Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Csp/35/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad, sudcom JUDr. Petrom Kurucom, v právnej veci žalobkyne O. Š., C.. XX.X.XXXX, S. M., H. XX, zast. Advokátskou kanceláriou KONCOVÁ & PARTNERS, s. r. o., Legionárska 7158/5, Trenčín, IČO: 47256907, proti žalovanému BENCONT COLLECTION, a. s., Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47967692, zast. Advokátskou kanceláriou JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s. r. o. Martinčekova 13, 821 01 Bratislava - Ružinov, IČO: 50361368, v konaní o určenie bezúročnosti úveru, o neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy a o zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia, takto

rozhodol:

I. U r č u j e , že zmluva o úvere uzavretá dňa X.XX.XXXX pod číslom XXXXXXXXXX medzi žalobkyňou a právnym predchodcom žalovaného je bezúročná a bez poplatkov.

II. U r č u j e , že dohoda o zrážkach zo mzdy, ktorá je súčasťou zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa X.XX.XXXX j e n e p l a t n á .

III. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

IV. Žalobkyňa m á n á r o k na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 1/3-iny.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa žalobou zo dňa 8.8.2016 žiadala, aby súd určil, že zmluva o úvere č. XXXXXXXXXX, ktorú uzavrela s Poštovou bankou, a. s., je bezúročná a bez poplatkov. Žiadala tiež určiť, že dohoda o zrážkach zo mzdy, ktorá bola súčasťou tejto zmluvy, je neplatná a žiadala priznať finančné zadosťučinenie vo výške 300,-- eur. Žalobkyňa podala žalobu proti obchodnej spoločnosti PRO CIVITAS, s. r. o., Bratislava. V priebehu konania došlo k zániku žalovaného v dôsledku zlúčenia so spoločnosťou BENCONT COLLECTION, a. s., Bratislava, preto súd uznesením č. k. 10Csp/35/2016-110 zo dňa 29.11.2017 rozhodol o pokračovaní v konaní s právnym nástupcom pôvodného žalovaného.

2. Žalobkyňa poukázala na skutočnosť, že uzavrela zmluvu o úvere s Poštovou bankou, a. s., na základe ktorej jej bol poskytnutý spotrebiteľský úver vo výške 2.000,-- eur. Poukázala na to, že v zmluve nie je uvedená RPMN, a preto úver by mal byť bezúročný a bez poplatkov. Uviedla, že v predmetnej zmluve v článku 3 bode 4 je zahrnutá dohoda o zrážkach zo mzdy, ktorú považuje za neprijateľnú, pretože dohoda o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok únijného práva, a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Predformulovaný súhlas spotrebiteľa formálne dosiahnutý štandardnou zmluvnou podmienkou nemožno za žiadnych okolností považovať za náležitý a individualizovaný prejav vôle spotrebiteľa s úkonom, na ktorý sa tento výslovne požaduje. Výkon zrážok zo mzdy je súkromným procesom, ktorý nepodlieha nijakej autorizácii a verifikácii primeranosti a spotrebiteľ môže byť vystavený neprimeranému konaniu zo strany dodávateľa, rovnako prihliadnuc na skutočnosť, že podstatným znakom dohody o zrážkach

zo mzdy je písomný súhlas dlžníka s vykonávaním zrážok z jeho mzdy, ako aj rozsah vykonávaných zrážok. Dohodou nie je možné zabezpečiť budúcu pohľadávku tak, ako je to v tomto prípade. Nárok na primerané finančné zadosťučinenie žalobkyňa odôvodnila s poukazom na ust. § 3 Zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, pričom má za to, že žalovaný porušil práva žalobcu ako spotrebiteľa a je povinný zaplatiť žalobkyni primerané zadosťučinenie, a to najmä s ohľadom na výrazný zásah do práv žalobcu a neprimerané praktiky žalovaného pri vymáhaní úveru. Neustále výzvy a navyšovanie úveru zo strany žalovaného značne nepriaznivo pôsobili na zdravotný aj psychický stav žalobcu.

3. K argumentácii žalovaného v písomných vyjadreniach žalobkyňa poukázala na ust. § 524 ods. 2 Obč. zákonníka, v zmysle ktorého s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s tým spojené. Pri zmene veriteľa postupník ako nový veriteľ nadobúda spolu s postúpenou pohľadávkou aj legitimáciu na jej uplatnenie a vymoženie súdnou cestou. Nový veriteľ teda nahrádza pôvodného veriteľa, a preto tak ako získal aktívnu legitimáciu na uplatnenie pohľadávky na súde, má aj pasívnu legitimáciu pri uplatnení obrany dlžníka voči veriteľovi. Nesúhlasila ani s argumentáciou žalovaného, že v danom prípade ide o absolútny obchod, ktorý je podriadený iba režimu Obchodného zákonníka. Takéto ustanovenie v samotnej zmluve absentuje a ani nie je možné, aby sa dodávateľ vyhol zákonnej úprave chrániacej postavenie spotrebiteľa tým, že svoj zmluvný vzťah podriadi úprave Obchodného zákonníka. Trvala na tom, že zmluva neobsahuje údaj o splátkach úveru, a že v zmluve nie je uvedený údaj RPMN úveru, ale RPMN banky, a teda je zmätočný a neurčitý. V ďalších podaniach tiež poukázala na to, že RPMN ani nebola vypočítaná správne a taktiež neboli správne vypočítané celkové náklady, ktoré mala ako spotrebiteľ zaplatiť.

4. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe a v ďalších písomných podaniach namietol predovšetkým nedostatok pasívnej vecnej legitimácie, čo vyvodil z toho, že nebol ani nie je dodávateľ, s ktorým žalobca uzavrel zmluvu o osobnom účte a zmluvu o úvere, žiadnym spôsobom sa nepodieľal na obchodných podmienkach, ani všeobecných obchodných podmienkach, ktoré boli súčasťou zmluvy o úvere a ani v súčasnosti nemá žiadny dosah týkajúci sa zmluvných ustanovení pôvodného veriteľa žalobcu. Ďalej namietol, že zmluva o úvere je tzv. absolútnym obchodom, a preto bez ohľadu na povahu účastníkov zmluvného vzťahu sa bude spravovať ustanoveniami Obchodného zákonníka. Úverový vzťah vznikol pred 1.4.2015, preto je nevyhnutné aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka, keďže zákonodarca až s účinnosťou od uvedeného dňa určil výnimku, že spotrebiteľské úverové vzťahy sa spravujú ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Žalovaný zároveň tvrdil, že úverová zmluva obsahuje všetky náležitosti vrátane údaja o RPMN a priemernej RPMN a taktiež obsahuje údaj o splátkach s tým, že aj podľa stanoviska Európskej komisie sa v zmluve musí uviesť iba výška, počet a frekvencia splátok bez ďalších detailnejších požiadaviek, preto amortizačná tabuľka nemusí byť súčasťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

5. K namietanej neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy žalovaný uviedol, že ide o zákonný zabezpečovací inštitút práve pre prípad neplnenia si povinnosti zmluvnou stranou a žiadnym výkladom nie je možné dospieť k záveru, že dohoda o zrážkach zo mzdy v spotrebiteľskej zmluve by mala byť neplatná. Práve účelom zabezpečovacieho inštitútu je uspokojenie pohľadávky aj mimo súdneho konania a je absolútne absurdné a v rozpore so základnými princípmi občianskeho práva zdôvodňovať neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy práve účelom, ktorým je mimosúdne uspokojovanie pohľadávky. Žalovaný tiež namietol uplatnený nárok na primerané finančné zadosťučinenie. Z tvrdení žalobkyne nie je jasné čím žalovaný porušil jej práva, pretože žalovaný žiadal od nej len to, čo mu práve patrilo. Takýto nárok by mohol vzniknúť len voči právnemu predchodcovi žalovaného, pretože žalovaný v tomto konaní predmetnú zmluvu nevypracoval. Navyše nie je vôbec jasné aké zdravotné a psychické útrapy žalobkyňa prežíva, pretože vo svojom podaní ich vôbec nešpecifikuje. Vyslovil tiež názor, že primerané finančné zadosťučinenie môže žalobkyňa uplatniť len pri podanej ústavnej sťažnosti v konaní vedenom pred Ústavným súdom SR. Nemôže si uplatňovať primerané finančné zadosťučinenie z dôvodu, že súd v inom konaní rozhodol v prospech žalobkyne, pričom v uvedenom konaní nešlo o nárok vyplývajúci z ochrany osobnosti, ani o nárok zo škody spôsobenej na zdraví, ani o konanie zo zodpovednosti za vady. Výška požadovanej nemajetkovej ujmy nebola žalobkyňou žiadnym relevantným spôsobom odôvodnená. Taktiež neboli preukázané jeho tvrdenia, že došlo k porušeniu spotrebiteľských práv. Namietol tiež nedostatok právomoci súdu konať vo veci vzhľadom k tomu, že zmluvné strany uzavreli v zmluve aj rozhodcovskú zmluvu, ktorá bola dohodnutá platne v súlade s ustanoveniami Zákona o rozhodcovskom konaní, pričom v predmetnej veci už aj rozhodol rozhodcovský súd, teda aj z tohto dôvodu žiadal žalobu zamietnuť. Vzhľadom na konkurz, ktorý bol vyhlásený na majetok žalobkyne, podľa

žalovaného odpadol naliehavý právny záujem na určovacej žalobe. Nesúhlasil s tvrdením žalobkyne o nesprávnom výpočte RPMN.

6. Z vyjadrení strán a z pripojených listinných dôkazov, najmä z obsahu zmluvy o úvere, výziev na úhradu dlžnej sumy, oznámenia o postúpení pohľadávky, rozhodcovského rozsudku, obsahu spisu Okresného súdu Poprad sp. zn. 10Er/265/2015, súd zistil nasledovný skutkový stav:

7. Žalobkyňa uzavrela dňa X.XX.XXXX zmluvu o úvere s Poštovou bankou, a. s., na základe ktorej jej bol poskytnutý úver vo výške 2.000,-- eur. Úver mala splácať v mesačných splátkach po 62,29 eur splatných vždy k 5. dňu v mesiaci, dátum konečnej splatnosti bol určený na deň 5.11.2015. Žalobkyňa mala uhradiť 60 mesačných splátok. Celková výška nákladov, ktoré mala žalobkyňa uhradiť, predstavuje sumu 1.438,74 eur. V zmluve bola dohodnutá úroková sadzba 24,5 %. Taktiež je v zmluve uvedený údaj o priemernej RPMN vo výške 19,96 % a údaj o RPMN banky vo výške 27,45 %.

8. Z dôvodu neuhrádzania splátok pôvodný veriteľ pristúpil dňom 25.4.2012 k zosplatneniu úveru. Dňa XX.X.XXXX Poštová banka, a. s., postúpila predmetnú pohľadávku na spoločnosť BOSSNUT INVESTMENTS LIMITED so sídlom Arch. Makariou & Kalograion 4, Nicolaides Sea View City, Larnaka, Cyprus. Dňa XX.X.XXXX uvedená spoločnosť postúpila predmetnú pohľadávku na spoločnosť PRO CIVITAS, s. r. o., Bratislava, čím táto spoločnosť vstúpila do všetkých práv Poštovej banky, a. s., ako pôvodného veriteľa. Dňom 9.8.2017 došlo k výmazu spoločnosti PRO CIVITAS, s. r. o., z obchodného registra z dôvodu, že spoločnosť zanikla zlúčením a jej právnym nástupcom sa stal súčasný žalovaný.

9. Uznesením Okresného súdu Prešov sp. zn. XOdK/XXX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX bol vyhlásený konkurz na majetok žalobkyne.

10. Podľa § 497 Obchodného zákonníka v platnom znení zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

11. Podľa § 1 ods. 2 Zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (účinného od 11.6.2010 do 31.12.2010) spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

12. Podľa § 9 ods. 1 cit. zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

13. Podľa § 9 ods. 2 cit. zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:

a) druh spotrebiteľského úveru, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je zmluvnou stranou aj finančný agent, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,

i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny, n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť, o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere, p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe, s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia, t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16, u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu, x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23, y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.

14. Podľa § 11 ods. 1 písm. a/ písm. b/ cit. zákona poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak

a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1, b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.

15. Podľa § 551 ods. 1 Občianskeho zákonníka uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia.

16. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

17. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

18. Podľa § 3 ods. 5 Zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa (v znení účinnom od 1.3.2010 do 31.12.2010) proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav. Osoba, ktorá na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, koho porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi je spôsobilé privodiť ujmu spotrebiteľovi.

19. V prejednávanej veci sa žalobkyňa domáha jednak nároku na plnenie z titulu primeraného finančného zadosťučinenia a okrem toho žiada o určenie bezúročnosti úveru a neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy. Keďže sčasti ide o určovaciu žalobu, musia byť splnené podmienky v zmysle § 137 písm. c/ a písm. d/ Zákona č. 160/2015 Z. z. - Civilný sporový poriadok v platnom znení /ďalej len CSP/. Podľa názoru súdu žalobkyňa preukázala naliehavý právny záujem na určení neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, pretože na základe tejto dohody si žalovaný vymáha pohľadávku voči žalobkyni, aj keď žalobkyňa tvrdí, že zmluva by mala byť bezúročná a bez poplatkov, a teda že sú na základe dohody vymáhané aj nároky, na ktoré žalobca nemá právny nárok. Čo sa týka určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, ide o okolnosť, ktorá vyplýva priamo z ust. § 11 ods. 1 Zák. č. 129/2010 Z. z., teda podľa názoru súdu je splnená podmienka určovacej žaloby v zmysle § 137 ods. 1 písm. d/ CSP. Na tomto nemení nič ani skutočnosť, že na majetok žalovanej bol vyhlásený konkurz. Je možné súhlasiť s tvrdením žalobkyne, že naďalej má právny záujem na určení, pretože ak by sa nerozhodlo o bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru, žalovaný by si mohol uplatniť v konkurznom konaní pohľadávku v sume, ktorá by bola neporovnateľne vyššia.

20. Žalovaný tiež namietol nedostatok právomoci súdu na rozhodnutie vo veci vzhľadom na rozhodcovskú zmluvu, ktorá bola súčasťou úverovej zmluvy, v zmysle ktorej právomoc na rozhodnutie vo veci má rozhodcovský súd. V zmysle § 5 ods. 1 na námietku žalovaného najneskôr pri prvom procesnom úkone, ktorý mu patrí, súd skúma, či sa spor nemá prejednať a rozhodnúť v rozhodcovskom konaní. V zmysle § 5 ods. 2 na námietku uplatnenú neskôr súd neprihliadne. V prejednávanej veci žalovaný túto námietku uplatnil až v podaní doručenom súdu dňa 30.12.2016, teda neurobil ju pri prvom úkone, ktorým bolo vyjadrenie k žalobe, preto súd na túto námietku neprihliadol a nebol dôvod na postup v zmysle § 6 ods. 1 CSP. Naviac v konaní sp. zn. 10Er/265/2015 súd už posúdil rozhodcovskú zmluvu ako neplatný právny úkon a z tohto titulu zamietol žiadosť o vydanie poverenia.

21. Zmluva o úvere je síce upravená v Obchodnom zákonníku v § 497 a nasl., ale z obsahu spisu nepochybne vyplýva, že úverová zmluva uzavretá medzi žalobkyňou a Poštovou bankou, a. s., je zmluvou spotrebiteľskou v zmysle § 52 Obč. zákonníka, pretože žalovaná pri poskytnutí úveru nekonala v rámci svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, a teda má postavenie spotrebiteľa a zároveň Poštová banka, a. s., má postavenie dodávateľa. Nepochybne ide o úver, ktorý je v zmysle § 2 ods. 1 Zák. č. 129/2010 Z. z. úverom spotrebiteľským, preto poskytnutý úver musí byť v súlade aj s ustanoveniami Zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch zákonov (účinného od 11.6.2010 do 31.12.2010).

22. V zmysle § 9 ods. 1 cit. zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere musí byť zmluva uzavretá v písomnej forme. Ust. § 9 ods. 2 cit. zákona upravuje ktoré obligatórne náležitosti musí zmluva obsahovať. Žalobkyňa poukazovala na viaceré chýbajúce náležitosti v zmluve o úvere, predovšetkým na údaj o RPMN, v súvislosti s ktorým poukazovala na to, že tento údaj je uvedený nesprávne. Údaj o RPMN je jedným z obligatórnych náležitostí zmluvy, ktorého neuvedenie má v zmysle § 11 ods. 1 cit. zákona za následok sankciu bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru. Súdy už v mnohých rozhodnutiach konštatovali, že aj uvedenie nesprávnej výšky RPMN, ktorá pôsobí na spotrebiteľa zavádzajúco, má rovnaký následok, ako v prípade, že takýto údaj v zmluve nie je vôbec uvedený. V predmetnej zmluve je údaj o RPMN uvedený ako RPMN banky, čo samo o sebe môže vyvolávať pochybnosti, či ide o výšku RPMN konkrétneho úveru, alebo priemernú výšku RPMN banky pri obdobných úveroch. V

zmysle § 19 ods. 1 cit. zákona RPMN sa vypočíta podľa vzorca uvedeného v prílohe č. 2. V zmysle § 19 ods. 2 cit. zákona na účely výpočtu RPMN sa použijú celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, zahŕňajúce aj všetky plnenia súvisiace s poskytnutým spotrebiteľským úverom nad rámec spotrebiteľského úveru, poukazované veriteľovi alebo akejkoľvek tretej osobe s výnimkou poplatkov, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť za nedodržanie akýchkoľvek záväzkov ustanovených v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Žalovaný tvrdil, že pri uzavretí zmluvy platil iný vzorec, ako podľa súčasnej právnej úpravy, avšak zmluva o úvere už bola uzavretá za účinnosti Zák. č. 129/2010 Z. z., pričom vzorec uvedený v prílohe č. 2, podľa ktorého mala byť vypočítaná RPMN aj v tomto prípade, platil aj v čase uzavretia zmluvy. Z obsahu zmluvy je aj zrejmé, že celkové náklady, ktoré sú podkladom na výpočet RPMN, v zmluve nie sú uvedené správne. V zmluve sa totiž uvádza, že celková výška nákladov je 1.438,74 eur, teda žalobkyňa by mala zaplatiť spolu sumu 3.438,74 eur. Podľa zmluvy žalobkyňa mala uhradiť 60 splátok po 62,29 eur, teda celkovo by uhradila sumu 3.732,40 eur. Aj táto skutočnosť podporuje tvrdenia žalobkyne o tom, že RPMN úveru nebola vypočítaná správne. Keďže teda uvedenie nesprávneho údaja o RPMN spôsobuje tie isté následky ako keby tento údaj nebol v zmluve obsiahnutý vôbec, súd dospel k záveru, že s poukazom na ust. § 11 ods. 1 Zák. č. 129/2010 Z. z., sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov, a preto v tejto časti žalobe vyhovel.

23. Žalobkyňa sa tiež domáhala určenia neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy. V bode 3.4 zmluvy sa uvádza, že podpisom tejto zmluvy zmluvné strany uzatvárajú dohodu o zrážkach zo mzdy podľa § 551 Obč. zákonníka, ktorej zabezpečením pohľadávky Banky vzniknutej zo ZoÚ v súlade s príslušnými ustanoveniami OP úveru. V článku 5 bode 8 obchodných podmienok sa potom uvádza, že Klient a Banka podpisom ZoÚ zároveň uzatvárajú dohodu o zrážkach zo mzdy podľa § 551 Obč. zákonníka a Klient udeľuje súhlas Banke na predloženie tejto dohody o zrážkach zo mzdy, platiteľovi mzdy klienta, za účelom zabezpečenia peňažných záväzkov Klienta vyplývajúcich zo ZoÚ. Táto dohoda a tento súhlas sa vzťahujú aj na budúceho platiteľa mzdy Klienta, ako aj na iné príjmy Klienta, z ktorých umožňujú všeobecne záväzné právne predpisy vykonávať zrážky. Ukončením platnosti ZoÚ nezaniká zabezpečenie Klientových záväzkov voči Banke vyplývajúcich zo ZoÚ.

24. Dohoda o zrážkach zo mzdy v zmysle § 551 Obč. zákonníka je špecifickým zabezpečovacím inštitútom, ktorý sa od ostatných zabezpečovacích prostriedkov líši tým, že slúži ako na zabezpečenie, tak aj na uspokojenie veriteľovej pohľadávky. Dlžník zabezpečuje pohľadávku svojho veriteľa tým spôsobom, že dáva súhlas na to, aby sa pohľadávka veriteľa postupne uspokojovala zrážkami z jeho mzdy, ktoré s veriteľom dohodol, a ktoré vykonáva platiteľ mzdy. Dohoda o zrážkach musí byť uzatvorená písomne. Uzavretím dohody vzniká veriteľovi právo, aby mu po uplynutí doby splatnosti pohľadávky boli prevedené sumy zrazené na základe dohody zo mzdy alebo iného príjmu dlžníka. V dohode o zrážkach zo mzdy musí byť teda jednoznačne určená pohľadávka, na zabezpečenie ktorej môžu byť vykonávané zrážky zo mzdy a platiteľ mzdy môže vykonať zrážky iba na uspokojenie pohľadávky špecifikovanej v dohode.

25. V dohode o zrážkach zo mzdy uzavretej stranami pohľadávka, ktorá má byť zabezpečená, nie je vyjadrená dostatočne určito, keďže v tejto dohode nie je uvedená jej výška a taktiež nie je uvedená ani výška zrážok, ktoré majú byť vykonávané. Dohoda o zrážkach zo mzdy obsiahnutá v bode 3.4 zmluvy len konštatuje, že sa týka zabezpečenia pohľadávky Banky zo zmluvy o úvere v súlade s príslušnými ustanoveniami OP. Článok 5 ods. 8 OP zase len vo všeobecnosti konštatuje, čo je predmetom dohody o zrážkach zo mzdy. Výška zabezpečovanej pohľadávky je teda vyjadrená veľmi neurčito a úplne absentuje údaj o výške zrážok zo mzdy, čo je jednou z podstatných náležitostí tohto právneho úkonu. Na základe tejto dohody nie je možné ani posúdiť, či zrážky zo mzdy budú vykonávané v súlade s právnymi predpismi, teda či nebudú vykonávané vo väčšom rozsahu ako umožňujú príslušné právne predpisy.

26. Ďalšou podstatnou náležitosťou dohody o zrážkach zo mzdy je označenie platiteľa mzdy. V prípade dohody o zrážkach zo mzdy sa totiž veriteľ dostáva do majetkovoprávneho styku s ďalším subjektom, ktorý nie je priamym účastníkom dohody o zrážkach zo mzdy, t. j. s platiteľom mzdy, preto v dohode musí byť platiteľ mzdy náležite identifikovaný. Presné označenie platiteľa mzdy je potrebné už z toho dôvodu, že platiteľ musí mať spoľahlivý doklad o tom, že zrážky vykonáva oprávnene. V dohode o zrážkach zo mzdy uzavretej medzi žalobkyňou a právnym predchodcom žalovaného nie sú vôbec uvedené údaje o platiteľovi mzdy, teda nie je z nich zrejmé, ktorý subjekt má vykonávať prípadné zrážky zo mzdy. S prihliadnutím na uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že v dohode o zrážkach zo mzdy nie sú uvedené základné náležitosti, ktoré má obsahovať, teda tento právny úkon nie je dostatočne určitý, čo v

zmysle § 37 ods. 1 Obč. zákonníka spôsobuje neurčitosť tohto právneho úkonu. Z uvedených dôvodov súd aj v tejto časti žalobe vyhovel.

27. Žalobkyňa si v konaní uplatňovala tiež priznanie primeraného finančného zadosťučinenia, a to s poukazom na ust. § 3 ods. 5 Zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. V zmysle uvedeného zákonného ustanovenia spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva, alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá. Základným predpokladom na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia je skutočnosť, že spotrebiteľ na súde úspešne uplatní porušenia práva alebo povinnosti vyplývajúce zo zákona, čo znamená, že primerané finančné zadosťučinenie možno priznať iba za predpokladu, že existuje právoplatné rozhodnutie súdu, ktorým sa konštatuje porušenie určitého práva spotrebiteľa alebo povinnosti dodávateľa. Z tohto hľadiska teda v tejto časti bola žaloba podaná predčasne. Je možné súhlasiť aj s tvrdením žalovaného, že žalobkyňa ani ničím nepreukázala uplatňovanú výšku primeraného finančného zadosťučinenia, avšak podľa názoru súdu nie je daná ani pasívna legitimácia žalovaného. Priznanie primeraného finančného zadosťučinenia totiž predpokladá zavinené protiprávne konanie, ktorého následkom je porušenie práva spotrebiteľa, alebo porušenie povinnosti dodávateľa.

28. V danom prípade dodávateľom bola Poštová banka, a. s., ktorá postúpila pohľadávku na iný subjekt a následne došlo k ďalšiemu postúpeniu pohľadávky na právneho predchodcu žalovaného. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené, možno teda konštatovať, ako to uvádzala žalobkyňa, že nový veriteľ nahrádza pôvodného veriteľa, a teda ak má aktívnu legitimáciu na uplatnenie pohľadávky, tak má aj pasívnu legitimáciu pri uplatnení obrany dlžníka voči veriteľovi, teda je daná aktívna legitimácia žalovaného vo vzťahu k určeniu bezúročnosti úveru a určenia neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, pretože právo na realizáciu tejto dohody spolu s postúpenou pohľadávkou prešlo na nového veriteľa. Primerané finančné zadosťučinenie je však sankciou za určité protiprávne konanie, ktorého sa dopúšťa dodávateľ v zmluvnom vzťahu, teda ide o samostatný záväzkový vzťah, ktorý nemožno považovať za príslušenstvo pohľadávky alebo práva s ňou spojené. Podľa názoru súdu primerané finančné zadosťučinenie si možno uplatňovať iba voči subjektu, ktorý sa dopustil porušenia určitého práva voči spotrebiteľovi, pričom nejde o nárok, na ktorý by sa vzťahovalo postúpenie pohľadávky, teda ohľadom tohto nároku nie je daná pasívna legitimácia žalovaného. S poukazom na uvedené dôvody súd v tejto časti žalobu zamietol.

29. O trovách konania rozhodol súd podľa § 252 ods. 2 CSP. Žalobkyňa si v konaní uplatňovala tri nároky, pričom bola úspešná ohľadom určenia bezúročnosti úveru a určenia neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy a neúspešná ohľadom nároku na primerané finančné zadosťučinenie. Žalobkyňa bola teda v konaní úspešná v rozsahu 2/3-ín a neúspešná v rozsahu 1/3-iny, preto pomer úspechu a neúspechu žalobkyne v konaní predstavuje 1/3-inu. Po zohľadnení pomeru úspechu a neúspechu žalobkyne v konaní súd priznal žalobkyni nárok na náhradu trov konanie v rozsahu 1/3-iny. O výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením postupom podľa § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinnosť uvedená vo výrokovej časti tohto rozsudku nebude plnená dobrovoľne, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (Exekučný poriadok).