Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4C-68-2014.pdf
PDF · 122.84 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-4C/68/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Piešťany sudkyňou JUDr. Janou Škrabákovou v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s. r. o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpený: TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843 proti žalovaným: 1/ X. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. P. XXXX, XXX XX Č. G., Č. E., 2/ P. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. P. XXXX, XXX XX Č. G., Č. E. o zaplatenie 653,46 Eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a.
II. Žalovanému 1/ a 2/ súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 13.09.2013 domáhal, aby súd uložil žalovaným 1/ a 2/ povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 653,46 Eur spolu s úrokmi z omeškania zo splátok za obdobie od 21.10.2010 do 20.03.2011 vo výške 12,33 Eur, s úrokmi z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 653,46 Eur od 21.03.2011 do zaplatenia, ako aj náhradu trov konania.
2. Žalobu odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 27.09.2012 uzatvorenej medzi postupcom Slovenská sporiteľňa, a. s. a žalobcom, postúpil postupca na žalobcu pohľadávku voči žalovaným. Postupca a žalovaní 1/ a 2/ uzatvorili dňa 27.03.2006 Zmluvu č. 284411716, ktorej súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky postupcu v znení ich dodatkov. Na základe Zmluvy postupca poskytol žalovaným 1/ a 2/ peňažné prostriedky. Podmienky čerpania peňažných prostriedkov, podmienky splácania a podmienky pri neplnení zmluvných povinností a ďalšie náležitosti sú upravené v Zmluve a vo Všeobecných obchodných podmienkach. Pohľadávka žalobcu ku dňu postúpenia predmetnej pohľadávky predstavovala sumu 4.782,26 Eur, ktorá pozostávala z istiny vo výške 3.462,38 Eur, riadnych úrokov v sume 149,05 Eur, úrokov z omeškania v sume 1.170,83 Eur v súlade s prílohou k zmluve o postúpení pohľadávok, kde postupca deklaruje, že výška a špecifikácia pohľadávky uvedenej v predmetnej prílohe je generovaná bankovým systémom a predstavuje aktuálnu dlžnú sumu ku dňu podstúpenia pohľadávky. Sumu 1.170,83 Eur predstavujúcu úrok z omeškania si žalobca v tomto konaní neuplatňuje. Podľa Zmluvy postupca poskytol žalovaným úver vo výške 4.979,09 Eur, ktorý mal byť splácaný v mesačných splátkach vo výške 108,91 Eur vždy k 20. dňu v mesiaci. Žalobca si v tomto konaní uplatňuje splátky úveru splatné od 20.10.2010 do 20.03.2011 v počte 6 a celkovej výške 653,46 Eur. Zvyšné splátky úveru si žalobca v tomto konaní neuplatňuje. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka sa žalobca domáha aj zákonných úrokov z omeškania. Žalobca si v konaní zároveň uplatňuje úroky z omeškania počnúc dňom splatnosti každej splátky úveru samostatne. Pri splátkach, ktorých splatnosť mala vzniknúť po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru si žalobca uplatňuje úrok z omeškania od toho dňa. Uplatňovaná dlžná suma ku dňu spísania žaloby pozostáva zo 6 neuhradených splátok úveru
v celkovej výške 653,46 Eur (t. j. rozdiel medzi neuhradenými splátkami úveru a súčtom všetkých mesačných platieb započítaných na tieto splátky). Zo splatných splátok úveru a na základe uhradených platieb si žalobca vyčísľuje úrok z omeškania nasledovne: 9 % zo sumy 108,91 Eur od 21.10.2010 do 20.03.2011 vo výške 4,13 Eur, 9 % zo sumy 108,91 Eur od 21.11.2010 do 20.03.2011 vo výške 3,28 Eur, 9 % zo sumy 108,91 Eur od 21.12.2010 do 20.03.2011 vo výške 2,45 Eur, 9 % zo sumy 108,91 Eur od 21.01.2011 do 20.03.2011 vo výške 1,60 Eur, 9 % zo sumy 108,91 Eur od 21.02.2011 do 20.03.2011 vo výške 0,74 Eur, 9 % zo sumy 653,46 Eur od 21.03.2011 do zaplatenia.
3. Vo vyjadrení doručenom súdu dňa 25.08.2014 žalobca uviedol, že istina vo výške 3.462,38 Eur pozostáva z neuhradeného úveru, z poplatkov a zmluvných úrokov. Žalovaní čerpali dňa 27.03.2006 peňažné prostriedky v celkovej výške 4.979,09 Eur a z poskytnutého úveru uhradili sumu vo výške 3.758,73 Eur. Poplatky za správu účtu a upomienky predstavujú sumu 155,99 Eur a zmluvný úrok sumu 1.974,04 Eur.
4. Súd vyzval žalobcu, aby v lehote 10 dní od doručenia výzvy predložil súdu listinné dôkazy preukazujúce splnenie podmienok právneho predchodcu žalobcu v zmysle § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách.
5. Vo vyjadrení doručenom súdu dňa 04.07.2017 žalobca uviedol, že právny predchodca žalobcu dodržal všetky podmienky, ktoré mu ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách stanovuje. V tejto súvislosti žalobca poukázal na to, že žalovaný bol v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku banke nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní a zároveň bolo preukázané, že žalovaný bol právnym predchodcom žalobcu vyzvaný na úhradu omeškaných splátok a to výzvou k úhrade dlžnej čiastky zo dňa 15.04.2009. Ďalej poukázal na skutočnosť, že v konaní predložil oznámenie postupcu žalovanému o postúpení pohľadávky, spolu s podacím hárkom, preukazujúcim odoslanie tejto písomnosti žalovanému, pričom relevantné oznámenie postupcu žalovanému o postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka (žalobcu) na vymáhanie postúpenej pohľadávky a súd má povinnosť z tohto oznámenia vychádzať bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku skúmal existenciu a platnosť zmluvy o postúpení. Dlžník (žalovaný) sa v takom prípade nemôže úspešne dovolať neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky, ani jej prípadne neexistencie. Žalobca zastáva názor, že ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách nemožno spájať s aktívnou legitimáciou žalobcu ako postupníka pohľadávky. Podľa žalobcu aj prípadné porušenie povinnosti vyplývajúcej z § 92 ods. 8 zákona o bankách nemožno spájať s občianskoprávnym následkom neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky, keďže norma obsiahnutá v § 92 ods. 8 zákona o bankách nezakladá občianskoprávnu povinnosť vo vzťahu ku klientovi banky, v tomto prípade žalovanému, ale administratívnu zodpovednosť postihnuteľnú Národnou bankou Slovenska podľa § 50 ods. 1 zákona o bankách. Z uvedeného vyplýva, že doručenie písomnej výzvy banky dlžníkovi v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách nie je podmienkou pre platné postúpenie pohľadávky.
6. Výzvou zo dňa 26.02.2018 súd vyzval žalobcu, aby v lehote 15 dní od doručenia výzvy zdokladoval doručenie, resp. odoslanie výzvy banky zo dňa 15.04.2009 žalovanej 1/ a aby uviedol a zdokladoval, či uvedenú výzvu zaslala banka aj žalovanému 2/.
7. Vo vyjadrení doručenom súdu dňa 01.03.2018 žalobca uviedol, že nakoľko skutočnosť, že výzva na úhradu zo dňa 15.04.2009 bola žalovanému doručovaná, nebola protistranou rozporovaná, v zmysle ust. § 151 ods. 1 CSP je toto tvrdenie potrebné považovať za tzv. nesporné skutkové tvrdenie. Na základe tejto skutočnosti je potrebné uzavrieť, že je nesporným skutkovým tvrdením (ktoré nie je potrebné preukázať ďalšími listinnými, prípadne inými dôkazmi), že žalovaný bol v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči postupcovi nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní a zároveň bol postupcom vyzvaný na úhradu omeškaných splátok.
8. Žalovaní 1/ a 2/ sa k podanej žalobe v súdom stanovenej lehote nevyjadrili, napriek tomu, že uznesením č. k. 4C/68/2014 - 82 zo dňa 02.08.2017 boli vyzvaní, aby sa v lehote 15 dní od doručenia tohto uznesenia k žalobe písomne vyjadrili, uviedli rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu a označili dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.
9. Podľa § 297 veta druhá písm. b) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.
10. Podľa § 219 ods. 3 CSP, vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.
11. S poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia, súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania, keďže ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia, skutkové tvrdenia strán nie sú z dôvodu nečinnosti žalovaných sporné a hodnota sporu bez príslušenstva je 653,46 Eur. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu dňa 09.04.2018.
12. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 23.05.2018, bez prítomnosti strán sporu, resp. ich zástupcov.
13. Žalobca na preukázanie svojho nároku predložil listinné dôkazy, a Zmluvu o splátkovom úvere zo dňa 27.03.2006, Všeobecné obchodné podmienky, oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 16.10.2012, podacie hárky, Zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa 27.09.2012 s prílohou č. 1 k zmluve, pokus o zmier, výpis z úveru, výzvu žalovanej 1/ zo dňa 15.04.2009.
14. Súd sa oboznámil so žalobou, písomnými vyjadreniami žalobcu, vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov, pričom zistil nasledovný skutkový a právny stav.
15. Právny predchodca žalobcu, Slovenská sporiteľňa, a. s. ako veriteľ uzatvoril so žalovanými ako dlžníkmi dňa 27.03.2006 Zmluvu o splátkovom úvere č. 0284411716, predmetom ktorej bolo poskytnutie splátkového úveru - spotrebný úver bezúčelový bankou dlžníkovi vo výške 150.000,- Sk, s premenlivou úrokovou sadzbou vo výške 10,50 % ročne, RPMN 5,91 %. Za poskytnutie úveru bol stanovený poplatok 3.000,- Sk, za správu úveru poplatok 50,- Sk mesačne. Žalovaní sa zaviazali splácať úver v mesačných splátkach vo výške 3.281,- Sk vždy k 20. dňu v kalendárnom mesiaci. Prvá splátka bola splatná 20.04.2006, počet splátok 60, konečná splatnosť úveru 20.03.2011.
16. Podľa výpisu z úveru došlo dňa 27.03.2006 k bezhotovostnému čerpaniu úveru vo výške 150.000,- Sk.
17. Výzvou zo dňa 15.04.2009 mala Slovenská sporiteľňa, a. s. oznámiť žalovanej 1/, že je v omeškaní so splácaním pohľadávky z úverovej zmluvy ku dňu 31.03.2009 vo výške 334,68 Eur s príslušenstvom a zároveň mala vyzvať žalovanú, aby dlžnú sumu uhradila do 10 dní od doručenia tejto výzvy, inak banka pristúpi k zvereniu vymáhania predmetnej pohľadávky do mandátnej správy tretej osobe. Doručenie, ani odoslanie tejto výzvy žalovanej 1/ žalobca nezdokladoval.
18. Slovenská sporiteľňa, a. s. a žalobca uzatvorili dňa 27.09.2012 Zmluvu o postúpení pohľadávok číslo 1175/2012/CE. V prílohe číslo 1 k Zmluve o postúpení pohľadávok je uvedená pod číslom 3931 aj pohľadávka voči žalovaným.
19. Oznámením zo dňa 16.10.2012 Slovenská sporiteľňa, a. s. oznámila žalovaným, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 27.09.2012 postúpila pohľadávku z úverovej zmluvy vo výške 4.782,26 Eur s príslušenstvom žalobcovi. Podľa podacieho hárku zo dňa 16.10.2012 malo byť oznámenie odoslané žalovaným dňa 16.10.2012.
20. Podľa § 488 Občianskeho zákonníka (zákon č. 40/1964 Zb. v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
21. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
22. Podľa § 494 Občianskeho zákonníka, z platného záväzku je dlžník povinný niečo dať, konať, niečoho sa zdržať alebo niečo trpieť a veriteľ je oprávnený to od neho požadovať.
23. Podľa § 497 Obchodného zákonníka (zákon č. 513/1991 Zb. v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
24. Podľa § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka, touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy: zmluvy o úvere (§ 497 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/1991/513/20170101?ucinnost=8.6.2004>).
25. Podľa § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, na účely tohto sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme.
26. Podľa § 2 písm. b) zákona č. 258/2001 Z. z. v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
27. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.
28. Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť využiť, b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby, d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom, e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, f) meno a adresu spotrebiteľa, g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná percentuálna miera nákladov, i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.
29. Podľa § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
30. Podľa § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, v znení účinnom ku uzavretia zmluvy, spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.
31. Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o postúpení, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.
32. Podľa § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o postúpení, postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi.
33. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o postúpení, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.
34. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o postúpení, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
35. Vychádzajúc zo skutkových zistení a ustanovení právnych predpisov súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žalobe nie je možné vyhovieť. Súd vyhodnotil žalobu ako nedôvodnú, preto ju v celom rozsahu zamietol.
36. Z vykonaného dokazovania mal súd nesporne za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu ako veriteľom a žalovanými 1/ a 2/ ako dlžníkmi bola dňa 27.03.2006 uzatvorená Zmluva o splátkovom úvere, predmetom ktorej bolo poskytnutie splátkového úveru vo výške 150.000,- Sk (4.979,09 Eur) žalovaným právnym predchodcom žalobcu. Hoci predmetná zmluva o úvere bola uzatvorená podľa § 497 Obchodného zákonníka a jedná sa v danom prípade o absolútny obchod (§ 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka), zároveň je z hľadiska právneho posúdenia uzavretej zmluvy zmluvou o spotrebiteľskom úvere podľa zákona č. 258/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov. Z obsahu zmluvy je zrejmé, že sa jedná o formulárovú (typovú) zmluvu pripravenú vopred právnym predchodcom žalobcu, ktorej obsah nemali žalovaní možnosť reálne ovplyvniť alebo pozmeniť. Základnou črtou spotrebiteľskej zmluvy je to, že je pre spotrebiteľa vopred pripravená a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Úver poskytnutý právnym predchodcom žalobcu túto charakteristiku spĺňa. Spotrebiteľský charakter právneho vzťahu, ktorý právny predchodca žalobcu a žalovaní založili Zmluvou o splátkovom úvere dňa 27.03.2006 je nesporný, vzhľadom na charakter účastníkov zmluvy v postavení dodávateľa a spotrebiteľa, ako aj vzhľadom na formulárový typ zmluvy, keď spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť obsah zmluvných podmienok. Ide o zmluvu, ktorú právny predchodca žalobcu ako dodávateľ uzatváral vo viacerých prípadoch voči vopred neurčitému počtu spotrebiteľov, ktorí obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňujú a zmluvné podmienky k zmluve sú vopred pripravené bez možnosti ich modifikácie.
37. Žalobca sa v spore domáha voči žalovaným zaplatenia žalovanej sumy titulom neuhradených záväzkov žalovaných z úverovej zmluvy uzavretej so Slovenskou sporiteľňou, a. s., pričom žalovanú pohľadávku mal žalobca nadobudnúť zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 27.09.2012 od Slovenskej sporiteľne, a. s., t. j. od banky, preto súd v prvom rade skúmal aktívnu vecnú legitimáciu na strane žalobcu.
38. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu
- žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane
žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania nenamieta (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29.6.2010, sp. zn. 2 Cdo 205/2009).
39. Vychádzajúc z citovaného ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávky, písomná výzva banky upravená v predmetnom ustanovení je faktickým úkonom, ktorý je nevyhnutou podmienkou možnosti ďalšieho právneho úkonu, a to postúpenia pohľadávky zo strany banky ako licencovaného subjektu oprávneného podľa zákona o bankách poskytovať spotrebiteľské úvery na osobu, ktorá nie je bankou, t. j. na žalobcu. Postúpenie pohľadávky z banky na tzv. „inú osobu“ je možné realizovať len v súlade s ustanovením § 92 ods. 8 zákona o bankách. Pod formuláciou „pohľadávka zodpovedajúca tomuto peňažnému záväzku“ treba rozumieť nesplácaný zročný dlh. Pripustením opačnej argumentácie by bolo nevyhnutné dospieť k záveru, že banka takýmto spôsobom môže postúpiť akýkoľvek „živý“ úver po uplynutí relatívne krátkej doby v porovnaní s dobou, na ktorú sa úverové vzťahy bežne uzatvárajú, na akýkoľvek subjekt, ktorého činnosť nespadá v zmysle zákona o bankách pod dohľad Národnej banky Slovenska. Predmetom postúpenia z banky na nebankovú spoločnosť, ako je tomu v uvedenom prípade, môžu teda byť len splátky úveru, ktoré sú nepretržite viac ako 90 dní po lehote splatnosti pri súčasnom splnení podmienky, že banka písomne vyzvala svojho klienta na úhradu peňažného záväzku, s ktorým bol v omeškaní nepretržite 90 dní.
40. Slovenská sporiteľňa, a. s. bola oprávnená postúpiť svoju pohľadávku voči žalovaným (ktorá je predmetom tohto sporu) žalobcovi len po tom, ak boli žalovaní napriek jeho písomnej výzve nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke a to aj bez súhlasu žalovaných. V prípade, že takéto predpoklady splnené neboli (prípadne z vykonaného dokazovania ich splnenie nevyplynulo), bolo potrebné na takúto pohľadávku hľadieť ako na nepostupiteľnú, teda pohľadávku ktorej postúpenie by bolo v priamom rozpore so zákonom. Z tohto dôvodu by potom samotná zmluva o postúpení pohľadávky v časti týkajúcej sa takejto nepostupiteľnej pohľadávky bola absolútne neplatným právnym úkonom, na ktorú neplatnosť bol povinný súd v konaní ex offo aj bez námietky žalovanej prihliadnuť (rozsudok Krajského súdu v Trnave z 19.4.2016, sp. zn. 26Co/445/2015).
41. Súd teda skúmal, či sú splnené základné predpoklady platného postúpenia žalovanej pohľadávky, teda či predmetom postúpenia bola spôsobilá pohľadávka a tiež existenciu písomnej výzvy banky žalovaným, ktorí boli nepretržite 90 dní v omeškaní s plnením.
42. Z listinných dôkazov predložených žalobcom v súdenom spore dospel súd k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno preukázania postupiteľnosti predmetnej pohľadávky pôvodného veriteľa, t. j. banky na žalobcu, pretože nebola splnená podmienka uplynutia lehoty 90 kalendárnych dní od doručenia výzvy klientovi určená na splnenie čo i len časti záväzku dlžníka voči banke. Slovné spojenie v ustanovení § 92 ods. 8 zákona o bankách „napriek písomnej výzve“ znamená, že najskôr musí dôjsť k písomnej výzve, kedy začne plynúť lehota 90 dní na splnenie záväzku a až po jej uplynutí môže dôjsť k postúpeniu pohľadávky na iný subjekt. Tento predpoklad však v danej veci splnený nebol. Povinnosť faktického úkonu výzvy právny predchodca žalobcu (banka) mal splniť výzvou zo dňa 15.04.2009, ktorou mal žalovanej 1/ oznámiť, že je v omeškaní so splácaním pohľadávky ku dňu 31.03.2009 vo výške 334,68 Eur. Doručenie, resp. aspoň odoslanie tejto výzvy žalovanej 1/ (ani žalovanému 2/) žalobca v konaní nepreukázal, súčasne však na výzvu súdu argumentoval, že žalovaní doručenie predmetnej výzvy nerozporovali, preto je táto skutočnosť nesporná. Žalobca v žalobe netvrdil ani nepreukazoval, či a kedy došlo k predčasnému zosplatneniu úveru, v žalobe iba okrajovo uviedol, že v konaní si zároveň uplatňuje úroky z omeškania počnúc dňom splatnosti každej splátky úveru samostatne a pri splátkach, ktorých splatnosť mala vzniknúť po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru, si žalobca uplatňuje úrok z omeškania od toho dňa. Z obsahu zmluvy vyplýva, že konečná splatnosť úveru mala nastať dňa 20.03.2011. Zmluva o postúpení pohľadávok, ktorou banka mala postúpiť pohľadávku žalovaných žalobcovi bola uzatvorená medzi bankou a žalobcom dňa 27.09.2012.
43. Žalobca nepreukázal v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách, že písomná výzva banky klientovi - žalovanej 1/ zo dňa 15.04.2009 na splnenie dlhu sa dostala do dispozičnej sféry žalovanej 1/. Žalobca síce predložil výzvu zo dňa 15.04.2009 adresovanú žalovanej 1/, avšak nepreukázal, že uvedená výzva na zaplatenie sumy 334,68 Eur s lehotou na zaplatenie 10 dní od jej doručenia bola žalovanej doručená,
resp. aspoň odoslaná, a to napr. poštovým podacím hárkom, doručenkou a pod. Na viac, poukazujúc na rozsudok Krajského súdu v Trnave zo dňa 23.05.2016, sp. zn. 23Co/85/2016, banka je v prípade porušenia zmluvnej povinnosti dlžníka splácať úver riadne a včas oprávnená vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, po doručení výzvy dlžníkovi, za podmienok stanovených v zákone o bankách, alebo zmluvu vypovedať, prípadne od nej odstúpiť, v súlade so všeobecnými obchodnými podmienkami. Banka túto možnosť v danom prípade nevyužila a žalobcovi postúpila pohľadávku. Predpokladom postúpenia pohľadávky je však písomná výzva banky ak je dlžník nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní čo len sčasti so plnením záväzku voči banke. Doručenie výzvy, ktorá má predchádzať postúpeniu pohľadávky preukázané zo strany žalobcu nebolo. Navyše súd s poukazom aj na listinu doloženú zo strany žalobcu ako výzvu Slovenskej sporiteľne adresovanú žalovanej 1/ dňa 15.04.2009 konštatuje, že dlh, ktorý mala žalovaná 1/ ku dňu výzvy, predstavoval čiastku 334,68 Eur vyčíslenú k 31.03.2009. V tomto liste sa zároveň uvádza, že Slovenská sporiteľňa mala upozorniť žalovanú 1/, že v prípade neuhradenia uvedenej čiastky pristúpi k zvereniu vymáhania predmetnej pohľadávky do mandátnej správy tretej osobe. Je teda dôvodné domnievať sa, že už v tom čase bola pohľadávka v celom rozsahu splatná.
44. Podporne súd poukazuje aj na výklad ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách Krajským súdom v Žiline v rozhodnutí sp. zn. 7Co/715/2015 z 24.2.2016, ktorý uvádza, že uvedené zákonné ustanovenie v prvej vete hovorí o tom, že ak bola doručená písomná výzva banky na úhradu dlžnej sumy, napriek ktorej však za obdobie dlhšie ako 90 kalendárnych dní túto dlžnú sumu dlžník neuhradí, môže banka pohľadávku postúpiť inej osobe, ktorá nie je bankou aj bez jeho súhlasu. Veta druhá hovorí o tom, že banka takéto právo nemôže uplatniť, ak by jej klient pred postúpením uhradil omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva. Banka však aj v prípade, že klient uhradí omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva, môže pohľadávku postúpiť v prípade, ak súčet všetkých omeškaní so splnením, čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke, alebo pobočke zahraničnej banky, presiahol jeden rok. Inými slovami povedané, banka musí najskôr klienta vyzvať na úhradu peňažného záväzku, s ktorým je v omeškaní, ak po tejto výzve dlhšie ako 90 kalendárnych dní klient neuhradí peňažný záväzok môže banka postúpiť pohľadávku aj na tretiu osobu, ktorá nie je bankou. V prípade, ak by aj po uplynutí 90 dní klient svoj peňažný záväzok, s ktorým je v omeškaní, uhradil, takto banka postupovať nemôže, ak však po uplynutí 90 dní klient svoj omeškaný peňažný záväzok uhradí, ale ide o peňažný záväzok, s ktorým je v omeškaní dlhšie ako 1 rok, môže banka aj napriek tejto úhrade pohľadávku postúpiť. Vo všetkých prípadoch však platí, že musí tomuto predchádzať písomná výzva na úhradu.
45. Argumentácia žalobcu poukazujúceho na ustanovenie § 151 ods. 1 CSP po tom, čo ho súd vyzval na zdokladovanie doručenia výzvy banky zo dňa 15.04.2009 žalovaným, v tom zmysle, že nakoľko skutočnosť, že výzva na úhradu zo dňa 15.04.2009 bola žalovanému doručovaná, nebola protistranou rozporovaná, je toto tvrdenie potrebné považovať za tzv. nesporné skutkové tvrdenie, neobstojí. Súd v tejto súvislosti poukazuje na skutočnosť, že v danej veci ide o spor s ochranou slabšej strany podľa § 290 a nasl. CSP, s čím je spojená osobitná úprava dokazovania a pozornosť žalobcu súd upriamuje na dikciu ustanovenia § 295 CSP, podľa ktorého súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz.
46. Žalobca nepreukázal, že je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia v právnom vzťahu, z ktorého je vyvodzovaný žalobou uplatnený nárok, pretože nepreukázal platné postúpenie predmetnej pohľadávky zo spotrebiteľskej zmluvy z banky na nebankovú spoločnosť z dôvodu predčasného uzatvorenia zmluvy o postúpení pohľadávok pred uplynutím zákonom stanovenej lehoty 90 dní na plnenie žalovanými. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že nebol preukázaný základný predpoklad vyžadovaný zákonom na platné postúpenie pohľadávky od pôvodného veriteľa na žalobcu a preto súd žalobu zamietol pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v tomto spore.
47. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
48. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
49. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovaným 1/ a 2/, ktorí boli v konaní plne úspešní, náhradu trov konania nepriznal. Vzhľadom na
to, že žalovaní mali vo veci plný úspech, mali by preto nárok na náhradu trov konania. Žalovaným však v konaní žiadne trovy konania objektívne nemohli vzniknúť, keďže na doručenú žalobu nereagovali a v konaní zostali po celú dobu nečinní. Z obsahu spisu je zrejmé, že žalovaným žiadne trovy konania nevznikli, ani si žiadne neuplatnili. Z uvedeného dôvodu súd v konečnom dôsledku rozhodol tak, že žalovaným 1/ a 2/ náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podľa § 355 ods. 1 CSP podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Piešťany.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis (§ 127 ods. 1 CSP). Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP). Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP).
Podľa § 365 ods. 1 až 3 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.