Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3Csp-74-2016.pdf
PDF · 142.85 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
BR-6C/193/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Brezno sudkyňou JUDr. Evou Cvengovou, v právnej veci žalobkyne M. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/X, K., zast. JUDr. Vladimír Sidor, advokát so sídlom Železničná 4A, Hlohovec, IČO: 42 256 593, proti žalovanému TELERVIS PLUS a. s. so sídlom Staré Grunty 7, Bratislava, IČO: 35 717 769, zast. JUDr. Alan Strelák, advokát so sídlom Na Vŕšku 12, Bratislava, IČO: 31 819 702, o zaplatenie 368,55 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu vo výške 368,55 Eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 368,55 Eur od 11.08.2016 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobkyni trovy konania v rozsahu 54,64 %, o výške ktorých rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku súdny úradník.
odôvodnenie:
1.Žalobou podanou dňa 29.11.2016 sa žalobkyňa domáha, aby žalovaný zaplatil žalobkyni sumu 710,55 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 710,55 Eur od 11.08.2016 do zaplatenia, ako aj nahradil trovy konania
2.Podanú žalobu odôvodnila tým, že uzatvorila ako spotrebiteľke so žalovaným spotrebiteľskú úverovú zmluvu č. XXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, na základe ktorej jej bol poskytnutý úver vo výške 900,- Eur splatný v 13 mesačných splátkach, prvé tri po 4,50 Eura a zvyšné po 122,85 Eur. Predmetná zmluva je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle ustanovení zákona č. 40/1964 Zb (ďalej len Občiansky zákonník alebo O.z.). Poskytnutý úver je úročený úrokovou sadzbou vo výške 20% ročne, pri RPMN 67,70% a servisnom poplatku vo výške 18%. Celková čiastka splatná žalobkyňou zo zmluvy bola 1242,- Eur. Predmetná zmluva nie je v súlade s právnou úpravou ochrany spotrebiteľa a so zákonom č. 129/2010 Z.z.. V rámci zmluvy o úvere je uvedená RPMN nesprávne, v neprospech žalobkyne, keďže nezodpovedá skutočnej výške RPMN vypočítanej vzhľadom na výšku úveru, poplatok, počet a výšku splátok. Skutočná RPMN je vyššia ako jej výška uvedená v zmluve Skutočnosťou, ktorá má spôsobovať nesprávne uvedenie RPMN je nezarátanie všetkých nákladov spotrebiteľa, ktorým je zmluva o poskytnutí domáceho servisu. Na podporu svojich tvrdení poukázala na rozsudok Okresného súdu Košice sp.zn. 17C/208/2015. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti sa zmluva považuje v zmysle § 11 ods. 1, 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. za bezúročnú a bez poplatkov. V rámci zmluvy taktiež nie je dojednaná konečná splatnosť úveru, ktorá musí byť v zmluve určená jasným a pevným dátumom, aby spotrebiteľ pri podpise zmluvy mal dostatočné informácie na kvalifikované rozhodnutie. Neuvedenie tejto skutočnosti môže do značnej miery narušiť ekonomické správanie spotrebiteľa. Absencia termínu konečnej splatnosti spôsobuje, že úver zo zmluvy je podľa § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. bezúročný a bez poplatkov. Na podporu svojich tvrdení
poukázala na rozhodnutia Okresného súdu Trenčín sp.zn. 20C/136/2013 zo dňa 11.04.2014 a Krajského súdu v Trnave č.k. 23Co/158/2013-57 zo dňa 24.02.2014.
3.Žalobkyňa ďalej uviedla, že so žalovaným uzavrela dňa XX.XX.XXXX aj zmluvu o poskytovaní domáceho servisu, závislú na zmluve o úvere, ktorá je v absolútnom rozpore s dobrými mravmi, v rozpore so zákonom č. 129/2010 Z.z. a Občianskym zákonníkom. Na základe tejto zmluvy žalovaný ako veriteľ poskytol žalobkyni službu spočívajúcu v preberaní a zaúčtovaní peňažnej hotovosti určenej na úhradu splátky úveru, vedenie a kontrola splátkového kalendára, upozornenie na termín splátky a na prípadné následky nesplácania. Za túto službu žalovaný zinkasoval odplatu vo výške 368,55 Eur, ktorá predstavovala ďalšie navýšenie nákladov spotrebiteľa o výške 41% z istiny. Uvedená suma nie je žiadny spôsobom odôvodnená. V zmluve o poskytovaní domáceho servisu nie je odkaz na žiadny sadzobník poplatkov alebo rozpis jednotlivých poplatkov za poskytnutú službu, Zmluva o poskytovaní domáceho servisu má podobu formuláru a je do nej vpísaná celková odmena za služby. Je preto zrejmé, že zmluva o poskytovaní servisu súvisí so zabezpečením pohľadávky žalovaného vzniknutou na základe zmluvy. Toto fiktívne plnenie veriteľa nie je plnením, ktoré slúži záujmom spotrebiteľa, ale slúži záujmom veriteľa. Žalovaný predmetnou zmluvou obchádza zákon a chce získať prospech na prípadnej platobnej neschopnosti dlžníka, keďže zákon v prípade spotrebiteľa umožňuje si uplatniť len úrok v omeškania, ktorý je nižší ako požadovaný poplatok. Na podporu svojich tvrdení poukázala na rozhodovaciu prax slovenských súdov v obdobných veciach.
4.Na základe vyššie uvedených skutočností je poskytnutý úver zo zmluvy o úvere bezúročný a bez poplatkov, čo znamená, že žalobca mal povinnosť splatiť úver len do výšky skutočnej istiny, ktorá sa rovná poskytnutému úveru - 900,- Eur. Žalobkyňa do dňa podania žaloby zaplatila žalovanému zo zmluvy o úvere a zmluvy o poskytovaní domáceho servisu sumu 1610,55 Eur, teda o 710,55 Eur viac, ako jej bolo žalovaným poskytnuté. Preplatok vo výške 710,55 Eur predstavuje bezdôvodné obohatenie žalovaného na úkor žalobkyne, ktorého vydania sa spolu s úrokmi z omeškania domáha.
5.Žalobkyňa pripojila k žalobe listinné doklady, a to plnomocenstvo, osvedčenie o registráciu pre DPH, zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX, zmluvu o poskytovaní domáceho servisu, prehľad úhrad žalobkyne.
7.Žalovaný sa podaním doručeným 09.02.2017 vyjadril k podanej žalobe. V podaní uviedol, že tvrdenia žalobkyne o úhrade sumy 1242,- Eur na podklade zmluvy o úvere nie je nijako preukázané. Žalobkyňa na podklade zmluvy o úvere uhradila žalovanému len sumu vo výške 1080,82 Eur, nie tvrdených 1242,- Eur. Predmetná skutočnosť rovnako vyplýva aj zo splátkového kalendára predloženého žalobkyňou. ďalej uviedol, že účastníci konania uzavreli dňa XX.XX.XXXX zmluvu o poskytovaní domáceho servisu, pričom jej predmetom bola úprava vzájomných práv a povinností pri využívaní služby domáci servis, t.j. poskytovanie konzultačných a nadštandardných služieb, ktoré spočívajú v starostlivosti o žalobkyňu. Žalobkyňa svojim vlastnoručným podpisom samotnej žiadosti o poskytnutie domáceho servisu si dobrovoľne objednala službu domáci servis ako ďalšiu službu z portfólia poskytovaného žalovaným. Na základe jej žiadosti došlo k uzavretiu zmluvy o poskytovaní domáceho servisu. Žalobkyňa sa v rámci zmluvy zaviazala uhradiť žalovanému sumu 365,55 Eur v 3 mesačných splátkach po 122,85 Eur. Uzavretie tejto zmluvy nebolo podmienkou pre získanie spotrebiteľského úveru. Tvrdenie žalovaného, že zmluva o servise je samostatnou zmluvou potvrdzuje aj rozhodnutie Slovenskej obchodnej inšpekcie sp.zn. P/0390/01/2012 zo dňa 06.11.2012, Na podporu svojich tvrdení žalovaný poukázal na viaceré rozhodnutia súdov Slovenskej republiky. S poukazom na vyššie uvedené rozhodnutia nie je možné započítať úhrady na jeden platný právny úkon na druhý platný právny úkon ako to žiada žalobkyňa. Plnenie, na ktoré sa zaviazala žalobkyňa v rámci zmluvy o poskytovaní domáceho servisu nie je možné započítať do RPMN, keďže uzavretie tejto zmluvy nie je podmienkou pre poskytnutie úveru. Žalovaný rovnako považuje túto zmluvu aj za súladnú s dobrými mravmi, keďže plnenie povinností z tejto zmluvy si od zástupcu žalovaného vyžaduje, aby sa dostavil do bydliska žalobkyne, z čoho žalovanému prirodzene vznikajú náklady, najmä cestovné a amortizácia technických a dopravných pomôcok a náklady v súvislosti so stratou času a zabezpečovaním úhrad ľuďom, ktorí tieto činnosti v mene žalovaného vykonávali. Zmluvu o poskytnutí domáceho servisu (ďalej aj zmluva o servise) nie je možné považovať za súčasť zmluvy o spotrebiteľskom úvere a teda zmluvu o servise nemožno považovať za zmluvnú podmienku zmluvy o úvere.
8.Žalovaný ďalej uviedol, že zmluva o úvere č. XXXXXXXXX obsahuje všetky právnym poriadkom vyžadované náležitosti. Žalobca považoval za potrebné vyjadriť sa k náležitosti zmluvy v zmysle §
9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z., t.j. výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, aj keď sa žalobkyňa k tejto náležitosti nevyjadrila. Požiadavka zakotvená v § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. nie je v súlade s článkom 10 ods. 2 písm. h) smernice č. 48/2008 ES zo dňa 23.04.2008. Zjavný rozpor vidí v znení týchto ustanovení, ktoré sú rozdielne. Žalovaný má za to, že vnútroštátna prekročila, resp. neustále porušuje článok 22 ods. 1 smernice, ktorý určil povinnosť ako harmonizovať predmetnú smernicu do vnútroštátneho poriadku. Vnútroštátny poriadok, t.j. hlavne § 9 ods. 2 písm. K) zákona č. 129/2010 Z.z. ukladá poskytovateľom, resp. veriteľom povinnosť do zmlúv o úvere zakotvovať aj rozdelenie jednotlivých splátok na istinu, úroky a iné poplatky, čo nezodpovedá účelu smernice. K uvedenej problematike sa vyjadril aj súdny dvor EÚ v rozhodnutí sp.zn. C-42/15 zo dňa 09.11.2016. S poukazom na znenie smernice č. 48/2008 a výklad súdneho dvora EÚ má žalovaný za to, že zmluva o úvere obsahuje náležitosť v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z.. Žalovaný ďalej uviedol, že nie je možné súhlasiť s názorom žalobkyne, že zmluva o úvere neobsahuje náležitosti vyžadované § 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z.z.. Termín konečnej splatnosti je jednoznačne uvedený v bode 2 obchodných podmienok, s ktorých obsahom žalobkyňa súhlasila, čo vyjadrila aj podpisom na týchto podmienkach. Vnútroštátna právna úprava jednoznačne nestanovuje spôsob určenia konečnej splatnosti úveru, teda neobstojí požiadavka na špecifikáciu konečnej splatnosti konkrétnym dátumom. Rovnako je potrebné uviesť, že vnútroštátna právna úprava taktiež nevyhovuje požiadavke článku 10 smernice č. 48/2008, keďže takúto náležitosť zmluvy nepozná a nezakotvuje. Poukázal pritom na rozsudok súdneho dvora EÚ sp.zn. C-602/10 zo dňa 12.07.2012. Na podporu svojich tvrdení poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Trnave spzn. 24Co/795/2014 zo dňa 26.08.2015, rozhodnutie súdneho dvora EÚ sp.zn. 106/77 zo dňa 09.03.1978, nález Ústavného súdu SR č.k. PL- ÚS 3/09-378 zo dňa 26.01.2011. Záverom požiadal súd, aby žalobu v celom rozsahu zamietol a priznal žalovanému náhradu trov konania. Žalovaný k podaniu doložil plnomocenstvo, žiadosť o poskytnutie domáceho servisu, rozhodcovskú zmluvu, štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere, dohodu o zrážkach zo mzdy, klientskú kartu.
9.Podaním doručeným dňa 27.03.2017 sa žalobkyňa vyjadrila k vyjadreniu žalovaného. V rámci podania zobrala žalobu späť v časti zaplatenia sumy 160,83 Eur. Žalobkyňa uviedla, že RPMN je aj pri nezahrnutí nákladov zo zmluvy o servise vypočítaná nesprávne, keď skutočná výška RPMN je vyššia o viac ako 10% ako jej výška uvedená v zmluve. Okrem iného predstavuje nezarátanie doplnkovej služby do celkových nákladov spotrebiteľského úveru len snahou žalovaného o obchádzanie zákona s cieľom znížiť celkové náklady spotrebiteľa a dosiahnuť tým stav, že nesprávne uvedená RPMN sa javí ako v súlade so zákonom. Na podporu svojich tvrdení poukázala na pripomienky Európskej komisie vo veci C-372/14. S ohľadom na argumentáciu rozhodnutím súdneho dvora EÚ sp.zn. C-42/15 zo dňa 09.11.2016 žalobkyňa uviedla, že súdny dvor EÚ vykladá výhradne právo EÚ, nie vnútroštátne právo. Vo vyššie uvedenom spore súdny dvor vyložil smernicu v zmysle úplnej harmonizácie, t.j. nemožnosť členských štátov sa odchýliť od ustanovení smernice. Vnútroštátne právo síce môže byť v rozpore s právom EÚ, to však neznamená, že sa v danom prípade automaticky uplatní smernica. V takom prípade totiž musí vnútroštátny súd skúmať, či môže smernici priznať priamy účinok a ak jej priamy účinok poskytnúť nemôže, tak či jej môže priznať nepriamy účinok - t.j. eurokonformný výklad zákona. V zmysle relevantnej judikatúry súdneho dvora EÚ je priamy účinok smernice možný len v prípade sporu medzi jednotlivcom a štátom, kedy sa jednotlivec domáha svojho práva vyplývajúceho zo smernice priamo voči štátu ako subjektu zodpovedného za nesprávne implementovanie smernice. Vzhľadom na skutočnosť, že v danom prípade sa nejedná o spor medzi štátom a jednotlivcom, priama aplikácia smernice je vylúčená. Ohľadom nepriameho účinku smerníc, tento v žiadnom prípade neznamená vypustenie vnútroštátneho práva, ale len jeho eurokonformný výklad, ak je možný. S poukazom na existujúcu judikatúru v predmetnej veci nestačí , že smernica hovorí niečo iné ako zákon, že súdny dvor EÚ v rozsudku C-42/15 uviedol, že smernica sa má vykladať určitým spôsobom, musí to byť vnútroštátny súd, ktorý musí skúmať, či môže podľa vnútroštátnych výkladových noriem vykladať vnútroštátne právo eurokonformne. Vnútroštátne súdy v konštantnej judikatúre potvrdenej Najvyšším súdom SR potvrdili taký výklad zákona, že sa vyžaduje členenie splátok na splátky úveru, splátky poplatkov a splátky úrokov, vychádzajúc z jazykového výkladu zákona. Žalobkyňa ďalej poukázala na skutočnosť, že povinnosť sudcu odvolávať sa na obsah smernice pri výklade a uplatňovaná relevantných ustanovení vnútroštátneho práva je obmedzená všeobecnými zásadami práva, najmä právnou istotou a zákazom retroaktivity a nemôže slúžiť ako základ pre výklad contra legem vnútroštátneho práva. V danom prípade teda s ohľadom na predmet sporu medzi jednotlivcami je priama aplikácia smernice vylúčená a nepriama aplikácia nie je možná, keďže by sa jednalo o výklad contra legem. Žalobkyňa tak opakovane namieta
neuvedenie údajov o výške úroku, poplatku a istiny v jednotlivej splátke, ako to výslovne a jednoznačne vyžaduje platné znenie zákona č. 129/2010 Z.z..
10.Žalobkyňa ďalej uviedla, že obchodnú podmienku používanú veriteľmi v zmluvách o spotrebiteľských úveroch spočívajúcu v nečlenení splátok na splátky istiny, úrokov a iných poplatkov je potrebné hodnotiť tiež ako neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle § 53 ods. 4 písm. o) O.z., keďže žalovaný neposkytol žalobkyni informáciu o vyššie uvedených skutočnostiach, hoci ich vedel už od počiatku. Je to teda žalovaný ako veriteľ, ktorý svojvoľne a nekontrolovane priraďuje splátky žalobkyne ako spotrebiteľky a určuje aká časť sa má použiť na splátku istiny a aká na splátky odmeny veriteľa, pričom žalovaná to nemá žiadnu moc skontrolovať. Takýto postup žalovaného je okrem iného aj nekalou obchodnou praktikou v zmysle § 7 ods. 2 písm. b) zákona č. 250/2007 Z.z.. Na podporu svojich tvrdení poukázala žalobkyňa na judikatúru súdov SR. Žalobkyňa ďalej uvádza, že uzatvorená zmluva taktiež neobsahuje náležitosť vyžadovanú § 9 ods. 2 písm. y) zákona č. 129/2010 Z.z. a to priemernú hodnotu RPMN na príslušný spotrebiteľský úver platnú ku dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. za príslušný kalendárny štvrťrok. V zmluve je uvedená priemerná výška RPMN vo výške 46,30%, pričom v skutočnosti za obdobný typ úverov predstavovala priemerná RPMN 29,22%. Neuvedenie správneho údaja RPMN vyžadovanej § 9 ods. 2 písm. y) zákona č. 129/2010 Z.z. je sankcionované v zmysle § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z.z. a to bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou poskytnutého úveru. Žalobkyňa k podaniu doložila súhrnné informácie o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch.
11.Podaním doručeným dňa 24.04.2017 sa žalovaný vyjadril k vyjadreniu žalobkyne. V podaní uviedol, že nesúhlasí s tvrdeniami žalobkyne, že RPMN v zmluve o úvere je vypočítaná nesprávne, t.j. mala by byť o viac ako 10% vyššia. Žalobkyňa nijako nepreukázala, že RPMN je uvedená nesprávne. RPMN uvedená v zmluve je vypočítaná v súlade s rovnicou uvedenou v zákone č. 129/2010 Z.z.. Správnosť výpočtu RPMN taktiež preukazuje výpočtová tabuľka uvedená v podaní. K nesprávne uvedenej priemernej RPMN žalovaný uviedol, že regulátor finančného trhu, t.j. Národná banka Slovenska kontrolovala uvedenú problematiku, avšak nepovažovala za potrebné sa k tomuto vyjadriť, nakoľko hodnota priemernej RPMN v zmluvách žalovaného je v súlade s právnym poriadkom SR. Záverom žalovaný opätovne poukázal na závery vyplývajúce z rozhodnutia Súdneho dvora EÚ sp.zn. 106/77 zo dňa 09.03.1978 a nález Ústavného súdu č.k. PL-ÚS 3/09-378 zo dňa 26.01.2011.
12.Podaním doručeným dňa 02.05.2017 žalobkyňa zobrala žalobu späť v časi o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 160,83 Eur od 11.08.2016 do zaplatenia.
13.Podaním doručeným dňa 25.05.2017 žalobkyňa sa vyjadrila k skutočnostiam uvedených žalovaným. V podaní uviedla, že nesúhlasí s tvrdením žalovaného, že RPMN uvedená v zmluve je správne vypočítaná. Poukázala pritom na výpočty RPMN z viacerých internetových portálov. Žalovaný taktiež vo svojich podaniach nijako nepreukázal splnenie povinnosti vyžadovanej § 9 ods. 2 písm. y) zákona č. 129/2010 Z.z..
14.Na základe výzvy súdu žalovaný doložil výpis z vnútorného systému, preukazujúci celkovú výšku úhrad žalobkyne.
15.Podaním doručeným dňa 03.07.2017 žalobkyňa uviedla, že nakoľko došlo v predchádzajúcich podaniach k počtárskej chybe, upresňuje späťvzatie žaloby tak, že žalobca berie žalobu späť v časti o zaplatenie 161,18 Eur s úrokmi z omeškania vo výške 5% ročne od 11.08.2016 do zaplatenia z tejto sumy. V podaní uviedla, že na zmluvu o servise uhradila sumu 368,55 Eur, ktorú považuje za bezdôvodné obohatenie žalovaného; na zmluvu o úvere sumu 1080,82 Eur, z čoho považuje za bezdôvodné obohatenie žalovaného sumu 180,82 Eur. K podaniu doložila splátkový kalendár vedený žalobcom.
16.Žalobkyňa dňa 17.07.2017 predložila súdu predsporovú výzvu zo dňa 20.07.2016.
17.Rozsudkom č.k. 3Csp/74/2016-94 zo dňa 19.07.2017 súd vo výroku I. zastavil konanie v časti istiny vo výške 161,18 Eur, v časti príslušenstva spočívajúcom v úrokoch z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 161,18 Eur od 11.08.2016 do zaplatenia; vo výroku II. zaviazal žalovaného povinnosťou zaplatiť žalobkyni sumu vo výške 180,82 Eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 180,82 Eur
od 11.08.2016 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku; vo výroku III. žalobu v prevyšujúcej časti zamietol a vo výroku IV. zaviazal žalobkyňu povinnosťou nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 49,10 %, o výške ktorých rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku súdny úradník.
18.Žalobkyňa podala dňa 17.08.2017 odvolanie proti výrokom III., IV. rozsudku č.k. 3Csp/74/2016-94 zo dňa 19.07.2017 a žiadala, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v uvedenom rozsahu zrušil a vec vrátil prvoinštančnému súdu na nové konanie. V odôvodnení odvolania namietala nesprávne právne posúdenie veci, nakoľko zmluva o poskytovaní domáceho servisu je objektívne v rozpore s Občianskym zákonníkom, keďže žalovaný obchádzal zákon a konal v rozpore s dobrými mravmi, pretože výška plnenia za službu uvedenú v zmluve o domácom servise predstavuje celkovú odplatu 368,55 Eur a s poukazom na výšku poskytnutého úveru 900,- Eur, ide o percentuálne navýšenie nákladu na spotrebiteľský úver o 41 % za službu, ktorá reálne neslúži záujmom spotrebiteľa. Ďalej poukázala na to, že konanie žalovaného je taktiež v rozpore s ustanovením § 9 ods. 7 zákona č. 129/2010 Z. z., keď vymedzením danej služby bola zvýšená odplata spojená s poskytnutím úveru a predmetnou zmluvou ide o snahu obchádzať zákon, a je potrebné ju považovať za neprijateľnú podmienku v zmysle § 53 ods. 4 písm. t), v) Občianskeho zákonníka a pre rozpor s dobrými mravmi za neplatnú v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka.
19.Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č.k. 12Co/320/2017-119 zo dňa 27.02.2018 zrušil výroky III., IV. rozsudku č.k. 3Csp/74/2016-94 zo dňa 19.07.2017 a vrátil vec v tejto časti súdu na Ďalšie konanie a rozhodnutie. V odôvodnení uviedol, že s názorom prvoinštančného súdu nesúhlasí. Poukázal ne to, že zmluva o poskytovaní domáceho servisu bola uzavretá v ten istý deň ako zmluva o úvere, je však na zmluve o úvere závislá, a plnenia zo zmluvy domáceho servisu sú plneniami súvisiacimi s poskytnutým úverom a potom je ich nutné zahrnúť do sumy, ktorú žalobkyňa zaplatila na úver, a v rámci ktorej jej boli tiež poskytnuté splátky na zaplatenie tejto odmeny. Predmetom uvedenej zmluvy bolo poskytovanie konzultačných a nadštandardných služieb, ktoré spočívali v starostlivosti o klienta pri poskytnutí úveru na základe zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX. Je to najmä služba spočívajúca v preberaní a zaúčtovaní peňažnej hotovosti určenej na úhradu splátky úveru, vedenie a kontrola splátkového kalendára, upozornenie na termín splátky a na prípadné následky nesplácania. V článku II bodu X.X sa žalovaná zaviazala využívať domáci servis a zaplatiť poskytovateľovi odmenu vo výške 737,10 Eur a to v pravidelných 3 mesačných splátkach vo výške 245,70 Eur. Zo splátkového kalendára č. zmluvy o úvere XXXXXXXXX súd zistil, že za domáci servis uhradila žalobkyňa spolu sumu 368,55 Eur. Odvolací súd poznamenáva, že nešlo o samostatnú zmluvu, ale o zmluvu, ktorá bola viac menej "vnútená" žalobkyni ako spotrebiteľovi, bez toho, aby jej bol dopad na ňu náležite vysvetlený. Zmluva o poskytovaní domáceho servisu jednoznačne zvýhodňuje žalovaného oproti žalobkyni a je v jej neprospech ako spotrebiteľa, a spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán. Je absolútne neprípustné, aby žalovaný v spotrebiteľských vzťahoch spotrebiteľovi, s ktorým uzatvoril zmluvu o poskytnutí úveru, následne v ten istý deň "vnucoval" uzavretie ďalšej zmluvy o poskytovaní domáceho servisu za účelom poskytovania konzultačných a nadštandardných služieb, ktoré bližšie definuje ako službu spočívajúcu v preberaní a zaúčtovaní peňažnej hotovosti určenej na úhradu splátky úveru, vedenie a kontrolu splátkového kalendára, upozornenie na termín splátky a na prípadné následky nesplácania, keďže ide o plnenie za quasi službu, ktorej poskytovanie vôbec nesleduje záujmy spotrebiteľa, ale ho skôr poškodzuje a sleduje len obchádzanie príslušných zákonných ustanovení o ochrane spotrebiteľa, uzákonených nielen v Občianskom zákonníku (§ 52, § 53), ale aj v zákone na ochranu spotrebiteľa č. 250/2007 Z.z. Uvedené služby v zmluve o poskytovaní domáceho servisu majú patriť k základným povinnostiam poskytovateľa úveru. Účelom uzatvárania zmlúv o poskytovaní domáceho servisu je obchádzanie zákona a táto zmluva je od zmluvy o spotrebiteľskom úvere vzájomne závislá.
20.V ďalšom konaní preto súd prvej inštancie má posúdiť zmluvu o poskytnutí domáceho servisu v kontexte s uzavretou zmluvou o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, či ju možno považovať za novú, obsahovo odlišnú zmluvu. Posúdi jej obsah, platnosť zmluvy o poskytovaní domáceho servisu a či jej uzavretím nedošlo k obchádzaniu zák. č. 129/2010 Z.z., ustanovení Občianskeho zákonníka, zákona na ochranu spotrebiteľa č. 250/2007 Z.z. ako aj zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Na základe posúdenia predmetnej zmluvy následne opätovne posúdi nárok žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia z titulu plnenia zaplateného žalovanému na základe zmluvy o
poskytovaní domáceho servisu. Úlohou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní bude postupovať vo vyššie naznačenom smere, pričom je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (391 ods. 2 C.s.p.).
21.Žalovaný sa v rámci podania doručeného dňa 30.04.2018 vyjadril k záverom uvedeným v uznesení Krajského súdu v Banskej Bystrici. Vo vyjadrení uviedol, že vznáša námietku premlčania voči nároku žalobkyne zo zmluvy o poskytovaní domáceho servisu zo dňa XX.XX.XXXX. Podľa názoru žalovaného, začala plynúť subjektívna premlčacia doba na vydanie bezdôvodného obohatenia v deň nasledujúci po úhrade odmeny vyplývajúcej zo zmluvy o poskytovaní domáceho servisu, a to s poukazom na právnu úpravu zakotvenú v ustanovení § 2 zákona č. 1/1993 Z.z. v spojení s ustanovením § 186 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Žalovaný má za to. že subjektívna premlčacia doba začala plynúť dňa 27.6.2014 jej posledným dňom bol 27.6.2016. a nakoľko žalobca podal žalobu až dňa 29.11.2016. čo je zrejmé z odtlačku pečiatky Okresného súdu na žalobe, tak je nutné považovať nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia zo zmluvy o poskytovaní domáceho servisu za premlčaný. z dôvodu márneho uplynutia subjektívnej premlčacej doby. Žalovaný svoj názor odvodzuje od poslednej úhrady. ktorou bol dlh uhradený, nakoľko táto splátka by prichádzala do úvahy ako posledná premlčaná. Z vyššie označených a citovaných zákonných ustanovení je nutné ustáliť, že každý jedinec je oboznámený so všetkými všeobecne záväznými pravidlami, ktoré sú zverejnené a uvedené v Zbierke zákonov, pričom uvedená, domnienka je samotným právnym poriadkom. t.j. výslovne v ustanovení zákona, označená ako nevyvrátiteľná. Pokiaľ sa žalobkyňa radila, napríklad so zástupcom občianskeho združenia, tak žalobkyňa nadobudla od takéhoto radcu len vedomosť o právnom posúdení. Na podporu názoru žalovaného poukázal na rozhodovaciu činnosť súdov Slovenskej republiky v obdobných veciach (napr. rozsudok Okresného súdu Bratislava I, sp.zn. 7C/195/2012 zo dňa 30.06.2016 a.i.)
22.Žalobkyňa sa v rámci podania doručeného dňa 14.05.2018 vyjadrila k vyjadreniu žalovaného. V podaní uviedla, že tvrdenia žalovaného o tom, že subjektívna lehota uplynula žalobkyni poslednou splátkou na domáci servis v spojení s dátumom uplatnenia nároku je nesprávny a bez opory v zákone. Rozhodujúci pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej lehoty pre uplatnenie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia je potrebné považovať deň, kedy sa oprávnený v konkrétnom prípade skutočne dozvie, že na jeho úkor došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto ho získal. Nie je pritom rozhodujúce, že oprávnený mal možnosť dozvedieť sa potrebné skutočnosti už skôr. Pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby na uplatnenia práva na vydanie bezdôvodného obohatenia sa vyžaduje skutočná, nie len predpokladaná vedomosť oprávneného. Nie je možné len predpokladať, že by žalobkyňa mohla skutkové okolnosti vedieť alebo že by sa to mohla dozvedieť alebo mala dozvedieť, ak by vynaložila potrebnú starostlivosť. Námietku premlčania žalovaného označila žalobkyňa ako účelovú. Žalovaný neuniesol dôkazné bremeno ohľadom preukázania rozhodujúcich skutočností relevantných z hľadiska začiatku plynutia subjektívnej premlčacej doby, nakoľko tabuľka o prehľade splátok žalobcu na domáci servis nepreukazuje vedomosť žalobkyne o existencii bezdôvodného obohatenia, skôr je dôkazom toho, že žalobkyňa mala za to, že ide o platný právny záväzok, ktorý je povinná žalovanému uhradiť. Ďalej poukázala na skutočnosť, že zásada tvrdená žalovaným vigilantibus iura scripta sunt (neznalosť práva neospravedlňuje) v spotrebiteľských veciach ustupuje dôležitejšiemu princípu, ktorým je ochrana práv spotrebiteľa, čo potvrdzuje judikatúra súdov SR. Teda ak by aj bol správny výklad žalovaného o spôsobe plynutia subjektívnej premlčacej lehoty, potom by tento záver nebolo možné uplatniť v prípade, ak na strane oprávneného subjektu vystupuje spotrebiteľ. Ohľadom rozsudkov na ktoré poukazuje žalovaný žalobkyňa uviedla, že predmetné rozhodnutia sa vzťahujú na zásadne odlišné skutkové a právne situácie.
23.Súd vykonal dokazovanie oboznámením žaloby, ako aj listinných dokladov pripojených k žalobe tak, ako sú uvedené vyššie, a to plnomocenstiev, osvedčenia o registráciu pre DPH, zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX, zmluvy o poskytovaní domáceho servisu, prehľadu úhrad žalobkyne, žiadosti o poskytnutie domáceho servisu, rozhodcovskej zmluvy, štandardných európskych informácii o spotrebiteľskom úvere, dohody o zrážkach zo mzdy, klientskej karty, súhrnných informácii o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch, splátkového kalendára, predsporovej výzvy a vyjadrení účastníkov konania.
24.Na základe takto vykonaných dôkazov zistil v podstate tento skutkový stav :
25.Dňa XX.XX.XXXX uzavrela žalobkyňa ako dlžníčka so žalovaným ako veriteľom zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX v zmysle § 497 a nasl. zákona č. 513/1991 Zb. (ďalej aj Obchodný
zákonník alebo skrátene Obch. z.), § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. Na základe zmluvy poskytol žalobkyni úver vo výške 900,- Eur a žalobkyňa sa zaviazala celkovú čiastku vo výške 1242,- Eur uhradiť mu v 13 mesačných splátkach, a to v prvých 3 mesačných splátkach vo výške po 4,50 Eur a ďalej v pravidelných 10 mesačných splátkach vo výške po 122,85 Eur. Prvá splátka bola splatná v 10. deň po uzavretí zmluvy a každá ďalšia až do úplného zaplatenia bola splatná v 30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky. Predmetný úver bol poskytnutý za celkový úrok vo výške 20 % ročne z istiny (t. j. 20 % zo sumy 900,- Eur = 180,- Eur), pri servisnom poplatku vo výške 18 % z istiny (t. j. 18 % zo sumy 900,- Eur = 162 Eur) a pri RPMN vo výške 67,70 %. Priemerná RPMN ku dňu poskytnutia zmluvy bola 46,30%. Podpisom zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX žalobkyňa potvrdila, že sa oboznámila s obchodnými podmienkami, ktoré tvoria prílohu zmluvy a ktoré sú žalobkyňou osobitne podpísané.
26.Dňa XX.XX.XXXX uzavrela žalobkyňa so žalovaným zmluvu o poskytovaní domáceho servisu na základe výslovnej žiadosti žalobkyne. V rámci predmetnej zmluvy sa žalobkyňa zaviazala uhradiť mu odmenu v celkovej výške 368,55 Eur splatnú v troch mesačných splátkach vo výške po 122,85 Eur a žalovaný sa zaviazal poskytovať žalobkyni konzultačné a nadštandardné služby spočívajúce v starostlivosti o klienta pri poskytnutí úveru na základe zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, a najmä v preberaní a zaúčtovaní peňažnej hotovosti určenej na splácanie úveru, vo vedení a kontrole splátkového kalendára, v upozornení na termín splátky, príp. na nesplácanie úveru.
27.V záujme zabezpečenia splnenia záväzku zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX žalobkyňa a žalovaný uzatvorili dohodu o zrážkach zo mzdy a iných príjmov dňa XX.XX.XXXX v zmysle § 551 O.z..
28.Žalobkyňa ku dňu podania žaloby uhradila žalovanému z titulu uzatvorenej zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX celkovo 1080,82 Eur a z titulu uzatvorenej zmluvy o poskytnutí servisu sumu 368,55 Eur.
29.Žalobkyňa sa v rámci predmetného konania po vykonaných späťvzatiach a po rozsudku č.k. 3Csp/74/2016-94 zo dňa 19.07.2017, v rámci ktorého súd vo výroku I. konanie v časti istiny vo výške 161,18 Eur, v časti príslušenstva spočívajúcom v úrokoch z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 161,18 Eur od 11.08.2016 do zaplatenia zastavil; vo výroku II. zaviazal žalovaného povinnosťou zaplatiť žalobkyni sumu 180,82 Eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 180,82 Eur od 11.08.2016 do zaplatenia; domáha voči žalovanému z titulu neplatnosti zmluvy o poskytovaní domáceho servisu zaplatenia sumy 368,55 Eur s príslušenstvom spočívajúcom v úroku z omeškania zo sumy 368,55 Eur vo výške 5% ročne od 11.08.2016 do zaplatenia. Žalovaná suma pozostáva z bezdôvodného obohatenia vo výške 368,55 Eur uhradeného žalobkyňou na zmluvu o poskytovaní domáceho servisu.
30.Súd pri rozhodovaní o žalobe vychádzal najmä z týchto ustanovení zákona :
31.Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. (ďalej len Obch.z. alebo Obchodný zákonník), zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
32.Podľa § 39 O.z., neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
32.Podľa § 52 ods. 1 O.z., spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
33.Podľa § 52a ods. 1 O.z., ak sú uzavreté viaceré spotrebiteľské zmluvy pri tom istom rokovaní alebo sú zahrnuté do jednej listiny, posudzuje sa každá z týchto zmlúv samostatne.
34.Podľa § 52a ods. 2 O.z., ak však z povahy zmlúv alebo stranám známeho účelu zmlúv uvedených v odseku 1 pri ich uzavretí zrejme vyplýva, že tieto zmluvy sú od seba vzájomne závislé, vznik každej z týchto zmlúv je podmienkou vzniku ostatných zmlúv. Zánik jednej z týchto zmlúv iným spôsobom než splnením alebo spôsobom nahrádzajúcim splnenie spôsobuje zánik ostatných závislých zmlúv, a to s obdobnými právnymi účinkami.
35.Podľa § 53 ods. 1 O.z., spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
36.Podľa § 53 ods. 4 písm. t) O.z., za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa plnenie za službu, ktorej poskytnutie dodávateľom v prevažnej miere nesleduje záujmy spotrebiteľa.
37.Podľa § 53 ods. 4 písm. v) O.z., za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa uhradenie plnení, o ktorých spotrebiteľ nebol pred uzavretím zmluvy preukázateľne informovaný, ktorých úhrada nebola upravená v zmluve alebo za ktoré spotrebiteľ nedostáva dohodnuté protiplnenie
38.Podľa § 107 ods. 1 O.z., právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.
39.Podľa § 107 ods. 2 O.z., najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
40.Podľa § 451 ods. 1 O.z., kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
41.Podľa § 451 ods. 2 O.z., bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
42.Podľa § 9 ods. 7 zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom k 14.04.2014, veriteľovi alebo finančnému agentovi sa zakazuje predkladať spotrebiteľovi návrhy zmlúv, ktorých zrejmým účelom je obchádzanie ustanovení tohto zákona; za takéto konanie sa považuje aj to, že sa čerpanie finančných prostriedkov alebo zmluvy o spotrebiteľskom úvere zahrnú do zmlúv o úvere, ktorých povaha alebo účel by umožnili vyhnúť sa uplatňovaniu tohto zákona. Ak veriteľ využil omyl spotrebiteľa a použil zmluvné podmienky, ktorými vylúčil aplikáciu ustanovení vzťahujúcich sa na spotrebiteľské úvery, považuje sa zmluva za zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ak veriteľ nepreukáže, že nemal úmysel obísť tento zákon.
43.Podľa § 11 ods. 1 písm. d) zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom k 14.04.2014, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov ak v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
44.Ustanovenie § 52 ods. 2 tretej vety Občianskeho zákonníka, podľa ktorého na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva, sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred jeho účinnosťou (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 21.04.2015, sp. zn. 3 MCdo/14/2014).
45.V súlade s ustanovením § 52 ods. 2, tretej vety O.z., ako aj s poukazom na závery uvedené v citovanom rozsudku NS SR, sa na úpravu predmetného právneho vzťahu vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Uvedené však neznamená, že na právny vzťah založený na základe zmluvy o úvere v zmysle § 497 a nasl. Obch.z. sa aplikuje jedine Občiansky zákonník s absolútnym vylúčením Obchodného zákonníka, keď úverová zmluva ako zmluvný typ v rámci Občianskeho zákonníka neexistuje, je upravená len v rámci Obchodného zákonníka. Hoci všeobecná úprava záväzkových vzťahov, ako aj úprava týkajúca sa práv spotrebiteľa, sa použije z Občianskeho zákonníka (ako lex generalis), právna úprava týkajúca sa konkrétneho zmluvného typu sa použije z Obchodného zákonníka (ako lex specialis).
46.Súd preveril zmluvu o poskytovaní domáceho servisu zo dňa XX.XX.XXXX a dospel k záveru, že sa jedná o zmluvu spotrebiteľskú v zmysle § 52 a nasl. O.z.. Uzavretie tejto zmluvy bezprostredne a nepodmienečne súviselo s uzavretím zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru č. XXXXXXXXX
zo dňa XX.XX.XXXX. Dojednanie poplatku za hotovostné inkasovanie platieb nie je dojednaním o hlavnom predmete plnenia, preto súd môže skúmať či je dojednanie v tejto zmluvnej podmienky došlo k značnej nerovnováhe v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľky - žalobkyne. Výška poplatku za domáci servis predstavuje vo vzťahu k istiny 40,95% a súd považuje za absurdné, aby spotrebiteľka-žalobkyňa súhlasila s tým, že splátky úveru bude uhrádzať hotovostným výberom a že zároveň bude dobrovoľne platiť aj takéto neprimerane vysoké poplatky za takúto službu. Vyberanie takýchto poplatkov spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľky, pretože akýkoľvek iný bežný spôsob úhrady splátok je nepochybne neporovnateľne lacnejší než spôsob, ktorý dojednal žalovaný bez toho, aby dal žalobkyni na výber inú možnosť. Vo vzťahu k danej "poskytnutej službe" nezistil žiadne finančné poradenstvo alebo správu, prípadne výhodu klientky, ktorej by bol v súvislosti s uzavretím zmluvy poskytovaný "servis" od žalovaného. Takéto konanie žalovaného je v rozpore s § 9 ods. 7 zák. č. 129/2010 Z.z., keď vymedzením takejto služby bola zvýšená odplata spojená s poskytnutím úveru. Uvedenú zmluvu považoval súd za výslovne účelovú, so snahou obchádzať zákon, ktorú je potrebné považovať za rovnajúcu sa neprijateľnej podmienke v zmysle § 53 ods. 4 písm. t) a v) O.z. a z tohto dôvodu v zmysle § 39 O.z. za neplatnú.
47.S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s § 39 O.z. je potrebné považovať zmluvu o poskytovaní domáceho servisu zo dňa XX.XX.XXXX za neplatnú. V súlade s predloženým splátkovým kalendárom a vyjadreniami účastníkov konania mal súd preukázané, že žalobkyňa ku dňu podania žaloby uhradila žalovanému z titulu uzatvorenej zmluvy o poskytovaní domáceho servisu zo dňa XX.XX.XXXX celkovo 368,55 Eur za ktorú jej zo strany žalovaného nebolo poskytnuté žiadne skutočné plnenie. Na strane žalovaného tak v súlade s ustanovením § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodné obohatenie vo výške 368,55 Eur, ktoré je žalovaný povinný žalobkyni vydať. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované ustanovenia zákona súd zaviazal žalovaného povinnosťou uhradiť žalobkyni sumu 368,55 Eur.
48.Žalobkyňa si v rámci podanej žaloby uplatnila voči žalovanému aj nárok na zaplatenie úrokov z omeškania, pretože žalovaný jej dlžnú čiastku neuhradil v lehote stanovenej vo výzve. Nezaplatením dlžnej sumy do dňa stanovenej vo výzve, t. j. do 10.08.2016, sa dostal žalovaný s platením dlhu do omeškania. Z vykonaného dokazovania má súd preukázané, že v žalobe uplatňované úroky z omeškania majú oporu v citovanom nariadení vlády SR č. 87/1995 Z. z., ako aj v ustanovení § 517 ods. 2 O.z.. Súd preto žalobkyni priznal voči žalovanému aj nárok na zaplatenie úrokov z omeškania zo sumy 368,55 Eur, ktorá bola žalobkyni priznaná tak, ako je uvedené vo výroku II. tohto rozsudku.
49.S ohľadom na námietku premlčania vznesenú žalovaným, súd preskúmal nárok žalobkyne týkajúci sa plnenia z titulu neplatnosti zmluvy o poskytovaní domáceho servisu. Keďže zmluva o poskytovaní domáceho servisu zo dňa XX.XX.XXXX je neplatná, žalovaný bol povinný žalobkyni vrátiť sumu 368,55 Eur z titulu bezdôvodného obohatenia v zmysle § 451 ods. 1, 2 O.z.. Od uzatvorenia zmluvy o poskytovaní domáceho servisu dňa XX.XX.XXXX do podania žaloby dňa 29.11.2016, kedy začalo plynutie premlčacej doby spočívať v zmysle § 112 O.z., neuplynula trojročná, tzv. objektívna premlčacia lehota v zmysle § 107 ods. 2 O.z.. Dvojročná, tzv. subjektívna premlčacia lehota v zmysle § 107 ods. 1 O.z. v čase podania žaloby rovnako neuplynula, keďže jej začiatok je viazaný na deň, kedy sa oprávnená-žalobkyňa v konkrétnom prípade skutočne dozvedela, že na jej úkor došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto ho získal. Nie je pritom rozhodujúce, že oprávnená mala možnosť dozvedieť sa potrebné skutočnosti už skôr. Pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby na uplatnenia práva na vydanie bezdôvodného obohatenia sa vyžaduje skutočná, nie len predpokladaná vedomosť oprávnenej. Nie je možné len predpokladať, že by žalobkyňa mohla skutkové okolnosti vedieť alebo že by sa to mohla dozvedieť alebo mala dozvedieť, ak by vynaložila potrebnú starostlivosť. Žalobkyňa sa mohla v súlade s ustanovením § 54 ods. 2 O.z. dozvedieť, že sa žalovaný na jej úkor bezdôvodne obohatil na základe zmluve o domácom servise najskôr v období pred poskytnutím plnej moci jej právnemu zástupcu v predmetnom konaní, teda najskôr v priebehu roku 2016. Žalovaný v rámci svojej argumentácie nijako relevantne nepreukázal, že by sa žalobkyňa dozvedela o tom, že na jej úkor došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto ho získal už 27.06.2014. Uplatnený nárok žalobkyne teda nie je premlčaný.
50.V rámci žaloby si žalovaný a žalobkyňa uplatnili náhradu trov konania.
51.Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
52.Podľa § 255 ods. 2 C.s.p., ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
53.Podľa § 256 ods. 1 C.s.p., ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
54.V prípade, ak konanie bolo sčasti zastavené (napr. z dôvodu čiastočného späťvzatia žaloby alebo pre nedostatok podmienok konania), súd prihliadne na to, či a kto zavinil, že k zastaveniu muselo dôjsť. Najprv teda posúdi otázku, čo bolo dôvodom, že konanie muselo byť sčasti zastavené a s prihliadnutím k tomuto záveru potom hodnotí celkovú otázku, v akej časti bol ten-ktorý účastník úspešný. Ak je na čiastočnom späťvzatí žaloby dané zavinenie žalobcu, treba dovodiť, že v tomto rozsahu nemal žalobca vo veci úspech. Vždy platí, že kto zavinil čiastočné zastavenie konania, mal ohľadne tejto časti žaloby neúspech, a úspech sa z hľadiska posudzovania náhrady trov konania pričíta opačnej strane sporu (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 26.01.2011, sp.zn. 6 MCdo/19/2010).
55.Zavinenie zastavenia konania spočíva predovšetkým na procesnom "zavinení" zastavenia konania, t. j. účastník konania, ktorý podal návrh na začatie konania (žalobu) a bez vecného rozhodnutia súdu zobral svoj návrh na začatie konania (žalobu) späť, napr. bez udania dôvodu (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.10.2010, sp. zn. 2 MObdo/4/2010).
56.Pretože žalobkyňa zobrala žalobu čiastočne späť v časti žalovanej sumy vo výške 161,18 Eur s príslušenstvom spočívajúcom v úrokoch z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 161,18 Eur od 11.08.2016 do zaplatenia, pričom dôvody späťvzatia neuviedla, zavinila tým z procesného hľadiska, že konanie muselo byť v tejto časti zastavené. Zavinenie možno posudzovať len z procesného hľadiska, nie podľa hmotného práva. Vzhľadom na vyššie citované uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky platí, že kto zavinil čiastočné zastavenie konania, má ohľadom tejto časti žaloby neúspech, a úspech sa z hľadiska posudzovania náhrady trov konania pričíta opačnej strane sporu.
57.V danom prípade súd pri rozhodovaní o trovách konania vychádzal pri posudzovaní miery úspechu strán konaní s poukazom na priznaný nárok a späťvzatie žaloby podané dňa 11.07.2016 z ustanovenia § 255 ods. 2 C.s.p., podľa ktorého, ak má účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, príp. vysloví, že žiadny z účastníkov (strán sporu) nemá na náhradu trov právo.
58.Pre účely určenia pomery úspechu medzi účastníkmi súd vyčíslil uplatňovanú pohľadávku žalobcu ku dňu podania žaloby, t. j. dňa 29.11.2016. Žalobkyňa požadovala od žalovaného zaplatenie sumy vo výške 710,55 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 710,55 Eur od 11.08.2016 do zaplatenia (po vyčíslení ku dňu podania žaloby - 10,80 Eur).
59.Žalobkyni bol predmetným rozsudkom v spojení s rozsudkom č.k. 3Csp/74/2016-94 zo dňa 19.07.2017 priznaný voči žalovanému nárok spočívajúci v sume vo výške 549,37 Eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 549,37 Eur od 11.08.2016 do zaplatenia (po vyčíslení ku dňu podania žaloby - 8,35 Eur).
60.Z uplatnenej celkovej sumy 721,35 Eur (do podania žaloby) bolo žalobkyni priznaných 557,72 Eur (vyčíslené do podania žaloby). Úspech žalobkyne tak predstavoval v percentuálnom vyčíslení 77,32 % a neúspech 22,68 %. Úspech žalovaného predstavuje 22,68 % a neúspech 77,32 %. Žalobkyňa bola teda v predmetnej veci úspešnejšou stranou sporu. Po odrátaní úspechu žalobkyne v konaní od jej neúspechu (77,32 % - 22,68 %), má právo na náhradu 54,64 % trov konania.
61.S ohľadom na úspech žalobkyne v časti uplatneného nároku a neúspech žalovaného v prevyšujúcej časti uplatneného nároku, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku a žalobkyni priznal náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 54,64 %. O samotnej výške trov rozhodne vyšší súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia písomne v dvoch vyhotoveniach prostredníctvom podpísaného súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici.
Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 362 1 C.s.p.). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 127 ods. 1 C.s.p., tzn. musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané a datované.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 C.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 C.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.