Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_17CoE-37-2018.pdf
PDF · 81.07 KB
Case nature
Subarea
17CoE/37/2018
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávnenej: O. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom F., M. Q. XX/X, právne zastúpená JUDr. U. A., advokátom so sídlom v F., A.. sv. I. XX, proti povinnému: H. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. J., F. cesta XXX/XX, právne zastúpený JUDr. G. P., advokátkou so sídlom v P., O. XX, o vymoženie 301,99 eur s prísl., o odvolaní oprávnenej proti uzneseniu Okresného súdu Partizánske zo dňa 22. decembra 2017, č. k. 1Er/1096/2014-28, takto
rozhodol:
Uznesenie súdu prvej inštancie m e n í tak, že námietky povinného proti exekúcii vedenej na Okresnom súde Partizánske pod sp. zn. 1Er/1096/2014 z a m i e t a .
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvej inštancie vyhovel námietkam povinného proti exekúcii vedenej na Okresnom súde Partizánske pod sp. zn. 1Er/1096/2014. Z odôvodnenia uznesenia vyplýva, že Okresný súd Partizánske dňa 30.10.2014 poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie v exekučnej veci hore uvedených účastníkov konania o vymoženie 301,99 eura s príslušenstvom. Exekučné konanie bolo začaté dňa 22.10.2014, kedy oprávnená doručila súdnemu exekútorovi návrh na vykonanie exekúcie. Ako exekučný titul bol v žiadosti o udelenie poverenia označený rozsudok Okresného súdu v Prievidzi č.k. 7C/222/94-13 zo dňa 03.02.1995, ktorým súd manželstvo účastníkov konania rozviedol, maloleté dieťa zveril do výchovy a opatery matke a povinnému uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého dieťaťa (oprávnenej) mesačne výživné vo výške 700 Sk (23,24 eura). Dňa 02.10.2017 doručil súdny exekútor súdu podanie povinného, obsahom ktorého boli podané námietky proti exekúcii, ako aj návrh na zastavenie exekúcie. Súd svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 243h veta prvá, § 50 ods. 1, 2, 5 Exekučného poriadku. Preskúmaním spisu, ako aj podaných námietok proti exekúcii povinným dospel súd k záveru, že námietky boli podané dôvodne. Súd uviedol, že návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 17.10.2014 sa oprávnená domáhala vymoženia zameškaného výživného vo výške 301,99 eur, ako aj bežného výživného vo výške 23,23 eur mesačne na podklade exekučného titulu, ktorým je rozsudok Okresného súdu Prievidza č.k. 7C/222/94-13 zo dňa 03.02.1995, právoplatný dňa 03.03.1995. S poukazom na skutočnosť, že Okresný súd Partizánske rozsudkom č.k. 1Pc/11/2017-52 zo dňa 09.10.2017 rozhodol tak, že vyživovaciu povinnosť povinného voči oprávnenej s účinnosťou od 27.07.2015 zrušil, právo priznané exekučným titulom sa tak stalo neúčinným. Súd skonštatoval, že uvedené skutočnosti zároveň odôvodňujú zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku, o ktorej súd rozhodne po právoplatnosti tohto uznesenia. S týchto dôvodov súd prvej inštancie námietkam povinného vyhovel.
2. Proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej lehote prostredníctvom právneho zástupcu odvolanie oprávnená. Uviedla, že je pravdou, že sa k námietkam povinného vzhľadom na ich všeobecnosť nevyjadrila, avšak nepredpokladala, že súd týmto námietkam vyhovie, keďže podľa jej názoru boli zjavne neopodstatnené. Následne súd zrušil rozsudkom zo dňa 09.10.2017, č.k. 1Pc/11/2017-52 vyživovaciu povinnosť povinného (otca) voči nej (oprávnenej) s účinnosťou od 27.07.2015. Vyživovaciu povinnosť súd zrušil z dôvodu, že ukončila vysokoškolské štúdium a riadne sa zamestnala od 27.07.2015; túto
skutočnosť nikdy nepopierala. Uviedla, že z nepochopiteľných dôvodov súd týmto uznesením vyhovel námietkam povinného proti exekúcii, ktorú vedie voči povinnému za zameškané výživné za obdobie od septembra 2013 do septembra 2014, teda za čas, kedy študovala a kedy nebol žiadny dôvod zo strany povinného súdom určené výživné neplatiť. Súd v bode 12 odôvodnil svoje rozhodnutie tým. že rozsudkom č.k. 1Pc/11/2017-52 zo dňa 09.10.2017 rozhodol tak, že vyživovaciu povinnosť povinného voči nej s účinnosťou od 27.07.2015 zrušil, právo priznané exekučným titulom sa tak stalo neúčinným. Zdôraznila, že sa návrhom na vykonanie exekúcie domáhala úhrady výživného za obdobie september 2013 až september 2014, ktoré jej právom patrí, keďže bola vyživovacia povinnosť zrušená s účinnosťou až od 27.07.2015. Z tohto dôvodu žiadala, aby súd odvolaniu vyhovel a zamietol námietky povinného proti exekúcii EX 2722/14.
3. K podanému odvolaniu oprávnenej sa prostredníctvom právnej zástupkyne vyjadril povinný a žiadal uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť. Uviedol, že oprávnená bola tak v konaní o námietkach, ako aj v súdnom konaní o zrušení vyživovacej povinnosti pasívna, svoje pravo na vyjadrenie nevyužila a svojim správaním len preukázala nezáujem o danú situáciu. Rozsudkom Okresného súdu Partizánske sp. zn. 1Pc/11/2017-52 zo dňa 09.10.2017 súd zrušil jeho vyživovaciu povinnosť voči oprávnenej s účinnosťou od 27.07.2015; tento výrok nadobudol právoplatnosť 08.12.2017. Upriamil pozornosť na to, že od apríla 2011 bol dlhodobo práceneschopný, čo vyústilo do jeho invalidity. Oprávnená návrh na vykonanie exekúcie podala v čase, keď bol dlhodobo PN, pred ťažkou operáciou a najmä bez akéhokoľvek príjmu. Nikdy ho nerešpektovala ako otca, neprejavovala o neho záujem, nekontaktovala ho a to ani z dôvodu jeho zlého zdravotného stavu. Poukázal na ust. § 43 ods. 2 Zákona o rodine, ktorý ukladá deťom prejavovať svojim rodičom primeranú úctu a rešpektovať ich. Oprávnená sa nikdy nesprávala v súlade s uvedeným ustanovením a nedodržanie týchto povinností je v rozpore s dobrými mravmi. Zákon rodine nepovažuje za spravodlivé, aby sa plnoletá osoba (28 ročná), ktorá sa dopustila konania narušujúceho osobnostné vzťahy, dožadovala plnenia založeného práve na takomto osobnom vzťahu. Mal za to, že exekučné konanie je v rozpore s dobrými mravmi.
4. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 388 CSP zmeniť.
5. Podľa § 243h ods. 1 veta prvá Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
6. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, účinného do 31. marca 2017, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
7. Podľa § 38 ods. 2 zákona Exekučného poriadku, účinného do 31. marca 2017, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa tohto zákona, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie.
8. Podľa § 50 ods. 1 Exekučného poriadku, účinného do 31. marca 2017, povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok exekútor upustil od vykonávania exekúcie (§ 46), o námietkach netreba rozhodnúť.
9. Námietky sú procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorých účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie od vykonania exekúcie z dôvodov taxatívne ustanovených v zákone. Predmetom námietok môžu byť skutočnosti procesného i hmotného práva. Procesné skutočnosti sú okolnosti, ktorých základ spočíva v nedostatku procesných podmienok, ktoré v predmetnej exekúcii zistené neboli.
10. Hmotnoprávne skutočnosti sú skutočnosti, ktoré by spôsobovali zánik vymáhaného nároku, alebo ktoré by bránili jeho vymáhateľnosti, alebo iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná (§ 50 Exekučného poriadku). Hmotnoprávne skutočnosti možno rozdeliť na skutočnosti, ktoré a) spôsobujú zánik vymáhaného nároku podľa hmotnoprávnych noriem (napr. došlo k dobrovoľnému splneniu dlhu), b) bránia vymáhateľnosti nároku (napr. došlo k premlčaniu vymáhanej pohľadávky a povinný sa premlčania dovolal, chýba listina podľa § 43 ods. 2 Exekučného poriadku), c) inak spôsobujú neprípustnosť exekúcie, napríklad exekúcia sa vedie proti dedičom v rozsahu, ktorý prevyšuje ich zodpovednosť za dlhy povinného poručiteľa podľa § 470 ods. 1 OZ, d) znamenajú námietku, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule (§ 37 ods. 3 Exekučného poriadku).
11. Podľa § 46 ods. 1 Exekučného poriadku, účinného do 31. marca 2017, exekútor poverený vykonaním exekúcie sa postará o jej vykonanie.
12. Podľa § 46 ods. 8 Exekučného poriadku, účinného do 31. marca 2017, exekútor upustí od vykonania exekúcie, ak povinný splnil, čomu ukladá rozhodnutie. Exekútor upustí od vykonávania exekúcie aj v prípade, ak povinný plnil čiastočne a oprávnený s upustením od vykonávania exekúcie súhlasí. Ak exekútor vykonával exekúciu predajom nehnuteľnosti alebo zriadením exekučného záložného práva, oznámi príslušnému okresnému úradu, že upustil od vykonania exekúcie.
13. Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že dňa 30.10.2014 bolo súdom prvej inštancie vydané poverenie súdnemu exekútorovi JUDr. H. na vymoženie uloženej povinnosti povinnému (otcovi) zaplatiť dlžné výživné na oprávnenú (dcéru) za obdobie od 01.09.2013 do 30.09.2014 vo výške 301,99 eur, bežné výživné od 01.10.2014 vo výške 23,23 eur mesačne, ďalej všetky účelne vynaložené trovy exekúcie súdneho exekútora a trovy oprávneného potrebné na účelné vymáhanie nároku. Exekučný titulom v danom prípade bol rozsudok Okresného súdu Prievidza č.k. 7C/222/94-13 zo dňa 03.02.1995, ktorým súd manželstvo účastníkov konania rozviedol, maloleté dieťa (oprávnenú) zveril do výchovy a opatery matke a povinnému uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého dieťaťa (oprávnenej) mesačne výživné vo výške 700 Sk (23,23 eur). Táto vyživovacia povinnosť povinného voči oprávnenej bola zrušená rozsudkom Okresného súdu Partizánske č.k. 1Pc/11/2017-52 zo dňa 09.10.2017 s účinnosťou od 27.07.2015.
14. Z uvedeného je zrejmé, že povinnému trvala vyživovacia povinnosť voči oprávnenej až do dňa 27.07.2015. Dlh na výživnom vo výške 301,99 eur vznikol za obdobie od 01.09.2013 do 30.09.2014, teda za obdobie, kedy povinnému stále trvala vyživovacia povinnosť voči oprávnenej, pričom z obsahu spisového materiálu nevyplýva, že by bol tento dlh v exekučnom konaní vymožený. Rovnako nebolo vymožené bežné výživne od 01.10.2014 (do zániku vyživovacej povinnosti povinného
- ku dňu 27.07.2015). Pre uvedené skutočnosti nemožno prijať záver súdu prvej inštancie, že zrušením vyživovacej povinnosti povinného voči oprávnenej právo priznané exekučným titulom sa stalo „neúčinným“. Dlžné výživné a výživné do zrušenia vyživovacej povinnosti nie sú dotknuté zrušením vyživovacej povinnosti s účinnosťou od dňa 27.07.2015, keďže dlh vymáhaný v exekučnom konaní vznikol pred zrušením vyživovacej povinnosti. Na základe uvedeného je preto potrebné považovať záver súdu prvej inštancie za nesprávny.
15. V námietkach proti exekúcii povinný upozorňuje na odmietavý vzťah oprávnenej k nemu, na svoj nepriaznivý zdravotný stav, nepriaznivú majetkovú situáciu a na to, že exekučné konanie sa vedie v rozpore s dobrými mravmi (s poukazom na postoj oprávnenej k povinnému). Treba však uviesť, že tieto skutočnosti nevedú k rozhodnutiu o vyhovení námietkam proti exekúcii exekučným súdom, nakoľko tieto nepredpokladá ust. § 50 ods. 1 Exekučného poriadku, účinného do 31.03.2017. Naviac podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Čiže, ak vznikol dlh povinnému neplnením výživného oprávnenej, je jeho povinnosťou tento dlh voči oprávnenej splniť, pričom zrušenie vyživovacej povinnosti súdom, odkedy oprávnená nadobudla schopnosť sama sa živiť, sa nedotýka vzniknutého dlhu na výživnom. Pokiaľ v námietkach proti exekúcii povinný poukazuje na svoju nepriaznivú situáciu, má možnosť postupovať podľa príslušných ustanovení Exekučného poriadku (napr. § 56 Exekučného poriadku, účinného do 31.03.2017, upravujúci odklad exekúcie).
16. V danom prípade odvolací súd dospel k záveru, že nedošlo k zániku vymáhaného nároku, nenastali skutočnosti, ktoré by bránili jeho vymáhateľnosti a taktiež nejestvujú iné dôvody, pre ktoré by bola
exekúcia neprípustná, a rovnako námietky povinného nesmerovali k tomu, že povinný nie je právnym nástupcom osoby uvedenej v exekučnom titule (§ 50 ods. 1 Exekučného poriadku, účinného do 31.03.2017).
17. Na základe uvedených skutočností odvolací súd námietky povinného vyhodnotil ako nedôvodné, preto uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 388 CSP zmenil a námietky povinného proti exekúcii zamietol. .
18. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e je p r í p u s t n é .
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).