Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16Co/349/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Baláža a sudcov JUDr. Alexandra Mojša a JUDr. Ivice Hanuskovej v právnej veci žalobcov 1/ T. J., nar. XX. XX. XXXX, bytom E. 4, G. XXX/X, B. Z., 2/ T. E., nar. XX. XX. XXXX, bytom Z. XX, 3/ M.. C. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom Y., B. U. XX, 4/ M.. J. B., W.., nar. XX. XX. XXXX, bytom Y., V. 46, všetci zastúpení JUDr. Jánom Hudobom, advokátom so sídlom v Sliači, Lipová 1094/11, proti žalovanému PRVÁ SLOVENSKÁ PROPANBUTANOVÁ SPOLOČNOSŤ, a. s., so sídlom v Žiari nad Hronom, ul. SNP 1301, IČO: 36 057 673, zast. advokátskou kanceláriou IURISTICO, s. r. o. so sídlom Košice- Sever, Cimborkova 13, o zaplatenie 6.804,75 EUR s prísl., na odvolanie žalobcov a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom, č. k. 5 C/159/2016 - 324 zo dňa 13. 03. 2017, takto

rozhodol:

I. Krajský súd rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým okresný súd uložil povinnosť žalovanému zaplatiť žalobcom 1/ až 4/ v rozsudku uvedené sumy a vo výroku o náhrade trov konania p o t v r d z u j e .

II. Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým okresný súd vo zvyšku žalobu zamietol, o s t á v a nedotknutý.

III. Žalobcovia m a j ú nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni v 1/ rade sumu 844,21 EUR s 0,02 % úrokom z omeškania denne od 06. 01. 2009 do zaplatenia, žalobkyni v 2/ rade sumu 211,06 EUR s 0,02 % úrokom z omeškania denne od 06. 01. 2009 do zaplatenia, žalobcovi v 3/ rade sumu 316,59 EUR s 0,02 % úrokom z omeškania denne od 06. 01. 2009 do zaplatenia a žalobcovi v 4/ rade sumu 316,59 EUR s 0,02 % úrokom z omeškania denne od 06. 01. 2009, všetko v lehote troch dní od právoplatnosti rozhodnutia. Druhým výrokom vo zvyšku žalobu žalobcov 1/ až 4/ zamietol. Žalovanému priznal náhradu trov konania v pomere 19,10 % a rozhodol o povinnosti zaplatiť na účet okresného súdu trovy, ktoré boli vyplatené z rozpočtových prostriedkov súdu na svedočnom, ktorú povinnosť uložil žalobcom 1/ až 4/ spoločne a nerozdielne v pomere 59,55 % a žalovanému v pomere 40,45 %.

2. Žalobcovia sa pôvodne domáhali zaplatenia sumy 8.615,79 EUR s príslušenstvom na základe dodatku k zmluve o nájme pozemkov z 02. 01. 2009 a neuhradenia dlžných súm zo strany žalovaného. Žalobcovia tvrdili, že dodatkom k zmluve o nájme pozemkov sa žalovaný zaviazal zaplatiť im náhradu 3.485,36 EUR (105.000 Sk) za užívanie pozemkov za obdobie od 16. 10. 2006 do 31. 12. 2008 a súčasne sa zaviazal vyrovnať dlh predchádzajúcej nájomníčky pani H. vo výške 3.319,39 EUR (100.000 Sk), ako nájom za obdobie od 01. 06. 2005 do 15. 09. 2006, spolu v sume 6.804,75 EUR a to podľa pomeru spoluvlastníckych podielov žalobcov. V priebehu konania žalobcovia zobrali žalobu čo do sumy

1.811,06 EUR s príslušenstvom späť. O čiastočnom zastavení konania v sume 1.811,06 EUR okresný súd rozhodol uznesením č. k. 5C/10/2011-101 z 14. 03. 2011 a o zastavení konania v časti úrokov uznesením č. k. 5C/10/2011-144 z 21. 11. 2011. Predmetom konania zostala žalovaná suma 6.804,75 EUR s prísl.

3. Žalovaný namietal, že nájomná zmluva upravila vzťahy do budúcna a nezrozumiteľnosť zmluvného dodatku, ktorý upravoval vzťahy minulé a preto k prevzatiu dlhu nedošlo. V priebehu konania žalovaný plnil na základe rozsudku, ktorý bol v tejto veci vydaný 21. 03. 2012. Pokiaľ by mal plniť titulom bezdôvodného obohatenia, namietal premlčanie dlhu od októbra 2006 do 26. 10. 2008, pričom nepremlčaná je len časť plnenia v rozsahu 270,95 EUR za obdobie od 27. 10. 2008 do 31. 12. 2008.

4. Okresný súd pôvodne o veci rozhodol rozsudkom sp. zn. 5C/10/2011 zo dňa 21. 03. 2012 v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 13Co/154/2012 z 18. 12. 2012, ktorým bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť 1/ žalobkyni sumu 898,46 EUR s 0,02 % úrokom z omeškania denne od 06. 01. 2009 do zaplatenia, 2/ žalobkyni sumu 224,61 EUR s 0,02 % úrokom z omeškania denne od 06. 01. 2009 do zaplatenia, 3/ žalobcovi sumu 336,92 EUR s 0,02 % úrokom z omeškania denne od 06. 01. 2009 do zaplatenia a 4/ žalobcovi sumu 336,92 EUR s 0,02 % úrokom z omeškania denne od 06. 01. 2009 do zaplatenia. Vo zvyšku, čo do sumy 1688,45 EUR (zo žalovanej sumy 3.485,36 EUR) a celej žalovanej sumy 3.319,39 EUR bola žaloba zamietnutá. Na základe uvedeného rozsudku žalovaný žalobcom plnil dňa 14. 02. 2013, vrátene úroku z omeškania. Uvedené plnenie žalobcovia potvrdili, ale v časti vykonanej úhrady žalobu späť nezobrali.

5. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. 4 M Cdo/14/2013 z 26. 11. 2014 rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 13Co/154/2012 z 18. 12. 2012 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie na čo krajský súd uznesením sp. zn. 13Co/1499/2014 z 26. 05. 2016 rozsudok okresnému súdu zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie.

6. V ďalšom konaní mal okresný súd preukázané, že žalobcovia v rade 1/ až 4/ ako prenajímatelia a podieloví spoluvlastníci a žalovaný ako nájomca sporu uzavreli dňa 02. 01. 2009 zmluvu o nájme pozemku v kat. úz. V., ktorý je zapísaný na LV XXXX ako parc. XXXX/XX - X. o výmere XXXX m2, s tým, že žalovaný mal v zmysle čl. I bod 2 uvedenej zmluvy v nájme časť pozemku o veľkosti XXX m2, ktorá bola polohovo vyznačená na geometrickom pláne a bola vytýčená dňa 12. 11. 2008 v prítomnosti zástupcu nájomcu. V teréne vymedzovala plochu prenajatej časti pozemku existujúca komunikácia a oplotenie čerpacej stanice.

7. Medzi stranami nebolo sporné, že v skoršom období žalobcovia ako prenajímatelia uzavreli dňa 01. 06. 1998 zmluvu o nájme s pani T. H., ktorej prenajali časť pozemkov o celkovej výmere minimálne XXX m2 za účelom zriadenia čerpacej stanice propanbutánu, pričom predmetná časť pozemku mala byť vyznačená geometrickým plánom, ktorý mal zabezpečiť nájomca. Nájom bol dohodnutý na desať rokov od 01. 07. 1998. K ďalšej úprave vzťahov došlo na základe kúpnej zmluvy uzavretej v septembri 2005, ktorou T. H. odpredala žalovanému spoluvlastnícky podiel na hnuteľnom majetku, technologické zariadenie čerpacej stanice, zásobník, podstavec pod zásobníkom, čerpadlo, rozvod plynu, prístrešok, výdajný stojan, unimobunka, oplotenie a inžinierske siete.

8. Žalovaný spochybňoval platnosť dodatku k zmluve o nájme, ktorý zmluvné strany uzavreli dňa 02. 01. 2009, v ktorom dohodli úhradu za užívanie pozemku za obdobie do 31. 12. 2008 v sume 3.485,36 EUR (105.000 Sk) aj vyrovnanie dlhu po predošlej nájomníčke pani H. vo výške 3.319,39 EUR (100.000 Sk), ktorý mal nájomca uhradiť do tretieho dňa po podpise zmluvy v rozsahu XX % celkovej náhrady na účet T. J. a XX % na účet T. E. s tým, že v prípade omeškania s plnením bol dohodnutý úrok z omeškania 0,02 % z dlžnej náhrady za každý deň omeškania. Žalovaný tvrdil, že dlh 3.319,39 EUR (100.000 Sk) má uhradiť predchádzajúca nájomníčka pani H., ktorá bola vypočutá ako svedkyňa a ktorá výšku dlhu na nezaplatenom nájomnom nespochybňovala. Súd nemal preukázané iba jej rozporné tvrdenia, že jej nájom mal skončiť dohodou resp. že mal skončiť 01. 07. 1998 uplynutím zmluvne dohodnutej doby.

9. Okresný súd zistil, že nájomníčke T. H. skončil dohodnutý nájom pozemku na základe výpovede zo zmluvy o nájme, ktorú zaslali prenajímatelia listom z 27. 07. 2006 a v ktorom ako dôvod uvádzali nezaplatené nájomné do 03. 07. 2006 vo výške 83.598 Sk. Výpoveď z nájmu bola doručená opakovane z dôvodu, že nájomníčka si nepreberala písomnosti. V zmluve o nájme zo dňa 01. 06. 1998 bola v čl.

VI bod 4 dohodnutá výpovedná doba 15 dní a v čl. VI bod 5 fikcia doručenia v prípade neprevzatia písomnosti doručovanej poštou. Na základe uvedeného začala výpovedná doba plynúť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede a nájom pani H. skončil dňa 15. 10. 2006, dokedy malo byť vyplatené aj neuhradené nájomné.

10. Pokiaľ ide o nárok uplatnený proti žalovanému titulom dodatku k zmluve o nájme pozemkov, ktorým sa žalovaný zaviazal vyrovnať dlh po pani H. vo výške 3.319,39 EUR (100.000 Sk), okresný súd zistil, že nešlo o dohodu o urovnaní. Tento dodatok neuzavrela dlžníčka T. H., a zo strany žalovaného došlo k platnému pristúpeniu k záväzku bez súhlasu dlžníka podľa § 533 Občianskeho zákonníka. Pristúpením k záväzku nevznikol nový dlh. V čase výpovede z nájmu T. H. dlhovala na nájomnom do 03. 07. 2006 sumu 83.598 Sk. Keďže nájomné za štvrťrok sa malo platiť vo výške 27.866 Sk, ku dňu skončenia nájmu (15. 10. 2006) bol jej dlh na nájomnom viac ako 100.000 Sk ( k 31. 10. 2006 by to bolo 111.464 Sk). Zmena v osobe dlžníka nemala vplyv na plynutie premlčacej doby, ktorá začala plynúť dňom nasledujúcim po splatnosti nájomného. Splatnosť bola v nájomnej zmluve s T. H. dohodnutá štvrťročne, vždy do tretieho dňa prvého mesiaca príslušného štvrťroka, takže žalovaný nárok bol splatný do 03. 10. 2006. Keďže žalovaný vzniesol námietku premlčania a žaloba bola podaná na súde 27. 10. 2010, v tejto časti bol nárok žalobcov premlčaný uplynutím trojročnej premlčacej doby. Z dôvodu premlčania okresný súd žalobu v tejto časti zamietol.

11. Ďalej sa žalobcovia domáhali zaplatenia sumy 3.485,36 EUR (105.000 Sk) za užívanie pozemkov žalovaným po skončení nájomnej zmluvy s pani H., v období od 16. 10. 2006 do 31. 12. 2008, kedy pozemok užíval žalovaný bez uzavretia riadnej nájomnej zmluvy, ktorú strany sporu uzavreli až od 02. 01. 2009. Žalovaný užíval technologické zariadenie od septembra 2005 v zmysle kúpnej zmluvy, ktorú uzavrel s pani H., preto mu vznikla povinnosť zaplatiť aj za užívanie nehnuteľností. Žalovaný dodatok k zmluve podpísal, pri podpise nenamietal žiadne okolnosti vyplývajúce z užívania nehnuteľnosti žalovaným do 01. 01. 2009 bez právneho dôvodu a bezdôvodného obohatenia. Strany si v dodatku zo dňa 02. 01. 2009 upravili sporné práva, došlo medzi nimi k dohode o urovnaní, v zmysle ktorej sa dohodli na náhrade za užívanie pozemku vo výške 3.485,36 EUR (105.000 Sk), ktorú bol žalovaný povinný zaplatiť do 3. dňa po podpise zmluvy, t. j. od 06. 01. 2009 odkedy bol žalovaný v omeškaní s dohodnutým plnením. V tejto časti by nebola žalovaná pohľadávka premlčaná ani v prípade, že by išlo dvojročnú subjektívnu lehotu na vydanie bezdôvodného obohatenia, lebo žaloba bola podaná 27. 10. 2010. Pri špecifikácii výšky plnenia okresný súd vychádzal zo spoluvlastníckych podielov žalobcov a ďalej z úhrad, ktorými žalovaný v priebehu konania každému zo žalobcov čiastočne plnil na základe predošlého rozsudku z 21. 03. 2012. S prihliadnutím na čiastočné plnenie žalovaného okresný súd rozhodol o zvyšku tak, že 1/ žalobkyni. ktorá je spoluvlastníčkou v podiele 1, prislúcha 844,21 EUR (1.742,67 - 898,46), 2/ žalobkyni, ktorá je spoluvlastníčkou v podiele 1/8 patrí 211,06 EUR (435,67-224,61) a žalobcom v rade 2/ a 3/, ktorí sú spoluvlastníkmi v podieloch 3/16-in, patrí po 316,59 EUR (653 - 336,92). Vzhľadom na omeškanie žalovaného s peňažným plnením žalobcom priznal aj dohodnutý úrok z omeškania počítaný od 06. 01. 2009.

12. Na právne zdôvodnenie okresný súd uviedol § 100 ods. 1, § 101, § 107, § 489, § 451, § 533 a § 585 Občianskeho zákonníka. Každá strana mala v spore čiastočný úspech preto súd náhradu trov konania pomerne rozdelil podľa § 255 ods. 2 CSP. Okresný súd vychádzal z pôvodne žalovanej sumy 8.615,79 EUR na základe čoho boli žalobcovia úspešný v pomere 40,45 % a žalovaný 59,55 %. Úspešnejšiemu žalovanému priznal pomernú náhradu trov v rozsahu 19,10 % (59,55 - 45,45 = 19,10). Okresný súd rozhodol dňa 21. 11. 2011 o vyplatení svedočného vo výške 16,46 EUR z rozpočtových prostriedkov súdu, preto zaviazal obe strany sporu k náhrade týchto trov štátu podľa zisteného pomer úspešnosti.

13. Žalovaný vo včas podanom odvolaní okresnému súdu vytýkal, že sa nevysporiadal so skutočnosťou, že žalovaný žalobcom v priebehu konania plnil sumu 1.796,91 EUR spolu s príslušenstvom na základe rozhodnutia, ktoré bolo neskôr zrušené. Zo strany žalovaného tak išlo o plnenie bez právneho dôvodu, čo žalobcovia potvrdili a vyjadrenie ich zástupcu z 09. 02. 2017 treba považovať za vzdanie sa nároku s čím sa okresný súd nevysporiadal. Ďalej žalovaný zopakoval svoje námietky, že okresný súd žalobcom priznal plnenie nesprávne na základe neplatného zmluvného dodatku, lebo sporný zmluvný dodatok uvádza odplatu bez špecifikácie pozemku a obdobia, za ktoré sa má náhrada platiť. Z dodatku nevyplýva, že sporný záväzok na zaplatenie bezdôvodného obohatenia za užívanie pozemku od 16. 10. 2006 do 31. 12. 2008 sa nahrádza novým záväzkom s lehotou splatnosti 05. 01. 2009, uvedená lehota je lehotou technickou, ktorá nemohla ovplyvniť plynutie lehoty splatnosti jednotlivých sporných nárokov na

zaplatenie bezdôvodného obohatenia za užívanie pozemku, ktoré vznikalo samostatne, každý deň od 16. 10. 2006 do 31. 12. 2008 a na dennom základe sa bezdôvodné obohatenie premlčalo v subjektívnej dvojročnej premlčacej dobe. Sporný dodatok pripravili žalobcovia a jeho nezrozumiteľnosť ide na ich ťarchu. Vzhľadom k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci a neexistenciu záväzkového vzťahu, súd nesprávne aplikoval trojročnú premlčaciu dobu. Z uvedených dôvodov navrhol rozsudok okresného súdu zmeniť a žalobu zamietnuť.

14. Žalobcovia vo včas podanom odvolaní proti výroku o trovách konania namietali, že okresný súd mal posudzovať pomer úspešnosti strán sporu len v rámci žalovanej sumy 6.804,75 EUR a nemal vychádzať z pôvodne žalovanej sumy 8.615,79 EUR, lebo žalobcovia čo do sumy 1.811,06 EUR, vrátane príslušenstva zobrali žalobu späť v rozsahu plnenia úhrady žalovaného po podaní žaloby. Napriek uvedenému plneniu žalobcovia nemohli pristúpiť k čiastočnému späťvzatiu žaloby z dôvodu, že žalovaný naďalej popieral oprávnenosť nároku a v prípade (ďalšieho) čiastočného späťvzatia žaloby vo výške 1.796,91 EUR (898,46+224,61+336,92+336,92 =1.796,91) by došlo k premlčaniu nároku, kedy by sa žalovaný mohol domáhať vrátenia plnenia z dôvodu bezdôvodného obohatenia. Ak by súd vychádzal z toho, že predmetom konania bola sumy 6.804,75 EUR, žalobcovia boli úspešný vo výške 3.485,36 EUR čo zodpovedá pomeru 51,2 % a teda žalobcom patrí náhrada trov v pomere 2,4 %, alebo súd nemal žiadnej strane náhrada trov priznať. Ak súd vychádzal z pôvodne žalovanej sumy 8.615,79 EUR, mal k úspechu žalobcov v sume 3.485,36 EUR pripočítať plnenie žalovaného v sume 1.811,06 EUR, čo spolu zodpovedá sume 5.296,40 EUR, kedy je pomer úspechu žalobcov 61,47 % a žalovaného 38,53 % a v takom prípade by žalobcom patrila náhrada trov v pomere 22,94 %.

15. Žalobcovia vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedli, že vykonanie čiastočnej úhrady v priebehu pojednávania súviselo s posúdením, či v tejto časti majú zobrať žalobu späť, pričom judikatúra dávala žalobcom výklad deklaratórnosti zrušeného rozsudku, takže išlo o plnenie bez právneho dôvodu. Na druhej strane žalovaný namietal absolútnu neplatnosť dodatku k zmluve o nájme, takže späťvzatie žaloby by mohlo znamenať premlčanie tohto nároku a nemožnosť jeho vymáhania. Ďalej žalobcovia uviedli, že sporný dodatok k zmluve o nájme pozemku zo dňa 02. 01. 2009 bol vyhotovený podľa požiadaviek predsedu predstavenstva žalovaného, pána D. D., ktorý dodatok uzavrel a podpísal a ktorý z pôvodného návrhu zmluvy o nájme žiadal vypustiť urovnanie nedoriešených právnych vzťahov a pohľadávok za predošlé obdobie a riešiť ich v tomto dodatku, ktorý bol určitým kompromisom, s ktorým súhlasili obe strany. V skutočnosti teda sporný zmluvný dodatok nepripravili žalobcovia a tento len pisársky vyhotovil manžel žalobkyne v 1/ rade na výslovné želanie pána D.. Predstaviteľ štatutárneho orgánu žalovaného nesie za jeho obsah takú zodpovednosť, ako aj žalobcovia. Z uvedených dôvodov navrhli rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej potvrdiť.

16. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 prejednal odvolania žalovaného aj žalobcov v medziach daných ust. § 379 a § 380 a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contr. rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1, ods. 2 potvrdil, pretože je vo výroku vecne správny.

17. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 585 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dohodou o urovnaní môžu účastníci upraviť práva medzi nimi sporné alebo pochybné. Dohoda, ktorou majú byť medzi účastníkmi upravené všetky práva, sa netýka práv, na ktoré účastník nemohol pomýšľať. Podľa § 585 ods. 3 Občianskeho zákonníka, doterajší záväzok je nahradený záväzkom, ktorý vyplýva z urovnania.

Podľa § 34 Občianskeho zákonníka, právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

Podľa § 191 ods. 1 dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

Podľa § 191 ods. 2 vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak.

18. Odvolanie žalovaného nebolo dôvodné. Okresný súd správne vychádzal zo zistenia, že žalovaný užíval pozemok vo vlastníctve žalobcov na základe toho, že od septembra 2005 sa stal výlučným vlastníkom čerpacej stanice, ktorá sa na pozemku nachádzala a to v zmysle kúpnej zmluvy, ktorú ešte v roku 2005 uzavrel s predošlou nájomníčkou pozemku. Žalovaný nespochybnil, že po kúpe technologického zariadenia od predošlej nájomníčky pozemku aj fakticky vstúpil do užívacích práv a povinností a preto mu vznikla povinnosť platiť úhrady za užívanie nehnuteľností, inak na jeho strane vznikalo bezdôvodné obohatenie, ktoré bolo v Dodatku k zmluve o nájme pozemku zo dňa 02. 01. 2009 (č. l. 18) riadne identifikované. To že strany sporu mali záujem svoje existujúce právne vzťahy upraviť vyplýva z toho, že riadnu nájomnú zmluvu pozemku uzavreli od 02. 01. 2009. Žalobcovia hodnoverne vysvetlili obsah aj dôvod uzavretia dodatku k zmluve o nájme a okresný súd vysvetlil, prečo túto zmluvu považoval za platný a zrozumiteľný právny úkon ako dohoda o urovnaní.

19. Odvolací súd nemá dôvod pochybovať o tom, že uvedenou zmluvou bol formou urovnania, vysporiadaný splatný záväzok žalovaného, vyplývajúci z užívania časti pozemku vo vlastníctve žalobcov, ktorý žalovaný využíval v súvislosti s prevádzkou čerpacej stanice za čas od skončenia nájmu pozemku po predošlej nájomníčke do uzavretia novej nájomnej zmluvy, kedy na strane žalovaného vznikalo bezdôvodné obohatenie. Okresný súd správne vychádzal z nesporne zistených skutočností a správania sa zmluvných strán v čase uzavretia spornej zmluvy. Základným princípom výkladu zmluvy je priorita takého výkladu, ktorý rešpektuje autonómiu zmluvných strán, ktorý vychádza z rešpektovania povahy súkromného práva, spoločenskej a hospodárskej funkcie posudzovanej zmluvy. Keďže žalovaný nepreukázal žiadne dôvody neplatnosti zmluvy, na základe ktorej je povinný žalobcom plniť a preukázateľne je v omeškaní s peňažným plnením, odvolací súd rozsudok okresného súdu v napadnutej časti potvrdil.

20. Odvolací súd nepovažuje za dôvodné ani odvolanie žalobcov, ktorí čiastočné späťvzatie žaloby odôvodnili plnením žalovaného v tej časti, v ktorej boli žalobcovia úspešní, čo ale nemení pomer úspechu strán v spore, ktorý okresný súd zistil správne, keď vychádzal z pôvodne žalovanej sumy 8.615,79 EUR.

21. Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým okresný súd vo zvyšku žalobu zamietol ostáva nedotknutý.

22. O nároku na náhradu trov konania súd rozhoduje v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 1 . V odvolacom konaní boli podľa § 255 ods. 1 úspešní žalobcovia, ktorí majú nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. Podľa § 262 ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

23. Rozhodnutie senátu bolo prijaté v pomere hlasov 3 : 0. Rozhodnutie senátu bolo prijaté v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 .

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 .

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 .

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 .

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 .

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 .

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 .

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .