Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_14Csp-172-2016.pdf
PDF · 97.4 KB
Case nature
Area
Subarea
14Csp/172/2016
Rozhodnutie
Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Eduardom Valenčinom v právnej veci žalobcu: Československá obchodná banka, a.s., Michalská 18, 815 63 Bratislava, IČO: 36 854 140, právne zastúpený: Malata, Pružinský, Hegedüš & Partners s.r.o., Prievozská 4/B, 821 09 Bratislava, IČO: 47 239 921, proti žalovanému: J.. Q. K., N.. XX.XX.XXXX, A. W. XXXXX/XXX, XXX XX W., v konaní o zaplatenie 5.113,92 EUR s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. z a s t a v u j e konanie v časti o zaplatenie istiny vo výške 60 EUR z titulu spotrebiteľského úveru spolu s:
- úrokom vo výške 16,90 % ročne zo sumy 30 EUR od 03.11.2016 do zaplatenia,
- úrokom vo výške 16,90 % ročne zo sumy 30 EUR od 30.11.2016 do zaplatenia,
- úrokom z omeškania vo výške 8,15 % ročne zo sumy 30 EUR od 03.11.2016 do zaplatenia,
- úrokom z omeškania vo výške 8,15 ročne zo sumy 30 EUR od 30.11.2016 do zaplatenia,
II. žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi z titulu spotrebiteľského úveru sumu 2.694,28 EUR a 8,15 %-tný ročný úrok z omeškania:
- zo sumy 2.598,42 EUR od 16.08.2014 do 02.11.2016,
- zo sumy 2.568,42 EUR od 03.11.2016 do 29.11.2016,
- zo sumy 2.538,42 EUR od 30.11.2016 do zaplatenia, a to v splátkach po 50 EUR mesačne splatných vždy do konca kalendárneho mesiaca, počnúc mesiacom nasledujúcim po mesiaci, v ktorom tento rozsudok nadobudne právoplatnosť, až do úplného vyrovnania dlhu s tým, že omeškanie s plnením čo i len jednej zo splátok má za následok splatnosť celého plnenia,
III. v prevyšujúcej časti žalobu, z titulu nárokov uplatnených na základe spotrebiteľského úveru, z a m i e t a ,
IV. z a s t a v u j e konanie v časti o zaplatenie istiny vo výške 60 EUR z titulu povoleného prečerpania spolu s:
- úrokom vo výške 19,50 % ročne zo sumy 30 EUR od 03.11.2016 do zaplatenia,
- úrokom vo výške 19,50 % ročne zo sumy 30 EUR od 30.11.2016 do zaplatenia,
- úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 30 EUR od 03.11.2016 do zaplatenia,
- úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 30 EUR od 30.11.2016 do zaplatenia,
V. žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi z titulu povoleného prečerpania sumu 1.306,39 EUR a 8,05 %-tný ročný úrok z omeškania:
- zo sumy 1.257,76 EUR od 01.10.2014 do 02.11.2016,
- zo sumy 1.227,76 EUR od 03.11.2016 do 29.11.2016,
- zo sumy 1.197,76 od 30.11.2016 do zaplatenia, a to v splátkach po 50 EUR mesačne splatných vždy do konca kalendárneho mesiaca, počnúc mesiacom nasledujúcim po mesiaci, v ktorom tento rozsudok nadobudne právoplatnosť, až do úplného vyrovnania dlhu s tým, že omeškanie s plnením čo i len jednej zo splátok má za následok splatnosť celého plnenia,
VI. v prevyšujúcej časti žalobu, z titulu povoleného prečerpania, z a m i e t a ,
VII. p r i z n á v a žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 50 % s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.
odôvodnenie:
1. Žalobou súdu doručenou dňa 29.11.2016 navrhol žalobca, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 3.464,26 EUR spolu s úrokom vo výške 957,22 EUR, úrokom vo výške 16,9 % ročne zo sumy 2.598,42 EUR od 01.10.2016 do zaplatenia a úrokom z omeškania vo výške 8,15 % ročne zo sumy 3.825,81 EUR od 01.10.2016 do zaplatenia. Zároveň žalobca navrhol, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 1.649,66 EUR spolu s úrokom vo výške 515,66 EUR, úrokom vo výške 19,5 % ročne zo sumy 1.257,76 EUR od 01.10.2016 do zaplatenia a úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 1.879,15 EUR od 01.10.2016 do zaplatenia. Žalobca taktiež žiadal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu trovy konania.
2. V rámci žaloby žalobca poukázal na to, že so žalovaným uzatvoril dňa 12.07.2010 zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXR, na základe ktorej poskytol žalovanému spotrebiteľský úver vo výšky úverového limitu dohodnutého zmluvnými stranami na sumu 8.000 EUR, ktorú bol žalovaný oprávnený čerpať jednorázovo ku dňu 12.07.2010 a v ten deň bol aj úver čerpaný. Keďže žalovaný na základe zmluvne dohodnutých podmienok nedodržal platobnú disciplínu, žalovaný určil predčasnú splatnosť poskytnutého úveru ku dňu 15.08.2014. Zo žaloby vyplýva, že žalobca eviduje voči žalovanému k 30.09.2016 z titulu zmluvy o spotrebiteľskom úvere dlh vo výške 4.421,48 EUR, z čoho istina predstavuje 2.598,42 EUR, úrok vyčíslený k 15.08.2014 135,33 EUR, úrok za obdobie od 16.08.2014 do 30.09.2014 sumu 957,22 EUR, úrok z omeškania vyčíslený k 30.09.2016 sumu 595,67 EUR a neuhradené poplatky sumu 134,84 EUR.
3. Zo žaloby zároveň vyplýva, že žalobca vystavil žalovanému dňa 23.02.2004 oznámenie o poskytnutí povoleného prečerpania k žiadosti reg. č. XXXXXX, ktorým došlo k uzatvoreniu zmluvy o povolenom prečerpaní. Na základe tejto zmluvy žalobca poskytol žalovanému povolené prečerpanie na bežnom účte do výšky limitu 1.327,76 EUR (40.000,- Sk) formou úveru, ktorý mohol byť čerpaný od 23.02.2004. Žalovaný aj v tomto prípade nedodržal dohodnuté zmluvné podmienky, v dôsledku čoho žalobca dňa 30.09.2014 určil splatnosť úveru. Zo žaloby taktiež vyplýva, že na základe zmluvy o prečerpaní vznikol žalovanému dlh v celkovej výške 2.165,32 EUR, ktorý predstavuje istina vo výške 1.257,76 EUR, úrok vyčíslený k 30.09.2014 v sume 105,73 EUR, úrok vyčíslený za obdobie od 01.10.2014 do 30.09.2016 v sume 515,66 EUR a úrok z omeškania vyčíslený k 30.09.2013 vo výške 286,17 EUR.
4. Žalovaný v rámci vyjadrenia zo dňa 07.01.2017 k žalobe poukázal na to, že úver riadne splácal až do určitej životnej udalosti, ktorá sa stala v máji v roku 2014. Od júna roku 2016 sa niekoľkokrát obrátil na advokátsku kanceláriu Malata, Pružinský, Hegedüš & Partners s.r.o. so žiadosťou o návrh splátkového kalendára, a to telefonicky aj elektronicky, avšak bez konkrétnej odozvy, preto v rámci svojich možnosti začal splácať dlh.
5. V rámci vyjadrenia zo dňa 30.03.2017 žalovaný poukázal na to, že na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere mu bola poskytnutá suma 8.000 EUR, ktorú aj vyčerpal s tým, že sa zaviazal žalobcovi zaplatiť celkovo čiastku 12.800,08 EUR, čo je preplatenie úveru o 60 % za 60 mesiacov. V máji roku 2014, kedy ešte nebol v omeškaní so splátkami, uhradil žalobcovi sumu 9.558,29 EUR. Žalovaný uviedol, že bol v rámci úverovej zmluvy poistený pre prípad nesplácania úveru z dôvodu straty zamestnania a nakoľko 13.05.2014 bol umiestnený do ústavu na výkon väzby, nemohol vykonávať svoje zamestnanie, o zamestnanie prišiel a zo strany žalobcu nebol upozornený o žiadnych krokoch, ktoré koná z dôvodu riadneho nesplácania úveru, pričom žiadna písomnosť mu nebola doručená do vlastných rúk, nakoľko bol umiestnený vo výkone väzby. K 30.03.2017 uhradil žalobcovi sumu 9.738,29 EUR, teda rozdiel do sumy 12.800,08 EUR predstavuje 3.061,79 EUR, preto by bol ochotný túto sumu uhradiť bez akýchkoľvek ďalších nárokov. Žalovaný sa vyjadril aj k povolenému prečerpaniu vo výške úverového limitu 40.000,- Sk (1.327,76 EUR) s tým, že k máju roku 2014 na úrokoch a poplatkoch zaplatil žalobcovi sumu 1.324,30 EUR, pričom rozdiel medzi úverovým limitom a splátkami uhradenými v roku 2016 predstavuje 1.197,76 EUR, a túto sumu by bol ochotný uhradiť bez akýchkoľvek ďalších nárokov.
6. Podaním zo dňa 01.03.2017 zobral žalobca žalobu čiastočne späť, a to v časti týkajúcej sa spotrebiteľského úveru vo výške 60 EUR s príslušenstvom tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti žaloby, a taktiež aj v časti dlhu z titulu povoleného prečerpania vo výške 60 EUR spolu s príslušenstvom tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku, a to s poukazom na platby žalovaného. V rámci tohto podania taktiež žalobca vyjadril súhlas s uhrádzaním dlhu zo strany žalovaného v splátkach po 80 EUR mesačne.
7. Podaním zo dňa 14.05.2018 žalobca špecifikoval v zmysle výzvy súdu uplatnený nárok, pričom z tohto podania vyplýva, že z titulu spotrebiteľského úveru predstavuje istina sumu 2.598,42 EUR (nie je tu zohľadnená platba vo výške 60 EUR), zmluvný úrok vyčíslený ku dňu zosplatnenia úveru, t.j. k 15.08.2014 predstavuje 135,33 EUR, zmluvný úrok odo dňa zosplatnenia úveru, t.j. od 16.08.2014 do 30.09.2016 sumu 957,22 EUR, úrok z omeškania vyčíslený ku dňu 30.09.2016 sumu 595,67 EUR a poplatky sumu 134,84 EUR. Nároky z titulu zmluvy o povolenom prečerpaní predstavujú istinu vo výške 1.257,76 EUR (nie je tu zohľadnená platba vo výške 60 EUR), zmluvný úrok vyčíslený ku dňu zosplatnenia úveru, t.j. k 30.09.2014 vo výške 105,73 EUR, zmluvný úrok za obdobie od 01.10.2014 do 30.09.2016 vo výške 515,66 EUR, úrok z omeškania vyčíslený ku dňu 30.09.2016 vo výške 286,17 EUR.
8. Zo zmluvy o ČSOB spotrebiteľskom úvere zo dňa 12.07.2010 vyplýva, že žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 8.000 EUR, čo potvrdil aj samotný žalovaný, pričom zmluva obsahuje všetky zákonne obligatórne náležitosti vyplývajúce zo zákona o spotrebiteľských úveroch. Zo zmluvy o prečerpaní zo dňa 23.02.2004 vyplýva, že žalobca poskytol žalovanému úverový limit vo výške 40.000,- Sk s tým, že žalobca vytvorí pre žalovaného účet, z ktorého bude povolené čerpanie poskytovať formou napojenia úverového účtu na bežný účet žalovaného.
9. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa § 52 ods. 2 OZ, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Podľa § 52 ods. 3 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa § 52 ods. 4 OZ, spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa § 54 ods. 1 OZ, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Podľa § 54 ods. 2 OZ, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
10. Podľa § 497 Obchodného zákonníka (ďalej len ObchZ), zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Podľa § 502 ods. 1 ObchZ, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške. Podľa § 503 ods. 1 ObchZ, záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú.
11. Podľa § 121 ods. 3 OZ, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.
12. Podľa § 517 ods. 1 vety prvej Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. účinného do 1.2.2013, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Podľa § 10c Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. (prechodné ustanovenie k úprave účinnej od 1. februára 2013), ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.
13. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za nepochybne preukázané, že žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 8.000 EUR, ktorý žalovaný splácal do apríla roku 2014, následne splátky prestal uhrádzať, preto žalobca úver zosplatnil k 15.08.2014. Zo špecifikácie žalovanej sumy (podanie zo dňa 14.05.2018) vyplýva, že žalovaná istina predstavuje sumu 2.598,42 EUR, pričom právny zástupca žalobcu sa v rámci pojednávania vyjadril, že v tejto špecifikácii nie je zohľadnené zaplatenie istiny vo výške 60 EUR. Súd mal zároveň za nepochybne preukázané, že strany sporu uzavreli aj zmluvu o povolenom prečerpaní, na základe ktorej bol žalovaný v rámci svojho bežného účtu prečerpať účet do výšky úverového limitu 40.000,- Sk, t.j. 1.327,76 EUR. Je nepochybné, že v oboch prípadoch žalobca zosplatnil predmetné úvery, teda určil predčasnú splatnosť týchto úverov.
14. Je nepochybné, že za úver je možné dohodnúť úroky a že možno dohodnúť aj obdobie na užívanie finančných prostriedkov, t.j. úverové obdobie. Zákon teda umožňuje dodávateľovi na určitú dobu, teda do splatnosti podľa jeho predstáv, poskytnúť úver a žiadať si za to dohodnuté úroky. Od počiatku sú v záujme dodávateľa úroky na dohodnutú dobu, a to až do splatnosti úveru. Rovnako zo zákonom stanovených dôvodov (napr. nesplácanie úveru) má dodávateľ právo splatnosť posunúť. Niet však zákonného kogentného pravidla, podľa ktorého by dlžník mal povinnosť zo zákona platiť úroky popri úrokoch z omeškania aj po dobe splatnosti úveru. Ak úrok nie je splatný do splatnosti, zákon priznáva za zadržiavanie finančných prostriedkov sankcie, a to či už zákonné, napr. úroky z omeškania s kogentne stanoveným limitom alebo zmluvné, napr. dohodnutá zmluvná pokuta. Zároveň je nepochybné, že prípadná dohoda o úrokoch po splatnosti popri ďalších úrokoch za omeškanie a ďalších sankciách indikuje neprimeraný nárast dlhu v neprospech spotrebiteľa. Za danej situácie je potom nevyhnutné vykonať súdnu kontrolu prijateľnosti takejto dohody ohľadom úrokov popri úrokoch z omeškania a prípadných ďalších sankciách. Takýto odklon od dispozície právnej normy, ktorý sleduje úroky popri úrokoch z omeškania či iných sankciách, je v neprospech spotrebiteľa. Zákon totiž umožňuje po splatnosti priznať úroky z omeškania v zmysle nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.
15. Predčasné zosplatnenie úveru predstavuje vo svojej podstate jednostranný sankčný právny inštitút, ktorý umožňuje veriteľovi zmenou záväzku požadovať jednorazové a okamžité vrátenie celej požičanej istiny. Dohodnutý úrok predstavuje cenu za ktorú veriteľ poskytuje k dispozícii dlžníkovi istinu. Tento zisk predstavuje práve dohodnutý úrok splácaný spolu v rámci splátky úveru v režime dojednaného záväzku. Takýto úrok predstavuje kapitalizovanú odplatu za celé obdobie postupného splácania úveru v splátkach. Pri predčasnom a mimoriadnom zosplatnení úveru vzniká veriteľovi nárok na jednorazové vrátenie požičanej istiny úveru, vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia úveru. Teda zosplatnením úveru nastáva stav, keď veriteľ má právo získať okamžite späť celú sumu požičaných peňažných prostriedkov, v dôsledku čoho na jeho strane odpadá obmedzenie jeho práva na dispozíciu s istinou úveru. Tým teda stráca nárok veriteľ na úroky za požičané peňažné prostriedky od spotrebiteľa. Ak teda spotrebiteľ už nemá právny titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto užívať, niet dôvodu ani na to, aby veriteľ požadoval od neho úroky, ktoré by mu patrili, ak by spotrebiteľ mal právo držby finančných prostriedkov. Inak by nastal nespravodlivý a ústavne nekonformný stav pre spotrebiteľa, ktorý by bol vystavený sankciám vynútenia povinnosti a plnenia a veriteľ by naďalej mal nárok na úroky zo zmluvy. Jednalo by sa teda o stav, podľa ktorého by sa popreli účinky veriteľom vyvolanej zmeny obsahu záväzku a veriteľ by mal nárok na dohodnuté úroky, ako keby k zmene záväzku nedošlo. Spotrebiteľ by nemal žiadne garantované práva, ktoré mu plynuli zo zmluvy, pred veriteľom vyvolanou zmenou záväzku.
Navyše došlo by k hrubej nadváhe veriteľa, ak by bol tento nečinný pri vymáhaní svojej pohľadávky a odplatné úroky by si nárokoval aj pri svojej potenciálnej nečinnosti. Takáto správanie dodávateľa nemôže byť podporované a nemôže požívať právnu ochranu. Uvedený právny názor vyslovil napr. aj Krajský súd v Prešove v rozsudku sp. zn. 6Co 182/2011 zo dňa 18.9.2012 a totožný záver vyplýva aj z odôvodnenia uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obo 143/1998. Obdobne možno poukázať aj na rozhodnutie Ústavného súdu SR IV ÚS 476/2012 zo dňa 18.9.2012.
16. Vzhľadom na vyššie uvedené, preto súd priznal žalobcovi z titulu nesplateného spotrebiteľského úveru istinu vo výške 2.538,42 EUR, zmluvný úrok do zosplatnenia, t.j. do 15.08.2014, vo výške 135,33 EUR, ako aj úrok z omeškania vo výške 20,53 EUR tak, ako to vyplýva z prehľadu splácania úveru (čl. 26), t.j. spolu sumu 2.694,28 EUR spolu s príslušným zákonným úrokom z omeškania od 16.08.2014 do zaplatenia, so zohľadnením platieb žalovaného vo výške 2 x po 30 EUR a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.
17. Súd žalobcovi nepriznal ním uplatnené poplatky vo výške 134,84 EUR, keďže žalobca nepreukázal, aby bol vynaložil náklady na poplatky vo výške 10 EUR, resp. 3 x po 35 EUR, resp. poplatky za poistenie. Keďže sa jedná o sporové konanie, žalobca má nielen povinnosť tvrdenia, ale aj dôkaznú povinnosť, teda preukázať, že vynaložil náklady na žalované poplatky, teda že žalovanému zaslal nejaké výzvy, resp. upomienky, a v tomto ohľade preto žalobca neuniesol dôkazné bremeno. Navyše súd poukazuje na to, že uplatnenie takýchto poplatkov je, z hľadiska ich výšky, nepochybne v rozpore s dobrými mravmi, keďže účtovanie nákladov za zaslanie výzvy vo výške 10 EUR, resp. dokonca 35 EUR nepochybne odporuje dobrým mravom a ako už súd konštatoval, žalobca navyše ani nepreukázal, aby bol vôbec nejaké upomienky, resp. výzvy zasielal.
18. Obdobne, z hľadiska priznania úrokov, súd rozhodol aj o nároku žalobcu z titulu zmluvy o povolenom prečerpaní, keď priznal žalobcovi istinu vo výške 1.197,76 EUR, keďže ako už bolo konštatované, žalobca v rámci špecifikácie nároku podaním zo dňa 14.05.2018 nezohľadnil platbu vo výške 60 EUR a žalobcovi taktiež priznal zmluvný úrok do zosplatnenia, t.j. do 30.09.2014 vo výške 105,73 EUR a úrok z omeškania do tohto dátumu vo výške 2,90 EUR tak, ako to vyplýva z prehľadu platieb (čl. 36 spisu). Celkovo teda súd z titulu zmluvy o povolenom prečerpaní priznal žalobcovi sumu 1.306,39 EUR a príslušný zákonný úrok z omeškania z istiny, so zohľadnením platieb žalovaného vo výške 2 x 30 EUR po podaní žaloby tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.
19. V súvislosti s uplatnením úrokov z omeškania zo zmluvných úrokov, súd poukazuje na to, že žalobca nemôže žiadať príslušenstvo z príslušenstva, čo predstavuje neprípustnosť úročenia a zmluvných úrokov s úrokmi z omeškania, tzv. anatocizmus, čo vyplýva napr. aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 29 ICdo 31/2012 zo dňa 29.11.2012 resp. rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 35Odo 101/2002), preto aj v tejto časti žalobu ako nedôvodnú zamietol.
20. Podľa § 232 ods. 3 CSP, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. Podľa § 232 ods. 4 CSP, ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
21. Vzhľadom na žiadosť žalovaného o umožnenie splácania dlhu v splátkach, vo vzťahu ku ktorej sa žalobca vyjadril kladne, súd umožnil žalovanému splatenie dlhu v primeraných splátkach tak, ako to požiadal v rámci podania zo dňa 17.05.2018, t.j. vo výške 50 EUR vo vzťahu k zmluve o spotrebiteľskom úvere a 50 EUR vo vzťahu o povolenom prečerpaní, t.j. celkovo vo výške 100 EUR mesačne, pričom súd má za to, že splácanie dlhu v takýchto splátkach neprimerane nezasiahne samotného žalobcu a žalovaný bude dlh splácať tak, aby nedošlo k jeho prípadnému sociálnemu ohrozeniu.
22. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
23. O trovách konania súd rozhodol na základe vyššie citovaných zákonných ustanovení a pomerne úspešnejšiemu žalobcovi, ktorý mal úspech v rozsahu 75 % a neúspech v rozsahu 25 %, priznal voči pomerne neúspešnejšiemu žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 50 %.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia, cestou tunajšieho súdu, na Krajský súd v Prešove.
Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).