Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23Cb/452/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v konaní pred sudcom Mgr. Marošom Feketem v právnej veci žalobcu: W. X., T. XXXX/XX, R., zastúpeného JUDr. Branislavom Kahancom, advokátom, Vajanského 33, Prešov, proti žalovanému: ČESKÝ s.r.o., Odborárska 52, Bratislava, IČO: 35 866 462, zastúpeného Advokátska kancelária KZ partners, s. r. o., Slnečná 4, Senec, IČO: 47 236 477, o zaplatenie sumy 17 964,- eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 8 573,- eur s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne takto:

- zo sumy 1 625,- eur od 02. 10. 2015 až do zaplatenia,

- zo sumy 1 968,- eur od 02. 01. 2016 až do zaplatenia,

- zo sumy 1 920,- eur od 21. 01. 2016 až do zaplatenia,

- zo sumy 2 148,- eur od 02. 03. 2016 až do zaplatenia,

- zo sumy 912,- eur od 16. 03. 2016 až do zaplatenia, v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd žalobu žalobcu vo zvyšku z a m i e t a .

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi jednorazovú paušálnu náhradu vo výške 40,- eur v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 4,56 %, pričom o výške trov konania žalovaného rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

odôvodnenie:

1. Žalobou zo dňa 16. 12. 2016 žiadal žalobca, aby mu žalovaný uhradil sumu 17 964,- eur s príslušenstvom s odôvodnením, že žalobca na základe objednávky žalovaného vykonával pre neho elektromontážne práce, pričom za uvedené práce postupne vystavoval faktúry na ich úhradu. Dňa 01. 09. 2015 žalobca vystavil faktúru č. XXXX/XX na sumu 8 370,- eur s lehotou splatnosti 01. 10. 2015, dňa 01. 11. 2015 vystavil faktúru č. XXXX/XXX na sumu 5 366,- eur s lehotou splatnosti 01. 01. 2016, dňa 20. 11. 2015 vystavil faktúru č. XXXX/XXX na sumu 4 220,- eur s lehotou splatnosti 20. 01. 2016, dňa 01. 01. 2016 vystavil faktúru č. XXXX/XXX na sumu 5 238,- eur s lehotou splatnosti 01. 03. 2016 a dňa 15. 01. 2016 vystavil faktúru č. XXXX/XXX na sumu 1 515,- eur s lehotou splatnosti 15. 03. 2016. Uvedené faktúry žalobca zaslal žalovanému aj formou e-mailu. Žalovaný z vyššie fakturovaných súm vykonal len čiastočnú úhradu faktúry č. XXX/XXX, kedy dňa 18. 12. 2015 uhradil sumu 745,- eur, dňa 16. 02. 2016 uhradil sumu 2 000,- eur, dňa 07. 03. 2016 uhradil sumu 1 000,- eur, dňa 18. 03. 2016 uhradil sumu 2 000,- eur a dňa 17. 06. 2016 uhradil sumu 1 000,- eur. Žalobca viac krát vyzýval žalovaného na

úhradu vzniknutého dlhu s tým, že e-mailom zo dňa 28. 04. 2016 žalovaný uznal svoj záväzok. Dňa 24. 10. 2016 žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu opätovne vyzval žalovaného na úhradu dlhu s tým, že žalovaný na predmetnú výzvu žiadnym spôsobom nereagoval.

2. Žalovaný sa k žalobe vyjadril tak, že žalobca nepredložil žiadnu objednávku, ktorá by preukazovala, že na základe objednávky žalovaného vykonal pre žalovaného elektromontážne práce. Žalobca ani nijakým iným spôsobom bližšie nešpecifikoval kedy a akým spôsobom mala byť táto objednávka uzatvorená, či a kto takúto objednávku za žalovaného uzatvoril. Nie sú tak zrejmé ani podmienky údajnej objednávky a už vôbec nie je ustálený obsah zmluvných dojednaní účastníkov zmluvy, napríklad vo vzťahu k rozsahu prác žalobcu, výške ceny za vykonané práce, nároku na vyplatenie ceny, a podobne. Žalobca ďalej nepredložil ani žiaden dôkaz (napr. súpis vykonaných prác) o tom, že práce uvádzané v žalobe pre žalovaného reálne vykonal. Z predložených faktúr žiadnym spôsobom nie je možné odvodiť na základe akého zmluvného vzťahu so žalovaným sú vystavené, aké práce a v akom rozsahu údajne žalobca pre žalovaného vykonal, a taktiež nie je možné nijakým spôsobom verifikovať cenu v nich uvádzanú. Faktúra je len daňovým dokladom a v žiadnom prípade nepreukazuje základ žalovanej pohľadávky. Sumár skutkových okolností vymedzený žalobcom v žalobnom návrhu je neurčitý a nekonkrétny, neobsahuje žiadne skutkové vymedzenie ani údaje týkajúce sa okamihu uzatvorenia žalobcom tvrdenej objednávky, jej predmetu, dohody strán o cene, dojednania zmluvných strán o platobných podmienkach, o prevzatí diela, a podobne. Z uvedených dôvodov je návrh žalobcu zmätočný a nie je možné jednoznačne a bez pochýb identifikovať právny základ žalovanej pohľadávky žalobcu, a identifikovať o aké skutkové a právne skutočnosti žalobca opiera svoje nároky.

3. Žalobca vo svojom výsluchu na pojednávaní dňa 16. 10. 2017 uviedol, že medzi žalovaným, žalobcom a montérmi bola uzavretá trojstranná dohoda, pričom žalobca vystavoval faktúry a všetky podklady a celý čas bolo všetko v poriadku, až v októbri prestali chodiť peniaze. Žalovaný aj na osobnom stretnutí povedal, že faktúry zaplatiť chce, ale momentálne nemá peniaze. Montérom na stavbe najprv žalobca z vlastného vyplatil ich peniaze a potom čakal, kedy bude vyplatený on. Na projekte v Španielsku so žalobcom pracovali svedkovia, ktorí majú živnosť, na projekte v Nemecku ostali pracovať p. X. a A.. So žalovaným si prostredníctvom mailu ustálili výpis hodín a žalobca na základe tohto a pracovných listov od montérov vystavil faktúry, ktoré žalovanému dodal. Žalovaný ešte upozorňoval, že si odkontroluje výpis hodín a pracovné listy z projektu v Španielsku, odkonzultuje vo firme a zaplatí. Faktúry neskôr uhrádzané neboli z toho dôvodu, že žalovaný uviedol, že teraz nemá peniaze, ale že zaplatí hneď, ako ich bude mať. Pred faktúrou č. XXXX/XXX boli uhradené faktúry č. XXXX/XXX a č. XXXX/XXX v plnej výške. Rozdiel v normohodinách a výslednej sumy vo faktúre závisel podľa montérov, pričom žalobca zohľadňoval, či majú vlastné náradie alebo vlastné auto. V zásade išlo o to, že žalobca zohľadňoval aké mal montér náklady, ako bol šikovný, ako ovládal jazyk a podobne. Tento mechanizmus bol dohodnutý od začiatku a bol premietnutý aj vo faktúrach, ktoré boli uhradené. Žalovaný nevrátil žiadnu faktúru, ani fakturáciu nenamietal.

4. Žalovaný vo svojom výsluchu na pojednávaní dňa 16. 10. 2017 uviedol, že činnosti sa vykonávali na projektoch na základe kamarátskych vzťahov a pokiaľ peniaze chodili, tak vždy všetko vyplatili. Nakoniec peniaze prestali plynúť a zákazník žalovaného ho napádal za nekvalitné práce, takže žalovaný bol nútený ukončiť s ním spoluprácu. Čo sa týka zákazky v Španielku a faktúry č. XXXX/XXX toto mienil doplatiť, ale až vtedy, keď na to dostane peniaze. Z faktúry č. XXXXX/XXX nevyplýva, že boli fakturované elektromontážne práce, ale iba z podkladov, ktoré boli doručené, a to z podpísaných pracovných listov, z ktorých je zrejmé, že ide o práce v Španielsku. Za iný projekt ako projekt v Španielsku žiadne podklady neboli zaslané. Pokiaľ faktúry č. XXXX/XXX a XXXX/XXX boli plne uhradené, muselo sa tak stať na základe odkontrolovania konkrétnych podkladov k týmto faktúram. Faktúry svedkov boli žalovanému doručované rovnakým spôsobom ako faktúry žalobcu, niečo mailom a niečo osobne.

5. Žalobca sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu v konaní vyjadril ešte tak, že dňa 01. 09. 2015 žalobca vystavil faktúru č. XXXX/XXX na sumu 8 370,- eur, pričom žalovaný ju uznal a čiastočne, úhradami zo dňa 18. 12. 2015, 16. 02. 2016, 07. 03. 2016, 18. 03. 2016 a 17. 06. 2016, spolu vo výške 6 745,- eur aj uhradil, pričom žalovaný sa k uvedeným úhradám žiadnym spôsobom nevyjadril. Existenciu a dôvodnosť uplatnenej pohľadávky potvrdzuje aj komunikácia medzi žalobcom a konateľom žalovaného, v ktorom tento potvrdil existenciu právneho vzťahu, pričom ponúkal možnosť vyriešenia vzniknutej situácie uzatvorením dohody o urovnaní. Faktúra č. XXXX/XXX bola vystavená za práce v Nemecku - VW-Hannover, pričom samotný žalovaný túto faktúru uznal, nakoľko z jeho strany došlo k jej

čiastočnej úhrade. Z tvrdení žalovaného však vyplýva, že uvedenou faktúrou sa mali fakturovať práce v Španielsku. Toto tvrdenie je nepravdivé, nakoľko faktúra č. XXXX/XXX bola vystavená dňa 01. 09. 2015 s lehotou splatnosti 01. 10. 2015, a objednávka žalovaného na práce v Španielsku bola zo dňa 23. 09. 2015 a dátum dodania prác bol na obdobie 28. 09. 2015 - 31. 07. 2016. Faktúra č. XXXX/XXX pozostávala zo sumy za mnou odpracované hodiny (310 hod. x 11,50 eura = 3 565,- eur, časti odmeny p. F. vo výške 155,- eur, časti odmeny p. Y. vo výške 310,- eur, časti odmeny p. Y. vo výške 310,- eur, odmeny p. R. X. vo výške 2 200,- eur a odmeny p. J. X. vo výške 1 830,- eur. Rovnaký, dohodnutý spôsob fakturácie bol aj v prípade faktúr č. XXXX/XXX, č. XXXX/XXX, č. XXXX/XXX a č. XXXX/XXX. Ako dôkaz predložil aj rozpis fakturácie za mesiac júl 2015 - faktúra č. XXXX/XXX na sumu 6 910,- eur, samotnú faktúru č. XXXX/XXX, ktorá bola v plnom rozsahu uhradená, ako aj faktúru č. XXXX/XXX na sumu 4 054,- eur, ktorá bola žalovaným taktiež uhradená. Ku všetkým uvedeným rozpisom fakturácie existujú aj rozpisy normohodín, pričom týmito žalovaný disponuje. Z e-mailovej komunikácie zo dňa 04. 11. 2015, z ktorej je zrejmé, že práve žalovaný zasielal žalobcovi rozpis hodín J. X. a J.G.. Zo všetkých dôkazov žalobcu vyplýva, že žalovaný si nesplnil svoje povinnosti vyplývajúce mu z uzatvorenej zmluvy, a to za práce vykonané v Nemecku, ktoré žalovaný čiastočnými úhradami uznal, ako aj práce, ktoré žalobca riadne realizoval na základe objednávky zo dňa 23. 09. 2015, pričom žalovaný dlhuje žalobcovi na istine sumu 17 964,- eur. Výpovede svedkov vypočutých na pojednávaní konanom dňa 07. 02. 2018 potvrdzujú, že práce boli realizované jednak v Nemecku, ako aj v Španielsku. Zo všetkých doposiaľ predložených dôkazov vyplýva, že žalovaný si voči žalobcovi nesplnil svoje povinnosti vyplývajúce mu z uzatvorenej zmluvy. Za práce vykonané v Nemecku, ktoré žalovaný čiastočnými úhradami uznal, ako aj práce, ktoré žalobca riadne realizoval na základe objednávky zo dňa 23. 09. 2015, mu žalovaný k dnešnému dňu dlhuje na istine sumu 17 964,- eur.

6. Žalovaný sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu v konaní vyjadril ešte tak, že žalobca predložil ako dôkaz objednávku uzatvorenú medzi žalobcom a žalovaným zo dňa 23. 09. 2015, na základe ktorej sa žalobca zaviazal vykonávať pre žalovaného práce v období od 28. 09. 2015 do 31. 07. 2016 na adrese Y., a to za dohodnutú cenu vo výške 12 eur/hodina. Žalobca zároveň predložil súpis odpracovaných hodín za mesiac október 2015, november 2015, december 2015 a začiatok januára 2016. Na základe predložených súpisov odpracovaných hodín možno konštatovať, že žalobca vykonal za mesiac október 2015 práce v rozsahu 164 hodín, za mesiac november 2015 práce v rozsahu 160 hodín, za mesiac december 2015 práce v rozsahu 229 hodín a za mesiac január 2016 práce v rozsahu 76 hodín. Na základe predložených súpisov odpracovaných hodín možno konštatovať, že žalobca vykonal práce v rozsahu 629 hodín. Na základe dohodnutej odmeny v objednávke tak mohol vzniknúť žalobcovi maximálne nárok na úhradu sumy 7 548,- eur (629 hodín x 12 eur/hodina), a nie na úhradu žalovanej sumy vo výške 17 964,- eur s príslušenstvom. Žalovaný však už žalobcovi uhradil sumu vo výške 6 745,- eur, čo sám potvrdil žalobca, a preto nárok žalobcu predstavuje len sumu vo výške 803,- eur, a nie žalovanú sumu. V žiadnom z priložených e-mailov sa neuvádza žiadna konkrétna suma. Žalovaný v predmetných mailoch reagoval len na vyššie preukázaný dlh vo výške 803,- eur, ktorý mal záujem riešiť aj formou dohody o urovnaní. Žalobca nepredložil žiadnu objednávku, ktorá by preukazovala ním uvádzané tvrdenia, že pre žalovaného vykonával aj práce na inom diele ako v Španielsku. Žalobca ani nijakým iným spôsobom bližšie nešpecifikoval kedy a akým spôsobom mala byť táto objednávka uzatvorená, či a kto takúto objednávku za žalovaného uzatvoril. Nie sú tak zrejmé ani podmienky údajnej objednávky a už vôbec nie je ustálený obsah zmluvných dojednaní účastníkov zmluvy, napríklad vo vzťahu k rozsahu prác žalobcu, výške ceny za vykonané práce, nároku na vyplatenie ceny, ako ani tá skutočnosť, že práce v Nemecku mal vykonávať žalobca aj prostredníctvom tretích osôb a podobne. Žalobca ďalej nepredložil ani žiaden dôkaz (napr. súpis vykonaných prác) o tom, že práce v Nemecku

- VW-Hannover pre žalovaného reálne vykonal. Zo žalobcom predložených dokladov o platbách na faktúru č. XXXX/XXX jasne vyplýva, že prvá úhrada na túto platbu bola žalovaným vykonaná až dňa 16. 12. 2015, a to na základe žalobcom predložených súpisov prác v Španielsku. Skutočnosť, že na faktúre je uvedený dátum vystavenia 01. 09. 2015 nijakým spôsobom nepreukazuje, že platby žalovaného sa mali dotýkať iných prác ako prác v Španielsku. Faktúra je len daňovým dokladom, ktorý však nepreukazuje oprávnenosť údajnej pohľadávky žalobcu. Naopak z úhrad žalovaného jednoznačne vyplýva, že plnil až na základe žalobcom predložených súpisov prác za práce v Španielsku. Naopak skutočnosť, že faktúra č. XXXX/XXX bola vystavená v rozpore s dohodou sporových strán vyplýva aj z objednávky na práce v Španielsku, kde je dohodnutá lehota splatnosti 60 dní, nie 30 dní ako uviedol žalobca v predmetnej faktúre. Zároveň z predmetnej objednávky jednoznačne vyplýva, že pre akceptovanie faktúry je potrebné priložiť hodinové listy podpísané stavbyvedúcim, v opačnom prípade faktúra nebude uhradená. Žalovaný teda v súlade s dohodnutou lehotou splatnosti a až po predložení súpisov prác

postupne uhrádzal faktúru č. XXXX/XXX v súlade s postupne predkladanými súpismi prác. Žalovaný tak jednoznačne a preukázateľne uhrádzal len práce žalobcu na základe objednávky v Španielsku. Ani na základe objednávky zo Španielska, ani na základe súpisov prác v Španielsku, ani na základe iných dôkazov nevyplýva, že žalobca mohol a aj vykonával práce pre žalovaného aj prostredníctvom tretích osôb, a že žalovaný sa zaviazal uhrádzať aj takéto práce tretích osôb. Údajné rozpisy prác za jednotlivé mesiace sú len jednostranné nikým nepodpísané listiny, ktoré neboli žalovanému nikdy predložené, pričom je veľmi pravdepodobné, že boli vytvorené dodatočne. Nie je možné potvrdiť, že p. X. a p. A. vykonávali prácu pre žalovaného, a už vôbec nie ju možné ustáliť, že ju vykonávali v mene žalobcu pre žalovaného. Žalovaný však v plnej miere uznal žalobcovu faktúru č. XXXX/XXX (na pojednávaní súdu dňa 16. 10. 2017), ostatné jeho faktúry neuznal.

7. V konaní vypočutý svedok G. Y. vo svojej svedeckej výpovedi uviedol, že pracoval ako živnostník pre žalobcu a vykonával elektromontážne práce. Robili pre firmu B. cez firmu žalovaného v Hannoveri v Nemecku, aj v Španielsku a žalovaný im dodnes dlží peniaze, a to svedkovi aj žalobcovi. Pracovali od júna do 11. januára, kedy v Španielsku skončili. Parťáka im robil žalobca a aj on vystavoval faktúry. Existovala 3-stranná dohoda medzi nimi, žalobcom a žalovaným, teda koľko hodín bude pracovať a kedy, že faktúry vystaví žalobca a peniaze budú chodiť na jeden účet, z ktorého potom budú vyplatení. Prítomní pri uvedenej dohode boli p. A., žalobca, Y., F. a svedok a udialo sa to pri ich nástupe v automobilke Volkswagen v Hannoveri začiatkom júna. Svedkom vykonané práce fakturoval svedok žalobcovi. Z časti tieto faktúry preplatené boli, z časti nie a peniaze, ktoré mu boli zaplatené, mu zaplatil žalobca, žalovaný svedkovi priamo žiadne platby nezaplatil. V Nemecku ich veľmi často riadil p. A., ktorý tam bol prítomný a ak tam nebol on, tak jeho zástupca. V Španielsku p. A. nebol, tam ich riadil pán zo Španielska. Písali sa odpracované hodiny na dochádzkovú listinu. Tieto dochádzkové listiny boli spoločnosti B.. Každý deň odpracovali 11 hodín, z toho bola hodina na obed. Niektoré faktúry boli po čase vyplatené, ale za Španielsko zaplatené neboli. Nepamätal si, že by boli počas výkonu prác v Španielsku nejaké výhrady k ich práci.

8. V konaní vypočutý svedok T. F. vo svojej svedeckej výpovedi uviedol, že so žalobcom mali obchodnú spoluprácu, nakoľko svedok je aj v súčasnosti živnostníkom, tvorili partiu. Žalovaný mu dlží peniaze za vykonané práce, išlo o elektromontážne práce v Hannoveri v Nemecku a v Španielsku. Nejaké peniaze vyplatené boli, ale nie všetky. Svedok so žalovaným o týchto veciach nekomunikoval, za nich s ním hovoril žalobca. Za svedka vystavoval faktúry žalobca tak, že na nich bolo uvedené meno svedka priamo voči žalovanému. Faktúry, ktoré svedok dostával, mali hlavičku s uvedeným žalovaného, svedok fakturoval žalobcovi. Predmetom faktúr s hlavičkou žalovaného boli odpracované hodiny. Za celý čas neboli zo strany žalovaného voči ich práci žiadne výhrady. Žalovaný im povedal, že sa súdi s nejakou firmou a že po súdnom vysporiadaní každému z nich vyplatí dlžnú sumu. V roku 2015 v mesiacoch máj, jún, júl a august pracoval v Hannoveri v Nemecku a od septembra do decembra pracoval v Barcelone v Španielsku. Na stavbe sa robí 10 hodín a každý týždeň sa podpisovali odpracované hodiny. Tieto odpracované hodiny podpisoval príslušný stavbyvedúci. Vzhľadom k tomu, že žalobca bol ich predák, on posielal žalovanému potvrdené odpracované hodiny. Robili pre spoločnosť B. ale predpokladal, že platby išli priamo od žalovaného, pretože na faktúre bol uvedený žalovaný. Voči žalobcovi nemá žiadnu pohľadávku, voči žalovanému má pohľadávku prevyšujúc 3 000,- eur.

9. V konaní vypočutý svedok N. Y. vo svojej svedeckej výpovedi uviedol, že so žalobcom ako živnostníci chodili dlhé roky pracovať do zahraničia, predmetom práce boli elektromontážne práce. Vykonávali práce najprv cez spoločnosť B., neskôr na základe vzájomnej dohody prešli pod žalovaného a tam vykonávali práce v Hannoveri v Nemecku a neskôr pod záštitou žalovaného v Španielsku, kde skončili s výkonom prác pre ich nezaplatenie. So žalovaným sa dohodla suma za práce na jednu hodinu a uzavrela sa zmluva. Išlo o 3-strannú zmluvu medzi žalovaným a žalobcom ako ich predákom, pričom oni vedeli koľko peňazí dal žalovaný žalobcovi a on im povedal, koľko dostanú. Žalovaný poslal peniaze žalobcovi, ktorý tieto peniaze prerozdeľoval ich partii podľa predchádzajúcej dohody. Žalovaný im nikdy nič nevytýkal ohľadom práce. Žalovaný poslal dvakrát peniaze priamo svedkovi. Myslel si, že má pohľadávku voči žalovanému. Za nich vystavoval faktúry žalobca tak, že ich pripravil a svedok ich podpísal, takže na faktúre bol svedok ten, kto ju vystavil a fakturoval žalovanému. V Hannoveri sa ústne dohodlo, že či nechcú ísť pod žalovaného, s čím všetci súhlasili, a tak sa to tak urobilo. Prítomní pri tejto dohode boli žalobca, p. A., p. F., Y. a svedok. Normálne sa na stavbe vedie stavebný denník, v ktorom sa uvádzajú počty odpracovaných hodín. Prílohou každej svedkovej faktúry bol počet odpracovaných hodín, ktorý bol potvrdený zodpovednou osobou.

10. V konaní vypočutý svedok Z.. J. X. vo svojej svedeckej výpovedi uviedol, že žalobca je rodinný známy a ponúkol mu možnosť spolupracovať s ním na projekte prác v Hannoveri v Nemecku, pričom svedok si v tom čase musel vybaviť živnostenské oprávnenie. Predmetom prác boli elektroinštalačné práce. Bola 3-strannej dohoda na práce v Hannoveri, pričom žiadna objednávka na práce neexistuje. Faktúry sa vystavovali na základe počtu odpracovaných hodín, ktoré boli potvrdené a v ktorých bol konkrétne rozpísaný obsah vykonaných prác. Účastníkmi uvedenej dohody boli žalobca, p. A. a svedok. Keď svedok prišiel do Hannoveru, ústne si dohodli koľko hodín denne odpracuje a za akú sumu. Faktúry pripravoval žalobca. P. A. vyplatil svedkovi odmenu čiastočne, pretože prvú faktúru na sumu 3 210,- eur mu zaplatil troma splátkami po 1 000,- eur a zbytok ako aj ďalšie 4 faktúry mu nezaplatil. Zo strany žalovaného neboli voči jeho práci žiadne výhrady, dôvodom zrušenia živnosti zo strany svedka boli nevyplatené odmeny. Má pohľadávku priamo voči žalovanému.

11. Právny zástupca žalovaného zároveň k veci uviedol, že žalobca zmenil počas konania svoje skutkové tvrdenia oproti žalobe a replike tak, že mal žalovaný uhrádzať peniaze nielen žalobcovi, ale aj tretím osobám a s odkazom na ust. § 150 ods. 1 a § 153 ods. 1 C.s.p. mal za to, že išlo o podstatnú zmenu skutkových tvrdení žalobcu, ktoré mohol uviesť už v samotnej žalobe, a preto žiadal súd, aby podľa ust. § 153 ods. 2 C.s.p. na uvedenú zmenu skutkových tvrdení neprihliadal. Súd však mal za to, že uvedená zmena v tvrdeniach žalobcu, spočívajúca v uvedení, že predmetné faktúry vystavoval žalobca nielen za ním vykonané práce, ale aj za práce v konaní vypočutých svedkov nie je natoľko výrazná, aby privodila zmenu buď vo vzťahu k výške uplatnenej istiny alebo vo vzťahu k potrebe vykonania ďalších dôkazov v konaní, preto je súd neposúdil ako „podstatnú zmenu skutkových tvrdení žalobcu“, ale iba ako upresnenie skutkových tvrdení žalobcu, z dôvodu čoho na ňu nevtiahol oprávnenie súdu neprihliadnuť na ňu podľa ust. § 153 ods. 2 C.s.p.

12. Na deň 25. 04. 2017 bol súdom vytýčený termín pojednávania, pričom právni zástupcovia strán sporu nemali na tomto pojednávaní ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania, preto súd na tomto pojednávaní vyhlásil po vykonaní dokazovania prečítaním listinných dôkazov podľa ust. § 204 C.s.p. a po záverečných vyjadreniach právnych zástupcov strán sporu v jeho závere uznesenie o skončení dokazovania podľa ust. § 182 C.s.p. a za účelom vyhlásenia rozsudku pojednávanie odročil podľa ust. § 219 ods. 2 C.s.p. na deň 23. 05. 2018, kedy vo veci vyhlásil rozsudok vo veci samej.

13. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu a svedkov G. Y., T. F., N. Y. a Z. X., a ďalej listinnými dôkazmi, a to: faktúrami žalobcu žalovanému č. XXXX/XX,. č. XXXX/XXX, č. XXXX/XXX, č. XXXX/XXX a č. 2016/002, e-mailovou komunikáciou strán sporu, predžalobnou výzvou žalobcu žalovanému zo dňa 24. 10. 2016, objednávkou č. K. zo dňa 23. 09. 2015, súpisom vykonaných prác, návrhom dohody o urovnaní, výpismi z internet bankingu účtu žalobcu, faktúrami vystavovanými svedkami žalovanému, výpisom zo živnostenského registra žalobcu, výpisom z obchodného registra spoločnosti žalovaného a zistil skutkový stav veci, preukázaný vykonaním týchto dôkazov.

14. Podľa ust. § 1 ods. 1 Obchodného zákonníka (ďalej len „Obch. Z.“) tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním.

15. Podľa ust. § 1 ods. 2 Obch. Z. právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.

16. Podľa ust. § 2 ods. 2 písm. a/ Obch. Z. podnikateľom podľa tohto zákona je osoba zapísaná v obchodnom registri.

17. Podľa ust. § 2 ods. 2 písm. b/ Obch. Z. podnikateľom podľa tohto zákona je osoba, ktorá podniká na základe živnostenského oprávnenia.

18. Podľa ust. § 261 ods. 1 Obch. Z. táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.

19. Podľa ust. § 261 ods. 8 Obch. Z. pri použití tejto časti zákona podľa odsekov 1 a 2 je rozhodujúca povaha účastníkov pri vzniku záväzkového vzťahu.

20. Podľa ust. § 272 ods. 1 Obchodného zákonníka zmluva vyžaduje pre platnosť písomnú formu iba v prípadoch ustanovených v zákone, alebo keď aspoň jedna strana je pri rokovaní o uzavretí zmluvy prejaví vôľu, aby sa zmluva uzavrela v písomnej podobe.

21. Podľa ust. § 536 ods. 1 Obch. Z. zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.

22. Podľa ust. § 536 ods. 2 veta prvá Obch. Z. dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci, pokiaľ nespadá pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy určitej veci alebo hmotne zachytený výsledok inej činnosti.

23. Podľa ust. § 536 ods. 3 Obch. Z. cena musí byť v zmluve dohodnutá alebo v nej musí byť aspoň určený spôsob jej určenia, ibaže strany, v zmluve prejavia vôľu uzavrieť zmluvu aj bez tohto určenia.

24. Podľa ust. § 537 ods. 1 veta prvá Obch. Z. zhotoviteľ je povinný vykonať dielo na svoje náklady či na svoje nebezpečenstvo v dojednanom čase, inak v čase primeranom s prihliadnutím na povahu diela.

25. Podľa ust. § 548 ods. 1 Obch. Z. objednávateľ je povinný zaplatiť zhotoviteľovi cenu v čase dojednanom v zmluve. Pokiaľ zo zmluvy alebo z tohto zákona nevyplýva niečo iné, vzniká nárok na cenu vykonaním diela.

26. Podľa ust. § 554 ods. 1 Obch. Z. zhotoviteľ splní svoju povinnosť vykonať dielo jeho riadnym ukončením a odovzdaním predmetu diela objednávateľovi v dohodnutom mieste, inak v mieste ustanovenom týmto zákonom. Ak je miestom odovzdania iné miesto, než je uvedené v odsekoch 2 a 4, vyzve zhotoviteľ objednávateľa, aby prevzal dielo.

27. Podľa ust. § 324 ods. 1 Obch. Z. záväzok zanikne, ak sa veriteľovi splní včas a riadne.

28. Podľa ust. § 340a ods. 1 Obch. Z. zmluvne určená lehota na splnenie peňažného záväzku dlžníka z dodania tovaru alebo poskytnutia služby nesmie presiahnuť 60 dní odo dňa doručenia faktúry alebo inej výzvy veriteľa podobnej povahy, ktorou požaduje splnenie peňažného záväzku (ďalej len „doklad“), alebo 60 dní odo dňa, keď veriteľ plnil, podľa toho, ktorý z týchto dní nastal neskôr. To neplatí, ak sa strany o dlhšej lehote splatnosti dohodnú a takáto dohoda nie je v hrubom nepomere k právam a povinnostiam vyplývajúcim zo záväzkového vzťahu pre veriteľa podľa § 369d. Ustanovenia prvej a druhej vety sa nepoužijú, ak osobitný zákon ustanovuje kratšiu lehotu splatnosti.

29. Podľa ust. § 365 ods. 1 Obch. Z. dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.

30. Podľa ust. § 369 ods. 1 Obch. Z. ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.

31. Podľa ust. § 369 ods. 2 Obch. Z. ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

32. Podľa ust. § 369c ods. 1 Obch. Z. omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov podľa § 369, 369a a 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

33. Prechodné ustanovenie účinné od 15. januára 2009

Podľa ust. § 768f Obch. Z. ustanovenia účinné od 15. januára 2009 sa nevzťahujú na omeškanie, ktoré vzniklo pred 15. januárom 2009.

34. Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. februára 2013 Podľa ust. § 768k ods. 2 Obch. Z. práva a povinnosti zo zodpovednosti za porušenie záväzkov zo zmlúv uzavretých pred 1. februárom 2013 sa spravujú podľa predpisov účinných do 31. januára 2013.

35. Podľa ust. § 768k ods. 3 Obch. Z. ustanovenia o čase plnenia peňažného záväzku dlžníka (§ 340a), osobitné ustanovenia pre čas plnenia peňažného záväzku dlžníka, ktorým je subjekt verejného práva (§ 340b), ustanovenia o omeškaní dlžníka (§ 365) a ustanovenia o nekalých zmluvných podmienkach a nekalej obchodnej praxi (§ 369d) účinné od 1. februára 2013 sa nevzťahujú na záväzkové vzťahy uzavreté pred 1. februárom 2013.

36. Podľa ust. § 1 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka (po 01.01.2015) sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka omeškania zvýšenej o osem percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania sa použije počas celého tohto kalendárneho polroka omeškania.

37. Podľa ust. § 2 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka (po 01.02.2013) výška paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky (k § 369c ods. 1 zákona). Výška paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa § 369c ods. 1 zákona je 40 eur jednorazovo bez ohľadu na dĺžku omeškania.

38. Podľa ust. § 3 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka (po 01.02.2013) ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov občianskeho práva účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

39. Prechodné ustanovenia k úprave účinnej od 1. januára 2015 Podľa ust. § 3a Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka (po 01.01.2015) ak došlo k omeškaniu pred 1. januárom 2015, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných do 31. decembra 2014.

40. Podľa ust. § 323 ods. 1 Obch. Z. ak niekto písomne uzná svoj určitý záväzok, predpokladá sa, že v uznanom rozsahu tento záväzok trvá v čase uznania. Tieto účinky nastávajú aj v prípade, keď pohľadávka veriteľa bola v čase uznania už premlčaná.

41. Podľa ust. § 407 ods. 3 Obch. Z. ak dlžník plní čiastočne svoj záväzok, má toto plnenie účinky uznania zvyšku dlhu, ak možno usudzovať na to, že plnením dlžník uznáva aj zvyšok záväzku.

42. Podľa ust. § 1 ods. 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) občiansky zákonník upravuje majetkové vzťahy fyzických a právnických osôb, majetkové vzťahy medzi týmito osobami a štátom, ako aj vzťahy vyplývajúce z práva na ochranu osôb, pokiaľ tieto občianskoprávne vzťahy neupravujú iné zákony.

43. Podľa ust. § 34 právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

44. Podľa ust. § 35 ods. 1 prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím, môže sa stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť.

45. Podľa ust. § 43a ods. 1 prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je určený jednej alebo viacerým určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy (ďalej len „návrh“), ak je dostatočne určitý a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia.

46. Podľa ust. § 43c ods. 1 včasné vyhlásenie urobené osobou, ktorej bol návrh určený, alebo iné jej včasné konanie, z ktorého možno vyvodiť jej súhlas, je prijatím návrhu.

47. Podľa ust. § 43c ods. 2 včasné prijatie návrhu nadobúda účinnosť okamihom, keď vyjadrenie súhlasu s obsahom návrhu dôjde navrhovateľovi. Prijatie možno odvolať, ak odvolanie dôjde navrhovateľovi najneskôr súčasne s prijatím.

48. Podľa ust. § 151 ods. 1 C.s.p. skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.

49. Súd posudzoval žalobu žalobcu v dvoch rovinách, a to nárok z faktúry č. XXXX/XXX a nárok z ostatných faktúr, teda faktúr č. XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX a XXXX/XXX.

50. Strany sporu sa pri faktúre č. XXXX/XXX rozchádzali v tvrdeniach, ktorých žalobcom vykonaných prác sa týka. Žalobca tvrdil, že ňou fakturoval práce vykonané pre žalovaného v Nemecku, a žalovaný tvrdil, že išlo o práce vykonané v Španielsku, pričom uvádzal, že na práce v Nemecku neexistuje objednávka a že žalovaný si takéto práce u žalobcu neobjednal. Uvedené tvrdenia žalovaného boli vyvrátené svedeckými výpoveďami svedkov Y., F., Y. a X., ktorí zhodne potvrdili, že spolu so žalobcom vykonávali pre žalovaného práce v Nemecku. Súd však pri riešení nároku z tejto faktúry vychádzal z toho, že fakturovaná suma v tejto faktúre (8 370,- eur) bola žalovaným čiastočne zaplatená čiastočnými platbami v úhrnnej výške 6 745,- eur, čo súd posúdil v zmysle ust. § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka ako uznanie zvyšku dlhu, ktorým bola suma 1 625,- eur ako nezaplatený zostatok uvedenej faktúry. Navyše, žalovaný výslovne na pojednávaní dňa 16. 10. 2017 uviedol, že v plnej miere uznáva žalobcovu faktúru č. XXXX/XXX, pričom tento prejav vôle žalovaného súd posúdil ako uznanie nezaplatenej sumy z faktúry č. XXXX/XXX vo výške 1 625,- eur podľa ust. § 323 ods. 1 Obchodného zákonníka. Z uvedeného dôvodu súd prvú rovinu žalobcovho žalobného nároku z uvedenej faktúry považoval sa dôvodne podanú, faktúru č. XXXX/XXX za správne a dôvodne vystavenú, za žalovaným plne uznanú a sumu z nej doposiaľ nevyplatenú vo výške 1 625,- eur za dôvodne uplatnenú, na základe čoho žalobe v tejto časti plne vyhovel.

51. Faktúry č. XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX a XXXX/XXX, ako druhej roviny žalobcovej žaloby, ktorú súd posudzoval, sa nespochybniteľne týkali prác vykonávaných v Španielsku, čo mal súd preukázané nielen z výpovedí svedkov Y., F., Y. a X., ale najmä z objednávky žalovaného č. K. zo dňa 23. 09. 2015. Touto objednávkou si žalovaný objednal výslovne u žalobcu elektromontážne práce v pevnej hodinovej sadzbe 12,- eur/1 hodina v dátume dodania od 28. 09. 2015 do 31. 07. 2016. Žalovaný sa v konaní bránil tým, že žalobca jednak nepreukázal vykonanie fakturovaných prác týmito faktúrami, jednak že nepreukázal výšku fakturovaných prác.

52. Súd preto pri hodnotení uvedených faktúr č. XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX a XXXX/XXX musel zistiť, či vôbec vznikol zmluvný vzťah medzi stranami sporu, pričom mal za to, že predmetná objednávka č. K. bola v zmysle ust. § 43a ods. 1 Občianskeho zákonníka návrhom žalovaného na uzavretie zmluvy žalobcovi (tzv. oferta), pričom žalobca tento návrh na uzavretie zmluvy akceptoval v zmysle ust. § 43c ods. 1 Občianskeho zákonníka reálnym poskytnutím objednaného plnenia, teda vykonaním objednaných elektroinštalačných prác (tzv. akceptácia), čo mal súd preukázané okrem uvedenej objednávky aj z výpovedí v konaní vypočutých svedkov, ktorí uvádzali, že spolu so žalobcom v Španielsku pre žalovaného vykonávali práce; a zároveň so žalobcom predložených potvrdení o počte ním odpracovaných hodín na prácach v Španielsku v dňoch od 14. 10. 2015 do 09. 01. 2016, ktoré súdu osvedčili vykonanie určitého počtu hodín v mesiacoch október 2015 až január 2016. Z uvedeného dôvodu preto súd považoval vzťah medzi žalobcom a žalovaným za vzniknutý v ústnej forme s poukazom na ust. § 272 ods. 1 Obchodného zákonníka, pričom formou zmluvy bola zmluva o dielo podľa ust. § 536 a nasl. Obchodného zákonníka.

53. Súd mal na základe vykonaného dokazovania prostredníctvom výpisu zo živnostenského registra žalobcu a výpisu z obchodného registra spoločnosti žalovaného a za pomoci citovaných zákonných ustanovení za to, že v čase uzavretia predmetnej zmluvy o dielo medzi stranami sporu boli obe zmluvné strany podnikateľmi, konkrétne žalobca bol živnostníkom podľa ust. § 2 ods. 2 písm. b/ Obchodného zákonníka a žalovaný bol podľa ust. § 2 ods. 2 písm. a/ Obchodného zákonníka obchodnou spoločnosťou

- spoločnosťou s ručením obmedzeným. Vzhľadom na predmet ich činnosti a s prihliadnutím na všetky okolnosti pri vzniku sporného záväzkového vzťahu medzi žalobcom a žalovaným súd považoval za zrejmé, že sa týkal ich podnikateľskej činnosti podľa ust. § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, takže za

použitia ust. § 261 ods. 8 Obchodného zákonníka, podľa ktorého bola rozhodujúca povaha účastníkov pri vzniku záväzkového vzťahu sa na všetky zmluvné ustanovenia predmetnej zmluvy o dielo, uzavretých medzi žalobcom a žalovaným vzťahuje právny režim Obchodného zákonníka, ktorý zároveň platí tiež na všetky nároky vyplývajúce z tejto zmluvy, platný podľa ust. § 768f Obchodného zákonníka v období od 01. 02. 2013 okrem tých práv a povinností, ktoré neupravuje, a na ktoré sa v zmysle ust. § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka a ust. § 1 ods. 2 Občianskeho zákonníka použije právny režim Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na to, že obsah predmetnej zmluvy zahŕňal podstatné časti zmluvy o dielo, na tento zmluvný vzťah úpadcu a žalovaného súd použil právnu úpravu zmluvy o dielo podľa ust. § 536 a nasl. Obchodného zákonníka.

54. Druhou žalovaným napadnutou spornou otázkou bola výška vyššie uvedených faktúr č. XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX a XXXX/XXXza práce v Španielsku. V konaní z tvrdení žalobcu a svedkov Y., F., Y. a X. vyplynulo, že žalobca ako predák ich pracovnej partie mal aj v mene svedkov žalovanému za vykonávané práce vystavovať faktúry, pričom žalobca tvrdil, že v žalobe uplatnených faktúrach sú nielen jeho nároky na zaplatenie ním vykonaných elektroinštalačných prác pre žalovaného, ale aj nároky uvedených svedkov za práce vykonané svedkami pre žalovaného. Súd však mal za to, že na základe vyššie uvedeného spôsobu vzniku zmluvného vzťahu (zmluvy) medzi žalobcom a žalovaným sa predmetné faktúry mali týkať iba zmluvy strán sporu, a teda iba prác vykonaných žalobcom, pretože objednávka č. K. sa týkala iba žalobcu a predložené potvrdenia o odpracovaných hodinách sa rovnako týkali iba žalobcu. Tento názor súdu podporujú aj listinné dôkazy založené na č.l. 115 - 168 spisu z ktorých je zrejmé, že každý zo svedkov (Y., F., Y. a X.) mali voči žalovanému vystavené za práce v Španielsku z rovnakého obdobia vlastné faktúry pod vlastnými číslami XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX a XXXX/ XXX, teda že každý z uvedených svedkov mal za rovnaké obdobie vystavenú voči žalovanému za odpracované hodiny elektromontážnych prác v Španielsku vlastnú faktúru pod rovnakým číslom, ktorej adresátom bol žalovaný.

55. Súd preto prisvedčil k obrane žalovaného v časti v ktorej uvádzal, že žalobca nebol oprávnený si vo svojich faktúrach uplatňovať nároky uvedených svedkov, ale iba vlastné. Z uvedeného dôvodu súd vypočítal pri každej faktúre žalobcu č. XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX a XXXX/XXX s ohľadom na potvrdenia o žalobcom odpracovaných hodinách toto:

- faktúrou č. XXXX/XXX si žalobca uplatnil sumu 5 366,- eur za odpracované elektromontážne práce, pričom z potvrdení o odpracovaných hodinách žalobcu vyplývalo, že v októbri 2015 odpracoval spolu 164 hodín v období do 01. 11. 2015, kedy bola vystavená, takže podľa objednávky žalovaného č. XXXX/ X zo dňa 23. 09. 2015, kde bola stanovená odmena 12,- eur/1 hodina za obdobie od 28. 09. 2015 do 31. 07. 2016, prislúchala žalobcovi odmena za reálne odpracovaných 164 hodín (vykonaných do 01. 11. 2015) v sume 1 968,- eur (164 hodín x 12,- eur = 1 968,- eua), ktorú súd žalobcovi z faktúry č. XXXX/XXX priznal;

- faktúrou č. XXXX/XXX si žalobca uplatnil sumu 4 220,- eur za odpracované elektromontážne práce, pričom z potvrdení o odpracovaných hodinách žalobcu vyplývalo, že v novembri 2015 odpracoval spolu 160 hodín v období do 20. 11. 2015, kedy bola vystavená, takže podľa objednávky žalovaného č. XXXX/ X zo dňa 23. 09. 2015, kde bola stanovená odmena 12,- eur/1 hodina za obdobie od 28. 09. 2015 do 31. 07. 2016, prislúchala žalobcovi odmena za reálne odpracovaných 160 hodín (vykonaných do 20. 11. 2015) v sume 1 920,- eur (160 hodín x 12,- eur = 1 920,- eur), ktorú súd žalobcovi z faktúry č. XXXX/ XXX priznal;

- faktúrou č. XXXX/XXX si žalobca uplatnil sumu 5 238,- eur za odpracované elektromontážne práce, pričom z potvrdení o odpracovaných hodinách žalobcu vyplývalo, že v decembri 2015 odpracoval spolu 179 hodín v období do 01. 01. 2016, kedy bola vystavená, takže podľa objednávky žalovaného č. XXXX/ X zo dňa 23. 09. 2015, kde bola stanovená odmena 12,- eur/1 hodina za obdobie od 28. 09. 2015 do 31. 07. 2016, prislúchala žalobcovi odmena za reálne odpracovaných 179 hodín (vykonaných do 01. 01. 2016) v sume 2 148,- eur (179 hodín x 12,- eur = 2 148,- eur), ktorú súd žalobcovi z faktúry č. XXXX/XXX priznal;

- faktúrou č. XXXX/XXX si žalobca uplatnil sumu 1 515,- eur za odpracované elektromontážne práce, pričom z potvrdení o odpracovaných hodinách žalobcu vyplývalo, že v januári 2016 odpracoval spolu 76 hodín v období do 15. 01. 2016, kedy bola vystavená, takže podľa objednávky žalovaného č. XXXX/X zo dňa 23. 09. 2015, kde bola stanovená odmena 12,- eur/1 hodina za obdobie od 28. 09. 2015 do 31. 07. 2016, prislúchala žalobcovi odmena za reálne odpracovaných 76 hodín (vykonaných do 15. 01. 2016) v sume 912,- eur (76 hodín x 12,- eur = 912,- eur), ktorú súd žalobcovi z faktúry č. XXXX/XXX priznal.

56. Z vyššie uvedených dôvodov súd druhú rovinu žalobcovho žalobného nároku z faktúr žalobcu č. XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX . a XXXX/XXX považoval za dôvodne podanú v súčte odmien za žalobcom reálne vykonané práce, teda vo výške 6 948,- eur (z faktúry č. XXXX/XXX suma 1 968,- eur + z faktúry č. XXXX/XXX suma 1 920,- eur + z faktúry č. XXXX/XXX suma 2 148,- eur + z faktúry č. XXXX/ XXX suma 912,- eur = 6 948,- eur), na základe čoho žalobe v tejto časti vyhovel.

57. Záverom teda súd konštatuje, že priznal žalobcovi nárok z faktúry žalobcu č. XXXX/XXX vo výške 1 625,- eur a z faktúr žalobcu č. XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX a XXXX/XXX vo výške 6 948,- eur, spolu teda 8 573,- eur, pričom vo zvyšku žalobcovu žalobu ako nedôvodnú zamietol, nakoľko touto zamietnutou časťou žaloby si žalobca podľa názoru súdu uplatňoval voči žalovanému nároky nie vlastné, ale nároky svedkov Y., F., Y. a X., ktoré neboli predmetom zmluvného vzťahu medzi stranami sporu.

58. Nakoľko žalobca a žalovaný nemali úrok z omeškania pre prípad omeškania s platením peňažného záväzku žalovaného dohodnutý, žalobcovi omeškaním žalovaného s platením súdom priznanej sumy vo výške 8 573,- eura vznikol nárok na úroky z omeškania podľa ust. § 365 a § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka. Výšku úrokov z omeškania súd stanovil s odvolaním sa na ust. § 1 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z. K prvému dňu omeškania žalovaného (tzn. ku dňu 02. 10. 2015 ako nedoplatok sumy 1 625,- eur z faktúry č. XXXX/XXX) bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky vo výške 0,05 %, takže žalobcovi patrili úroky z omeškania vo výške o 8 percentuálnych bodov vyššie ako je uvedená základná úroková sadzba, teda 8,05 % ročne. Súd priznal žalobcovi právo na úroky z omeškania z priznaných súm z jednotlivých faktúr odo dní, nasledujúcich po dňoch splatnosti jednotlivých faktúr zo súm z týchto faktúr priznaných žalobcovi (z faktúry č. XXXX/XXX priznal súd žalobcovi sumu 1 625,- eur od 02. 10. 2015 až do zaplatenia, pričom prvým dňom omeškania žalovaného s platením tejto konkrétnej sumy bol deň po splatnosti tejto faktúry, ktorá bola dňa 01. 10. 2015; z faktúry č. XXXX/XXX priznal súd žalobcovi sumu 1 968,- eur od 02. 01. 2016 až do zaplatenia, pričom prvým dňom omeškania žalovaného s platením tejto konkrétnej sumy bol deň po splatnosti tejto faktúry, ktorá bola dňa 01. 01. 2016; z faktúry č. XXXX/XXX priznal súd žalobcovi sumu 1 920,- eur od 21. 01. 2016 až do zaplatenia, pričom prvým dňom omeškania žalovaného s platením tejto konkrétnej sumy bol deň po splatnosti tejto faktúry, ktorá bola dňa 20. 01. 2016; z faktúry č. XXXX/XXX priznal súd žalobcovi sumu 2 148,- eur od 02. 03. 2016 až do zaplatenia, pričom prvým dňom omeškania žalovaného s platením tejto konkrétnej sumy bol deň po splatnosti tejto faktúry, ktorá bola dňa 01. 03. 2016; a z faktúry č. XXXX/XXX. priznal súd žalobcovi sumu 912,- eur od 16. 03. 2016 až do zaplatenia, pričom prvým dňom omeškania žalovaného s platením tejto konkrétnej sumy bol deň po splatnosti tejto faktúry, ktorá bola dňa 15. 03. 2016), a to až do dňa reálneho zaplatenia týchto súm žalovaným žalobcovi. Rovnako žalobcovi vzniklo podľa názoru súdu právo na náhradu jednorazovej paušálnej náhrady vo výške 40,- eur podľa ust. § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka a ust. § 2 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z., i keď nebol úspešný v celej výške uplatnenej pohľadávky, ale iba v jej 47,72 %.

59. Podľa ust. § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

60. Podľa ust. § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

61. Podľa ust. § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

62. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s princípom úspechu v konaní podľa ust. § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že žalovanému ako úspešnejšej strane sporu priznal podľa ust. § 262 ods. 1 C.s.p. nárok na náhradu trov konania v rozsahu 4,56 %, čo korešpondovalo s jeho pomerom úspechu v konaní, ktorý súd vypočítal tak, že žalovaného neúspech, ktorý predstavoval 47,72 %, odpočítal od jeho úspechu, ktorý predstavoval 52,28 %, pričom o samotnej výške tohto nároku rozhodne súd podľa ust. § 262 ods. 1 C.s.p. samostatným rozhodnutím, vydaným vyšším súdnym úradníkom po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré môže strana sporu podať v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutie na súde, proti ktorému rozhodnutie smeruje (ust. § 355 ods. 1 C.s.p. v spojení s ust. § 362 C.s.p.).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (ust. § 363 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (ust. § 364 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.