Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_8Co-606-2016.pdf
PDF · 144.62 KB
Case nature
Area
Subarea
8Co/606/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Novotného a sudcov JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD. a JUDr. Borisa Minksa, v právnej veci - spore žalobcu: Ing. F. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom I., W. XXX, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Roman Blažek s.r.o., so sídlom Pohraničná 898/4, Komárno, IČO: 36 721 123, zastúpená konateľom a advokátom JUDr. Romanom Blažekom, proti žalovanej: J. Q., rod. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. A., U. 9, zastúpená JUDr. Štefániou Sališovou, advokátkou v Bratislave, Rezedova 3, o zaplatenie 33.816,57 Eur (istiny) s príslušenstvom (pôvodne o zaplatenie 45.509,90 Eur istiny s príslušenstvom), o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Komárno č. k. 9C/63/2002-451 zo dňa 14. júna 2016, takto jednohlasne
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti ohľadom zaplatenia sumy 15.849,47 Eur spolu s požadovanými úrokmi z omeškania a v časti náhrady trov strán sporu m e n í tak, že žalovaná je povinná v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia zaplatiť žalobcovi sumu 15.849,47 Eur a úroky z omeškania 13 % ročne zo sumy 522,04 Eur od 05.02.2003 do zaplatenia, 12 % ročne zo sumy 15.327,42 Eur od 19.02.2004 do zaplatenia a 8 % ročne zo sumy 14.688,78 Eur od 27.07.2008 do zaplatenia a vo zvyšnej napadnutej zamietajúcej časti rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 48,62 %, o výške ktorého nároku rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia súd prvej inštancie.
odôvodnenie:
1. Návrhom (žalobou) zo dňa 22.02.2002 sa navrhovateľ (žalobca) domáhal vydania rozhodnutia súdu, ktorým by bola odporkyňa (žalovaná) povinná zaplatiť mu sumu (istinu) 114.490,-Sk - 3.800,37 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 17.6 % ročne od 19. februára 2001 do zaplatenia, pričom požadoval aj náhradu trov konania. Svoj návrh skutkovo odôvodnil tak, že je výlučným vlastníkom nehnuteľností v kat. úz. B., zapísaných na LV č. XXXX ako pozemok - parc. č. XXXX/X zastavané plochy o výmere 800 m2 a stavby predajne so súp. č. XXXX na uvedenom pozemku v celosti, ktoré nehnuteľnosti nadobudol dňa 03.08.2001 od správcu konkurznej podstaty (SKP) úpadcu Top Motor s.r.o. Komárno vrámci konkurzného konania, napriek čomu odporkyňa predmetné jeho nehnuteľnosti bezdôvodne (bez právneho dôvodu) užíva a obohacuje sa najmenej o výšku obvyklého nájomného, ktorú si uplatňuje za obdobie od 03.08.2001 do 31.01.2002 v sume 114.490,-Sk; uvedená suma je čo do výpočtu špecifikovaná k žalobe pripojenej výzve na vydanie bezdôvodného obohatenia zo dňa 08. februára 2002. Zmluvu o nájme nebytových priestorov zo dňa 17.11.1995, ktorú mu odporkyňa predložila, považuje za neplatný právny úkon a sumu bezdôvodného obohatenia - obvyklého nájomného stanovil s ohľadom na cenu prenajímaných nebytových priestorov nachádzajúcich sa v blízkosti jeho nehnuteľností.
2. Podaním zo dňa 12.02.2004 došlým súdu 12.2.2004 (č. 1. 44) učinil navrhovateľ rozšírenie podaného návrhu, v ktorom uviedol, že odporkyňa neoprávnené predmetné nehnuteľnosti užívala aj po 31.01.2002 a i v súčasnosti, preto sa za obdobie od 12.02.2002 do 12.02.2004 obohatila na jeho úkor o (ďalšiu) sumu 461.754,-Sk (15.327,42 Eur), predstavujúcu obvyklé nájomné za 2 roky v sume obdobnej ako vo výzve z februára 2002, teda celkove sa od odporkyne domáha zaplatenia sumy 576.244,-Sk (19.127,80 Eur) spolu s úrokom z omeškania z jednotlivých čiastkových súm tejto istiny až do zaplatenia a s náhradou trov konania. Uvedenú zmenu žaloby Okresný súd Komárno ako súd prvého stupňa pripustil uznesením zo dňa 10.05.200 č. k. 9C/63/02-92, teda predmetom konania s stala suma istina 19.127,80 Eur spolu s požadovaným príslušenstvom.
3. Podaním zo dňa 15.05.2008 došlým súdu 15.05.2008 (č. 1. 139) učinil navrhovateľ ďalšie rozšírenie svojho návrhu tak, že sa domáhal zaplatenia bezdôvodného obohatenia odporkyne aj za ďalšie obdobie od 01.06.2006 do 30.04.2008 v sume spolu 794.787,50 Sk - 26.382,11 Eur a to spolu s označeným úrokom z omeškania z jednotlivých zložiek tejto sumy, teda okrem sumy 19.127,80 Eur, požadoval aj zaplatenie sumy 26.382,11 Eur s príslušenstvom, celkovo teda žaloval odporkyňu zaplatenie sumy 45.509,90 Eur istiny s príslušenstvom. Okresný súd Komárno ako súd prvého stupňa uznesením zo dňa 13.12.2008 č. k. 9C/63/2002-154 pripustil uvedenú zmenu - rozšírenie petitu o sumu 794.787,50 Sk. V uvedenom rozšírení návrhu navrhovateľ odôvodnil požadovanú výšku bezdôvodného obohatenia, za požadované ďalšie obdobie.
4. Žalovaná s podanou žalobou nesúhlasila a žiadala túto zamietnuť ako nedôvodnú, keď poukázala, že na jej strane k bezdôvodnému obohateniu nedošlo, nakoľko nehnuteľnosti žalobcu užívala na základe nájomnej zmluvy v dobrej viere, keď poukázala aj na okolnosti nadobudnutia predmetných nehnuteľností žalobcom vrámci konkurzného konania. Nájomnú zmluvu uzavretú s bývalým manželom považuje za platnú, takýmto spôsobom chcela zabezpečiť výživné zo strany exmanžela voči deťom, nakoľko tento v roku 1997 republiku opustil.
5.1. Okresný súd Komárno ako súd prvého stupňa vo veci rozhodoval rozsudkom č. k. 9C/63/2002-283 zo dňa 13. apríla 2012, ktorým rozsudkom takto rozhodol:
5.2. Odporkyňa je p o v i n n á navrhovateľovi zaplatiť 33 816,57 Eur s 13 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 3 800,36 Eur od 5.2.2003 do zaplatenia, s 12 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 15 327,43 Eur od 19.2.2004 do zaplatenia a s 8,5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 14 688,78 Eur od 27.7.2008 do zaplatenia, do 15 dní.
5.3. Súd návrh vo zvyšku z a m i e t a.
5.4. Odporkyňa je p o v i n n á zaplatiť trovy konania navrhovateľa v sume 4 862,71 Eur na účet právneho zástupcu navrhovateľa AK JUDr. Roman Blažek s. r.o. Komárno do 15 dní.
6. Toto svoje rozhodnutie súd prvého stupňa odôvodnil s poukazom na vykonané dokazovanie, citované ustanovenia Občianskeho zákonníka (zákon č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov - § 126 ods. 1, § 451 ods. 1 a 2, § 456, § 517 ods. 1 veta prvá a § 517 ods. 2) a citované ustanovenie § 80 písm. b/ OSP (Občianskeho súdneho poriadku - zákon č. 99/1963 Zb.) tým, že návrh navrhovateľa považoval za čiastočne dôvodný, v dôsledku čoho mu v plnom rozsahu vyhovieť nemohol (a návrh vo zvyšku preto zamietol) a súčasne pri čiastočnom úspechu účastníkov v konaní o trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 OSP a navrhovateľovi priznal náhradu trov konania podľa uvedeného rozpisu a odôvodnenia trov. Poukázal na to, že z LV zistil, že navrhovateľ je vlastníkom predmetných nehnuteľností nadobudnutých kúpnou zmluvou zo dňa l9.07.2001 a je teda preukázané, že je vo veci aktívne legitimovanou osobou. Dňa 18.12.2001 navrhovateľ proti odporkyni podal žalobu o vypratanie sporných nehnuteľností, ktoré konanie vedené pod sp. zn. 10C/407/2001 bolo zastavené uznesením zo dňa 09.05.2008 č. k. 10C/407/2001-130 z dôvodu späťvzatia žaloby, na koľko žalovaná dňa 06.05.2008 sporné nehnuteľnosti zápisnične žalobcovi odovzdala. Dňa 07.12.2001 Investičná rozvojová banka a.s. Bratislava a odporkyňa (tam žalobkyňa v 2. rade) podali na Krajský súd v Bratislave žalobu voči navrhovateľovi (tam žalovanému v 2. rade) a JUDr. Alexandrovi Szücsovi, SKP úpadcu TOP MOTOR s.r.o. Komárno o neplatnosť kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalovanými, ktoré konanie vedené pod sp. zn. 9C/156/2006 (na Okresnom súde Komárno) skončilo tak, že Okresný súd Komárno rozsudkom
č. k. 9C/156/2006-421 zo dňa 19. januára 2007 žalobu zamietol, ktorý rozsudok Krajský súd v Nitre rozsudkom zo dňa 06. decembra 2007 č. k. 8Čo/57/2007-461 potvrdil a tento nadobudol právoplatnosť dňom 27.03.2008. Vo všetkých rozsudkoch súdov vo veci 9C/157/2006 v rámci riešenia predbežnej otázky bolo konštatované, že nájomná zmluva uzavretá medzí odporkyňou a jej bývalým manželom je neplatná. Z týchto dôvodov súd v prejednávanej veci už ani neskúmal (ani nemohol skúmať) platnosť, resp. neplatnosť nájomnej zmluvy a kúpnej zmluvy uzavretej medzi navrhovateľom a JUDr. Alexandrom Szúcsom, SKP úpadcu TOP MOTOR s.r.o. Komárno. Jedine možno konštatovať, že navrhovateľ vlastnícke právo k nehnuteľnosti nadobudol zákonným spôsobom. Odporkyňa nehnuteľnosť užívala bez právneho dôvodu a bez toho, že by za nebytové priestory navrhovateľovi ako vlastníkovi platila nájomné. Je nepochybné preukázané, že odporkyňa sa na úkor navrhovateľa bezdôvodne obohatila. Vrámci dokazovania však bola otázna výška bezdôvodného obohatenia vyjadrená v peniazoch. Navrhovateľ poukázal na to, že výšku nájomného treba určiť sumou, ktorá zodpovedá sumám vynaloženým v danom mieste a čase za užívanie obdobných nebytových priestorov. V rozšírenom návrhu zo dňa 15.05.2008 navrhovateľ už vychádzal z (vyššieho) obvyklého nájomného za roky 2006 až 2008, pričom na preukázanie svojich tvrdení predložil potvrdenia realitných kancelárií. Pri výpočte bezdôvodného obohatenia súd nemohol vychádzať z týchto údajov uvedených v kancelárii, totiž tieto údaje hovoria o nájomnom a nie o bezdôvodnom obohatení. Tieto pojmy nie sú totožné, keď výšku nájomného prenajímateľ s nájomcom môžu dohodnúť, avšak sumu bezdôvodného obohatenia možno určiť podľa týchto zásad len ak nájomné v posudzovanom období nebolo regulované cenou, a preto výška bezdôvodného obohatenia nemôže presahovať sumu obmedzenú cenovými predpismi; na túto okolnosť upozorňuje aj Najvyšší súd SR vo veci č. k. 52/200 (?). Preto súd učinil dotaz na Mestský úrad Komárno, či výška nájomného nebytových priestorov v Komárne je regulovaná a následne preto vychádza zo všeobecne záväzného nariadenia a (cenovej) mapy mesta a zistil, že sporná nehnuteľnosť je začlenená do zóny č. 3 s cenou (nájomného) nebytových priestorov sumou 500,-Sk/m2/rok. Z tohto vychádzal pri zisťovaní výšky bezdôvodného obohatenia a z tohto dôvodu preto návrh navrhovateľa na doplnenie dokazovania znalcom za účelom zistenia „trhovej hodnoty nájmu" zamietol. Poznamenal tiež, že aj navrhovateľ pri podaní pôvodného návrhu vychádzal zo sumy 500,-Sk za l m2 a rok a nájomné vyčíslil podľa tohto aj v predžalobnej výzve zo dňa 08.02.2002. Vychádzajúc z toho, že nebytový priestor má rozlohu 261,30 m2 (Autoservis 131,82 m2 a Autosalón 129,48 m2) a pozemok výmera 800 m2, pri cene 500,-Sk / m2 za rok u nebytového priestoru a 150,-Sk / m2 za rok pri pozemku, výška bezdôvodného obohatenia činí čiastku 1.018.758,-Sk, čo je v prepočte 33.816,57 Eur. Navrhovateľ si v pôvodnom návrhu uplatnil aj úroky z omeškania od 19.02.2001 a v podaniach rozšírenie návrhu žiadal priznať úroky podľa jednotlivých mesiacov so splatnosťou k 1. dňu toho ktorého mesiaca za obdobie, po ktoré odporkyňa nehnuteľnosť užívala bez právneho dôvodu, s čím však nemohol súhlasiť, keďže navrhovateľ by mal nárok na ním uplatnené úroky až vtedy, keby s odporkyňou mal uzavretú platnú nájomnú zmluvu a podľa tejto zmluvy by s neplatením mesačného nájomného bola odporkyňa v omeškaní. Preto odporkyňu zaviazal na zaplatenie úrokov z omeškania od nasledujúceho dňa po doručení návrhu, resp. rozšírených návrhov a to s príslušnými úrokmi z omeškania podľa pohybu základnej úrokovej sadzby NBS (Národnej banky Slovenska) v zmysle ustanovenia § 3 Nar. vlády SR č. 87/1999 Z.z. (správne 87/1995 Z. z.).
7. Na základe odvolania žalovanej proti tomuto rozhodnutiu Krajský súd v Nitre ako súd odvolací uznesením č. k. 8Co/339/2013-307 zo dňa 15. októbra 2014, (v spojení s opravným uznesením č. k. 8C/606/2016-571 zo dňa 09. apríla 2018) rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej vyhovujúcej časti výroku a v časti výroku o trovách konania účastníkov (strán sporu) zrušil a vec v týchto častiach vrátil súdu prvého stupňa - súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
8. V dôsledku uvedeného prvého rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktoré žalobca odvolaním nenapadol, zostalo predmetom ďalšieho konania - sporu zaplatenie sumy (istiny) 33.816,57 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 13 % ročne zo sumy 3.800,36 Eur od 05.02.2003 do zaplatenia, vo výške 12 % ročne zo sumy 15.327,43 Eur od 19.02.2004 do zaplatenia a vo výške 8,5 % ročne zo sumy 14.688,78 Eur od 27.07.2008 do zaplatenia, teda bolo právoplatne rozhodnuté o žalobe v časti zaplatenia 11.693,33 Eur istiny s požadovaným úrokom z omeškania (45.509,90 - 33.816,57 Eur) ako aj v časti zamietnutia požadovaného úroku z omeškania z jednotlivých súm za jednotlivé tri obdobia do dátumov, od ktorých týmto rozhodnutím priznané boli.
9. Odvolací súd rozhodnutiu súdu prvého stupňa (v bode 5.1.) v napadnutej časti vyčítal jeho nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov jeho odvolania, keď sa nevysporiadal s obranou žalovanej v konaní ohľadom toho, že jej ohľadom užívania predmetných nehnuteľností za predmetné žalované
obdobie svedčil zmluvný vzťah k predmetným nehnuteľnostiam na základe označenej zmluvy o nájme zo dňa 17.11.1995, splatnosťou ktorého zmluvného vzťahu ako aj ďalšou obranou žalovanej sa nezaoberal
- nesprávne odmietal zaoberať a že nezdôvodnil výpočet priznanej sumy, ktoré nedostatky má odstrániť v ďalšom konaní a novom rozhodnutí. Predbežnú otázku pre rozhodnutie v tomto spore - platnosť označenej nájomnej zmluvy žalovanej si súd prvej inštancie musí vyriešiť v tomto konaní samostatne.
10.1. Súd prvej inštancie napadnutým (zhora označeným v poradí druhým rozsudkom (po doplnení dokazovania v spore) takto rozhodol:
10.2 Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 17.967,10 EUR, a to všetko v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia a vo zvyšku súd uplatnený nárok z a m i e t a.
10.2. Žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania.
11. Skutkový stav sporu súd prvej inštancie zistil nasledovne:
12. Podľa súdu je zrejmé, že žalovaná v minulosti aj s bývalým manželom postavili na vlastných pozemkoch v B., a to na parc. č. XXXX/X o výmere 800 m2 zastavaných plôch stavbu predajne so súp. č. XXXX, ktoré nehnuteľnosti sú zapísané v katastri nehnuteľností pre okres, obec a k. ú. B. na LV č. XXXX nebytové priestory, predajne - autosalón. V uvedenom prípade sa jedná o novostavbu vybudovanú a základe vydaného stavebného povolenia priamo žalovanou a jej manželom niekedy okolo r. 1993. Následne predmetné nehnuteľnosti užívala výlučne len žalovaná, ako je zrejmé z č. l. 4 súdneho spisu na základe zmluvy o nájme týchto nebytových priestorov z dňa 17.11.1995 uzatvorenej medzi prenajímateľom T. Q., býv. manželom žalovanej, nar. XX.XX.XXXX a žalovanou, ktoré nehnuteľnosti boli pôvodne vedené na LV č. XXXX s tým, že v zmysle tejto zmluvy na č. l. 4 súdneho spisu bol nájom uzatvorený na dobu 10 rokov do 31.12.2005, kedy bolo v čl. 4 dohodnuté nájomné bezplatne.
13. Súd vo veci vypočul účastníkov konania niekoľkokrát. Ako je zrejmé z č. l. 181 súdneho spisu, žalobca sa stal vlastníkom predmetných nehnuteľností na základe kúpnej zmluvy uzatvorenej s SKP úpadcu TOP MOTOR, s.r.o. KN, zast. JUDr. Szücsom, kedy odpredal uvedené nehnuteľnosti žalobcovi. Vklad vlastníckeho práva bol povolený pod č. V-1909-01 dňa 03.08.2001 OÚ KN odborom katastrálnym. Následne žalovaná vydala uvedené nehnuteľnosti, ale až dňa 06.05.2008 na základe odovzdania nehnuteľností Ing. F. B., ako je zrejmé z č. l. 199-201 a zo ZP na č. l. 204-206 súdneho spisu.
14. Z uzatvorenej kúpnej zmluvy k týmto nehnuteľnostiam je zrejmé, že žalobca odpredal tieto nehnuteľnosti G. P., nar. XXXX, bytom B., A. X s tým, že vklad vlastníckeho práva bol povolený pod č. V 1558/08 s účinkami vkladu z dňa 06.05.2008.
15. Ustanovenie § 14 zákona o konkurze a vyrovnaní č. 328/1991 Z. Z. v znení do 01.02.1998 upravuje účinky vyhlásenia konkurzu a podľa citovaného ustanovenia ods. 3 platí, že nájomnú zmluvu uzavretú úpadcom ako nájomcom je správca oprávnený vypovedať v lehote ustanovenej zákonom alebo zmluvou, a to aj v prípade, že bola dojednaná na dobu určitú.
16. Súd mal preukázané, že v tomto konaní, že bol vyhlásený konkurz na majetok úpadcu T. Q. - ABC CAR SHOP, Bratislavská cesta Komárno, IČO 11897503, ktorý bol vyhlásený na základe návrhu navrhovateľa z 8.01.1998, Krajským súdom Bratislava, pod spis. značkou: 5K2/98 dňa 27.03.1998. JUDr. Szücs bol ustanovený za správcu konkurznej podstaty úpadcu. Ako je zrejmé z rozhodnutia súdu, konkurz bol na základe návrhu navrhovateľa zahájený dňa 08.01.1998, t. j. do 01.02.1998, kedy SKP nemohol zo ZKV č. 328/1991 Zb. zák. § 14 ods. 3 v znení do začatia konkurzu vypovedať nájomnú zmluvu za úpadcu, ktorý bol v postavení prenajímateľa, len v prípade nájmu, keď úpadca bol v postavení nájomcu (ako je to uviedol p. Doc. JUDr. Milan Ďurica, PhD, vo svojej knižke Zákon o konkurze a vyrovnaní z mája 2001, na strane 128. zdola v 12. riadku). Na základe uvedených SKP JUDr. P. aj konal, uvedenú nájomnú zmluvu nevypovedal do ukončenia nájomného vzťahu, a to do 31.12.2005, a do tej doby platila uvedená nájomná zmluvay vrátane všetkých dojednaní z tejto zmluvy o tom, že tento nájom za obodbie do 31.12.2005 je bezodplatný. Súd len vo vzťahu k tejto bezodplatnosti poznamenáva, že nájomkyňa v procesnom postavení žalovanej za celé obdobie uvedenú nehnuteľnosť využívala pre svoje potreby, nepochybne zabezpečila aj jej údržbu, zachovanie podstaty nehnuteľnosti, ktoré náklady nezaťažovali žalobcu, resp. jeho právnych nástupcov v tomto konaní.
17. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie s poukazom na vykonané dokazovanie, citované ustanovenia Občianskeho zákonníka (OZ - zákon č. 40/1964 Zb. - § 126 ods. 1, § 451 ods. 1, § 456 a § 517 ods. 2) ako aj predchádzajúce súdne rozhodnutia v spore odôvodnil nasledovne:
18. Zo strany KS Nitra sa namietla nepreskúmateľnosť výpočtu, na základe ktorého došlo súd žalobcovi priznal čiastku BO 1.018.758,- Skk, resp. 33.816,57 EUR a že súd pri rozhodnutí o trovách si neuvedomil rozsah úspechu jednotlivých účastníkov.
19. Žalobca súdu predložil oznámenie SAD o výške prenájme nebytových priestorov, podľa ktorého výška prenájmu nebytových priestorov je stanovená dohodou zmluvných strán v závislosti od veľkosti podnikateľského subjektu a druhu vykonávanej podnikateľskej činnosti. Výška prenájmu od 3.8.2001 sa pohybuje v cenách od 500,- Sk za m2 za rok do 1 250,- Sk za m2 za rok. Z informácie spoločnosti Hoffer s.r.o. Komárno bolo zistené, že v januári 2001 za užívanie nebytových priestorov požadujú nájomné 1 550,- Sk za m2. Tieto nehnuteľnosti sa nachádzajú na Bratislavskej ceste v Komárne teda v lokalite, v ktorej je aj sporná nehnuteľnosť. Žalobca súdu doručil dňa 15.5.2008 rozšírený návrh, a už vychádzal z obvyklého nájmu za r. 2006, 2007 v sume 1 500,-Sk za m2 za rok, za r. 2008 už 2 000,- Sk za m2 za rok, pritom na preukázanie svojich tvrdení predložil potvrdenia realitných kancelárii ATG Komárno s.r.o. a Imperial Consulting s.r.o. Komárno.
20. Pri výpočte bezdôvodného obohatenia súd nemohol vychádzať z týchto údajov uvedených spoločností, resp. realitných kancelárií, totiž tieto údaje hovoria o nájomnom a nie o bezdôvodnom obohatení. Tieto pojmy nie sú totožné, keď výšku nájomného prenajímateľ s nájomcom môže dohodnúť, avšak sumu bezdôvodného obohatenia možno určiť podľa týchto zásad, len ak nájomné v posudzovanom období nebolo regulované cenou, a preto výška bezdôvodného obohatenia nemôže presahovať sumu obmedzenú cenovými predpismi. Na túto okolnosť upozorňuje aj Najvyšší súd SR vo veci č. k. 52/2000. Preto súd učinil dotaz na Mestský úrad Komárno, či výška nájomného nebytových priestorov v Komárne je regulovaná. Mestský úrad Komárno súdu zaslal na č. l. 170-177 Všeobecne záväzné nariadenie (ďalej VZN) Mesta Komárno č. 51/1999 o pravidlách pri nájme a pri prevode vlastníctva nehnuteľného a hnuteľného majetku v znení VZN č. 4/2001, VZN č. 7/2001 a VZN č. 7/2005, ktoré predchádzalo svojou účinnosťou priznané obdobie od 01.01.2006 do 04.05.2008, ako aj mapu mesta, na ktorej sú zakreslené zóny Mesta Komárno. Z mapy mesta súd zistil, že lokalita v Komárne na Bratislavskej ceste, na ktorej sa nachádza aj sporná nehnuteľnosť, je začlenená do zóny č. 3. Podľa § 2 ods. 6 VZN cena (nájomné) nebytových priestorov sa stanovuje pre zónu č. 3 sumou 500,- Sk/m2 za rok. Keďže ide o VZN Mesta Komárno, súd pri zisťovaní výšky bezdôvodného obohatenia vychádzal z tohto listinného dôkazu, a z tohto dôvodu návrh navrhovateľa na doplnenie dokazovania znalcom za účelom zistenia „trhovej hodnoty nájmu“ zamietol.
21. V tejto súvislosti súd poznamenáva, že aj navrhovateľ pri podaní pôvodného návrhu vychádzal zo sumy 500,-Sk za jeden m2 nebytového priestoru za rok a v sume 150/ Skk m2 za pozemok, nájomné vyčíslil podľa písomného podania žalobcu z č. l. 8 súdneho spisu z dňa 8.2.2002. Súd na základe uvedených priznal celkový nárok v sume 17.967,1 EUR, kedy vychádzal z toho že samotný nebytový priestor má celkom 261,3 m2 nebytový priestorov má rozlohu 261,30 m2 (autoservis 131,82 m2 a autosalón 129,48 m2), kedy súd vychádzal z ceny nájmu ako sumy bezdôvodného obohatenia 500,- Sk / m2 za rok a v prípade pozemku, ktorý nie je zastavaný stavbou súd vychádzal z výmery 668,18 m2 (800 m2 - 131,82 m2 = 668,18 m2) pri cene u nebytového priestoru a 150,- Sk/ m2 za rok v oboch prípadoch zhodne z citovaného VZN Mesta Komárno (z č. l. 170-177 súdneho spisu) č. 51/1999 o pravidlách pri nájme a pri prevode vlastníctva nehnuteľného a hnuteľného majetku v znení VZN č. 4/2001, VZN č. 7/2001 a VZN č. 7/2005.
22. Takto súd určil sumu bezdôvodného obohatenia vo vzťahu k nebytovým priestorom, celkom za obdobie 28 kalendárnych mesiacov a za 4 dni (od 01.05.2008 do 04.05.2008 vrátane), ktoré žalovaná užívala od 01.01.02006 do 04.05.2008, nakoľko dňom 05.05.2008 už bol povolený vklad vlastníckeho práva na základe kúpnej zmluvy, ktorou žalobca scudzil nehnuteľnosti, a preto podľa súdu už žalovanému nesvedčí nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia.
23. Suma bezdôvodného obohatenia je takto za využívanie nebytových priestorov vo výmere 261,30 m2 x 500,- Skk/rok = 130.650,- Skk/rok a za mesiac to predstavuje sumu 130.650,- Skk : 12 = 10.887,5 Skk
a na deň to predstavuje sumu 10.887,5 Skk : 30 = 362,9 Skk. Na základe uvedených za celé obdobie 28 kalendárnych mesiacov a za 4 dni (od 01.01.02006 do 04.05.2008) je to v sume 10.887,5 Skk x 28 =304.850,- Skk + (362,9 Skk x za 4 dni ) 1.451,6 Skk = 306.301,6 Skk.
24. Suma bezdôvodného obohatenia je takto za využívanie pozemkov vo výmere 668,18 m2 x 150,- Skk/rok = 100.227,- Skk/rok a za mesiac to predstavuje sumu 100.227,- Skk : 12 = 8.352,2 Skk a na deň to predstavuje sumu 8.352,2 Skk : 30 = 278,4 Skk. Na základe uvedených za celé obdobie 28 kalendárnych mesiacov a za 4 dni (od 01.01.02006 do 04.05.2008) je to v sume 8.352,2 Skk x 28 = 233.861,6 Skk + (278,4 Skk x za 4 dni ) 1.113,6 Skk = 234.975,2 Skk.
25. Na základe uvedených je potom celková suma za celé obdobie 28 kalendárnych mesiacov a za 4 dni (od 01.01.02006 do 04.05.2008) za využívanie nebytových priestorov ako aj pozemku v sume 541.276,8 Skk (306.301,6 Skk + 234.975,2 Skk = 541.276,8 Skk) a po prepočte je to v sume 17.967,1 EUR, na ktorú sumu súd zaviazal žalovanú uhradiť žalobcovi titulom vydania bezdôvodného obohatenia.
26. Súd pri určení sumy bezdôvodného obohatenia vyhádzal z toho, že predmetné nehnuteľnosti boli jednak stavebne účelovo určené ako nebytové priestory, tieto boli vybudované za týmto účelom priamo žalovanou a jej manželom, súvisle tieto priestory boli využiteľné a aj sa využívali zo strany žalovanej na uvedený účel a okrem bežných nákladov nebol preukázaný zlý stavebnotechnický stav, ktorý by jej mal brániť v plnohodnotnom využívaní týchto priestorov. Podľa súdu o faktickom stave a využiteľnosti týchto priestorov svedčí to, že jednak samotná žalovaná na výzvu SKP sama dobrovoľne tieto priestory nevydala a v neposlednom rade o tom svedčia aj písomné podania Daňového úradu Trenčín, že aký príjem dosiahla samotná žalovaná z využívania týchto nebytových priestorov, ako je zrejmé z daňové priznania žalovanej za r. 2001 - príjem: 20.059.329,- Sk, výdavky: 19.947.297,- Sk, za rok 2002: príjem: 23.251.636,- Sk, výdavky: 23.106.375,- Sk, za rok 2003: príjem: 23.590.831,- Sk, výdavky: 23.194.360,- Sk, za rok 2004: príjem: 26.130.469,- Sk, výdavky: 25.699.483,- Sk, za rok 2005: príjmy: 3.493.750,- Sk, výdavky: 3.440.011,- Sk, za rok 2006: príjmy: 256.830,- Sk, výdavky: 270.835,- Sk, za rok 2007: príjmy: 114.699,- Sk, výdavky: 95.616,- Sk, za rok 2008: príjmy: 170.913,- Sk, výdavky: 13.759,- Sk.
27. Súd žalobu v časti zaplatenia sumy 17.967,1 EUR zamietol na tom základe, že v prípade podnikateľky, ktorej právne povedomie sa predpokladá, resp. možno mať za to, že je na určitej vyššej ako bežnej úrovni, že ak dosiahla vyššie uvedený príjem, nemožno uvažovať o tom, že si nebola vedomá, že citované nebytové priestory užíva bez toho, aby bola s tým bezprostredne uzrozumená a že koná v rozpore so zákonom, t. j. po 01.01.2006 využíva tieto nehnuteľnosti bez toho, aby mala akýkoľvek právny titul, zmluvu. Nakoľko jej nájomná zmluva z č. l. 4 súdneho spisu bola na dobu určitú a túto nemohol pôvodný prenajímateľ predĺžiť, a s nehnuteľnosťou v rámci konkurzu mal oprávnenie konať len JUDr. Szücs správca konkurznej podstaty úpadcu T. Q. - ABC CAR SHOP, Bratislavská cesta Komárno, IČO 11897503, ktorý bol vyhlásený na základe návrhu navrhovateľa z 8.01.1998 Krajským súdom Bratislava, pod spis. značkou: 5K2/98 dňa 27.03.1998, ktorý sa s ňou o predĺžení nájmu nedohodol, ako je zrejmé z obsahu spisového materiálu.
28. Súd nesúhlasil s obranou žalovanej v tom smere, že po ukončení nájomného vzťahu po 31.12.2005, a to od 01.01.2006, že čakala na ukončenie súdneho sporu o neplatnosť kúpnej zmluvy, je podľa súdu irelevantné, nakoľko dňom ukončenia nájmu po 31.12.2005 jej nesvedčil žiadny titul na bezplatné využívanie týchto nehnuteľností a na viac, bola zo strany SKP JUDr. P. k tomu aj vyzvaná, a preto, podľa súdu, svojvoľne využívala tieto nehnuteľnosti za účelom dosiahnutia nemalého príjmu z podnikania.
29. Rovnako súd nesúhlasil s obranou žalovanej počas konania, že voči nej mal byť spáchaný podvod, nakoľko ona sama v tomto smere iniciovala trestné konanie, ako je zrejmé uznesenia OR PZ OKP KN č. ORP-631/OVK-KN-2010 z dňa 25.10.2010, uvedené trestné oznámenie p. Q. bolo odmietnuté.
30. Napokon súd vo vzťahu k celkovej obrane žalovanej v prípade, že podľa súdu mala skutočný záujem a dobrú vôľu po ukončení nájmu po 31.12.2005 riešiť, zrejme nič jej nebránilo sa o tejto otázke dojednať s SKP, resp. s novým vlastníkom, nehnuteľnosti opustiť, avšak žalovaná tak nekonala a keďže za obdobie do tej doby, napr. za kal. rok 2004 dosiahla príjem cez 26 mil. Skk, a to bol zrejme argument rozhodujúci, a nie znalosť práva a s tým súvisiace ukončenie nájomného vzťahu, resp. súdneho konania o neplatnosť kúpnej zmluvy, ktoré bolo vedené na OS KN.
31. Súd žalobcovi úroky z omeškania nepriznal, nakoľko je zrejmé, že presná suma z bezdôvodného obohatenia ani podmienky splatnosti, neboli známe medzi účastníkmi konania, nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia nevychádzal z predchádzajúcej dohody a ani nemohla byť táto suma známa do rozhodnutia súdu o tejto sume, nakoľko až právoplatným rozhodnutím súdu sa ustáli táto suma a až od doby márneho uplynutia vykonateľnosti rozhodnutia súdu sa môže žalovaná dostať do omeškania, k čomu však v tomto prípade nedošlo.
32. O trovách konania súd rozhodol podľa §-u 150 ods. 1 OSP, podľa ktorého platí, že ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.
33. Úspech žalobcu predstavoval 39 % a neúspech 61% t. j. úspech žalovanej, a preto možno hovoriť len o čistom úspechu žalovanej nasledovne 61% - 39 % = 22 %. Na základe uvedených súd titulom náhrady trov konania z tzv. čistého úspechu žalovanej nepriznal, nakoľko úspech žalovanej bol založený na úvahe súdu ako aj na tej skutočnosti, že žalovaná sama dlhodobo užívala nehnuteľnosti, či už za určité obdobie ona sama alebo dávala do nájmu iným osobám a poberala nájomné a napokon v konaní procesne úspešná účastníčka konania samotná žalovaná ako aj splnomocnená právna zástupkyňou si nárok na náhradu trov konania neuplatnili.
34. Uvedený rozsudok včas podaným odvolaním napadol len žalobca v časti zamietnutej sumy 15.849,49 Eur s príslušenstvom (32,90 Eur s príslušenstvom nežiadal), v ktorej časti žiadal zmenu napadnutého rozsudku a vyhovenie jeho žaloby. Voči vyhovujúcej časti odvolanie nepodáva a so zamietajúcou časťou v rozsahu odvolania nesúhlasí. Zamietnutie žaloby v časti súd prvej inštancie odôvodnil s jediným odôvodnením spočívajúcim v tom, že nájomná zmluva zo dňa 17.11.1995 medzi žalovanou a jej manželom je platná, pričom on v žalobe uviedol tri dôvody jej neplatnosti, avšak z odôvodnenia napadnutého rozsudku nie je možné zistiť, ako sa súd prvej inštancie s nimi vysporiadal, aké stanovisko k nim zaujal, keď uvedené dôvody sú „alfou a omegou“, základom a podstatou žaloby, z ktorej vychádza. Na dôvažok vo svojom prvom rozhodnutí na strane 5 súd prvej inštancie pri posúdení predbežnej otázky konštatoval neplatnosť uvedenej zmluvy z dvoch v žalobe uvedených dôvodov, ktorá skutočnosť zostala mimo vyhodnocovacej pozornosti súdu prvej inštancie. Z napadnutého rozhodnutia
- jeho odôvodnenia je evidentné, že súd prvej inštancie sa vecou nezaoberal dostatočne, nevenoval dostatočnú pozornosť všetkým relevantným otázkam súvisiacim s predmetom súdnej ochrany a vec nesprávne právne posúdil, pre nedostatok dôvodov v rozsudku tento riadne neodôvodnil a jemu tak odňal právo konať pred súdom; poukázal, citujúc označené rozhodnutia, v čom je rozhodnutie v rozpore. Tiež poukázal, že mu nárok na úrok z omeškania nebol priznaný, čo je v rozpore so stanoviskami Najvyšších súdov, Slovenskej republiky (rozsudok 2Obo/3/2009) a Českej republiky (rozsudek 33Odo/871/2005).
35. Na základe výzvy odvolacieho súdu žalobca špecifikoval požadované príslušenstvo - úrok z omeškania a výpočet v odvolaní požadovanej sumy nasledovne:
„Vychádzajúc z vydania bezdôvodného obohatenia zo sumy 361,40 EUR mesačne za nebytové priestory (500,- Sk/m2/rok) a sumy 277,24 EUR mesačne za pozemky (150.- Sk/úrok ), t. j. spolu 638,64 EUR za mesiac, za 5 mesiacov a 29 dní od 03.08.2001 do 31.01.2002 má žalobca nárok na 3.800,36 EUR, za 24 mesiacov od 12.02.2002 do 12.02.2004 má žalobca nárok na 15.327,43 EUR, za 23 mesiacov od 01.06.2006 do 30.04.2008 má žalobca nárok na 14.688,78 EUR. spolu 33.816,57 EUR
Žalobca sa v druhom rozšírení žaloby domáhal zaplatenia nároku za obdobie od 01.06.2006 do 30.04.2008, tj. 23 mesiacov, vo výške 26.382,11 EUR. Rozsudkom č.1.283 bola žalobcovi priznaná suma 638,64 EUR x 23 mesiacov = 14.688,72 EUR, proti ktorému žalobca nepodal odvolanie.
Následne súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalobcovi priznal nárok za 28 mesiacov a štyri dni ( za obdobie od 01.01.2006 do 04.05.2008 ),čo činí 17.967,10 EUR, čo je o 3.278,32 EUR viac, ako si uplatnil.
Z uvedeného dôvodu si žalobca z právoplatne priznanej sumy 17.967,10 EUR odpočítal v zmysle vyššie uvedeného sumu 14.688,78 EUR. Rozdiel činí 3.278,32 EUR. Sumu 3.278,32 EUR si žalobca odpočítal z uplatnenej sumy 3.800,36 EUR (za obdobie od 03.08.2001 do 31.01.2002) a rozdiel činí 522,04 EUR, čo predstavuje cca 25 dní mesiaca január 2002.
Z vyššie uvedeného vyplýva, že nakoľko si žalobca za obdobie od 03.08.2001 do 31.01.2002 uplatnil sumu 3.800,36 EUR a za obdobie od 12.02.2002 do 12.02.2004 sumu 15.327,43 EUR, čo spolu činí 19.127,79 EUR a za obdobie od 01.06.2006 do 30.04.2008 má žalobca nárok na 14.688,78 EUR, tj. spolu 33.816,57 EUR a prvoinštančný súd už žalobcovi priznal 17.967,10 EUR, odvolanie podal žalobca v časti 15.849,47 EUR. ( 33.816,57 EUR-17.967,10 EUR = 15.849,47 EUR).
V zmysle vyššie uvedeného žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi 15.849,47 EUR zo sumy 522,04 EUR ( za jan. 2002) so 17,6 % úrokom z omeškania od 19.02.2002 do zapl. zo sumy 638,64 EUR s 15,5 % úrokom z omeškania od 12.03.2002 do zapl. zo sumy 638,64 EUR s 15,5 % úrokom z omeškania od 12.04.2002 do zapl. zo sumy 638,64 EUR s 16,5 % úrokom z omeškania od 12.05.2002 do zapl. zo sumy 638,64 EUR s 16,5 % úrokom z omeškania od 12.06.2002 do zapl. zo sumy 638,64 EUR s 16,5 % úrokom z omeškania od 12.07.2002 do zapl. zo sumy 638,64 EUR s 16,5 % úrokom z omeškania od 12.08.2002 do zapl. zo sumy 638,64 EUR s 16.5 % úrokem z omeškania od 12.09.2002 do zapl. zo sumy 638,64 EUR s 16,5 % úrokom z omeškania od 12.10.2002 do zapl. zo sumy 638,64 EUR s 16 % úrokom z omeškania od 12.11.2002 do zapl. zo sumy 638,64 EUR s13% úrokom z omeškania od 1 2.12.2002 do zapl. zo sumy 638,64 EUR s 13 % úrokom z omeškania od 12.01.2003 do zapl. zo sumy 638,64 EUR s13% úrokom z omeškania od 12.02.2003 do zapl. zo sumy 638,64 EUR s 13 % úrokom z omeškania od 12.03.2003 do zapl. zo sumy 638,64 EUR s 13 % úrokom z omeškania od 12.04.2003 do zapl. zo sumy 638,64 EUR s 13 9/0 úrokom z omeškania od 12.05.2003 do zapl. zo sumy 638,64 EUR s13 °/0 úrokom z omeškania od 12.06.2003 do zapl. zo sumy 638,64 EUR s 13 % úrokom z omeškania od 12.07.2003 do zapl. zo sumy 638,64 EUR s13% úrokom z omeškania od 12.08.2003 do zapl. zo sumy 638,64 EUR s 13 % úrokom z omeškania od 12.09.2003 do zapl. zo sumy 638,64 EUR s 12,5 % úrokom z omeškania od 12.10.2003 do zapl. zo sumy 638,64 EUR s 12,5 % úrokom z omeškania od 12.11.2003 do zapl. zo sumy 638,64 EUR s 12,5 % úrokom z omeškania od 12.12.2003 do zapl. zo sumy 638,64 EUR s 12,5 % úrokom z omeškania od 12.01.2004 do zapl. zo sumy 638,64 EUR s 12.5 % úrokom z omeškania od 12.02.2004 do zapl. (spolu 15.849,47 EUR)
Zároveň sa žalobca domáha zaplatenia úrokov z omeškania z právoplatne priznanej sumy 17.967,10 EUR napadnutým rozsudkom, z ktorej sumy súd nárok na zaplatenie úrokov z omeškania zamietol. Žalovaná je povinná zaplatiť:
zo sumy 638,64 EUR 8 % úrok z omeškania od 01.07.2006 do zapl. zo sumy 638,64 EUR 8 % úrok z omeškania od 01.08.2006 do zapl. zo sumy 638,64 EUR 8 % úrok z omeškania od 01.09.2006 do zapl. zo sumy 638,64 EUR 8 % úrok z omeškania od 01.10.2006 do zapl. zo sumy 638,64 EUR 8 % úrok z omeškania od 01.11.2006 do zapl. zo sumy 638,64 EUR 8 % úrok z omeškania od 01.12.2006 do zapl. zo sumy 638,64 EUR 8 % úrok z omeškania od 01.01.2007 do zapl. zo sumy 638,64 EUR 8 % úrok z omeškania od 01.02.2007 do zapl. zo sumy 638,64 EUR 8 % úrok z omeškania od 01.03.2007 do zapl. zo sumy 638.64 EUR 8 % úrok z omeškania od 01.04.2007 do zapl. zo sumy 638,64 EUR 8 % úrok z omeškania od 01.05.2007 do zapl.
zo sumy 638,64 EUR 8 % úrok z omeškania od 01.06.2007 do zapl. zo sumy 638,64 EUR 8 % úrok z omeškania od 01.07.2007 do zapl. zo sumy 638,64 EUR 8 % úrok z omeškania od 01.08.2007 do zapl. zo sumy 638,64 EUR 8 % úrok z omeškania od 01.09.2007 do zapl. zo sumy 638,64 EUR 8 % úrok z omeškania od 01.10.2007 do zapl. zo sumy 638,64 EUR 8 % úrok z omeškania od 01.11.2007 do zapl. zo sumy 638,64 EUR 8 % úrok z omeškania od 01.12.2007 do zapl. zo sumy 638.64 EUR 8 % úrok z omeškania od 01.01.2008 do zapl. zo sumy 638,64 EUR 8 % úrok z omeškania od 01.02.2008 do zapl. zo sumy 638.64 EUR 8 % úrok z omeškania od 01.03.2008 do zapl. zo sumy 638,64 EUR 8 % úrok z omeškania od 01.04.2008 do zapl. zo sumy 638,64 EUR 8 °/o úrok z omeškania od 01.05.2008 do zapl.“ .
36. Žalovaná vo vyjadrení k podanému odvolaniu žiadala potvrdenie rozsudku súdu prvej inštancie v napadnutej časti z dôvodu jeho zákonnosti a správnosti. Poukázala na to, že k bezdôvodnému obohateniu nedošlo, išlo o plnenie pre jej deti, bezodplatnosť nájmu bola nesporná, keď žalobca svoje nároky nešpecifikoval za jednotlivé nehnuteľnosti (pozemok, stavbu), teda jeho nárok je neurčitý a nejasný. Žalobcovi nehnuteľnosti neodovzdala po 31.12.2005 - uplynutím doby nájmu pre vedený spor o neplatnosť kúpnej zmluvy, po jeho ukončení tieto 06.05.2008 odovzdala. Poukázala tiež na to, že žalobca kúpil nehnuteľnosti v hodnote za 4.000.000,-Sk, za 300.000,-Sk a následne tieto predal synovi správcu konkurznej podstaty za 1,6 milióna. Je osobou zdravotne ťažko postihnutou, snažila sa podnikať a dávky nepoberala, požadované plnenie považuje za rozporné s dobrými mravmi.
37. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP - Civilný sporový poriadok) prejednal vec v rozsahu podaného odvolania žalobcu (viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania) na nariadenom odvolacom pojednávaní, na ktorom sčasti zopakoval dokazovanie listinami, keď pojednávaniu predchádzala výzva odvolacieho súdu k možnému odlišnému posúdeniu veci odvolacím súdom, a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je čo do posúdenia jeho nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia dôvodne podané, rovnako tak v časti nároku na požadovaný úrok z omeškania, keď nedôvodné je len čo do časti počiatku požadovaného úroku z omeškania, vzhľadom k predchádzajúcemu právoplatnému rozhodnutiu. Vychádzajúc z uvedeného preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti v zmysle ustanovenia § 388 CSP čiastočne zmenil a v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1 CSP čiastočne potvrdil, keď súčasne rozhodol aj o nároku na náhradu trov celého konania, o výške ktorých bude rozhodovať súd prvej inštancie, keď celkový pomer úspechu žalobcu v spore (úspech - neúspech) predstavuje 48,62 % (z požadovanej sumy 45.509,90 Eur mal žalobca súhrnný úspech ohľadom zaplatenia sumy 33.816,57 Eur, spolu s požadovaným úrokom z omeškania).
38. Na základe uznesenia odvolacieho súdu zo dňa 15.10.2014 (bod 7.) sa mal súd vysporiadať s obranou žalovanej ohľadom užívania predmetných nehnuteľností, keď mal vyriešiť to, či žalovanej k predmetným nehnuteľnostiam svedčil zmluvný vzťah na základe Zmluvy o nájme zo dňa 17.11.1995 (nájom dojednaný do 31.12.2005), či žalovaná predmetné nehnuteľnosti užívala bez právneho dôvodu so vznikom jej povinnosti vydať žalobcovi požadované bezdôvodné obohatenie a riešiť nepreskúmateľnosť výpočtu prvým rozsudkom prisúdenej sumy. Súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku nerešpektoval pokyn odvolacieho súdu, platnosť alebo neplatnosť nájomnej zmluvy žalovanej zo dňa 17.11.1995 neriešil, na platnosť ktorej nájomnej zmluvy odpoveď nedal, keď len skonštatoval, že túto správca konkurznej podstaty JUDr. Szücs nevypovedal, a táto platila vrátane všetkých dojednaní z tejto zmluvy do 31.12.2015. Záver, že nájomná zmluva platila zdôvodnený nie je, teda súd prvej inštancie sa opakovane nevysporiadal s tvrdeniami žalobcu v podanej žalobe o ním označených dôvodoch neplatnosti nájomnej zmluvy. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že súdom prvej inštancie priznaná suma predstavuje náhradu bezdôvodného obohatenia za tretie obdobie - po druhom rozšírení žaloby, v ktorom rozšírení žaloby žalobca požadoval náhradu 794.787,50 Sk - 26.382,11 Eur za obdobie od 01.06.2006 do 30.04.2008; súd prvej inštancie však v napadnutom rozsudku uvádza, že priznaná suma predstavuje bezdôvodné obohatenie za obdobie od 01.01.2006 do 04.05.2008, t. j. nad rámec žalovaného obdobia, čo však odvolací súd riešiť vzhľadom k neexistencii podaného odvolania žalovanej nemohol. Predmetom odvolacieho konania teda ostali nároky žalobcu za dve prvé obdobia.
39. Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 Zákona č. 116/1990 zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov, prenajímateľ môže nebytový priestor prenechať na užívanie inému (ďalej len „nájomca“) zmluvou o nájme (ďalej len „zmluva“).
40. Nebytové priestory sa prenajímajú na účely, na ktoré sú stavebne určené. Miestnosti určené na prevádzkovanie obchodu a služieb, možno prenajímať iba po predchádzajúcom súhlase národného výboru (§ 3 ods. 2 zák. č. 116/1990 Zb.).
41. Podľa ustanovenia § 3 ods. 4 zák. č. 116/1990 Zb., pokiaľ sa zmluva uzavrie bez súhlasu národného výboru podľa ods. 2 alebo neobsahuje náležitosti podľa ods. 3 (zmluva musí mať písomnú formu a musí obsahovať predmet a účel nájmu, výšku a splatnosť nájomného a spôsob jeho platenia, a ak nejde o nájom na neurčitý čas, čas, na ktorý sa uzaviera), je neplatná.
42. Podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
43. Právny úkon, ktorého predmetom je plnenie nemožné, je neplatný (§ 37 ods. 2 Občianskeho zákonníka).
44. Odvolací súd mal za to, vychádzajúc zo zmluvy o nájme a z vyjadrenia prednostu Mestského úradu v Komárne za to, že k uvedenej nájomnej zmluve zo dňa 17.11.1995 medzi žalovanou ako nájomcom a T. Q. ako prenajímateľom nebol udelený (pre chýbajúcu žiadosť) súhlas Mesta Komárno k prenájmu nehnuteľností v zmysle citovaného § 3 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov, čo robí túto zmluvu neplatnou. Ďalším dôvodom neplatnosti tejto zmluvy o nájme bolo aj to, že v čase jej uzatvorenia nebola zavkladovaná Dohoda o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov zo dňa 17.11.1995 uzatvorená medzi žalovanou a T. Q., podľa ktorej dohody predmetné nehnuteľnosti patrili do bezpodielového spoluvlastníctva manželov a na základe dohody mali zostať výlučným vlastníctvom T. Q.. V čase uzatvorenia dohody tak jej predmetom bolo plnenie nemožné. Vychádzajúc zo zásady, že cudziu vec možno užívať len na základe zákonného oprávnenia a za náhradu, mal potom odvolací súd za to, že základ nárokov žalobcu je daný a nie je rozporný s dobrými mravmi. Spôsob nadobudnutia nehnuteľností a ich hodnota (kúpna cena) nie je právne významná, podstatná je obvyklá (dosažiteľná) hodnota za ich užívanie, ktorá nie je viazaná na zdravotné, osobné a majetkové pomery žalovanej ako ich užívateľky.
45. Čo sa týka požadovaného bezdôvodného obohatenia za obdobia od 03.08.2001 do 31.01.2002 (pôvodná žaloba) a za obdobie od 12.02.2002 do 12.02.2004 (prvé rozšírenie žaloby), ktoré obdobia zostali predmetom odvolacieho konania, mal odvolací súd za to, že žalobcom požadovaná výška bezdôvodného obohatenia nie je neprimeraná, keď zodpovedá výške nájomného, ktoré by žalovaná za dané nehnuteľnosti v tom čase vo vlastníctve žalobcu musela zaplatiť a teda pokiaľ žalobcovi nič nezaplatila, vzniklo jej bezdôvodné obohatenie na úkor žalobcu tým, že napriek užívaniu nehnuteľností sa jej majetok neznížil zaplatením nájomného - úhrady. Bezdôvodné obohatenie požadované žalobcom vo výške obvyklého nájomného bolo ním vypočítané ako ročné v sume 230.877,-Sk (261,30 m2 podlahovej plochy budovy x 500,-Sk / m 2 / rok + 668,18 m2 nezastavanej plochy pozemku x 150,- Sk / m2). Obdobný spôsob výpočtu použil súd prvej inštancie pri výpočte priznanej sumy v napadnutom rozsudku, keď, vzhľadom k chýbajúcemu odvolaniu žalobcu proti prvému rozsudku súdu prvej inštancie v zamietajúcej časti a vzhľadom k chýbajúcemu odvolaniu žalovanej proti napadnutému rozsudku, sa výška resp. spôsob výpočtu bezdôvodného obohatenia stala medzi stranami sporu de facto nespornou, keď plne zodpovedá záverom listinným dôkazom, predovšetkým Všeobecne záväznému nariadeniu Mesta Komárno a vyjadreniam realitných spoločností.
46. Vychádzajúc zo špecifikácie žalobcu na výzvu odvolacieho súdu (bod 35.) mal potom odvolací súd za to, že za prvé uplatňované obdobie od 03.08.2001 do 31.01.2002 žalobcovi prináleží ním uplatňované bezdôvodné obohatenie v sume 522,04 Eur a za druhé obdobie od 12.02.2002 do 12.02.2004 mu prináleží náhrada bezdôvodného obohatenia v sume 15.327,42 Eur.
47. V zmysle ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka (citovaného súdom prvej inštancie) má veriteľ pri omeškaní dlžníka s peňažným dlhom právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ktorých výška je upravená v Nar. vlády SR č. 87/1995 Zb. v § 3. Odvolací súd sa
nestotožnil s právnym záverom súdu prvej inštancie o tom, že žalobcovi nárok na požadované úroky z omeškania neprináleží, keď vychádzal z citovaného zákonného ustanovenia a z toho, že bezdôvodné obohatenie sa stalo splatným po výzve žalobcu, resp. po podaní žaloby a jej rozšírení dňom doručenia žalovanej. Uvedený záver je zhodný s názorom Najvyššieho súdu SR vysloveným v rozsudku sp. zn. 2Obo/3/2009, ktoré rozhodnutie citoval žalobca v odvolaní. Záväzkové právne vzťahy vznikajú okrem iného aj z bezdôvodného obohatenia, bezdôvodné obohatenie predstavuje záväzkový právny vzťah, a ak záväzok nespočíva v povinnosti vydať vec, ale v platobnej povinnosti, je nepochybné, že ide o dlh peňažný, s ktorého riadnym a včasným nesplnením spája ustanovenie § 517 Občianskeho zákonníka nepriaznivý dôsledok vzniku omeškania na strane dlžníka s právom veriteľa požadovať okrem plnenia aj úroky z omeškania. Odvolací súd preto žalobcovi priznal požadované úroky z omeškania jednak zo sumy 15.849,47 Eur (istiny) požadovanej v odvolaní a tiež aj z časti prisúdenej sumy - istiny v napadnutom rozsudku, ktorý úrok žalobca požadoval zo sumy len 14.688,78 Eur. Nárok žalobcu v časti požadovaného úroku z omeškania čiastočne zamietol, čo do požadovaného obdobia, keď úroky z omeškania z jednotlivých súm za jednotlivé tri obdobia nemohol už, pre čiastočnú právoplatnosť (bod 8) prvého rozsudku súdu prvej inštancie (dôsledok veci rozhodnutej) zo dňa 13.04.2002, priznať žalobcovi aj za skoršie obdobie; týmto rozsudkom boli úroky z omeškania priznané jednak len zo súhrnu bezdôvodného obohatenia za dané obdobie a s určeným jedným dátumom počiatku tohto nároku, keď požadovaná výška úroku z omeškania zodpovedá Nariadeniu vlády č. 87/1995 Z. z. ku dňu jeho počiatku.
48. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).