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu, tu zaradil nehnuteľnosti v zostatkovej

hodnote 79.900,- eur, H.Ľ. J. N. L. E. XXX,- D., K. N. N. E. X,- D., X H. J. N. N. E. X,- D., W.H. V. L.. G. N. L. E. XX,- D., L. L. U. G. N. E. XX,- D., Q. S. I. I. E. X.XXX,- D., Y. L.. X. I. E. XXX,- D., I. L.. N. I. E. X D., L. S. I. L. E. X,- D. M. K. E. X.XXX,- D.. Pri vyporiadaní prihliadol na vnos žalobcu z vlastného na spoločný majetok strán v sume 43.152,09 eur a na rozsah v akom sa strany podieľali na splnení spoločných záväzkov v čase po zániku BSM, kedy z celkovej sumy záväzkov 13.035,94 eur zaplatil žalobca sumu 11.329,76 eur a žalovaná sumu 1.706,18 eur. Prihliadol na hodnotu pohľadávky žalobcu z účtu Slovenskej sporiteľni ku dňu zániku BSM v sume 2,- eura, hodnotu pohľadávky žalobcu z účtu Slovenskej sporiteľni v sume 615,04 eur, hodnotu kapitálového životného poistenia žalobcu v ČSOB poisťovni a.s., ktorá ku dňu zániku BSM predstavovala 1.007,17 eur a hodnotu kapitálového životného poistenia žalovanej v poisťovni AEGON Životná poisťovňa, a.s. ku dňu zániku BSM v sume 320,- eur. Z vecí patriacich do BSM do výlučného vlastníctva žalobcu prikázal nehnuteľnosti, H. J., K. N., X H. J. N., W. V., L. L. M. K. K. I. N. X.XXX,- D. a do výlučného vlastníctva žalovanej Q. S. I., Y., I. M. L. S.. Pri zohľadnení hodnôt zostatkov na dvoch bankových účtoch a odkupnej hodnoty životného poistenia pripadajú z BSM strán žalobcovi hodnoty v sume 87.386,21 eur, z ktorých však suma 43.152,09 eur predstavuje vnos z vlastného majetku na spoločný majetok, ktorý sa má žalobcovi vrátiť a tak pri vyporiadaní dochádza k jeho zápočtu. Sumu 4.811,79 eur je potrebné odpočítať preto, že ju na spoločné dlhy zaplatil žalobca po zániku BSM za žalovanú. Žalovanému sa tak v konečnom dôsledku z BSM strán po vyporiadaní dostáva hodnota 39.422,33 eur. Pri zohľadnení hodnoty životného poistenia sa žalovanej z BSM pri vyporiadaní dostáva hodnota 5.744,- eur. Vzhľadom na hodnotovú disproporciu, na dosiahnutie zákonom predpokladanej rovnosti podielov na zaniknutom BSM uložil súd žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovanej peňažnú náhradu v sume 16.893,17 eur.

3. Súd prvej inštancie svoju úvahu smerujúcu k záveru o splnení zákonných predpokladov pre realizáciu zápočtu v prospech výlučného majetku žalobcu odôvodnil tým, že žalobca nad akúkoľvek pochybnosť nadobudol členské práva a povinnosti v bytovom družstve, s ktorými bol spojený nájom bytu J. G. X I. H., a teda nadobudol právo na uzavretie zmluvy o nájme tohto družstevného bytu pred uzavretím manželstva so žalovanou, následkom čoho táto majetková hodnota bola jeho výlučným majetkom. Žalobca ostal výlučným členom bytového družstva a vlastníkom s tým spojenej majetkovej hodnoty aj po uzavretí manželstva so žalovanou, ktorá sa síce stala spoločnou nájomkyňou bytu Č.. XX J. G. X I. H., nie však členkou bytového družstva, pretože toto majetkové právo v nezmenenej podobe ostalo naďalej žalobcovi. Pokiaľ žalovaný následne nadobudol G. Č.. XX J. G. X I. H. Q. bytového družstva do vlastníctva, realizoval tým majetkové právo člena, ktoré mu výlučne patrilo, a tým došlo k transformácii majetkového práva spojeného s členstvom v družstve na výlučné vlastníctvo bytu. Pokiaľ toto vlastnícke právo k bytu žalobca následne predajom vymenil za inú hodnotu, takto nadobudnutá hodnota je jeho výlučným vlastníctvom a nie spoločným majetkom, ako sa nesprávne domnievala žalovaná. Žalobca takto získal peňažnú sumu 43.152,09 eur, ktorá bola použitá na nadobudnutie spoločných nehnuteľností, zo svojho túto hodnotu vynaložil na spoločný majetok a preto má právo na vrátenie tohto plnenia pri vyporiadaní BSM podľa § 150 Občianskeho zákonníka. Žalovaná sa mylne domnievala, že so vznikom spoločného nájmu bytu č. 15 na Belehradskej 2 v Košiciach, uzavretím manželstva so žalobcom, jej vznikol nárok na prevod vlastníctva bytu za podmienok vyplývajúcich zo zák. č. 182/1993 Z.z. Z výslovného znenia § 28 tohto zákona je zrejmé, že toto právo patrí len tomu nájomcovi družstevného bytu, ktorý je zároveň aj členom bytového družstva, čo však žalovaná rozhodne nebola. Súd prvej inštancie sa nestotožnil s právnym názorom žalovanej o možnosti zohľadniť pri vyporiadaní BSM jej prípadný finančný prínos na nadobudnutí členských práv a povinností žalobcom pred uzavretím manželstva. BSM je majetok manželov nadobudnutý za trvania tohto majetkového spoločenstva a majetkové vzťahy manželov, ktoré vznikli za trvania manželstva, a to len medzi spoločným majetkom manželov a výlučným majetkom každého z nich. Z podstaty vyporiadania BSM vyplýva, že sa netýka vzájomných majetkových vzťahov manželov, ako výlučných vlastníkov a už vôbec nie vzťahov, ktoré vznikli pred uzavretím manželstva. So zreteľom na toto právne posúdenie súd prvej inštancie považoval za nadbytočné vykonávať ďalšie dokazovanie smerujúce k spochybneniu tvrdenia žalobcu o úplnom zaplatení odplaty za právo členských práv a povinností v bytovom družstve na žalobcu a k preukázaniu spoluúčasti žalovanej na takomto plnení. Pri úvahách smerujúcich k záveru a spôsobe vyporiadania nehnuteľnosti, vyšiel súd prvej inštancie z toho, že podstatnú zásluhu na jej nadobudnutí má žalobca jednak preto, že nehnuteľnosti nadobudli sporové strany od rodičov žalobcu a tento vzťah mal vplyv na to, že došlo k odpredaju nehnuteľnosti stranám za výhodnejších ako trhových podmienok, čo žalovaná v konaní priamo pripustila a tiež preto, že sa žalobca v prevažnej miere podieľal vlastnými prostriedkami na zaplatení kúpnej ceny. Súd prihliadal aj na to, že od mesiaca august 2012 žalovaná nehnuteľnosti neužíva a odvtedy aj po rozvode manželstva ich užíval žalobca, ktorý ich mieni užívať aj

do budúcnosti. Od opustenia spoločnej domácnosti žalovanou využíva a udržiava nehnuteľnosti výlučne žalobca, ktorý si plní povinnosti vlastníka. Súd prvej inštancie zohľadnil aj to, že žalovaná zmenila svoje pôvodné stanovisko k spôsobu vyporiadania, čím sleduje len vytvorenie priestoru na predaj nehnuteľnosti za výhodnejších podmienok. Žalovaná prezentovala, že trhová hodnota nehnuteľnosti v aktuálnom stave je vyššia ako v stave ku dňu zániku BSM, čo je ovplyvnené tým, že medzi tým došlo k zrekonštruovaniu obalovej konštrukcie bytového domu, čo malo vplyv na zvýšenie hodnoty bytov, ktoré sa v ňom nachádzajú. Pri vyporiadaní BSM sa však ceny nehnuteľností určujú ku dňu zániku BSM v cenových reláciách v čase vyporiadania pri určení ceny vychádzal súd prvej inštancie zo znaleckého posudku znalca Ing. Mareka Kandráča, ktorý určil hodnotu 79.900,- eur. Keďže obom stranám pripadol z BSM rovnaký podiel, je pomer procesného úspechu a neúspechu rovnaký a preto o trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 2 CSP. O povinnosti strán zaplatiť súdny poplatok za vyporiadanie rozhodol podľa položky 6 písm. b) Sadzobníka súdnych poplatkov. O náhrade trov štátu rozhodol podľa § 259 s analogickým použitím § 255 ods. 2 CSP.

4. Proti rozsudku podala odvolanie žalovaná, a to proti všetkým jeho výrokom. Uplatnila odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. a), f) a h) CSP, teda že neboli splnené procesné podmienky, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhla, aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie.

5. Odvolateľka namieta, že v poradí prvý výrok napadnutého rozsudku je neúplný a zmätočný v časti, obsahujúcej popis nehnuteľností, ktoré sú predmetom vyporiadania BSM, čo má za následok jeho materiálnu nevykonateľnosť. V rozsudku nie je uvedené označenie poschodia a čísla vchodu obytného domu súpisné Č.. XXXX, nie je uvedené označenie konkrétneho katastrálneho úradu obce a okresu a je nesprávne uvedené číslo listu vlastníctva, na ktorom je zapísaný pozemok. Tvrdí, že pre materiálnu nevykonateľnosť, neúplnosť a nesprávnosť prvého výroku rozsudku je tu dôvod na zrušenie rozsudku. Keďže sú na tento výrok naviazané aj ostatné výroky, navrhuje zrušiť rozsudok v celom rozsahu. Odvolateľka ďalej namieta, že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil vec a nesprávne vyčíslil sumu 16.893,17 eur, ktorú má žalobca zaplatiť žalovanej titulom vyporiadania jej podielu na majetku. Poukazuje na to, že žalobca uzavrel zmluvu o prevode členských a nájomných práv k družstevnému bytu dňa 11.10.2002 pred uzavretím manželstva len preto, lebo bolo potrebné sa rozhodnúť, kto z nich dvoch sa stane nájomcom a členom družstva, keďže v tom čase žili ako druh a družka a neboli manželia. Tvrdí, že na zaplatení odplaty za prevod členských a nájomných práv k družstevnému bytu sa finančne podieľala aj ona. V čase uzatvárania zmluvy o prevode vlastníctva k družstevnému bytu žalobca už žil v manželstve so žalovanou, ktorá bola spoločným nájomcom družstevného bytu. Žalobca uzavrel zmluvu o prevode členských a nájomných práv a následne zmluvu o prevode vlastníctva k družstevnému bytu J. G. X I. H. účelovo na svoju osobu ako nadobúdateľ členských a nájomných práv a následne nadobúdateľ vlastníckych práv s cieľom obohatiť sa úkor žalovanej, ktorá sa podieľala na financovaní nákladov spojených s nadobudnutím členského a nájomného práva. Peňažné prostriedky vo výške 1.300.000,- Sk, ktoré žalobca získal za predaj bytu J. G. X I. H. a ktoré boli použité na zaplatenie časti kúpnej ceny za nadobudnutie trojizbového bytu na S. Č.. X I. H., žalobca považuje za svoje výlučné peňažné prostriedky, s čím odvolateľka nesúhlasí a trvá na tom, že sa finančne podieľala na nadobudnutí O. G. J. G. X I. H. aj trojizbového bytu na Moldavskej č. 3 a podieľala sa na zaplatení odplaty za prevod členských a nájomných práv k družstevnému bytu J. G. X I. H., na zaplatení úradne určenej kúpnej ceny za prevod vlastníctva k družstevnému bytu J. G. X a rovnako na zaplatení kúpnej ceny za byt J. S. X. Žalobca pri uzatváraní zmluvy o prevode vlastníctva neoznámil, že uzavrel manželstvo a že jeho manželka má ako spoločný nájomca bytu solidárne právo byt odkúpiť od bytového družstva, lebo chcel získať výhodnejšie majetkové postavenie na úkor žalovanej. Za zavádzajúce považuje aj tvrdenie žalobcu, že na kúpu bytu použil finančné prostriedky, ktoré získal z odpredaja družstevného bytu získaného pred uzavretím manželstva. Odvolateľka opakuje, že byt J. G. X mala právo odkúpiť aj ona do BSM. Úradne určenú cenu za prevod vlastníctva z ÚBD na žalobcu zaplatila žalovaná zo spoločných finančných prostriedkov. G. J. G. X nebol na základe dohody o zúžení BSM vylúčený z BSM, nešlo o vec získanú dedičstvom alebo darom, alebo o vec, ktorá by podľa povahy slúžila výlučne potrebe len jedného z manželov, ani o vec vydanú v rámci predpisov reštitúcií. Keďže úradne určenú kúpnu cenu zaplatila žalovaná a súd nemal preukázané, žeby kúpna cena bola zaplatená iba z výlučných prostriedkov žalobcu, bol byt na Belehradskej 2 nadobudnutý do BSM bez ohľadu na to, že zmluvu o prevode vlastníctva uzavrel iba žalobca. Preto žalovaná trvá na tom, že pre účely vyporiadania BSM kúpna cena z predaja bytu J. G. X I. H. patrila do BSM ako spoločný majetok, ktorý bol použitý na

zaplatenie časti kúpnej ceny za G. J. S. X I. H. a preto súd prvej inštancie neoprávnene započítal v prospech žalobcu sumu 43.152,09 eur a tak nesprávne určil aj výšku sumy na vyrovnanie podielu žalovanej z BSM 16.893,17 eur. Súd prvej inštancie odmietol vykonať dôkaz navrhovaný žalovanou a odmietol vyžiadať z Prvej stavebnej sporiteľne a.s. zmluvu o medziúvere a úvere uzavretú v roku 2002 medzi žalobcom ako stavebný sporiteľom a Prvom stavebnou sporiteľňou a.s., čím znemožnil žalovanej preukázať nepravdivosť tvrdenia žalobcu, že odplatu za prevod členských práv k družstevnému bytu na G. X I. H. financovali jeho rodičia a žalovaná na vykonaní tohto dôkazu naďalej trvá. Žalovaná trvá na tom, aby súd určil do jej výlučného vlastníctva nehnuteľnosti, a to Y. G. Č.. X J. X. K., I. Č.. X Q. O., N. Č. XXXX (G. J. S. X I. H.) sa so spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a na pozemku, lebo trhová hodnota týchto nehnuteľností je vyššia a žalovaná je ochotná po speňažení nehnuteľnosti vychádzať pri vyrovnaní podielu žalobcu z aktuálnej trhovej ceny. Žalovaná považuje rozsudok za nedostatočne odôvodnený a vo vzťahu k jej osobe za nezákonný a nespravodlivý a priečiaci sa účelu zákona, lebo súd započítal výlučne v prospech žalobcu sumu získanú predajom bytu na G. X I. H. a zároveň prikázal do výlučného vlastníctva žalobcu nehnuteľnosti na Moldavskej 3 v Košiciach, ktorých cena je vyššia ako cena určená na účel vyporiadania BSM.

6. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok potvrdiť. K námietke žalovanej vo vzťahu k tvrdenej neúplnosti a zmätočnosti prvého výroku napadnutého rozsudku uvádza, že nehnuteľnosť je popísaná dostatočne v súlade s aktuálnym výpisom z listu vlastníctva. Pokiaľ sa týka označenia X. I. Č.. XXXXX, na ktorom je zapísaná parcela registra U. Č.. XXXX/X L. K. M. J. Q. I. XXX S. uvádza, že pravdepodobne došlo k chybe a preto navrhuje, aby súd túto chybu opravil. K námietkam žalovanej vo vzťahu k sume peňažnej náhrady 16.893,17 eur uvádza, že okresný súd sa dostatočným spôsobom vysporiadal s tvrdenými okolnosťami strán a na základe toho aj pokiaľ ide o výšku výplaty žalovanej, dospel k správnemu a spravodlivému záveru, keď žalobcu zaviazal zaplatiť žalovanej túto sumu. Súd mal za preukázané, že žalobca z vlastných finančných prostriedkov vynaložil na spoločný majetok sumu 43.152,09 eur, ktorú získal za predaj bytu na Belehradskej 2 v Košiciach. Súd mal za preukázané, že žalobca nadobudol výlučne členské práva a povinnosti v bytovom družstve a právo nájmu, pričom aj zaplatil za prevod členských práv a povinností. Byt kupoval do výlučného vlastníctva práve z dôvodu, že ešte pred uzavretím manželstva sa stal výlučným členom družstva. Tvrdenie žalovanej o tom, že byt nebol vylúčený z BSM na základe dohody, považuje za právne bezvýznamné. Súd mal za preukázané, že kúpna cena nepatrila do BSM, pretože za prevod členských práv zaplatil 19.252,47 eur pred uzavretím manželstva a kúpnu cenu 1.142,44 eur za odkúpenie bytu na G. W. Č.. X I. H. uhradil z finančných prostriedkov, ktoré mu poskytla jeho matka. Nesúhlasí s tvrdeniami žalovanej o odmietnutí vykonať dôkaz vyžiadaním správy z Prvej stavebnej sporiteľne. Nesúhlasí s návrhom na zrušenie rozsudku, trvá na tom, aby súd ponechal nehnuteľnosť označenú v prvom odseku rozsudku v jeho vlastníctve, okrem iného aj preto, že sa väčšou mierou pričinil o nadobudnutie nehnuteľnosti.

7. Ďalšie procesné podania sporových strán vo veci neboli predložené.

8. Pred prejednaním odvolania žalovanej odvolací súd uznesením z 15.03.2018 č.k. 3Co/159/2017 -576 vrátil vec súdu prvej inštancie na opravu výroku rozsudku z dôvodu, že sa súd prvej inštancie v prvom výroku napadnutého rozsudku dopustil chyby v písaní resp. zjavnej nesprávnosti spočívajúcej v nesprávnom označení vyporiadavanej nehnuteľnosti, G. Č.. X I. Q. O. J. S. W. Č.. X I. H., M. Y. J. Q. Č. X. I., J. H. Z. L. N.U. K. H. K. K. Č. XXXX/X.

9. Súd prvej inštancie uznesením z 05.04.2018 č.k. 28C/181/2013 -579 opravil prvý výrok rozsudku zo 16. apríla 2017 tak, že uviedol správne číslo X. I. H.. Ú.. Y., H. J. Č. XXXX W. Č. XXXXX. Po doručení opravného uznesenia bola vec predložená na odvolacie konanie odvolaciemu súdu.

10. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 preskúmal, či sú splnené podmienky prípustnosti odvolacieho konania. Z obsahu spisu zistil, že žalovaná prostredníctvom svojej právnej zástupkyne podala odvolanie proti rozsudku v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu. Elektronické podanie bolo prijaté dňa 10.03.2017, čo bolo v lehote na podanie odvolania a originál podania bol doručený súdu prvej inštancie osobne dňa 17.03.2017, teda v lehote na doplnenie podania podľa § 125 ods. 2 CSP. Odvolanie žalovanej proti rozsudku tak bolo podané včas. Odvolací súd zistil, že odvolanie smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 a bolo podané oprávnenou osobou (§ 359 . Odvolací súd prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania, pretože nebol daný zákonný dôvod na jeho nariadenie podľa § 385 ods. 1 CSP. Keďže

odvolací súd rozhodoval vo veci bez pojednávania, v súlade s ust. § 219 ods. 3 CSP, oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne.

11. Odvolací súd sa najskôr zaoberal námietkou žalovanej, podľa ktorej neboli splnené procesné podmienky a vyhlásené rozhodnutie je materiálne nevykonateľný pre neúplnosť a nesprávnosť prvého výroku rozsudku v časti označenej nehnuteľnosti, preto ho žalovaná považuje za neúplný a zmätočný.

12. Odhliadnuc od skutočnosti, že materiálna vykonateľnosť rozsudku nie je procesnou podmienkou, čo znamená, že aj pri dôvodnosti námietky žalovanej by to nebol dôvod na zrušenie rozsudku podľa § 389 ods. 1 písm. a) CSP, uvádza odvolací súd, že prvý výrok rozsudku súdu prvej inštancie po jeho doplnení opravným uznesením v plnom rozsahu spĺňa podmienky určitosti a zrozumiteľnosti. Nehnuteľnosť, konkrétne G. Č.. X I. G. O. Č. N. XXXX J. S. W. Č.. X I. H. je označený jednoznačne tak, že ho nie je možné zameniť s inou nehnuteľnosťou. Rozsudok súdu je verejnou listinou, na základe ktorej kataster nehnuteľnosti vykonáva zápis práv nehnuteľnostiam formou záznamu. Základné požiadavky verejnej listiny na jej určitosť sú obsiahnuté v ust. § 42 ods. 2 písm. c) zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov.

13. Odvolací súd dáva do pozornosti aj uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 7Cdo/122/2011, z ktorého vyplýva, že pokiaľ má dôjsť v dôsledku rozsudku k zmene zápisu vecných práv k nehnuteľnostiam zapísaných v katastri nehnuteľností, vyžaduje sa, aby nehnuteľnosť bola označená tak, aby ju nebolo možné zameniť s inou nehnuteľnosťou. Neznamená to však, že nehnuteľnosť evidovaná a popisovaná v evidencii nehnuteľností musí byť nutne identifikovaná všetkými údajmi vyžadovanými predpismi o evidencii nehnuteľností. Požiadavka určitosti a nezameniteľnosti musí byť zachovaná. Pokiaľ by aj z formálneho hľadiska verejná listina nebola spôsobilá na zápis, tak ust. § 42 ods. 5 Katastrálneho zákona upravuje postup orgánu katastra pri zabezpečení opravy v prípade neúplnosti záznamovej listiny.

14. Odvolací súd opakuje, že požiadavka určitosti označenej nehnuteľnosti vo výroku č. I. napadnutého rozsudku v spojení s opravným uznesením je v plnom rozsahu splnená. Byt je označený jeho číslom, číslom vchodu, označením súpisného čísla bytového domu, označením parcely, na ktorej sa bytový dom nachádza a uvedením spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu a spoluvlastníckeho podielu na pozemku K. Č. XXXX/X, ktorý je identifikovaný v druhom pozemku a výmerou. Zároveň opravným uznesením došlo k oprave označenia listu vlastníctva, na ktorom je pozemok zapísaný. Pri oboch listoch vlastníctva je uvedené príslušné katastrálne územie. Uvedenie obce a okresu nie je náležitosťou, ktorá by bránila presnej identifikácii nehnuteľnosti. Preto dovolacia námietka žalovanej vo vzťahu k určitosti a vykonateľnosti rozsudku je nedôvodná.

15. Odvolací súd následne preskúmal ďalšie odvolacie námietky žalovanej, ktoré sú smerované výlučne k otázke, či sa družstevný byt J. G. W. Č.. X I. H. po jeho odkúpení stal majetkom v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, ako to tvrdí žalovaná, resp. či patril do výlučného vlastníctva žalobcu, z čoho vychádza rozhodnutie súdu prvej inštancie.

16. Podľa § 143 v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za zotrvania manželstva s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov a vecí vydaných v rámci predpisov rozširujúci majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva, alebo ktorému bola vec vydaná ako oprávnenému nástupcovi pôvodného vlastníka.

17. Podľa § 150 Občianskeho zákonníka (OZ) pri vyporiadaní BSM sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok a je povinný nahradiť, čo sa za spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.

18. Odvolací súd konštatuje, že medzi sporovými stranami nie je sporná skutočnosť, že členom bytového družstva Územné bytové družstvo Košice - Ťahanovce a nájomcom G. Č.. XX J. G. W. Č.. X I. H. sa stal žalobca pred uzavretím manželstva. Túto okolnosť zistil súd prvej inštancie zo zmluvy o prevode členských práv a povinností zo dňa 11.10.2002, ktorou pôvodní členovia družstva I. M. O. Č. previedli výlučne na žalobcu členské práva a povinnosti v bytovom družstve, s ktorými bolo spojené právo nájmu družstevného G. Č.. XX J. G. X I. H.. Tieto okolnosti nepochybne vyplývajú z vykonaného dokazovania. Žalovaná tvrdila, že na zaplatenie členského podielu prispela finančne pred uzavretím manželstva aj ona, toto jej tvrdenie však nie je podložené žiadnym dôkazom a keďže ho žalobca poprel, súd prvej inštancie správne vychádzal z toho, že toto tvrdenie preukázané nebolo. Navyše, ako správne uvádza súd prvej inštancie, majetkové vzťahy vzniknuté pred uzavretím manželstva nie sú predmetom vyporiadnia BSM. Súd prvej inštancie ďalej zistil, že zmluvou o prevode vlastníctva družstevného bytu z 19.05.2004 bytové družstvo previedlo vlastnícke právo k bytu J. G. W. Č.. X I. H. výlučne na žalobcu za cenu 1.142,44 eur. Skonštatoval tiež, že medzi stranami nebola spornou tá skutočnosť, že poštový poukaz vypisovala žalovaná. Vlastnícke právo k tomuto bytu bolo následne prevedené kúpnou zmluvou z 26.06.2007 za kúpnu cenu 43.152,09 eur.

19. Odvolateľka namieta, že tieto okolností mal súd skutkovo a právne vyhodnotiť tak, že byt J. G. Č.. X I. H. patril do BSM sporových strán a súd prvej inštancie tak nesprávne započítal sumu 43.152,09 eur ako vnos žalobcu z vlastného majetku na spoločný majetok.

20. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie túto spornú okolnosť posúdil správne, jasne a zrozumiteľne vysvetlil realizáciu tohto zápočtu v bode 11 odôvodnenia rozsudku, s ktorým sa odvolací v plnom rozsahu stotožňuje. Na zdôraznenie správnosti týchto záverov uvádza odvolací súd, že ustálená rozhodovacia činnosť Najvyššieho súdu SR, ako aj Ústavného súdu SR je jednoznačná vo vzťahu k právnemu posúdeniu otázky nadobúdania nehnuteľnosti postupom podľa § 16 a § 28 zákona č. 182/1993 Z.z. manželom, ktorý je výlučným členom bytového družstva. Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov byt, ktorého nájomcom je fyzická osoba, môže vlastník domu previesť do vlastníctva len tomuto nájomcovi. Nájomca družstevného bytu, ktorý je členom bytového družstva, má nárok na prevod vlastníctva bytu podľa tohto zákona, ak nepožiadal o prevod vlastníctva podľa osobitného predpisu (§ 28 citovaného zákona). Uvedené ustanovenia jednoznačne zakotvujú prevod družstevného bytu do vlastníctva len toho z manželov, ktorý je členom družstva. Preto aj bytové družstvo postupovalo správne, keď družstevný byt previedlo do vlastníctva žalobcu, ktorý bol nepochybne výlučným členom bytového družstva. Pri prevode, resp. nadobúdaní vlastníckeho práva k družstevnému bytu sa vychádza z právnej konštrukcie tzv. transformácie členského podielu. Tento právny záver sa opiera o rozhodnutie Najvyššieho súdu SR v rozsudku z 28.02.2008 sp.zn. 3Cdo/291/2006. Najvyšší súd SR v tomto rozsudku uviedol, že družstevný byt vo vlastníctve bytového družstva nie je vo vlastníctve člena bytového družstva. Pokiaľ však ide o členský podiel, ktorý môže byť predmetom prevodu alebo dedenia, tento má určitú majetkovú hodnotu, ktorého cena sa stanoví ako cena všeobecná. Pri prevode vlastníctva družstevného bytu do výlučného vlastníctva člena družstva nedochádza k transformácii družstevných práv oboch manželov, ktorí sú iba spoločnými nájomcami bytu, ale iba k transformácii družstevných práv toho z manželov, ktorý je zároveň členom družstva. To znamená, že v takomto prípade nedochádza k nadobudnutiu nového majetku ani k rozmnoženiu doterajšieho majetku za trvania manželstva, ide iba o zmenu, ktorá nemá vplyv na povahu veci ako predmetu osobného vlastníctva.

21. Rovnaký právny názor zaujal Najvyšší súd SR aj v rozsudku sp.zn. 3Cdo/172/2012, pričom závery tohto rozsudku boli aj predmetom skúmania Ústavným súdom SR, ktorý uznesením z 24.09.2014 č.k. II. ÚS 591/2014 - 13 zamietol ako zjavne neopodstatnenú sťažnosť sťažovateľky na tvrdené porušené jej základných práv podľa Čl. 20 ods. 1 a Čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a práva podľa Čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv základných slobôd a práva podľa Čl. 1 Dodatkového protokolu k dohovoru, citovaným rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Cdo/172/2012. Odvolací súd preto konštatuje, že bez ohľadu na to, kto vypisoval poštovú poukážku na zaplatenie kúpnej ceny bytu a akej povahy boli finančné prostriedky použité na kúpu, resp. na zaplatenie kúpnej ceny družstevného bytu, došlo k transformácii pôvodných družstevno-právnych vzťahov žalobcu na vzťahy vlastnícke a preto byt nachádzajúci sa I. H. J. G. X bol výlučným majetkom žalobcu. Keď následným prevodom došlo k transformácii vlastníckeho práva na finančné prostriedky, použité neskôr na kúpu bytu na Moldavskej 3 v Košiciach, rozhodnutie súdu prvej inštancie je správne v tom, ak získanú kúpnu cenu vo výške 43.152,09

eur započítal ako „vnos“ resp. „prínos“ žalobcu do BSM. Finančné prostriedky získané za predaj bytu z výlučného vlastníctva žalobcu nezamenili svoju povahu a zostali jeho výlučným vlastníctvom.

22. Za nedôvodné považuje odvolací súd aj ďalšie odvolacie námietky žalovanej, ktoré sa týkajú nedostatočného ocenenia bytu na S. W. Č.. X I. H.. V tejto súvislosti poukazuje odvolací súd na správne závery dôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie v tom, že hodnota veci vyporiadavanej z BSM sa určuje podľa technického stavu v čase zániku manželstva a podľa cenových relácií v čase vyporiadania. Skutočnosť, že v priebehu konania o vyporiadanie BSM došlo k technickej zmene bytu, ktorá znamenala zvýšenie jeho súčasnej hodnoty, nemôže byť vzatá do úvahy pri vyporiadavaní zaniknutého BSM sporových strán.

23. Súd prvej inštancie dostatočne odôvodnil aj svoje rozhodnutie o tom, že byt na S. W. Č.. X I. H. prikáže do výlučného vlastníctva žalobcu. Vychádzal pritom správne z miery pričinenia sa o nadobudnutie tohto bytu, ako aj zo zistenej skutočnosti, že žalobca v tomto byte naďalej býva. Odvolací súd nezistil dôvod na zmenu rozhodnutia v tom, že by byt mal byť prikázaný do výlučného vlastníctva žalovanej.

24. Namietané nevykonanie dôkazu vyžiadaním úveru zo Stavebnej sporiteľne odvolací súd nepovažuje za dôvodnú odvolaciu námietku, pretože vykonanie takéhoto dôkazu by žiadnym spôsobom nemohlo ovplyvniť správnosť napadnutého rozsudku.

25. Pokiaľ sa týka ostatných častí výroku napadnutého rozsudku uvádza odvolací súd, že súd prvej inštancie správne vyčíslil masu zaniknutého BSM, pri výpočte podielov sporových strán vychádzal zo zásady parity a pri rozdelení konkrétnych vecí vychádzal z ich účelného využitia. Správne je aj rozhodnutie súdu prvej inštancie o výpočte výšky podielu, ktorý je žalobca povinný zaplatiť žalovanej na úplne vyporiadanie podielov BSM. Odvolací súd preskúmal aj ostatné výroky rozsudku, teda výrok o trovách konania, ako aj výroky o trovách štátu a o povinnosti zaplatiť súdny poplatok a konštatuje ich správnosť.

26. Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie vo všetkých jeho napadnutých výrokoch, a to v spojení s opravným uznesením, ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP.

27. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 s použitím § 396 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní mal plný úspech žalobca, preto mu odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanej. O výške trov rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia osobitným uznesením súd prvej inštancie.

28. Súd prvej inštancie uznesením z 18.01.2016 (v písomnom vyhotovení nesprávne uvedený dátum 18.01.2017 - poznámka odvolacieho súdu) uložil právnej žalobkyni žalovanej poriadkovú pokutu v sume 300,- eur, ktorú je povinná zaplatiť do 3 dní od právoplatnosti uznesenia na účet Okresného súdu Košice II.

29. Rozhodnutie odôvodnil tým, že zástupkyňa žalovanej na pojednávaní dňa 18.01.2016 sa v celej jeho úvodnej časti správala v rozpore so zásadami dôstojného súdneho pojednávania, nerešpektovala autoritu súdu a pokyny sudcu, bez udelenia slova konajúcim sudcom sa vyjadrovala k priebehu konania a svojimi znevažujúcimi poznámkami narúšala dôstojný a plynulý priebeh pojednávania, pričom bola sudcom poučená o možnosti uloženia poriadkovej pokuty v prípade neupustenia od takéhoto neprimeraného správania. Vzhľadom na povahu, intenzitu a mnoho neprístojných prejavov uložil súd prvej inštancie právnej zástupkyne žalovanej poriadkovú pokutu v sume 300,- eur podľa § 53 ods. 1, 2 O.s.p.

30. Proti uzneseniu podala odvolanie právna zástupkyňa žalovanej, v ktorom namieta, že z obsahu zápisnice o pojednávaní nie je možné zistiť konkrétny dôvod uloženia poriadkovej pokuty. Namieta, že neexistoval dôvod uloženia poriadkovej pokuty a namieta neúplnú protokoláciu priebehu pojednávania. Navyše písomné vyhotovenie o uložení poriadkovej pokuty bolo vypracované až o rok. Navrhuje uznesenie zrušiť ako zjavne neodôvodnené.

31. Pred prejednaním odvolania právnej zástupkyne žalovanej odvolací súd zistil, že odvolanie bolo podané elektronicky bez autorizácie podľa osobitného predpisu. Z potvrdenia na č.l. 544 spisu vyplýva, že elektronické podanie bolo prijaté dňa 10.03.2017 o 23.35 hodine a podateľňou bolo prevzaté dňa 13.03.2017.

32. Z obsahu spisu ďalej odvolací súd zistil, že originál odvolania proti uzneseniu podpísaný právnou zástupkyňou žalovanej bol doručený súdu prvej inštancie dňa 22.03.2017.

33. Podľa § 125 ods. 2 podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do 10 dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

34. Podľa § 121 ods. 2 do plynutia lehoty určenej podľa dní sa nezapočítava deň, keď nastal skutočnosť určujúca začiatok lehoty. Podľa § 121 ods. 4 ak koniec lehoty pripadne na sobotu alebo na deň pracovného pokoja, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň.

35. Právna zástupkyňa žalovanej podala odvolanie v elektronickej podobe bez autorizácie na súde prvej inštancie dňa 10.03.2017. Desaťdňová dňová lehota podľa § 125 ods. 2 začala plynúť dňa 11.03.2017 a posledný deň tejto lehoty pripadol na deň 20.03.2017 (pondelok). Keďže originál podania bol doručený súdu až dňa 22.03.2017, odvolací súd konštatuje, že podanie v listinnej podobe nebolo dodatočne doručené súdu v zákonom určenej lehote a preto sa na toto podanie neprihliada. Z tohto dôvodu odvolací súd nemohol preskúmavať napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie o uložení poriadkovej pokuty.

36. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta .

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 - § 423 .

Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval o prvej inštancii. Pri dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolávateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch uvedených v ust. § 429 ods. 2 CSP.