Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Co/29/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Arnouldovej a sudcov JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Fedora Benku, v právnej veci žalobcu: Diners Club CS, s.r.o., so sídlom Bratislava, Námestie slobody 11, IČO: 35 757 086, právne zastúpený: JUDr. Július Brichta, Advokátska kancelária BRICHTA & PARTNERS, so sídlom Bratislava, Grösslingova 8, proti žalovanému: F. C., nar. X.X.XXXX, bytom B. Q. P. č. XXX, o zaplatenie 1.612,12 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Senica zo dňa 20. mája 2016 sp.zn. 6C/503/2015-86, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti a v časti náhrady trov konania p o t v r d z u j e.

II. Žalovaný m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Rozsudkom, napadnutým odvolaním súd zrušil platobný rozkaz Okresného súdu Senica č.k. 6C/503/2015-56, zo dňa 23. februára 2016, uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.090,79 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne od 24.10.2015 do zaplatenia, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku, vo zvyšku návrh zamietol a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 186,28 eur na účet právneho zástupcu žalobcu do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil aplikáciou ustanovenia § 1 ods. 1, ods. 2, § 2 písm. a), písm. b) a písm. d), § 9 ods. 2, § 11 ods. 1 písm. a) Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ustanovením § 517 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka ako aj ustanovením § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 586/2008 Z.z., vecne súd dôvodil, že žalobca sa návrhom podaným na súde dňa 11.12.2015 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného k zaplateniu sumy 1.612,12 € s príslušenstvom a trov konania. Súd dokazovaním zistil, že strany uzavreli zmluvu o spotrebiteľskom úvere, keďže žalobca, ktorý má v predmete činnosti aj poskytovanie spotrebiteľských úverov, pri uzatváraní zmluvy bol dodávateľom a zároveň veriteľom podľa ust. § 3 ods. 1/ zák. o spotrebiteľských úveroch č. 129/2010 Z.z. ako aj ust. § 52 ods. 3/ Obč. zák., pretože túto činnosť vykonáva v rámci svojho podnikania a žalovaný v zmluvnom vzťahu vystupoval ako fyzická osoba - občan, teda ide o spotrebiteľa ako to vyplýva z ust. § 2 písm. b/ zák. o spotrebiteľských úveroch č. 129/2010 Z.z. a tiež ust. § 52 ods. 4/ Obč. zák. Z pripojenej žiadosti o vydanie karty zo dňa 3.3.2014 a ďalších listín vyplýva, že strany uzavreli podľa zák. č. 129/2010 Z.z. v platnom znení zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Podľa obsahu zmluvy ide o žalobcom vopred pripravené tlačivo žiadosti a obchodných podmienok a to pre širší vopred neurčený okruh účastníkov ako dlžníkov, na príprave ktorých sa dlžník nepodieľa (okrem údajov, ktoré sa do zmluvy len dopĺňajú ) a nemá ani možnosť zásadným spôsobom meniť jej obsah. Predmetom je poskytnutie finančných prostriedkov formou úverového rámca 2.400 eur, teda ide o dočasné poskytnutie finančných prostriedkov, ktoré sa

dlžník zaviazal vrátiť veriteľovi za dohodnutých podmienok. Z jednotlivých výpisov súd zistil, že žalovaný vyčerpal celkovo sumu 2.191,28 eur. Nakoľko žalovaný neuhrádzal dlžnú sumu v stanovenej výške a v zmluvne dohodnutom termíne, žalobca listom zo dňa 7.8.2015 vypovedal zmluvný vzťah.

3. Keďže išlo o zmluvu o spotrebiteľskom úvere uzavretú podľa zák. č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, súd skúmal, či spĺňa náležitosti ustanovené týmto zákonom. Takto zistil, že obligatórna písomná forma je zachovaná, avšak zmluva neobsahuje niektoré základné náležitosti tak, ako to má na mysli § 9 zákona o spotrebiteľských úveroch, najmä § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z., keď neobsahuje presnú výšku toho ktorého nároku tak, ako to má na mysli vyššie uvedené zákonné ustanovenie. Spotrebiteľ podľa citovaných zákonných ustanovení má právo na informácie o tom, v akej sume splatil samotnú istinu úveru v mesačných dohodnutých splátkach, akú sumu z toho platí na úroky, pričom pre absenciu tejto náležitosti zmluvy treba považovať úver za bezúročný a bez poplatkov v zmysle § 11 ods. 1 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu podpísania zmluvy. Vychádzajúc z uvedeného žalobca nie je oprávnený zo zmluvy vyžadovať okrem istiny poskytnutého úveru iné plnenia. Preto súd zaviazal žalovaného k zaplateniu sumy poskytnutej žalobcom bez akéhokoľvek navýšenia a po odpočítaní už zaplatených súm a preto vyhovel žalobcovi iba čo do sumy 1.090,79 eur spolu so zákonným úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne, a vo zvyšku žalobu zamietol.

4. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. vychádzajúc z úspešnosti strán v tomto spore. Žalobca žiadal zaplatiť 1.612,12 eur, a keďže bol úspešný v sume 1090,79 eur, jeho pomerný úspech predstavuje to 67,66 % a neúspech 32,34 %. Pomer jeho úspechu a neúspechu tak predstavuje 35,32 % ( 67,66 % - 32,34 % ), preto mu súd priznal náhradu trov konania titulom zaplateného súdneho poplatku vo výške 34,08 eur ( ako 35,32 % z 96,50 eur) a náhradu trov konania titulom trov právneho zastúpenia v sume 152,20 eur ( ako 35,32 % z uplatnenej sumy 430,92 eur, ktorá bola vypočítaná v súlade s vyhláškou 655/2004 Z. z.

5. Proti tomuto rozsudku v jeho zamietajúcej časti podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca majúc za to, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolateľ sa nestotožňuje s názorom súdu, že zmluva neobsahuje niektoré základné náležitosti tak, ako to má na mysli § 9 Zákona o spotrebiteľských úveroch, najmä § 9 ods. 2 písm. k) citovaného zákona, z ktorého dôvodu treba považovať úver za bezúročný a bez poplatkov. Odvolateľ namietal, že súd len demonštratívne uvádza dôvod, pre ktorý považuje predmetný poskytnutý spotrebiteľský úver v zmysle ustanovenia § 11 ods. 1 Zákona č. 129/2010 Z.z. za bezúročný a bez poplatkov, poukazujúc na ustanovenie § 11 ods. 1 písm. a) citovaného zákona, ktoré znie, že poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1. Zároveň v relevantnej časti odôvodnenia rozsudku súd expressis verbis uvádza, že písomná forma predmetnej zmluvy o úvere je zachovaná. Z odôvodnenia rozhodnutia možno usudzovať, že súd mal skôr na mysli ustanovenie § 11 ods. 1 písm. b) citovaného zákona, ktoré znie „poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k) , r), y)“. Okrem opísaných nezrovnalostí sa odvolateľ nestotožňuje s názorom okresného súdu, že poskytnutý spotrebiteľský úver možno považovať za bezúročný a bez poplatkov, žiadosť podpísaná žalovaným totiž obsahuje aj nasledovný text: „obsah zmluvy o vydaní karty je tvorený žiadosťou, všeobecnými obchodnými podmienkami pre vydanie a používanie platobných kariet L. (ďalej len VOP), revolvingovými obchodnými podmienkami (ďalej len ROP), potvrdením o prijatí žiadosti s príslušným sadzobníkom poplatkov“. Odvolateľ dáva do pozornosti súdu niektoré ustanovenia ROP a to bod 4.1, 4.2, 4.4, s tým, že bod 4.1 uvádza, že žiadateľ je povinný do dátumu splatnosti výpisu resp. najneskôr do 5 dní po dátumu splatnosti uhradiť povinnú úhradu, inak sa dostáva do omeškania voči DC a DC je oprávnený účtovať sankčný poplatok z nezaplatenej povinnej úhrady s výnimkou tejto časti povinnej úhrady, ktorá pripadá na úrok, sankcie a na minimálnu splátku. V prípade, ak nepríde k uhradeniu celej revolvovateľnej sumy, vyplývajúcej z tohto výpisu v dátume splatnosti, čerpá z nezaplatenej časti žiadateľ úver. Úver sa zvyšuje aj o sumu pripadajúcu na neuhradené revolvovateľné sumy z následne vystavených výpisov a o včas nezaplatené minimálne splátky. Žiadateľ je povinný uhradiť DC za čerpaný úver úrok a v prípade nezaplatenej minimálnej splátky aj príslušný sankčný úrok. Žiadateľ je oprávnený splatiť čerpaný úver bez obmedzení a bez dodatočných nákladov. Podľa bodu 4.2 ROP v prípade úhrady sa považujú jednotlivé záväzky za splatené v nasledovnom poradí 1. splatné úroky, sankcie, 2. nesplatené minimálne splátky a ostatné nesplatené časti povinnej úhrady z predchádzajúcich výpisov, 3.povinná úhrada

splatná v rámci aktuálneho výpisu, 4. revolvovateľná suma vyplývajúca z aktuálneho výpisu a 5. istina úveru za predchádzajúce obdobia. V prípade, ak príde k dobropisovaniu/stornovaniu transakcie, bude predmetná suma započítaná s jednotlivými záväzkami žiadateľa v poradí uvedenom v tomto bode. Podľa bodu 4.4 žiadateľ je oprávnený splatiť aktuálne dlžný úver bez akýchkoľvek obmedzení a bez dodatočných poplatkov účtovaných DC s výnimku úroku za obdobie čerpania úveru. Ďalej odvolateľ poukazuje na vymedzenie pojmov obsiahnutých v bode 2 ROP, kde sa vysvetľuje, čo treba chápať pod povinnou úhradou, minimálnou splátkou, úrokom ( úroková sadzba pri čerpaní úveru bola ku dňu 03.03.2014 vo výške 13,9% p.a.), sankciami, úverom, revolvovateľnou sumou, revolvingovým limitom. Z listinných dôkazov je zrejmá napr. výška revolvingového limitu (výška úveru) t.j. 2.500 eur, výška ročného poplatku za vydanie karty 59 eur, výška minimálnej splátky 5% z revolvingovej sumy najmenej 20 eur, výška úrokovej sadzby 13,9% p.a., výška sankčného úroku 9% p.a., viď sadzobník poplatkov, ktorý tvorí obsah zmluvy. Odvolateľ poukazuje na skutočnosť, že pri revolvingovom úvere poskytnutom žalobcom žalovanému, nebol vopred známy konkrétny rozsah čerpania úveru žalovaným, periodicita čerpania úveru žalovaným a ani konkrétna výška splátok ako aj ich samotný počet, pretože uvedené bolo v zmysle zmluvy medzi žalobcom a žalovaným ponechané na vôli žalovaného, pričom zmluvne bol stanovený rámec, v ktorom sa môže žalovaný rozhodovať, ako bude úver čerpať a splácať, resp. najmä, do akej výšky môže žalovaný čerpať úver a aká bude minimálna mesačná splátka čerpaného úveru. Pokiaľ súd potom dôvodil, že spotrebiteľ podľa citovaných zákonných ustanovení má právo na informácie o tom, v akej sume splatil samotnú istinu úveru v mesačných dohodnutých splátkach, akú sumu z toho platí na úroky a v akej výške platí tieto úroky, ktorý údaj v danom prípade podľa názoru súdu v zmluve absentuje, potom odvolateľ uvádza, že nie je dosť dobre možné uviesť v zmluve o úvere údaj o tom „v akej sume splatil spotrebiteľ samotnú istinu úveru“, nakoľko čas uzavretia zmluvy spravidla predchádza samotnému splácaniu poskytnutého úveru. Táto informácia však bola obsiahnutá v mesačných výpisoch adresovaných žalobcovi, pričom odvolateľ zároveň poukazuje na vymedzenie pojmov výpis a zúčtovacie obdobie obsiahnutých vo VOP. Odvolateľ má za to, že vzhľadom na špecifiká predmetnej zmluvy o úvere nemožno konštatovať, že absentuje informácia o výške, počte a termíne splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, či informácia o poradí, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom na účely jeho splatenia, ako to predpokladá ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k) Zákona č. 129/2010 Z.z. a preto považuje žalobu v celom rozsahu za dôvodnú. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok v napadnutej zamietajúcej časti zmenil tak, že žalobe vyhovie, alternatívne, aby vec v napadnutej časti zrušil a vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

6. Žalovaný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

7. Od 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. (Civilný sporový poriadok, ďalej „CSP), ktorým bol zrušený zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov, v zmysle § 470 ods. 1 ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

8. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej len po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba (§ 359 a § 362 ods. 1 proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 , postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, 380 a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny.

9. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. 6C/503/2015 je zaplatenie sumy 1.612,12 eur s príslušenstvom titulom neuhradených záväzkov zo zmluvy o revolvingovom úvere, uzavretej medzi žalobcom a žalovaným dňa 03.03.2014. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu vymedzeným rozsahom a dôvodmi odvolania žalobcu bolo posúdenie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie čo do tzv. zvyškového zamietnutia žaloby a závislého rozhodnutia o trovách konania. Odvolacím dôvodom tu je tvrdenie, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, keďže súd založil svoj záver na zistení, že úver treba považovať za bezúročný a bez poplatkov a to z dôvodu, že žalobcom predložená zmluva o úvere neobsahuje obligatórne náležitosti.

10. Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaný predložil žalobcovi žiadosť o vydanie kreditnej karty L. zo dňa 03.03.2014, na základe ktorej mu žalobca vydal kartu č. XXXX.XXXXXX.XXXX a umožnil mu vykonávať

prostredníctvom tejto karty transakcie u zmluvných partnerov žalobcu do celkovej výšky dohodnutého úverového limitu 2.500,- eur. Potvrdením o prijatí žiadosti a schválením výšky úverového rámca došlo medzi stranami sporu k uzavretiu zmluvy o revolvingovom úvere. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil uvedený úverový vzťah ako spotrebiteľský úver vychádzajúc z postavenia žalobcu ako dodávateľa, majúceho v predmete svojej činnosti aj poskytovanie spotrebiteľských úverov a z postavenia žalovaného ako fyzickej osoby - spotrebiteľa, pričom správne aplikoval na tento vzťah ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov ( ďalej len ZoSÚ).

11. Odvolací súd sa preto pri svojom prieskume zameral na obsah predloženej úverovej zmluvy z hľadiska jej náležitostí vyžadovaných zákonom, pričom zásadnou tu bola otázka, či zmluva obsahuje údaj podľa § 9 ods. 2 písm. k / ZoSÚ.

12. Preskúmaním predloženej zmluvy o úvere aj odvolací súd dospel k záveru, že táto neobsahuje obligatórnu náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. k/ ZoSÚ, ktorá absencia vyvoláva následok, aký správne vyvodil prvoinštančný súd a síce, že úver treba považovať za bezúročný a bez poplatkov. Podľa uvedeného znenia sa totiž ustanovuje ako povinná náležitosť zmluvy výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

13. Predmetná obligatórna náležitosť (§ 9 ods. 2 písm. k/ ZoSÚ) predstavuje údaj dôležitý pre spotrebiteľa, keďže pomáha spoznať ako konkrétne budú náklady spojené so spotrebiteľským úverom uhrádzané. V zmluvách, ktoré nečlenia splátky na časť istiny, úrokov a iných poplatkov, spotrebiteľ nevie, koľko má hradiť na istinu úveru, úroky a poplatky. Aby sa spotrebiteľ mohol rozhodnúť pre uzavretie úverovej zmluvy na základe úplnej znalosti veci, je potrebné mu poskytnúť informácie i o nákladoch spojených s úverom. Občianskoprávna úprava priraďovania čiastočného plnenia dlhu, je založená na prednostnom splácaní istiny a až následne úrokov (ak dlžník neurčí inak) podľa § 566 ods. 2 O. z.. Na rozdiel od tejto úpravy upravuje započítavanie jednotlivých plnení v opačnom poradí. Ak zmluva obsahuje rozčlenenie splátky, je naplnené pravidlo, aká časť sa použije na splátky istiny a aká na splátky úrokov, poplatkov, o čom spotrebiteľ má vedomosť od počiatku uzavretia zmluvy a veriteľ, mimo vôle spotrebiteľa, nemôže jednostranne rozhodnúť o splátke istiny a svojej odplaty, prípadne ďalších nákladov. Ak spotrebiteľ v dôsledku nerozčlenenia splátky v zmluve nevie, v akom pomere bude splácať istinu úveru a hradiť úroky z úverov ako odmenu veriteľa, je treba konštatovať značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. V posudzovanom prípade odvolateľ dôvodil, že vo všeobecných podmienkach bolo dojednané, že podľa bodu 4.2 ROP v prípade úhrady sa považujú jednotlivé záväzky za splatené v nasledovnom poradí 1. splatné úroky, sankcie, 2. nesplatené minimálne splátky a ostatné nesplatené časti povinnej úhrady z predchádzajúcich výpisov, 3. povinná úhrada splatná v rámci aktuálneho výpisu, 4. revolvovateľná suma vyplývajúca z aktuálneho výpisu a 5. istina úveru za predchádzajúce obdobia. Odvolací súd je však toho názoru, že uvedené dojednanie nenapĺňa znaky vyššie citovanej obligatórnej náležitosti podľa § 9 ods.2 písm. k/ ZoSÚ, keď upravuje ( aj to zložitým a pre bežného spotrebiteľa nezrozumiteľným spôsobom) iba poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom, neobsahuje výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov.

14. Predmetné zákonné ustanovenie predstavuje transpozíciu ustanovení Smernice (Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23.04.2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení Smernice Rady 87/102/EHS) do slovenského právneho poriadku. Text § 9 ods. 2 písm. k/ ZoSÚ (zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov) a § 4 ods. 2 písm. i/ ZS (zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov) je odlišný od textu Smernice (čl. 10 ods. 2 písm. h/ Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice rady 87/102/EHS), podľa ktorej zmluva o úvere uvádza výšku, počet a frekvenciu splátok spotrebiteľa a prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami úveru na účely splatenia. Slovenský zákon jednoznačne ide nad rámec Smernice a vyjadruje požiadavku rozčlenenia splátky. Zrejmý konflikt medzi Smernicou a zákonom bol riešený aj v rozhodnutí Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-42/15 vo veci Home Credit Slovakia, a.s. proti Kláre Bíróovej, ktorý potvrdil, že Smernica skutočne takéto

členenie nepožaduje. V sporoch medzi jednotlivcami je priamy účinok Smernice v zásade vylúčený. Vnútroštátne súdy sú síce povinné vykladať národné právo vo svetle znenia a účelu Smernice, avšak tento výklad nie je absolútny, pretože eurokonformný výklad zákona nemôže nahradiť jeho výslovné znenie (v opačnom prípade by šlo o výklad contra legem).

15. Vychádzajúc z uvedeného, nemožno ignorovať absenciu údajov o výške, počte a termíne splátok istiny, úrokov a iných poplatkov v žiadnej zmluve o spotrebiteľskom úvere a ani eurokomformným výkladom nemožno prelomiť jasné a zrozumiteľné ustanovenie o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru v prípade neuvedenia špecifikácie splátok podľa § 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ. Zákonodarca v citovanom ustanovení jasne deklaroval aké následky sú spojené s absenciou obligatórnych náležitostí uvedených v tomto ustanovení a odvolací súd nevidí dôvod na odklon od vnútroštátneho predpisu, ktorý bol v rozhodujúcom čase platný a účinný.

16. V zmluve je obsiahnuté dojednanie ohľadom splátok a prípadného poradia, v ktorom sa budú splátky poukazovať nasledovne: „ po skončení zúčtovacieho obdobia mesačne DC vystaví výpis. Žiadateľ je povinný uhradiť v lehote splatnosti výpisu minimálnu splátku úveru vo výške 5% z revolvovateľnej sumy najmenej 20,- eur. Okrem minimálnej splátky je povinný zaplatiť ostatné zložky povinnej úhrady, medzi ktoré patria najmä transakcie nad dohodnutú výšku revolvingového limitu, úroky za uplynulé zúčtovacie obdobie, sankcie, poplatky a podobne“. Odvolací súd bol toho názoru, že len ťažko je možné u priemerného spotrebiteľa predpokladať, že na základe takéhoto zmluvného dojednania bude spôsobilý zistiť, v akej výške má veriteľovi danú splátku uhradiť. Uvedené zmluvné dojednanie je pre bežného spotrebiteľa nezrozumiteľné, neurčité a zavádzajúce a nespĺňa tak zákonnú požiadavku ustanovenú v § 9 ods. 2 písm. k/ ZoSÚ.

17. Odvolací súd sa nestotožnil ani s odvolacou námietkou žalobcu, že tu išlo o revolvingový úver a preto nebolo možné stanoviť presnú výšku splátky, keď súd mal za to, že úverový rámec bol známy hneď na začiatku uzavretia zmluvného vzťahu a preto bolo potrebné uviesť výšku splátky jednoznačnou sumou, ktorú bez najmenších pochybností má spotrebiteľ povinnosť uhrádzať.

18. Dôvodne preto prvoinštančný súd v predmetnej veci uzavrel, že po preskúmaní zmluvy o úvere je zrejmé, že táto nespĺňa náležitosti ustanovené v § 9 ods. 2 ZoSÚ, keďže absentuje údaj podľa písm. k/ a treba ho preto považovať za bezúročný a bez poplatkov podľa § 11 ods. 1 písm. b) ZoSÚ ( i keď súd prvej inštancie, celkom zrejme iba nedopatrením, nesprávne uviedol § 11 ods. 1 písm. a/, ako správne poznamenal i odvolateľ).

19. Na základe uvedeného odvolací súd vyhodnotil odvolanie ako nedôvodné a rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti podľa § 387 ods. 1 CSP, ako aj v časti náhrady trov konania ako vecne správne potvrdil s tým, že výrok prvý a druhý rozsudku odvolaním nebol dotknutý a nadobudol právoplatnosť.

20. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 a v odvolacom konaní úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

21. Rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 . Dovolanie je podľa § 421 prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 . Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 . Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 . Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 . Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 . Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 . Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 . Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 . Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 . Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 . Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 . Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 . Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 .

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 .