Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_16T-71-2017.pdf
PDF · 205.95 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-16T/71/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Piešťany, v senáte zloženom z jeho predsedu Mgr. Pavla Macháča a prísediacich Ing. Vladimíra Turana a Mgr. Kataríny Menyhardt v trestnej veci obžalovaného A. L., pre zločin krádeže podľa § 212 odsek 1, odsek 3 písmeno b), odsek 4 písmeno b) Trestného zákona s použitím § 138 písmeno e) Trestného zákona a iné, na hlavnom pojednávaní konanom 23. mája 2018, takto
rozhodol:
O b ž a l o v a n ý
A. L., narodený XX.XX.XXXX v F., trvalé bydlisko F.K., toho času vo výkone trestu odňatia slobody v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Leopoldov,
s a u z n á v a z a v i n n é h o , ž e
napriek tomu, že bol uznaný vinným trestným rozkazom Okresného súdu Trnava spisová značka 0T/139/2015 zo dňa 21.07.2015, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 21.07.2015, za prečin krádeže podľa § 212 odsek 2 písmeno a), odsek 3 písmeno b) Trestného zákona, za čo mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 7 (sedem) mesiacov, na ktorého výkon bol zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia, a napriek tomu, že bol uznaný vinným trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava 3 spisová značka 3T/48/2016 zo dňa 08.03.2016, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 30.03.2016, za prečin krádeže podľa § 212 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona a iné, za čo súd upustil od uloženia súhrnného trestu vzhľadom na odsúdenie Okresného súdu Piešťany spisová značka 1T/160/12 zo dňa 09.09.2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 17.04.2014 v spojení s uznesením Krajského súdu Trnava spisová značka 6To/120/2013 zo dňa 17.04.2014, v čase medzi 01:15 hodinou až 03:15 hodinou dňa 29.01.2017 v D., na ulici D. D., vošiel presne nezisteným spôsobom do nebytových priestorov suterénu rodinného domu číslo XXXX/X, kde presne neustáleným prineseným predmetom páčením odstránil petlicu uzamknutia latkových dverí pivnice patriacej k bytu C. G., po otvorení ktorých vošiel neoprávnene do vnútra tejto pivnice, odkiaľ zobral a vyniesol von veci, a to vonkajšie záhradné čerpadlo značky Settegarden 800, vibračnú tmavozelenú brúsku značky Black & Decker 300, vibračnú žltozelenú brúsku značky Bosch 350 W, akumulátorovú vŕtačku značky Parkside, teplovzdušnú pištoľ 2000 W, elektrickú vŕtačku 500 W, delta brúsku značky Ferm, brúsku na vrtáky značky Parkside, záhradné čerpadlo žltej farby značka River Garden 750, 1 sadu frézok do dreva, 1 sadu frézok do tehly, 1 sadu nástrčkových kľúčov zvaných golasada a ďalej neoprávnene vošiel cez neuzamknuté dvere pivnice patriacej k bytu Y. Š. do jej vnútra, odkiaľ neoprávnene zobral a vyniesol von elektrickú ručnú kotúčovú pílu červenej farby, po čom všetky tieto veci, okrem uvedeného čerpadla značky Settegarden 800, ktoré z presne nezistených dôvodov zanechal voľne stojace na chodbe vedúcej k pivniciam, vo vopred pripravených taškách prepravil v D. k hotelu Y., kde ich následne uschoval v izbe číslo XXX tohto hotela, ktorú v tom čase užíval so súhlasom osoby jej prenajímateľa, čím poškodenému C. G. spôsobil škodu krádežou vo výške 302,40 Eur a poškodením petlice vo výške 15 Eur a poškodenému Y. Š. škodu krádežou vo výške najmenej 106,80 Eur, t e d a
- prisvojil si cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a spôsobil tak malú škodu a čin spáchal hoci bol za taký čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdený a čin spáchal závažnejším spôsobom konania - vlámaním a
- neoprávnene vnikol do obydlia iného,
č í m s p á c h a l
- zločin krádeže podľa § 212 odsek 1, odsek 3 písmeno b), odsek 4 písmeno b) Trestného zákona s použitím § 138 písmeno e) Trestného zákona a
- prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 odsek 1 Trestného zákona.
Z a t o s a o d s u d z u j e
podľa § 212 odsek 4 Trestného zákona, za použitia § 37 písmeno h), písmeno m), § 38 odsek 2, odsek 4, § 41 odsek 1, § 43 Trestného zákona, na ďalší úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 7 (sedem) rokov nepodmienečne. Podľa § 48 odsek 2 písmeno b) Trestného zákona sa na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Podľa § 60 odsek 1 písmeno b) Trestného zákona sa mu ukladá trest prepadnutia veci a to:
- 1 ks čiernej plátennej tašky s obsahom l ks tmavá kukla s výrezom na oči a 1 pár záhradných rukavíc,
- 1 ks červeno čierny pajser o dĺžke 48 cm,
- 3 ks skrutkovačov
- 1 ks kladivko na sklo červenej farby o dĺžke 15 cm,
- 1 ks kladivko tesárske s čiernou rúčkou o dĺžke 26 cm,
- 1 ks skrutkovač s bitmi s čierno žltou rúčkou o dĺžke 27 cm,
- 1 ks červeno čierny pajser o dĺžke 30 cm,
- 1 ks hasiaci kľúč s čiernou rúčkou o dĺžke 31 cm,
- 1 ks pákové nožnice červenej farby s čiernymi rúčkami o dĺžke 61 cm,
- 1 ks pajser veľký červeno čierny o dĺžke 70 cm
- 1 ks kufrík s detským motívom o rozmeroch 65 cm x 23 cm x l0 cm s obsahom 32 zväzkov kľúčov, niekoľko samostatných kľúčov, jeden zväzok troch šedých diaľkových ovládačov, jeden zväzok AUDI kľúčov, jeden kľúč zn. Mercedes, jeden ks kľúča Citroen s bezpečnostným kľúčom, tri samostatné bezpečnostné kľúče, 3 motýľkové bezpečnostné kľúče a z toho dva o dĺžke 6,5 cm, jeden o dĺžke 16,5 cm a
- veľká cestovná taška čiernej farby so zapínaním na zips s dvoma ušami, dvoma kolieskami o dĺžke 70 cm. Podľa § 60 odsek 6 Trestného zákona sa vlastníkom prepadnutých vecí stáva štát.
Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku sa obžalovaný zaväzuje nahradiť poškodeným
- Y. Š., nar. XX.XX.XXXX, trvalé bydlisko D., E. XXX/X, škodu vo 106,80 Eur a
- C. G., nar. XX.XX.XXXX, trvalé bydlisko D., D. D. XXXX/X, škodu vo výške 317,40 Eur.
Podľa § 288 odsek 2 Trestného poriadku sa poškodení Y. Š. a C. G. odkazujú so zvyškom nárokov na náhradu škody na civilný proces.
odôvodnenie:
Okresná prokuratúra Piešťany podala na tunajší súd 13. júna 2017 obžalobu sp. zn. Pv 73/17/2204 (ďalej len obžaloba) na A. L. pre skutok opísaný v obžalobe právne kvalifikovaný ako zločin krádeže podľa § 212 odsek 1, odsek 3 písmeno b), odsek 4 písmeno b) Trestného zákona s použitím § 138 písmeno e) Trestného zákona a prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 odsek 1 Trestného zákona. K dokazovaniu
Na hlavnom pojednávaní súd vykonal dokazovanie výsluchmi obžalovaného, poškodených, svedkov, znalca a oboznámil čítaním listinné dôkazy založené v spise, ktoré budú ďalej v texte bližšie špecifikované. Obžalovaný pri výsluchu na hlavnom pojednávaní 06.09.2017 uviedol, že skutok kladený mu za vinu v obžalobe nespáchal. Veci, ktoré boli u neho zaistené pri domovej prehliadke neukradol, ale ich spolu s F. H. kúpili. Obžalovaný uviedol, že nakoľko v noci nemohol spať, nudil sa, tak sa šiel v kritický čas poprechádzať po meste, kde náhodne stretol dvoch mladých mužov, ktorých nepoznal, lebo nikdy predtým ich nevidel. Stretol ich práve vtedy, keď telefonoval s F. H., bola to náhoda. Títo mu ponúkali na predaj nejaké veci, ktoré mali naložené v dvoch taškách. F. H. povedal, že ich pozná a príde za nimi. Hovorili po slovensky, mali od 25 do 30 rokov, nemali žiaden prízvuk, zrejme narkomani, ale to nevie, iba si to myslí, že veci predávali, aby mali na drogy. Čo mali v tých taškách, to nevedel, vraveli mu, že je tam nejaké náradie, on sa do tašiek pozeral až na hoteli, na mieste sa do nich pozeral F. H.. Obžalovanému to prišlo podozrivé, ale chcel tie veci, lebo nebol zárobkovo činný a myslel si, že sa na tom bude dať zarobiť. Vraveli mu, že tie veci nie sú z trestnej činnosti. Tak zavolal F. H., aby pre tie veci prišiel. Či s F. H. boli oni dohodnutí, to obžalovaný nevedel, F. H. ich ale osobne poznal, rozprával sa s nimi a dohodol to. Ako dlho obžalovaný čakal s tými mužmi, kým tam F. H. príde, to nevie, bolo to pár minút. Bavili sa o tých veciach, o inom sa nebavili. Obžalovaný dal 50 Eur F. H., koľko dal celkovo tým dvom mužom F. H., to obžalovaný nevie. Veci následne naložili do auta a odviezli do hotela Y., jednu tašku si nechal obžalovaný, druhú si vzal F.Š. H.. Veci, ktoré boli u neho nájdené pri domovej prehliadke, boli následne vrátené poškodeným. Taktiež dodal, že namieta výšku škody, lebo hodnota vecí nebola vydokladovaná blokmi o kúpe. Škoda je neúmerná tomu, čo uvádza obžaloba, preto žiada „pribrať súdneho znalca o vyčíslenie amortizácie a následne prekvalifikovať jeho skutok do nižšieho odstavca.“ Poukázal na to, že v čase, keď ho brali do väzby, hodnota vecí bola 500 Eur, neskôr už len 280 Eur. Osobne si myslí, že hodnota mohla dosahovať najviac 100 Eur, určite viac nie, lebo vie, po čom idú použité veci. K osobným a ani majetkovým pomerom sa nebude vyjadrovať. Uviedol, že v kritickom čase mal na sebe tepláky alebo rifle, bundu a tenisky. Bledá farba teplákov aj tenisiek. Bunda bola asi modrá. Na návrh prokurátora bola postupom podľa § 258 odsek 4 Trestného poriadku prečítaná výpoveď obžalovaného z prípravného konania, v ktorej obžalovaný uviedol, že k tomu, čo je napísané vo výroku uznesenia o vznesení obvinenia sa priznáva, uznáva svoju vinu a skutok ľutuje, namieta ale výšku škody, lebo tá píla nestojí 200 Eur. Ku skutku bližšie uviedol, že bol vtedy v noci na ulici D. D. v D.. Keď sa tadiaľ prechádzal, uvidel na jednom dome otvorené dvere, tak tam vošiel. Mal so sebou aj baterku, ktorou si svietil, išiel do suterénu, kde videl pivnicu s takými latkovými dverami, zamknutú len visacím zámkom cez pelicu, tak so svojim šroubovákom tú petlicu vylomil a vošiel do tej pivnice, tam našiel to náradie, presne to čo je napísané v uznesení. Potom si všimol ešte jednu miestnosť, ktorá nebola zamknutá a z nej zobral elektrickú ručnú kotúčovú pílu červenej farby. Tieto veci si naložil do veľkej športovej tašky s logom NIKE, ktorú si tam priniesol a ešte do jednej tašky, čo zaistili pri domovej prehliadke. Túto druhú tašku našiel v tej pivnici, z ktorej zobral väčšiu časť náradia. Veci si vyniesol von, potom sa ešte raz vrátil, lebo chcel zorať aj to čerpadlo, čo sa mu nezmestilo do tašky a nechal ho pred pivnicami, ale vtedy ho tam niekto vyrušil, nejaký chalan, asi sused. On si ho nevšímal, ani ho nevie opísať. Potom hlavnými dverami vyšiel von a išiel k hotelu Š., kde ho čakal F. H. na aute F. V.. V aute s ním bola M., jej priezvisko nevie, videl ju prvý krát, ona šoférovala. Do auta naložil tie dve tašky s tým náradím a odviezli sa k hotelu Y.. Tam všetci vystúpili z auta , on si zobral tie tašky a išli všetci traja hore na izbu. Chvíľu boli na izbe a potom všetci spolu odišli. Jednu z tých tašiek s náradím, v ktorej bola priamočiara píla, nejaká vibračná brúska a ešte niečo, dal F. H., ktorý si ju nepýtal, ale si ju zobral. Obžalovaný mu ju dal za to, že mu pomohol a odviezol ho. Veci plánoval predať, aby mal na bývanie. Rozpory vo výpovediach obžalovaný odôvodnil tak, že pri prvotnej výpovedi bol v cele policajného zaistenia, kde mu prišlo zle, bola pre neho sanitka, bol aj v nemocnici. Výpoveď mu nadiktovala vyšetrovateľka a sľúbila mu, že ho pustí domov, keď to podpíše. Vraveli mu, že ak sa prizná a oľutuje, že mu dajú dohodu, že majú proti nemu nezvratné dôkazy. Chcel byť na slobode, lebo mal sľúbenú prácu a chcel sa aj doliečiť, o čom sú listinné dôkazy v spise. V prípravnom konaní sa potom pridržiaval výpovede, lebo mu to poradil obhajca. Povedať pravdu sa rozhodol až pri uzatváraní spisov (pri preštudovaní vyšetrovacieho spisu) a teraz na hlavnom pojednávaní. Svedok poškodený Y. Š. pri výsluchu na hlavnom pojednávaní 06.09.2017 uviedol, že obžalovaného nepozná, nikdy predtým ho nevidel. Je spoluvlastník nehnuteľnosti v D. na ulici D. D. číslo XXXX/X. Keď je na Slovensku, tak sa tam zdržuje, inak pracuje v Rakúsku ako zubný technik. Je to rodinný dom, trojpodlažný, sú v ňom tri byty a dole v suteréne sú pivnice. Keďže sú viacerí majitelia domu, tak sa v užívaní nebytových priestorov v pivnici striedajú, nemajú to presne zadefinované, je to vec ich dohody.
Dňa 29.01.2017 bol do neskorých nočných hodín vonku, domov prišiel okolo 3,00 hod. ráno a šiel si ľahnúť. Pamätá si, že vchodové dvere do rodinného domu boli zatvorené, neboli síce zamknuté, ale na nich je zvonku aj zvnútra guľa, dajú sa preto otvoriť jedine kľúčom. Potom mu asi o hodinu volali, že sa niekto vlámal do domu a nech príde k pivnici, kde došlo ku krádeži. Po príchode sa na mieste nachádzala hliadka polície. Páchateľ prišiel cez vchodové dvere, pokazil aj zámok, sused ho musel vymeniť. Následne zistil, že z jeho drevárne bola odcudzená ručná elektrická kotúčová píla, iné veci odcudzené neboli. Pivnicu mal uzamknutú, ale dreváreň nezamykal. Píla bola elektrická, zakúpená v roku 2016 za sumu približne 100-150 Eur, skôr tých 150 Eur, bola červenej farby. Už si nepamätá, či ju kúpil v akcii. Našiel aj škatuľu od tej píly, dal ju poisťovaciemu agentovi, či z poisťovne aj dostal nejaké peniaze za tú pílu, si nepamätá. Pílu kúpil v hobymarkete v Bratislave, použil ju len pár krát, dokopy 3 až 5 hodín prevádzkového času. Nebola rozheganá, preto si ju cení na 150 Eur. K námietke obžalovaného, že také použité píly idú po 30 Eur poškodený uviedol, že v takom stave ako ju mal on by ju za 30 Eur nekúpil. Dodal, že on nepotrebuje na tejto veci zbohatnúť, keby chceli, mohli si nechať na faktúru odbornou firmou vymeniť aj poškodený zámok na vchodových dverách, stálo by to omnoho viac ako tých 15 Eur, čo si uplatnili. Svedok poškodený C. G. pri výsluchu na hlavnom pojednávaní uviedol, že obžalovaného nepozná. Uviedol, že je spoluvlastník nehnuteľnosti v D.K., D. D. číslo XXXX/X, že v čase spáchania skutku bol s manželkou na ceste z dovolenky, vrátili sa v pondelok 30.1.2017. Po skutku mu volal syn G., že keď išiel fajčiť na dvor, tak stretol niekoho, koho nepozná a ten sa mu prihovoril, že „ahoj kamarát“, lebo si zrejme myslel, že je to obytný dom. Ale oni sa tam všetci poznajú, lebo tam býva len rodina. Nikto cudzí sa tam nevyskytuje. V katastri je to tiež vedené ako rodinný dom. Sú tam tri byty a asi 7 pivníc. V tom počte 7 sú aj pivnice, aj drevárne. Po príchode domov prehľadal pivnicu a zistil, čo všetko mu bolo odcudzené. Veci mal v pivnici v zadnej miestnosti, ktorá bola zabezpečená visiacim zámkom. Páchateľ to vylomil, aby sa tam dostal, teda petlica bola poškodená, dvere na pivnici boli vylomené. On si to opravil sám, stálo ho to asi 15 Eur, keď neráta hodnotu práce. Odcudzené mu boli vibračné brúsky zn. Bosch a Black and Decker, delta brúska FERM, teplovzdušná pištoľ, 500W vŕtačka značku nevie, gola sada, akumulátorová vŕtačka značky Parkside, brúska na vrtáky značky Parkside, jedno záhradné čerpadlo, druhé nestihol odniesť. Boli tam aj frézky do dreva, do muriva. Vrátené mu bolo záhradné čerpadlo žlté a vibračné brúsky Bosch, Black and Decker a delta brúska FERM a brúska na vrtáky Parkside. Sú to staršie veci, ale boli vždy v dobrom stave, lebo to používal len na rekonštrukciu bytu. Keď si ich má znova kúpiť, musí ich kúpiť za plnú cenu. Nadobúdacie ceny si presne nepamätá. Pri výsluchu na polícii si to napísal na papier, všetko to boli veci okolo 30 - 40 Eur, teraz sa už bližšie k veciam a ich cene nevie vyjadriť. Bloky od týchto vecí už nemá, boli po záruke. Dom je poistený, náhradu škody si v poisťovni zatiaľ neuplatnil. Páchateľ sa podľa neho do vnútra rodinného domu dostal tak, že poškodil resp. vypáčil elektromagnetický zámok na vchodových dverách, lebo inak sa tam dostať nedá. Na tom zámku aj na dverách boli ryhy, vrypy. Keď to opravoval, bolo to tam vidieť, opravoval to svojpomocne. Zámok len opravil a vložku FAB na kľúče dal druhú. Či mu zmizla aj nejaká taška nevie, boli tam nejaké vyradené tašky. Všimol si, že na chodbe boli rozsypané tenisové loptičky, tak predpokladá, že boli v nejakej taške, ale nie je si tým istý, lebo tie tašky boli určené na vyhodenie. Sused Y. Š. mal kotúčovú pílu, mal ju v drevárni, chystal si ňou drevo do krbu, ktorý má v byte. Dreváreň nemával zamknutú. Svedok poškodený C. G. pri dopočutí na ďalšom hlavnom pojednávaní uviedol, že u neho medzičasom nenastala žiadna zmena. Škodu si v poisťovni neuplatnil a žiadne záručné listy od odcudzených vecí už nenašiel. Dodal, že niektoré veci zdedil po svojom svokrovi, aj preto záručné listy nemá. Čo sa týka píly Y. Š., bola to tmavočervená kotúčová píla zn. Black&Decker, ktorou pílil drevo na kúrenie, bola dosť silná, presný výkon motora - watty nevie. Bývala položená na stojane na pracovnom stole. Išlo o ručnú kotúčovú pílu, nebola nejako pripevnená k tomu stolu. Svedkovi poškodenému bola ukázaná fotodokumentácia z domovej prehliadky u svedka F. H. realizovanej v inej trestnej veci, pričom svedok poškodený uviedol, že na predloženej fotodokumentácii nespoznáva žiadne veci, ktoré by mu patrili. Svedok G. G. pri výsluchu na hlavnom pojednávaní uviedol, že obžalovaného nepozná. Býva v D. na ulici D. D. číslo XXXX/X. Je to rodinný dom s tromi bytmi. On s rodičmi býva na prízemí, nad nimi nebýva momentálne nikto a na samom vrchu býva Y. Š.. Ďalej uviedol, že zo soboty na nedeľu 29.1.2017 bol doma, asi o 01:15 hodine si šiel do dvora zapáliť, vždy po fajčení zamyká zvnútra dvere do dvora. Potom sa vrátil a pozeral film. V čase okolo 3:15 hodine si znova išiel zapáliť cigaretu na dvor a prekvapilo ho, že dvere už boli odomknuté a dokorán otvorené. Zažal svetlo na chodbe, ktoré po 10 sekundách zhasne. Dole v pivnici niečo buchlo, počul nejaký hluk, tak šiel do bytu pre baterku, vrátil sa dole na schodisko, počul šuchot bundy, ako takej šuštiakovej, v tom sa spoza zábradlia vynoril muž v tmavomodrej prešívanej bunde s kapucňou na hlave, bol vyšší a na hladko oholený, do tváre mu nevidel. Jeho nohavice ani obuv si nevšimol, lebo stál za zábradlím, takže to nebolo dobre vidieť. Oslovil ho „ahoj
kamarát“ a začal kráčať smerom k nemu po schodisku, na čo svedok vošiel ihneď do bytu, zavrel dvere a cez kukátko pozeral, či odchádza. Vtedy si všimol, že má páchateľ v ruke mobil, lebo mu v tme svietil displej, keďže medzičasom zhaslo svetlo na chodbe. Okrem toho nič neniesol, to čerpadlo, ktoré asi niesol, zostalo dole na zemi, počul zvuk položenia, predpokladá, že položil to čerpadlo. Potom zavolal políciu, čakal na ňu v byte, hliadka prišla asi za 15 - 20 minút. Najprv prišli mestskí policajti, potom štátna polícia. Do príchodu hliadky už nezaregistroval žiaden ďalší pohyb na chodbe, bol stále pri kukátku, tak si myslí, že tam bol páchateľ sám. Pri odchode páchateľa nepočul buchnutie vchodových dverí, tie dvere búchajú takým špecifickým spôsobom, býva na prízemí kúsok od dverí, tak ten zvuk dôverne pozná. Tieto dvere nebuchli preto, lebo medzi nimi bola modrá deka. Tú deku si všimol až keď vychádzal von z bytu resp. z domu k hliadke. Svedok nevedel, či páchateľ opustil dom, preto nevychádzal z bytu až kým neprišla hliadka, tá po príchode prehľadala suterén. Zistili, že pivnica je vypáčená, na chodbe ležalo čerpadlo a bol tam nachystaný ešte jeden malý kufor, v ňom bola asi vŕtačka. Na dverách boli škrabance pri zámku. Jemu nebolo nič odcudzené, veci ktoré zmizli, boli jeho otca C. G., on sa k nim vyjadrí. Sused Y. Š. bol v kritický večer vonku, vrátil sa neskoro v noci, ale kedy presne, svedok nevie. Či zmizli nejaké tašky, to nevie. Nepamätá si ani to, či na mieste videl rozsypané loptičky. Na otázku, či spoznáva obžalovaného ako páchateľa, svedok uviedol, že pravdepodobne áno, nevie to s určitosťou, videl mu len časť od nosa smerom dole, kvôli kapucni, v tejto časti sa výzorom podobá, s určitosťou to však potvrdiť nevie, keďže do tváre mu jasne nevidel. Páchateľ bol od neho o dosť vyšší, pričom výška obžalovaného tomu približne zodpovedá. Čo sa týka hlasu obžalovaného, môže to byť jeho hlas, ale vtedy mu slová „ahoj kamarát“ povedal takým škrekľavejším hlasom, akoby mu troška preskočil hlas, zrejme preto, že ho svedok poškodený vyľakal resp. vyrušil. Svedkovi bola ukázaná fotografia bundy obžalovaného, ktorá bola zaistená pri domovej prehliadke, pričom svedok uviedol, že je to bunda, ktorú mal páchateľ v čase skutku na sebe, je si tým istý. Svedok F. H. pri výsluchu na hlavnom pojednávaní uviedol, že v kritický deň išiel zo E., viezla ho M., lebo on nemá vodičské oprávnenie, ale mal auto, trojdverovú Toyotu Corollu, tú kúpil, ale ešte na seba neprepísal. Bol s nimi aj G. R., ten vystúpil v T.. Na ceste z T. do D. mal telefonát, kto mu presne volal, to si svedok nepamätá, zdá sa mu, že obžalovaný ako prvému volal R. a ten potom volal jemu. Obžalovaný chcel, aby svedok prišiel za ním do parku niečo pozrieť. Tak sa tam odviezli. Na mieste mu obžalovaný povedal, že tam má takých dvoch „opičiakov“, ktorí majú nejaké veci na predaj a dá sa na tom niečo zarobiť. Toto sa zrealizovalo niekde tam pri hoteli Š., kúsok od L.. Obžalovaný mu povedal, že im dal 50 Eur, že chcú viacej, tak svedok im dal tiež 50 Eur, možno menej, nepamätá si, určite chcel stiahnuť z ceny, lebo vždy chce dať čo najmenej peňazí, keď chce niečo kúpiť a predať so ziskom. Živí sa tým, že lacno kúpi a drahšie predá. O pôvod vecí sa zaujíma, veci z trestnej činnosti nepredáva. K tým osobám svedok uviedol, že boli dve, nepoznal ich, ale obžalovaný ich musel poznať, jeho museli osloviť, ako sa k ním dostal, nech on povie. Lebo on s nimi riešil veci, oni volali jemu a nie svedkovi, o svedkovi nevedeli, že príde. Ani mu nikto z nich dvoch nevolal. Keby mal obžalovaný všetky peniaze pri sebe, tak svedkovi ani nevolá. Obžalovaný bol s nimi dlhšie ako svedok, ten s nimi nebol skoro vôbec. Na opakovanú otázku, či tie osoby poznal, svedok uviedol, že tomu, ktorému dával peniaze, toho určite nepoznal, ten bol aj nervózny, stále vybiehal. Toho druhého poznal z videnia, ale jeho meno nevie, nemá pamäť na mená. K popisu osôb uviedol, že ten vyšší bol asi 185 cm vysoký, ten, ktorého poznal z videnia bol menší. Čo sa týka opisu osôb, svedok má posunuté opisové schopnosti, nakoľko prekonal mozgovú obrnu. Nepamätá si tváre. Obaja mali tmavé bundy, asi aj kapucňu. Zdá sa mu, že dával peniaze tomu s kapucňou. V čom tie veci boli, svedok nevie, nepozeral sa, keď to obžalovaný dával do kufra. On sa tomu nerozumie, ľahko by ho oklamali. K opisu tých vecí sa svedok nevedel vyjadriť s poukazom na to, že tomu nerozumie, išlo o nejaké ručné náradie v počte 5 - 7 kusov, aj nejaké čerpadlo tam bolo. Obžalovaný naložil veci sám do kufra. Odišli do hotela Y., koľko sa tam zdržali nevie, potom všetci traja z izby odišli. Nejaké veci si zobral ako zábezpeku, aby mu obžalovaný vrátil tých 50 Eur a zisk mal mať tiež asi 50 Eur. Veci má doma, je ochotný ich vydať polícii, no policajti ich nechceli, že sa im nehodia. Že veci pochádzajú z trestnej činnosti nevedel, pôvod vecí riešil obžalovaný. Na ďalšiu otázku rovnakého druh svedok uviedol, že mu jeden z tých mužov vravel, že sú to veci zo stavby, na ktorej robili, že ich nevyplatili, tak ich chcú predať. Neprišlo mu divné, že veci kupuje v noci, lebo je to bežné, že v noci kupuje veci za najlepšiu cenu. Ani hodina, ani nič nenasvedčovalo tomu, že sa niečo deje, prišlo mu to normálne, on žije iný život ako bežní ľudia. Svedok uviedol, že je aktuálne trestne stíhaný a v minulosti už bol odsúdený. Na návrh prokurátora boli postupom podľa § 264 odsek 1 Trestného poriadku prečítané výpovede svedka z prípravného konania z 1.2.2017 a 6.3.2017, v ktorých oboch zhodne svedok uviedol, že v noci z 28.01.2017 na 29.01. 2017 bol v T. a v E. na aute značky Toyota Corolla striebornej farby s čiernym pruhom na prednej kapote, ktoré celý čas šoférovala M. M.. Z domu odchádzali asi o desiatej hodine
večer a z T. sa vracali až po polnoci. Ako sa vracali zo E., alebo z N. do T.K., volal obžalovaný G. R., ktorý bol s nimi, niečo od neho chcel. G. R. vyložili v T., no keď boli na ceste do D., tak volal G. R., že obžalovaný potrebuje auto a aby išli po neho. Koľko bolo vtedy hodín, to presne nevie. Povedal, že obžalovaný potrebuje niečo previesť z hotela na hotel. Následne mu volal obžalovaný a navigoval ich, aby prišli hneď k hotelu Š., ktorý je pri L.. S autom zastavili pod schodíkmi vedúcimi na terasu L., kedy prešli k labákom (cca 30 metrov od miesta činu sú M. D., s.r.o. - pozn. súdu), kde si obžalovaný naložil do auta veľkú športovú tašku, tmavšej farby, nevie čo presne a koľko toho naložil, nakoľko svedok z auta nevystupoval. Mohol naložiť maximálne 2 tašky. Potom ešte niekam odišiel. Keď sa vrátil, chcel odviezť k hotelu Y.. Pred hotelom obžalovaný z kufra vybral svoje veci a tieto vyniesol na izbu. Taška vyzerala byť ťažká. Svedok aj M. išli s ním na izbu. Na tej izbe sa chvíľu zdržali a potom všetci traja spolu odišli do herne oproti G.. Obžalovaného brali do auta niečo po tretej hodine ráno dňa 29.01.2017. Oblečenú mal asi modrú bundu a rifle alebo tepláky, obuté mal hnedé „traktorky“. Čo bolo v taškách svedok nevie povedať, len vie, že boli ťažké. Svedok vo výpovediach žiadnu komunikáciu s dvomi osobami ohľadom kúpy vecí v taškách vôbec nespomínal. Taktiež poprel, že by mu obžalovaný jednu z tašiek dal za odvoz, vôbec sa nezmienil, že by niektoré veci mal doma. Svedok uviedol, že sa mu obžalovaný priznal, že tie veci ukradol, ale kde, to mu nepovedal. Obžalovaný mal vtedy oblečenú modrú bundu, modré rifle alebo tepláky a obuté mal hnedé „traktorky“. Rozpory vo výpovediach v prípravnom konaní a na hlavnom pojednávaní svedok odôvodnil v zásade tak, že určite policajtom tie dve osoby, od ktorých to kúpili, spomínal pri výsluchu, ale oni to nezapísali, lebo ich to nezaujímalo. Motali mu hlavu inými vecami, sú to chrapúni, jednanie s políciou je veľmi ťažké, obzvlášť s D. má svedok veľmi zlé skúsenosti. Celá tá jeho výpoveď na polícii sa točila okolo toho, že mu policajti chceli prišiť neoprávnené vedenie motorového vozidla, pýtali sa dokola kto šoféroval, kto kde sedel. Chceli mu prišiť aj to, že vedel o tých kradnutých veciach, ale on o nich nič nevedel. V rovnakom duchu sa niesla aj jeho ďalšia výpoveď v prípravnom konaní. Svedkyňa M. M. pri výsluchu na hlavnom pojednávaní uviedla, že obžalovaného nepozná. O skutku nič nevie, bola len šofér. Svedka F. H. pozná asi 6 rokov, on nemá vodičské oprávnenie, tak ho v kritický deň viezla jeho autom s evidenčným číslo začínajúcim na F., išli zo E. do D.. Po ceste im volal nejaký kamarát F. H., aby ho prišli do D. vyzdvihnúť. Nič viac jej vtedy F. H. k tomu nepovedal. Svedkyňa nie je z D., nepozná to tam, ako šoféra ju navigoval F. H., išli akoby odzadu pešej zóny, okolo L. W. ku L., kde bola nejaká svadba, vonku stáli ľudia. Kamarát F. H. bol obžalovaný, videla ho prvý a posledný krát. Odstavila vozidlo pri L.Y. pri schodoch, je tam také mierne stúpanie, nevedela sa tam otočiť, zle jej išlo radenie, tak vystúpila z auta a obžalovaný auto preparkoval až k takej galérii. Ona išla k autu pešo, po ceste si zapálila, bolo to pár metrov, auto mala stále v dohľade, videla jeho svetlá, ale tam celkom vzadu ich nevidela. Keď prišla k autu, obžalovaný do kufra auta niečo naložil a zavrel kufor, nevidela, čo tam dal, lebo auto bolo otočené kufrom od nej. Čo v tom čase robil F. H., to si nepamätá, buď stál pri aute, alebo sedel v aute. Zdá sa jej, že obaja stáli len pri aute. Nevšimla si žiadne iné osoby. Keď prišla k autu, rovno do neho nasadla. Obžalovaný niekam odišiel, ešte sa pýtala, kde je. Potom ho videli ako išiel po ulici kde je L. W., kúsok odtiaľ za rohom ho naložili. Odviezli sa pred hotel Y., vystúpili z auta. Až keď obžalovanému pred Y. pomáhala vykladať z kufra auta veci, zistila, že ide o dve cestovné tašky. Trápili sa s nim, boli ťažké, no čo v nich bolo, to nevidela. Išli do hotela na izbu, ako dlho boli na izbe, to si nepamätá, možno hodinu, potom všetci spolu odišli. Zdá sa jej, že si jednu z tých tašiek potom zobral F. H.. Svedok G. R. pri výsluchu na hlavnom pojednávaní uviedol, že obžalovaného pozná, zoznámili sa v nemocnici asi 2-3 roky dozadu, pár krát sa stretli. Naposledy sa s obžalovaným osobne stretol asi mesiac pred tým ako bol zadržaný. Po jeho zadržaní v kontakte neboli. Svedok si nespomína, čo robil 29.1.2017. Následne si spomenul, že sa vtedy vracali v nočných hodinách zo E. autom spolu s F. H., ktorého už dlho pozná, a ešte jedným dievčaťom, ktoré šoférovalo. Svedok vystúpil doma v T., oni pokračovali domov do D.. Zdá sa mu, že išli na H. Toyote Corolle, tá je trojdverová alebo na Škode Octávii, už nevie. Medzičasom mu obžalovaný ako prvý buď telefonoval alebo poslal SMS, chcel odvoz. Konkrétne chcel previesť nejaké náradie, že dá svedkovi peniaze na benzín alebo náradie za náklady. Obžalovaný mu nevravel, odkiaľ tie veci má. Nakoľko svedok bol doma a nemal auto k dispozícii, tak zavolal F. H., či by on nemal čas to previezť. Či sa oni spolu stretli, to svedok už nevie, zrejme sa stretli, lebo mu F. H. krátko po zadržaní obžalovaného rozprával, že prevážali nejaké náradie, že sám má s tým problémy a obžalovaného kvôli tomu náradiu zadržali. F. H. mu spomínal aj to, že náradie mal obžalovaný kúpiť od nejakého chlapca asi na ďalší predaj. Svedok uviedol, že bol tri krát súdne trestaný za drogovú trestnú činnosť. So súhlasom strán postupom podľa § 263 odsek 1 Trestného poriadku prečítal súd výpoveď svedkyne U. T., ktorá uviedla, že je priateľkou obžalovaného, že spolu žili od leta 2016, pričom od 23.12.2016
spolu bývali v hoteli Y. v D.. Ďalej využila svoje právo a ku skutku sa odmietla vyjadriť s poukazom na pomer k obžalovanému. Svedok B. L. pri výsluchu na hlavnom pojednávaní uviedol, že je to už dávno, nič si nepamätá, nechce zavádzať súd, preto sa pridržiava výpovede z prípravného konania. Na návrh prokurátora súd postupom podľa § 264 odsek 1 Trestného poriadku prečítal jeho výpoveď z prípravného konania, v ktorej svedok uviedol, že má prenajatú časť hotela Y. v D. od spoločnosti T. Y., spol. s r .o., ktorej konateľom je jeho otec B.. B. L.. Miestnosť číslo XXX v hoteli Y. prenajal U. T., ktorá vopred zaplatila za izbu do konca februára 2017, pri platení za izbu ho upovedomila, že tam bude bývať aj jej priateľ. Žiaden z nich tam predtým nikdy nebýval. Priestor sa prenajímal ako nebytový, svedok im dal k dispozícii jeden kľúč. Ohľadom slečny U. T. a obžalovaného uviedol, že problém s nimi nemali, aj keď pozorovali, že obžalovaný často, najmä v noci, vychádza a vchádza do hotela. Často si vodil na izbu aj návštevy, prevažne mužov a to aj v noci. Jeho návštevy sa zdali trochu čudné až pofidérne. K osobe obžalovaného uviedol, že ide o muža vo veku okolo 40 rokov, vysokého asi 190 cm, chudej postavy, plešatý, v tvári nezarastený. Často chodieval oblečený v teplákoch a v zimnej bunde tmavej farby, na hlave nosieval spravidla kapucňu z mikiny alebo bundy. Určite je fajčiar. Svedok na hlavnom pojednávaní obžalovaného opoznal. Z odborného vyjadrenia vypracovaného znaleckou organizáciou C. s.r.o. pod číslom 181/2017 dňa 27.3.2017 vyplynulo, že hodnota odcudzených vecí opísaných v enunciáte rozsudku činí 304,50 Eur. Obžalovaný spochybňoval závery predmetného odborného vyjadrenia tvrdiac, že výška škody nepresiahla 266 Eur. V tomto smere doložil do spisu vlastný výpočet cien odcudzených vecí opierajúc sa o ceny z internetových obchodov. Z uvedeného dôvodu navrhol do konania pribrať znalca. Keďže výška škody má v súdenom prípade priamy vplyv na právnu kvalifikáciu skutku (rozdiel len 38,50 Eur), súd návrhu vyhovel a do konania pribral znaleckú organizáciu D., s.r.o., ktorá vypracovala 19.02.2018 znalecký posudok 038/2018. Zo záverov znaleckého posudku vyplynulo, že hodnota odcudzených vecí činí 409,20 Eur. Z toho ručná kotúčová píla poškodeného Y. Š. mala hodnotu 106,80 Eur. Z výsluchu znalca B.. B. R. vyplynulo, že sa pridržiava písomných záverov svojho posudku. Dodal, že je znalec z odboru strojárstvo, ale je aj osobou zodpovednou za výkon znaleckej činnosti v znaleckej organizácií D., s.r.o. K svojej odbornosti dodal, že ako znalec pre odbor strojárstvo je zapísaný od roku 2002. V priemere vypracuje 70 posudkov ročne sám a prostredníctvom organizácie D., s.r.o. možno ďalších 80. Závery jeho posudkov boli spochybnené len v jednom prípade, pokiaľ si pamätá. Ďalej rozviedol metodiku výpočtu, ktorú použil, táto je popísaná v posudkovej časti. Uviedol, že zisťoval obstarávaciu cenu ku dňu odcudzenia, teda k 29.01.2017, cenu zistil z vývojových grafov portálu heureka.sk, kde sa premieta cenový pohyb jednotlivých vecí. Konkrétne heureka.sk okrem vývoja cien sleduje aj priemernú cenu výrobku, to znamená, že v období sledovania cien heureka.sk sleduje aj akciové ceny, aj ceny základné a tieto priemeruje. Trhová cena je len východiskovou hodnotou pre stanovenie všeobecnej hodnoty. Takto stanovená východisková hodnota (ďalej aj VH) bola použitá pre výpočet konečných všeobecných hodnôt veci (ďalej aj VŠH). V posudku ocenil tie veci, ktoré mu určil súd, pokiaľ obžalovaný namietal, že niektoré veci nemali byť ocenené, nie je to jeho problém ako znalca. Pokiaľ obžalovaný namietal amortizáciu resp. že nebolo jasné ako často boli veci využívané, k tomu znalec uviedol, že v takýchto prípadoch stanovujú koeficient zmennosti, ktorý vyjadruje spôsob používania veci, ktorý v zmysle vyhlášky bol pre nepravidelné používanie stanovený na úrovni 1. Týmto bolo zabezpečené to, že tento koeficient neovplyvňoval výpočet základnej amortizácie a konečnej VŠH. To, že bol použitý koeficient na úrovni 1 je v prospech obžalovaného, nakoľko ak by použili iný koeficient, tak by hodnota veci vyšla vyššia. Teda ak by použili koeficient menší ako 1. Ten koeficient môže byť od 0 do 3, kde číslo 3 vyjadruje už nepretržitú prevádzku daného zariadenia. Tento koeficient má priamy vplyv na základnú amortizáciu, čiže keď sa niečo používa v dvojzmennej prevádzke, je to dvojnásobne rýchle opotrebovávané, je to koeficient 2. V trojzmennej prevádzke potom 3. Opačne keby sa snažili určiť pre tento prípad koeficient 0,5, tak by sa amortizácia zmenšila a konečná VŠH by sa tým zvýšila. Čím sa vec viac opotrebováva, tým viac klesá cena. Koeficient 1, ktorý bol použitý je z tohto pohľadu neutrálny, preto je to pre obžalovaného výhodnejšie. Znalec dodal, že na oceňovanie vecí ukradnutých z domácností používajú najčastejšie práve koeficient 1, lebo v domácnostiach je to používanie ťažko zmapovateľné, súkromná osoba nie je povinná viesť evidenciu využívania veci ako firma. Čo sa týka metodiky, znalec uzavrel, že postupovali štandardne ako v iných podobných prípadoch, lebo je bežné, že ľudia vyhadzujú doklady po skončení dvojročnej záruky, k dispozícii sú tak len informácie od poškodených, niekedy nebýva ani fotodokumentácia odcudzených vecí, ktorý bola v tomto prípade. Na otázky obžalovaného znalec uviedol, že pri čerpadle Rivergarden mali informáciu, že bolo zakúpené v roku 2014 za bližšie neurčenú hodnotu a mali výkon čerpadla 750 W. Na základe zisteného výkonu urobili prieskum trhu porovnateľných čerpadiel s týmto výkonom, pričom boli zistené trhové ceny, z ktorých
urobili aritmetický priemer s výsledkom po zaokrúhlení 150 Eur. Bolo to zistené z internetového priestoru, zrejme tiež z portálu heureka.sk. Rozsah predajných trhových cien bol od 101 do 198 Eur. Z toho bol robený ten priemer 150 Eur. K času ohodnotenia malo 3 roky, kedy hodnota po uvažovanej amortizácii bola 98 Eur. Znalec opravil, že vo výpočtoch nebola nakoniec uvažovaná ani cena 150 Eur, ale 125 Eur. V texte posudku asi ostala chyba, ale podľa tabuľky č. 2 prílohy je zrejmé, že východisková hodnota bola 125 Eur. Zohľadnili to, že sa dané čerpadlo už nevyrába a s ním sa neobchoduje. Čo sa týka metodiky ocenenia kotúčovej píly Black&Decker, položka 13, znalec uviedol, že vzhľadom na to, že k predmetnej kotúčovej píle neboli žiadne informácie okrem orientačnej nákupnej ceny, ktorú poškodený uvádzal 150 - 200 Eur, vychádzali z toho, že údaj je pravdivý. Prieskum píl smerovali na webových stránkach práve na základe nákupnej ceny od 120 do 170 Eur. Nepoužili priamo rozmedzie stanovené poškodeným, ale použili iný rozsah. V žiadnom prípade nie je možné vyhľadať vo webovom priestore kotúčovú pílu podľa farby. Vzhľadom na uvádzaný rozsah nákupnej ceny sa ustálili na závere, že sa jednalo o poloprofesionálnu až profesionálnu pílu, čo ich utvrdilo v tom, že sa budú pohybovať v tomto priestore na trhu. Píla na str. 45 je poloprofesionálne náradie. Konkrétna konečná VH bola vypočítaná ako priemer troch cien, ktoré sú uvedené na strane 45 posudku, kde sú ceny od 129,90 so 159,99 Eur a priemer týchto cien bol vyčíslený 144,95 Eur. Fotografia je len ilustračná, je to jedna z tých troch položiek, z ktorých bola vypočítaná priemerná VH. Pracovali s cenami bez DPH a preto tam asi vznikol rozdiel 1 Eur pri tom spriemerovaní. Znalec uviedol, že sa nevie vyjadriť k tomu, akej farby je hobby náradie od výrobcu Black&Decker a akej farby je profesionálne náradie od tohto výrobcu. Z odborného vyjadrenia L. E. U. K. A. z 27.4.2017, ktorá sa podľa výpisu zo živnostenského registra dlhodobo zaoberá kľúčovou službou, vyplynulo, že poškodením kovovej petlice pre visiaci zámok vznikla škoda 15 Eur. Z uznesenia o vrátení veci vydaného vyšetrovateľom 3. OV, OKP OR PZ v Trnave zo 6.4.2017, ČVS: ORP-149/3-VYS-TT-2017 Cu, vyplynulo, že obžalovanému boli vrátené 1 ks flexi brúska zn. AIRY, vŕtačka zn. OK zelenej farby o výkone 710 W, pánska šnurovacia členková obuv hnedej farby zn. K*SWISS veľkosť EU 46 a pánska zimná bunda s kapucňou tmavomodrej farby priečne prešívaná zn. Kenvelo o veľkosti XL. Z uznesenia o vrátení veci vydaného vyšetrovateľom 3. OV, OKP OR PZ v Trnave zo 11.4.2017, ČVS: ORP-149/3-VYS-TT-2017 Cu, vyplynulo, že poškodenému C. G. bolo vrátené záhradné čerpadlo žltej farby, vibračná brúska zn. Bosch zelenej farby, delta brúska zn. Ferm tmavej farby s modrým káblom a brúsku na vrtáky zn. Parkside. Z listu vlastníctva č. 5610 vedenom na katastrálnom odbore O. Ú. D. pre katastrálne územie D. bolo zistené, že stavba so súpisným číslom XXXX postavená na parcele č. XXXX, je evidovaná ako hotel. Jeho vlastníkom je spoločnosť T. Y., spol. s.r.o., X. XX, D., IČO: 17 642 876. Z výpisu z obchodného registra vyplynulo, že konateľom tejto spoločnosti B.. B. L.. Zo zmluvy o prenájme z 27.12.2011 vyplynulo, že prenajímateľ - obchodná spoločnosť T. Y., s.r.o., ako vlastník prenajala nájomcovi B.U. L. - B..L..Y., s miestom podnikania H.Ž. XXXX/XX, D., IČO: 46 476 512, časť priestorov hotela Y., okrem iného aj miestnosť č. 208, ktorá sa nachádza na 3. poschodí hotela Y., na ulici X. XX v D., v nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom území D., okres D., súpisné číslo XXXX, na parcele č. XXXX, zapísanej na LV č. XXXX. Zo zmluvy o podnájme z 30.12.2016 vyplynulo, že nájomca B. L. - B..L..Y., dal do podnájmu U. T. miestnosť č. XXX nachádzajúcu sa v hoteli Y.. Zo zápisnice o domovej prehliadke vyplynulo, že dňa 2.2.2017 v čase od 16:43 hodiny do 17:30 hodiny bola zrealizovaná v obydlí obžalovaného domová prehliadka, konkrétne v miestnosti č. XXX nachádzajúcej sa na 3. poschodí hotela Y., na ulici X. XX v D.. U. T. ako podnájomca v rámci výzvy na vydanie veci uviedla, že netuší o čo ide a obžalovaný ako užívateľ obydlia uviedol, že veci uvedené v príkaze má a dobrovoľne ich vydá. Prehliadku vykonal vyšetrovateľ spolu s technikom a policajtmi. Domová prehliadka bola vykonaná za účasti nezúčastnenej osoby C. D. na základe príkazu na domovú prehliadku vydaného sudcom pre prípravné konania Okresného súdu Piešťany z 2. februára 2017 pod sp. z. O.-D.-H.-X-X/XXXX-O.-U., príkaz bol riadne odôvodnený a pri prehliadke doručený (č. l. 174 a nasl.). Tieto listiny boli na hlavnom pojednávaní riadne oboznámené. Súd na hlavnom pojednávaní oboznámil aj fotodokumentáciu z domovej prehliadky, na ktorej sú zadokumentované zaistené veci. Rovnako súd na hlavnom pojednávaní prehral kamerové záznamy. Analýzou poskytnutých kamerových záznamov z bezpečnostných kamier MsP v D. bolo zistené, že na kamerovom zázname označenom ako W.-29.01.2017-3.ave je vidno časom 1:41:45 prechádzať smerom od mestského parku osobu oblečenú v modrej bunde, s trojfarebnou čapicou na hlave, v modrých teplákoch a hnedých zimných topánkach/ botaskách. Časom 1:42:03 ho vidno ako ide opačným smerom t. j. k mestskému parku a drží v ruke
mobilný telefón. Na kamerovom zázname s názvom Y.- 29.01.2017-2.ave vidno časom 02:32:30 v pozadí osobu s taškou na ľavom ramene. Na kamerovom zázname W.-29.01.2017-6.ave je časom 02:33:23 vidieť opäť osobu v modrej bunde s kapucňou na hlave, v modrých teplákoch a v hnedých zimných topánkach/botaskách ako ide smerom k mestskému parku a na ľavom ramene nesie veľkú čiernu športovú tašku. Analýzou poskytnutých kamerových záznamov z ulice R. Č.. X v D., bolo na zázname s označením 00010002608000000.mp4 vidieť v čase 3:05:05 dňa 29.01.2017 prichádzať smerom od kina W. ku L. osobné motorové vozidlo značky Toyota Corolla EČV F. XXXFB, trojdverová s čiernym pásom na prednej kapote, v ktorom sa nachádzajú dve osoby. Na zázname s označením 00010002610000000.mp4 vidieť v čase 03:05:40 dňa 29.01.2017, prechádzať uvedené vozidlo ako ide v smere ku L.. Na uvedenom zázname je časom 03:20:55 vidieť po chodníku kráčať v smere od L. osobu v zimnej bude s patentom na páse s kapucňou na hlave, oblečeného v teplákoch a pričom na nohách má obuté botasky. V čase 03:21:03 prechádza na druhú stranu, pričom časom 03:21:03 prichádza v smere od L. osobné motorové vozidlo s čiernym pásom na prednej kapote. Na kamerovom zázname s označením 000l0002611000000.mp4 vidieť časom 03:21:13 dňa 29.01.2017 svetlá prichádzajúceho vozidla, ktoré sa nepohnú do 03:21:35 hod., vozidlo stojí a o 03:21:37 sa uvedené vozidlo dalo do pohybu. Na videu je vidno. že sa jedná o trojdverové vozidlo. Na poskytnutých kamerových záznamoch z bezpečnostných kamier MsP v Piešťanoch bolo zistené, že na kamerovom zázname označenom ako Y.-29.01.2017-3.ave je vidno časom 03:24:54 ako trojdverové vozidlo s čiernym pruhom na prednej kapote zacúva na parkovisko pred Y.. V čase 03:25:40 vidno pri zadnej časti vozidla stáť osobu s čiapkou na hlave a so zimnou bundou s kapucňou ako otvára kufor uvedeného vozidla. V čase 03:26:07 vidno ako osoba za autom pokladá na zem čiernu tašku. V čase 03:28:02 vidno na zázname ako do vnútra Y. vchádza osoba v zimnej bunde. K prehratým kamerovým záznamom obžalovaný uviedol, že osoba pri fontáne v čase 1:41:45 je on, aj v čase 1:42:03 je to on, ale osoba, ktorá prechádza s taškou okolo fontány v čase 02:33:23 nie je on, lebo jemu osoby ponúkli tieto veci uložené už v taškách, on žiadnu tašku neniesol. Z evidenčnej karty vozidla EČV - F. XXXBF vyplynulo, že ide vozidlo značky Toyota Corolla, ide o trojdverové vozidlo, ktorého vlastníkom a držiteľom je N. Ď.. Zo zápisnice o obhliadke miesta činu vyplynulo, že sa k miestu činu prichádza po R. ulici okolo mestského parku v smere od kina W. k liečebnému domu Š.. Po obídení hotela Š. a zatočení vpravo je ulica D. D., ktorá je cca 2 metre široká a cca 200 metrov dlhá. Asi 20 metrov po tejto ulici je vpravo rodinný dom č. XXXX/X, ktorý je aj miestom činu. Jedná sa o trojpodlažný rodinný dom, opatrený železnými dvojkrídlovými dverami, ktoré sú presklené o rozmeroch cca 3 metre x 1 meter. Pred dvermi sa nachádzali dvaja spolumajitelia domu Y. Š. a G. G., s ktorými sa časom 4.30 hod. začala obhliadka miesta činu. Na horných podlažiach nič podozrivé zistené nebolo. Na prízemí sú schody vedúce do pivnice o dĺžke cca 10 metrov, po ich zídení sú biele drevené presklené dvere, ktoré sú odomknuté je to prechod do pivnice, za nimi sú schody do suterénu. Tam boli odomknuté hnedé drevené dvere. Po prejdení cez tieto dvere po ľavej strane bolo vonkajšie záhradné čerpadlo, ku ktorému G. G. uviedol, že toto čerpadlo patrí ich rodine a bolo odcudzené z ich pivnice. Následne predmetné čerpadlo bolo fotograficky zdokumentované a pridelené číslo 1. Po vojdení do pivnice bola na latkových dverách vypáčená petlica, ktorá je aj poškodená. Visiaci zámok poškodený nebol. G. G. uviedol, že z tejto časti ich pivnice bolo odcudzené zdokumentované čerpadlo. G. G. ďalej uviedol, že či bolo z pivnice ešte aj niečo iné odcudzené nevie, k tomu sa vyjadrí jeho otec po príchode z Dánska, nakoľko on nemá prehľad čo všetko sa presne v ich pivnici nachádzalo. Bola skontrolovaná aj pivnica Y. Š., ktorá bola odomknutá. Y. Š. uviedol, že z jeho pivnice mu bola odcudzená len ručná kotúčová elektrická píla červenej farby, ktorou rezal drevo. Nič iné mu nebolo odcudzené a dodal, že jeho pivnica sa používa aj ako dreváreň, nakoľko v bytoch majú aj krby a on im pripravuje drevo, preto dvere nezamyká. Žiadne upotrebiteľné stopy zistené neboli. Obhliadka miesta činu skončila o 5.15 hod. Z listu vlastníctva č. XXXX vedenom na katastrálnom odbore Okresného úradu D. pre katastrálne územie D. bolo zistené, že stavba v ulici D. D. so súpisným číslom XXXX, orientačným číslom X, je postavená na parcele č. XXXX, že ide o rodinný dom, ktorý je v podielovom spoluvlastníctva Y. Š., C. G. a ďalších osôb. K dokazovaniu vo vzťahu k výroku o treste Zo záverov znaleckého posudku číslo 6/2017 vypracovaného 14.3.2017 znalkyňou z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria, G.. G. D., ktorý posudok súd na hlavnom pojednávaní so súhlasom strán prečítal, vyplynulo, že znalkyňa u obžalovaného diagnostikovala duševnú poruchu - poruchy psychiky a správania zapríčinené užívaním viacerých psychoaktívnych látok - syndróm závislosti, (primárna droga opioidy, sekundárna droga psychostimulanciá). Závislosť od iných psychoaktívnych látok, alkoholu či hazardných hrách nebola diagnostikovaná. K určeniu stupňa závislosti znalkyňa uviedla, že podľa aktuálnej platnej klasifikácie chorôb sa stupeň závislosti neudáva,
postačuje konštatovanie či sa syndróm závislosti rozvinul, alebo nie. Znalkyňa nenavrhla obžalovanému uložiť ochranné protitoxikomanické liečenie, lebo teoreticky problematiku závislosti ovláda, bol v minulosti krátkodobo aj dlhodobo protitoxikomanicky liečený. K liečbe motivovaný nie je, jej formálne nariadenie nemôže priniesť očakávaný efekt. Dobrovoľne môže protitoxikomanickú liečbu absolvovať kedykoľvek. Skutočnosti odôvodňujúce skúmanie duševného stavu u obžalovaného znalkyňa nezistila. Z hodnotenia obžalovaného z ÚVTOS a ÚVV Leopoldov z 23.02.2018 vyplynulo, že obžalovaný bol do výkonu väzby v tejto veci opätovne vzatý na príkaz Okresného súdu Piešťany, že vo výkone väzby sa nachádzal od 10.01.2018 a bol umiestnený na oddiele so štandardným režimom výkonu väzby. Po prijatí do výkonu väzby nemal problémy s adaptáciou na jej podmienky. Správanie a vystupovanie nebolo na požadovanej úrovni, nakoľko bol počas výkonu väzby dva krát disciplinárne potrestaný. Disciplinárne odmenený nebol. Vo svojich osobných veciach si poriadok udržiaval na požadovanej úrovni. Kontakt s príbuznými udržiaval prostredníctvom korešpondencie, návšteva mu doposiaľ nebola vykonaná. O telefonovanie počas výkonu väzby nepožiadal. Zo skráteného výpisu klienta - obžalovaného - vyplynulo, že obžalovaný bol v tejto trestnej veci stíhaný väzobne od 4.2.2017 do 10.4.2017, kedy nastúpil výkon trestu odňatia slobody v trestnej veci Okresného súdu Trnava sp. zn. 9T/24/2016 a trest vykonal 10.1.2018. Následne bol opätovne vzatý do väzby v tejto trestnej veci. Zo správy ÚVTOS a ÚVV Leopoldov vyplynulo, že pred vzatím do väzby mal naposledy obžalovaný pevný výstup 18.2.2016 po tom, ako vykonal nepodmienečný trest odňatia slobody vo veci Okresného súdu Trnava sp. zb. 0T/139/2015. Z lustrácie REGOB vyplynulo, že obžalovaný je slobodný, bezdetný, trvalé bydlisko mesto F.. Zo správy Sociálnej poisťovne vyplynulo, že naposledy bol obžalovaný vedený ako zamestnanec spoločnosti O. D., s.r.o. od 12.5.2015 do 31.5.2015. Predtým aj potom bol vedený v ich evidencii už iba ako osoba zaradená do práce počas výkonu trestu odňatia slobody. V registri priestupkov mal obžalovaný evidované viaceré priestupky na úseku cestnej premávky, za ktoré mu boli ukladané drobné pokuty. Za priestupky spáchané 1.8.2016 a 9.11.2016, kedy viedol vozidlo počas zadržania VP, bol postupne sankcionovaný pokutami 300 resp. 350 Eur a zákazom činnosti. Dňa 16.4.2015 sa dopustil priestupku proti majetku, kedy páčil dvere do bytu, pričom bol pristihnutý užívateľom bytu a následne z miesta činu utiekol. Za to bol sankcionovaný pokutou 100 Eur. Z registra trestov GP SR vyplynulo, že obžalovaný bol dosiaľ 14 krát súdne trestaný prevažne za krádeže. Prvé tri odsúdenia sú takého charakteru, že sa neho hľadí ako by nebol odsúdený. Pre posúdenie veci sú dôležité odsúdenia rozvedené nižšie. Rozsudkom Okresného súdu Piešťany z 9.9.2013, sp. zn. 1T/160/2012, právoplatným 17.4.2014, bol odsúdený za prečin krádeže podľa §212 odsek 2 písmeno a/ Trestného zákona nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 18 mesiacov, na výkon ktorého bol zaradený do ústavu so stredným stupňom stráženia; trest vykonal po započítaní vykonaných zrušených trestov; uložený trest je súhrnný; trest uložený rozsudkom Okresný súd Trnava z 23.8.2012, spisová značka 3T/45/2012, v spojitosti s rozsudkom Okresný súd Trnava z 31.1.2012, spisová značka 5T/1/2012, v spojitosti s rozsudkom Okresný súd Trnava z 20.8.2013, spisová značka 4T/19/13 bol zrušený. Trestným rozkazom Okresného súdu Trnava sp. zn. 0T/139/2015 z 21.7.2015, právoplatným 21.7.2015, bol odsúdený za prečin krádeže podľa § 212 odsek 2 písmeno a), odsek 3 písmeno b) Trestného zákona, na trest odňatia slobody vo výmere 7 mesiacov so zaradením na výkon trestu odňatia slobody od ústavu so stredným stupňom stráženia. Z pripojeného rozsudku Okresného súdu Trnava sp. zn. 9T/24/2016 z 28.3.2017, právoplatným 28.3.2017, bol odsúdený za prečin krádeže podľa § 212 odsek 2 písmeno a), odsek 3 písmeno b) Trestného zákona, v štádiu pokusu podľa § 14 odsek 1 Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom poškodzovania cudzej veci podľa § 245 odsek 1 Trestného zákona na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 16 mesiacov so zaradením na výkon trestu odňatia slobody od ústavu so stredným stupňom stráženia. Zároveň zrušil výrok o treste trestného rozkazu Okresného súdu Trnava sp. zn. 0T/139/2015 z 21.7.2015, právoplatným 21.7.2015, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava sp. zn. 3T/48/2016 z 8.3.2016, právoplatným 30.3.2016, bol uznaný za vinného z prečinu krádeže podľa § 212 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona, s časti v štádiu pokusu podľa § 14 Trestného zákona. Súd postupom podľa § 44 Trestného zákona upustil od uloženia súhrnného trestu vzhľadom na odsúdenie Okresným súdom Piešťany sp. zn. 1T/160/2012. V priebehu súdneho konania bol vyhlásený voči obžalovanému ďalší odsudzujúci rozsudok, konkrétne Okresný súd Trnava rozsudkom zo 17.4.2018, sp. zn. 15T/55/2016, uznal obžalovaného za vinného z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona a odsúdil ho na súhrnný trest odňatia slobody
vo výmere 20 mesiacov, na výkon ktorého ho zaradil do ústavu so stredným stupňom stráženia. Taktiež mu súd uložil trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu vo výmere 18 mesiacov. Zároveň zrušil výrok o treste uložený mu rozsudkom Okresného súdu Trnava sp. zn. 9T/24/2016 z 28.3.2017, právoplatný 28.3.2017. Pevný výstup z uvedeného trestu mu má obžalovaný 3.9.2018. K hodnoteniu dôkazov Po vykonaní dokazovania súd zhodnotil dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo aj v ich súhrne nezávisle od toho, či tieto obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní, alebo niektorá zo strán (tzv. zásada voľného hodnotenia dôkazov). Prihliadol pritom len na skutočnosti, ktoré boli prebraté na hlavnom pojednávaní a opieral sa o dôkazy, ktoré boli na hlavnom pojednávaní vykonané. Z vykonaného dokazovania mal súd bez pochybností za preukázané, že skutok uvedený v skutkovej vete výroku o vine sa stal. Svedčia o tom výpovede poškodených G. G., C. G. a Y. Š., ako aj zápisnica o obhliadke miesta činu. Z vykonaného dokazovania mal súd taktiež jednoznačne za preukázané, že skutok spáchal obžalovaný. Obžalovaného z tejto trestnej činnosti priamo usvedčujú výsledky domovej prehliadky, pri ktorej bola v jeho obydlí zaistená časť vecí pochádzajúcich z krádeže. Domová prehliadka bola zákonná, súd pochybenia s ňou súvisiace nezistil. V tomto smere žiadne námietky zo strany obhajoby vznesené neboli. Taktiež ho usvedčujú prehraté kamerové záznamy, z ktorých je zrejmé, že v kritickom čase sa pohyboval neďaleko miesta činu v tmavomodrej prešívanej bunde s kapucňou a s plátennou cestovou taškou prehodenou cez rameno. Nepriamo ho usvedčuje aj svedok G. G., ktorý obžalovaného pristihol pri čine takpovediac „in flagranti“. Nepriamo preto, lebo svedok G. G. si nebol celkom istý osobou obžalovaného, keďže do celej tváre mu pre kapucňu na hlave nevidel, no podľa svedka obžalovaný výškovo páchateľovi zodpovedal. Predovšetkým ale svedok popísal, že na mieste činu počul šuchot bundy, takej šuštiakovej a páchateľa videl v tmavomodrej prešívanej bunde s kapucňou na hlave, teda presne v tej, ktorú mal obžalovaný v kritický večer podľa kamerových záznamov na sebe a ktorá bola zaistená aj pri domovej prehliadke. Presne túto bundu svedok opoznal aj na hlavnom pojednávaní. Obžalovaného ďalej z trestnej činnosti usvedčuje jeho vlastná výpoveď z prípravného konania, v ktorej podrobne a súvisle opísal okolnosti spáchania skutku, ako aj motív svojho konania. Uvádzal pritom také podrobnosti /najmä o mieste činu/, ktoré mohol poznať len on ako páchateľ, teda osoba, ktorá bola na mieste činu. Pritom tvrdil, že tam nikdy nebol. Taktiež ho usvedčujú výpovede svedka F. H. z prípravného konania, ktorému sa priznal, že veci ukradol, ale aj výpoveď svedkyne M. M., ktorá tak v prípravnom konaní, ako aj na hlavnom pojednávaní, potvrdila, že žiadne iné osoby pri aute nevidela. V prípravnom konaní sa žiadna z týchto osôb ani slovom nezmienila, že došlo v noci ku kontaktu s ďalšími dvomi osobami, ktoré im mali tie kradnuté veci predať. Týmto výpovediam súd uveril, nakoľko do seba vzájomne zapadali a dopĺňali sa. Pokiaľ sa týka zmenených výpovedí obžalovaného a svedka F. H. na hlavnom pojednávaní, kde sa títo snažili súdu predostrieť „pravdivú“ verziu, že veci spoločne kúpili od dvoch osôb (skutočných páchateľov), týmto výpovediam súd neuveril. Predovšetkým obaja nevedeli racionálne vysvetliť zmenu svojich výpovedí resp. nevedeli racionálne zdôvodniť to, prečo tak významnú skutočnosť (kúpu tých vecí od iných osôb) neuviedli už pri prvotných výpovediach. Neuveril im ďalej aj preto, že medzi ich výpoveďami na hlavnom pojednávaní boli neprehliadnuteľné rozpory v tom smere, kto údajné dve predávajúce osoby kontaktoval, kto s nimi hovoril a kto ich poznal. Túto obhajobnú argumentáciu obžalovaného tak považoval súd za účelovú, produkovanú v snahe zbaviť sa trestnej zodpovednosti. V ďalšej časti obhajobnej argumentácie obžalovaný namietal výšku spôsobenej škody ustálenej v odbornom vyjadrení. Keďže výška škody je v posudzovanej veci kľúčový kvalifikačný moment, aby neboli v tomto smere žiadne pochybnosti, súd doplnil dokazovanie znaleckým posudkom. Jeho závery však rovnako vyšli v neprospech obžalovaného, výška spôsobenej škody bola ešte navýšená. Čo sa týka jednotlivých námietok voči znaleckému posudku, k nim súd predovšetkým uvádza, že o správnosti záverov aj vzhľadom na erudíciu znalca nemal žiadne pochybnosti. Pokiaľ obžalovaný namietal, že v posudku bolo ohodnotené aj čerpadlo, ktoré nebolo vôbec odcudzené, k tomu je potrebné uviesť, že z výpovede svedka G.K. G. jasne vyplynulo, že obžalovaný aj čerpadlo Sette GARDEN 800 hodlal odcudziť, vzal ho z ich pivnice, no keď ho svedok vyrušil, tak to čerpadlo položil na miesto, kde bolo zadokumentované pri obhliadke. Svedok zároveň uviedol, že počul zvuk položenia toho čerpadla na podlahu, lebo malo k sebe privarenú kovovú prírubu. Správne bolo preto čerpadlo zahrnuté do posudku ako vec, ktorú chcel obžalovaný odcudziť. Pokiaľ obžalovaný namietal, že nemala byť v posudku zahrnutá vŕtačka OK o výkone 710W, lebo bola jeho a bola mu vrátená, k tomu súd uvádza, že táto vŕtačka v posudku zahrnutá nebola. V posudku
bola ohodnotená iná vŕtačka s výkonom 500W, ktorej odcudzenie uvádzal poškodený C. G.. Pre úplnosť treba uviesť, že žiadna z vecí, ktoré boli obžalovanému vrátené, nebola v posudku oceňovaná. Čo sa týka samotnej kotúčovej píly, k metodike jej ocenenia sa znalec podrobne vyjadril. Bez nutnosti rekapitulácie jeho záverov súd v celom rozsahu odkazuje na výpoveď znalca rozvedenú vyššie v texte. Námietka obžalovaného, že veci, ktoré mu neboli zaistené (napr. aj kotúčová píla), nemali byť v posudku oceňované, je nedôvodná. Oceňovali sa všetky veci, ktoré boli pri krádeži odcudzené (alebo mali byť - čerpadlo). A to bez ohľadu na to, že časť ukradnutých vecí následne odovzdal obžalovaný ako odmenu „za odvoz“ svedkovi F. H.. Pokiaľ obžalovaný namietal, že poškodení žiadnym spôsobom nevydokladovali nadobudnutie tých vecí (dátum nadobudnutia, ani nadobúdaciu cenu) a overiť sa nedala ani ich amortizácia, k tomu súd uvádza, že práve preto bol do konania pribratý znalec, aby tieto odborné otázky zodpovedal. Znalec pritom vychádzal z údajov, ktoré mu poskytol súd, pričom súd vychádzal z výpovedí poškodených, ktoré považoval za pravdivé. Na záver sa k tomu žiada dodať, že zo strany obžalovaného ako páchateľa trestnej činnosti nie je namieste, aby poškodeným ako obetiam jeho konania vyčítal, že doma nemajú účtenky od ukradnutých vecí, že ich veci boli opotrebované, že nemali takú hodnotu ako ju uvádzajú, že niektoré veci nevzal resp., že sa chcú na jeho úkor obohatiť. Tu práve opak je pravdou, ten kto sa chcel protiprávne obohatiť, bol práve a jedine obžalovaný. Uvedené tvrdenia obžalovaného svedčia o jeho nekritickom prístupe k žalovanej trestnej činnosti a jej následkom. Poškodený Y. Š. sa k tejto otázke vyjadril jednoznačne na hlavnom pojednávaní, že ako zubný technik pracujúci v Rakúsku dosahuje slušný príjem a nemá potrebu klamať o cene kotúčovej píly, aby sa tým obohatil na úkor obžalovaného. Rovnako je na tom aj poškodený C. G.. Netreba zabúdať ani na to, že poškodenie vchodových dverí a petlice si poškodení opravili svojpomocne. Ak by chceli obžalovanému škodiť, mohli si za tým účelom objednať firmu a „výsledný účet“ by bol pre obžalovaného ešte vyšší. Aj to svedčí o tom, že poškodení úmysel tvrdený obžalovaným nemali. Obaja poškodení tiež zhodne uviedli, že ako náhradu odcudzených vecí si kúpia nové, nie použité, teda tak či tak budú z konania obžalovaného z ich pohľadu v strate. Pokiaľ išlo o podanie obžalovaného označené ako návrh na odňatie a prikázanie veci, doručené súdu pred vyhlásením meritórneho rozhodnutia, v ktorom vyslovil pochybnosti o zákonnosti vec prejednávajúceho senátu, nakoľko údajne prísediacemu B.. H. F. malo podľa jeho informácií skončiť funkčné obdobie, toto podanie súd posúdil podľa obsahu (§ 62 odsek 1 Trestného poriadku) nie ako návrh na odňatie a prikázanie veci, ale ako procesnú námietku voči zloženiu senátu, ktorá námietka je tak odvolacím, ako aj dovolacím dôvodom. V tomto konkrétnom prípade táto procesná námietka nie je dôvodná, nakoľko súdu je z úradnej činnosti známe, že B.. H. F. bol zvolený za prísediaceho obecným zastupiteľstvom v G. U. H. dňa 9.5.2016 a po zložení sľubu do rúk predsedníčky súdu sa 2.6.2016 ujal funkcie prísediaceho sudcu. Jeho funkčné obdobie je zo zákona štvorročné, pričom funkcia prísediaceho trvá aj po uplynutí tohto obdobia do právoplatnosti rozhodnutia vo veci, ak je to potrebné na dokončenie veci, v ktorej je prísediacim. Ďalej treba uviesť, že v tejto trestnej veci o návrhu obžalovaného na odňatie a prikázanie veci z dôvodu údajnej zaujatosti všetkých sudcov tunajšieho súdu už Najvyšší súd Slovenskej republiky raz rozhodoval, konkrétne uznesením z 30. apríla 2018, sp. zn. 5Ndt/11/2018 vyslovil, že sa trestná vec obžalovaného tunajšiemu súdu neodníma. Z odôvodnenia uznesenia mimo iné vyplynulo, že išlo o nedôvodný návrh s cieľom zmariť vykonanie hlavného pojednávania. Rovnako, teda ako obštrukčnú, súd vnímal aj túto procesnú námietku obžalovaného. Pre úplnosť treba dodať, že procesná námietka obžalovaného nespĺňala ani parametre námietky zaujatosti, keďže neobsahovala skutočnosti predpokladané v ust. § 31 odsek 1 Trestného poriadku. K právnej kvalifikácii skutku Podľa § 212 odsek 1 Trestného zákona, kto si prisvojí cudziu vec tým, že sa jej zmocní a spôsobí tak malú škodu, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky. Podľa § 212 odsek 3 písmená b) Trestného zákona, odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2 hoci bol za taký čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdený. Podľa § 212 odsek 4 písmená b) Trestného zákona, odňatím slobody na tri roky až desať rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2 závažnejším spôsobom konania. Podľa § 138 písmeno e) Trestného zákona, závažnejším spôsobom konania sa rozumie páchanie trestného činu vlámaním. Podľa § 122 odsek 4 Trestného zákona, trestný čin je spáchaný vlámaním, ak páchateľ vnikol do uzavretého priestoru nedovoleným prekonaním uzamknutia alebo prekonaním inej zabezpečovacej prekážky použitím sily alebo ľsťou.
Podľa § 125 odsek 1 Trestného zákona, škodou malou sa rozumie škoda prevyšujúca sumu 266 eur. Škodou väčšou sa rozumie suma dosahujúca najmenej desaťnásobok takej sumy. Značnou škodou sa rozumie suma dosahujúca najmenej stonásobok takej sumy. Podľa § 194 odsek 1 Trestného zákona kto neoprávnene vnikne do obydlia iného alebo tam neoprávnene zotrvá, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky. Podľa § 122 odsek 5 Trestného zákona, trestný čin je spáchaný v obydlí, ak je spáchaný v dome alebo byte iného alebo v iných priestoroch slúžiacich na bývanie vrátane priestorov a pozemkov k nim patriacich, ak sú ako súčasť obydlia uzavreté. Objektom trestného činu krádeže je ochrana vlastníckych práv k veci a predmetom útoku je cudzia vec, pričom cudzou vecou sa rozumie hnuteľná vec, ktorá nepatrí páchateľovi vôbec alebo mu nepatrí výlučne a ktorú páchateľ pred útokom nemá vo svojej dispozícií. Prisvojením veci sa na účely tohto zákona rozumie odňatie veci z dispozície vlastníka alebo inej osoby, ktorá ju má oprávnene, bez súhlasu, s úmyslom s ňou nakladať ako s vlastnou vecou. Zmocnenie sa veci predpokladá cielenú protiprávnu aktivitu nie vo vzťahu k akejkoľvek veci, ale vo vzťahu k „cudzej“ veci, teda veci, ktorá je vo vlastníctve inej (odlišnej od páchateľa) fyzickej alebo právnickej osoby. Trestný čin krádeže je dokonaný prisvojením si cudzej veci zmocnením sa jej. V prípade ust. § 212 odsek 1 Trestného zákona musí byť spôsobená aspoň malá škoda, t. j. 266 Eur. Ak si páchateľ prisvojí cudziu vec tým, že sa jej zmocní, spôsobí tak malú škodu a spácha čin vlámaním, naplní zákonné znaky zločinu krádeže podľa § 212 odsek 1, odsek 4 písmeno b/ Trestného zákona, pri použití § 138 písmena e/ Trestného zákona. Takéto posúdenie činu jeho podradením pod kvalifikovanú skutkovú podstatu je v pomere špeciality ku kvalifikácii skutku podľa § 212 odsek 2 písmeno a/ Trestného zákona, ktorá sa použije len vtedy, ak páchateľ krádežou vlámaním nespôsobí ani malú škodu (§ 125 ods. 1 Tr. zák.). Objektom trestného činu porušovania domovej slobody je domová sloboda zaručená Ústavou Slovenskej republiky. Zákon chráni domovú slobodu tak vlastníka, ako aj užívateľa domu alebo bytu, a to proti komukoľvek, ale iba tie priestory, ktoré užívateľ používa na bývanie (porovnaj R 30/1965). Užívateľ domu alebo bytu je chránený aj proti vlastníkovi. Domom iného sa rozumie nielen bezprostredne obývaný dom, ale aj všetky ostatné uzavreté priestory, ktoré tvoria príslušenstvo domu, ako sú pivnica, povala, ďalšie vedľajšie miestnosti, uzavretý dvor a priľahlá ohradená záhrada, vrátane objektov, ktoré sa tu nachádzajú (napr. humno), ako aj ohradené priľahlé hospodárske priestory a budovy. Vniknutím je nežiaduce, bez súhlasu alebo proti vôli oprávneného užívateľa uskutočnené vojdenie do domu alebo do bytu, ktorým sa v podstate zasahuje do domovej slobody (R 11/1997-11). Neoprávneným zotrvaním sa rozumie prípad, keď sa páchateľ dostane do domu alebo bytu iného oprávnene, ale potom sa vzoprie vôli oprávneného užívateľa a bez oprávnenia sa odmieta vzdialiť. Táto vôľa oprávneného užívateľa môže byť prejavená výslovne alebo konkludentne. Prísnejšie sa páchateľ prečinu porušovania domovej slobody potrestá, ak čin spácha závažnejším spôsobom konania - vlámaním. Ak je jednočinný súbeh dvoch alebo viacerých trestných činov podľa znakov ich základných skutkových podstát možný, avšak tá istá okolnosť bude podmieňovať použitie vyššej trestnej sadzby duplicitne (alebo viacnásobne), je takéto použitie uvedenej okolnosti vylúčené, keďže odporuje zásade „ne bis in idem“, podmieňujúcej ako vylúčenie, tak aj spôsob kvalifikácie jednočinného súbehu trestných činov. Dotknutá okolnosť bude v rámci súbežnej kvalifikácie činu použitá ako okolnosť, ktorá podmieňuje použitie vyššej trestnej sadzby len pri aplikácii toho ustanovenia osobitnej časti Trestného zákona, ktorého kvalifikovanej skutkovej podstate zodpovedá vyššia (najvyššia) trestná sadzba oproti inému konkurujúcemu ustanoveniu a v ňom ustanovenej trestnej sadzbe. Keďže ide o ten istý čin (skutok) a tú istú skutkovú okolnosť, výška trestnej sadzby bude jediným a teda aj určujúcim kritériom vzťahu špeciality, ktorý determinuje výber právnej kvalifikácie, resp. jej príslušnej časti. V zmysle uvedeného teda, ak si páchateľ prisvojí cudziu vec tým, že sa jej zmocní, spôsobí tak malú škodu a spácha taký čin vlámaním, pri ktorom neoprávnene vnikne do obydlia iného, bude sa jeho konanie kvalifikovať ako zločin krádeže podľa § 212 odsek 1, odsek 4 písmeno b/ Trestného zákona (pri použití ustanovenia § 138 písmeno e/ Trestného zákona) v jednočinnom súbehu s prečinom porušovania domovej slobody podľa § 194 odsek 1 Trestného zákona (teda nie aj podľa odsek 2 písmeno a/ a naposledy označeného ustanovenia, súbežné uplatnenie ktorého by znamenalo porušenie zásady ne bis in idem v dôsledku dvojnásobného pričítania „vlámania“). Prezentované právne závery vyplývajú zo stanoviska trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. Tpj 78/2011 prijatého 12. decembra 2011, ktoré bolo publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR číslo 6/2012 pod poradovým číslom 116. Vychádzajúc z predmetného stanoviska možno uzavrieť, že konanie obžalovaného opísané v skutkovej vete výroku o vine naplnilo z hľadiska objektívnej stránky všetky zákonné znaky zločinu krádeže podľa §
212 odsek 1, odsek 3 písmeno b/, odsek 4 písmeno b/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno e/ Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom porušovania domovej slobody podľa § 194 odsek 1 Trestného zákona, keďže obžalovaný neoprávnene vnikol do obydlia iného a tam si prisvojil cudzie veci tým, že sa ich zmocnil a spôsobil tak malú škodu (presahujúcu 266 Eur), čin spáchal hoci bol za taký čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdený a tiež čin spáchal závažnejším spôsobom konania - vlámaním sa do obydlia, keď vnikol postupne cez zatvorené vchodové dvere do rodinného domu a následne vylomením petlice aj do pivnice poškodeného C. G., teda prekonal dve uzamknutia s použitím sily. O tom, že použil silu aj na prekonanie vchodových dverí svedčia výpovede poškodeného Y. Š. a C. G., ktorí potvrdili, že zámok na vchodových dverách musel byť po skutku vymenený. Obžalovaný konal ako trestne zodpovedný páchateľ. Z hľadiska subjektívnej stránky posúdil súd jeho konanie k obom trestným činom ako konanie v priamom úmysle, lebo chcel spôsobom uvedeným v Trestnom zákone porušiť alebo ohroziť záujmy ním chránené. Ako motív trestnej činnosti bola ustálená snaha obžalovaného zadovážiť si takýmto spôsobom prostriedky na svoje živobytie. K výroku o treste Pri úvahách o druhu a výmere trestu postupoval súd v zmysle zásad a kritérií rozhodných pre ukladanie trestov uvedených v ust. § 34 odsek 1, odsek 3 Trestného zákona, podľa ktorých trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľmi tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. Pri určovaní druhu a výmery trestu súd v súlade s ust. § 34 odsek 4 Trestného zákona prihliadol na spôsob spáchania trestného činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, ako aj na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti jeho nápravy. Ak súd odsudzuje páchateľa za dva alebo viac trestných činov, uloží mu úhrnný trest podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie trestný. Ak sú dolné hranice trestných sadzieb trestov odňatia slobody rôzne, je dolnou hranicou úhrnného trestu najvyššia z nich. V stručnosti treba uviesť, že princíp ukladania úhrnného trestu podľa § 41 odsek 1 Trestného zákona spočíva v tom, že páchateľovi dvoch alebo viacerých trestných činov je ukladaný trest v rámci trestnej sadzby činu najprísnejšie trestného, pričom sa musí v tomto výroku odraziť aj skutočnosť, že nejde iba o trest za tento trestný čin, ale i za ďalšie, zbiehajúce sa trestné činy. To sa premietne v priznaní priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písmeno h) Trestného zákona, teda že páchateľ spáchal viac trestných činov. Priťažujúcu okolnosť (§ 37 písmeno h) Trestného zákona) však nemožno priznať vtedy, ak sa úhrnný trest zároveň ukladá podľa § 41 odsek 2 Trestného zákona, teda s použitím tzv. asperačnej zásady, ktorá sa aplikuje vtedy, ak súd ukladá úhrnný trest odňatia slobody za dva alebo viac úmyselných trestných činov, z ktorých aspoň jeden je zločinom, spáchaných dvoma alebo viacerými skutkami (viacčinný súbeh). O taký prípad v tejto veci nešlo, tu bol súbeh oboch trestných činov jednočinný. Zo zbiehajúcich sa trestných činov je v tomto prípade najprísnejšie trestný zločin krádeže podľa § 212 odsek 4 Trestného zákona, za ktorý je možné páchateľa potrestať odňatím slobody v rozpätí od troch do desiatich rokov. Pri ukladaní trestu obžalovanému taktiež obligatórne prihliadol podľa § 38 odsek 2 Trestného zákona súd na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností. V prípade obžalovaného poľahčujúcu okolnosť súd nezistil. Obžalovanému naopak priťažovalo, že spáchal viac trestných činov (§ 37 písmeno h) Trestného zákona) a že už bol v minulosti odsúdený (§ 37 písmeno m) Trestného zákona). Pri prevažujúcom pomere priťažujúcich okolností sa zvyšuje podľa § 38 odsek 4 Trestného zákona dolná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu. Súd tak ukladal trest odňatia slobody v rozpätí od 5 rokov a 6 mesiacov až do 10 rokov (tzv. modifikovaná trestná sadzba). Keďže dolná hranica modifikovanej trestnej sadzby prevyšovala tri roky, iný druh trestu ako nepodmienečný trest odňatia slobody v tomto prípade neprichádzal do úvahy. Čo sa týka výmery trestu, za spravodlivý, stavu veci a zákonu zodpovedajúci považoval súd v tomto prípade nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 7 (sedem) rokov, teda v strede modifikovanej trestnej sadzby. V tomto smere súd poukazuje na osobnosť obžalovaného, najmä jeho trestnú minulosť, kde z odpisu registra trestov je zrejmé, že ide o recidivistu so zjavnými sklonmi k páchaniu práve majetkovej trestnej činnosti, ktorého od jej páchania neodradili ani opakované nepodmienečné tresty odňatia slobody, ktoré dosiaľ vykonal. Len takýto primerane dlhý trest mu zabráni na určitý čas páchať majetkovú trestnú činnosť a zároveň po dobu výkonu trestu ochráni majetky a obydlia spoluobčanov. Podľa § 43 Trestného zákona (ďalší trest), ak súd odsudzuje páchateľa za trestný čin, ktorý spáchal predtým, než bol trest uložený skorším rozsudkom vykonaný, a ukladá mu trest rovnakého druhu,
nesmie tento trest spolu s doteraz nevykonanou časťou trestu uloženého skorším rozsudkom prevyšovať najvyššiu výmeru dovolenú týmto zákonom pre tento druh trestu. Ak je jedným z týchto trestov trest odňatia slobody, rozumie sa takou najvyššou výmerou doba dvadsiatich piatich rokov alebo trest odňatia slobody na doživotie. Súd obžalovanému uložil ďalší trest odňatia slobody, lebo z dokazovania k výroku o treste bolo zistené, že obžalovaný aktuálne súdený skutok spáchal až potom ako mu bol Okresným súdom Trnava v inej jeho trestnej veci doručený do vlastných rúk dňa 19.8.2016 trestný rozkaz z 11.08.2016, sp. zn. 15T/55/2016 (s účinkami vyhlásenia odsudzujúceho rozsudku). V predmetnej trestnej veci nakoniec súd rozhodol rozsudkom 17.4.2018, sp. zn. 15T/55/2016, právoplatným 19.4.2018, ktorým uznal A. L. za vinného z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona o odsúdil ho na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 20 mesiacov, na výkon ktorého ho zaradil do ústavu so stredným stupňom stráženia. Zároveň mu uložil trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu vo výmere 18 mesiacov. Zároveň zrušil výrok o treste uložený mu rozsudkom Okresného súdu Trnava sp. zn. 9T/24/2016 z 28.3.2017, právoplatný 28.3.2017. Pevný výstup z uvedeného trestu má obžalovaný 3.9.2018. V tomto prípade tak ide o tzv. nepriamu recidívu, za ktorú sa mu ukladá ďalší trest. Ako už bolo vyššie uvedené, obžalovaný bol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním skutku vo výkone trestu za úmyselný trestný čin niekoľko krát, preto ho súd na výkon trestu odňatia slobody zaradil podľa § 48 odsek 2 písmeno b) Trestného zákona do ústavu so stredným stupňom stráženia. Takto uložený trest považoval súd vzhľadom na osobu obžalovaného a okolnosti spáchania skutku za dostatočný a spravodlivý, zodpovedajúci potrebám generálnej, ako aj individuálnej prevencie, ktorý zároveň bude dostatočným prostriedkom na dosiahnutie účelu trestu, ako ho má na mysli Trestný zákon. K trestu prepadnutia vecí Zároveň súd obžalovanému uložil trest prepadnutia vecí opísaných v enunciáte rozsudku, nakoľko podľa súdu išlo o veci vo vlastníctve obžalovaného, ktoré boli určené na spáchanie trestného činu ako ich má na mysli ust. § 60 odsek 1 písmeno b) Trestného zákona. Z opisu a fotodokumentácie jednotlivých vecí zaistených pri domovej prehliadke je totiž zrejmé, že ide o veci (kľúče, skrutkovače, kladivo, páčidlo atď.), ktoré sú v celom rozsahu použiteľné a využiteľné pri krádežiach vlámaním. K výrokom o náhrade škody V rámci tzv. adhézneho konania súd taktiež rozhodoval o jednotlivých nárokoch poškodených na náhradu škody, ktoré nároky boli z ich strany riadne a včas uplatnené. V odsudzujúcom rozsudku potom zaviazal obžalovaného v rozsahu uvedenom v enunciáte nahradiť poškodeným škodu, lebo v konaní pred súdom bola spôsobená škoda preukázaná čo do dôvodu a výšky, pričom spôsobená škoda bola následne premietnutá i v skutkových záveroch výroku o vine rozsudku. Keďže si ale obaja poškodení v adhéznom konaním uplatnili viac ako im bolo súdom priznané, bol každý z nich so zvyškom svojho nároku na náhradu škody odkázaný na civilný proces.
Poučenie:
Proti tomu rozsudku je možné podať odvolanie do 15 (pätnástich) dní odo dňa jeho oznámenia. Oznámením rozsudku sa rozumie jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Odvolanie sa podáva na Okresnom súde Piešťany, rozhodovať o ňom bude Krajský súd v Trnave. Odvolanie má odkladný účinok. V písomne (trojmo) podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy.