Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (10)Rozsudok_10C-260-2013.pdf
PDF · 98.74 KB
Case nature
Area
Subarea
10C/260/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Vranov nad Topľou v právnej veci žalobcu: Euroclaim Praha s.r.o., Korunní 810/104 A Praha 10, IČO: 27 380 050, proti žalovanému: G.V. Y., J..XX.XX.XXXX, G. J. E. XXX, o zaplatenie 38 357,38 CZK, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 38357,38 Kč.spolu s úrokom z omeškania z tejto sumy od 27.03.2010 do zaplatenia a to vo výške o 8 percentuálnych bodov vyššej než je základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania žalovaného s plnením žalovaného s plnením peňažného dlhu, to všetko do 3 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania, vrátane trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. O výške tohto nároku rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy vo výške 38.357,38 Kč spolu s úrokom z úveru vo výške 8% ročne zo sumy 38.357,38 Kč od 27.03.2010 do zaplatenia a náhrady trov konania.
2. Žalobu odôvodnil tým, že 11.2.2008 uzavrel žalovaný v pobočke Českej sporiteľne zmluvu o úvere č.XXXXXXXXXX. Na základe tejto zmluvy bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 30 000,- Kč, pri dohodnutej úrokovej sadzbe vo výške 13,35% ročne. Žalovaný sa zaviazal uhrádzať úver v mesačných splátkach vo výške 557,- Kč splatných k 20. dňu každého mesiaca odo dňa 20.03.2008. V splátke úveru boli zahrnuté splátky istiny, splátky dohodnutého úroku za poskytnutie úveru a poplatky za vedenie úveru. Pri dodržaní zmluvných podmienok mala byť posledná splátka uhradená žalovaným dňa 20.02.2015. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli Všeobecné obchodné podmienky Českej sporiteľne a.s. a Sadzobník poplatkov.
3.Ku dňu splatnosti úveru bol žalovaný povinný uhradiť zostatkovú časť nesplateného úveru vo výške 38 357,38 Kč a zároveň žiada o priznanie úrokov z omeškania v zmysle Nariadenia vlády ČR č. 142/1994 Sb. v znení neskorších predpisov, ktorý zodpovedá výške repo sadzby stanovenej Českou národnou bankou pre posledný deň kalendárneho polroka, ktorý predchádza kalendárnemu polroku, v ktorom došlo k omeškaniu, zvýšenej o 7 percentuálnych bodov, t. j. úrok z omeškania vo výške 8% ročne od dátumu 27.03.2010 ( odo dňa nasledujúceho po konci lehoty na dobrovoľné splnenie až do uhradenia pohľadávky.
4. Tunajší súd rozsudkom zo dňa 08.12.2014 č.k. XXC/XXX/XXXX-48 žalobu zamietol a žalovanému nepriznal náhradu trov konania.
5. Proti predmetnému rozsudku, podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. V podanom odvolaní žiadal, aby odvolací súd rozsudok zmení a to tak že žalobe v celom rozsahu vyhovie a žalobcovi prizná náhradu trov konania prípadne napadnutý rozsudok zruší a vec vráti súdu prvého stupňa.
6. Krajský súd v Prešove uznesením č. 8Co 115/2013 zo dňa 27.04.2016 napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V odôvodení rozhodnutia uviedol, že súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí konštatoval, že zmluva o úvere uzavretá medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným je spotrebiteľskou zmluvou, preto pri posudzovaní premlčania nároku z predmetnej zmluvy aplikoval ustanovenie § 101 Občanskeho zákoníka o trojročnej premlčacej dobe, v dôsledku čoho žalobu zamietol. Záver súdu prvého stupňa o zamietnutí žaloby je podľa názoru odvolacieho súdu nepreskúmateľný v tom smere, že z odôvodnenia napadnutého rozsudku nie je možné zistiť, ako sa súd prvého stupňa vysporiadal s konštantnou judikatúrou Českej republiky vo vzťahu k posudzovaniu premlčania práva podľa ustanovení Obchodného (a nie Občianskeho) zákonníka. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky, sp. zn. 32 Cdo 3337/2010 zo dňa 24.7.2012 (R 135/2012). V tejto súvislosti odvolací súd poukázal na náležité odôvodnenie nálezu Ústavného súdu SR z 10. 11. 2011 sp. zn. IV. ÚS 481/2011, s ktorým sa odvolací súd plne stotožňuje. „Ústavný súd poukazuje na svoju stabilizovanú judikatúru (napríklad IV. ÚS 75/09), podľa ktorej neoddeliteľnou súčasťou princípov právneho štátu zaručeného podľa čl. 1 ústavy je aj princíp právnej istoty. Tento spočíva okrem iného v tom, že všetky subjekty práva môžu odôvodnene očakávať, že príslušné štátne orgány budú konať a rozhodovať podľa platných právnych predpisov, že budú ich správne vykladať a aplikovať (napr. II. ÚS 10/99, II. ÚS 234/03, IV. ÚS 92/09). Obsahom princípu právneho štátu je vytvorenie právnej istoty, že na určitú právne relevantnú otázku sa pri opakovaní v rovnakých podmienkach dáva rovnaká odpoveď (napr. I. ÚS 87/93, PL. ÚS 16/95 a II. ÚS 80/99, III. ÚS 356/06). Rešpektovanie princípu právnej istoty musí byť prítomné v každom rozhodnutí orgánov verejnej moci, a to tak v oblasti normotvornej, ako aj v oblasti aplikácie práva, keďže práve na ňom sa hlavne a predovšetkým zakladá dôvera občanov, ako aj iných fyzických osôb a právnických osôb k orgánom verejnej moci (IV. ÚS 92/09). Diametrálne odlišná rozhodovacia činnosť všeobecného súdu o tej istej právnej otázke za rovnakej alebo analogickej skutkovej situácie, pokiaľ ju nemožno objektívne a rozumne odôvodniť, je ústavne neudržateľná (IV. ÚS 209/2010, m. m. PL. ÚS 21/00, PL. ÚS 6/04, III. ÚS 328/05). Aj keď právne závery všeobecných súdov obsiahnuté v ich rozhodnutiach nemajú v právnom poriadku Slovenskej republiky charakter precedensu, ktorý by ostatných sudcov rozhodujúcich v obdobných veciach zaväzoval rozhodnúť identicky, napriek tomu protichodné právne závery vyslovené v analogických prípadoch neprispievajú k naplneniu hlavného účelu princípu právnej istoty ani k dôvere v spravodlivé súdne konanie (obdobne napr. IV. ÚS 49/06, III. ÚS 300/06, IV. ÚS 481/2011). Napokon povinnosť súdu rozhodovať v obdobných veciach rovnako a v prípade odklonu od judikatúry povinnosť uviesť dostatočné a presvedčivé dôvody pre tento odklon jednoznačne vyplýva aj z požiadaviek právnej teórie. Pravidlo, že kto sa chce odchýliť od súdneho precedensu alebo ustálenej judikatúry, musí pre odklon uviesť dostatočný dôvod (a teda nesie bremeno argumentácie), je považované za jedno zo základných pravidiel racionálnej právnej argumentácie (napr. Alexi, R: A theory of legal argumentation. A theory of rational discourse as theory of legal justification. Oxford: Clarendon trest vs. 1989, s. 277 - 278, citovaný v článku autora Petra Wilflinga, vzájomne si odporujúca judikatúra je porušením dohovoru: BEIAN V. Rumunsko na www.otvorenepravo.sk <http://www.otvorenepravo.sk>). Krajský súd ďalej uviedol, že účastníci konania musia mať dôveru v určitú rozhodovaciu prax súdov v skutkovo i právne porovnateľných veciach. Vzniknutú procesnú situáciu, keďže súd prvého stupňa svoje závery dostatočne právne neodôvodnil a zároveň sa aj odklonil od judikatúry, pričom svoj postoj ničím nezdôvodnil, uzavrel odvolací súd konštatovaním, že súd prvého stupňa odňal účastníkom možnosť konať pred súdom a to vydaním nepreskúmateľného rozhodnutia. Účelom odôvodnenia rozhodnutia podľa názoru odvolacieho súdu je predovšetkým preukázať jeho správnosť a odôvodnenie súčasne musí byť i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutí súdu. Odvolací súd preto v zmysle ustanovenia § 221 ods. 1 rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
7. Právny predchodca žalobcu Česká sporiteľňa, a.s. ako banka a žalovaný ako klient uzavreli dňa 11.02.2008 Zmluvu o úvere č.XXXXXXXXXX podľa § 269 a násl. Obchodního zákoníka.
8. Podľa čl.1 bod 1, zmluvy, v rámci hotovostného úveru sa banka zaväzuje poskytnúť klientovi peňažné prostriedky až do výšky 30.000 Kč, tak, že vyplatí úver klientovi v hotovosti. Úver bude vedený na úverovom účte č. XXXXXXXXXX/XXXX
9. V zmysle čl. 6 bod 1 zmluvy, klient sa zaväzuje splatiť úver pravidelnými splátkami vo výške 557 Kč vždy k 20.dňu každého mesiaca, s tým, že prvá splátka bude zaplatená dňa 20.03.2008. Za predpokladu jednorázového a okamžitého čerpania úveru ku dni 11.02.2008 vo výške podľa bodu 1 tejto zmluvy o úvere a dodržania podmienok splácania dohodnutých v tejto zmluve o úveru bude posledná splátka vo výške 473 Kč zaplatená dňa 20.02.2015, ktorý je dňom konečnej splatnosti úveru. Za rovnakého predpokladu predstavuje celkový počet splátok 84.
10. Podľa čl. 11 bod 1 zmluvy, ak klient nezaplatí splátku v dohodnutej lehote alebo ak sa stane úver s príslušenstvom splatným podľa bodu 1 tohto článku zmluvy, je banka oprávnená požadovať z nesplatených čiastok úrok z omeškania vo výške ročnej úrokovej sadzby podľa tejto zmluvy o úvere vo výške 10% p.a. a ceny spojené so správou úveru v omeškaní a s prípadným vymáhaním úveru, a to vo výške podľa Sadzobníka platného v dobe zúčtovania ceny za prevedený úkon.
11. Podľa článku 13, bod 1 banka je oprávnená v ňou určenej lehote požadovať splatenie celého zostatku úveru s príslušenstvom, a to i v prípade, že nie je ešte úplne vyčerpaný alebo nenastala jeho splatnosť, ak klient je v omeškaní so splatením jednej splátky po dobu dlhšiu ako 3 mesiace alebo so splatením viac ako dvoch splátok v dohodnutej lehote.
12. V zmysle článku 3 bodu 1 zmluvy, klient sa zaväzuje splatiť banke úver s úrokom na základe úrokovej sadzby podľa tejto zmluvy o úvere. Úroková sadzba predstavuje 13,35% p.a.. Táto sadzba je nemenná po celú dobu trvania tejto zmluvy o úvere.
13. Podľa článku 4 bodu 1, klient sa zaväzuje zaplatiť banke cenu za prijatie, posúdenie a vyhodnotenie žiadosti vo výške 400 Kč, ktorá je splatná ku dňu podpisu tejto zmluvy o úvere, cenu za správu a vedenie úverového účtu vo výške 49 Kč za každý začatý kalendárny mesiac, ktorá nie je pripisovaná k istine úveru a ktorá je splatná v termínoch dojednaných v zmluve o úvere pre pripisovanie vypočítaných úrokoch k istine úveru a spôsobom dojednaným v zmluve o úvere pre splatenie úveru.
14 Podľa článku 5 bodu 1 zmluvy, ročná percentuálna sadzba nákladov na úver predstavuje 14,93 %.
15. Súčasťou tejto zmluvy o úvere sú tiež Všeobecné obchodné podmienky Českej sporiteľne, a.s. (VOP). Klient prehlasuje, že sa oboznámil s obsahom VOP, súhlasí s nimi bez akýchkoľvek výhrad a zaväzuje sa ich dodržiavať ( čl.6 bod 3 zmluvy ).
16. Žiadosťou zo dňa 11.02.2008 žalovaný požiadal o poskytnutie úveru vo výške 30.000,- Kč so začiatkom splácania dňa 20.03.2008 a splatnosťou 20.02.2015.
17. V zmysle Oddielu 4 - Právomoc vo veciach spotrebiteľských zmlúv, článok 15 bod 1. písm. b) Nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach vo veciach týkajúcich sa zmluvy uzavretej spotrebiteľom na účely, ktoré nie je možné považovať za súčasť jeho podnikania alebo povolania, sa právomoc určí podľa tohto oddielu, pričom nie sú dotknuté ustanovenia článku 4 a článku 5 bod 5, ak ide o zmluvu o úvere splatnom v splátkach alebo zmluvu v akejkoľvek inej forme úveru, ktorým sa má financovať predaj tovaru.
18. Spotrebiteľ môže žalovať druhého účastníka zmluvy buď na súdoch členského štátu, v ktorom má tento účastník bydlisko, alebo na súdoch podľa miesta bydliska spotrebiteľa. Druhý účastník zmluvy môže žalovať spotrebiteľa len na súdoch členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko ( článok 16 bod 1., 2. nariadenia ).
19. V zmysle citovaných ustanovení nariadenia je zrejmé, že v danej veci vzhľadom na bydlisko žalovaného na území Slovenskej republiky je daná právomoc súdov Slovenskej republiky.
20. Podľa § 497 Obchodního zákoníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, sa zmluvou o úvere zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky v určitej čiastke a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úrok.
21. Podľa § 52 ods. 1 Občanského zákoníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy kúpne, zmluvy o dielo, prípadne iné zmluvy, pokiaľ zmluvnými stranami na jednej strane sú spotrebiteľ a na druhej strane dodávateľ.
22. Podľa § 55 ods. 1 Občanského zákoníka, sa zmluvné dojednania spotrebiteľských zmlúv nemôžu odchýliť od zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vzdať práv, ktoré mu zákon poskytuje, alebo inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
23. Podľa § 517 ods. 1 Občanského zákoníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dostatočne primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
24. Podľa § 517 ods. 2 Občanského zákoníka, pokiaľ ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, pokiaľ podľa tohto zákona nie je povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanoví vykonávací predpis.
25. Podľa § 1 nariadenia vlády ČR č. 142/1994 Sb., kterým se stanoví výše úroku z prodlení a poplatku z prodlení podle občanského zákoníku výška úroku z omeškania zodpovedá výške repo sadzby stanovenej Českou národnou bankou pre posledný deň kalendárneho polroku, ktorý predchádza kalendárnemu polroku, v ktorom došlo k omeškaniu, zvýšenému o sedem percentuálnych bodov.
26. Podľa § 262 ods. 4 Obchodního zákonníku vo vzťahoch podľa § 261 alebo podriadených Obchodnímu zákonníku dohodou podľa odstavca 1 sa použijú, pokiaľ z tohto zákona alebo osobitných právnych predpisov nevyplýva niečo iné, ustanovenia tejto zmluvy na obe strany; ustanovenia Občanského zákonníka alebo osobitných právnych predpisov o spotrebiteľských zmluvách, adhéznych zmluvách, zneužívajúcich klauzúl a iné ustanovenia smerujúce k ochrane spotrebiteľa je však treba použiť vždy, ak je to v prospech zmluvnej strany, ktorá nie je podnikateľom. Zmluvná strana, ktorá nie je podnikateľom, nesie zodpovednosť za porušenie povinností z týchto vzťahov podľa Občanského zákonníku a na jej spoločné záväzky sa použijú ustanovenia Občanského zákonníku.
27. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným došlo k uzatvoreniu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej boli žalovanému poskytnuté finančné prostriedky vo výške 30.000,- Kč, ktorú sumu sa táto zaviazal na základe podmienok dojednaných v zmluve a obchodných podmienkach splácať. Zároveň v zmysle obchodných podmienok bol žalobca oprávnený za poskytované služby vyberať poplatky podľa Cenníka. Žalovaný si svoju povinnosť plniť riadne a včas neplnil.
28. Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Česká republika, ktorej právnym poriadkom sa daný právny vzťah spravuje, ako člen Európskej únie je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok (čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.
29. Vzhľadom na vyššie uvedené, v zmysle právnych záveroch nadriadeného súdu - Uznesenia Krajského súdu v Prešove č. 8Co 115/2013 zo dňa 27.04.2016, ktorým vec vrátil súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie a ktorým je súd prvej inštancie viazaný, súd v súlade s právom ČR posúdil nárok žalobcu ako uplatnený včas pred uplynutím 4 ročnej premlčacej doby. Na základe toho súd zaviazal žalovaného na úhradu finančnej čiastky v sume 38.357,38 Kč. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 38357,38 Kč spolu s úrokom z omeškania z tejto sumy od 27.03.2010 do zaplatenia a to vo výške o 8 percentuálnych bodov vyššej než je základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania žalovaného, ktorá suma predstavuje žalobcom uplatnenú sumu pozostávajúcu z istiny vo výške 30 000 Kč, úrokov z úveru pri dojednanom úroku z úveru 13,35% ročne zo sumy 30 000 Kč zníženej o úhrady žalovaného v sume 5570 Kč,.
30. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. 31.V zmysle § 255 ods. 1 a ods. 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
32. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v zhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
33. V danom konaní bol žalobca úspešný, pretože súd žalobe v celom rozsahu vyhovel. Nakoľko Krajský súdu v Prešove v uznesení č. 8Co 115/2013 zo dňa 27.04.2016 zaviazal súd prvej inštancie rozhodnúť i o trovách odvolacieho konania, súd priznal žalobcovi i plné trovy odvolacieho konania, keďže bol i v odvolacom konaní plne úspešný. Z uvedeného vyplýva, že bol v konaní úspešný žalobca, ktorému patrí nárok na priznanie náhrady trov konania v rozsahu 100% z jeho celkových trov konania.
Poučenie:
: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Vranov nad Topľou, písomne, v príslušnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.