Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12Co/84/2018

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Zmekovej a sudkýň JUDr. Adriany Kálmánovej, Phd., a JUDr. Denisy Šaligovej vo veci žalobcu: Q. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom 1. V. XXX/XXX, XXX XX W., proti žalovanému: NEXT Computer s.r.o. so sídlom Dukelských hrdinov 143/16, 960 01 Zvolen, IČO: 36 843 245, o vrátenie plnenia pri odstúpení od zmluvy a o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Topoľčany č. k. 4Csp/24/2018-13 zo dňa 21.03.2018 takto

rozhodol:

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením zamietol návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa žalobca domáhal, aby žalovanému bolo zakázané nakladať so svojím majetkom a tento majetok predať, zrušiť, darovať, prenajať, zaťažiť záložným právom alebo sa zlúčiť s inou spoločnosťou až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej. V odôvodnení uznesenia súd uviedol, že dôvodom podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je skutočnosť, že žalovaný si riadne a vedome nepreberá poštu a podľa štatistických čísiel tržieb zistených na internete jeho tržby od r. 2012prudko klesajú, čo spôsobuje vážnu obavu, že spoločnosti môže hroziť zánik. V r. 2016 dosiahol jeho zisk len 489 eur. Obáva sa, že prípadná exekúcia voči žalovanému by bola ohrozená. Žalobou vo veci samej sa domáha určenia neplatnosti zmluvy uzavretej so žalovaným, na základe ktorej mu bol poskytnutý mobilný telefón zn. Asus Zen Fone3 5,2, a zároveň zaplatenia sumy 339 eur s príslušenstvom oproti vydaniu mobilného telefónu. 2. Zamietnutie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd odôvodnil s odkazom na ustanovenie § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, 2 písm. c), § 326 ods. 1, 2, § 328 ods. 1, 2, § 329 ods. 1, 2, zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). V odôvodnení poukázal na to, že žalobca nepreukázal, že prípadná budúca exekúcia bude ohrozená, pretože nepreukázal také konanie žalovaného, ktoré by smerovalo k pokusom ohroziť budúcu exekúciu. Nepredložil dôkazy o znižovaní tržieb žalovaného. Ak by sa aj jeho tržby znižovali, nie je to dôvod na nariadenie neodkladného opatrenia v takom rozsahu, ako požadoval žalobca, pretože tým by sa prakticky znefunkčnilo podnikanie žalovaného pre pohľadávku vo výške 339 eur. V tejto súvislosti poukázal aj na rozhodovaciu prax súdov, v zmysle ktorej neodkladné opatrenie, ktorým sa podnikateľovi zakazuje nakladať s majetkom alebo jeho časťou, môže súd nariadiť len v takom rozsahu, aby to s prihliadnutím na podnikateľskú činnosť žalovaného bolo primerané právu, ktorého budúci súdny výkon je ohrozený (judikát R49/1995). Keďže žalobca nepreukázal, že v prípade jeho úspechu vo veci samej by bola exekúcia ohrozená, návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu zamietol. 3. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý žiadal, aby súd prvej inštancie zmenil svoje rozhodnutie tak, že aspoň čiastočne obmedzí predaj, založenie, prevedenie časti majetku žalovaného na inú osobu tak, aby sa zabránilo jeho neuspokojeniu ako poškodeného z majetku žalovaného. Odvolával sa na stránku www.finstat.sk, z ktorej zistil, že žalovaný mal za rok 2016 zisk len 489 eur a že sa zbavuje svojho majetku. Tržby v r. 2016 v porovnaní s r. 2015 klesli skoro o 50 %

a spoločnosť smeruje k zániku. Žalovaný si nepreberá poštu, jeho praktiky sú nečestné a poškodzujú zákazníka. Týmto neodkladným opatrením si chce zabezpečiť, aby sa žalovaný nezbavil svojho majetku, pretože robí obštrukcie, aby sa vyhol vráteniu peňazí. 4. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ako aj skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 383 po prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP, § 378 ods. 1) dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je vo výroku vecne správne. Preto ho podľa § 387 ods. 1 potvrdil. 5. Tretia hlava tretej časti Civilného sporového poriadku predstavuje novú právnu úpravu neodkladných opatrení, zabezpečovacích opatrení a iných opatrení súdu. Podľa § 325 ods. 1 neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Podľa § 324 ods. 3 neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

6. Zabezpečovacie opatrenie upravuje Civilný sporový poriadok v ustanovení § 343 ods. 1,2,3, podľa ktorého: (1) Zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. (2) Záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra. (3) Výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím. V zmysle § 344 sa ustanovenia o neodkladných opatreniach primerane použijú aj pri nariadení zabezpečovacieho opatrenia. Zákon vyjadruje vzťah dvoch základných opatrení súdu (neodkladného a zabezpečovacieho), pričom prioritu má opatrenie zabezpečovacie, t. j. neodkladné opatrenie sa uplatní subsidiárne. V prípade, že sa dajú vzťahy upraviť zabezpečovacím opatrením, má tento inštitút prednosť pred nariadením neodkladného opatrenia. Inštitút neodkladného opatrenia je preto vo vzťahu subsidiarity voči inštitútu zabezpečovacieho opatrenia. Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Tento inštitút neobmedzuje dlžníka v nakladaní s majetkom ako neodkladné opatrenie. Pri nariadení zabezpečovacieho opatrenia môže dlžník majetok užívať, brať z neho úžitky, dokonca ho môže aj scudziť, avšak so záložným právom.

7. Z obsahu spisu v tejto veci vyplýva, že žalobca sa neodkladným opatrením snaží zabezpečiť, aby v prípade jeho úspechu v samotnom spore o zaplatenie pohľadávky 339 eur mohla byť táto uspokojená z majetku žalovaného, a preto navrhol zakázať žalovanému, aby nakladal s celým jeho majetkom. Odvolací súd vychádzajúc zo vzťahu subsidiarity neodkladného a zabezpečovacieho opatrenia prijal záver, že žalobca sa prednostne mal domáhať nariadenia zabezpečovacieho opatrenia, pretože tento inštitút primárne zabezpečuje žalobcom sledovaný cieľ zabezpečenia jeho pohľadávky pre obavu, že exekúcia bude ohrozená. Zároveň umožňuje žalovanému, ktorý je podnikateľom, aby vykonával svoju podnikateľskú činnosť bez toho, aby bol obmedzovaný v ďalšom podnikaní. Pri nariadení zabezpečovacieho opatrenia, rovnako ako pri nariadení neodkladného opatrenia musí byť splnená podmienka, že nevznikne zjavný nepomer medzi výškou pohľadávky, ktorá bude zabezpečená, a hodnotou veci, ktorá bude predmetom záložného práva (v prípade zabezpečovacieho opatrenia), alebo s ktorou sa druhej strane zakazuje nakladať (v prípade neodkladného opatrenia).

8. Odvolací súd po prejednaní veci z uvedených dôvodov dospel k tomu, že uznesenie súdu prvej inštancie, ktorým bol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnutý, je vecne správne, a preto ho v súlade s ustanovením § 387 ods. 1 potvrdil. Aj v prípade, že by nebolo zákonom primárne upravené riešenie danej veci zabezpečovacím opatrením, s ohľadom na petit neodkladného opatrenia ako aj žalobcom opísané dôvody na jeho nariadenie sa odvolací súd stotožnil so závermi súdu prvej inštancie, ktorý z pohľadu procesného predpisu neuznal opodstatnenosť návrhu žalobcu na nariadenie požadovaného neodkladného opatrenia. V tomto smere odvolací súd poukazuje na odôvodnenie napadnutého uznesenia.

9. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .