Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_6T-150-2014.pdf
PDF · 106.77 KB
Case nature
Area
Subarea
6T/150/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Poprad, samosudca JUDr. Pavol Roth, v trestnej veci obžalovaného E. F., trestne stíhaného pre zločin vydierania podľa § 189 ods. 1 Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 23. 5. 2018, takto
rozhodol:
Podľa § 285 písm. a) Trestného poriadku
o s l o b o d z u j e
obžalovaného E. F., nar. XX. X. XXXX R. H., trvale bytom H. - E., I. XXXX/XX,
spod obžaloby Okresnej prokuratúry Poprad 1 Pv 88/14 zo dňa 18. 11. 2014, podanej na Okresnom súde Poprad dňa 24. 11. 2014 pre skutok, ktorý sa mal stať tak, že
dňa 15. 1. 2014 v čase okolo 13,00 hod. prišiel do reštaurácie Q. na Q. ceste č. XX R. J.J. Q. W. J. J., ktorá tam pracovala ako U. Č.Č. a potom, čo jej ukázal prstom vystretej ruky, aby prišla k nemu ku vchodovým dverám do reštaurácie, tak jej následne povedal: „všetky čísla z T-comu a Orange dáš prepísať na seba“, potom sa usmiala a povedal jej: „nesmej sa na mňa, nemám to rád, lebo to oľutuješ“, stále na ňu ukazoval prstom a hovoril: „zajtra pôjdeme dať prepísať tie karty na teba, H. to platiť nebude a nepraj si ma, ak nezdvihneš telefón a neurobíš tak, potom ťa zničím, ty ma nepoznáš, ty nevieš s kým sa zahrávaš, to oľutuješ, zdochneš, nepraj si ma, keď sa H. niečo stane, to oľutuješ, siahol si kvôli tebe na život, zničím ťa, tak si v Poprade a ani v najbližšom okolí robotu nenájdeš“
t e d a
iného hrozbou inej ťažkej ujmy nútil, aby niečo konal
č í m m a l s p á c h a ť
zločin vydierania podľa § 189 ods. 1 Trestného zákona
pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Poprad dňa 24. 11. 2014 podal na tunajšom súde obžalobu 1 Pv 88/14/7706-33 zo dňa 18. 11. 2014 na obvineného E. F. pre zločin vydierania § 189 ods. 1 Tr. zákona a prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Tr. zákona a to na tom skutkovom základe, že dňa 15. 1. 2014 v čase okolo 13.00 hod. prišiel do reštaurácie Q. F. Q. B. Č.. XX R. J. Q. za J. J., ktorá tam pracovala ako U. Č. a po tom, čo jej ukázal prstom vystretej ruky, aby prišla k nemu ku vchodovým dverám do reštaurácie, tak jej následne povedal: „všetky čísla T-comu a Orange dáš prepísať na seba“, potom čo sa usmiala jej povedal: „nesmej sa na mňa, nemám to rád, lebo to oľutuješ“, stále na ňu ukazoval prstom a hovoril: „zajtra pôjdeme dať prepísať tie karty na teba, H. to platiť nebude a nepraj si ma, ak nezdvihneš telefón a neurobíš tak, potom ťa zničím, ty ma nepoznáš, ty nevieš s kým sa zahrávaš, to oľutuješ, zdochneš, nepraj si ma, keď sa H. niečo stane, to oľutuješ, siahol si kvôli tebe na život, zničím ťa, tak si v Poprade a ani v najbližšom okolí robotu nenájdeš“, a dňa 15.1.2014 v čase okolo 16.20 hod. z telefónneho čísla XXXX XXX XXX zatelefonoval J. J. na jej telefónne číslo XXXX XXX XXX a vyhrážal sa jej slovami: „tvoja sestra napadla moju sestru, teraz uvidíte, idem si vyžiadať kamerový záznam, teraz vás zničím“, čím svojím konaním vzbudil u J. J. dôvodnú obavu, že svoje vyhrážky aj uskutoční, teda ad 1/ iného hrozbou inej ťažkej ujmy nútil, aby niečo konal, ad 2/ sa inému vyhrážal inou ťažkou ujmou takým spôsobom, že to môže vzbudiť dôvodnú obavu.
O takto podanej obžalobe súd rozhodol rozsudkom č. k. 6T/150/2014 -199 na hlavnom pojednávaní konanom dňa 24. 10. 2016 tak, že obžalovaného E. F. uznal vinným zo zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1 Trestného zákona, a to pre skutok, že
dňa 15. 1. 2014 v čase okolo 13,00 hod. prišiel do reštaurácie Q. F. Q. B. Č.. XX R. J. Q. za J. J., ktorá tam pracovala ako hlavná čašníčka a po tom, čo jej ukázal prstom vystretej ruky, aby prišla k nemu ku vchodovým dverám do reštaurácie, tak jej následne povedal: „všetky čísla z T-comu a Orange dáš prepísať na seba“, potom sa usmiala, povedal jej: „nesmej sa na mňa, nemám to rád, lebo to oľutuješ“, stále na ňu ukazoval prstom a hovoril: „zajtra pôjdeme dať prepísať tie karty na teba, H. to platiť nebude a nepraj si ma, ak nezdvihneš telefón a neurobíš tak, potom ťa zničím, ty ma nepoznáš, ty nevieš, s kým sa zahrávaš, to oľutuješ, nepraj si ma, keď sa H. niečo stane, to oľutuješ, siahol si kvôli tebe na život, zničím ťa, tak si v H. a ani v najbližšom okolí robotu nenájdeš“,
za čo mu podľa § 189 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 36 písm. j) Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona, § 39 ods. 1, ods. 3 písm. e) Trestného zákona uložil trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov, ktorého výkon mu podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona podmienečne odložil s určením skúšobnej doby podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona na 12 mesiacov a zároveň podľa § 285 písm. a) Trestného poriadku oslobodil obžalovaného spod obžaloby Okresnej prokuratúry v Poprade 1 Pv 88/14 zo dňa 18. 11. 2014 podanej na Okresnom súde Poprad dňa 24. 11. 2014 pre skutok, ktorý sa mal stať tak, že
dňa 15. 1. 2014 v čase okolo 16,20 hod. z telefónneho čísla XXXX XXX XXX zatelefonoval J. J. na jej telefónne číslo XXXX XXX XXX a vyhrážal sa jej slovami: „tvoja sestra napadla moju sestru, teraz uvidíte, idem si vyžiadať kamerový záznam, teraz vás zničím“, čím svojím konaním vzbudil u J. J. dôvodnú obavu, že svoje vyhrážky aj uskutoční, čím mal spáchať nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Trestného zákona, pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.
Proti uvedenému rozsudku vo vzťahu k odsudzujúcemu výroku o vine a treste podal v zákonnej lehote odvolanie obžalovaný, pričom oslobodzujúci výrok rozsudku ostal odvolaním nedotknutý, a preto tento v konečnom dôsledku nadobudol právoplatnosť, a to dňa 9. 11. 2016. O odvolaní obžalovaného rozhodol Krajský súd v Prešove uznesením 7To/6/2017 -225 zo dňa 13. 7. 2017 tak, že podľa § 321 ods. 1 písm. a) b) c) Trestného poriadku zrušil napadnutý rozsudok vo výroku, ktorým bol obžalovaný uznaný vinným zo zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1 Trestného zákona a vrátil vec okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
Vo vzťahu k podanej obžalobe súvisiacej so skutkom vydierania podľa § 189 ods. 1 Trestného zákona súd vykonal dokazovanie a následne aj doplnené dokazovanie v zmysle právneho názoru odvolacieho súdu, z výsledkom ktorého zistil nasledovné:
Obžalovaný E. F. na hlavnom pojednávaní, po zákonnom poučení, urobil vyhlásenie v zmysle § 257 ods. 1 Tr. poriadku, že je nevinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe. Na hlavnom pojednávaní
vo svojej výpovedi uviedol, že nie je pravdou, aby hovoril poškodenej, že pozná majiteľov väčšiny reštauračných zariadení v okolí a že sa môže postarať o to, aby sa už nezamestnala. Dodal, že po tom, čo ju požiadal, aby všetky faktúry prepísala na seba, sa uškrnula, na čo zareagoval tak, že sa otočil a odišiel. K rozporu vo výpovedi namietanom okresným prokurátorom uviedol, že žiadne zo slov, ktoré boli prečítané z výpovede v prípravnom konaní, kde tvrdil, že keď bol s poškodenou v reštaurácii, tak tejto povedal, aby vážila svoje slová, nakoľko pozná majiteľov väčšiny reštaurácií v okolí a môže sa postarať o to, aby sa už nezamestnala, nepoužil. Ak to je tak zapísané, bola to reakcia na dobré mierené otázky vyšetrovateľa. Takúto výpoveď podpísal preto, že bol v silnom emočnom rozpoložení. Na poškodenú nebol nahnevaný, len na jeho švagra, avšak chcel, aby aj ona niesla nejakú zodpovednosť. Predtým ako navštívil reštauráciu, mali s poškodenou dobrý vzťah a sporadicky sa stretávali. Nikdy nemali žiaden konflikt. Poškodená nemohla mať z neho obavy, keďže nie je násilná povaha. K prepisu čísel ju nijako nenútil, iba ju požiadal, aby tak urobila. Po incidente už s ňou v kontakte nebol. Jeho vyjadrenia zaznamenané v prípravnom konaní sú nepravdivo zaprotokolované. O problémoch s telefónmi vedel od švagra. Mal za to, že za pokus o samovraždu švagra nesie vinu poškodená. Spoločne si narobili veľké množstvo dlhov. V prípravnom konaní bol vyšetrovateľom dotazovaný na údajné výhražné slová, avšak vyšetrovateľ jeho odpoveď zle zadokumentoval.
Svedkyňa poškodená J. J. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že obžalovaného pozná, nie sú medzi nimi žiadne vzťahy a má z neho strach. Kritického dňa pracovala ako Č. v S. Q. R. J. Q.. Zadným vchodom vstúpil obžalovaný a ukázal jej, aby prišla k nemu. Požadoval od nej, aby na seba prepísala všetky telefóny, ktoré boli evidované na H. T.. Zľakla sa, lebo hovoril rozkazovačným spôsobom. Následne sa jej začal vyhrážať likvidáciou, zničením a že sa postará o to, aby si nikdy nenašla zamestnanie. Tvrdil jej, že H. T. chcel spáchať samovraždu a že na tom ona nesie vinu. H. T. je jej bývalý priateľ a švagor obžalovaného. Po jeho odchode z reštaurácie ostala v šoku, čo si museli všimnúť prítomní. Dovtedy s ním nemala zlé skúsenosti, vychádzali dobre. Pri incidente v reštaurácii nekričal, dával si pozor, aby ho nik nepočul. Ani po incidente nebola v kontakte s ním, ani s nikým z jeho rodiny. V súčasnosti je práceneschopná, zhruba dva roky. Naposledy pracovala v hoteli Q. R. H., odkiaľ odišla zo zdravotných dôvodov. Psychické problémy už mala dávno predtým, no po incidente sa začali zhoršovať. Počula, že obžalovaný sa v minulosti niekomu vyhrážal, no nevie o tom, aby niekoho zničil. Nikdy predtým nebol agresívny. O tejto situácii vedela pani J., ktorej to povedala. Po tom, čo sa rozišla s H. T., už predmetné telefóny nepoužívala, tieto veci si vyriešili. Telefónne karty prestrihla a zničila, aby ich už nikto nepoužíval. Počas vzájomného spolužitia H. T. narobil dlhy, ktoré ona dodnes spláca. Rozhovor v reštaurácii s obžalovaným trval približne tri až päť minút.
Súd vo veci vykonal na hlavnom pojednávaní dňa 23. 5. 2018 aj konfrontáciu medzi obžalovaným a svedkyňou poškodenou, v rámci ktorej poškodená uviedla, že kritického dňa v čase okolo 13,00 hod. prišiel za ňou do reštaurácie Q. R. J. Q. cez služobný vchod, ktorý verejnosť bežne nepoužíva, obžalovaný. Vošiel do dverí, pri ktorých zostal aj stáť. Ona niečo v reštaurácii robila, nepamätá si už presne, ale otočila sa smerom k nemu, pričom obžalovaný ukazovákom na ňu ukázal, aby prišla k nemu. Keď prišla, povedal jej, aby napísala na seba karty z T-comu a Orangeu, ktoré používa s tým, že H. chcel spáchať samovraždu. Ďalej povedal, že ak tie karty neprepíše na seba, tak sa postará o to, že v H., ani nikde inde ju nezamestnajú, že pozná majiteľov reštaurácií, ktorých osloví a že ona a jej rodina skončia ako bezdomovci. Ona tie telefónne karty nepoužívala, uškrnula sa preto na neho a on jej na to povedal, že keď tie karty na seba neprepíše, tak zdochne. K tomuto vyjadreniu obžalovaný uviedol, že je pravdou, že prišiel za poškodenou do reštaurácie, nevie cez aký vchod. Poškodená prišla k nemu a on jej oznámil, že sa H. pokúsil o samovraždu. Veľmi ho zarazila reakcia poškodenej, že ju to nezaujíma. Potom poškodenú požiadal, aby prepísala všetky telefónne karty, ktoré používa na seba tak, aby ich nemusel platiť H., no nie je pravdou, aby sa poškodenej v tomto smere akýmkoľvek spôsobom vyhrážal. Je pravdou, že nejakých majiteľov reštaurácií pozná, ale nemôže mať ani tušenie, kde všade by sa poškodená chcela zamestnať. Sama poškodená vtedy povedala, že nevie, či karty sa budú dať prepísať, preto sa dohodli, že na druhý deň pôjdu do telekomunikačných spoločností a budú zisťovať, či sa to dá. Určite tam nepadlo vyjadrenie, že zdochne a že skončí aj s rodinou na ulici ako bezdomovec. K vyjadreniu obžalovaného poškodená uviedla, že to nie je pravda s tým, že obžalovaný sa jej vyhrážal, že ju zničí, že a nezamestná a že zdochne. Nikdy sa s obžalovaným nedohodla, že karty dá na seba prepísať. Takisto nie je pravdou, že jej reakcia (na pokus o samovraždu) bola taká, ako ju opísal obžalovaný, lebo jej bolo úprimne ľúto, čo sa stalo s tým, že ona potom volala do nemocnice a vo večerných hodinách aj pána T. navštívila. Obžalovaný k vyjadreniam poškodenej doplnil, že trvá na tom,
že poškodenej sa nevyhrážal, iba ju požiadal, aby navštívili telekomunikačné spoločnosti a iba reagoval na jej pohŕdavé správanie, že s takým správaním ju ťažko niekto zamestná.
Svedok Š. P. na hlavnom pojednávaní uviedol, že obžalovaného nepozná, nie sú v žiadnom vzťahu. V kritický deň bol na obede, všimol si, že nejaká osoba prišla zboku a servírka sa s touto osobou rozprávala. Nevedel potvrdiť ani vylúčiť, že sa jednalo o obžalovaného. V tom čase bol na obede ešte aj ďalší svedok a ďalšie, maximálne 2 osoby a personál. Poškodenú nepozná, len vie, že tam robila. Nevedel presne odhadnúť, v akej vzdialenosti bol od incidentu, ale bolo to približne 10-15 metrov.
Svedok E. B. na hlavnom pojednávaní uviedol, že obžalovaného nepozná, nie sú v príbuzenskom vzťahu. Kritického dňa bol na obede s p. P.. Vnímal nejaké nedorozumenie medzi obžalovaným a poškodenou, avšak nepočul obsah rozhovoru. Videl iba hádku v nejakej veci, šlo však o bežnú komunikáciu s použitím gestikulácie rukami. Do reštaurácie vošiel obžalovaný vonkajším vchodom.
Svedok H. T. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že o okolnostiach skutku nevie nič, keďže v tom čase bol v nemocnici z dôvodu pokusu o samovraždu. Asi mesiac pred tým ukončil vzťah s poškodenou. Keď sa jeho brat o tom dozvedel, požiadal švagra, obžalovaného, aby zašiel za poškodenou a aby vrátila jeho veci, ktoré užívala a nech prepíše telefóny, ktoré užíva, na svoje meno. Počas vzťahu s poškodenou zistil, že je prvotriedna klamárka a podvodníčka. Vydávala sa za tlmočníka z ministerstva. Vylákala od neho veľké množstvo peňazí, kvôli čomu upadol do bankrotu. Od iného chlapa tiež vyžiadala asi 18.000,- eur. Až na konci vzťahu zistil, že pracovala ako čašníčka, kde mala problémy s tržbami, preto bola prepustená. Stretávala sa aj s obžalovaným za účelom požičiavania peňazí, mala však s ním dobrý vzťah až do incidentu. Poškodenej veril, nemal dôvod si myslieť, že si vymýšľa, zistil to až neskôr. Varovali ho rodičia. Ich vzťah trval asi 1,5 roka. Samovraždu sa pokúsil spáchať v dôsledku rozsiahlych dlhov, ktoré spôsobila poškodená. Vedel však, že mala psychické problémy.
Svedkyňa O. J. P. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že obžalovaného nepozná, pozná poškodenú, ktorá v minulosti pracovala v jej firme. Ich vzťahy boli pracovné. V kritický deň prišla do reštaurácie, pričom registrovala, že poškodená má návštevu. Bola tam napätá atmosféra, ale nevie, o čom sa bavili, keďže ich rozhovor nepočula. Následne z reštaurácie odišla a nevie, čo sa ďalej stalo. Nevie posúdiť, v akom stave sa poškodená nachádzala po rozhovore s obžalovaným. Na druhý deň poškodená do práce neprišla. Neoboznámila ju s obsahom komunikácie s obžalovaným ani jej nevysvetľovala incident. Poškodená už viac do práce neprišla a pracovný pomer reálne ani nebol ukončený. Dodnes nevie o tom, z akého dôvodu poškodená prestala chodiť do práce. Vo vzťahu k poškodenej však boli do zamestnania doručené dva exekučné príkazy súvisiace s vykonávaním zrážok zo mzdy na pomerne vysokú čiastku. Prácu poškodená vykonávala od septembra 2013 do januára 2014. Neboli s ňou žiadne problémy až dovtedy, kým ona sama začala mať problémy. O súkromných veciach sa s ňou nikdy nebavila, vedela len základné informácie, že bola v I. a že má priateľa. Mali uzavretú pracovnú zmluvu, nevie však či na dobu určitú, či neurčitú. Na skončenie pracovného pomeru s poškodenou nemala vplyv iná osoba, bolo to jej slobodné rozhodnutie. Poškodená do práce viac neprišla, zásielky si nepreberala. Prišla však jej sestra, ktorá doniesla nové číslo účtu, na ktorý mala byť poukázaná mzda. List mala napísať samotná poškodená.
Ohľadom psychického stavu a osobnostných charakteristík poškodenej bol do konania pribratý znalec z odboru psychológie, odvetvie klinická psychológia detí a dospelých, PhDr. Karin Štiffelová, ktorá na hlavnom pojednávaní vypovedala, že osobnosť poškodenej je výrazne nezrelá, bez závažných cytopatologických prejavov. Aktuálny intelektový výkon poškodenej sa pohyboval v pásme podpriemeru. Ďalej uviedla, že jej pamäťové schopnosti sú celkovo podpriemerné, poruchy vnímania u nej neboli zistené, to znamená, že je schopná správne vnímať, zapamätať si a neskôr aj zreprodukovať prežité skutočnosti. Boli však zistené konfabulačné tendencie, teda sklon k nevedomej lži. Konkrétne v rámci osobnosti poškodenej sa tieto môžu dávať do súvisu s jej hysteroidne štruktúrovanou osobnosťou. To znamená sklon ku skresľovaniu resp. zveličovaniu prežitých udalostí, pričom nemožno vylúčiť, že poškodená si nie je vedomá tohto skresľovania k vyšetrovanej udalosti. Taktiež znalkyňa nevylúčila ani sklon skresľovať prežité skutočnosti vo svoj prospech, a to v rámci zistení konkrétnych čŕt jej osobnosti, a to egocentrizmus, sklon k direktívnemu až manipulatívnemu správaniu, impulzivite, vzťahovačnému nastaveniu voči okoliu a subjektivistickému spracovaniu reality. Čo sa týka nevedomého skresľovania, prípustné je vedomé skresľovanie zo zištných dôvodov, z dôvodov ochrany svojej osoby. Čo sa týka psychického zdravia poškodenej, v čase psychologického vyšetrenia bol jej stav kompenzovaný,
je pravdepodobné, že v priebehu vyšetrovanej udalosti a tesne po nej by bolo možné konštatovať akútnu reakciu na stres, avšak prejavy posttraumatickej stresovej poruchy neboli u nej zistené, čiže je pravdepodobné, že k trvalému poškodeniu duševného zdravia vplyvom prežitých udalostí nedošlo. Zistené výraznejšie emocionálne alebo neurotické prejavy poškodenej sa prejavovali už pred vyšetrovanou udalosťou, ako aj sama udávala, takže tie sa mohli len zvýrazniť, ale nedajú sa považovať za priamy dôsledok vyšetrovanej udalosti. Čo sa týka osobnosti poškodenej a jej motivácie, ako už bolo konštatované, ide o výrazne nezrelú osobnosť, rigidnú, so zachovanou kontrolou reality, v celku adaptabilnú, s teatrálnymi prejavmi, emočne oploštilejšiu vo vzťahových väzbách so sklonom k prejavom afektívnej lability. Ako motivácia k podaniu trestného oznámenia, vychádzajúc z rozhovoru s poškodenou, sa javil strach o svoj život a život svojej rodiny. Taktiež ale môže ísť o protiútok zo strany poškodenej voči obvinenému vzhľadom k „nevyrovnaným účtom“ s bývalým partnerom vo finančnej oblasti a taktiež hnev voči rodine bývalého partnera, ktorá ju podľa nej neprijala a bola proti ich vzťahu a nemožno ani vylúčiť postavenie poškodenej ako obete. Nahováranie zo strany okolia sa nedá predpokladať. Samotná konfabulácia alebo konfabulačné tendencie predstavuje určité dokresľovanie skutočného jadra veci. To znamená, že predpokladá, že to jadro vyšetrovanej udalosti je také, aké opísala, teda presnejšie tak, ako sa vyjadrovala aj poškodená - vyhrážanie alebo určitý tlak zo strany obvineného sa mohol stať, avšak už ten presný detailný opis tých udalostí môže byť skresaný nevedomým spôsobom práve tým, že má sklon k teatrálnym prejavom a tým pádom môže vlastne obsah toho rozhovoru skresliť v zmysle zveličenia. Pokiaľ sa udalosť, ktorú opisuje poškodená, odohrala, t. j. nejaká situácia spojená s vyhrážkami, tak je prirodzené, že akútna reakcia na stres sa objaví, samozrejme úlohu tu hrá osobnosť jedinca, pričom v danom prípade vzhľadom na zistenú labilnú afektivitu na strane poškodenej, samotná akútna reakcia na stres sa mohla zintenzívniť. Akútna reakcia na stres sa nemusí prejaviť hneď v prvých sekundách, a nemusí sa prejaviť strachom, môže sa prejaviť napr. plačom, útekom. Ak by bola takáto reakcia prítomná, tak sa musí prejaviť aj navonok. Spočiatku je to reakcia šoku a neskôr nastúpia emócie, ktoré nepochybne u poškodenej by museli byť prítomné. Znalkyňa na hlavnom pojednávaní sa vyjadrila aj k tvrdeniam viacerých svedkov, ktorí vypovedali o tom, že v minulosti klamala opakovane a nie v nepodstatných veciach, a to v tom smere, že takéto tvrdenia môžu byť v súlade so závermi znaleckého skúmania, a to aj s poukazom na konkrétnu situáciu, ktorú registrovala na hlavnom pojednávaní, keď bola prítomná pri výsluchu poškodenej a keď táto na otázku, prečo ukončila vzťah s H. T., alebo na otázku, z akých dôvodov bol skončený jej pracovný pomer, odpovedala, že nevie. S prihliadnutím na osobnosť poškodenej tak, ako ju špecifikovala, má za to, že ide o natoľko závažné životné situácie, ktoré si musí pamätať a teda v danom prípade možno hovoriť o vedomom klamstve. Koniec koncov menovaná je liečená na panickú poruchu, čo predstavuje neurotické ochorenie, ktoré sa nezaraďuje medzi závažné duševné ochorenie, pričom znalkyňa zároveň zdôraznila aj tú skutočnosť, že poškodená opakovane sa vyjadrovala, že si nepamätá, pretože je pod vplyvom liekov, k čomu môže uviesť, že lieky, ktoré tlmia emócie, nemajú vplyv na pamäťové schopnosti.
Súd ďalej vykonal dokazovanie obsahom listinných dôkazov, a to najmä zápisníc o trestnom oznámení poškodenej, vyšetrovacieho spisu, výpovedí obžalovaného, poškodenej a svedkov v prípravnom konaní, lekárskych správ týkajúcich sa poškodenej Slávy Slivkovej a tiež znaleckého posudku. Dokazovanie súd vykonal aj ďalšími listinnými dôkazmi, a to charakteristikami obžalovaného, jeho registra trestov a správ o priestupkoch.
Na základe takto vykonaných dôkazov, hodnotiac tieto jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti potom súd dospel k záveru, že vykonaným dokazovaním nebolo jednoznačne preukázané, že skutok, pre ktorý je vedené trestné stíhanie proti obžalovanému, právne kvalifikovaný ako zločin vydierania podľa § 189 ods. 1 Trestného zákona, sa stal. Obžalovaného zo spáchania skutku usvedčuje vo svojej výpovedi svedkyňa poškodená J. J., ktorá tak v prípravnom konaní, ako aj na hlavnom pojednávaní vypovedala o tom, že obžalovaný po tom, čo prišiel za ňou kritického dňa do práce, jej oznámil, že jej priateľ (švagor obžalovaného) sa pokúsil o samovraždu a v tejto súvislosti od nej požadoval, aby prepísala na seba telefónne karty, ktoré mala používať a v tomto smere sa jej mal ďalej vyhrážať, že ak tie karty neprepíše na seba, že sa postará, že ju nikde nezamestnajú a že zdochne. O tom, aby takýmto sa mal obžalovaný poškodenej vyhrážať, okrem tvrdení poškodenej neexistujú žiadne iné dôkazy, ktoré by tieto skutočnosti potvrdzovali. Naopak v priebehu dokazovania boli zistené viaceré skutočnosti, ktoré vážnym spôsobom spochybňujú hodnovernosť jej výpovede. V tomto smere súd poukazuje na to, že poškodená okrem iného vypovedala, že o tom, čo sa medzi ňou a obžalovaným stalo, povedala svojej nadriadenej O. J. P., ktorá bola tiež vypočutá na hlavnom pojednávaní ako svedok a ktorá poprela pravdivosť takýchto tvrdení poškodenej. Zároveň je potrebné poukázať aj na poznatky zistené zo znaleckého dokazovania, ktoré
bolo vykonané znalkyňou PhDr. Karin Štiffelovou, z výsledkov ktorého vyplynul záver, že u poškodenej boli zistené sklony k teatrálnym prejavom a poškodená mohla obsah rozhovoru skresliť, zveličiť a hoci v priebehu vyšetrovanej udalosti a tesne po nej bolo možné u poškodenej konštatovať akútnu reakciu na stres, znalkyňa nevylúčila ani to, že mohlo ísť o protiútok zo strany poškodenej voči obžalovanému vzhľadom k „nevyrovnaným účtom“ s bývalým partnerom vo finančnej oblasti a taktiež hnev voči rodine bývalého partnera, ktorá ju podľa nej neprijala a bola proti ich vzťahu. Z výpovede uvedenej znalkyne síce vyplynulo, že poškodená je schopná správne vnímať, zapamätať si a neskôr aj zreprodukovať prežité skutočnosti, no zároveň boli u nej zistené konfabulačné tendencie, teda sklony k nevedomej lži, čo je potrebné dávať do súvisu s jej hysteroidne štruktúrovanou osobnosťou. V rámci výsluchu na hlavnom pojednávaní, pri ktorom bola prítomná aj znalkyňa, táto súčasne konštatovala aj vedomé klamstvo, keď poškodená na otázky súvisiace so závažnými životnými situáciami ako napr. dôvod rozchodu s priateľom, či dôvod skončenia pracovného pomeru, odpovedala, že nevie, no na druhej strane ide o natoľko závažné životné situácie, ktoré si musí pamätať. Rovnako znalkyňa poukázala na to, že poškodená pri svojich odpovediach uvádzala, že si nepamätá preto, lebo je pod vplyvom liekov, no táto je liečená na panickú poruchu a lieky, ktoré užíva na tlmenie emócií, nemajú vplyv na jej pamäťové schopnosti. Nie je nezanedbateľným zistením vo vzťahu k hodnovernosti výpovedí poškodenej boli aj vlastné poznatky zo strany súdu, keď táto po zrušení vecí odvolacím súdom bola opakovane predvolávaná za účelom vykonania procesného úkonu - konfrontácie s obžalovaným, na ktorý úkon sa nedostavovala a ospravedlňovala svoju neúčasť zhoršením svojho psychického zdravotného stavu, čo dokladovala neaktuálnymi lekárskymi správami s tým, že sa lieči u psychiatra - MUDr. Dračkovej, pričom následne, keď súd zisťoval u psychiatra schopnosť poškodenej zúčastňovať sa súdneho konania, tento uviedol, že k takejto schopnosti sa vyjadriť nevie, pretože poškodená sa v ambulancii neobjavila.
Za takejto situácie potom súd nemal jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že predmetný skutok, pre ktorý bola podaná obžaloba, sa stal, a preto v súlade so zásadou „in dubio pro reo“ obžalovaného v súlade s ust. § 285 písm. a) Trestného poriadku spod obžaloby oslobodil. iného hrozbou inej ťažkej ujmy nútil, aby niečo konal
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.