Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Csp/269/2017

Čiastočný rozsudok

Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudkyňa JUDr. Darina Puklušová v právnej veci žalobcu: P. O., A.. X. X. XXXX, W. P. XXX/XX, XXX XX O., zastúpeného splnomocnenou zástupkyňou A. O., A.. XX. X. XXXX, W. P. XXX/XX, XXX XX O. proti žalovaným: 1./ Consumer Finance Holding a. s., IČO: 35923130, so sídlom Bernolákova 4681/17, 058 01 Poprad, právne zastúpený Beňo & partners, Advokátska kancelária, s. r. o., so sídlom Nám. sv. Egídia č. 93, 058 01 Poprad, 2./ VÚB, a. s., Mlynské nivy 1, 829 90 Bratislava, právne zastúpený Advokátskou kanceláriou ČERNEJOVÁ & HRBEK, s. r. o., so sídlom Kýčerského 7, 811 05 Bratislava, o neplatnosť právneho úkonu, o určenie že úver je bezúročný a bez poplatkov, o vydanie bezdôvodného obohatenia, o ochranu práv spotrebiteľa, o určenie že zmluva č. XXXXXXXXXX je neplatná a o primerané finančné zadosťučinenie, takto

rozhodol:

I. Súd určuje, že úver zo zmluvy č. XXXXXXXXXX uzatvorený medzi žalobcom a žalovaným v 2. rade dňa 21. 2. 2012 je bezúročný a bez poplatkov.

II. Žalovaný v 2. rade je povinný vydať žalobcovi sumu 253,47 eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

III. V časti výroku o určení neplatnosti zmluvy o úvere súd konanie zastavuje.

IV. Konanie voči žalovanému v 1. rade zastavuje.

V. O trovách konania súd rozhodne v konečnom rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajší súd dňa 25. 7. 2017 domáhal určenia neplatnosti úverovej zmluvy pod č. XXXXXXXXXX zo dňa 21. 2. 2012, určenia, že predmetný úver je bezúročný a bez poplatkov, ďalším výrokom navrhoval, aby žalovaný vydal žalobcovi titulom uzavretej predmetnej zmluvy o úvere bezdôvodné obohatenie vo výške 253,47 eur a zaplatil finančnú ujmu vo výške 1.000,- eur, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň požadoval náhradu vzniknutých trov konania.

2. V priebehu pojednávania netrval na určení neplatnosti predmetnej úverovej zmluvy. V tejto časti zobral žalobu späť a žiadal, aby súd konanie zastavil.

3. Žalobca sa domáhal svojich nárokov voči pôvodne označenému žalovanému v 1. rade - spoločnosti Consumer Finance Holding, a. s. so sídlom Bernolákova 4681/17, Poprad, a voči VÚB, a. s., Mlynské nivy 1, Bratislava. Žalovaný v 1. rade navrhoval voči nemu žalobu zamietnuť z dôvodu nedostatočnej pasívnej legitimácie, k čomu uviedol, že v rámci predmetnej úverovej zmluvy vystupoval len ako sprostredkovateľ a správca, nie však ako veriteľ, ktorým je VÚB, a. s., čo vyplýva zo záhlavia zmluvy a výpisov z Pôžičkovej karty Quatro. Následne právny zástupca žalovaného v 1. rade oznámil súdu, že žalovaný v 1. rade bol vymazaný z Obchodného registra SR, pričom došlo k jeho zrušeniu bez likvidácie formou rozdelenia

spoločnosti a jeho zlúčenia so spoločnosťami VÚB, a. s. a VÚB Leasing, a. s. ako nástupníckymi spoločnosťami. Podľa predloženého delimitačného protokolu o rozdelení spoločností zlúčením a prílohy 1 k nemu, ktorá obsahuje opis rozdelenia majetku a záväzkov, súd zistil, že pohľadávky spoločnosti produktu Quatro prešli na právneho nástupcu VÚB, a. s.

4. Žalobca, resp. jeho splnomocnená zástupkyňa, po oboznámení sa s predmetnými dôkaznými listinami o zániku žalovaného v 1. rade, zobrala žalobu voči nemu späť a trvala na žalobnom návrhu voči žalovanému v 2. rade, tak ako bol označený v pôvodnej žalobe. Zároveň zobrala žalobu späť v druhej časti úveru, teda určenia, že zmluva o úvere je neplatný právny úkon.

5. Podľa §145 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP“),ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodnesúd v rozhodnutí vo veci samej.

6. Súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie. ( § 146 ods. 1 ).

7. Za použitia vyššie citovaných zákonných ustanovení súd o vyššie uvedenom nároku (2. výrok petitu žalobného návrhu) proti žalovanému v 1. rade konanie zastavil.

8. Žalobca v odôvodnení žaloby uviedol, že ako spotrebiteľ má záujem na určení bezúročnosti a bezpoplatkovosti predmetného úveru, nakoľko je nesporné, že medzi právnym predchodcom žalovaného a ním, ako spotrebiteľom, bola uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere podľa zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzatvorenia zmluvy, teda ku dňu 17. 2. 2012. Nakoľko táto zmluva obsahuje viacero neprijateľných zmluvných podmienok, ktoré vymenoval v odôvodnení, je bezúročná a bez poplatkov, a preto sa domáha vrátenia platieb, ktoré uhrádzal nad rámec istiny poskytnutého úveru.

A./ Podpísanie úverovej zmluvy a ostatných dodatkov spotrebiteľom jedným podpisom

Veľkosť písma, nečitateľnosť zmluvy a úverových zmluvných podmienok

9. V odôvodnení ďalej uviedol, že na základe úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa 17. 2. 2012 mu veriteľ poskytol pôžičkovú kartu Quatro. Zmluva bola vopred pripravená v jeho neprospech, pričom veriteľ použil pri uzatváraní predtlačenú formulárovú zmluvu, ktorej obsah bol vopred pripravený bez možnosti spotrebiteľa ovplyvniť jednotlivé zmluvné ustanovenia, v dôsledku čoho bol žalobca ako spotrebiteľ nútený podpísať celý obsah zmluvy, aj ostatné dodatky jedným podpisom. Text zmluvy a predovšetkým úverové zmluvné podmienky, ktoré tvorili neoddeliteľnú súčasť zmluvy, sú voľným okom nečitateľné. Je preto nereálne, aby spotrebiteľ sa s týmto textom dostatočne oboznámil, nieto ešte ho porozumel a vyhodnotil jeho dôsledky. Žalobca má zato, že úverové zmluvné podmienky mali byť minimálne uvedené zvýrazneným písmom, aby spotrebiteľa upozorňovali na nevyhnutnosť preštudovania zmluvy o úvere v celom jej rozsahu.

B./ Ročná percentuálna miera nákladov

10. Žalobca v odôvodnení ďalej s poukazom na ustanovenie § 9 ods. 2 písm. i/ zákona č. 129/2010 Z. z. uviedol, že postup žalovaného (resp. jeho právneho predchodcu) pri uzatváraní zmluvy a žiadosti o vydanie pôžičkovej karty Quatro hodnotí ako nekalú obchodnú praktiku v rozpore s požiadavkou odbornej starostlivosti, nakoľko jemu, ako spotrebiteľovi, neboli poskytnuté náležité informácie, presné a jasné údaje o náležitostiach zmluvy, čím bolo zapríčinené, že žalobca ako spotrebiteľ urobil rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil. RPMN je zavádzajúce, čo má za následok, že úver je bezúročný a bez poplatkov.

C./ Údaj o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom

11. S poukazom na ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k/ citovaného Zákona o spotrebiteľských úveroch a pôžičkách žalobca ďalej uviedol, že predmetná Zmluva o pôžičkovej karte Quatro nespĺňa náležitosti ustanovené v citovanom zákonnom ustanovení, preto podľa § 11 ods. 1 písm. a/ citovaného zákona sa považuje úver za bezúročný a bez poplatkov. Tento neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a/ až k/, r/, y/ a § 10 ods. 1. Ďalej žalobca uviedol, že zmluva je vadná pre nespočetné množstvo neprijateľných zmluvných podmienok, že bola uzavretá za nápadne nevýhodných zmluvných podmienok, v rozpore so zákonom. Citoval jednotlivé zákonné ustanovenia o neplatnosti zmlúv Občianskeho zákonníka a niektoré rozhodnutia krajských súdov SR týkajúce sa podobných úverových zmlúv.

D./ Vydanie bezdôvodného obohatenia

12. Po konštatovaní, že zmluva je bezúročná a bez poplatkov sa domáhal vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 253,47 eur. Akým spôsobom k výpočtu tejto sumy dospel, vyšpecifikovala jeho splnomocnená zástupkyňa na poslednom pojednávaní dňa 25. 4. 2018, ktorú sumu vypočítala z výpisu z pôžičkovej karty Quatro, kópie ktorých súdu žalobca predložil ako dôkazné listiny k žalobe.

E./ Zaplatenie finančného zadosťučinenia

13. V odôvodnení žalobného návrhu žalobca neuviedol, resp. nevyšpecifikoval dôvody, pre ktoré sa domáha zaplatenia finančnej ujmy vo výške 1.000,- eur. K tomuto nároku citoval nález ÚS SR sp. zn. III. ÚS 107/07, k čomu uviedol, že povinnosťou súdu bude aplikovať ustanovenie § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. v spojení s ustanovením § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka a § 153 ods. 3, 4 O.s.p.

14. Žalobca sa pojednávaní osobne nezúčastňoval z dôvodu pracovnej zaneprázdnenosti (výkon práce na území Slovenskej republiky aj v cudzine). V konaní bol zastúpený splnomocnenou zástupkyňou - manželkou A.T. O.. Táto vo svojej výpovedi uviedla, že spolu s manželom text žaloby písali na základe údajov, ktoré si zabezpečili cez internetové stránky v počítači bez akejkoľvek právnej pomoci. Súd z textu žaloby zistil, že táto zodpovedá svojím obsahom a formou spôsobu, akým žalobca ju vypracovával. Odôvodnenie žaloby je pomerne dosť zmätočné a je viditeľné, že je tvorené len z jednotlivých rozsudkov súdov SR. Nakoľko žalobca vystupuje v konaní ako spotrebiteľ, súd na túto okolnosť prihliadal pri posudzovaní jeho nároku, pretože pri spotrebiteľských sporoch súd musí zo zákona prihliadať na to, či predmetné úverové zmluvy spĺňajú všetky zákonom predpísané náležitosti.

15. Žalobca spolu so žalobou predložil súdu dôkazné listiny, a to žiadosť o vydanie Pôžičkovej karty Quatro, schválenie žiadosti o Pôžičkovú kartu Quatro zo dňa 21. 2. 2012, oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru adresované žalobcovi spoločnosťou Consumer Finance Holding, a. s. dňa 2. 6. 2017- k tomu pripojený návrh Dohody o uznaní dlhu a jeho splácaní, ktorú žalobca nepodpísal, oznámenie žalobcu adresované Consumer Finance Holding, a. s., že nesúhlasí s okamžitou splatnosťou úveru, ním vypracovaná mimosúdna dohoda o vrátenie bezdôvodného obohatenia vo výške 253,47 eur adresovaná žalovaným v 1. a 2. rade, informácia k úveru k 29. 5. 2008, podľa ktorej preplatok k uvedenému dňu na úvere je vo výške 253,47 eur (predtlač tohto dokladu použil žalobca z internetových stránok a vyplnil si ho sám), návrh na uzavretie mimosúdnej dohody zo dňa 20. 6. 2017 zaslaný Consumer Finance Holding, a. s. žalobcovi, mimosúdna dohoda II. o vrátení bezdôvodného obohatenia navrhnutá žalobcom zo dňa 30. 6. 2017, tabuľka splátok a informácie k predmetnému úveru, posúdenie zmluvy Ministerstvom spravodlivosti SR (odpoveď na žiadosť žalobcu), a výpisy z Pôžičkovej karty Quatro obsahujúce uhradené platby a výber platieb kartou Quatro.

16. Žalovaný v 2. rade navrhoval žalobu v celom rozsahu zamietnuť ako nedôvodnú. Uviedol, že skutočnosti, ktoré by mali byť právnym dôvodom k určeniu neplatnosti úverového právneho úkonu a tiež bezúročnosti a bezpoplatkovosti zmluvy o úvere, sú v texte žaloby opísané nedostatočne a nie sú spoľahlivým základom pre súdne prejednanie veci. Žalobca nevysvetlil a nepreukázal, v čom presne vzhliada naliehavý právny záujem na jednotlivých výrokoch žalobného návrhu. V odôvodnení žaloby len všeobecne informuje o slovenskej a európskej legislatíve, cituje iné súdne rozhodnutia, vypočítavá množstvo všeobecných námietok a výhrad, ktoré sú vzhľadom na samotnú úverovú zmluvu absolútne nekonkrétne a dôkazmi nepodložené, nelogické a podľa názoru žalovaného ba až úsmevné.

17. Žalovaný zároveň vytkol žalobcovi, že jeho žalobné petity si navzájom protirečia, nakoľko ak by daný úver mal byť bezpoplatkový a bezúročný, musela by byť predmetná zmluva o úvere platným

právnym úkonom. Žalobca sa však domáha jej neplatnosti. Žalovaný teda navrhoval postup v zmysle § 129 C.s.p. (oprava, resp. doplnenie zmätočnej žaloby), alebo v zmysle § 138 C.s.p. (výzva na späťvzatie nedôvodnej žaloby). Odhliadnuc od vyššie uvedeného sa žalovaný vyjadril k ďalším, podľa jeho posúdenia všeobecne mylným tvrdeniam o absencii niektorých zákonom vyžadovaných údajov predmetnej zmluvy o úvere.

18. K bodu A./

K uzavretiu zmluvy a k mechanizmu jej uzavretia žalovaný popísal proces poskytovania ich bankového produktu klientovi, ktorý sa s nimi kontaktuje najčastejšie napr. telefonicky. Následne je spísaná žiadosť o vydanie nákupnej karty, t. j. akési vyzvanie klienta na predloženie ponuky z jeho strany, kedy on vyplní nevyhnutné údaje do žiadosti. Po posúdení týchto údajov sa spoločnosť rozhodne, či teda k zmluve pristúpi. Následne spoločnosť starostlivo vyhodnotí túto žiadosť a po posúdení ju podpíše a opäť ju zašle k podpisu klientovi. Takáto oboma stranami podpísaná žiadosť spolu s pripojenými súčasťami (obchodné podmienky, potvrdzujúci list a cenník) tvorí ako celok zmluvu o úvere. K údajnej nečitateľnosti písma v zmluvnej dokumentácii žalovaný poukázal na časovú pôsobnosť ustanovenia § 53c Občianskeho zákonníka, ktoré v čase uzavretia zmluvy o úvere ešte neexistovalo, nakoľko novela zákona č. 106/2014 Z. z. nadobudla účinnosť až 1. 6. 2014. Zmluva bola uzavretá vo februári 2012, kedy neexistovala právna úprava, ktorá by stanovovala minimálnu veľkosť písma. Navyše žalobca dané obchodné podmienky ich spoločnosti, ktoré podľa nich boli čitateľné a zrozumiteľnosti, prijal a akceptoval, čo potvrdil podpisom zmluvy. Pri jej podpise sa nedožadoval poskytnutia obchodných podmienok v čitateľnejšom vyhotovení, a preto jeho tvrdenie o nezrozumiteľnosti týchto podmienok žalovaný považuje za pramálo presvedčivé. Žalovaný zároveň poukázal na to, že pred 5 rokmi sa žalobcovi zmluvná dokumentácia javila jasná a zrozumiteľná a akceptoval ju až do roku 2017. V súvislosti s hodnotením nečitateľnosti a nezrozumiteľnosti zmluvy poukázal na nález Ústavného súdu SR sp. zn. I.ÚS 640/2014, v zmysle ktorého súd nesmie vychádzať z vlastnej predstavy o určitosti zmluvy, ale zo všetkých kritérií uplatňovaných pri výklade právnych úkonov (okolnosti, ktoré predchádzali uzavretiu zmluvy, následné správanie účastníkov atď.)

19. K bodu B./ - údaju o RPMN, žalovaný uviedol, že zmluva o úvere nepozostávala len zo žiadosti, ale aj z pripojených obchodných podmienok, potvrdzujúceho listu a cenníka, a práve v týchto pripojených dokumentoch okrem iného je aj indikatívny výpočet RPMN. Žalovaný k tomu uvádza, že vzhľadom na povahu revolvingového úveru nie je možné vopred vypočítať presnú RPMN pre ten-ktorý úver, preto sa v pripojených dokladoch k zmluvám uvádza len jej indikatívny výpočet. Tento vychádza z určitých predpokladov, ktoré nastanú, pričom výsledná hodnota RPMN bude v takej výške, ako je uvedené vo výpočte. Takýto výpočet RPMN nemožno považovať za nesprávny výpočet, nieto ešte zavádzajúci.

20. K bodu C/ - k žalobcom podanému výkladu ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k/ Zákona o spotrebiteľských úveroch žalovaný poukázal na smernicu Európskeho parlamentu Rady 2008/48/ES, ktorá nevyžaduje rozdelenie splátok na istinu, úroky a poplatky. Uvedený záver potvrdil aj rozsudok SD EÚ Home Credit Slovakia, a. s. proti O. W. zo dňa 9. 11. 2016 vo veci C-42/2015, z ktorého záverov vyplýva, že výklad podávaný žalobcom o potrebe rozpísať splátky na istinu, úroky a poplatky je v rozpore s čl. 10 ods. 2 písm. h/ Smernice. Žalovaný ďalej uviedol, že štátne orgány majú povinnosť eurokonformne vykladať vnútroštátne právo v najväčšej možnej miere, nesmie však ísť o výklad, ktorý je zjavne contra legem. Inými slovami, ak § 9 ods. 2 písm. k/ zákona o spotrebiteľských úveroch pripúšťa eurokonformný výklad, t. j. ak takýto výklad nie je možné považovať za výklad contra legem, súd prevej inštancie je povinný ho pri rozhodovaní predmetnej veci uplatniť.

21. K bodu D./ - S poukazom na vyššie uvedené odôvodnenie žalovaný navrhoval žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia ako nedôvodnú zamietnuť.

22. K bodu E./ - Nakoľko žalobca nijak nezdôvodňuje ním uplatnený nárok na vydanie finančného zadosťučinenia, nijak ho nekonkretizuje, žalovaný k tomu uvádza, že zostáva záhadou, z akého zákonného dôvodu sa tohto nároku domáha, čím došlo k naplneniu takéhoto zákonného dôvodu, ako toto naplnenie žalobca preukazuje a prečo práve vo výške 1.000,- eur. (V závere žalovaný uvádza, že zmluva o úvere je platným právnym úkonom, pričom v nej neabsentujú žiadne žalobcom namietané údaje, žaloba ako celok vychádza z nepochopenia právneho vzťahu a právnych noriem, ktoré sa v čase

podpisu zmluvy o úvere na tento vzťah aplikovali, preto žalovaný navrhuje žalobu v celom rozsahu zamietnuť a zaviazať žalobcu k náhrade trov konania).

23. Žalovaný k písomnému vyjadreniu predložil dôkazné listiny, a to Žiadosť o vydanie Pôžičkovej karty Quatro, obchodné podmienky pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet vydávaných VÚB, a. s. v spolupráci so spoločnosťou Consumer Finance Holding, a. s. (čl. I. až XIII.), schválenie Žiadosti o Pôžičkovú kartu Quatro (potvrdzujúci list), cenník VÚB, a. s. pre produkty vydávané so spoločnosťou CFH, a. s. zo dňa 15. 9. 2011.

24. Žalobca po oboznámení sa s písomným vyjadrením žalovaného naďalej trval na vydaní bezdôvodného obohatenia aj finančného zadosťučinenia po vyrieknutí, že predmetný úver je bezúročný a bez poplatkov s poukazom na dôvody, ktoré uviedol v žalobnom návrhu. Trval aj na priznaní finančného zadosťučinenia vo výške 1.000,- eur z dôvodu, že zapríčinením žalovaného sa musí súdiť, s čím je spojený jeho čas pri písaní žaloby a vyjadrení na výzvy súdu, ktorý mohol venovať rodine, a preto žiada o náhradu straty času.

25. Súd vo veci nariadil pojednávanie, ktorého sa zúčastnila splnomocnená zástupkyňa žalobcu - jeho manželka A. O.. Právny zástupca žalovaného svoju neúčasť písomne ospravedlnil, súhlasil s prejednaním a rozhodnutím veci za jeho neprítomnosti, preto súd vo veci pojednával za neprítomnosti žalovaného podľa § 180 C.s.p. Prevedeným dokazovaním, výsluchom splnomocnenej zástupkyne žalobcu, právnej zástupkyne žalovaného, za použitia vyššie popísaných dôkazných listín, súd zistil tento skutkový stav:

26. Dňa 21. 2. 2012 bola schválená Žiadosť o Pôžičkovú kartu Quatro (potvrdzujúci list), čím došlo k uzavretiu Zmluvy o vydanie a používanie kreditnej platobnej karty žalobcom, pričom úverový rámec bol určený na 900,- eur, štandardná mesačná splátka 30,- eur, aktuálna mesačná úroková sadzba 1,98 %, aktuálna ročná úroková sadzba 23,76 %, ďalej bol uvedený údaj o úverovom poistení typu B. Termín splátok bol uvedený od 1. do 15. dňa v kalendárnom mesiaci, pričom presný termín splatnosti je 45. deň od prvého dňa predchádzajúceho mesiaca a bude uvedený vo výpise žalobcu. Predmetný potvrdzujúci list bol vydaný Všeobecnou úverovou bankou, a. s. na základe plnomocenstva udeleného Consumer Finance Holding, a. s. Z uvedeného vyplýva, že žalobca uzatvoril Zmluvu o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty dňa 17. 2. 2012 so spoločnosťou VÚB, a. s., a to prostredníctvom sprostredkovateľa - spoločnosťou Consumer Finance Holding, a. s.

27. Dňa 2. 6. 2017 bolo žalobcovi doručené oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru spoločnosťou Consumer Finance Holding, a. s., nakoľko žalobca neuhradil dlžné splátky, na ktoré bol upomienkami riadne a včas upozornený. Dlh z predmetnej kreditnej karty sa tak stal splatný v celom rozsahu, pričom dlžná čiastka ku dňu splatnosti, teda ku dňu 2. 6. 2017 predstavovala sumu 584,71 eur. Predmetná istina z dôvodu denného úročenia zákonným úrokom naďalej narastala. Veriteľ žiadal od žalobcu uhradiť celkový dlh na ním uvedené číslo účtu s oznámením, že pokiaľ žalobca nebude schopný dlh uhradiť naraz, ponúkli mu uzavrieť Dohodu o uznaní dlhu a jeho splácaní v 6 mesačných splátkach po 97,46 eur alebo v 12 mesačných splátkach po 48,73 eur.

28. Žalobca odmietol zaplatiť predmetný dlh s tvrdením, že predmetná úverová zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky a zaslal veriteľovi návrh na mimosúdnu dohodu, v ktorej okrem iného uviedol, že počas rokoch 2012 až 2017 si požičal prostredníctvom karty Quatro sumu 2.010,93 eur. Pravidelnými splátkami splatil 2.179,13 eur, preto žiada, aby mu spoločnosť vrátila bezdôvodné obohatenie vo výške 253,47 eur, nakoľko sa jedná o zmluvu bezúročnú a bez poplatkov.

29. Veriteľ takýto návrh žalobcu neprijal. Naďalej trval na zaplatení vyčíslenej dlžnej sumy. Žalovaný k zaplateniu veriteľom vyčíslenej sumy doposiaľ nepristúpil. Z vyjadrenia strán sporu súd nezistil, žeby VÚB, a. s. alebo Consumer Finance Holding, a. s. podali na žalobcu žalobu o zaplatenie sumy vo výške 584,71 eur, alebo akejkoľvek inej dlžnej sumy.

30. Splnomocnená zástupkyňa žalobcu na pojednávaní dňa 25. 4. 2018 uviedla, že dňa 2. 4. 2012 bola na účet žalobcu prevedená z Consumer Finance Holding, a. s. suma 900,- eur, pričom túto sumu jednotlivými splátkami žalobca splatil ku dňu 14. 2. 2013. Ďalší rok jej manžel kartu nepoužíval. Začal ju zase používať až 12. 12. 2014, od ktorého dátumu vybral ďalších 1.035,34 eur. Po spočítaní všetkých

súm - výberov, žalobca si požičal od žalovaného finančné prostriedky spolu vo výške 1.935,34 eur. Podľa údajov o zrealizovaných transakciách (čl. 32 spisu) uvedených vo výpise z Pôžičkovej karty Quatro k 31. 3. 2017 debetná transakcia činí -2.770,33 eur a kreditná transakcia 2.219,13 eur. Splnomocnená zástupkyňa žalobcu k tomu uviedla, že nakoľko už žalobca zaplatil 2.219,13 eur, uhradil viac ako si zapožičal (1.935,34 eur), a preto sa domáha vrátenia, resp. vydania týchto súm.

31. Žalobca odmieta zaplatiť žalovanému ním požadovanú sumu vo výške 584,71 eur, ktorej sa žalovaný domáha na základe oznámenia o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru zo dňa 2. 6. 2017, kedy sa stal úver splatný v celom rozsahu z dôvodu neuhrádzania dlžných splátok v lehote stanovenej v predžalobnej upomienke.

32. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

33. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (ku dňu 21. 2. 2012) tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

34. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (ku dňu 21. 2. 2012) spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

35. Podľa § 2 písm. a/, b/, d/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (ku dňu 21. 2. 2012) Na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom,

36. Podľa § 9 ods. 2 písm. f/, g/, i/, k/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (ku dňu 21. 2. 2012) zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,

37. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (ku dňu 21. 2. 2012) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

38. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (ku dňu 21. 2. 2012) ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

39. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (ku dňu 21. 2. 2012) dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

40. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (ku dňu 21. 2. 2012) spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

41. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (ku dňu 21. 2. 2012) výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

42. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

43. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

44. Zmluva o vydaní a používaní kreditnej Pôžičkovej karty Quatro, uzavretá medzi stranami sporu dňa 21. 2. 2012, je spotrebiteľskou zmluvou podľa všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka, ako aj osobitných ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z. Z predloženej zmluvy je zrejmé, že žalovaný pri uzavretí zmluvy konal v rámci predmetu svojej činnosti podľa výpisu z Obchodného registra. Žalobca je spotrebiteľom, keďže uzatvoril zmluvu ako fyzická osoba. Z predloženej zmluvy nie je zrejmé, aby žalobca pri uzatváraní zmluvy o úvere konal v rámci svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti. V zmluve nebol označený identifikačným číslom podnikateľského subjektu, ani inak tak, aby na neho bolo možné v rámci danej zmluvy nazerať ako na podnikateľa. Taktiež zo zmluvy nie je zrejmé, aby finančné prostriedky, poskytnuté mu na základe tejto zmluvy, použil na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Pre spotrebiteľské zmluvy je charakteristické, že sa jedná o zmluvy, ktoré sú uzatvárané opakovane s veľkým počtom zákazníkov, pričom návrhy týchto zmlúv sú pripravené na vopred predtlačených tlačivách a spotrebiteľ nemá možnosť zmeniť obsah takto navrhnutých zmlúv. Týka sa to aj predmetnej veci, pretože zmluva o úvere bola vyplnená na vopred pripravenom predtlačenom tlačive, do ktorého boli len vpísané údaje týkajúce sa žalovaného. Plošné používanie takejto zmluvy ako štandardnej typovej, evidentne zakladá nekalú obchodnú praktiku, ktorá je zakázaná (§ 7 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z. z. o ochrane spotrebiteľa). Už táto samotná nekalá obchodná praktika má za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť predmetnej zmluvy, čo má za následok sankcie podľa Zákona o spotrebiteľských úveroch.

45. Pri ďalšom hodnotení predmetnej Zmluvy o úvere súd konštatuje, že už pri zbežnom pohľade na predloženú „zmluvu“ je zrejmé, že nejde o riadnu zmluvu o spotrebiteľskom úvere. V skutočnosti žalobca predložil súdu tzv. Žiadosť o aktiváciu pôžičkovej karty Quatro podpísanú za VÚB, a.s. dňa 17. 2. 2012 (k čomu súd uvádza, že táto Žiadosť je predložená v nečitateľnej podobe pokiaľ ide o časť V. a VI.) a Obchodné podmienky pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet vydávaných Všeobecnou úverovou bankou, a.s., v spolupráci so spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s. (ďalej len VOP) V predloženej Žiadosti je uvedený schválený úverový rámec vo výške 900,- eur a pevná mesačná splátka 30,- eur, ktorá mala byť uhrádzaná poštovou poukážkou. V rámci VOP (opäť predložených v značne nečitateľnej forme) sa iba všeobecne uvádza spôsob úhrady a platby, hovorí sa o úročení, uvádzané sú sankčné poplatky a predpokladaná ročná percentuálna miera nákladov na príklade, nie teda pre konkrétny úver žalobcovi.

46. Z predloženej „zmluvy“ (Žiadosti a VOP) je zrejmé, že táto neobsahuje určenie konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, neustanovuje presnú ročnú úrokovú sadzbu, prípadné podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby. Nie sú v nej obsiahnuté ani celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom. Pre uvedený nedostatok je spotrebiteľský úver v rozpore s § 9 ods. 2 písm. f/, g/ zákona č. 129/2010 Z. z., a teda je bezúročný a bez poplatkov.

47. Čo sa týka tvrdenia žalobcu, že v zmluve nie je uvedená správna ročná percentuálna miera nákladov s poukazom na ustanovenie § 9 ods. 2 písm. i/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, súd sa s týmto tvrdením žalobkyne nestotožňuje a má zato, že nesplnenie tejto zákonnej podmienky nemá za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť predmetného úveru. Predmetný úver je revolvingový, ktorý je typický tým, že veriteľ ho dopĺňa a úverový vzťah môže fungovať neurčitú dobu. Dlžník platí, pretože veriteľ mu stále dopĺňa úver a časť splátky sa používa na splatenie poskytnutých úverových prostriedkov a časť na odplatu. Z uvedeného dôvodu v priebehu trvania revolvingu nie je možné na základe zmluvného vzťahu určiť výšku RPMN, pretože sa úver čerpá podľa vôle dlžníka a následne veriteľom dopĺňa, čím sa tak menia relevantné údaje pre výpočet RPMN. Súd sa pri hodnotení a právnom posudzovaní tejto zákonnej podmienky stotožňuje s právnym výkladom žalovaného, ktorý uviedol, že v predmetných úverových zmluvách je indikatívny výpočet RPMN, ktorý vychádza z určitých predpokladov, ktoré keď nastanú, výsledná hodnota RPMN je v takej výške, ako je uvedené vo výpočte. Navyše žalobca bol oboznámený s výškou štandardnej ročnej úrokovej sadzby prostredníctvom cenníka VÚB, a. s. pre produkty vydané v spolupráci so spoločnosťou Consumer Finance Holding, a. s., a preto úver poskytnutý žalovanému vo forme revolvingu pre tento dôvod (neuvedenie RPMN) nie je bezúročný.

48. K ďalšiemu v žalobe uvedenému dôvodu, pre ktorý má byť úver bezúročný a bez poplatkov, v ktorom žalobca uvádza, že v zmluve absentuje rozlíšenie jednotlivých splátok na istinu, úroky a iné poplatky, a že táto náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. k/ spôsobuje následok uvedený v § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. platného a účinného ku dňu podpísania predmetného úveru, súd uvádza, že ani tento chýbajúci údaj nie je dôvodom pre vyrieknutie bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru. K tomu súdu uvádza, že v doterajšej súdnej praxi sa tento argument považoval za dôvodný, avšak najnovší výklad ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k/ citovaného zákona je odlišný, a to s poukazom na výrok rozsudku Súdneho dvora EÚ (3. komora zo dňa 9. 11. 2016 vo veci C - 42/2015 a s poukazom na aktuálne uznesenie Najvyššieho súdu SR z 22. 2. 2018 sp. zn. 3Cdo/146/2017. V predmetnom uznesení je jednoznačne konštatované, že zmluva nemusí obsahovať rozpis splátok na istinu, úroky a poplatky. Vo vzťahu k preukázaniu náležitostí v zmysle § 9 ods. 2 písm. k/ citovaného zákona súd odkazuje aj na výrok rozsudku Súdneho dvora EÚ zo dňa 9. 11. 2016 vo veci C - 42/2015, kde sa uvádza, že zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Uvedené je možné doplniť aj o súčasnú právnu úpravu v zákone č. 129/2010 Z. z., z ktorého vyplýva, že je postačujúce, ak rozpis jednotlivých položiek každej splátky sa uvádza v amortizačnej tabuľke, ktorá nie je automaticky súčasťou každej zmluvy a povinnosť ju vydať má veriteľ na základe dlžníka - spotrebiteľa.

49. S poukazom na ustanovenie § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v spojení s § 3 ods. 1 a § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka postačuje, ak predmetná spotrebiteľská zmluva obsahuje čo i len jednu neprijateľnú zmluvnú podmienku (v danom prípade neobsahuje určenie konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, neustanovuje presnú ročnú úrokovú sadzbu, sporná je samotná písomná forma úverovej zmluvy - nečitateľné drobné písmo bodu V. a VI.), čo má za následok, že je bezúročná a bez poplatkov. Medzi stranami sporu nebolo sporné, a to najmä zo žalobcom predloženého výpisu z Pôžičkovej karty Quatro, že žalobca výbermi v hotovosti, ako aj úhradami kreditnou kartou vyčerpal peňažné prostriedky vo výške 1.935,34 eur, čo žalovaný vo svojich písomných vyjadreniach nespochybňoval. Podľa výpisu o zrealizovaní kreditnej transakcie zaplatil (vrátil) žalobca žalovanej sumu 2.219,13 eur, preto z dôvodu vyrieknutia bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru súdom má žalobca právo na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške rozdielu týchto súm, teda na vrátenie sumy vo výške 283,79 eur. Žalobca žiada vydanie sumy 253,47 eur, teda nižšej, na akú má nárok. Nakoľko splnomocnená zástupkyňa na poslednom pojednávaní neupravila žalobný návrh a nenavýšila túto sumu, súd priznal žalobcovi vydanie pôvodnej sumy, akej sa domáhal v žalobe.

50. Čo sa týka ďalšieho nároku žalobcu, a to priznania primeraného finančného zadosťučinenia podľa § 26 ods. 3 zákona č. 634/1992 Z. z. o ochrane spotrebiteľa platného a účinného ku dňu uzavretia zmluvy, súd o tomto nároku rozhodne v konečnom rozsudku, a to až po právoplatnosti rozhodnutia o

vydaní bezdôvodného obohatenia, o ktorom súd rozhodol čiastočným rozsudkom. Súd tak postupoval z toho dôvodu, že žalobca v zmysle citovaného zákonného ustanovenia má právo na primerané zadosťučinenie, avšak až potom, keď si na súde úspešne uplatní porušenie práva, k čomu zatiaľ v tomto prípade nedošlo.

51. Nakoľko o prvých nárokoch žalobného návrhu súd rozhodol čiastočným rozsudkom, o trovách konania rozhodne v konečnom rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v § 365 odseku 1 , ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.