Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Saz/51/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach, sudcom JUDr. Marekom Kotorom, v právnej veci žalobcu: U. Z. F., nar. XX.XX.XXXX v obci U. M., I. P. M., T. W. E., U. L. C., štátna príslušnosť U. L. C., národnosť U., bez dokladov totožnosti, posledný trvalý pobyt v krajine pôvodu v obci U. M., I. P. M., T. W. E., U. L. C., toho času miesto pobytu Ú. T. A. T. Z. L., F. XX, L., zastúpený Centrum právnej pomoci, Námestie slobody 12, 810 00 Bratislava, IČO 30798841, týka sa Kancelária Košice, Murgašova 3, 040 41 Košice, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Migračný úrad, Pivonková č. 6, 812 72 Bratislava, o správnej žalobe vo veci azylu zo dňa 26.02.2018 o preskúmanie rozhodnutia žalovaného ČAS: MU- PO-152-21/2017-Ž zo dňa 25.01.2018, takto

rozhodol:

I./ Správnu žalobu z a m i e t a.

II./ Žalobcovi n e p r i z n á v a voči žalovanému právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa správnou žalobou zo dňa 26.02.2018 domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného ČAS: MU-PO-152-21/2017-Ž zo dňa 25.01.2018. S napadnutým rozhodnutím nesúhlasil z toho dôvodu, že žalovaný na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil.

2. Doplnil, že žiadal o udelenie azylu z politických dôvodov, pretože chce žiť v demokratickej krajine, kde sú dodržiavané ľudské práva. V krajine pôvodu sa zúčastnil demonštrácie proti zahraničnému investorovi z Taiwanu, ktorý v provincii Nghe An vypustil do mora chemikálie, ktoré spôsobili úhyn rýb a tým miestni obyvatelia prišli o prácu, aj o potravu. Táto provincia pritom čelí veľkej chudobe a hladu. Pokojnú demonštráciu polícia násilím potlačila a on zo strachu o svoj život sa rozhodol utiecť z Vietnamu do bezpečnej krajiny. Nesúhlasil so záverom žalovaného, že v prípade žalobcu nebola preukázaná opodstatnenosť jeho obáv z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine, ako to vyplýva zo Ženevského dohovoru z roku 1951. Bol toho názoru, že popisované konanie zo strany vietnamskej polície, ktorému boli účastníci pokojnej demonštrácie vystavení, napĺňa znaky prenasledovania v zmysle zákona o azyle a obáva sa, že v prípade návratu do krajiny pôvodu bude postihovaný za účasť na tejto demonštrácii. Obáva sa aj ponižujúceho a neľudského zaobchádzania zo strany štátu a mal za to, že naplnil minimálne dôvody pre poskytnutie doplnkovej ochrany na území SR. Žalovaný preto vec nesprávne právne posúdil a dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam aj pri vyhodnotení splnenia podmienok pre poskytnutie doplnkovej ochrany žalobcovi. On sám preukázal informácie o násilnom potlačení pokojnej demonštrácie obyvateľov zasiahnutých ekologickou katastrofou, ako aj o zatýkaní a vypočúvaní účastníkov demonštrácie. Obavy z návratu do krajiny pôvodu sú z dôvodu hrozby prenasledovania a ponižujúceho a neľudského zaobchádzania dôvodné.

3. Žalovaný napadnutým rozhodnutím ČAS: MU-PO-152-21/2017-Ž zo dňa 25.01.2018 podľa § 13 ods. 1 zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej „zákon o azyle“ resp. „ZoA“) neudelil žalobcovi azyl a súčasne podľa § 13c ods. 1 a § 20 ods. 4 zákona o azyle mu neposkytol doplnkovú ochranu.

4. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že cudzinec po nelegálnom príchode na územie Slovenskej republiky (ďalej „SR“) dňa 30.10.2017 požiadal o udelenie azylu alebo o poskytnutie doplnkovej ochrany z dôvodu, že chce žiť v demokratickej krajine, kde sa dodržiavajú ľudské práva, pričom počas vykonaného pohovoru uviedol, že o udelenie azylu sa rozhodol požiadať z politických dôvodov, pretože vo Vietname nie je demokracia a nedodržiavajú sa tam ľudské práva, pričom investor z Taiwanu spôsobil veľkú prírodnú katastrofu a z toho dôvodu sa vo februári 2017 zúčastnil na demonštrácii proti taiwanskej spoločnosti S., ktorá spôsobila ekologickú katastrofu v provincii W.. Táto pokojná demonštrácia bola zo strany polície násilným spôsobom rozpustená, pričom jemu sa podarilo ujsť a po demonštrácii sa vrátil domov a vybavoval si cestu do Európy. Z miesta bydliska vycestoval sám dňa XX.XX.XXXX z Hanoja, pričom popísal svoju cestu až po príchod na územie Slovenskej republiky. V prípade návratu do krajiny pôvodu sa obáva štátnych orgánov kvôli účasti na tejto demonštrácii. Iné dôvody svojej žiadosti neuviedol.

5. Poukazoval na to, že udelenie azylu podľa § 8 ZoA je objektívne viazané na prítomnosť prenasledovania ako skutočnosti uvedenej v § 2 písm. d) zákona o azyle, ktorá definuje prenasledovanie ako závažné alebo opakované konanie spôsobujúce vážne porušovanie základných ľudských práv alebo súbeh rôznych opatrení, ktorý postihuje jednotlivca podobným spôsobom, ktoré spočíva najmä v použití fyzického alebo psychického násilia, vrátane sexuálneho násilia,

- zákonných, správnych, policajných alebo súdnych opatreniach, ktoré sú diskriminačné alebo sú vykonávané diskriminačným spôsobom,

- odmietnutí súdnej ochrany, ktoré vedie k neprimeranému alebo diskriminačnému potrestaniu,

- neprimeranom alebo diskriminačnom trestnom stíhaní alebo treste,

- trestnom stíhaní alebo treste za odmietnutie výkonu vojenskej služby v čase konfliktu ak by výkon vojenskej služby zahŕňal trestné činy alebo činy uvedené v § 13 ods. 2,

- konaní namierenom proti osobám určitého pohlavia alebo proti deťom, pričom pôvodcom prenasledovania alebo vážneho bezprávia podľa § 2 písm. e) zákona o azyle je štát, respektíve politické strany alebo politické hnutia alebo organizácie, ktoré ovládajú štát alebo podstatnú časť jeho územia, respektíve neštátni pôvodcovia ak možno preukázať, že subjekty uvedené v 1. a 2. bode nie sú schopné alebo ochotné poskytnúť ochranu pred prenasledovaním alebo vážnym bezprávím.

6. Mal za to, že menovaný nesplnil zákonom ustanovené podmienky pre udelenie azylu na území SR, nakoľko v jeho prípade nebola preukázaná opodstatnenosť jeho obáv z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine ako to vplýva zo Ženevského dohovoru z roku 1951. Z jeho výpovede je zrejmé, že obava kvôli účasti na protivládnej demonštrácii a možné dôsledky z tejto účasti boli jediným dôvodom jeho odchodu z krajiny pôvodu, pričom účasť na tejto demonštrácii však nemožno považovať za prenasledovanie v zmysle § 2 písm. d) zákona o azyle. Doplnil, že podľa dostupných informácií medzinárodná organizácia pre ľudské práva Amnesty International vedie kampaň, v ktorej žiada od vietnamskej vlády, aby vyšetrila nedávne policajné násilie voči približne 700 demonštrantom, ktorí sa pokúšali zažalovať znečisťujúcu taiwanskú oceliarsku spoločnosť. V skorých ranných hodinách dňa 14.02.2017 sa približne 700 ľudí, väčšinou rybárov a iných, ktorí sú závislí na rybolove, zhromaždilo v L. v provincii W. E., aby spoločne predložili 619 individuálnych sťažností proti spoločnosti S. T. v susednej provincii Q. a požadovali odškodné vo výške približne 20 miliónov dolárov za následky spôsobené devastáciou populácie rýb po nehode vo firme v apríli 2016. Skupina pochodovala asi 170 km pešo a na motorkách a približne 20 km pred mestom L. W. dorazila k cestnému zátarasu. Pokojní demonštranti sa pokúšali komunikovať s policajnými orgánmi, napadli ich desiatky mužov v civilnom oblečení. Amnesty International tvrdí, že neidentifikované osoby, ktoré infiltrovali protestný pochod, začali hádzať kamene na príslušníkov polície, ktorá následne dav potlačila slzným plynom a omračujúcimi granátmi. Počas svojho úteku boli účastníci pochodu napadnutý a niekoľko demonštrantov polícia zatkla. On dostal niekoľko rán od neznámych osôb, ale podarilo sa mu ujsť. Okrem tohto, žiadnemu útoku na svoju osobu nečelil. Do odchodu z krajiny pôvodu nebol políciou zadržaný, ani väznený, ani vypočúvaný. Vo výpovedi neuviedol žiadne konkrétne obavy o svoj život, z čoho vyplýva, že objektívne nebol vystavený

žiadnemu prenasledovaniu zo strany štátu, ktoré by mohlo byť považované za prenasledovanie v zmysle zákona o azyle, či Ženevskej konvencie. Doplnil, že možno konštatovať, že nečelil žiadnemu takému konaniu ani zo strany neštátnych pôvodcov, ktoré by mohlo byť považované za prenasledovanie v zmysle § 2 písm. e) bod 3 ZoA. Žalovaný jednoznačne konštatoval, že v jeho prípade nedošlo k naplneniu žiadnych znakov prenasledovania uvedených v § 2 písm. d) ZoA a jeho obava ako taká nekorešponduje s definíciou utečenca v zmysle Ženevského dohovoru, ani zákona o azyle. Tá v sebe zahŕňa subjektívne, aj objektívne prvky.

7. Subjektívne sa týkajú strachu jednotlivca z ujmy v prípade návratu do krajiny pôvodu. Objektívne sa týkajú odôvodnenosti strachu žiadateľa, čo znamená, že existuje opodstatnená možnosť, že pri návrate by došlo k hroziacej ujme. Odôvodnený strach z prenasledovania sa však musí týkať jednej alebo viacerých príčin uvedených v Ženevskom dohovore z roku 1951 a v § 8 ZoA. Okrem subjektívneho prvku jeho strachu z prenasledovania chýba v jeho prípade odôvodnenosť jeho strachu v zmysle Ženevského dohovoru a zákona o azyle, ktorý je pre posúdenie možnosti udelenia azylu najpodstatnejší a v jeho prípade nebol v priebehu konania preukázaný. Možno preto jednoznačne skonštatovať, že dôvody jeho žiadosti o medzinárodnú ochranu nevychádzajú z dôvodov uvedených v Dohovore, ani v zákone o azyle a teda nespĺňa podmienky pre udelenie azylu.

8. Ďalej sa správny orgán zaoberal možnosťou poskytnutia doplnkovej ochrany cudzincovi, pričom uviedol, že zmyslom a účelom doplnkovej ochrany je poskytnúť subsidiárnu ochranu a možnosť legálneho pobytu na území SR tým žiadateľom o medzinárodnú ochranu, ktorým nebol udelený azyl alebo by bolo u nich (z dôvodov taxatívne uvedených v zákone o azyle) neúnosné, neprimerané, či inak nežiaduce požadovať ich vycestovanie. Hoci sa aplikácia tohto inštitútu doplnkovej ochrany viaže k objektívnym hrozbám po prípadnom návrate žiadateľa do krajiny pôvodu, teda čiastočne k iným skutočnostiam nastávajúcim v odlišnom čase než v prípade aplikácie inštitútu azylu, sú pri rozhodovaní o udelení, či neudelení doplnkovej ochrany do značnej miery určujúce tvrdenia samotného žiadateľa, z nich je potrebné vychádzať (rozsudok NS SR sp. zn. 1Sža/77/2010 zo dňa 12.10.2010).

9. Mal za to, že menovaný nesplnil ani zákonom stanovené podmienky pre udelenie doplnkovej ochrany, nakoľko v krajine pôvodu nevyvíjal žiadnu činnosť, pre ktorú by mu hrozila perzekúcia alebo v prípade návratu do krajiny pôvodu by bol vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia. Z jeho výpovede vyplýva, že nikdy nebol vystavený mučeniu, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu, nečelil zo strany štátu, ani zo strany neštátnych pôvodcov žiadnym konkrétnym individuálnym problémom alebo hrozbám. a zákony Vietnamu zaručujú slobodu pohybu v rámci krajiny, cestovania do zahraničia, slobodu emigrácie a repatriácie. Vláda vo všeobecnosti spolupracuje s Úradom Vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR) a ďalšími humanitárnymi organizáciami pri poskytovaní ochrany a pomoci vnútorne vysídleným osobám, utečencom, vracajúcim sa utečencom, žiadateľom o azyl, osobám bez štátnej príslušnosti a ďalším osobám, ktorých sa to týka. Preto správny orgán dospel k záveru, že neexistujú objektívne dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia v podobe mučenia, neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania, k skutočnosti vážneho a individuálneho ohrozenia života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu. Konštatoval, že ani táto forma vážneho bezprávia menovanému v prípade návratu nehrozí, nakoľko v súčasnosti v krajine neprebieha žiaden medzinárodný, či vnútroštátny konflikt, ktorý by pre neho predstavoval individuálnu hrozbu.

10. Žalovaný vo svojom vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 15.03.2018 uviedol, že žiada správnu žalobu zamietnuť. Doplnil, že dňa 21.11.2017 so žalobcom bol vykonaný vstupný pohovor, kde uviedol, že o azyl žiada z politických dôvodov, pretože vo Vietname je komunizmus, nie je tam demokracia a nedodržiavajú sa ľudské práva. Poukazoval na svoju účasť na protivládnej demonštrácii v provincii W. vo februári 2017 voči spoločnosti S. z Taiwanu, ktorá spôsobila ekologickú katastrofu, pričom žalobca podľa neho na pokojnej demonštrácii pochodoval a po príchode do H. ich zastavila polícia, ktorá sa ich snažila násilne rozpustiť a mnohých účastníkov zbili. Rovnako aj on utŕžil niekoľko rán a potom sa mu podarilo utiecť. Vo Vietname nemal a nebol prenasledovaný a nemal problémy s políciou, ani s inými zložkami štátu. O azyl by žiadal aj vtedy, ak by nebol políciou prenasledovaný kvôli účasti na spomenutej demonštrácii, pretože je tam komunizmus a chcel by na Slovensku si nájsť prácu. Žalovaný poukazoval na znenie ustanovenia § 8 ZoA, ako aj definície prenasledovanie v zmysle § 2 písm. d) a uviedol, že z jeho výpovede je zrejmé, ako je to aj zrejmé z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia (strana 3 a 4), že nemožno

jeho účasť na demonštrácii proti taiwanskej spoločnosti S. a tým súvisiacim incidentom považovať za prenasledovanie v zmysle § 2 písm. d) ZoA, pretože neuviedol, že bol napadnutý a zbitý políciou, ale neznámymi útočníkmi. Hodnoverne nepreukázal, že bol prenasledovaný štátom, respektíve neštátnymi pôvodcami z dôvodov uvedených v § 8 ZoA. Výslovne uviedol, že v krajine pôvodu nebol nikdy zadržaný políciou, väznený, či inak prenasledovaný. Okrem toho možno poukázať aj na skutočnosť, že demonštrácia nebola iniciovaná politickými dôvodmi, ale skôr ekonomickými, respektíve ekologickými a možno konštatovať, že dôvody jeho žiadosti o medzinárodnú ochranu nevychádzajú z dôvodov uvedených v Ženevskom dohovore z roku 1951 o právnom postavení utečencov. Rovnako možno aj konštatovať, že žalobca nespĺňa ani zákonom stanovené podmienky pre poskytnutie doplnkovej ochrany v zmysle § 13a ZoA, pretože neexistujú vážne dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia. Vo Vietname mu nehrozí uloženie trestu smrti alebo jeho výkon, mučenie, neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie, ani vážne a individuálne ohrozenie života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho konfliktu, pričom žalobca nečelil žiadnym konkrétnym individuálnym problémom, či hrozbám. V správnej žalobe neuviedol a nepreukázal žiadne nové skutočnosti, ktoré by mohli zmeniť právny názor žalovaného a poukázal iba na tie skutočnosti, ktoré uviedol počas správneho konania. Preto bol toho názoru, že jeho rozhodnutie tak, ako je uvedené vo výrokovej časti napadnutého rozhodnutia, je vecne správne a v súlade so zákonom.

11. Žalobca vo svojom vyjadrení (replika) zo dňa 03.04.2018 uviedol, že naďalej zotrváva na podanej správnej žalobe v plnom rozsahu z dôvodov uvedených v podanej správnej žalobe.

12. Žalovaný vo svojom vyjadrení k správnej žalobe (doplnenie) zo dňa 10.04.2018 zotrval na dôvodoch uvedených vo svojom vyjadrení a navrhol správnu žalobu zamietnuť.

13. Žalobca zaslal súdu podanie zo dňa 14.05.2018 označené ako Doplnenie dôkazov, v ktorom uviedol, že bol voči nemu v krajine pôvodu vydaný zatykač za spáchanie trestného činu šírenia protištátnej propagandy, ktorý bol voči nemu vydaný v súvislosti s jeho účasťou na demonštrácii, o ktorej hovoril v konaní o azyle pred správnym orgánom a aj v podanej žalobe. O zatykači ho informovala sestra, ktorá mu jeho kópiu zaslala prostredníctvom sociálnej siete, pričom zatykač bol uverejnený na verejnej informačnej tabuli v obci žiadateľa.

14. Z listiny predloženej žalobcom označenej ako Zatykač súd zistil, že táto listina označená číslom: XX bola vydaná v mieste P. M. dňa XX.XX.XXXX na základe uznesenia o začatí trestného stíhania a vznesenia obvinenia č. XX zo dňa XX.X.XXXX (x: nečitateľná číslica) úradu kriminálnej polície okresnej verejnej bezpečnosti (VB) P. M. voči F. U. Z. pre prečin šírenia protištátnej propagandy podľa § 88 Trestného zákona Vietnamskej socialistickej republiky, na základe zistenia, že obvinený utiekol a miesto jeho pobytu nie je známe. Zatykač bol vydaný voči osobe F. U. Z., nar. XX.XX.XXXX s tým, že tento utiekol dňa 25.06.2017.

15. Žalovaný vo svojom vyjadrení k doplneniu dôkazov zo dňa 18.05.2018 uviedol, vzhľadom k tomu, že sa jedná o fotokópiu dokumentu s názvom Zatykač, nie je možné preveriť a teda ani potvrdiť jeho pravosť, avšak na základe skúmania jeho obsahu je možno vyvodiť záver, že sa nejedná o pravý dokument vzhľadom na obsahovú rozporuplnosť dokumentu, opomenutie zatykača vo výpovedi, legálne vycestovanie z Vietnamu a formálne nezrovnalosti dokumentu.

16. K obsahovej rozporuplnosti dokumentu uviedol, že tento je datovaný dňom 26.06.2017, pričom v jeho obsahu sa odvoláva na uznesenie o začatí trestného stíhania a vznesenia obvinenia zo dňa XX.XX.XXXx (podľa predkladateľa nejasná posledná číslica). Žalobca v konaní uvádzal, že dňa 14.02.2017 sa zúčastnil demonštrácie proti taiwanskej spoločnosti, na ktorej mal byť bitý a následne kvôli tomu 04.07.2017 aj opustil krajinu pôvodu. Súčasne uviedol, že okrem účasti na uvedenej demonštrácií nemal problémy s políciou, ani inými zložkami štátu. Podľa dátumov uvedených na zatykači k začatiu trestného stíhania však muselo dôjsť skôr, ako došlo k demonštrácii. Vzhľadom k tomu, že zatykač je datovaný 26.06.2017, z časového hľadiska obvinenie z trestného činu mohlo byť vznesené najskôr 12.12.2016 (resp. ešte skorší rok). Preto sa žalovaný domnieval, že predložený dokument je vo vzťahu so žalobcovým príbehom, ktorý predostrel ako dôvod udelenia azylu, v časovej inkoherencií a po obsahovej stránke zakladá vážne pochybnosti o jeho pravosti. Druhou možnosťou je, že rok, ktorý prekladateľ vyhodnotil ako nečitateľný, je rokom 2017 (dané sa javilo aj žalovanému pri jeho skúmaní),

čo by časovo nadväzovalo na žalobcov príbeh, avšak dátumu vydania zatykača časovo predbieha text, ktorý je v ňom vyjadrený. Daná možnosť by potom znamenala vnútornú nekonzistenciu samotného dokumentu a zadáva úvahu k tomu, či nejde o prepisovaný, resp. pozmenený dokument.

17. K opomenutiu zatykača vo výpovedi uviedol, že dané žalobca počas konania netvrdil, že bol na neho vydaný zatykač, ani že bolo voči nemu vznesené obvinenie. Domnieval sa, že v prípade existencie trestného obvinenia a vydania zatykača by žalobca spomenul túto závažnú skutočnosť pri vedení pohovoru, kde mu bolo položených viacero otázok týkajúcich sa jeho obáv. Predloženie dokumentu až v priebehu súdneho konania bez predtým výslovne vyjadrenej informácie o trestnom stíhaní a zatykači vo Vietname vypovedá o tom, že informácie v dokumente, ako aj samotný dokument, sú vymyslené, resp. nie sú pravdivé.

18. K otázke legálneho vycestovania z Vietnamu uviedol, že ide o dôležitú skutočnosť. Žalobca vo svojej výpovedi uviedol, že vycestoval z krajiny pôvodu letecky, na svoj cestovný pas, pričom si vybavil víza na Ukrajinu. Bez problémov vycestoval, hoci Vietnamskej socialistickej krajiny (čl. 91) v prípade trestného stíhania (ktoré už podľa predloženého dokumentu už prebiehalo) výslovne zakazuje opustiť miesto svojho pobytu. Preto sa javí ako veľmi nepravdepodobné, aby sa trestne stíhaná osoba dobrovoľne vystavila policajným kontrolám na letisku a aby nimi aj bez ťažkostí prešla a vycestovala do Európy.

19. Ďalej poukazoval na formálne nezrovnalosti dokumentu a uviedol, že porovnal dokument so vzorom zatykača, ktorý sa vo Vietname formálne volá „Rozhodnutie o zatknutí“ v originály „Quyet dinh truy na“. Žalovaný priložil aj ukážkovú fotografiu, ktorá bola uvedená na vietnamskej spravodajskej webstránke a uviedol, že pri bežnom porovnaní je zrejmé, že na predloženom dokumente každá z pečiatok má iný priemer, pričom na vzore sú pečiatky rovnaké. Na predloženom dokumente je číslo dokumentu „XX“ a na vzore zatykača je to súbor číslic a písmen (zrejme číslo konania).

20. Podľa § 8 písm. a) a b) zákona č. 480/2002 Z.z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákona o azyle“), Ministerstvo udelí azyl žiadateľovi, ktorý a) má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo b) je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd.

21. Podľa § 2 písm. d) zákona o azyle, Prenasledovaním sa rozumie závažné alebo opakované konanie spôsobujúce vážne porušovanie základných ľudských práv alebo súbeh rôznych opatrení, ktorý postihuje jednotlivca podobným spôsobom, ktoré spočíva najmä v 1. použití fyzického alebo psychického násilia vrátane sexuálneho násilia, 2. zákonných, správnych, policajných alebo súdnych opatreniach, ktoré sú diskriminačné alebo sú vykonávané diskriminačným spôsobom, 3. odmietnutí súdnej ochrany, ktoré vedie k neprimeranému alebo diskriminačnému potrestaniu, 4. neprimeranom alebo diskriminačnom trestnom stíhaní alebo treste, 5. trestnom stíhaní alebo treste za odmietnutie výkonu vojenskej služby v čase konfliktu, ak by výkon vojenskej služby zahŕňal trestné činy alebo činy uvedené v § 13 ods. 2, 6. konaní namierenom proti osobám určitého pohlavia alebo proti deťom.

22. Podľa § 13 ods. 1 zákona o azyle, Ministerstvo neudelí azyl žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky uvedené v § 8 alebo § 10.

23. Podľa § 20 ods. 4 zákona o azyle, Ak ministerstvo rozhodne o neudelení azylu alebo o odňatí azylu, rozhodne tiež, či cudzincovi poskytne doplnkovú ochranu; to neplatí, ak sa rozhodne o neudelení azylu a cudzinec už má poskytnutú doplnkovú ochranu podľa § 13a alebo udelený azyl.

24. Podľa § 13a zákona o azyle, Ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ktorému neudelilo azyl, ak sú vážne dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak.

25. Podľa § 2 písm. f) zákona o azyle, Na účely tohto zákona sa rozumie vážnym bezprávím

1. uloženie trestu smrti alebo jeho výkon, 2. mučenie alebo neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trest, alebo 3. vážne a individuálne ohrozenie života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu.

26. Podľa § 2 písm. e) zákona o azyle, Na účely tohto zákona sa rozumie pôvodcom prenasledovania alebo vážneho bezprávia 1. štát 2. politické strany alebo politické hnutia alebo organizácie, ktoré ovládajú štát alebo podstatnú časť jeho územia, alebo 3. neštátni pôvodcovia, ak možno preukázať, že subjekty uvedené v 1. a 2. bode nie sú schopné alebo ochotné poskytnúť ochranu pred prenasledovaním alebo vážnym bezprávím.

27. Ministerstvo neposkytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky uvedené v § 13a alebo § 13b zákona o azyle.

28. Pokiaľ sa týka súdneho prieskumu napadnutého rozhodnutia, správny súd právne uzatvára:

29. Predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie ČAS: MU-PO-152-21/2017-Ž zo dňa 25.01.2018, ktorým žalovaný podľa § 13 ods. 1 zákona o azyle neudelil žalobcovi azyl a súčasne podľa § 13c ods. 1 a § 20 ods. 4 zákona o azyle mu neposkytol doplnkovú ochranu.

30. Žalobca požiadal o udelenie azylu alebo o poskytnutie doplnkovej ochrany na území SR dňa 30.10.2017 z dôvodu, že chce žiť v demokratickej krajine, kde sa dodržiavajú ľudské práva. Počas vstupného pohovoru (21.11.2017) uviedol, že o udelenie azylu sa rozhodol požiadať z politických dôvodov, pretože vo Vietname nie je demokracia a nedodržiavajú sa tam ľudské práva. Poukazoval nato, že dňa 14.02.2017 sa zúčastnil demonštrácie voči investorovi z Taiwanu spoločnosti S., ktorá spôsobila ekologickú katastrofu v provincii W. E.. Pokojná demonštrácia bola zo strany polície násilným spôsobom rozpustená.

31. Počas svojho úteku boli účastníci pochodu napadnutí a niekoľko demonštrantov polícia zatkla. On dostal niekoľko rán od neznámych osôb, ale podarilo sa mu ujsť. Po demonštrácii sa vrátil domov a vybavoval si cestu do Európy. V prípade návratu do krajiny pôvodu uviedol, že sa obáva štátnych orgánov kvôli účasti na tejto demonštrácii. Iné dôvody svojej žiadosti neuviedol. Okrem tohto, žiadnemu útoku na svoju osobu nečelil. Do odchodu z krajiny pôvodu nebol políciou zadržaný, ani väznený, ani vypočúvaný. Z miesta trvalého bydliska (U. M., I. P. M., T. W. E., U.) vycestoval sám dňa 04.07.2017 autobusom do hlavného mesta Hanoj, odkiaľ pokračoval v ceste letecky do mesta Dauha v Katare a odtiaľ letecky do Odesy na Ukrajine. Cestoval na svoj platný cestovný pas a ukrajinské víza. Letiskovou kontrolou prešiel bez problémov.

32. V zmysle ustálenej judikatúry je povinnosťou žalovaného zistiť skutkový stav podľa § 32 Správneho poriadku len v rozsahu dôvodov, ktoré žiadateľ o azyl v priebehu správneho konania uviedol, pričom zo žiadneho ustanovenia zákona o azyle, ani Správneho poriadku nemožno vyvodiť, žeby mu vznikla povinnosť, aby sám domýšľal právne relevantné dôvody pre udelenie azylu žiadateľom neuplatnené a následne k týmto dôvodom vykonal príslušné skutkové zistenia (rozsudok NS SR 1 Sžo KS/154/2005 z 27.02.2007). Teda správny orgán nemá žiadnu povinnosť vykonať dokazovanie na preukázanie skutočností, ktoré žiadateľ netvrdí a nemôžu mu byť teda ani známe.

33. Správny súd na tomto mieste konštatuje, že nebolo povinnosťou žalovaného za žiadateľa o azyl vyhľadávať aj iné, ako ním prezentované dôvody žiadosti o azyl. Preto ak žalovaný posúdil žalobcovu žiadosť v intenciách ním uvádzaných dôvodov, postupoval správne a zákonne. Pritom za účelom posúdenia samotnej jeho žiadosti o azyl, resp. za účelom posúdenia bezpečnostných rizík jeho návratu do krajiny jeho pôvodu správny orgán vyhľadal a do spisu založil relevantné správy, ktoré reagovali na žalobcom tvrdené skutočnosti.

34. Žalovaný so žalobcom v zmysle zákona o azyle vykonal vstupný pohovor (21.11.2017), na ktorom mu kládol jednoznačné otázky vedúce k zisteniu dôvodov udelenia azylu, ktoré následne zhrnul v napadnutom rozhodnutí. V administratívnom konaní sú vždy smerodajné len tvrdenia žalobcu a žalovaný

nemá povinnosť a ani objektívnu možnosť skúmať, či by u žalobcu nemohol existovať iný dôvod, ktorý by eventuálne umožňoval udelenie azylu.

35. Žalovaný zabezpečil do konania nielen správny o krajine pôvodu žalobcu - Vietnamskej socialistickej republike, ale aj správy od Amnesty International týkajúcej sa demonštrácie, o ktorej žalobca udával, že sa jej vo februári 2017 zúčastnil. Táto žiadala vládu, aby vyšetrila nedávne policajné násilie voči približne 700 demonštrantom, ktorí sa pokúšali zažalovať znečisťujúcu taiwanskú oceliarsku spoločnosť. Zo správy vyplýva, že išlo o demonštráciu zo dňa 14.02.2017, ktorej sa zúčastnilo približne 700 ľudí, väčšinou rybárov a iných, ktorí sú závislí na rybolove. Spoločne predložili 619 individuálnych sťažností proti spoločnosti S. T. v susednej provincii Q. a požadovali odškodné vo výške približne 20 miliónov dolárov ako následok spôsobený devastáciou populácie rýb po nehode v apríli 2016. Skupina pochodovala asi 170 km pešo a na motorkách a približne 20 km pred mestom L. W. dorazila k cestnému zátarasu. Pokojní demonštranti sa pokúšali komunikovať s policajnými orgánmi, napadli ich desiatky mužov v civilnom oblečení. Amnesty International tvrdí, že neidentifikované osoby, ktoré infiltrovali protestný pochod, začali hádzať kamene na príslušníkov polície, ktorá následne dav potlačila slzným plynom a omračujúcimi granátmi. Počas svojho úteku boli účastníci pochodu napadnutí a niekoľko demonštrantov polícia zatkla.

36. Zo samotnej podstaty azylového práva vyplýva, že sa jedná o špecifický právny inštitút, na základe ktorého sa poskytne adekvátna ochrana len tej fyzickej osobe, ktorá spĺňa zákonom vymedzené podmienky. V súlade so stanoviskom Ženevského dohovoru z roku 1951 o právnom postavení utečencov za prenasledovanie môžu byť považované také znášané alebo obávané akty, ktoré musia byť dostatočne závažné svojim charakterom alebo opakovaním sa. Musia pritom preukázateľne brániť osobe, ktorá ich znáša, ďalej žiť vo svojej krajine pôvodu a tiež musia vychádzať zo skutočností uvedených v článku 1A Ženevského dohovoru.

37. Konanie o udelenie azylu na území Slovenskej republiky je upravené v zákone o azyle. Udelenie azylu na území Slovenskej republiky je spojené so splnením podmienok taxatívne uvedených v ustanovení § 8 zákona o azyle, t. j. v prípade žiadateľa o azyl musia byť preukázané opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine, prenasledovania za uplatňovanie politických práv a slobôd a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu.

38. Z administratívneho konania jednoznačne vyplýva, že žalobcova obava kvôli účasti na protivládnej demonštrácii vo februári 2017 a možné dôsledky z tejto účasti boli jediným dôvodom jeho odchodu z krajiny pôvodu. Možno sa len stotožniť so správnym orgánom, že účasť na tejto demonštrácii nemožno považovať za prenasledovanie v zmysle § 2 písm. d) zákona o azyle.

39. Obava, ako určitá pocitová kategória jedinca, sama o sebe nepostačuje pre udelenie azylu a v konaní musí byť preukázané, že obava je opodstatnená a že ide o obavu z prenasledovania z dôvodov uvedených v ustanovení § 8 zákona o azyle.

40. K výroku o neudelení azylu žalobcovi správny súd konštatuje, že predpokladom udelenia azylu podľa § 8 zákona o azyle je existencia opodstatnených obáv z prenasledovania z dôvodov uvedených v tomto ustanovení. K naplneniu a preukázaniu konania, ktoré zákon o azyle definuje ako prenasledovanie (§2 písm. d/), okrem všeobecných predpokladov (objektívna situácia), musí pristúpiť aj individuálne konanie subjektov smerujúce voči konkrétnej osobe - žalobcovi. V prejednávanej veci však faktor prenasledovania alebo jeho hrozby, nebol naplnený. Iba za predpokladu naplnenia týchto predpokladov môže dôjsť k splneniu ďalšej podmienky udelenia azylu, teda opodstatnenosti prezentovaných obáv, čo v danom individuálnom prípade nebolo preukázané. Žalovaný sa vo svojom rozhodnutí podrobne zaoberal dôvodmi žiadosti žalobcu o udelenie azylu. Tieto skutočnosti potom vyhodnotil z hľadiska kritérií uvedených v zákone o azyle a Ženevského dohovoru o právnom postavení utečencov z roku 1951. Z uvedených dôvodov po právnej stránke neboli splnené predpoklady udelenia azylu žalobcovi v zmysle zákona o azyle.

41. Podľa § 206 ods. 4 Správneho súdneho poriadku, Pre správny súd je rozhodujúci stav veci v čase vyhlásenia alebo v čase vydania jeho rozhodnutia.

42. Podľa § 206 ods. 5 Správneho súdneho poriadku, Správny súd môže zrušiť napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy aj vtedy, ak dospel k záveru, že od jeho vydania sa podstatne zmenili okolnosti veci.

43. V priebehu súdneho konania žalobca predložil súdu fotokópiu listiny označenej ako Zatykač. Správny súd viazaný zásadou, že pre jeho rozhodnutie je rozhodujúci stav veci v čase vyhlásenia jeho rozhodnutia posúdil danú listinu z pohľadu uvedeného v § 206 ods. 5 SSP a to, či môže táto listina svojím obsahom spôsobiť až zrušenie preskúmavaného rozhodnutia v dôsledku podstatnej zmeny okolností veci od jeho vydania.

44. Z hľadiska posúdenia danej listiny súd musí zdôrazniť, že žalobca existenciu danej listiny nespomenul vôbec vo svojej výpovedi a ani v priebehu celého administratívneho konania, napriek tomu, že daná listina mala byť vydaná dňa 26.06.2017, pričom on opustil miesto trvalého bydliska (U. M., I. P. M., T. W. E., U.) až dňa 04.07.2017. Vtedy vycestoval autobusom do hlavného mesta Hanoj. Keďže ide o fotokópiu listiny, ktorou disponuje žalobca, nemožno túto posúdiť z hľadiska jej pravosti odbornou expertízou, nakoľko pre takéto posúdenie sa vyžaduje jej originál. Preto súd k jej posúdeniu pristúpil na základe iných skutočností a najmä vzhľadom na obsah danej listiny.

45. Možno sa však stotožniť s určitými skutočnosťami, ktoré namietal ohľadne jej pravosti už samotný žalovaný vo svojom podaní z 18.05.2018 a to najmä k jej obsahovej rozporuplnosti. Žalobca tvrdil, že daný Zatykač z 26.06.2017 súvisí s jeho účasťou na demonštrácií o ktorú opieral svoju žiadosť o udelenie azylu, t.j. zo dňa 14.02.2017. Pokiaľ by tomu tak malo byť, muselo byť aj samotné začatie trestného stíhania a vznesenie obvinenia voči žalobcovi urobené až dňom nasledujúcim po dni 14.02.2017. Z prekladu danej listiny však vyplýva, že táto bola vydaná na základe uznesenia o začatí trestného stíhania a vznesenia obvinenia č. XX zo dňa XX.XX.XXXX, pričom písmenom X označil prekladateľ číslicu, ktorú nemohol identifikovať. Preto pokiaľ by súd pristúpil k tomu, že daným dátumom je deň XX.XX.XXXX, resp. skorší dátum, tak dané absolútne vylučuje spojenie daného Zatykača s účasťou žalobcu na demonštrácii dňa 14.02.2017 ako tvrdil žalobca, keďže Zatykač bol vydaný pred týmto dňom. Daný Zatykač by musel teda súvisieť s určitými aktivitami žalobcu pred dňom XX.XX.XXXX, pre ktorý bolo voči nemu začaté trestné konanie pre prečin šírenia protištátnej propagandy, avšak samotný žalobca sám uvádzal, že nečelil žiadnemu prenasledovaniu zo strany polície a ani nemal s ňou žiaden problém. Do odchodu z krajiny pôvodu nebol políciou zadržaný, ani väznený, ani vypočúvaný. V danom prípade by bolo možné konštatovať nedôveryhodnosť samotného žalobcu, keďže zamlčal danú skutočnosť.

46. Pokiaľ by súd pristúpil k tomu, že za deň začatia trestného stíhania a vznesenia obvinenia č. XX by mal byť považovaný neskorší dátum ako v roku XXXX, čím by musel byť najbližší možný rok XXXX, resp. neskorší, tak ide o dátum XX.XX.XXXX, teda o dátum, ktorý by nasledoval až po vydaní Zatykača č. XX predloženého žalobcom, ktorý je s dňom vydania XX.XX.XXXX, čo je v absolútnom rozpore s obsahom listiny. Daná obsahová rozpornosť listiny predloženej žalobcom (Zatykač) spôsobuje jej nedôveryhodnosť. Možno len prisvedčiť názoru žalovaného, že daná možnosť by potom znamenala vnútornú nekonzistenciu samotného dokumentu a zadáva úvahu k tomu, či nejde o prepisovaný, resp. pozmenený dokument.

47. Rovnako nedôveryhodná vyznieva z pohľadu vydania Zatykaču č. XX, ktorým je deň XX.XX.XXXX aj tá skutočnosť, že žalobca opustil krajinu pôvodu Vietnam, kde bol na neho vydaný Zatykač, až po vydaní tohto Zatykaču, pričom rovnako opustil aj miesto trvalého bydliska (miesto v ktorej bol zatykač vydaný P. M., teda okres v ktorom sa nachádza jeho obec U.) až dňa XX.XX.XXXX, čo sa javí ako vysoko nepravdepodobné, žeby po vydaní zatykača dňa XX.XX.XXXX nebol políciou hľadaný v mieste svojho bydliska a až absurdné sa javí, aby dokázal legálne opustiť krajinu v ktorej bol na neho vydaný zatykač, a to leteckou dopravou, kedy musel podstúpiť viacero kontrol, pričom krajinu pôvodu opustil na legálne vydaný cestovný doklad opatrený ukrajinským vízom.

48. Nemenej dôležitou je aj formálna stránka dokumentu, na ktorú poukazuje aj žalovaný pri posúdení vzorového Zatykača, resp. Rozhodnutia o zatknutí zo stránky na vietnamskej spravodajskej webstránke, z ktorej jasne vyplýva, že pečiatka, ktorou je opatrená jednak samotná listina, ako aj fotografia zatýkanej osoby, je opatrená rovnako veľkou pečiatkou, čo v prípade žalobcom predloženej listiny nie je, nakoľko každá z pečiatok má iný priemer.

49. Preto správny súd po posúdení listiny Zatykač zo dňa XX.XX.XXXX uzatvára, že vzhľadom na obsahovú rozporuplnosť dokumentu, opomenutie zatykača vo výpovedi žalobcom, legálne vycestovanie žalobcu z Vietnamu a formálne nezrovnalosti dokumentu, nemožno daný dokument považovať za pravý a spôsobilý, aby z pohľadu posúdenia podľa § 206 ods. 5 SSP spôsobil následky, ktoré z daného ustanovenia vyplývajú, a to zrušenie preskúmavaného rozhodnutia.

50. Možno preto zhrnúť, že v preskúmavanom rozhodnutí žalovaný náležite svojou správnou úvahou objasnil, prečo v prípade žalobcu nie sú splnené podmienky pre udelenie azylu v zmysle § 8 zákona o azyle. Ohľadne daného uviedol, že v prípade žalobcu, ako vyplýva z vykonaného dokazovania, nebola preukázaná opodstatnenosť jeho obáv z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine. Navyše z jeho výpovede vyplýva, že v krajine pôvodu nečelil absolútne žiadnym problémom zo strany štátu alebo neštátnych pôvodcov, ktoré by mohlo byť považované za prenasledovanie v zmysle § 2 písm. d) zákona o azyle. V prípade žalobcu neboli preukázané opodstatnené obavy z prenasledovania z dôvodov uvedených v § 8 zákona o azyle, keďže objektívne nebol vystavený žiadnemu prenasledovaniu zo strany štátu, resp. zo strany neštátnych pôvodcov, v zmysle zákona o azyle ani Ženevskej konvencie.

51. Teda možno konštatovať, že v prípade žalobcu neboli preukázané opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine. S danými závermi žalovaného sa súd v celom rozsahu stotožňuje. Samotnú účasť na demonštrácii vo februári 2017 (14.02.2017), hoci táto bola rozpustená políciou, nemožno subsumovať pod pojem prenasledovanie, ako je uvedené v § 2 písm. d) ZoA.

52. Správny súd má zato, že je zrejmé, z akých dôkazných prostriedkov žalovaný pri svojom rozhodovaní vychádzal, pričom súd dospel k záveru, že žalovaný riadne vyhodnotil dokazovanie, ktoré vyústilo v riadne zistený skutkový stav, z ktorého žalovaný vychádzal pri svojom rozhodovaní o tom, či u žalobcu existujú dôvody pre udelenie azylu podľa § 8 a § 10 ZoA.

53. Pokiaľ sa týka poskytnutia doplnkovej ochrany žalovaný takisto zabezpečil do konania dostatok informácií ohľadne krajiny pôvodu žalobcu z ktorých vyplýva, že a zákony Vietnamu zaručujú slobodu pohybu v rámci krajiny, cestovania do zahraničia, slobodu emigrácie a repatriácie, pričom vláda vo všeobecnosti spolupracuje s Úradom Vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR) a ďalšími humanitárnymi organizáciami pri poskytovaní ochrany a pomoci vnútorne vysídleným osobám, utečencom, vracajúcim sa utečencom, žiadateľom o azyl, osobám bez štátnej príslušnosti a ďalším osobám, ktorých sa to týka. V súčasnosti v krajine neprebieha žiaden medzinárodný, či vnútroštátny konflikt.

54. Preto možno zhrnúť, že takisto nič nenasvedčuje tomu, žeby jeho obava z návratu do krajiny pôvodu bola opodstatnená, nakoľko neexistujú žiadne dôvody domnievať sa, žeby v prípade žalobcovho návratu do krajiny pôvodu bol tento vystavený reálnej hrozbe vážne bezprávia tak, ako ju definuje zákon o azyle. Z jeho výpovede vyplýva, že nikdy nebol vystavený mučeniu, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu, nečelil zo strany štátu, ani zo strany neštátnych pôvodcov žiadnym konkrétnym individuálnym problémom alebo hrozbám. Na danom nemôže nič zmeniť ani žalobcom predložená listina Zatykač zo dňa XX.XX.XXXX, ohľadne ktorej závery súd uviedol vyššie.

55. Vzhľadom na vyššie uvedené správny súd dospel k záveru, že správny orgán dostatočne zistil skutkový stav veci a vysporiadal sa so všetkými skutočnosťami, ktoré sú pre rozhodnutie dôležité. Z vykonaného dokazovania vyvodil právny záver, ktorý má oporu vo vykonanom dokazovaní. Žalovaný teda postupoval správne, v súlade so zákonom o azyle, keď podľa ustanovenia § 13 ods. 1 zákona o azyle žalobcovi azyl neudelil a neposkytol mu doplnkovú ochranu podľa § 13c ods. 1 a § 20 ods. 4 zákon o azyle.

56. Preto súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia správnu žalobu zo dňa 26.02.2018 podľa § 219 Správneho súdneho poriadku zamietol, majúc zato, že táto vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti nie

je dôvodná, nakoľko v prípade žalobcu neboli preukázané dôvody pre udelenie azylu podľa § 8 alebo § 10 zákona o azyle ani poskytnutia doplnkovej ochrany podľa § 13a a § 13b zákona o azyle.

57. O trovách konania súd rozhodol podľa § 167 Správneho súdneho poriadku tak, že nepriznal ich náhradu účastníkom konania, nakoľko žalobca nebol v konaní úspešný a žalovanému právo na náhradu trov konania nepatrí.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá sa podáva na Krajskom súde v Košiciach v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu.

V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 Správneho súdneho poriadku odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 odsek 1 písm. g) až i) Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.