Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1Co-236-2017.pdf
PDF · 85.42 KB
Case nature
Area
Subarea
1Co/236/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tutka a sudcov JUDr. Ladislava Cakociho a JUDr. Adriany Murínovej v právnej veci žalobcu EOS KSI Slovensko s.r.o. so sídlom v Bratislave, Pajštúnska č. 5, zastúpeného obchodnou spoločnosťou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o. so sídlom v Bratislave, Pajštúnska č. 5, proti žalovanému Ľ. F., bytom v E. Č.. XX, o zaplatenie 1.049,90 eura s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice-okolie zo dňa 19.1.2017 č.k. 7C 1172/2015-56 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok v zamietajúcom výroku a vo výroku o trovách konania.
Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 636,65 eura s 8,75% úrokom od 2.11.2012 do zaplatenia, v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 21,28 %.
2. Týmto rozsudkom rozhodol súd prvej inštancie o peňažnom nároku žalobcu titulom poskytnutej pôžičky.
3. Pri rozhodovaní vychádzal súd prvej inštancie zo zistenia, že právny predchodca žalobcu Obchodná spoločnosť Consumer Finance Holding a.s. uzavrela dňa 23.5.2012 so žalovaným zmluvu o pôžičke na základe ktorej mu poskytla pôžičku vo výške 789,08 eura, ktorú sa žalovaný zaviazal uhrádzať v splátkach vo výške 29,35 eura mesačne pri ročnej úrokovej sadzbe 35,08 %. Súd skúmaním dohodnutých úrokov z úveru dospel k záveru, že tieto sú podľa jej názoru v hrubom rozpore s dobrými mravmi, nakoľko podľa zverejnených priemerných úrokových sadzieb na webových stránkach Národnej banky Slovenska zistil, že podľa poskytnutých úrokových sadzieb poskytnutých pre spotrebiteľské úvery v rozhodujúcom období t.j. ku dňu 23.5.2012 v kategórii nové úvery pre domácnosti pri spotrebiteľských úveroch so splatnosťou 1 až 5 rokov činila úroková sadzba hodnotu 11,15 ročne. V zmluve bola dohodnutá ročná úroková sadzba 35,08 % a v zmysle § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch sa poskytnutý úver pokladá za bezúročný a bez poplatkov, pretože odporuje dobrým mravom a zásadám poctivého obchodného styku. Úroková miera dohodnutá medzi stranami konania preruší obvyklú úrokovú mieru, preto je takéto dojednanie neplatné pre rozpor s dobrými mravmi podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Súd preto považoval dohodu o výške úrokov za absolútne neplatnú. Súd bol ďalej toho názoru, že zmluvná podmienka zakotvená vo všeobecných obchodných podmienkach predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, nakoľko ide o abstraktnú dohodu o zmluvnej pokute, ktorá vo svojej podstate vytvára nerovnovážne podmienky právneho vzťahu medzi účastníkmi konania, nakoľko dáva žalobcovi dispozičnú právomoc jednostranne určiť výšku zmluvnej pokuty a vystaviť ju tak žalovanému v
podstate kedykoľvek počas trvania vzťahu aj za nepatrné omeškanie s úhradou splátok. Nárok žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty nepovažoval teda súd za dôvodný, nakoľko sa žalobca dopustiť využitia takých zmluvných podmienok a postupov pri určovaní výšky zmluvnej pokuty, ktoré boli judikatúrou vyhlásené za neprijateľné. Žalovanému bol poskytnutý úver vo výške 789,08 eura a žalovaný vykonal úhradu v sume 152,43 eura. Vzhľadom na to, že súd vyhlásil tento úver za bezúročný a bez poplatkov, úhrady žalovaného mali byť v celom rozsahu pričítané na istinu a preto súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 636,65 eura. Vzhľadom na to, že žalovaný bol v omeškaní s plnením peňažného záväzku, zaviazal súd zaplatiť žalobcovi príslušný úrok z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 636,65 eura od 2.11.2012 do zaplatenia.
4. Výrok o trovách konania odôvodnil s poukazom na ust. § 255 ods. 1 C.s.p. podľa ktorej priznal čiastočne úspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 21,28 %.
5. Proti tomuto rozsudku v zamietajúcom výroku podal včas odvolanie žalobca. Žiadal, aby odvolací súd v zamietajúcom výroku rozsudok zmenil a zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 152,43 eura a opätovne rozhodol o trovách konania. V odvolaní namietal, že súd nesprávne matematicky vyčíslil dlžnú sumu. V tejto súvislosti poukázal, že kúpna cena bola v zmysle zmluvy vo výške 941,51 eura, nakoľko žalovaný bol povinný v zmysle zmluvy zaplatiť akontáciu v sume 152,43 eura, predmetná suma bola započítaná na výšku poskytnutých peňažných prostriedkov a žalovanému bola následne poskytnutá suma vo výške 789,08 eura, ktorú sa žalovaný zaviazal splácať pravidelnými mesačnými splátkami. Žalovaný celkom uhradil sumu 152,43 eura, to znamená akontáciu. Suma úhrad vo výške 152,43 eura, ktorú súd započítal na sumu poskytnutej pôžičky predstavuje úhradu akontácie, ktorú súd započítal na sumu už poníženú o akontáciu (789,08 eura). Z uvedeného má za to, že žalovanému bola poskytnutá pôžička bez úrokov a bez poplatkov v sume 941,51 eura a nie v sume 789,08 eura ako uvádza súd. Suma 789,08 eura predstavuje sumu, od ktorej je už odpočítaná akontácia. Zároveň je však akontácia zahrnutá aj medzi platbami v sume 152,43 eura. Súd teda zohľadnil zaplatenú akontáciu dvakrát, nakoľko akontácia je zahrnutá v sume úhrad zo strany žalovaného vo výške 152,43 eura, ktorú súd odpočítal od sumy 789,08 eura, čo je suma pôžičky už poníženého o akontáciu.
6. Na základe podaného odvolania odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok v zamietajúcom výroku ako aj konanie mu predchádzajúce podľa § 389 v spojení s § 380 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania postupom podľa § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
7. Odvolaním bol napadnutý (len) výrok v zamietavej časti, preto len tento a súvisiaci výrok o trovách konania sa stali predmetom odvolacieho konania.
8. Odvolací súd po preskúmaní odvolania dospel k záveru, že rozsudok je v napadnutej zamietavej časti vecne správny, preto ho v zmysle § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil.
9. Správne a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody rozsudku, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 C.s.p.).
10. Súd prvej inštancie založil svoj záver o tom, že daný spotrebiteľský úver je potrebné považovať za bezúročný na zistení, že dohodnuté úroky vo výške 35,08% ročne sú v hrubom rozpore s dobrými mravmi, čo zakladá neplatnosť dohody o úrokoch medzi stranami sporu v zmysle § 39 Obč.zákonníka. Dohodnutá ročná úroková sadzba totiž značne prevyšuje priemerné úrokové sadzby poskytované pre podobné spotrebiteľské úvery v rozhodujúcom období peňažnými ústavmi. Tiež dospel k záveru, že pokiaľ žalobca okrem istiny žiadal priznať aj sumu 140,53 eura titulom zmluvnej pokuty, ide o neplatné dojednanie pre jeho neprimeranosť z dôvodu, že dojednaná sankcia bez ohľadu na závažnosť a význam porušenej povinnosti je sankciou neprimeranou, spôsobujúcou značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa tak, ako má na mysli § 53 ods. 5 Obč. zákonníka. Preto dospel k záveru, že žalovanému vznikla povinnosť vrátiť žalobcovi (len) poskytnutý úver vo výške 789,0 eura, z ktorého odrátal sumu 152,43 eura, ktorú doposiaľ žalovaný uhradil žalobcovi. Uzavrel tak, že žalovanému zostáva doplatiť žalobcovi sumu 636,65 eur. Z týchto dôvodov žalobe v časti o zaplatenie 636,65 eur vyhovel a v zostávajúcej časti žalobu zamietol.
11. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že výška dojednaného zmluvného úroku 35,08 % ročne, ktorý uplatňoval žalobca voči žalovanému nepochybne odporuje zákonu a dobrým
mravom. Neprimeranou a odporujúcou dobrým mravom je taká výška úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe jej dojednania obvyklú, najmä s prihliadnutím k úrokovým sadzbám uplatňovaným bankami pri poskytnutí úveru. Dojednaná výška úroku z úveru 35,08 % ročne je aj podľa názoru odvolacieho súdu v rozpore so zákonom a prieči sa dobrým mravom. Ust. § 39 Občianskeho zákonníka je aplikovateľné aj na zmluvu uzavretú medzi účastníkmi konania, preto dojednanie o zmluvných úrokoch je absolútne neplatné a na takéto dojednanie nie je možné prihliadať. Rovnako za správne považuje odvolací súd aj závery súdu prvej inštancie, týkajúce sa záveru o neprimeranosti dojednania o zmluvnej pokute, preto ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorú je potrebné považovať za neplatnú.
12. Podstata odvolacích námietok žalobcu spočíva v spochybnení správnosti záveru súdu prvej inštancie o výške nároku žalobcu voči žalovanému, keď žalobca v odvolaní tvrdí, že žalovanému bola poskytnutá pôžička vo výške 9421,51 eura, z ktorej žalovaný doposiaľ uhradil sumu 152,43 eura (akontácia), preto žalovaný je z poskytnutej pôžičky povinný vrátiť žalobcovi 789,08 eura. Súd prvej inštancie podľa názoru odvolateľa nepostupoval správne, pokiaľ uhradenú sumu 152,43 eura odrátal zo sumy 789,08 eura a nie zo sumy 941,51 eura, ktorá bola žalobcovi poskytnutá ako pôžička.
13. Odvolací súd po preskúmaní odvolania dospel k záveru, že odvolacie námietky žalobcu, spochybňujúce výšku priznaného nároku, nemožno považovať za opodstatnené.
14. Z obsahu spisu možno vyvodiť jednoznačný záver o tom, že tvrdenia žalobcu o výške poskytnutých peňažných prostriedkov žalovanému na základe zmluvy o pôžičke č. 20220056 uzavretej so žalovaným dňa 23.5.2012 boli v priebehu konania rozporné. V žalobe žalobca tvrdil, že žalovanému na základe tejto zmluvy poskytol celkovú sumu pôžičky 1.526,19 eura na zakúpenie spotrebné tovaru uvedeného v zmluve. Z obsahu zmluvy o pôžičke vyplýva výška celkovej sumy pôžičky 1.413,60 eura. Za účelom odstránenia týchto rozporov súd prvej inštancie vyzval právneho zástupcu žalobcu na pojednávaní dňa 19.1.2017 za ozrejmenie výšky poskytnutej pôžičky žalovanému. Na tomto pojednávaní sa výslovne právny zástupca žalobcu vyjadril, že žalovanému boli zo strany žalobcu poskytnuté titulom pôžičky finančné prostriedky vo výške 789,08 eura, z ktorej sumy doteraz uhradil 152,43 eura.
15. Rozhodnutiu súdu prvej inštancie v zamietavej časti nemožno vytknúť vecnú nesprávnosť, pokiaľ vychádzal z výslovného vyjadrenia právneho zástupcu žalobcu o výške poskytnutej pôžičky žalovanému a na základe týchto vyjadrení dospel k záveru, že žalovanému zostáva z poskytnutej pôžičky uhradiť žalobcovi sumu 636,65 eura po zohľadnení uhradenej sumy 152,04 eura (789,08 eura - 152,04 eura).
16. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok v zamietavej časti podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správny.
17. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. a úspešnému žalovanému priznal plnú náhradu trov konania voči neúspešnému žalobcovi.
18. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.).