Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_24CoP-41-2017.pdf
PDF · 143.36 KB
Case nature
Area
Subarea
24CoP/41/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Andrea Dudášová a sudkýň: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a JUDr. Ľuboslava Vanková, v právnej veci žalobkyne: Bc. R. D., nar. XX.XX.XXXX, G. XXX/X, K. D., zastúpená advokátskou spoločnosťou: Legal Cases s.r.o., Ružová 265, Dunajská Streda, proti žalovanému: P. G., nar. XX.XX.XXXX, T. T. XX, zastúpený advokátkou: JUDr. Helena Buzgóová, Alžbetínske nám. 2, Dunajská Streda, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č. k. 10C/70/2007-683 zo dňa 24. októbra 2016 proti výroku I., II., III., IV. a v závislom výroku V. o náhrade trov konania, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
II. Žalobkyňa m á n á r o k voči žalovanému na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie rozhodol tak, že určil, že do bezpodielového spoluvlastníctva manželov účastníkov konania patria nasledovné veci: 1/ spálňová nábytková sústava pozostávajúca z 3 kusov dvojitých skríň, jeden kus komody, 2 kusy nočných stolíkov, jeden kus veľkého zrkadla rám z dreva vzhľadu buka - 80 €, 2/ sedacia súprava pozostávajúca z trojpohovky a dvoch kresiel zeleno-bielej farby - 40 €, 3/ drevený stojan na knihy z drevotriesky vzhľadu buka - 1 €, 4/ multifunkčný vysávač značky Philips sivej farby - 57,96 €, 5/ farebný televízor značky Grundig - 42,36 €, 6/ konferenčný stolík asymetrického tvaru z drevotriesky vzhľadu buka - 2 €, 7/ vešiak so zrkadlom - 2 €, 8/ štyri kusy obrazov - 2 kusy obrazov - motív krajinky v rozmeroch 20cmx25cm, 2 kusy väčších obrazov s rozmermi 30cmx40cm zobrazujúce zátišie - 0€, 9/ záclony 2 kusy rozmerov 90x90 - 0 €, 10/ závesy 2 kusy, farby žltej 1,20x1,20m - 0€, 11/ chladnička s mrazničkou značky Calex bielej farby 120l - 50,28 €, 12/ mikrovlnná rúra bielej farby značky LG - 18,84 €, 13/ automatická práčka značky Beko - 79,44 €, 14/ naparovacia žehlička značky Philips - 6,24 €, 15/ plynový sporák značky Gorenje - 71,76 €, 16/ veľký izbový kvet - 0 €, 17/ hodnota leasingových splátok na osobné motorové vozidlo značky VW Sharan, ŠPZ DS 262BL zelenej farby - 6.568,01 €, 18/ akontácia na osobné motorové vozidlo značky VW Sharan, ŠPZ DS 262BL zelenej farby - 3.916,88 €, 19/ investície do nehnuteľnosti v katastrálnom území T. T. ved. na LV č. XXX - 6.000 €, 20/hodnota majetku z podnikania žalovaného P. G. - K. K. - 52.756,81 €, 21/ finančné prostriedky v M. J. - 238,70 €, 22/ HI-FI veža značky Sony - 12,36 €, 23/ dekoračné predmety
- 3 svietniky z kovu, 2 kusy jednoramenný svietnik a jeden kus trojrammený svietnik - 0 €, 24/ záhradný nábytok umelohmotný - oválny stôl a 8 kusov stoličiek - 0 €, 25/ elektrický ohrievač hranatý do kúpeľne - 5,88 €, 26/ kuchynský nábytok pozostávajúci z dolných dielcov s úložným priestorom v počte 5 kusov a z horných dielcov v počte 6 kusov s úložným priestorom z dreva čerešňového vzhľadu - 6 €, 27/ barový pult zabudovaný v kuchyni čiernej farby z dreva s pracovnou doskou - 10 €, 28/ kuchynský stôl vzhľadu mahagónového dreva - 5 €, 29/ hriankovač značky Mulinex bielej farby - 3,60 €, 30/ elektrický bojler
značky Tatramat - 40,80 €, spolu 70.015,92 € (výrok I). Súd vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo účastníkov konania tak, že do výlučného vlastníctva žalovaného prikazuje veci pod položkami č. 1, 2, 3, 4, 5, 6, 7, 8, 9, 10, 11, 12, 13, 14, 15, 16, 17, 18, 19, 20, 21, 22, 23, 24, 25, 26, 27, 28, 29, 30 v hodnote 70.015,92 € (výrok II). Žalovanému súd uložil vyplatiť žalobkyni na finančnom vyrovnaní sumu vo výške 35.007,96 € do 90 dní od právoplatnosti tohto rozsudku (výrok III). Žalobkyni a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť na účet tunajšieho súdu z titulu súdneho poplatku sumu po 2.100 € do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku (výrok IV). O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak (výrok V.).
2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie po citácii § 136 ods. 2, § 149 ods. 1, ods. 3, § 150 veta prvá Občianskeho zákonníka vecne odôvodnil tým, že súd z výsledkov vykonaného dokazovania mal jednoznačne za preukázané, že manželstvo účastníkov konania bolo rozvedené rozsudkom tunajšieho súdu č. 8C 177/2005 dňa 13.12.2005, a rozsudok nadobudol právoplatnosť 01.02.2006. Žalobkyňa v žalobe žiadala vyporiadať hnuteľné veci a investície ako aj finančné prostriedky pochádzajúce z podnikateľskej činnosti žalovaného podnikajúceho pod obchodným menom P. G. - K. K.. Znalkyňa Ing. Ľudmila Lukášiková dňa 23.04.2013 pod č. 2/2013 zo dňa 15.04.2013 predložila súdu znalecký posudok. Zo záveru znaleckého posudku č.l. 339 súd zistil, že stav majetku z podnikania žalovaného bol ku dňu právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva vo výške 52.756,81 €. V predmetnom znaleckom posudku sama znalkyňa konštatovala (č.l. 320), že zo spisového materiálu predmetného spisu súd zistil, že sa tam nachádza list z Daňového úradu Dunajská Streda, ktorým daňový úrad podal správu o tom, že daňový subjekt P. G. (otec žalovaného) podal za zdaňovacie obdobie 2004 a 2005 daňové priznanie z daní príjmu fyzických osôb v ktorých uviedol, že za rok 2004 bol príjem z poľnohospodárskej výroby, lesného a vodného hospodárstva a príjem z činnosti, ktoré nie sú živnosťou ani podnikaním, v roku 2005 - príjem z činnosti ktoré nie sú živnosťou ani podnikaním a v roku 2006 nepodal daňové priznanie z daní príjmov fyzických osôb. Znalkyňa Ing. Renáta Mayerová určila hodnotu hnuteľných vecí znaleckým posudkom 1/2014 zo dňa 12.05.2014 spolu v hodnote 189,50 €. Právna zástupkyňa žalobkyne uviedla, že žiada znížiť hodnotu o sumu 43,50 €, ktoré žalovaný uviedol, že boli získané z jeho prostriedkov, resp. darom, pričom sa jednalo o francúzsku posteľ, ktorá bola ohodnotená na sumu 25,- €, žlté koberce ohodnotené na sumu 0,- €, nábytok v predsieni ohodnotené na sumu 15,- €, kuchynský drez ohodnotené na sumu 2,-€ a súpravu príborov ohodnotené na sumu 1,50 €. Celková hodnota hnuteľných vecí patriacich do BSM je teda znížená o sumu 43,50 € a je vo výške 146,- €. Znalec Doc. Ing. Miroslav Mokrý, PhD. určil hodnotu hnuteľných vecí a to elektrotechnických zariadení spolu vo výške 389,52 € svojím znaleckým posudkom 45/2014 zo dňa 30.07.2014. Znalec Ing. Anton Fuzák svojím znaleckým posudkom č. 245/2014 zo dňa 23.10.2014 určil výšku investície a to cenu stavebných prác v danom čase a území vo výške 6.000 €. Je pravdou, že žalobkyňa v pôvodnom návrhu žiadala, aby súd prikázal do jej výlučného vlastníctva z elektronických zariadení chladničku, automatickú pračku a naparovaciu žehličku. Poukazujúc na tú skutočnosť, že od podania návrhu tieto veci užíva žalovaný, a keďže navrhla prikázať aj tieto položky žalovanému súd prikázal horeuvedené hnuteľné veci žalovanému z dôvodu spolu s ostatnými položkami ako vo výrokovej časti z dôvodu, že žalovaný doteraz užíva všetky tieto položky. Čo sa týka motorového vozidla značky Suzuki Swift ŠPZ DS 841 AJ túto položku súd nepojal do masy BSM z dôvodu, že to tvorilo výlučné vlastníctvo žalobkyne. Túto skutočnosť potvrdila matka žalobkyne ako aj otec žalovaného. Je pravdou, že otec žalovaného tvrdil, že mal mať finančné prostriedky v rozsahu vyše 1.500.000 Sk. túto skutočnosť však žiadnym spôsobom preukázať nevedel, poukazujúc na jeho daňové priznania v rokoch 2004 - 2006 pričom túto skutočnosť konštatovala aj znalkyňa Ing. Ľudmila Lukášiková. Účty v bankách nemal. Jeho príjem takúto výšku počas celého svojho podnikania z SHR nedosahoval. Z daňových priznaní i účtovných dokladov bolo tiež preukázané, že otec žalovaného s odporom nepodnikal, nebol ani tichým spoločníkom, žiadne peniaze do jeho podnikania nevložil. Tieto skutočnosti boli taktiež potvrdené v znaleckom posudku Ing. Ľudmily Lukašíkovej, ktorá vylúčila, že otec žalovaného bol spoločníkom čo i len tichým spoločníkom alebo veriteľom žalovaného. V danom prípade súd sa stotožnil s vyjadrením žalobkyne, že pri obrane zo strany žalovaného, že jeho otec reštituoval v hodnote 1.180.612 Sk sa aj tieto skutočnosti ukázali nepravdivými. Predložením listinného dôkazu zo strany PD Lúč na Ostrove bolo podľa úvahy súdu nad všetky pochybnosti preukázané, že otec žalovaného dostal hotovosť v priebehu vydania jeho majetkového podielu v družstve v celkovej výške 9.688,97 €, zbytok vo výške 5.158,01 € bol vydaný v strojoch a ostatné v zvieratách. V tejto náhrade sú zahrnuté všetky podiely, ktoré dostal aj darom od svojich blízkych. Súd preto považuje svedeckú výpoveď otca žalovaného za účelové nakoľko ten žiadnym spôsobom nevedel súdu preukázať, že by disponoval s výraznými finančnými
prostriedkami, k tomu svedčia aj jeho daňové priznania. Napriek tomu, že medzi žalovaným a jeho otcom bola uzatvorená dohoda o podnikaní poukazujúc na obsah znaleckého posudku Ing. Ľudmily Lukašikovej žalovaný nevedel preukázať, že by jeho otec s ním spolu podnikal. Čo sa týka motorových vozidiel z výpovedi účastníkov konania súd zistil, že žalobkyňa mala vo vlastníctve ešte pred uzavretím manželstva osobné motorové vozidlo značky Žiguli ktoré vzniesla do manželstva. Motorové vozidlo Toyota bolo kúpené predajom motorového vozidla Žiguli, ktoré bolo odpredané za sumu 45.000 Sk a za túto finančnú hotovosť účastníci kúpili havarované auto značky Toyota, ktoré motorové vozidla žalovaný opravil a potom spoločne účastníci konania predali za sumu 130.000 Sk, ktorú sumu použili na nákup motorového vozidla VW Sharan, ktoré používal žalovaný k podnikaniu. Z uvedeného vyplýva, že z akontácie 118.000 Sk pripadá suma 45.000 Sk z výlučných prostriedkov žalobkyne, za žiadnych okolností však nie z finančných prostriedkov otca žalovaného. Súd konštatuje, že žalobkyňa si ani túto časť finančných prostriedkov vynaložených zo svojho na nákup spoločných vecí (motorové vozidlo VW Sharan) si v rámci vyporiadania BSM neuplatnila. Žalobkyňa uviedla, že má stavebné sporenie vo výške 1.016,88 €, ktoré použili účastníci konania na rekonštrukciu domu. O túto sumu žiadala zvýšiť hodnotu čo má jej žalovaný zaplatiť. Súd v tomto smere poukazuje na tú skutočnosť, že keďže túto skutočnosť žalobkyňa preukázať nevedela, nakoľko uviedla pred súdom, že všetky doklady ohľadne týchto investícii zostali u žalovaného a žalovaný predmetnú sumu ako investíciu do rodinného domu v T. T. ved. na LV č. XXX neuznal, súd túto sumu ako investíciu zo strany žalobkyne nepojal do masy BSM. Čo sa týka záväzku žalovaného vo výške 270.000 Sk, ktorý podľa svojho tvrdenia zaplatil po rozvode účastníkov konania veriteľovi I. X., ktoré finančné prostriedky podľa udania svedka I. X. žalovaný potreboval na svoje podnikanie a ktoré finančné prostriedky taktiež neboli uvedené v účtovných dokladoch žalovaného súd do masy BSM nepojal. V tomto smere poukazuje na rozporné tvrdenia žalobkyne a svedka, nakoľko z výpovede žalobkyne súd zistil, že tá uviedla, že táto suma bola vrátená počas trvania ich manželstva I. X. a svedok I. Zsemlye uviedol, že finančné prostriedky by mal vrátiť žalovaný do 05.06.2004, pričom svedok vypovedal koncom roka 2010 teda 6 rokov po uplynutí splatnosti pohľadávky v konaní uviedol, že finančné prostriedky nepýtal späť a ani mu nechýbajú. Z uvedeného teda vyplýva, že táto pohľadávka bola riadne uspokojená počas manželstva účastníkov konania, nakoľko neexistuje reálny dôvodov, prečo by si ich veriteľ vôbec nepýtal späť, pričom táto pohľadávka poukazujúc na tú skutočnosť, že by mala byť vrátená do 05.06.2004 je už premlčaná. Poukazujúc na vyššie uvedené skutočnosti súd vyporiadal BSM účastníkov konania tak, že do výlučného vlastníctva žalovaného prikázal položky 1 až 30 poukazujúc na tú skutočnosť, že tieto položky užíva žalovaný od rozvod manželstva účastníkov konania a zaviazal žalovaného zaplatiť žalovanej na finančnom vyrovnaní sumu vo výške 35.007,96 € do 90 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Zároveň súd zaviazal účastníkov konania na zaplatenie súdneho poplatku vo výške 2.100,- € poukazujúc tu na zákon č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch položka 6 a, b, podľa ktorého pri vyporiadaní BSM ak sa konanie skončilo rozsudkom je súdny poplatok 3% z predmetu konania. Rozhodnutie o trovách konania sa opiera § 52 CMP, podľa ktorého žiadne z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
3. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný prostredníctvom advokátky a to proti výroku I., II., III. a IV. a navrhuje zmeniť napadnuté rozhodnutie a určiť, že do bezpodielového vlastníctva patrí tento majetok: 1. spálňová nábytková sústava v hodnote 80,- eur, 2. sedacia súprava v hodnote 40,- eur, 3. stojan na knihy v hodnote 1,- eur, 4. vysávač zn. Philips v hodnote 67,96 eur, 5. farebný televízor zn. Grundig v hodnote 42,36 eur, 6. konferenčný stolík v hodnote 2,- eur, 7. vešiak v hodnote 2,- eur, 8. 4 obrazy v hodnote 0,- eur, 9. 9 záclon v hodnote 0,- eur, 10. závesy v hodnote 0,- eur, 11. mikrovlnná rúra v hodnote 18,84 eur, 12. žehlička v hodnote 6,24 eur, 13. plynový sporák Gorenje v hodnote 71,76 eur, 14. hodnota majetku z podnikania K. K. 18.396,05 eur, 15. finančné prostriedky v M. J. 238,70 eur, 16. záhradný nábytok v hodnote 0,- eur. Hnuteľnosť pod položkou 11 rozsudku a to chladnička s mrazničkou tvorí výlučné vlastníctvo žalobkyne. Položka č. 13 automatická pračka zn. Beko tvorí výlučne vlastníctvo žalobkyne, položka č. 16 izbový kvet bol vyschnutý, vyradený od rozvodu manželstva, položka č. 17 leasingové splátky na motorové vozidlo VW Sharan, ev. č. DS 262 BL bolo zakúpené 09.01.2004 do podnikania P. G. K. K. ako vozidlo jazdené za 118.000,- Sk akontácia + 287.808,- Sk, pričom otec na kúpu vozidla poskytol žalovanému sumu 118.000,- Sk. Vozidlo bolo zakúpené za účelom podnikania rozvozu tovaru a preto nesúhlasí s trojitým započítaním hodnoty vozidla a to v položkách č. 17, 18 a 20. Čo sa týka znaleckého posudku Ing. Ľudmily Lukašíkovej aj napriek jeho nezrozumiteľnosti je z neho zrejmé, že v podnikaní v roku 2004 nebol dostatok finančných prostriedkov na zakúpenie tovaru ani motorového vozidla, preto mu otec pomohol, poskytol mu na akontáciu 118.000,-
Sk a sumu 287.808,- Sk splácal v leasingových splátkach, pričom vozidlo bolo pojaté ako majetok spoločnosti. Položka č. 19 investície na nehnuteľnosť T. T., evidovaná na LV č. XXX katastrálny odbor v sume 6.000,- eur, žalovaný nesúhlasí so zaradením do majetku BSM z dôvodu, že investície neboli vykonané zo spoločných finančných prostriedkov. Ako uviedol v konaní, po uzavretí manželstva bývali v dome rodičov žalovaného, v susedstve bola nehnuteľnosť patriaca starým rodičom pôvodne, pričom rodičia svojich súrodencov finančne vyrovnali, získali vlastníctvo k tejto nehnuteľnosti a rozhodli sa, že prednú časť budú využívať pre účely podnikania ako pohostinstvo a zadnú časť budú užívať na účely pre svoju potrebu, pričom mali záujem veľký rodičovský dom prenechať do užívania účastníkom. Za účelom skultúrnenia nehnuteľnosti rodičia prestavali z vlastných prostriedkov nehnuteľnosť, pričom účastníci nemali dôvod ani finančné prostriedky na prestavbu nehnuteľnosti. Po ukončení prestavby však žalobkyňa prejavila ochotu o nie veľký rodičovský dom, ale o prestavanú vynovenú nehnuteľnosť a preto sa presťahovali do nej. Nie je pravdivé tvrdenie žalobkyne, že prestavbu a zhodnotenie nehnuteľnosti hradili oni, pretože nemali na to dôvod ani peniaze. Poukazuje na výpoveď svojho otca. Položka č. 20 hodnota majetku podnikania 52.756,81 eur žalovaný nesúhlasí s určením uvedenej sumy do BSM. Do vyporiadania navrhuje pojať zostatok majetku z podnikania pri odpočítaní prínosov a to 300.000,- Sk od otca, 118.000,- Sk a tiež od otca ako akontáciu vozidla 270.000,- Sk ako pôžičku od priateľa. Položka č. 23 kovové svietniky sa nachádzali v pohostinstve pred rozvodom, boli vyradené ak bezcenné, položka č. 24 záhradný nábytok bol už dávno vyradený za trvania manželstva, položka č. 25 elektrický ohrievač kupoval otec žalovaného a bol v roku 2000 vyradený, položka č. 26 nábytok do kuchyne nikdy spolu nekupovali, lebo patril sestre žalovaného, položka 27 barový pult a stoličky boli v pohostinstve, kupoval ich otec žalovaného, položka č. 28 kuchynský stôl nekupovali, z pohostinstva si ho preniesli do ich bytu, položka č. 29 hriankovač bol nefunkčný, vyradený a položka č. 30 elektrický bojler nikdy nenadobudli, kupoval ho otec a bol vyradený ako nefunkčný. Žalobkyňa počas celého konania tvrdila, že otec nemohol finančne vypomáhať, pretože nemal finančné prostriedky aj keď žalovaný tvrdí, že ako samostatne hospodáriaci roľník na 12 vlastných 12 hektároch a 30 hektároch v nájme poľnohospodárskej pôdy hospodáril, vlastnil hospodárske zvieratá, tieto predával a finančne im pomáhal. Prevzal majetkový podiel v hodnote 252.109,- Sk, svoj podiel 490.003,- Sk od poľnohospodárskeho družstva, ktoré okrem svojich príjmov zo svojho podnikania. Poukazuje na to, že žalobkyňa využíva nepriaznivú situáciu v tom, že počas sporového konania rodičia žalovaného, sestra zomreli a nie je schopný preukázať tvrdenie otca. Sestra matky Ing. C. J. je oboznámená s finančnou situáciou v rodine a často sa radila s otcom o jeho finančných plánoch a investíciách. Navrhuje rozhodnutie zmeniť, nie je ochotný vyplatiť podiel žalobkyne vo výške, ktorá jej neprináleží.
4. K doručenému odvolaniu sa vyjadrila žalobkyňa prostredníctvom splnomocnenkyne. Rozhodnutie považuje za vecne správne. Poukázala na vady odvolania, pretože žalovaný neuviedol z akých dôvodov považuje napadnuté rozhodnutie za nesprávne, neuviedol odvolacie dôvody. Navrhuje napadnuté rozhodnutie odmietnuť. Žalovaný ani neuviedol návrh na rozhodnutie vo veci v odvolacom konaní, neuviedol v čom vidí nesprávnosť rozsudku. Navrhla napadnuté rozhodnutie zmeniť. K spoločnému majetku nadobudnutému pod bodmi 1 a 13 žalobkyňa uviedla, že tieto boli financované z prostriedkov matky, nepopierala, že patria do BSM, ostali v užívaní žalovaného. Položka č. 16 izbový kvet bol zaradený do BSM a má hodnotu 0,- eur, preto táto časť odvolania nemá pre rozhodnutie žiadny význam. Otec žalovaného nedisponoval s tak rozsiahlymi finančnými prostriedkami, aby mohol finančne podporovať žalovaného v takom rozsahu, ako to žalovaný uvádzal. Žalobkyňa predložila listinné doklady o finančných pôžičkách poskytnutých matkou žalobkyne, ktoré v skutočnosti žalovaný ani nenamietal. Čo sa týka nákupu motorového vozidla Volkswagen Sharan žalovaný potvrdil, že z predaja motorového vozidla Toyota vrátil otcovi peniaze, ktoré im požičal na akontáciu vozidla Volkswagen Sharan. Žalobkyňa od počiatku uvádzala, že akontáciu na kúpu vozidla použili z predaja vozidla Toyota. Žalovaný tvrdí, že došlo k trojnásobnému započítaniu týchto investícií do motorového vozidla keďže bolo kúpené za účelom podnikania na rozvoz tovaru. Túto skutočnosť žalovaný nikdy neuviedol, je to nový dôkaz, ktorý mohol použiť bez ďalšieho v prvostupňovom konaní. V majetku z podnikania sa motorové vozidlo nenachádza, nebolo súčasťou jeho ocenenia ani nedošlo k viacnásobnému započítaniu hodnoty. Pokiaľ žalovaný tvrdí, že na akontáciu vozidla Volkswagen Sharan vo výške 118.000,- Sk prispel otec žalovaného, jeho svedecká výpoveď potvrdila, že akontáciu zložila žalobkyňa so žalovaným z predaného auta Toyota. Je teda zrejmé, že akontáciu nezložil otec žalovaného. Motorové vozidlo Toyota kúpili počas manželstva predajom motorového vozidla Žiguli, ktoré predali za 45.000,- Sk. Za žiadnych okolností preto akontáciu nezložili účastníci z finančných prostriedkov otca žalovaného. Sám otec žalovaného potvrdil niečo iné. Čo sa týka znaleckého posudku na hodnotu vložených investícií na rekonštrukciu nehnuteľnosti poukázala na to, že žalobkyňa našetrila pred vstupom do
manželstva stavebné sporenie. Na tieto výlučné finančné prostriedky však súd neprihliadol, napriek tomu však nenapadla odvolaním túto časť rozhodnutia. Tvrdenia žalovaného, že táto nehnuteľnosť bola v celom rozsahu zrekonštruovaná z finančných prostriedkov otca žalovaného, pričom rodičia mali túto nehnuteľnosť užívať, sú nepravdivé. Od začiatku mali záujem nasťahovať sa do rodinného domu, ktorý bol zdedený po predchodcov žalovaného. Ak by skutočne otec žalovaného uhrádzal všetky investície, ktoré uviedol v konaní žalovaný, musel by mať preukázateľne vyše 1.500.000,- Sk, pričom z výpovede otca vyplýva, že tvrdil zreštituovanú sumu 1.148.612,- Sk. Potvrdením z PD Lúč na Ostrove bolo však preukázané, že otec žalovaného dostal hotovosť v celkovej výške 9.688,97 eur a zbytok bol v strojoch a v zvieratách. Nie sú pravdivé tvrdenia žalovaného, že získal majetkový podiel 252.109,- Sk a svoj podiel 490.003,- Sk. Čo sa týka hodnoty majetku z podnikania žalovaného, žalovaný tvrdí, že z majetku zisteného znalcom je potrebné odpočítať sumu 300.000,- Sk, ktorú dostal od otca, keďže spolu s ním zahájil z tejto finančnej pomoci na nákup tovaru pre svoje podnikanie na začiatku svojho podnikania, sumu 118.000,- Sk ako akontácia na motorové vozidlo a suma 270.000,- Sk predstavujúca pôžičku. Na základe znaleckého posudku bolo jednoznačne preukázané, že žiadne finančné prostriedky od otca na začiatku svojho podnikania žalovaný neobdržal, otec žalovaného spoločne vôbec nepodnikal so žalovaným. Zmluva predložená žalovaným o spoločnom podnikaní s otcom je z 01.03.2005 avšak žalovaný začal podnikať v júni 2003. V roku 2005 žalovaný vykazoval zisk. Motorové vozidlo žalovaný nemal v majetku podnikania, preto zníženie sumy o 118.000,- Sk je nedôvodné. Sám žalovaný sa k tejto otázke vyjadroval v priebehu konania rozporuplne. Čo sa týka pôžičky vo výške 270.000,- Sk, ktorá bola poskytnutá v roku 2003 a mala byť vrátená do 05.06.2004, žalobkyňa poukázala na výpoveď svedka, ktorý uviedol, že po rozvode pôžičku nevrátil. Pohľadávka je už dávno premlčaná, nepýtal peniaze späť, nechýbajú mu. Neexistuje reálny dôvod prečo by si ich veriteľ nepýtal späť. Ak finančné prostriedky neboli vrátené ani šesť rokov po lehote splatnosti a veriteľ tvrdí, že mu nechýbajú, niet logického dôvodu, že ich žalovaný uhradí po premlčaní pohľadávky. Dôkaz o úhrade tejto pohľadávky ani v konaní neprodukoval ani v účtovníctve sa takýto záväzok nenachádza. Možno sa teda prikloniť k názoru, že záväzok bol v lehote splatený a preto si ho svedok od žalovaného ani neuplatňoval. Inak je tento záväzok premlčaný, pretože uplynulo 12 rokov od jeho splatnosti. Majetok označený v bodoch 23, 24 má nulovú hodnotu. Ostatný majetok v bodoch 25 až 30 hodnotu celkovú neprevyšujúcu 70,- eur. Tvrdenia žalovaného sú absurdné. Neexistuje žiaden dôvod, aby zariaďovanie kuchyne plánovala a kupovala sestra žalovaného, ktorá s tým nemala nič spoločné. Niet žiadneho dôvodu, aby elektrický bojler, kuchynské spotrebiče, nábytok kupoval otec žalovaného. Účastníci konania uvedené kupovali spoločne, dali si ich vyhotoviť, zo spoločných prostriedkov ich zaplatili. Otec žalovaného svoje tvrdenia o aktívnej finančnej účasti na majetku účastníkov konania nevedel preukázať žiadnym finančným zázemím. Neboli preukázané žiadne bankové účty, dane z príjmu neplatil žiadne. Na podnikaní žalovaného sa nezúčastnil a celkový majetkový podiel bol vydaný v peniazoch vo výške 9.688,97 eur a mohol slúžiť na nákup poľnohospodárskych strojov ako sám v konaní uvádzal. Navrhuje preto, aby odvolací súd rozsudok za predpokladu, že bude odvolanie považované za riadne, potvrdil.
5. K vyjadreniu žalobkyne podal stanovisko žalovaný prostredníctvom splnomocnenkyne. Zotrval na svojich tvrdeniach týkajúcich sa prínosov otca podnikania. Investície do nehnuteľnosti boli zabezpečené z prostriedkov rodičov.
6. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, pričom podľa ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), oprávneným subjektom (§ 359 Civilného sporového poriadku), proti rozhodnutiu, proti ktorým je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 Civilného sporového poriadku) a že odvolateľ v odvolaní použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f), h) Civilného sporového poriadku), preskúmal napadnuté rozhodnutia podľa § 379 a § 380 ods. Civilného sporového poriadku, súc pritom viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 Civilného sporového poriadku), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 Civilného sporového poriadku)
a dospel k záveru, že boli splnené podmienky pre potvrdenie rozsudku súdu prvej inštancie (§ 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
8. Predmetom konania je vyporiadanie zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva bývalých manželov - strán sporu. Vzhľadom na rozsah a dôvody odvolania žalovaného je predmetom odvolacieho konania posúdiť, či súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam a či vec právne správne posúdil.
9. Pretože odvolací súd v celom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, pokiaľ ide o preukázané skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobkyňou uplatneného nároku, keď prvoinštančný súd vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu, jeho výsledky jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach správne vyhodnotil a napokon dospel k právnym skutkovým záverom, pričom odvolací súd v celom rozsahu zdieľa i právne závery prvoinštančného súdu vo veci, ktorý na vec aplikoval náležité ust. hmotnoprávnych noriem, ktoré zároveň i správne vyložil, s poukazom na ust. § 387 ods. 2 Civilného sporového poriadku odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku, v ktorom sa súd vysporiadal so všetkými námietkami vznesenými v priebehu prvoinštančného konania žalovaným, ktoré sa opakujú i v jeho odvolaní. Odvolací súd ani s prihliadnutím na odvolacie argumenty nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov prvoinštančného súdu odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi. Na zdôraznenie správnosti preskúmavaného rozsudku a k odvolacím argumentom sa žiada dodať už iba nasledovné:
10. V prejednávanej veci boli odvolaním žalovaného nastolenými otázka určenia masy BSM, vyporiadania masy BSM, finančného vyrovnania a povinnosti zaplatiť súdny poplatok.
11. Závery súdu prvej inštancie, čo do zadefinovania tzv. masy bezpodielového spoluvlastníctva manželov a spôsobu rozdelenia jednotlivých vecí a pasív, týkajúce sa vyporiadania a určenia sumy na vyrovnanie podielov podľa výroku I., II. a III. preskúmavaného rozsudku a obsiahnuté v napadnutom rozsudku treba považovať za súladné so zákonom a skutkovými zisteniami plynúcimi z riadneho dokazovania a odvolaciemu súdu ostáva len konštatovať správnosť dôvodov použitých na podporu takýchto záverov a s týmito sa v rozhodujúcej časti stotožniť.
12. Ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo manželov vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v ustanovení § 150 Občianskeho zákonníka. Vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov podľa ustanovenia § 150 Občianskeho zákonníka pozostáva jednak zo stránky kvalitatívnej, t. j. usporiadania vlastníctva k jednolivým veciam patriacim do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, jednak zo stránky kvantitatívnej, ktorá sa týka jednotlivých hodnôt bývalých manželov. Predmetom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva mnaželov je všetko, čo do bezpodielového spoluvlastníctva manželov patrilo a čo zároveň existovalo ku dňu jeho zániku. Vyporiadavanie bezpodielového psoluvlastníctva manželov sa vykonáva ako vyporiadanie v tzv. širšom zmysle, čo znamená, že do úvahy sa berú a vyporiadavajú aj pohľadávky a dlhy vzniknuté za trvania manželstva strán a ich spoločného hospodárenia. V rámci vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov súd i bez návrhu musí prihliadnuť na to, čo bolo zo spoločného majetku vynaložené na oddelený majetok niektorého z manželov. Na návrh účastníka musí súd prihliadnuť tiež na to, čo niektorý z manželov o svojho oddeleného majetku vynaložil na spoločný majetok. Ak pri vyporiadaní nastane rozdiel medzi hodnotami, ktoré zostanú jednému z manželov a ktoré zostanú druhému, je potrebné vyrovnanie do výšky podielu vykonať formou zaplatenia príslušnej peňažnej sumy.
13. To, čo každý z manželov vynaložil na spoločný majetok zo svojho, musí byť uhradené zo spoločného majetku druhým manželom iba vo výške zodpovedajúcej pomeru veľkosti podielov, ktorý každý z nich dostáva z bezpodielového spoluvlastníctva (rozsudok NS ČSSR z 28.11.1969, sp. zn. 8Cz 36/1969, R 57/1970).
14. Pri zohľadnení toho, čo zo svojho výlučného majetku vynaložili manželia na spoločný majetok, je potrebné postupovať tak, že to, čo každý z manželov vynaložil na spoločný majetok zo svojho, má mu byť uhradené zo spoločného majetku druhým manželom avšak len vo výške zodpovedajúcej pomeru veľkosti podielu, ktorý každý z nich dostáva zo spoločného majetku. Pohľadávka toho z manželov, ktorý zo svojho výlučného majetku niečo vynaložil na spoločný majetok, nesmeruje voči druhému z manželov, ale voči celej mase spoločného majetku, ktorého hodnota je nižšia o výšku takejto investície
(vnosu). Preto pri stanovení výšky vyrovnacích podielov (finančného vyrovnania) nemožno hodnotu investície (vnosu) odpočítať od čiastky, ktorú by mal účastník druhému zaplatiť. Správny je preto taký postup, že v prvom rade je potrebné určiť výšku celkového majetku (hodnôt, vecí a aktív) tvoriaceho masu BSM a výšku investície (vnosu). Spôsob určenia výšky podielu každého z manželov je taký, že od celkovej hodnoty spoločného majetku manželov je nutné odpočítať výšku investície (vnosu). Takto získaná hodnota je určujúca pre základné vyčíslenie výšky podielu pre každého z účastníkov, pri rovnosti podielov je to polovica uvedenej čiastky. K podielu manžela, ktorý zo svojho výlučného majetku niečo vynaložil na spoločný majetok, je potrebné pripočítať výšku jeho investície (vnosu). Súčet musí dať vo svojom súhrne celkovú hodnotu aktív spoločného majetku manželov. Následne možno vypočítať sumu konkrétneho vyrovnávacieho podielu (finančného vyrovnania). Pokiaľ sú súčasťou vyporiadania aj dlhy (pasíva), aj na ich úhrade sa manželia podieľajú rovným dielom, preto je pri výpočte potrebné zohľadniť aj výšku pasív (k tomu pozri napr. rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22Cdo 4072/2010, sp. zn. 22Cdo 4509/2011).
15. Občiansky zákonník nemá výslovne ustanovenie o tom, ako majú byť vyporiadané pohľadávky a dlhy manželov, ktoré sú spojené s ich bezpodielovým spoluvlastníctvom a vznikli za jeho trvania. Tieto pohľadávky a dlhy totiž v ustanovení § 143 Občianskeho zákonníka nie sú vyslovene upravené. Pri týchto osobitne neupravených vzťahoch je potrebné vychádzať z ustanovení Občianskeho zákonníka, ktoré upravujú vzťahy svojím obsahom najbližšie a primerane použiť ustanovenie § 149 a § 150 Občianskeho zákonníka a vykonať tiež vyporiadanie pohľadávok a dlhov manželov, pokiaľ vznikli za trvania ich bezpodielového spoluvlastníctva a v súvislosti s ich hospodárskym a spotrebným spoločenstvom. Vyporiadanie týchto práv a povinností sa však týka vzťahu medzi manželmi a nezasahuje do práv a povinností tretích osôb, ktoré nie sú účastníkmi konania o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov (Zhodnotenie NS ČSSR, sp. zn. Cpj 86/71, R42/1972).
16. Podľa ustanovenia § 150 Občianskeho zákonníka pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov je každý z manželov povinný nahradiť, čo sa zo spoločných prostriedkov vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ak zákon používa slová, že je povinný nahradiť, čo bolo vynaložené, potom už z jazykového výkladu vyplýva, že ide o náklady, ktoré boli vynaložené v minulom čase a ich výška ku dňu zániku manželstva, ani ku dňu vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva, nie je nijako modifikovaná. Zákonodarca vychádza z toho, že manželia spoločne vynaložili spoločné prostriedky na ostatný majetok jedného z nich a s týmto ich použitím uzrozumení a vedomí si toho, že ich „vrátanie do bezpodielového spoluvlastníctva“ bude pripadať do úvahy len pri jeho vyporiadaní. Práve princíp vyporiadania spočívajúci v tom, že tak vyporiada to, čo bolo vynaložené v zhode na ostatný majetok jedného z manželov vynaložené, tak vylučuje, aby také vyporiadanie bolo nemorálne. Ustanovenie § 150 veta druhá Občianskeho zákonníka tak vytvára predpoklad k tomu, aby nedochádzalo k obohateniu jedného z rozvedených manželov na úkor majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manželov a teda na úkor druhého manžela.(k tomu pozri napr. rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22Cdo 2655/98, sp. zn. 22Cdo 1128/2005, sp. zn. 22Cdo 1562/2000).
17. Položka č. 19 investície na nehnuteľnosť T. T., evidovaná na LV č. XXX katastrálny odbor v sume 6.000,- eur. Žalovaný v odvolaní vyjadril nesúhlas so zaradením do majetku BSM z dôvodu, že investície neboli vykonané zo spoločných finančných prostriedkov.
18. Žalovaný v konaní uvádzal, že po uzavretí manželstva bývali v dome rodičov žalovaného, v susedstve bola nehnuteľnosť patriaca pôvodne starým rodičom, pričom rodičia svojich súrodencov finančne vyrovnali, získali vlastníctvo k tejto nehnuteľnosti a rozhodli sa, že prednú časť budú využívať pre účely podnikania ako pohostinstvo a zadnú časť budú užívať na účely pre svoju potrebu, pričom mali záujem veľký rodičovský dom prenechať do užívania účastníkom. Za účelom skultúrnenia nehnuteľnosti prestavali z vlastných prostriedkov nehnuteľnosť, pričom účastníci nemali dôvod ani finančné prostriedky na prestavbu nehnuteľnosti. Po ukončení prestavby však žalobkyňa prejavila ochotu o nie veľký rodičovský dom, ale o prestavanú vynovenú nehnuteľnosť a preto sa presťahovali do nej. Nie je pravdivé tvrdenie žalobkyne, že prestavbu a zhodnotenie nehnuteľnosti hradili oni, pretože nemali na to dôvod ani peniaze. Poukazuje na výpoveď svojho otca. K uvedenej argumentácii odvolací súd uvádza, že žalobkyňa preukázala použitie finančných prostriedkov na rekonštrukciu z jej stavebného sporenia vo výške 1.106,88 eur, predložila doklady a rozsah stavebných prác na nehnuteľnosti potvrdili aj svedkyne O. M. a R. Q.. Tvrdenia žalovaného, že nehnuteľnosť bola rekonštruovaná výlučne jeho rodičmi z finančných prostriedkov otca neboli preukázané vykonanými dôkazmi. Žalovaný tvrdil, že finančné
prostriedky nemali, čo je v rozpore s preukázaným tvrdením žalobkyne o stavebnom sporení použitom na rekonštrukciu. Pokiaľ ide o tvrdenie žalovaného, že nemali na rekonštrukciu dôvod, táto obrana je ťažko uveriteľná vzhľadom na vykonané dokazovanie, pretože z výpovede žalobkyne, svedkyne O. D. a R. Q. vyplýva, že od začiatku mali strany sporu záujem nasťahovať sa do rodinného domu, ktorý tvoril dedičstvo po predchodcoch žalovaného, pretože nemali vyriešenú bytovú otázku, a preto financovali rekonštrukciu tohto domu.
19. Položka č. 20 hodnota majetku podnikania 52.756,81 eur. Žalovaný nesúhlasí s určením uvedenej sumy do BSM, do vyporiadania navrhuje pojať zostatok majetku z podnikania pri odpočítaní prínosov a to 300.000,- Sk od otca, 118.000,- Sk a tiež od otca ako akontáciu vozidla a sumu 270.000,- Sk ako pôžičku od priateľa.
20. K uvedenej odvolacej námietke o nezohľadnení jeho vnosu v sume 300.000 Sk ako sumy poskytnutej od otca na podnikanie, sumy 118.000 Sk od otca, ktorá bola použitá na akontáciu vozidla, ktoré slúžilo na podnikanie žalovaného a sumy 270.000 Sk ako pôžička od priateľa (I. X.), ktorá podľa žalovaného mala byť použitá na podnikanie, do bezpodielového spoluvlastníctva manželov odvolací súd uvádza, že závery súdu prvej inštancie o tejto otázke považuje za dostatočné. Uvedené finančné prostriedky sa týkali vyporiadania majetku z podnikania žalovaného P. G. - K. K.. Pokiaľ ide o neunesenie dôkazného bremena žalovaným, tu k záverom súdu prvej inštancie ťažko niečo dodať, a to s poukazom na závery z vykonaného dokazovania. Znalkyňa Ing. Ľudmila Lukášiková k Zmluve o zapožičaní zo dňa 5.6.2003 uzavretej medzi I. X. narodeným X.X.XXXX a žalovaným o požičaní sumy 270 000 Sk uviedla, že v predloženom peňažnom denníku za obdobie od 30.5.2003 - 31.12.2003 nie je žiaden záznam, ktorý by zachytával pohyb peňažných prostriedkov zodpovedajúci údajom uvedených v Zmluve o započítaní zo dňa 5.6.2003, teda žiaden príjem, či už v hotovosti alebo v peňažnom ústave. Nakoľko o predmetnej pôžičke nie je účtované na strane príjmov peňažných prostriedkov v hotovosti, alebo na bankovom účte, a ani splácanie pôžičky na strane výdavkov v hotovosti, alebo na bankovom účte nemôžeme povedať, že predmetná pôžička súvisí s podnikaním. (pozri str. 27 znaleckého posudku č. 2/2013 Ing. Ľudmily Lukášikovej). Vo vzťahu k tomuto záväzku žalovaného odvolací súd odkazuje na ďalšie dôvody uvedené súdom prvej inštancie na str. 9, 3. odsek rozsudku. Žalovaný uvádzal, že suma 300.000 Sk mu bola darovaná otcom a predstavovala finančnú pomoc na začiatku podnikania, pričom znalkyňa takúto skutočnosť v účtovníctve nezistila, vylúčila, že by otec žalovaného bol spoločníkom alebo veriteľom žalovaného. V tejto súvislosti súd prvej inštancie správne vyhodnotil svedeckú výpoveď P. G. st., že svedok nepreukázal, že disponoval ním tvrdenou finančnou hotovosťou, s poukazom na oznámenie PD Lúč na Ostrove o majetkovom podiele vydanom svedkovi. Zároveň bolo preukázané, že svedkyňa O. D., matka žalobkyne žalovanému požičala 150.000 Sk a 75.000 Sk na podnikanie, ktorú výpoveď žalovaný nespochybnil. Žalovaný tvrdil, že otec mu poskytol na kúpu vozidla VW Sharan sumu 118.000 Sk. K uvedenej argumentácii je potrebné poukázať na str. 9 prvý odsek odôvodnenia napadnutého rozsudku, z ktorého vyplýva záver, že suma 118.000 Sk nebola poskytnutá z finančných prostriedkov od otca žalovaného. Zároveň je potrebné poukázať na výpoveď svedka P. G. st., ktorý tvrdil, že na akontáciu na vozidlo VW Sharan použili finančné prostriedky nadobudnuté za predaj vozidla zn. Toyota, ktoré tvorilo BSM. Súd prvej inštancie postupoval správne, ak žalovaným uvádzané vnosy v podobe darov od otca a pôžičky od priateľa nezahrnul do masy BSM z dôvodu neunesenia dôkazného bremena žalovaného.
21. Žalovaný k hnuteľným veciam tvoriacich BSM v odvolaní uvádzal, že hnuteľná vec pod položkou 11 rozsudku a to chladnička s mrazničkou tvorí výlučné vlastníctvo žalobkyne, položka č. 13 automatická pračka zn. Beko tvorí výlučne vlastníctvo žalobkyne, položka č. 16 izbový kvet bol vyschnutý, vyradený, položka č. 23 kovové svietniky sa nachádzali v pohostinstve pred rozvodom boli vyradené ak bezcenné, položka č. 24 záhradný nábytok bol už dávno vyradený za trvania manželstva, položka č. 25 elektrický ohrievač kupoval ho otec žalovaného a bol v roku 2000 vyradený, položka č. 26 nábytok do kuchyne nikdy spolu nekupovali, lebo patril sestre žalovaného, položka 27 barový pult a stoličky boli v pohostinstve, kupoval ich otec žalovaného, položka č. 28 kuchynský stôl nekupovali, z pohostinstva si ho preniesli do ich bytu, položka č. 29 hriankovač bol nefunkčný, vyradený a položka č. 30 elektrický bojler nikdy nenadobudli, kupoval ho otec a bol vyradený ako nefunkčný.
22. Chladnička s mrazničkou a práčka zn. Beko boli darované obom manželom matkou žalobkyne, preto tvoria BSM. Kovové svietniky a záhradný nábytok majú nulovú zostatkovú hodnotu. Tvrdenie, že elektrický ohrievač a bojler kupoval otec žalovaného, teda podľa žalovaného nemali byť zahrnuté do masy BSM, neboli preukázané, žalovaný neuniesol dôkazné bremeno. Taktiež nebolo ničím preukázané
tvrdenie žalovaného, že nábytok do kuchyne patril sestre žalovaného. Barový pult so stoličkami, kuchynský stôl bol súčasťou kuchyne, ktorú si dali vyrobiť účastníci konania. Hriankovač v rozhodnom čase existoval a preto bol znalcom ohodnotený na sumu 3,60 eur.
23. Odvolací súd riadiac sa uvádzaným, preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku z dôvodu vecnej správnosti vo výroku potvrdil.
24. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 Civilného sporového poriadku, pričom v odvolacom konaní úspešnej žalobkyni priznal v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie osobitným uznesením po právoplatnom skončení veci.
25. Senát krajského súdu prijal rozhodnutie pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).