Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (7)Rozsudok_4Co-262-2017.pdf
PDF · 214.35 KB
Case nature
Area
Subarea
4Co/262/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej a členov senátu Michaely Frimmelovej a Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej v právnej veci žalobcu: F. B., M.. X.X.XXXX, Q. S. XXXX/XX, Q., zast. Advokátska kancelária JUDr. Jakub Mandelík, s.r.o., Heydukova 12, Bratislava proti žalovaným: 1/ I.. L. W., M.. X.XX.XXXX, Q. Na W. XX, Q., 2/ J. W., M.. XX.X.XXXX, Q. Na W. XX, Q., obaja zastúpení JUDr. Ľubomír Schweighofer, advokát, Šafárikovo nám. 2, Bratislava, o zaplatenie 5.871,60 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu a žalovaných 1/ a 2/ proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 3. apríla 2017 č.k. 21C 78/2012-308 takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu ako vecne správny p o t v r d z u j e.
Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému 1/ v pomere 92,82 % a voči žalovaným 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému 1/ povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.957,20 eur s úrokom z omeškania 8,75% p.a. zo sumy 1.957,20 Eur odo dňa 6.9.2012 do zaplatenia, do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. Žalovaným 1/ a 2/ uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 2.750 Eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75% p.a. od 6.9.2012 do zaplatenia, do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. Vo zvyšku žalobu zamietol. Žalobcovi voči žalovanému 1/ priznal nárok na náhradu trov konania v pomere 92,82% a voči žalovaným 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania v pomere 40,50%.
2. Vychádzal zo skutkového vymedzenia žaloby žalobcom, ktorou sa voči žalovanému 1/ domáhal zaplatenia sumy vo výške 1.957,20 Eur s prísl. a voči žalovaným 1/ a 2/ zaplatenia spoločne a nerozdielne sumy 3.914,40 Eur s prísl. titulom náhrady škody s odôvodnením, že udelením príklepu za najvyššie urobené podanie na dobrovoľnej dražbe dňa 2.6.2010 nadobudol vlastnícke právo k predmetu dražby - nehnuteľnosti nachádzajúce sa v k.ú. Q. P. L., zapísané na liste vlastníctva č. XXXX a to bytu č. XX, Q. X, X. poschodie bytového domu so súpisným číslom XXXX, XXXX vrátane spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu o veľkosti 111/10000 a žalovaný 1/ ako predchádzajúci vlastník predmetnej nehnuteľnosti - bytu mal podľa § 29 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách potom ako mu boli predložené zákonom stanovené listiny - osvedčený odpis notárskej zápisnice o dražbe spolu s výpisom z listu vlastníctva, odovzdať predmet dražby žalobcovi ako vydražiteľovi. Žalovaný 1/ však svoju zákonnú povinnosť odovzdať nehnuteľnosť svojvoľne odmietol splniť a odovzdania predmetu dražby dňa 23.7.2010 sa nezúčastnil a namiesto toho, aby umožnil žalobcovi realizovať jeho vlastnícke právo sa voči nemu domáhal spolu s manželkou, žalovanou 2/, určenia neplatnosti dražby, a to v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I
pod sp. zn. 14C 147/2010, žalobou podanou dňa 30.8.2010. Žalovaní 1/ a 2/ v konaní sp. zn. 14C 147/2010 v postavení žalobcov navrhli vydať predbežné opatrenie, ktorým žiadali, aby súd zakázal žalobcovi, v tom konaní v postavení žalovaného, nakladať s nehnuteľnosťou a uložiť mu povinnosť umožniť im naďalej byt nerušene užívať. Súd návrhu na nariadenie predbežného opatrenia vyhovel a uznesením č.k. 14C/147/2010-82 zo dňa 20.9.2010 predbežné opatrenie v požadovanom znení nariadil. Uznesenie o nariadení predbežného opatrenia bolo žalobcovi doručené dňa 7.10.201 a na základe jeho odvolania voči uzneseniu o nariadení predbežného opatrenia, Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací uznesením č.k. 7Co/427/2010-129 zo dňa 1.12.2010 rozhodnutie súdu prvej inštancie o nariadení predbežného opatrenia zmenil a návrh na jeho nariadenie zamietol. Uznesenie bolo žalobcovi doručené dňa 17.1.2011.
3. Žalobca sa voči žalovanému 1/ domáhal náhrady škody podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka vo výške 1.957,20 Eur z dôvodu, že nesplnením povinnosti žalovaným 1/ odovzdať mu predmet dražby dňa 23.7.2010 až do nariadenia predbežného opatrenia t.j. dňa 7.10.2010 bol žalobca úplne neprípustne vylúčený z užívania predmetu svojho vlastníctva, vrátane možnosti prenechať jeho užívanie inému. Opomenutie konania, na ktoré bol žalovaný 1/ zo zákona povinný, predstavuje podľa žalobcu protiprávny úkon, následkom ktorého sa majetok žalobcu nezväčšil, nerozmnožil o majetkový prospech v podobe príjmu za prenájom nehnuteľnosti, hoci to bolo možné očakávať s ohľadom na zvyčajný priebeh vecí. Nebyť protiprávneho úkonu žalovaného 1/ ku škode by nedošlo. Uviedol, že mu vznikla majetková ujma v podobe ušlého zisku za zmarený prenájom nehnuteľnosti a to vo výške nájomného, ktoré by inkasoval od tretej osoby ak by žalovaný 1/ neporušil zákonom stanovenú povinnosť a byt by riadne a včas odovzdal. Suma 1.957,20 Eur predstavuje nájomné, ktoré sa zvyčajne požaduje za užívanie bytu s obdobnou veľkosťou a umiestnením a to za dobu od 23.7.2010 do 6.10.2010, keď mesačné nájomné predstavuje sumu 978,60 Eur (2 x 978,60 Eur = 1.957,20 Eur).
4. Voči žalovaným 1/ a 2/ sa žalobca domáhal náhrady škody podľa § 77 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku vo výške 3.914,40 Eur z dôvodu, že v dôsledku vydania predbežného opatrenia, ktoré bolo zmenené odvolacím súdom tak, že návrh na jeho nariadenie bol zamietnutý, utrpel žalobca v príčinnej súvislosti s jeho procesnými účinkami škodu spočívajúcu v tom, že počas jeho trvania od 7.10.2010 do 17.1.2011 nemohol s nehnuteľnosťou disponovať, riadne ju užívať, resp. za odplatu prenechať jej užívanie inému. Nárok na náhradu škody v sume 3.914 Eur predstavuje nájomné od 7.10.2010 do 17.1.2011 (4 x 978,60 Eur = 3.914,- Eur).
5. Z vyjadrenia žalovaných 1/ a 2/ mu vyplynulo, že títo nárok žalobcu namietali najmä preto, že vo veci dražby, ktorou žalobca získal sporný byt prebieha súdne konanie sp.zn. 14C 147/2010, a to konanie o určenie neplatnosti dražby. Žalobca nemohol užívať predmetný byt počas obdobia, kedy podali návrh o určenie neplatnosti dražby na základe ich dôvodnej obavy, že v prípade ak by byt odovzdali žalobcovi a následne by súd rozhodol o neplatnosti dražby, žalobca by im byt nevrátil. Naviac v tom čase byt užívala žalovaná 2/ spolu s deťmi a nechcela seba a deti vystaviť značnej stresujúcej situácii a tlaku. Žalovaní spochybnili nárok žalobcu na náhradu škody i z dôvodu, že žalobca nepreukázal, že mu v dôsledku neodovzdania bytu škoda vznikla v určitej výške. Tvrdenie žalobcu o ušlom zisku na nájomnom považovali za nepreukázané a tendenčné, keď žalobca nepreukázal samotný vznik škody a jeho vyčíslenie škody považovali za nesprávne. Namietali tiež i uplatnenie nároku na náhradu ujmy spôsobenej nariadením predbežného opatrenia, keďže pre jeho uplatnenie musia byť splnené viaceré podmienky a okrem iného vznik ujmy a príčinná súvislosť medzi predbežným opatrením a vznikom ujmy. Podaním návrhu na nariadenie predbežného opatrenia uplatnili svoje ústavné a zákonné práva na súdnu ochranu a takto zákonne uplatnenie práv nemôže byť podľa nich na ujmu, keďže takýto postup by bol v rozpore s princípmi, na ktorých stojí právny štát. Vo vzťahu k uplatnenej výške nároku žalobcu uviedli, že žalobca si uplatnil neprimeranú sumu a jej priznanie žiadnym spôsobom nepreukázal. Žalobcom uvádzané internetové zdroje nie sú podľa nich aktívnymi webovými odkazmi a nie je možné považovať požadovanú sumu za trhovú cenu, ktorá sa tvorí interakciou ponuky a dopytu na trhu a nie iba samotnou ponukou. Poukázali tiež na skutočnosť, že žalobca vypočítal sumu náhrady ujmy nesprávne, keď počítal 4 násobok mesačného nájomného od 7.10.2010 do 17.1.2011, pričom však ide len o dobu 3 mesiacov. Mali za to, že žalobca vznik škody v podobe ušlého zisku na nájomnom v dôsledku neodovzdania bytu nepreukázal.
6. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaných uviedol, že žalovaní v konaní o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby nenamietali priamo ani jedno ustanovenie zákona o dobrovoľných dražbách, ktoré
malo byť realizáciou dobrovoľnej dražby dňa 2.6.2010 porušené. Z obsahu ich podaní možno iba usudzovať, že sa mienia domáhať porušenia zákonných povinností upravených v § 7 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z.z. Výkon záložného práva realizovaný formou dobrovoľnej dražby bol však vykonaný legálnym spôsobom, udelením príklepu a uhradením kúpnej ceny sa stal skutočným vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti a nadobudol oprávnenie s nehnuteľnosťou voľne disponovať, získal právo dražený predmet držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky, nakladať s ním. Prebiehajúce konanie sp. zn. 14C 147/2010 nemá žiaden vplyv na jeho vlastnícke právo k bytu, nakoľko s príklepom licitátora a uhradením kúpnej ceny je spojený bezpodmienečný prechod vlastníckeho práva. Mal za to, že preukázal príčinnú súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody. Dôvodnosť právneho nároku na ujmy vyplývajúce z nedôvodného nariadenia predbežného opatrenia je po skutkovej a právnej stránke náležite preukázaná. Z rozhodnutia odvolacieho súdu vyplýva, že predbežné opatrenie bolo nariadené neoprávnene, nakoľko nespĺňalo náležitosti ustanovené procesnoprávnou úpravou, keď žalovaní si uplatnili svoje domnelé práva, na ktoré nemali žiaden legálny nárok. Žalovaný 1/ si nesplnil svoju povinnosť odovzdať mu predmetnú nehnuteľnosť v zmysle § 29 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z.z. dňa 23.7.2010 a dňa 7.10.2010 došlo k ďalšiemu závažnému zásahu do jeho legitímnych práv. Nemohol užívať hodnoty vyplývajúce z vlastníctva nehnuteľnosti od 23.7.2010 do 7.10.2010 a teda omisívnym konaním žalovaného 1/ mu vznikla škoda. Žalovaní užívali nehnuteľnosť bez právneho dôvodu, túto prenechali do nájmu tretím osobám a poberali nájom. Jeho majetok sa nezväčšil o majetkový prospech v podobe príjmu za prenájom nehnuteľnosti v zmysle § 663 Občianskeho zákonníka, ktorý by bolo možné očakávať s ohľadom na zvyčajný priebeh vecí. Ohľadne stanovenia výšky nájomného uviedol, že uprednostňuje dohodu medzi účastníkmi, ale v prípade ak k nej nedôjde navrhol vykonať na stanovenie jej výšky znalecké dokazovanie.
7. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 23.6.2014 č.k. 21C 78/2012-134, ktorým žalobu v celom rozsahu zamietol a uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovanému 1/ a 2/ náhradu trov konania. V časti nároku žalobcu voči žalovanému 1/ žalobu zamietol z dôvodu, že žalobca nepreukázal kumulatívne splnenie zákonom stanovených podmienok na úspešné uplatnenie náhrady škody, keď nepreukázal existenciu škody, neprodukoval žiadne dôkazy na preukázanie skutočnosti, že mu vznikla škoda v súvislosti s porušením právnej povinnosti zo strany žalovaného 1/ odovzdať mu predmet dražby
- predmetný byt, mu vznikla škoda v podobe ušlého zisku, teda, že nedošlo k zväčšeniu jeho majetku o zisk z nájomného v dôsledku protiprávneho konania žalovaného 1/, že nepreukázal, že zisk z nájomného za predmetný byt mohol reálne očakávať, teda, že v období, za ktoré sa náhrady škody voči žalovanému 1/ domáhal, mal aj reálnu možnosť byt za ním uplatnenú sumu náhrady nájomného prenajať a takýto zisk aj reálne očakávať. Vo vzťahu k uplatnenému nároku žalobcu voči žalovaným 1/ a 2/ na náhradu škody titulom ušlého zisku za prenájom bytu počas trvania predbežného opatrenia mal za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie vzniku ujmy, keď v konaní nepreukázal vznik ujmy, nakoľko nepreukázal, že mal reálnu možnosť byt za ním uplatnenú sumu náhrady nájomného prenajať a teda takýto zisk aj reálne očakávať.
8. Na odvolanie žalobcu Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 16.12.2015 č.k. 4Co 725/2014-201 napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil ďalšie konanie. Nestotožnil sa s odôvodnením súdu prvého stupňa, že žalobca nepreukázal svoj nárok. Považoval za predčasný záver súdu prvej inštancie o nepreukázaní uplatneného nároku žalobcom, keď podľa neho nepreukázal, že zisk z nájomného za predmetný byt mohol reálne očakávať, že nepreukázal, že za obdobie, za ktoré sa náhrady škody voči žalovanému 1/ a 2/ domáhal, mal reálnu možnosť byt za ním uplatnenú sumu náhrady nájomného prenajať a teda takýto zisk aj reálne očakávať, že žiadneho nájomcu na prenájom bytu nemal. Prisvedčil žalobcovi, že vzhľadom na jeho vylúčenie z užívacieho práva k nehnuteľnosti nemohol objektívne vyvíjať konkrétne aktivity smerujúce k prenájmu, vyhľadávať nájomcov počas trvania protiprávneho stavu a že prípadným záujemcom nemohol ponúknuť reálne bývanie, neodovzdaním bytu a nariadením predbežného opatrenia došlo u neho k reálnej strate príležitosti byt prenajať počnúc dňom 23.7.2010. Byt taktiež nemohol počas predbežného opatrenia nariadeného na základe návrhu žalovaných v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 14C147/2010 užívať, ani ho prenajať, pričom byt na jeho úkor užívali neoprávnene žalovaní, resp. mali zisk z jeho prenájmu.
9. Odvolací súd konštatoval, že základné právo na náhradu škody zaručené v čl. 46 ods. 3 ústavy nie je právom "absolútnym", ale právom, u ktorého ústava priamo predpokladá jeho podrobnejšiu úpravu zákonom. Takáto zákonná úprava potom v zmysle čl. 51 ods. 1 ústavy predstavuje rámec, v ktorom sa tohto práva možno domáhať. Ustanovenie § 77 ods. 3 OSP upravuje zodpovednosť
navrhovateľa predbežného opatrenia za ujmu spôsobenú nariadeným predbežným opatrením. Navrhovateľ zodpovedá za ujmy, ktoré vznikli účastníkom, prípadne aj tretím osobám, v súvislosti s nariadením predbežného opatrenia. Predpokladmi za vzniknutú ujmu sú: skutočnosti, že predbežné opatrenie zaniklo alebo bolo zrušené z iného dôvodu ako to, že sa návrhu vo veci samej vyhovelo. Existuje príčinná súvislosť medzi predbežným opatrením, ktoré zaniklo z iného dôvodu ako z toho, že návrhu vo veci samej bolo vyhovené, alebo bolo zrušené, a vzniknutou ujmou a vznik ujmy, ktorou sa rozumie majetková škoda. K predpokladom vzniku ujmy nepatrí zavinenie, navrhovateľ zodpovedá za výsledok. Uviedol, že žalobca sa domáha náhrady škody v zmysle uvedeného § 77 ods. 3 OSP voči žalovaným 1/ a 2/ ako finančnej kompenzácie za nemožnosť užívať vydraženú nehnuteľnosť a voči žalovanému 1/ sa domáha náhrady škody podľa § 420 Občianskeho zákonníka. V odvolaní žalobca uviedol, že v prípade, že by sa súd prvého stupňa nestotožnil s právnou kvalifikáciou jeho nároku ako náhrady škody, domáha sa voči žalovaným nároku z titulu vydania bezdôvodného obohatenia, ku ktorému na strane žalovaných došlo tým, že bez akéhokoľvek právneho dôvodu nastalo v ich majetkovej sfére zväčšenie aktív, resp. nenastalo zmenšenie majetkového stavu, hoci vzhľadom na bežné okolnosti tak malo nastať, t.j. v prípade riadneho splnenia povinnosti odovzdať nehnuteľnosť. Toto bezdôvodné obohatenie si uplatňuje voči žalovanému 1/, resp. žalovanej 2/ v rovnakom rozsahu ako ušlý zisk (ujmu). Odvolací súd tiež konštatoval, že občianske súdne konanie je ovládané zásadou niura curia (právo pozná súd). Účastníci konania nie sú povinní uplatnený nárok, ani obranu proti nemu, právne kvalifikovať, pretože právna kvalifikácia veci je vecou súdu. Musia ale uviesť rozhodné skutočnosti, ktoré umožnia súdu, aby uplatnený nárok alebo obranu proti nemu právne kvalifikoval. Súd tak skúma, či tvrdené skutočnosti možno podriadiť pod hypotézu niektorej právnej normy tak, aby z dispozície tejto právnej normy bolo možné vyvodiť plnenie, prípadne určiť, či tu žalobcom požadovaný právny vzťah alebo právo je alebo nie je alebo potvrdiť také skutočnosti, ktoré bránia tomu, aby bolo žalobe vyhovené. Ak účastník uvedie rozhodujúce skutočnosti, z ktorých vyvodzuje ním tvrdený nárok alebo obranu proti nemu, ale s týmito skutočnosťami spája nesprávne právne následky, nie je súd viazaný právnym názorom účastníka a je povinný posúdiť vec podľa tých právnych noriem, ktoré na tvrdený a súdom zistený skutkový stav dopadajú. Preto námietku žalovaných ohľadne zmeny právnej kvalifikácie nepovažoval odvolací súd za dôvodnú. Odvolací súd uložil súdu prvého stupňa povinnosť vysporiadať sa s právnym posúdením nároku žalobcu, na základe skutočností uvedených žalobcom doplniť dokazovanie v potrebnom rozsahu, vysporiadať sa s námietkami žalovaných a výsledky dokazovania opätovne v zmysle § 132 OSP vyhodnotiť a rozhodnutie v súlade s ust. § 157 ods. 2 OSP odôvodniť.
10. Súd prvej inštancie v ďalšom konaní vychádzal z ustanovené § 470 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), účinného od 1.7.2016. Poučil strany sporu o ich procesných právach a povinnostiach v zmysle § 160 Civilného sporového poriadku a podľa § 153 a § 154 Civilného sporového poriadku písomne.
11. Žalobca podaním doručeným súdu dňa 9.2.2017 v súvislosti so znalcom stanoveným nájomným za rozhodujúce obdobie zmenil petit žaloby a rozšíril nárok, ktorý si uplatnil voči žalovanému 1/ o sumu 72,80 Eur a žiadal, aby súd pripustil zmenu petitu žaloby, podľa ktorého sa voči žalovanému 1/ a 2/ domáha zaplatenia sumy 2.030 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9% p.a. zo sumy 1.957,20 Eur od 7.10.2010 do zaplatenia. V ostatných častiach zostal petit žaloby nezmenený. Súd prvej inštancie na pojednávaní dňa 3.4.2017 za prítomnosti sporových strán zmenu petitu žaloby žalobcom podľa § 142 ods. 1 Civilného sporového poriadku pripustil.
12. Vykonal stranami všetky označené dôkazy, výsluch žalobcu, žalovanej 2/, výsluch svedkyne L.. U.. V. B. a oboznámil sa s listinnými dokladmi - znalecký posudok číslo 68/2016 zo dňa 17.11.2016 vypracovaný znaleckou organizáciou FINDEX s.r.o. vo veci stanovenia všeobecnej hodnoty nájomného za užívanie bytu č. 10, čiastočný výpis z LV č. XXXX k.ú. Q. P. L., zápisnica o odovzdaní predmetu dražby zo dňa 23.7.2010, uznesenie Okresného súdu Bratislava I č.k. 14C 147/2010-82 zo dňa 20.9.2010, uznesenie Krajského súdu v Bratislave č.k. 7Co 427/2010-129 zo dňa 1.12.2010, tabuľka ohľadne výšky nájomného za 7 bytov o rozlohe od 107 m2 do 120 m2, úradný záznam zo spisu Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 14C 147/2010, zápisnica o vstupe do bytu Č.. XX na X. U. na Q.F. X F. Q. zo dňa 17.9.2010, výzva žalobcu na odovzdanie nehnuteľnosti zo dňa 16.7.2010 a zo dňa 22.7.2010, listinné doklady predložené žalovaným 1/ a 2/.
13. Po vykonanom dokazovaní mal za preukázané, že žalobca udelením príklepu za najvyššie urobené podanie na dobrovoľnej dražbe dňa 2.6.2010 realizovanej dražobníkom VM Auction s.r.o. (od 10.9.2010 obchodné meno DRAŽOBNÍK, s.r.o.) nadobudol vlastnícke právo k predmetu dražby - nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom území Q. P. L., zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX a to byt č. XX, F. Q.D. X, na X. poschodí bytového domu so súpisným č. XXXX, XXXX, postaveného na pozemku parcela č. 7869/1, vrátane spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu o veľkosti 111/10000, ktorý bol vo vlastníctve žalovaného 1/. Dražobník VM Auction s.r.o. listom zo dňa 16.7.2010 písomne vyzval žalovaného 1/ na odovzdanie predmetnej nehnuteľnosti a to do 5 dní od doručenia výzvy s tým, že predmetná nehnuteľnosť bola vydražená na dobrovoľnej dražbe dňa 2.6.2010, z ktorej listinné doklady - oznámenie o výsledku dražby spolu s osvedčeným odpisom notárskej zápisnice notára T.. L. B. Nz 19687/2010 boli žalovanému 1/ zaslané dňa 3.6.2010. Zároveň bolo žalovanému 1/ oznámené, že žalobca ako vydražiteľ predmetnej nehnuteľnosti je jej vlastníkom na základe zápisu do Katastra nehnuteľností zo dňa 15.7.2010. Výzvou II. dražobníka VM Auction s.r.o. zo dňa 22.7.2010 bol žalovaný 1/ opätovne vyzvaný na odovzdanie predmetnej nehnuteľnosti. Podľa zápisnice o odovzdaní predmetu dražby zo dňa 23.7.2010 vyhotovenej dražobníkom VM Auction s.r.o. žalovaný 1./ ako predchádzajúci vlastník predmetnej nehnuteľnosti sa odovzdania nezúčastnil a predmet dražby žalobcovi ako vydražiteľovi neodovzdal. Zo zápisnice o vstupe do bytu č. XX na X. U. na Q. E.. Č.. X zo dňa 17.9.2010 zistil, že dôvodom vstupu do bytu bola snaha o zistenie stavu bytu na účasti žalobcu, zámočníka L. U., svedka U.. V. U., U.. D. L. J. I.. L. D.. V priebehu snahy o vstup do predmetného bytu bolo zistené, že v byte bývali 4 nájomníci na základe dohody so žalovaným 1/, ktorí sa zaviazali byt do 30.9.2010 opustiť.
14. Z pripojeného spisu Okresného súdu Bratislava I vedeného pod sp. zn. 14C 147/2010 súd prvej inštancie zistil, že sa týka právnej veci žalobcov: 1/ I.. L. W., 2/ J. W. proti žalovaným: 1/ Sberbank Slovensko, a.s. (pôvodne s obchodným menom VOLKSBANK Slovensko a.s.), 2/ Dražobník, s.r.o. (pôvodne s obchodným menom VM Auction s.r.o.), 3/ F. B. (žalobca) o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, ktorá sa konala dňa 2.6.2010 pod zn. 26/2/2010, ktorej predmetom bol byt č. XX, F. Q. X, Q., X. poschodie nachádzajúci sa v k.ú. Q. - P. L., zapísaný na LV č. XXXX o priebehu ktorej bola spísaná notárska zápisnica T.. L. B., notára pod č. N 154/2010, Nz 19687/2010, NCR1s 20034/2010 zo dňa 2.6.2010. Návrh bol podaný dňa 31.8.2010. Žalobu na určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby žalovaní 1/ a 2/ v postavení žalobcov, odôvodnili tým, že neexistoval právny dôvod na podanie návrhu na vyhlásenie dražby, keď spoločnosť VOLKSBANK Slovensko a.s., ktorá navrhla výkon dražby na byt, ktorý bol v ich vlastníctve si svoju pohľadávku uspokojila z výťažku dražby nehnuteľností v pôvodnom vlastníctve spoločnosti SANITAS-SR, a.s. dňa 1.7.2010.
15. So žalobou vo veci samej podal žalovaní 1/ a 2/ v tom konaní v postavení žalobcu zároveň i návrh na nariadenie predbežného opatrenia a žiadali uložiť žalobcovi (v tom konaní v postavení žalovaného 3/) povinnosť umožniť im nerušené užívanie predmetného bytu a zakázal mu byt predať, darovať, zameniť alebo inak scudziť, zaťažiť alebo iným spôsobom s bytom nakladať a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej. Okresný súd Bratislava I uznesením č.k. 14C 147/2010-82 zo dňa 20.9.2010 návrhu na nariadenie predbežného opatrenia v celom rozsahu vyhovel a požadované predbežné opatrenie nariadil. Predbežné opatrenie sa stalo vykonateľné dňom 6.10.2010. Na základe odvolania žalobcu (v tom konaní v postavení žalovaného 3/) proti rozhodnutiu o nariadení predbežného opatrenia rozhodol vo veci Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. 7Co 427/2010-129 zo dňa 1.12.2010 tak, že napadnuté uznesenie, ktorým bolo nariadené predbežné opatrenie zmenil a návrh na jeho nariadenie zamietol. Z odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu vyplýva, že nebola osvedčená potreba dočasnej úpravy právnych vzťahov medzi účastníkmi, keď nebolo preukázané, že žalobca (v tom konaní žalovaný 3/) robil kroky smerujúce k prevodu vlastníctva bytu na tretie osoby, resp. že by byt chcel scudziť, zaťažiť alebo založiť. Skutočnosť, že žalovaní (v tom konaní žalobcovia 1/ a 2/) boli vyzvaní na vysťahovanie a odovzdanie bytu nepovažoval odvolací súd za postup, ktorý by odôvodňoval nariadenie predbežného opatrenia, naopak považoval ho za štandardný postup, nakoľko žalobca (v tom konaní žalovaný 3/) sa vydražením nehnuteľnosti stal jej vlastníkom. Odvolací súd ďalej uviedol, že pred dobrovoľnou dražbou v predmetnom byte bývali 4 podnájomníci a teda tvrdenie žalovaných 1/ a 2/ (v tom konaní žalobcovia 1/ a 2/) ohľadne ich užívania predmetného bytu s ich spoločnými deťmi nie je pravdivé. Rozhodnutie odvolacieho súdu nadobudlo právoplatnosť dňa 17.1.2011.
16. Mal tiež preukázané, že súd prvej inštancie vo veci žaloby o určenie neplatnosti dražby žalobu zamietol ako nedôvodnú, keď vykonaným dokazovaním nezistil porušenie ustanovení zákona o
dobrovoľných dražbách pri vykonávaní dražby bytu č. XX F. Q. X, Q., X. U., nachádzajúci sa v katastrálnom území P. L., zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX a to ani pri vykonaní prvej opakovanej dražby a druhej opakovanej dražby predmetného bytu.
17. Žalobca vo svojej výpovedi uviedol, že byt, ktorého sa stal vlastníkom mu mal byť odovzdaný v zákonnej lehote, čo sa však ani napriek opakovaným výzvam nestalo. Žalovaní odmietli byt opustiť a podali i návrh na nariadenie predbežného opatrenia. Dňa 17.9.2010 sa za prítomnosti svedkov za účelom zistenia v akom stave sa byt nachádza pokúsil do bytu dostať, pričom zistil, že v byte sa nachádzali tri neznáme osoby, ktoré tvrdili, že so žalovaným majú uzavretú dohodu o nájme. Ako vlastník nehnuteľnosti bol poškodený na svojich právach a to za obdobie takmer pol roka, kedy musel splácať hypotéku a platiť správcovi bytu poplatky za byt. V predmetom byte sám nebýva z dôvodu právnej neistoty, nakoľko prebieha konanie o určenie neplatnosti dražby. Byt prenajíma svojmu kamarátovi za relatívne nižšiu cenu 100 Eur mesačne a úhradu energií. Byt prenajímal i za trhové nájomné, ale nájomca byt opustil a keďže nebol istý výsledok sporu o určenie neplatnosti dražby nedovolil si prenajímať byt za trhové nájomné. Byt mal vždy záujem prenajímať, ale keďže nemal možnosť byt užívať, nedal ani inzerát na jeho prenajatie. Záujemcu o prenajatie bytu nemal. Jeho nárok na zaplatenie uplatnenej sumy mal za dôvodný a legitímny, čo bolo potvrdené aj rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave zo dňa 16.12.2015. Vzhľadom na skutočnosť, že medzi stranami je sporná otázka výšky nájmu za rozhodné obdobie, navrhol vykonať znalecké dokazovanie ohľadne trhovej hodnoty nájmu v rozhodnom období.
18. Žalovaná 2/ vo výpovedi uviedla, že z dôvodu neúnosnosti situácie sa v januári 2010 spolu s deťmi presťahovala k svojim rodičom. Návrh na nariadenie predbežného opatrenia podali so žalovaným 1/ z dôvodu, že za čas jeho trvania získajú dôkazy pre určenie neplatnosti dražby. Predmetný byt so žalovaným 1/ prenajímali od marca 2010.
19. Žalovaní 1/ a 2/ s nárokom žalobcu aj pri zmene právnej kvalifikácie na vydanie bezdôvodného obohatenia nesúhlasili. Skutkový základ na priznanie nároku titulom vydania bezdôvodného obohatenia nepovažovali za daný. Mali za to, že žalobca neopísal rozhodujúce skutočnosti na preukázanie tohto nároku. Žalovaný 1/ vzniesol námietku premlčania vo vzťahu k nároku uplatneného ako nájomné za obdobie od 23.7.2010 do 6.10.2010 nad rozsah dvoch mesiacov, keďže žalobca túto sumu nájomného vypočítal ako sumu 2x 978,60 Eur a nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že v dôsledku predbežného opatrenia utrpel ujmu. Predbežné opatrenie vydané súdom bolo vykonateľné a jeho vykonateľnosťou nemohla žalobcovi vzniknúť ujma. Mali za to, že pokiaľ žalobca ujmu pociťuje môže si jej náhradu uplatniť voči štátu. Nárok na náhradu ujmy spôsobenej nariadením predbežného opatrenia vo výške 3.914,40 Eur považovali vo vzťahu k nim za bezdôvodný a mali za to, že nie sú ani pasívne legitimovaní.
20. Súd prvej inštancie na základe návrhu žalobcu nariadil znalecké dokazovanie znaleckou organizáciou z odboru stavebníctvo, odvetvie odhad hodnoty nehnuteľnosti a vypracovaním znaleckého posudku poveril znaleckú organizáciu FINDEX, s.r.o., ktorej uložil stanoviť obvyklú výšku nájomného (bez poplatkov spojených s užívaním bytu) v danom mieste za užívanie predmetného bytu za obdobie od 23.7.2010 do 6.10.2010 a za obdobie od 7.10.2010 do 17.1.2011. Znalecká organizáciu FINDEX, s.r.o. podala písomný znalecký posudok č. 68/2016 zo dňa 17.11.2016 vo veci stanovenia všeobecnej hodnoty nájomného za užívanie bytu č. XX, F. Q. X, X. U., k.ú. P. L., zapísaného na liste vlastníctva č. XXXX za obdobie od 23.7.2010 do 6.10.2010 a za obdobie od 7.10.2010 do 17.1.2011. V znaleckom posudku bola všeobecná hodnota nájmu za obdobie od 23.7.2010 do 6.10.2010 stanovená v sume 2.030,0 Eur a za obdobie od 7.10.2010 do 17.1.2011 v sume 2.750,00 Eur. Strany sporu závery znaleckého dokazovania nerozporovali.
21. Základ uplatneného nároku žalobcu posúdil súd prvej inštancie podľa ustanovení § 420 ods. 1, § 442 ods. 1, § 438 ods. 1, § 489, § 451 ods. 1,2 § 458 ods. 1, § 107 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 77 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku platného do 30.06.2016, § 340 ods. 1, § 391 ods. 2 Civilného sporového poriadku, § 29 ods. 1, 2, 4, 5 Zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách
22. Po vyhodnotení vykonaného dokazovania a po právnom vyhodnotení veci dospel súd prvej inštancie k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná v časti nároku voči žalovanému 1/ v sume 1.957,20 Eur s úrokom z omeškania 8,75% p.a. zo sumy 1.957,20 Eur odo dňa 6.9.2012 do zaplatenia a v časti nároku voči žalovanému 1/ a 2/ v sume 2.750,00 Eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75% p.a. od 6.9.2012 do zaplatenia. Vo zvyšnej časti žalobu zamietol.
23. Uviedol, že žalobca sa voči žalovanému 1/ domáhal zaplatenia sumy vo výške 2.030 Eur titulom náhrady škody podľa § 420 Občianskeho zákonníka v podobe ušlého zisku, keď žalovaný 1/ ako predchádzajúci vlastník neodovzdal žalobcovi ako vydražiteľovi predmet dražby - byt č. XX na Q. E.. X F. Q. bez zbytočných prieťahov a svoju povinnosť odovzdať nehnuteľnosť - byt odmietol splniť a odovzdania predmetu dražby dňa 23.7.2010 sa nezúčastnil. Náhrady škody v podobe ušlého zisku sa žalobca domáhal za obdobie od 23.7.2010 t.j. odo dňa kedy malo dôjsť k odovzdaniu vydraženého bytu a do 6.10.2010, teda do dňa kedy bolo žalobcovi doručené uznesenie Okresného súdu Bratislava I č.k. 14C 147/2010-82 zo dňa 20.9.2010, ktorým súd vyhovel návrhu žalovaného 1/ a 2/ na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým súd uložil žalobcovi povinnosť umožniť im nerušené užívanie predmetného bytu a zakázal mu zároveň byt predať, darovať, zameniť alebo inak scudziť, zaťažiť alebo iným spôsobom s bytom nakladať a to až do právoplatného rozhodnutia súdu o určenie neplatnosti dražby. Ušlého zisku sa žalobca domáhal za uvedené obdobie a to za zmarený prenájom predmetnej nehnuteľnosti vo výške nájomného stanovenej znaleckým posudkom č. 68/2016, v ktorom bola znalcom stanovená všeobecná hodnota nájmu za predmetný byt v sume 9.751,29 Eur/rok t.j. 812/61 Eur/mesiac. V priebehu konania žalobca uviedol, že nárok na zaplatenie uvedenej sumy si uplatňuje titulom vydania bezdôvodného obohatenia, ku ktorému došlo na strane žalovaného 1/ tým, že bez akéhokoľvek právneho dôvodu nastalo v jeho majetkovej sfére zväčšenie aktív, resp. nenastalo zmenšenie majetkového stavu, hoci vzhľadom na bežné okolnosti tak malo nastať, t.j. v prípade riadneho splnenia povinnosti odovzdať nehnuteľnosť.
24. Konštatoval, že predpokladom vzniku zodpovednosti z bezdôvodného obohatenia podľa citovaného zákonného ustanovenia § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka je, aby k obohateniu vôbec došlo a aby obohatenie bolo bezdôvodné. Ustanovenie § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka vymedzuje štyri dielčie skutkové podstaty vzniku záväzku z bezdôvodného obohatenia. Môže ísť o majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu, plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol a majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Žalobca sa domáhal vydania bezdôvodného obohatenia, ktoré získal žalovaný 1/ plnením bez právneho dôvodu, keď užíval nehnuteľnosť - byt, ktorého výlučným vlastníkom je žalobca, bez právneho dôvodu. Žalobca sa vydania bezdôvodného obohatenia domáhal za obdobie od 23.7.2010 do 6.10.2010. V konaní medzi stranami nebolo sporné, že v uvedenom období žalobca predmetný byt užívať nemohol, nebolo sporné, že žalovaný 1/ si zákonnú povinnosť byt žalobcovi odovzdať nesplnil a byt sám užíval, resp. ho užívali iné osoby s vedomím a na základe rozhodnutia žalovaného 1/. Z vykonaného dokazovania nevyplynulo ani to, že by medzi stranami došlo k dohode strán ohľadne užívania predmetného bytu v uvedenom období a že žalovaný 1/ by mal vlastnícky či iný vecnoprávny titul k predmetnému bytu.
25. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že na strane žalovaného 1/ došlo k vzniku bezdôvodného obohatenia, keď žalovaný 1/ užíval predmetný byt vo vlastníctve žalobcu bez právneho dôvodu a za jeho užívanie žalobcovi žiadnu odplatu neuhradil. Na strane žalovaného 1/ ide o prípad plnenia bez právneho dôvodu, ktoré je jednou zo skutkových podstát bezdôvodného obohatenia, založenou na tom, že medzi zúčastnenými osobami od počiatku chýba právny vzťah zakladajúci nárok na plnenie. Dôsledkom takéhoto plnenia je obohatenie, obsahom ktorého je získanie určitej majetkovej hodnoty žalovaným. Uviedol, že majetkovú hodnotu v uvedenom zmysle získa (obohatí sa) nielen ten, komu sa zvýšili aktíva alebo znížili pasíva, ale aj ten, komu sa neznížili aktíva, hoci by sa inak - pokiaľ by existoval právny dôvod plnenia - jeho majetkový stav zmenšil, pretože za prijímané plnenie by musel poskytovať náhradu. O plnenie bez právneho dôvodu ide tiež v prípade užívania bytu bez nájomnej či inej zmluvy alebo iného titulu oprávňujúceho tento byt užívať. Žalovaný ako príjemca takéhoto plnenia nie je - vzhľadom na povahu plnenia - schopný vrátiť ho a teda je povinný nahradiť bezdôvodné obohatenie vo forme peňažnej náhrady. Výšku tohto prospechu vyjadruje peňažná čiastka, ktorú by obvykle bolo nevyhnutné vynaložiť v danom mieste a čase za porovnateľné užívanie (prenajatie) veci - bytu. Výška obvyklého nájomného v danom mieste a čase bola stanovená znalcom a to výške 9.751,29 Eur za rok, 812,61 Eur za mesiac. Znalec vypočítal všeobecnú hodnotu nájmu za predmetný byt a priľahlý pozemok k bytu č. XX pre obdobie od 23.7.2010 do 6.10.2010 v sume 2.030 Eur, keď dĺžka uvedeného obdobia predstavuje 76 dní, všeobecná hodnota nájmu za rok 9.751,29 Eur (365 dní x 76 dní).
26. Súd prvej inštancie určil výšku bezdôvodného obohatenia žalovaného 1/ v sume uplatnenej žalobcom žalobou t.j. v sume 1.957,20 Eur, nakoľko žalovaný 1/ vzniesol námietku premlčania nad pôvodne uplatnený nárok. Premlčanie nároku žalobcu nad rámec ním žalobou uplatneného nároku
na vydanie bezdôvodného obohatenia posudzoval podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa právo na vydanie bezdôvodného obohatenia premlčí za dva roky odo dňa, kedy sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby mal za rozhodujúci deň, keď sa oprávnený v konkrétnom prípade skutočne dozvie o vzniku bezdôvodného obohatenia na jeho úkor a o subjekte, ktorý sa bezdôvodne obohatil, teda okamih kedy oprávnený zistí skutkové okolnosti, z ktorých možno vyvodiť vznik bezdôvodného obohatenia na strane zodpovedného subjektu a orientačne aj jeho rozsah tak, aby bolo možné približne určiť výšku náhrady. Za podstatnú a rozhodujúcu okolnosť považoval, kedy sa oprávnený subjekt pri náležitej starostlivosti musel alebo mohol dozvedieť, že na jeho úkor došlo k vzniku bezdôvodného obohatenia. Mal za to, že žalobca vedel, že u žalovaného 1/ došlo k bezdôvodnému obohateniu na jeho úkor, vedel kto ho získal a teda poznal skutkové okolnosti, z ktorých možno usudzovať, že došlo k získaniu bezdôvodného obohatenia na jeho úkor a mohol si nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia v ním uplatnenom rozsahu po zmene petitu žaloby uplatniť na súde včas. Žalobca zmenil petit žaloby (rozšíril nárok o 72,80 Eur podaním doručeným súdu dňa 9.2.2017. Žalovaným 1/ vznesenú námietku premlčania nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 72,80 Eur posúdil ako dôvodnú. Žalobca sa domáhal vydania bezdôvodného obohatenia za obdobie od 23.7.2010 do 6.10.2010 žalobou doručenou súdu dňa 10.4.2012 v sume 1.957,20 Eur. Mal za to, že žalobca mal vedomosť, že zo strany žalovaného 1/ dochádza k bezdôvodnému obohateniu užívaním bytu, mal vedomosť, že práve žalovaný 1/ sa na jeho úkor obohacuje, keď táto skutočnosť vyplýva priamo z tvrdení žalobcu a teda pokiaľ žalobca rozšíril žalobu, nárok o sumu 72,80 Eur dňa 9.2.2017, domáhal sa vydania bezdôvodného obohatenia po uplynutí zákonom stanovenej premlčacej doby. Vzhľadom na uvedené za stavu, keď žalovaný 1/ sa dôvodne dovolal premlčania nároku vo výške 72,80 Eur, žalobu v tejto časti zamietol.
27. Nestotožnil sa s námietkou premlčania žalovaného 1/ v rozsahu celého nároku voči nemu. Vyvodil, že žalobca si nárok na zaplatenie sumy vo výške 1.957,20 Eur uplatnil včas, v zákonom stanovenej premlčacej lehote. Mal za irelevantné ako dospel k výpočtu ním uplatnenej sumy predstavujúcej nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Uviedol, že žalobca síce požadoval vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie od 23.7.2010 do 6.10.2010, pričom však i napriek tomu, že predmetné obdobie predstavuje viac ako dva mesiace si uplatnil nárok vo výške 1.957,20 Eur (2 x ním uvedenú sumu 978,60 Eur predstavujúcu nájomné), ktorý mu súd i titulom bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného 1/ priznal.
28. S námietkou žalovaného 1/ že žalobca nezohľadnil náklady za služby spojené s užívaním bytu, ktoré uhrádzal a ktoré činia cca 200 Eur mesačne, hoci vlastníkom bytu v tom čase už bol žalobca, pričom celkovo uhradil sumu 1.632,41 Eur, o čom predložil vyúčtovanie nedoplatku na elektrickej energii za obdobie od 4.3.2010 do 27.1.2011, mesačný predpis zálohovej úhrady platný od 1.1.2009, oznámenie o nedoplatku 21,61 Eur za 19.7.2010 do 25.1.2011 a výpis z účtu, sa súd prvej inštancie nestotožnil, a to z dôvodu, že poplatky súvisiace s užívaním bytu hradil žalovaný 1/ nakoľko predmetný byt užívali osoby, ktorým to sám umožnil a na viac nešpecifikoval konkrétne, ktoré úhrady mal žalobca ako vlastník bytu povinnosť hradiť i napriek tomu, že v byte nebýval a v akej výške tieto úhrady boli a za aké konkrétne obdobie si náhradu uplatňuje, resp. žiada zohľadniť. Žalovaný 1/ označil sumu 1.632,41 Eur bez bližšej špecifikácie a len všeobecne poukázal na povinnosť žalobcu ako vlastníka bytu hradiť poplatky súvisiace s užívaním bytu. Nezohľadnil ani námietku žalovaného 1/ ohľadne skutočnosti, že žalovaný v byte ponechal vybavenie, ktoré si nemohol odniesť a to - posuvná priečka v hodnote cca 3.000 Eur, kuchynská linka v hodnote cca 5.000 Eur. Na túto námietku súd prvej inštancie neprihliadol z dôvodu, že žalovaný 1/ nijakým spôsobom nepreukázal, že ním uvedené zariadenie bytu nebolo zohľadnené v dražobnej cene, že nepatrilo k zariadeniu bytu, ktorý bol k dražbe ponúknutý a aj vydražený.
29. Pokiaľ ide o nárok žalobcu voči žalovaným 1/ a 2/ v sume 3.914 Eur, tohto sa žalobca od nich domáhal spoločne a nerozdielne titulom náhrady podľa § 77 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, keď žalovaní 1/ a 2/ namiesto toho, aby umožnili žalobcovi realizovať jeho vlastnícke právo sa domáhali voči nemu určenia neplatnosti dražby v konaní na Okresnom súde Bratislava I sp. zn. 14C 147/2010, v ktorom v postavení žalobcov navrhli nariadiť predbežné opatrenie, ktorým žiadali, aby súd žalobcovi zakázal tam v konaní žalovanému, nakladať s nehnuteľnosťou a uložil mu povinnosť umožniť im naďalej byt nerušene užívať. a súd návrhu žalovaného 1/ a 2/ na nariadenie predbežného opatrenia vyhovel a uznesením č.k. 14C/147/2010-82 zo dňa 20.9.2010 predbežné opatrenie nariadil. Uznesenie bolo žalobcovi doručené dňa 7.10.2010. Krajský súd v Bratislave na základe odvolania žalobcu uznesením č.k. 7Co/427/2010-129 zo dňa 1.12.2010 rozhodnutie o nariadení predbežného opatrenia zmenil a
návrh na jeho nariadenie zamietol. Uznesenie bolo žalobcovi doručené dňa 17.1.2011. Žalobca sa domáhal náhrady vo výške 3.914 Eur, sumy predstavujúcej nájomné za obdobie trvania predbežného opatrenia t.j. od 7.10.2010 do 17.1.2011 t.j. 4 x 978,60 Eur. Domáhal sa náhrady škody, ktorú utrpel v príčinnej súvislosti s procesnými účinkami na návrh žalovaných nariadeného predbežného opatrenia, ktorá spočívala v tom, že počas jeho trvania od 7.10.2010 do 17.1.2011 nemohol s nehnuteľnosťou disponovať, riadne ju užívať resp. za odplatu prenechať jej užívanie inému a tak inkasovať nájomné v ním vyčíslenej výške 978,60 Eur za mesiac, ktoré by za prenechanie užívania nehnuteľnosti tretej osobe získal.
30. Konštatoval, že predpokladom vzniku zodpovednosti navrhovateľa na nariadenie predbežného opatrenia podľa § 77 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (neodkladného opatrenia podľa § 340 ods. 1 Civilného sporového poriadku) je, že predbežné opatrenie zaniklo alebo bolo zrušené z iného dôvodu ako preto, že sa návrhu vo veci samej vyhovelo alebo, že právo navrhovateľa bolo uspokojené. Predmetom náhrady je ujma, ktorá vznikla v priamej príčinnej súvislosti s nariadením predbežného opatrenia a trvaním jeho právnych účinkov. Ide o majetkovú škodu a aj nároky z bezdôvodného obohatenia. Zodpovednosť navrhovateľa návrhu na nariadenie predbežného opatrenia je objektívna a je daná bez ohľadu na zavinenie, keď práve navrhovateľ zodpovedá za následok vzniknutý nariadeným predbežným opatrením.
31. Vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie za preukázané, že žalovaní 1/ a 2/ podali na Okresnom súde Bratislava I dňa 31.8.2010 v konaní sp.zn. 14C 147/2010 návrh na nariadenie predbežného opatrenia voči žalobcovi a žiadali, aby mu súd uložil povinnosť umožniť im nerušené užívanie bytu č. 10 a aby bol povinný zdržať sa rušivých zásahov do ich práva byt užívať a zároveň zakázal žalobcovi predať, darovať, zameniť alebo inak scudziť, zaťažiť alebo iným spôsobom nakladať s predmetným bytom a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej o určenie, že dobrovoľná dražba konaná dňa 2.6.2010 je neplatná. Okresný súd Bratislava I uznesením č.k. 14C 147/2010-82 zo dňa 20.9.2010, ktoré bolo žalobcovi doručené dňa 7.10.2010 predbežné opatrenie na návrh žalovaného 1/ a 2/ nariadil vychádzajúc z tvrdení žalovaných v návrhu a z nimi predložených listinných dokladov. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací na základe odvolania žalobcu uznesením č.k. 7Co 427/2010-129 zo dňa 1.12.2010 napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa zmenil tak, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol. V odôvodnení odvolací súd okrem iného uviedol, že pre nariadenie predbežného opatrenia neboli splnené zákonné predpoklady na jeho nariadenie nebola osvedčená potreba dočasnej úpravy právnych vzťahov medzi účastníkmi, keď navrhovatelia predbežnej úpravy potrebu dočasnej úpravy opreli len o svoje domnienky. Skutočnosť, že žalobca telefonicky vyzval žalovaného 1/ na vysťahovanie sa z bytu a jeho odovzdanie nepovažoval odvolací súd za postup, ktorý by odôvodňoval nariadenie predbežného opatrenia, keď takýto postup považoval za štandardný, nakoľko vydražením nehnuteľnosti sa stal žalobca vlastníkom bytu. Odvolací súd tiež poukázal na tú skutočnosť, že tvrdenie žalovaných v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, teda, že byt užíva žalovaná 2/ a ich spoločné deti, sa preukázalo ako nepravdivé, keď v predmetnom byte v tom čase bývali 4 podnájomníci a tento užívali. Uznesenie Krajského súdu v Bratislave č.k. 7Co 427/2010-129 zo dňa 1.12.2010 bolo žalobcovi doručené dňa 17.1.2011.
32. Z uvedeného mal za zrejmé, že predmetný byt žalobca v období trvania predbežnej úpravy nariadeným predbežným opatrením na návrh žalovaných, nemohol užívať a byt užívali žalovaní 1/ a 2/, resp. iné osoby s ich súhlasom, bez právneho dôvodu. Vzhľadom na uvedené súd i v prípade tohto žalobcom uplatneného nároku na náhradu ujmy dospel k záveru, že na strane žalovaných 1/ a 2/ došlo k vzniku bezdôvodného obohatenia. Predbežné opatrenie nariadené na návrh žalovaných 1/ a 2/ zaniklo nie preto, že by sa vo veci samej vyhovelo alebo právo žalovaných 1/ a 2/ bolo uspokojené mimosúdne. Dospel tak k záveru, že žalovaní 1/ a 2/ sú povinní nahradiť žalobcovi bezdôvodné obohatenie vo forme peňažnej náhrady. Výšku tohto prospechu vyjadruje peňažná čiastka, ktorú by obvykle bolo nevyhnutné vynaložiť v danom mieste a čase za porovnateľné užívanie (prenajatie) veci - bytu. Výška obvyklého nájomného v danom mieste a čase bola stanovená znalcom a to výške 9.751,29 Eur za rok, 812,61 Eur za mesiac. Znalec vypočítal všeobecnú hodnotu nájmu za predmetný byt a priľahlý pozemok k bytu č. XX pre obdobie od 7.10.2010 do 17.1.2011 v sume 2.750 Eur, keď dĺžka uvedeného obdobia predstavuje 103 dní, všeobecná hodnota nájmu za rok 9.751,29 Eur/ 365 dní x 103 dní. Uložil tak žalovaným 1/ a 2/ povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 2.750 Eur a vo zvyšku nárok žalobcu zamietol.
33. Vo vzťahu k tvrdeniu žalovaných 1/ a 2/, že nie sú zodpovední za ujmu vzniknutú žalobcovi nariadením predbežného opatrenia, nakoľko predbežné opatrenie bolo vydané súdom a bolo vykonateľné a teda zodpovedným subjektom v prípade vzniknutej ujmy je štát, súd prvej inštancie uviedol, že za výsledok návrhu na nariadenie predbežného opatrenia zodpovedá navrhovateľ. V tom čase platný Občiansky súdny poriadok a ani v súčasnosti platný Civilný sporový poriadok dôvody na zbavenie sa tejto zodpovednosti neupravoval. Žalovaní 1/ a 2/ podali návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktoré bolo nariadené a ktoré bolo zrušené z iného dôvodu ako preto, že sa návrhu vo veci samej vyhovelo či z dôvodu, že právo žalobcov bolo uspokojené a teda sú zodpovední za následky, ktoré vznikli v príčinnej súvislosti s účinkami nedôvodne nariadeného predbežného opatrenia. Zodpovednosť žalovaných 1/ a 2/ mal za danú zo zákona, vyplývajúcu z procesného predpisu.
34. Žalobca sa voči žalovanému 1/ domáhal aj zaplatenia úrokov z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 1.957,20 Eur od 7.10.2010 do zaplatenia, titulom omeškania žalovaného 1/ so zaplatením náhrady ujmy. Úroky z omeškania si uplatnil odo dňa nasledujúceho po uplynutí obdobia, za ktoré náhradu ujmy požadoval (obdobie od 23.7.2010 do 6.10.2010).
35. Súd prvej inštancie žalovanému 1/ uložil v zmysle ust. § 517 ods. 1 a 2 Obč. zák. povinnosť zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania vo výške 8,75%, vo výške stanovenej nariadením vlády č. 87/1995 Z.z. a to odo dňa 6.9.2012, teda odo dňa nasledujúceho po dni kedy bola žalovanému 1/ doručená žaloba, to znamená deň potom, ako sa žalovaný 1/ dozvedel, že má povinnosť zaplatiť žalobcovi žalovanú sumu. Z dôvodu, že žalobca nepreukázal, že práve dňom 7.10.2010 došlo k omeškaniu žalovaného 1/ s vydaním bezdôvodného obohatenia, nepredložil žiaden doklad preukazujúci, že vyzýval žalovaného na vydanie ním uplatneného bezdôvodného obohatenia žalobu žalobcu v časti uplatnených úrokov z omeškania vo výške 9% odo dňa 7.10.2010 zamietol.
36. Pokiaľ ide o nárok žalobcu na zaplatenie úrokov z omeškania voči žalovaným 1/ a 2/ vo výške 9% ročne zo sumy 3.914,40 Eur od 18.1.2011 do zaplatenia, titulom omeškania žalovaného 1/ a 2/ so zaplatením náhrady ujmy, a to odo dňa nasledujúceho po uplynutí obdobia, za ktoré náhradu ujmy požadoval (obdobie od 7.10.2010 do 17.1.2011), súd prvej inštancie mu vyhovel sčasti. Žalovaným 1/ a 2/ uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania vo výške 8,75% p.a., vo výške stanovenej nariadením vlády č. 87/1995 Z.z. a to odo dňa 6.9.2012, teda odo dňa nasledujúceho po dni kedy bola žalovaným 1/ a 2/ doručená žaloba, to znamená deň potom, ako sa žalovaní 1/ a 2/ dozvedeli, že majú povinnosť zaplatiť žalobcovi žalovanú sumu. Z dôvodu, že žalobca nepreukázal, že práve dňom 18.1.2011 došlo k omeškaniu žalovaných 1/ a 2/ s vydaním bezdôvodného obohatenia, nepredložil žiaden doklad preukazujúci, že vyzýval žalovaných 1/a 2/ na vydanie ním uplatneného bezdôvodného obohatenia, súd prvej inštancie žalobu žalobcu v časti uplatnených úrokov z omeškania vo výške 9% odo dňa 18.1.2011 zamietol.
37. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa ust. § 262 ods. 1, 2, § 252 ods. 2 CSP a priznal žalobcovi voči žalovanému 1/ nárok na náhradu trov konania v pomere 92,82 %, keďže žalobca sa voči žalovanému 1/ domáhal zaplatenia sumy 2 030 Eur, jeho úspech v konaní predstavoval 96.41 % (priznaním sumy 1 957,20 Eur), úspech žalovaného 1/ predstavuje 3,59 % (v časti o zaplatenie sumy 72,80 Eur žaloba zamietnutá), t.j. celkový úspech žalobcu je 92,82 % (96,41% - 3,59 %).
38. Voči žalovaným 1/ a 2/ priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v pomere 40,50 % pri úspechu žalobcu v konaní 70,25 % voči úspechu žalovaných 1/ a 2/ 29,75 % (žalobcovi priznaný nárok v sume 2 750 Eur, žaloba zamietnutá v sume 1 164,60 Eur), čo predstavuje pomer úspechu žalobcu 70,25 k neúspechu 29,75 %.
39. Proti tomuto rozsudku podali odvolanie žalobca aj žalovaní 1/ a 2/.
40. Žalobca podal odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie v jeho zamietajúcej časti, v ktorej žiadal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a priznať mu aj sumy 72,80 Eur a plnú náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania. Bol toho názoru, že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil jeho nárok na poskytnutie peňažného plnenia voči žalovanému 1/, ktorý nárok rozšíril o sumu 72,80 Eur podaním zo dňa 8.2.2017, keď zamietnutie žaloby súdom prvej inštancie v tejto časti jeho nároku z dôvodu premlčania považoval za porušenie princípu spravodlivosti, majúc za to, že svoj nárok si uplatnil voči žalovanému 1/ riadne a včas. Námietku premlčania mal za nedôvodnú, v rozpore s
dobrými mravmi a zároveň za neoprávnený zásah do jeho legitímnych práv. Aj keď podľa ustálenej právnickej doktríny námietka premlčania neodporuje dobrým mravom, v špecifických prípadoch je podľa neho jej uplatnenie zneužitím práva na úkor iného účastníka (prioritne v prípade, keď uplynutie premlčacej doby nebolo zasvinené subjektívnymi dôvodmi na strane účastníka konania), ktorú jeho argumentáciu podporuje aj rozsudok NS ČR zo dňa 29.7.2010 č.k. 33Cdo 126/2009. Poukázal na to, že až v priebehu súdneho konania došlo na základe znaleckého skúmania k určeniu primeranej výšky majetkovej kompenzácie za neoprávnené užívanie nehnuteľností. Následné rozšírenie žaloby reakciou na znalecký posudok znaleckej organizácie FINDEX, s.r.o. Uviedol, že právo vzniesť námietku premlčania je síce v súlade s právnou úpravou, avšak v tomto konkrétnom prípade je podľa neho nesporne prostriedkom poškodzujúcim iného účastníka právneho vzťahu, keďže údajné premlčanie nároku nebolo ním zavinené. Poukázal na Nález Ústavného súdu ČR zo dňa 25.10.2016 sp.zn. II.ÚS 2062/14 s konštatovaním, že zásada súladu výkonu práv s dobrými mravmi dovoľuje zmierňovať tvrdosť zákona a dáva priestor sudcovi k uplatneniu spravodlivosti a slušnosti. Mal za to, že nakoľko rozsah nároku stanovil len na základe odhadu, jeho právo na spravodlivú peňažnú kompenzáciu nemôže byť zmarené premlčaním, a to z dôvodu, že výšku jeho nároku bolo nevyhnutné dodatočne kvantifikovať znaleckým dokazovaním. Ak by aj pred iniciovaním súdneho konania požiadal znalca z príslušného odboru o stanovenie obvyklej výšky nájomného za užívanie nehnuteľností, znalecký posudok by mal hodnotu len listinného dôkazného prostriedku. Bol toho názoru, že vzhľadom na individuálne okolnosti prípadu pokiaľ výška nároku nevyplýva fixne z právneho vzťahu, a contrario je závislá od odborného posúdenia kvalifikovaným subjektom, postačuje uplatnenie základu nároku s približnou sumou, ktorá sa dodatočne spresní v priebehu súdneho konania. Poukázal aj na rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 25.4.2013 sp.zn. 25Cdo 2573/2012. Mal za to, že nemôže byť na jeho ťarchu, keď znalecká organizácia kvalifikovaným skúmaním stanovila inú výšku nájomného za rozhodujúce obdobie na rozdiel od neho bez nevyhnutných odborných znalostí pre posúdenie určitej skutočnosti, požadoval zaplatenie pohľadávky v nižšej sume. Ak posudzovanie výšky nároku v súdnom konaní bude výlučne odbornou znaleckou otázkou, bolo by podľa neho formalistické hodnotenie námietky premlčania bez zohľadnenia širšieho kontextu veci kreovať stav právnej neistoty, nakoľko by mu nebola poskytnutá adekvátna súdna ochrana podľa čl. 46 Ústavy SR. Pokiaľ by musel predvídať budúce výsledky znaleckého dokazovania, dochádzalo by podľa jeho názoru k porušeniu rovnosti strán sporu čo by ho zjavne znevýhodňovalo oproti žalovanému, ktorý nebude povinný mu kompenzovať majetkovú stratu v plnom rozsahu. Bol toho názoru, že ak riadne a včas uplatnil základ nároku, dodatočnou verifikáciou nároku znaleckým dokazovaním nedochádza k premlčaniu pohľadávky v „rozšírenej časti“. Žalobca namietal aj výšku nároku priznaného mu na náhradu trov konania voči žalovanému 1/ a žalovaným 1/ a 2/ s poukazom na čl. 2 ods. 1, čl. 3 ods. 1, čl. 4 ods. 1,2 CSP, § 255 ods.1, 2 a § 143 CSP odôvodňujúc ju tým, že aj keď v súčasnej procesnoprávnej úprave sa nenachádza totožné gramatické znenie ust. § 142 ods. 3 CSP, zásadu úspechu vo veci treba uplatniť aj na konania, v ktorých výška plnenia závisí od úvahy súdu (sudcovské právo) alebo od znaleckého posudku. Mal za to, že v danom prípade nejde o neúspešného žalobcu, ak mu bola priznaná aspoň časť žalobou uplatneného nároku. Preto, keď bol v konaní úspešný, vznikol mu podľa neho legitímny nárok na plnú náhradu trov konania.
41. Žalovaní 1/ a 2/ svojim odvolaním žiadali napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a žalobu žalobcu zamietnuť alebo zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
42. Žalovaný 1/ namietal právne závery súdu prvej inštancie o danosti nároku žalobcu na zaplatenie žalovanej sumy 1 957,20 Eur a neprihliadnutie na jeho námietku premlčania nároku žalobcu uplatneného voči nemu titulom bezdôvodného obohatenia. Bol toho názoru, že k premlčaniu nároku žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia došlo v celej ním uplatnenej sume. 2030 Eur, ako aj v priznanej sume 1957,20 Eur. Uviedol, že je nepochybné, že žalobca si svojou žalobou uplatnil nárok na náhradu škody podľa § 420 Obč. zák. v podobe ušlého zisku za zmarený prenájom nehnuteľnosti za obdobie od 23.7.2010 do 6.9.2010, počas ktorého nemohol vydraženú nehnuteľnosť prenajímať, pričom výšku uplatneného nároku vypočítal ako nájomné za dva mesiace, t.j. 978,60 Eur x 2 a svoj nárok sa pokúsil právne prekvalifikovať na nárok titulom bezdôvodného obohatenia podľa § 451 ods. 1 Obč. zák. v odvolaní zo dňa 30.7.2014 proti rozsudku súdu prvej inštancie zo dňa 23.6.2014. Súhlasil s tvrdením krajského súdu, že súd môže uplatnený nárok podriadiť aj iné hmotnoprávne ustanovenie, avšak skutkové tvrdenia musia umožňovať súdu posúdiť uplatnený nárok pod hypotézu inej právnej normy, ako je navrhované v žalobe a súčasne výsledky dokazovania musia dovoľovať súdu podriadiť uplatnený nárok pod hypotézu inej právnej normy ako je navrhované v žalobe a súčasne výsledky dokazovania musia dovoľovať súdu podriadiť uplatniť uplatnený nárok pod iné hmotnoprávne ustanovenie, než akých
sa dovolával žalobca v žalobe. Preto pokiaľ sa žalobca v odvolaní zo dňa 30.7.2014 dovolával inej právnej kvalifikácie zo strany súdu prvej inštancie, než akej sa dovolával v žalobe, mal za to, že súd má povinnosť posúdiť nárok po právnej stránke bez ohľadu na to, ako je uplatnený nárok v žalobe iba vtedy, ak je splnený predpoklad, že nárok vychádza z takých skutkových tvrdení, ktoré umožňujú posúdiť nárok podľa iných právnych noriem, ako aj navrhované v žalobe a výsledky vykonaného dokazovania dovoľujú podriadiť nárok i pod iné hmotnoprávne ustanovenie, než akého sa žalobca dovoláva. Bol toho názoru, že v prípade, že v rámci konania o náhradu škody súd rozhoduje o výške ušlého zisku, výška plnenia sa odvíja od iných faktorov než v prípade, ak ide o výšku plnenia z titulu bezdôvodného obohatenia. Nárok na náhradu škody a nárok z titulu bezdôvodného obohatenia považoval za dva rozdielne nároky a mal za to, že pokiaľ si žalobca uplatnil žalobou zaplatenie sumy 1957,20 Eur titulom náhrady škody, ktorému podriadil okrem iného aj spôsob vyčíslenia vzniknutej škody a spôsob dokazovania, nemožno jeho nárok bez ďalšieho, najmä bez prihliadnutia na námietky premlčania žalovaných podriadiť pod právnu normu ust. § 451 Obč. zák. o bezdôvodnom obohatení a priznať mu nárok podľa ustanovení o bezdôvodnom obohatení. Zastával názor, že súd prvej inštancie nekonal správne, keď po vrátení veci krajským súdom, napriek vznesenej námietke premlčania priznal žalobcovi nárok podľa hmotnoprávnych ustanovení upravujúcich bezdôvodné obohatenie podľa ust. § 451 Obč. zák. Uplatnenie nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia v odvolaní zo dňa 30.7.2014 nemá žiadne opodstatnenie a nemožno podľa neho po vznesení námietky premlčania v zmysle § 100 ods. 1 Obč. zák. takýto nárok žalobcovi priznať. Premlčacia doba pre uplatnenie nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa neho uplynula dňa 23.7.2012, resp. najneskôr dňa 6.10.2012, dôvodiac tým, že uplatnenie nároku na peňažné plnenie titulom náhrady škody podľa ust. § 420 Obč. zák. žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 10.4.2012 nespôsobilo spočívanie premlčacej doby podľa ust. § 112 Obč. zák. aj pre uplatnenie nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa ust. § 451 ods. 1 Obč. zák. nárok žalobcu na zaplatenie priznanej sumy 1 957,20 Eur titulom bezdôvodného obohatenia považoval za premlčaný nárok dňom 23.7.2012 vzhľadom na skutočnosť, že žalobca si nesplnil povinnosť tvrdenia a preukazovania rozhodujúcich skutočností, z ktorých by bolo možné podriadiť jeho peňažný nárok pod hmotnoprávne ustanovenia o bezdôvodnom obohatení podľa ust. § 451 a nasl. Obč. zák. do uplynutia premlčacej doby dvoch rokov plynúcej od 23.7.2012 (odo dňa výzvy žalobcu na odovzdanie nehnuteľnosti) Naďalej tak poukazoval na svoju námietku premlčania celého nároku v sume 2 030 Eur, t.j. aj v sume priznaného nároku vo výške 1957,20 Eur, keďže došlo k jeho premlčaniu ako celku, nielen v časti 72,81 Eur, ako ustálil súd prvej inštancie. Žalovaný 1/ namietal tiež záver súdu prvej inštancie k otázke uplatnených úrokov z omeškania, a to že doručením žaloby dňa 6.9.2012 sa dozvedel o tom, že má žalobcovi zaplatiť žalovanú sumu, nakoľko týmto momentom sa o uplatnenom nároku žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia nedozvedel, ale dozvedel sa o nároku žalobcu na náhradu škody v podobe ušlého zisku podľa § 420 Obč. zák. a namietal aj nárok žalobcu na príslušenstvo uplatnenej pohľadávky vo výške 1 957,20 Eur. Namietal, že súd prvej inštancie neodôvodnil, prečo podriadil nárok žalobcu pod hmotnoprávne ustanovenia o bezdôvodnom obohatení, čím mu podľa neho odňal právo na presvedčivé odôvodnenie rozsudku.
43. Žalovaní 1/a 2/ namietali závery súdu prvej inštancie o preukázaní nároku žalobcu na zaplatenie sumy 2 750 Eur. Konštatoval, že aj z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že predmetom náhrady podľa § 77 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, teraz ust. § 340 ods. 1 platného a účinného Sporového poriadku, je ujma, ktorá vznikla v priamej príčinnej súvislosti s nariadením predbežného opatrenia a trvaním jeho právnych účinkov. V súvislosti so záverom súdu prvej inštancie, že žalobca z titulu predbežnej úpravy nariadenej predbežným opatrením, nemohol nehnuteľnosť užívať a túto užívali oni, resp. tretie osoby s ich súhlasom, čím sa bezdôvodne obohatili na úkor žalobcu, konštatovali, že žalobca v konaní potvrdil, že dospel k rozhodnutiu, že draženú nehnuteľnosť nebude užívať do právoplatného skončenia určovacieho konania a v konaní podľa nich tiež nepreukázal, že by predmetnú nehnuteľnosť chcel alebo mal v úmysle prenajímať. Poukázali na to, že žalobca uviedol, že sa mu podarilo prenajať byt až po približne troch- štyroch mesiacoch za nájomné za nájomné približne 550 Eur mesačne, pričom tento nájomný vzťah trval len do septembra alebo októbra 2011 a odvtedy prenajíma byt za cenu 100 Eur mesačne. Mali za to, že žalobcovi nevznikla žiadna ujma v príčinnej súvislosti s nariadením a neskôr zrušeným predbežným opatrením, z ktorého dôvodu by malo dôjsť k ich povinnosti na zaplatenie žalovanej sumy a namietali správnosť záveru súdu prvej inštancie o priznaní sumy 2 759 Eur titulom náhrady ujmy podľa ust. § 340 ods. 1 CSP. Nie je daný podľa nich skutková základ pre priznanie nároku žalobcu titulom bezdôvodného obohatenia resp. tento jeho nárok považovali za premlčaný.
44. Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaných 1/ a 2/ podanom prostredníctvom svojho právneho zástupcu zotrvali na svojom odvolacom petite Nestotožnil sa s tvrdením žalovaného /o nesplnení povinnosti tvrdenia a preukázania rozhodujúcich skutočností, z ktorých by bolo možné podriadiť jeho peňažný nárok pod hmotnoprávne ustanovenia o bezdôvodnom obohatení, keď´ naopak v priebehu konania neustále uvádzal, že omisívnym správaním žalovaných bol ako vlastník vylúčený z plnohodnotného užívania vydraženého bytu. Uviedol, že nákup predmetnej nehnuteľnosti bol pôvodne motivovaný riešením vlastnej bytovej otázky, avšak k zmene jeho úmyslu byt užívať pre osobnú potrebu došlo len v dôsledku správania žalovaných, ktorí spochybnili oprávnenosť dobrovoľnej dražby a zároveň mu odopreli spornú nehnuteľnosť užívať a reagoval tak len na stav vyvolaný žalovanými, ktorí iniciovali súdne konanie. Nemôže byť preto na jeho ťarchu, keď sa z racionálnych dôvodov namiesto osobného využívania bytu rozhodol počas konania byt prenajímať tretím osobám. Táto skutočnosť však podľa neho nemá žiadny vplyv na to, že protiprávnym konaním žalovaného 1/ došlo k závažnému zásahu do jeho vlastníckeho práva. Konštatoval, že eventuálnym návrhom na posúdenie jeho nároku ako bezdôvodného obohatenia v odvolaní zo dňa 30.7.2014 neuviedol úplne iné skutkové okolnosti, ale len ďalšiu možnú právnu kvalifikáciu S poukazom na uznesenie NS SR zo dňa 22.9.2010 sp.zn. 5Cdo 196/2009 uviedol, že o zmenu žaloby nejde, pokiaľ právne posúdil ujmu za obdobie od 23.7.2010 do 6.10.2010ako ušlý zisk, je v zmysle zásady iura novit curia nesporné, že ak výsledky vykonaného dokazovania umožnili podriadiť uplatnený nárok pod iné hmotnoprávne ustanovenia, bolo povinnosťou súdu prvej inštancie posúdiť jeho nárok bez ohľadu na to, či právny dôvod požadovaného plnenia bol uvedený v žalobe. Z jeho strany nedošlo k zmene skutkového stavu ako sa mylne domnieva žalovaný 1/, keďže nešlo o rozdielny skutkový dej, ale len o alternatívnu subsumpciu skutkového stavu pod inú príslušnú hmotnoprávnu normu. Poukázal aj na rozsudok NS ČR zo dňa 298.11.2007 sp.zn. 33Odo 1401/2005. Uvierdol tiež, že aj keď by sa stotožnil s argumentáciou žalovaného 1/ že sa o bezdôvodnom obohatení dozvedel už dňa 23.7.2010, resp. 6.10.2010, nárok voči žalovanému si uplatnil riadne a včas, a to žalobou doručenou súdu v apríli 2012. Jeho pohľadávku tak nemožno považovať za premlčanú bez ohľadu na skutočnosť ako svoj nárok právne kvalifikoval. Za neakceptovateľné považoval vyjadrenie žalovaného 1/ jeho nárok je premlčaný v rozsahu ďalších 16 dní Uviedol, že presne kvalifikoval obdobie, počas ktorého došlo u neho k ujme pričom je irelevantné, akým matematickým prepočtom dospel k výslednej sume. Z hmotného práva mu nevyplývala výška plnenia a bola závislá od znaleckého dokazovania, preto postačovalo uplatnenie základu nároku s približnou sumou, ktorá sa dodatočne spresnila až v priebehu súdneho konania a znaleckým dokazovaním bolo ustálené presné nájomné za obdobie od 23.7.2010 do 6.10.2010. Nestotožnil sa ani s tvrdením žalovaných, že mu nevznikla ujma, nakoľko mal dospieť k rozhodnutiu, že draženú nehnuteľnosť nebude užívať do právoplatného skončenia určovacieho konania a že v konaní nepreukázal, že by predmetnú nehnuteľnosť chcel alebo mal v úmysle prenajímať, nakoľko podľa neho pre poskytnutie majetkovej kompenzácie nie je rozhodujúce to, či mal reálnu možnosť prenajať byt tretím osobám, ale predovšetkým skutočnosť, že nedôvodným nariadením predbežného opatrenia bol ako legitímny vlastník vylúčený z užívania nehnuteľnosti, čím mu bola spôsobená ujma majetkových právach garantovaných Ústavou SR, medzinárodnými dokumentmi a ďalšími právnymi predpismi. Mal tiež za to, že žalovaní sa nemôžu zbaviť svojej zodpovednosti za nariadenie nedôvodného predbežného opatrenia tým, že počas rozhodujúceho obdobia nikomu neprenajal byt Nariadením predbežného opatrenia uznesením Okresného súdu Bratislava I zo dňa 20.9.2010 č.k. 14C 147/2010-82 mu neumožňovalo vyvíjať akékoľvek aktivity smerujúce k hospodárnemu využitiu nehnuteľnosti. Navyše vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalovaní umožnili byt patriaci jemu užívať iným osobám.
45. Žalovaní 1/ a 2/ vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu podanému prostredníctvom svojho právneho zástupcu zotrvali na svojom odvolacom návrhu a. Mali za to, že súd prvej inštancie správne posúdil otázku premlčania nároku žalobcu prevyšujúceho sumu 1 957,20 Eur a správne v časti jeho nároku vo výške 72,80 Eur uplatnený žalobcom dňa 9.2.2016 zamietol. Podľa nich si mohol žalobca dať vyhotoviť znalecký posudok skôr, napr. aj spolu so žalobou, resp. bezprostredne po jej podaní. Neobstojí podľa nich tvrdenie žalobcu, že si tento nedal sám vyhotoviť z dôvodu, že by bol považovaný len za listinný dôkaz, pričom mal možnosť navrhnúť znalecké dokazovanie súdom. Znova poukázali na skutočnosť, že žalobca si uplatnil nárok vo výške 1 975,20 Eur titulom náhrady škody podľa ust. § 420 Obč. zák., v podobe ušlého zisku a ani neuvažoval o navrhnutí znaleckého dokazovania na určenie obvyklého nájomného pre ustálenie výšky bezdôvodného obohatenia podľa ust. § 451 a nasl. Obč. zák., čo sa prejavilo v absencii jeho návrhu na vykonanie znaleckého dokazovania. Mali za to, že pokiaľ žalobca kvantifikoval svoj nárok až v roku 2016 po „preklasifikovaní“ svojho nároku na náhradu škody na bezdôvodné obohatenie a po uplynutí premlčacej doby, nemožno zamietnutie jeho
nároku v prevyšujúcej časti titulom premlčania považovať za rozporné s ustálenou judikatúrou, alebo za nespravodlivé, ani nimi podanú námietku premlčania považovať za v rozpore s dobrými mravmi, pričom trvali na námietke premlčania celého nároku žalobcu. Tvrdenie žalobcu o o údajnom poškodzovaní práv z ich strany považovali za účelové a tendenčné. Žalobca podľa nich jednoznačne sám zavinil premlčanie jeho nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia, tiež mali za to, že samotná zmena právneho posúdenia jeho nároku, ako aj znalecké dokazovanie bolo vykonané po premlčaní jeho nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia. Navyše vzhľadom na výšku nepriznanej sumy 72,80 Eur nemožno podľa nich hovoriť o neprimeranosti ani o ich jednostrannom zvýhodnení oproti žalobcovi. Nimi vznesenú námietku premlčania považovali za dôvodnú, zákonnú a v žiadnom prípade nie v rozpore s dobrými mravmi alebo poškodzujúcu práva žalobcu.
46. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP) a vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie, ktorý nebolo potrebné dopĺňať, prejednal vec bez nariadenia pojednávania postupom podľa § 378 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 3 CSP, keď dospel k záveru, že odvolanie žalobcu a žalovaných 1/ a 2/ nie sú dôvodné.
47. Podľa § 387 ods. 1 CSP. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
48. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (§ 387 ods. 2 CSP).
49. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dostatočné dokazovanie stranami sporu navrhnutými dôkazmi, výsledky ktorého aj správne vyhodnotil a svoje odôvodnenie aj náležite v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP odôvodnil a s odôvodnením jeho rozhodnutia sa odvolací súd aj v celom rozsahu stotožnil (§ 387 ods. 2 CSP) a preto sa zameral už len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozsudku a na odvolacie námietky žalobcu a žalovaných.
50. Žalobca sa podanou žalobou zo dňa 10.4.2012 domáhal od žalovaného 1/ zaplatenia sumy 1 957,20 Eur s 9% ročným úrokom z omeškania od 7.10.2010 do zaplatenia a od žalovaných 1/ a 2/ zaplatenia spoločne a nerozdielne sumy 3 914,40 Eur s 9% ročným úrokom z omeškania od 18.1.2011 do zaplatenia z titulu náhrady škody podľa § 420 Občianskeho zákonníka na tom skutkovom základe, že udelením príklepu za najvyššie urobené podanie na dobrovoľnej dražbe dňa 2.6.2010 nadobudol vlastnícke právo k predmetu dražby - nehnuteľnosti nachádzajúce sa v k.ú. Q. P. L., zapísané na liste vlastníctva č. XXXX a to bytu Č.. XX, Q. X, X. U. bytového domu so súpisným číslom XXXX, XXXX vrátane spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu o veľkosti 111/10000 a žalovaný 1/ ako predchádzajúci vlastník predmetnej nehnuteľnosti - bytu mal podľa § 29 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách potom ako mu boli predložené zákonom stanovené listiny - osvedčený odpis notárskej zápisnice o dražbe spolu s výpisom z listu vlastníctva, odovzdať predmet dražby ako vydražiteľovi. Žalovaný 1/ však svoju zákonnú povinnosť odovzdať nehnuteľnosť svojvoľne odmietol splniť a odovzdania predmetu dražby dňa 23.7.2010 sa nezúčastnil a namiesto toho, aby umožnil žalobcovi realizovať jeho vlastnícke právo sa voči nemu domáhal spolu s manželkou, žalovanou 2/, určenia neplatnosti dražby, a to v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 14C 147/2010, žalobou podanou dňa 30.8.2010. Žalovaní 1/ a 2/ v konaní sp. zn. 14C 147/2010 v postavení žalobcov navrhli vydať predbežné opatrenie, ktorým žiadali, aby súd zakázal žalobcovi, v tom konaní v postavení žalovaného, nakladať s nehnuteľnosťou a uložiť mu povinnosť umožniť im naďalej byt nerušene užívať. Súd návrhu na nariadenie predbežného opatrenia vyhovel a uznesením č.k. 14C/147/2010-82 zo dňa 20.9.2010 predbežné opatrenie v požadovanom znení nariadil. Uznesenie o nariadení predbežného opatrenia bolo žalobcovi doručené dňa 7.10.201 a na základe jeho odvolania voči uzneseniu o nariadení predbežného opatrenia, Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací uznesením zo dňa 1.12.2010 č.k. 7Co/427/2010-129 rozhodnutie súdu prvej inštancie o nariadení predbežného opatrenia zmenil a návrh na jeho nariadenie zamietol. Uznesenie bolo žalobcovi doručené dňa 17.1.2011.
51. Žalobca po tom, ako došlo k zmietnutiu jeho žaloby rozsudkom súdu prvej inštancie zo dňa 23.6.2014 č.k. 21C 78/2012-134, v odvolaní proti tomuto rozsudku odôvodňoval svoj nárok stále tými istými skutkovými okolnosťami s tým, že ak sa súd prvej inštancie nestotožní s právnou kvalifikáciou náhrady
škody titulom ušlého zisku, domáha sa voči žalovaným na tom istom skutkovom základe svojho nároku z titulu bezdôvodného obohatenia, ku ktorému na strane žalovaných došlo tým, že sa ním v žalobe uvedeným konaním zväčšili aktíva v ich majetkovej sfére, resp. nenastalo zmenšenie ich majetkového stavu ako malo nastať v prípade riadneho splnenia si povinnosti odovzdať mu predmetnú nehnuteľnosť v jeho vlastníctve. Poukázal pritom aj na rozsudok NS ČR zo dňa 11.3.2010 sp.zn. 30Cdo 4653/2008, podľa ktorého, ak potom, čo právo užívania zaniklo, žalovaný byt neodovzdal, t.j. nesprístupnil ho žalobcovi, užíval ho bez právneho dôvodu a získal tým na jeho úkor bezdôvodné obohatenie, ktoré je mu povinný vydať. Tiež poukázal na rozsudok NS ČR zo dňa 14.10.2004 sp.zn. 25Cdo 540/2004, podľa ktorého zistenie, aké nájomné by za užívanie veci bol nútený za normálnych okolností platiť ten, kto vec skutočne užíval a tým spôsobom sa obohatil, je rozhodujúce pre určenie výšky plnenia z titulu vydania bezdôvodného obohatenia, nie však pre určenie výšky zisku, ktorý by prenajímateľovi za bežných okolností patril a oň prišiel v dôsledku protiprávneho konania iného. S poukazom na rozsudok NS SR zo dňa 1.11.2000 sp.zn. 5Cdo 58/99, podľa ktorého ak výsledky vykonaného dokazovania umožňujú podriadiť žalobcom uplatnený nárok pod iné hmotnoprávne ustanovenia, je povinnosťou súdu posúdiť takto uplatnený nárok bez ohľadu na to, či právny dôvod požadovaného plnenia bol uvedený v žalobe (tiež uznesenie NS SR zo dňa 22.9.2010 sp.zn. 5Cdo 196/2009, rozsudok NS ČR zo dňa 21.1.2002 sp.zn. 25Cdo 643/2000) mal za to, že zmenou právnej kvalifikácie nedochádza k zmene žaloby v zmysle § 95 ods. 1 OSP (účinného do 30.6.2016).
52. Posúdenie, či medzi sporovými stranami išlo o vzťah z bezdôvodného obohatenia, závisí od naplnenia znakov skutkovej podstaty hmotnoprávnej normy - § 451 a nasl, Občianskeho zákonníka. Ide o vzťah obohatenia sa jedného z nich na úkor druhého. Kto sa na úkor iného obohatil, musí toto obohatenie vydať (§ 451 ods. 1 Obč. zák.) tomu, na úkor koho sa obohatil (§ 456 Obč. zák). Zodpovednosť za bezdôvodné obohatenie je objektívneho charakteru a predpokladom jeho vzniku nie je protiprávny úkon obohateného, ani jeho zavinenie, podstatné je, že stav bezdôvodného obohatenia vznikol. Právny vzťah bezdôvodného obohatenia je samostatným vzťahom, ktorý vznikne v dôsledku porušenia iného právneho vzťahu alebo na základe určitej právnej skutočnosti. Záväzkový právny vzťah z bezdôvodného obohatenia vznikne za splnenia určitých (zákonných) predpokladov, ktorými sú získanie bezdôvodného obohatenia na strane určitej osoby, protiprávnosť získania bezdôvodného obohatenia, majetková ujma vzniknutá inej osobe a príčinná súvislosť medzi protiprávnym získaním bezdôvodného obohatenia a vzniknutou majetkovou ujmou. Splnenie týchto predpokladov musí preukázať ten, kto tvrdí, že na jeho úkor bolo bezdôvodné obohatenie získané. Ak ide o povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie v peňažnej forme (dlh), je s riadnym a včasným spojením tohto vydania bezdôvodného obohatenia spojené aj ust. § 517 Obč. zák.
53. Súd prvej inštancie po zrušení jeho predchádzajúceho vyššie uvedeného rozsudku Uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 16.12.20185 č.k. 4Co 725/2014-201, ktorý vyslovil, že strany sporu nie sú povinné uplatnený nárok aj právne kvalifikovať, čo je inak vecou súdu v zmysle platiacej zásady iura novit curia (právo pozná súd), teda podriadiť žalobcom tvrdené skutočnosti pod hypotézu právnej formy, v ďalšom konaní daný právny vzťah vyplývajúci zo skutkovej podstaty veci, ako aj s poukazom žalobcu na možné posúdenie jeho nároku aj ako nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia, posúdil správne ako nárok žalobu z titulu bezdôvodného obohatenia.
54. Žalovaní namietali, že sa žalobca v odvolaní zo dňa 30.7.2014 dovolával inej právnej kvalifikácie zo strany súdu prvej inštancie, než akej sa dovolával v žalobe, pričom súd má povinnosť posúdiť nárok po právnej stránke bez ohľadu na to, ako je uplatnený nárok v žalobe iba vtedy, ak je splnený predpoklad, že nárok vychádza z takých skutkových tvrdení, ktoré umožňujú posúdiť nárok podľa iných právnych noriem, ako aj navrhované v žalobe a výsledky vykonaného dokazovania dovoľujú podriadiť nárok i pod iné hmotnoprávne ustanovenie, než akého sa žalobca dovoláva. Boli toho názoru, že v prípade, že v rámci konania o náhradu škody súd rozhoduje o výške ušlého zisku, výška plnenia sa odvíja od iných faktorov než v prípade, ak ide o výšku plnenia z titulu bezdôvodného obohatenia. Nárok na náhradu škody a nárok z titulu bezdôvodného obohatenia považovali za dva rozdielne nároky.
55. Odvolací súd túto námietku žalovaných vyhodnotil ako nedôvodnú, nakoľko zo strany žalobcu nedošlo k zmene skutkových tvrdení, na ktorých založil svoj žalobný nárok voči žalovanému 1/, ako aj nárok voči žalovaným 1/ a 2/ a stále odôvodňovaný tým, že žalovaný 1 ako pôvodný vlastník predmetnej nehnuteľnosti, mu túto ako jej novému vlastníkovi po uskutočnení dražby odmietol odovzdať a voči žalovaným 1/ a 2/ odôvodňovaný tým, že títo podali návrh na nariadenie predbežného opatrenia.
Vzhľadom na vyššie uvedené nebola dôvodná ani námietka žalovaných, že súd prvej inštancie neodôvodnil, prečo podriadil nárok žalobcu pod hmotnoprávne ustanovenia o bezdôvodnom obohatení, čím mu podľa neho odňal právo na presvedčivé odôvodnenie rozsudku, čo súd prvej inštancie aj náležite odôvodnil.
56. Súd prvej inštancie z vykonaného dokazovania vyvodil správny právny záver, že na strane žalovaného 1/ došlo k vzniku bezdôvodného obohatenia, keď žalovaný 1/ užíval predmetný byt vo vlastníctve žalobcu bez právneho dôvodu a za jeho užívanie žalobcovi žiadnu odplatu neuhradil, v dôsledku čoho išlo o plnenie bez právneho dôvodu, ktoré je jednou zo skutkových podstát bezdôvodného obohatenia, obsahom ktorého je získanie určitej majetkovej hodnoty žalovaným. Výšku tohto prospechu vyjadril peňažnou čiastkou, ktorú by obvykle bolo nevyhnutné vynaložiť v danom mieste a čase za porovnateľné užívanie (prenajatie) veci - bytu, pričom vychádzal z výšky obvyklého nájomného v danom mieste a čase stanovenej znalcom. Odvolací súd sa stotožnil s výškou bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného 1/ určenej súdom prvej inštancie v sume 1.957,20 Eur, nakoľko súd prvej inštancie správne prihliadol na námietku premlčania vznesenú žalovaným 1/ a v sume 72,80 Eur správne nárok žalobcu ako premlčaný vzhľadom na ust. § 107 ods. 1 Obč. zák. zamietol. Žalobca sa totiž domáhal vydania bezdôvodného obohatenia za obdobie od 23.7.2010 do 6.10.2010 žalobou doručenou súdu dňa 10.4.2012 v sume 1.957,20 Eur, pričom rozšíril svoj nárok o sumu 72,80 Eur dňa 9.2.2017 po uplynutí premlčacej doby, napriek tomu, že už v žalobe uviedol, že má vedomosť o tom, že zo strany žalovaného 1/došlo na úkor neho k obohateniu a súd prvej inštancie bol povinný na námietku vznesenú, žalovaným 1/ prihliadnuť a jeho nárok v časti premlčania zamietnuť. Odvolací s súd preto odvolaciu námietku žalobcu nemal za dôvodnú. Zmyslom úpravy inštitútu premlčania v občiansko- právnych vzťahoch je nútiť oprávnený subjekt (v danom prípade žalobca) pod určitou sankciou k tomu, aby vykonal svoje právo včas, t.j. v primeraných premlčacích dobách na súde, čím sa sleduje cieľ zabrániť existencii dlhotrvajúcich práv a povinností a s nimi spojenej určitej právnej neistoty účastníkov vzťahu. Stanovenie premlčacej doby má prispieť k tomu, aby dlžník nebol po časovo obmedzenú dobu vystavený zo strany veriteľa hrozbe podania úspešnej žaloby Premlčacia doba je stanovená, aby poskytovala ochranu práv, aby veritelia sledovali svoje subjektívne práva a robili také kroky, aby nedochádzalo k ich ohrozovaniu a poškodzovaniu. Z povahy subjektívnej lehoty, ktorej začiatok je viazaný na reálnu vedomosť veriteľa o vzniku a výške jeho pohľadávky, zákon stanovuje aj objektívnu premlčaciu dobu, ktorá je poskytnutá povinnému subjektu, ako účinná možnosť jeho ochrany pred negatívnymi dopadmi dlhotrvajúcich občianskych subjektívnych práv. Z hľadiska posúdenia začiatku plynutia dvojročnej subjektívnej premlčacej doby je preto rozhodujúci okamih, kedy sa oprávnený, t.j. ten na úkor koho bolo získané bezdôvodné obohatenie, v konkrétnom prípade skutočne dozvedel o tom, že došlo na jeho úkor k získaniu bezdôvodného obohatenia a kto ho získal. Ide o subjektívny okamih, kedy sa oprávnený dozvie také okolnosti, ktoré sú relevantné pre uplatnenie jeho práva na súde. Zodpovednosť oprávneného za včasné zistenie bezdôvodného obohatenia je limitované plynutím objektívnej premlčacej doby, Pokiaľ sa žalobca domáhal zmeny žaloby podaním doručeným súdu dňa 9.2.2017, urobil tak po uplynutí subjektívnej premlčacej doby vo vzťahu k tomuto žalovanému nároku. V danom prípade pokiaľ ide o otázku premlčania, odvolací súd sa nestotožnil s konštatovaním žalobcu, že zásada súladu výkonu práv s dobrými mravmi dovoľuje zmierňovať tvrdosť zákona a dáva priestor sudcovi k uplatneniu spravodlivosti a slušnosti.
57. Za dôvodnú odvolaciu námietku odvolací súd nepovažoval ani námietku žalovaného 1/ spočívajúcu v neprihliadnutí na jeho námietku premlčania nároku žalobcu na zaplatenie sumy 1 957,20 Eur, keď k premlčaniu nároku žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia došlo podľa neho v celej ním uplatnenej sume 2030 Eur, ako aj v priznanej sume 1957,20 Eur aj vzhľadom na prekvalifikovanie jeho nároku na bezdôvodné obohatenie v odvolaní zo dňa 30.7.2014 proti rozsudku súdu prvej inštancie zo dňa 23.6.2014. a napriek ním vznesenej námietke premlčania priznal súd prvej inštancie žalobcovi nárok podľa hmotnoprávnych ustanovení upravujúcich bezdôvodné obohatenie podľa ust. § 451 Obč. zák. Aj bez prekvalifikovania nároku žalobcu v danom prípade, ako už bolo uvedené, mohol súd prvej inštancie na základe žalobcom uvedenej skutkovej podstaty, ktorá sa nezmenila, posúdiť nárok podľa iného tomuto nároku zodpovedajúcemu hmotnoprávneho ustanovenia a čo sa týka premlčania, rovnaká právna úprava ako pre premlčanie práva na náhradu škody platí aj v prípade premlčania práva pri bezdôvodnom obohatení.(§ 107 Obč. zák.). Právne irelevantná bola aj námietka žalovaného1/ o uplatnenom nároku, že sa o nároku žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia nedozvedel, ale dozvedel sa o nároku žalobcu na náhradu škody v podobe ušlého zisku podľa § 420 Obč. zák., v dôsledku čoho namietal aj nárok žalobcu na príslušenstvo uplatnenej pohľadávky vo výške 1 957,20 Eur.
58. Odvolací súd sa stotožnil aj s rozhodnutím súdu prvej inštancie v časti nároku žalobcu uplatnenému voči žalovaným 1/ a 2/ vo výške 2 750 Eur zo žalobcom uplatneného nároku voči nim vo výške 3 914,40 Eur z titulu zodpovednosti za nariadenie predbežného opatrenia podľa § 77 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (teraz neodkladného opatrenia podľa § 340 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Vykonaným dokazovaním vo veci bolo nepochybne preukázané, že žalovaní 1/ a 2/ podali na Okresnom súde Bratislava I dňa 31.8.2010 v konaní sp.zn. 14C 147/2010 návrh na nariadenie predbežného opatrenia voči žalobcovi a žiadali, aby mu súd uložil povinnosť umožniť im nerušené užívanie bytu č. 10 a aby bol povinný zdržať sa rušivých zásahov do ich práva byt užívať a zároveň zakázal žalobcovi predať, darovať, zameniť alebo inak scudziť, zaťažiť alebo iným spôsobom nakladať s predmetným bytom a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej o určenie, že dobrovoľná dražba konaná dňa 2.6.2010 je neplatná. Okresný súd Bratislava I uznesením č.k. 14C 147/2010-82 zo dňa 20.9.2010, ktoré bolo žalobcovi doručené dňa 7.10.2010 predbežné opatrenie na návrh žalovaného 1/ a 2/ nariadil vychádzajúc z tvrdení žalovaných v návrhu a z nimi predložených listinných dokladov. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací na základe odvolania žalobcu uznesením č.k. 7Co 427/2010-129 zo dňa 1.12.2010 napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa zmenil tak, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol. V odôvodnení odvolací súd okrem iného uviedol, že pre nariadenie predbežného opatrenia neboli splnené zákonné predpoklady na jeho nariadenie nebola osvedčená potreba dočasnej úpravy právnych vzťahov medzi účastníkmi, keď navrhovatelia predbežnej úpravy potrebu dočasnej úpravy opreli len o svoje domnienky. Skutočnosť, že žalobca telefonicky vyzval žalovaného 1/ na vysťahovanie sa z bytu a jeho odovzdanie nepovažoval odvolací súd za postup, ktorý by odôvodňoval nariadenie predbežného opatrenia, keď takýto postup považoval za štandardný, nakoľko vydražením nehnuteľnosti sa stal žalobca vlastníkom bytu. Odvolací súd tiež poukázal na tú skutočnosť, že tvrdenie žalovaných v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, teda, že byt užíva žalovaná 2/ a ich spoločné deti, sa preukázalo ako nepravdivé, keď v predmetnom byte v tom čase bývali 4 podnájomníci a tento užívali. Uznesenie Krajského súdu v Bratislave č.k. 7Co 427/2010-129 zo dňa 1.12.2010 bolo žalobcovi doručené dňa 17.1.2011. Predmetný byt tak žalobca v období trvania predbežnej úpravy nariadeným predbežným opatrením na návrh žalovaných 1/ a 2/, nemohol užívať a byt užívali žalovaní 1/ a 2/, resp. iné osoby s ich súhlasom, bez právneho dôvodu, čím došlo na strane žalovaných k bezdôvodnému obohateniu. Predbežné opatrenie nariadené na návrh žalovaných 1/ a 2/ zaniklo nie preto, že by sa vo veci samej vyhovelo alebo právo žalovaných 1/ a 2/ bolo uspokojené mimosúdne. Preto z titulu zodpovednosti za nariadenie uvedeného predbežného opatrenia boli žalovaní 1/ a 2/ povinní nahradiť žalobcovi bezdôvodné obohatenie vo forme peňažnej náhrady. Súd prvej inštancie správne určil aj výšku tohto nároku žalobcu v sume 2 750 Eur, ktorú povinnosť zaplatiť uložil žalovaným 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne. a vo zvyšku nárok žalobcu správne zamietol.
59. Námietka žalovaných 1/ a 2/ ku konštatovaniu súdu prvej inštancie, že žalobca z titulu predbežnej úpravy nariadenej predbežným opatrením, nemohol nehnuteľnosť užívať a túto užívali oni, resp. tretie osoby s ich súhlasom, čím sa bezdôvodne obohatili na úkor žalobcu, spočívajúca v tom, že žalobca v konaní potvrdil, že dospel k rozhodnutiu, že draženú nehnuteľnosť nebude užívať do právoplatného skončenia určovacieho konania a v konaní podľa nich tiež nepreukázal, že by predmetnú nehnuteľnosť chcel alebo mal v úmysle prenajíma, že žalobcovi nevznikla žiadna ujma v príčinnej súvislosti s nariadením a neskôr zrušeným predbežným opatrením, z ktorého dôvodu by malo dôjsť k ich povinnosti na zaplatenie žalovanej sumy, a že nie je daný podľa nich skutkový základ pre priznanie nároku žalobcu titulom bezdôvodného obohatenia resp. tento jeho nárok považovali za premlčaný, nebola dôvodná. Predmetné predbežné opatrenie bolo nariadené a bolo zrušené z iného dôvodu ako preto, že sa návrhu vo veci samej vyhovelo či z dôvodu, že právo žalobcov bolo uspokojené a teda žalovaní sú zodpovední za následky, ktoré vznikli v príčinnej súvislosti s účinkami nedôvodne nariadeného predbežného opatrenia. Zodpovednosť žalovaných 1/ a 2/ je danú zo zákona, vyplývajúcu z procesného predpisu.
60. Za správne a v súlade s ust, § 517 ods. 1 a 2 Obč. zák. a § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. a to aj v počiatku a výške súdom prvej inštancie priznaného úroku z omeškania pri nároku žalobcu voči žalovanému 1/, ako aj nároku voči žalovaným 1/ a 2/, považoval odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie.
61. Odvolací súd sa stotožnil aj s rozhodnutím súdu prvej inštancie v časti priznaného nároku na náhradu trov konania v zmysle § 255 ods. 1 a 2, § 262 ods. 1 a 2 CSP vychádzajúc z pomerného úspechu sporových strán v spore, považujúc námietku žalobcu v tejto časti za nedôvodnú.
62. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu ako vo výroku vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
63. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, § 255 ods. 2 CSP a priznal žalobcovi voči žalovanému 1/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v pomere 92,82 %, keďže žalobca i žalovaný 1/ podali odvolanie a žalobca žiadal priznať mu aj zamietnutú časť jeho nároku v sume 72,80 Eur, v ktorej bol žalovaný 1/ v odvolacom konaní úspešný a žalovaný podal odvolanie proti žalobcovi priznanej sume súdom prvej inštancie 1 957,20 Eur, v ktorej časti bol aj v odvolacom konaní žalobca úspešný. Pomer úspechu žalobcu v odvolacom konaní tak predstavuje 96,41 % voči úspechu žalovaného 1/ 3,59 %, t.j. celkový úspech žalobcu je 92,82 % (96,41% - 3,59 %). O výške trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie (§ 262 ods. 1 CSP).
64. O nároku žalobcu na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovaným 1/ a 2/ rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, § 255 ods. 1 CSP a žalobcovi, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech, priznal voči žalovaným 1/ a 2/, neúspešným v odvolacom konaní, nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
65. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).