Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2CoE/152/2018

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného: BENCONT INVESTMENTS, s. r. o. so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 36 432 105, zast. Advokátska kancelária JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s.r.o., so sídlom: Martinčekova 13, 821 01 Bratislava, IČO: 50 361 368, proti povinnej: R. Y., narodená XX. R. XXXX, H. T., Z. V. XX, XXX XX X., občan Slovenskej republiky, pre vymoženie 115,71 Eur s prísl. vedenej súdnym exekútorom JUDr. Ing. Jánom Gasperom, PhD. Exekútorský úrad so sídlom Kálmana Mikszatha 268, 979 01 Rimavská Sobota pod sp. zn. EX 564/2015, o odvolaní oprávneného proti Uzneseniu Okresného súdu Revúca č. k. 5Er/392/2015-14 zo dňa 17. júla 2017, takto

rozhodol:

Uznesenie Okresného súdu Revúca č. k. 5Er/392/2015-14 zo dňa 17. júla 2017 p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

1. Okresný súd Revúca (ďalej len „exekučný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením č. k. 5Er/392/2015-14 zo dňa 17. júla 2017 rozhodol prvou výrokovou vetou, že exekučné konanie sa zastavuje, druhou výrokovou vetou, že súdnemu exekútorovi sa náhrada trov exekučného konania nepriznáva, a treťou výrokovou vetou rozhodol, že povinnej sa náhrada trov konania nepriznáva. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že dňa 27. apríla 2015 bola na exekučnému súdu doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie doručeného súdnemu exekútorovi dňa 30. marca 2015. Exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri spoločnosti Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a.s. pod sp. zn. BW-B/0112/0356 zo dňa 22. júna 2012, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 16. júla 2012. Exekučný súd ešte pred samotným preskúmavaním žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom prihliadol na splnenie procesných podmienok na ďalšie konanie a rozhodovanie vo veci. Lustráciou bolo zistené, že na exekučnom súde sa už na základe predmetného exekučného titulu a medzi rovnakými účastníkmi konania viedla exekúcia pod sp. zn. 7Er/892/2012, ktorá bola právoplatne zastavená uznesením exekučného súdu sp. zn. 7Er/892/2012 zo dňa 12. februára 2014. Dôvodom zastavenia exekučného konania vedeného exekučným súdom pod spis. zn. 7Er/892/2012 bola skutočnosť, že žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 28. septembra 2012 bola uznesením exekučného súdu č. k. 7Er/892/2012 zo dňa 9. októbra 2012 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 43CoE/17/2013-25, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 03. apríla 2013, zamietnutá. Exekučný súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol v zmysle § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,Exekučný poriadok") vzhľadom k tomu, že úverová zmluva č. 6514260907, ktorá bola podkladom na vydanie rozhodcovského rozsudku, obsahovala neprijateľnú podmienku v časti dojednanej rozhodcovskej doložky, ktorá bola v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná, a jednalo sa teda o zmluvu, ktorou sa v žiadnom prípade nezaložila právomoc rozhodcovského súdu. Rozhodcovský rozsudok bol potom nulitným právnym aktom, čo zároveň znamenalo, že neexistovalo vykonateľné rozhodnutie, na základe ktorého by sa mohla viesť exekúcia. Ak existuje právoplatné

rozhodnutie týkajúce sa rovnakých účastníkov konania, ktorým súd konštatoval trvalú vadu exekučného titulu, je vylúčené, aby táto otázka bola opätovne posudzovaná v inom exekučnom konaní exekučným súdom v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Táto skutočnosť zakladá prekážku právoplatne rozhodnutej veci (res iudicata). V zmysle § 9a Exekučného poriadku v znení do 31. marca 2017 sa na exekučné konanie vždy majú primerane použiť aj ustanovenia Civilného sporového poriadku ako základného predpisu upravujúceho civilný proces, ak to povaha veci nevylučuje. Nakoľko Exekučný poriadok neobsahuje právnu úpravu ohľadom neodstrániteľného nedostatku procesnej podmienky konania, konkrétne opakovane podaného návrhu oprávneného na základe toho istého exekučného titulu proti tomu istému povinnému, o ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté, a procesná zásada ,,ne bis in idem" sa má uplatniť nielen v konaní vedenom na všeobecnom súde, ale aj v konaní v exekučných veciach, exekučný súd ex offo v zmysle § 161 ods. 1 Civilného sporového poriadku prihliadal na existenciu nedostatku procesnej podmienky konania vyjadrenej v § 230 Civilného sporového poriadku, a to na prekážku veci právoplatne rozhodnutej. Exekučný súd zistil, že v oboch veciach ten istý oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie proti tej istej povinnej a súdny exekútor požiadal o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie na základe toho istého exekučného titulu, t.j. rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri spoločnosti Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a.s. pod sp. zn. BW-B/0112/0356 zo dňa 22. júna 2012. Nakoľko exekučný súd už právoplatne rozhodol o totožnom nároku oprávneného, ktorý bol uplatnený návrhom na vykonanie exekúcie oprávneným proti totožnej povinnej a vyplývajúci z rovnakého exekučného titulu, uvedená skutočnosť založila prekážku res iudicatae ako neodstrániteľný nedostatok procesnej podmienky. Keďže exekučný súd zistil existenciu prekážky právoplatne rozhodnutej veci (res iudicata) a mal za preukázaný tento neodstrániteľný nedostatok procesnej podmienky, exekučný súd exekučné konanie zastavil. Keďže oprávnený podal opätovný návrh na vykonanie exekúcie napriek existencii prekážky veci právoplatne rozhodnutej, oprávnený tak zavinil zastavenie exekučného konania, a preto by mal v zmysle § 256 ods. 1 povinnosť nahradiť trovy konania povinnej. Povinnej ale v konaní preukázateľne žiadne účelne vynaložené výdavky ako trovy konania nevznikli, preto jej exekučný súd ich náhradu nepriznal. Oprávnený by mal ďalej v zmysle § 203 ods. 1 Exekučného poriadku per analogiam nahradiť súdnemu exekútorovi vzniknuté trovy exekučného konania, na ktoré má nárok. Nakoľko si ale súdny exekútor žiadne trovy exekučného konania neuplatnil, exekučný súd mu ich náhradu nepriznal.

2. Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. Oprávnený namietal odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. a), b), d), e), f), g) a h) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „CSP“). Podľa jeho názoru exekučný súd zaťažil konanie vadami podľa uvedených ustanovení tým, že prekročil zákonné limity pre skúmanie žiadosti o vydanie poverenia a rozhodoval nad rámec zverenej právomoci, pričom svojím konaním odňal účastníkom konania možnosť konať pred súdom a zároveň súd prvej inštancie pri posudzovaní veci vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. V danom štádiu konania mal podľa oprávneného exekučný súd rozhodovať výlučne o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, pričom rozhodnúť môže len tak, že súdnemu exekútorovi udelí poverenie alebo žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietne. Napriek tomu exekučný súd nerozhodol ani jedným z uvedených spôsobov, ale exekučné konanie zastavil z dôvodu prekážky veci rozhodnutej. Podľa názoru oprávneného sú podmienky exekučného konania dotknuté vzhľadom k prekážke už začatej veci až po vydaní exekučného príkazu, pričom určujúcim pre posúdenie prekážky res iudicata bude obsah exekučného príkazu. V danej veci nebolo súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie vydané, a preto nemohla prekážka res iudicata nastať. Rozhodnutie o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nie je podľa oprávneného rozhodnutím vo veci samej, a preto nezakladá námietku právoplatne rozhodnutej veci. Exekučný súd nesprávne aplikoval ustanovenia a Exekučného poriadku, nakoľko v exekučnom konaní nie je podľa oprávneného možné na predchádzajúce exekučné konanie, ktoré sa skončilo uznesením o zastavení exekúcie, aplikovať zásadu res iudicata. Exekučné konanie nemá vo svojom predmete vec, o ktorej by sa mohlo právoplatne rozhodnúť, a predstavuje len vykonávacie konanie, ktorého predmetom je nútený výkon už právoplatne rozhodnutej veci. Oprávnený ďalej uviedol, že súd sa musí v prvom rade vysporiadať so žiadosťou súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a až potom, keď uznesenie o prípadnom zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nadobudne právoplatnosť, môže exekučný súd rozhodnúť o zastavení konania. Rozhodnutím o zastavení konania tak exekučný súd podľa oprávneného porušil jeho právo na spravodlivý súdne proces a odňal mu možnosť konať pred súdom. Exekučný súd ďalej podľa oprávneného pri skúmaní žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vykonával samostatne nové dokazovanie skutkového stavu

a oprávnenému uprel právo byť zúčastnený na takomto zisťovaní, čím zasiahol do jeho práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Exekučný súd ďalej podľa oprávneného porušil jeho právnu istotu a legitímne očakávania. Z napadnutého rozhodnutia exekučného súdu nie je zrejmý rozsah preskúmavania materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu. Oprávnený uviedol, že napriek tomu, že exekučný súd nedisponuje oprávnením „určovať existenciu, či neexistenciu práva, skúmať podmienky, ktoré predchádzali vzniku exekučného titulu, konštatovať neprijateľnosť zmluvných podmienok, súd prvého stupňa tak v preskúmavanom rozhodnutí činí, čo treba odmietnuť ako neprípustné.“ Oprávnený je ďalej toho názoru, že postupom exekučného súdu bol porušený princíp rovnosti účastníkov konania, keďže bez toho, aby povinná urobila akýkoľvek právny úkon, ju nezákonne zvýhodnil len na základe jej postavenia. Exekučný súd znemožnil oprávnenému uplatniť svoje právo priznané exekučným titulom. Oprávnený preto žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu zmenil tak, že žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vyhovuje, alternatívne, aby odvolací súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

3. Povinná sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrila.

4. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací (§ 34 preskúmal vec v rozsahu danom ustanovením § 380 ods. 1 bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods.1 (a contrario) a uznesenie exekučného súdu podľa § 387 ods. 1, 2 potvrdil.

5. Podľa § 387 ods. 1 odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa odseku 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

6. Odvolací súd z obsahu pripojeného spisu exekučného súdu č. k. 7Er/892/2012 zistil, že Uznesením Okresného súdu Revúca č. k. 7Er/892/2012-9 zo dňa 09. októbra 2012 v spojení s Uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 43CoE/17/2013-25 zo dňa 13. februára 2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 03. apríla 2013, exekučný súd rozhodol, že žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamieta. Dôvodom pre uvedené rozhodnutie bola skutočnosť, že o pohľadávke oprávneného voči povinnej zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX, ktorí sú účastníkmi aj v tomto konaní, rozhodol Stály rozhodcovský súd zriadený zriaďovateľom Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná a.s. so sídlom: Trnavská cesta 7, 831 04 Bratislava, a to rozhodcovským rozsudkom sp. zn. BW-B/0112/0356 zo dňa 22. júna 2012 napriek tomu, že rozhodcovská doložka bola neplatná, keďže išlo o neprijateľnú zmluvnú podmienku. Exekučný titul bol tak vydaný rozhodcovským súdom na základe neplatného ustanovenia zmluvy a teda celý bol vydaný v rozpore so zákonom. Exekučný súd následne uznesením č. k. 7Er/892/2012-63 zo dňa 20. januára 2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 12. februára 2014, rozhodol tak, že exekučné konanie zastavil a súdnemu exekútorovi nepriznal právo na náhradu trov exekučného konania.

7. Odvolací súd ďalej zo spisu exekučného súdu zistil, že podkladom na vykonanie exekúcie je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná a.s. so sídlom: Trnavská cesta 7, 831 04 Bratislava, sp. zn. BW-B/0112/0356 zo dňa 22. júna 2012, ktorý oprávnený predložil s vyznačenou doložkou právoplatnosti dňa 16. júla 2012 a vykonateľnosti 20. júla 2012, a ktorým bola povinná zaviazaná zaplatiť oprávnenému sumu 115,71 Eur s príslušenstvom. Jedná sa teda o totožný exekučný titul ako v konaní vedenom exekučným súdom pod č. k. 5Er/392/2015. Z exekučného titulu vyplýva, že rozhodcovský súd vyhovel nárokom oprávneného, ktoré si uplatnil na základe Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 08. novembra 2007. Súčasťou danej zmluvy boli aj Obchodné podmienky pre úver. Oprávnený a povinná sa podľa bodu 11.2 Obchodných podmienok pre úver dohodli, že „akékoľvek spory, ktoré vzniknú zo ZoÚ a OP, budú riešené dohodou. V prípade nedosiahnutia dohody Klient prijíma návrh Banky na riešenie vzájomných sporov vzniknutých na základe alebo súvisiacich s ZoÚ a OP, vrátane sporov o platnosť, výklad a zánik, ZoÚ alebo OP, v rozhodcovskom konaní pred Stálym rozhodcovským súdom zriadenom pri spoločnosti ROZHODCOVSKÁ ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s., IČO: 35 862 882, zapísaná v OR SR OS Bratislava 1, odd. Sa, vl. č. 3157/B /RAM/ podľa jeho vnútorných predpisov. Strany sporového konania sa rozhodnutiu RAM podriadia s tým, že toto rozhodnutie bude pre nich konečné a záväzné. Miestom rozhodcovského konania je Bratislava.“

8. Podľa § 243d ods. 1 a 2 Exekučného poriadku (1) exekučné konanie na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu, vydaného pred 1. januárom 2015, možno začať len do troch mesiacov od účinnosti tohto zákona. Na základe návrhu na vykonanie exekúcie podaného po tejto lehote nemožno udeliť poverenie na vykonanie exekúcie; rozhodcovské rozhodnutie prestáva účastníkov rozhodcovského konania zaväzovať. (2) Na exekučné konania začaté v súlade s odsekom 1 alebo vedené na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu, a ktoré neboli ukončené k 1. januáru 2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014.

9. Podľa § 44 Exekučného poriadku (1) exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. (2) Súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

10. Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.

11. Podľa § 161 ods. 1 ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").

12. Podľa § 161 ods. 2 ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.

13. Podľa § 230 ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova.

14. K procesným podmienkam konania patrí prekážka rozsúdenej veci (res iudicata) a pokiaľ je v konaní zistená, vedie k jeho zastaveniu bez ohľadu na to, v akom štádiu sa predmetné konanie nachádza. Vyjadruje nemožnosť prejednať tú istú vec opätovne v novom konaní. O tú istú (totožnú) vec pôjde v prípade rovnakého nároku (stavu), o ktorom súd už právoplatne rozhodol, a tiež, ak súvisí s rovnakým predmetom konania alebo rovnakými účastníkmi. Rovnaký predmet konania predstavuje rovnaký nárok (stav), ktorý bol vymedzený v žalobnom petite a vyplýva z rovnakého tvrdeného skutkového stavu, z akého bol uplatnený.

15. Odvolací súd s poukazom na § 387 ods. 1 napadnuté rozhodnutie z dôvodu jeho vecnej správnosti potvrdil, pričom v zmysle § 387 ods. 2 odkazuje na jeho odôvodnenie, s ktorým sa v plnom rozsahu stotožnil. Nebolo sporné, že Okresný súd Revúca Uznesením č. k. 7Er/892/2012-9 zo dňa 09. októbra 2012 v spojení s Uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 43CoE/17/2013-25 zo dňa 13. februára 2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 03. apríla 2013, rozhodol o tom, že exekúcia vedená na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná a.s. so sídlom: Trnavská cesta 7, 831 04 Bratislava, sp. zn. BW-B/0112/0356 zo dňa 22. júna 2012, je neprípustná, pretože nejde o spôsobilý exekučný titul. Podľa § 230 neodstrániteľnú prekážku konania tvorí, ak sa o veci právoplatne rozhodlo. Totožnosť veci možno vymedziť zhodnosťou okruhu účastníkov a zhodnosťou predmetu konania. V štádiu exekučného konania od podania žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia do rozhodnutia o nej, je predmetom konania zisťovanie, či oprávnený disponuje exekučným titulom, ktorý je v súlade so zákonom. V danom prípade bolo o návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie proti tomu istému povinnému na podklade toho istého, predtým predloženého rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu, rozhodnuté tak, že exekúcia je neprípustná práve preto, že predložený exekučný titul nebol v súlade so zákonom. V danom prípade konaniu bránila prekážka rozhodnutej veci. Odvolacej námietke oprávneného v tom zmysle, že rozhodnutie súdu o žiadosti súdneho exekútora o

udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nie je rozhodnutím o veci samej, a preto nezakladá námietku právoplatne rozhodnutej veci, nemožno z vyššie uvedených dôvodov vyhovieť.

16. Odvolací súd na záver uvádza, že ďalšie námietky oprávneného nemali takú povahu, že by boli relevantné privodiť zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia.

17. Z uvedeného vyplýva, že odvolaniu z dôvodov v ňom uvedených nebolo možné vyhovieť. Odvolací súd preto s poukazom na § 387 ods. 1, 2 napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil.

18. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 . Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 .

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 .

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 .

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 ; dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 ; povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .