Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_14C-238-2016.pdf
PDF · 88.23 KB
Case nature
Area
Subarea
14C/238/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Eduardom Valenčinom v právnej veci žalobkyne: T.. X. P., B.. XX.XX.XXXX, X. L. Č.. XX, XXX XX L., právne zastúpená: JUDr. Vladimír Milas, advokát so sídlom Prešov, Masarykova 13, 080 01 Prešov, IČO: 37 944 851, proti žalovanému: N.. G. W., B.. XX.XX.XXXX, X. U. XX, XXX XX L., právne zastúpený: JUDr. Martin Staroň, advokát, Hlavná 89, 080 01 Prešov, v konaní o určenie vlastníckeho práva, takto
rozhodol:
I. u r č u j e, že žalobkyňa je vlastníčkou spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 1 k celku k nehnuteľnostiam evidovaným na LV č. XXXXX, okres: L., obec: L., katastrálne územie: L., a to stavby - rodinný dom, súpisné číslo XXXX stojaci na parcele č. XXXX a parcely registra „C“ č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, ktoré nadobudol žalovaný N.. G. W., G.. W., B.. XX.XX.XXXX na základe Darovacej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX, ktorej vklad bol povolený dňa 15.04.2009, pod č. P. - XXXX/ XXXX,
II. p r i z n á v a žalobkyni nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 % s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.
odôvodnenie:
1. Žalobou súdu podanou dňa 04.10.2016 navrhla žalobkyňa, aby súd určil, že je vlastníčkou spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 1 k celku na rodinnom dome, ktorý je vedený Okresným úradom L.Š., Katastrálnym odborom v katastrálnom území L. a ktorý je zapísaný na Liste vlastníctva č. XXXXX ako stavba, rodinný dom súpisného čísla XXXX stojaci na parcele č. XXXX a spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 1 k celku na pozemku, na ktorom je rodinný dom súpisného č. XXXX postavený, ktorý je ako pozemok plochy a nádvoria o výmere XXX m2, ktoré nadobudol žalovaný N.. G. W., G. W., B. J. XX.XX.XXXX na základe Darovacej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX, vklad povolený pod č. P. - XXXX/XXXX. V rámci žaloby poukázala na to, že predmetom konania je spoluvlastnícky podiel na jej rodičovskom dome, ktorý nadobudla darom od svojho brata N.. T. P. v roku 2008 za trvania manželstva so žalovaným, pričom po niekoľkých mesiacoch dňa XX.XX.XXXX darovala polovicu z týchto nehnuteľností (rodinný dom a priľahlý pozemok) svojmu manželovi v dobrej viere, že takto má medzi manželmi byť a že sa budú spoločne podieľať na jeho údržbe a zveľaďovaní. Žalobkyňa o vrátenie daru požiadala z dôvodu, že manžel bez jej vedomia a súhlasu, kradmo a vopred premysleným konaním previedol v krátkom čase všetok ich nehnuteľný majetok patriaci do BSM na svoju obchodnú spoločnosť, ktorej je jediným spoločníkom a zároveň konateľom, pričom podiel v danej spoločnosti do BSM nepatrí. Toto jeho počínanie možno objektívne posúdiť ako hrubé porušenie dobrých mravov v kontexte situácie, že jej manželstvo je v kríze a speje k rozvodu (v súčasnosti je už manželstvo rozvedené). Žalobkyňa poukázala na to, že žalovaný previedol ich spoločný majetok (meštiansky dom v L., rekreačnú chatu na J. a časť
ich spoločného obchodného podielu o veľkosti 88,7 %) na jeho obchodnú spoločnosť, na ktorú nemá žiaden dosah, preto sa dožaduje, aby jej bol vrátený podiel na rodičovskom dome, pričom žalovaný dar odmieta vrátiť.
2. Žalovaný v rámci písomného vyjadrenia zo dňa 31.10.2016 k žalobe poukázal na to, že neuznáva žalobou uplatnený nárok, považuje ho za fiktívny, nemajúci oporu v zákone (§ 630 Občianskeho zákonníka), pričom žalobkyňa nie je a ani sa nestala vlastníčkou spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti 1 k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXXX k. ú. L., ktorý je zapísaný na žalovaného. Žalovaný uviedol, že prevod nehnuteľného majetku do obchodnej spoločnosti G. U..G..C.. nemožno považovať za hrubé porušenie dobrých mravov voči žalobkyni ako darcovi a nie je dôvodom na vrátenie daru podľa § 630 OZ. Ďalej poukázal na to, že o prevode nehnuteľného majetku do spoločnosti G. U..G..C.. žalobkyňa ako manželka vedela a s týmto prevodom udelila súhlas. Dôvodom prevodu bol podnikateľský zámer o navýšenie majetku a vlastného imania obchodnej spoločnosti G. U..G..C.. za účelom rozvoja ďalšieho podnikania a možnosti úverov, resp. dotácii s fondov EÚ. O tomto zámere a prevode žalobkyňa vedela a súhlasila s tým, pričom vedela, že aj v minulosti boli urobené prevody nehnuteľného alebo hnuteľného majetku do obchodnej spoločnosti G. U..G..C.., a preto je klamlivé jej tvrdenie, že o týchto prevodoch nevedela a že s nimi nesúhlasila. Žalovaný zároveň poukázal na to, že žalobkyňa je ovplyvnená sektou T., kde vstúpila niekedy v roku 2011 a v podstate sa stala nesamostatnou a robí všetko podľa pokynov na základe odsúhlasenia sekty a aj preto dochádzalo v manželstve k mnohým nezhodám a sporom. Žalovaný ďalej poukázal na to, že žalobkyňa mala v minulosti mimomanželský pomer, pričom v roku 2004 podala aj návrh na rozvod, avšak po návštevách psychologičky tento návrh zobrala späť a súd uznesením č.k. 14C/155/2014 zo dňa 13.09.2006 konanie o rozvod zastavil. Žalovaný taktiež uviedol, že žalobkyňa má aj v súčasnosti mimomanželský pomer, ktorý trvá asi od marca 2016 s kolegom z práce, ktorý mu to aj sám potvrdil.
3. Na základe predložených listinných dôkazov má súd za preukázané, že žalobkyňa na základe darovacej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX previedla polovicu nehnuteľnosti zapísaných na LV č. XXXXX k. ú. L., a to parcelu KN XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 478 m2, ako aj rodinný dom súpisné číslo XXXX (P. L. B. D.. L. XX) s príslušenstvom a súčasťami, s oplotením, vedľajšími stavbami, vonkajšími stavebnými úpravami a trvalými porastami.
4. Zo žiadosti o vrátenie daru zo dňa 10.08.2016 vyplýva, že žalobkyňa požiadala žalovaného o vrátenie daru z dôvodu hrubého porušenia dobrých mravov, pretože sa z evidencie nehnuteľností a obchodného registra dozvedela, že žalovaný postupne, bez jej vedomia a súhlasu previedol ich spoločné, do ich bezpodielového spoluvlastníctva manželov patriace nehnuteľnosti, na spoločnosť G., U..G..C.., N.: XX XXX XXX, ktorej je jedným spoločníkom a konateľom, ktorej obchodný podiel do ich bezpodielového spoluvlastníctva manželov nepatrí. Jedná sa o
- Meštiansky dom súpisného čísla XXXX spolu s priľahlým pozemkom, parcelami registra C parcelné č. XXX, č. XXX/X a č. XXX/X v katastrálnom území L., spolu zapísané na Liste vlastníctva č. XXXXX, prevedený kúpnou zmluvou P. XXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX na spoločnosť G., U..G..C.., N.: XX XXX XXX,
- Rekreačnú chatu súpisného čísla XXX spolu s priľahlým pozemkom, parcelami registra C parcelné č. XXXX/XX a č. XXXX/XX v katastrálnom území Kvakovce, spolu zapísané na Liste vlastníctva č. XXXX, prevedený kúpnou zmluvou P. XXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX na spoločnosť G., U..G..C.., N.: XX XXX XXX.
- Zároveň bez jej vedomia a súhlasu previedol ku dňu 17.06.2016 časť ich spoločného obchodného podielu v spoločnosti G. G. U..G..C.., N. XX XXX XXX o veľkosti 88,70 % k celku zo svojej osoby na spoločnosť G., U..G..C.., N.: XX XXX XXX, ktorá vznikla pred uzavretím nášho manželstva, a preto obchodný podiel v nej do ich bezpodielového spoluvlastníctva manželov nepatrí. Zo žiadosti o vrátenie daru ďalej vyplýva: „Tieto tvoje kroky uskutočnené premyslene v čase našej manželskej krízy, kedy naše manželstvo neplní svoju funkciu, tvoja komunikácia so mnou je plná hrubých urážok, kedy spolu nehospodárime, neprispievaš ani na chod domácnosti a ani na výživu deťom a ani mne ako manželke, dôvodne vnímam ako tvoju premyslenú snahu na majetkovo a finančne poškodiť, ľudsky ponížiť, čo je v hrubom rozpore s dobrými mravmi a pravidlami manželského spolužitia a spolu so spôsobom ako sa ku mne správaš má vedú k rozhodnutiu žiadať ťa s plnou vážnosťou o vrátenie daru. Toto tvoje konanie je hrubým porušením dobrých mravov. Oznamujem ti, že táto žiadosť o vrátenie daru ruší darovací vzťah medzi nami a ty si povinný mi dar vrátiť“.
5. Podľa § 630 Občianskeho zákonníka, darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k nemu alebo k členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy.
6. Pri posúdení prejednávanej veci bol súd viazaný skutkovými dôvodmi uvedenými v žiadosti o vrátenie daru zo dňa 20.08.2016, ktorú podľa žalobkyne žalovaný prevzal 16.08.2016 a samotný žalovaný tvrdí, že ju prevzal až dňa 05.09.2016, resp. dôvodmi uvedenými v samotnej žalobe, ktorá bola žalovanému doručená dňa 27.10.2016. Z týchto listín, predložených žalobkyňou, okrem iného vyplýva, že manželstvo strán sporu neplní svoju funkciu, komunikácia zo strany žalovaného je plná hrubých urážok, strany sporu ako manželia spoločne nehospodária, žalovaný neprispieva na chod domácnosti a na výživu detí a neprispieva ani žalobkyni, ako manželke, čo ona vníma ako premyslenú snahu majetkovo, finančne ju poškodiť a ľudsky ponížiť, čo je v hrubom rozpore s dobrými mravmi a pravidlami manželského spolužitia.
7. V súvislosti z vyššie uvedeným, súd poukazuje na to, že strany sporu majú povinnosť tvrdenia, ale aj dôkaznú povinnosť, teda musia svoje tvrdenia preukázať. V tomto konaní, pri viazanosti skutkových dôvodov žiadosti o vrátenie daru, ale súd nemal za preukázané, aby žalovaný komunikoval so žalobkyňou urážlivo, vulgárne resp. aby sa nestaral o deti, o domácnosť, práve naopak predloženými listinami, ktoré žalovaná nerozporovala, preukázal, aké prostriedky vynaložil na ich spoločné deti, resp. že do mája roku 2016 výlučne on uhrádzal inkaso a platby súvisiace s rodinným domom. Žalobkyňa taktiež tvrdila, že hrubé urážlivé správanie voči jej osobe zo strany žalovaného nevie preukázať, keďže sa to dialo u nich v súkromí. Súdu v tomto ohľade predložila prepis SMS-komunikácie, ktorá sa však týka obdobia od 07.04.2017 do 22.04.2017, teda netýka sa obdobia skutkovo vymedzeného v žiadosti o vrátenie daru, resp. v žalobe. V tomto ohľade žalobkyňa teda neuniesla dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení ohľadom skutočností, že žalovaný žalobkyňu hrubo urážal, resp. sa nestaral o deti a o domácnosť.
8. Zásadným dôvodom žiadosti o vrátenie daru bola skutočnosť, že žalovaný previedol spoločný majetok strán sporu na spoločnosť G., U..G..C.., ktorá vznikla pred uzavretím ich manželstva a obchodný podiel v tejto spoločnosti, podľa žalobkyne, nepatrí do ich bezpodielového spoluvlastníctva manželov (BSM). V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že v zmysle zásad uvedených v § 150 OZ sa pri vyporiadaní BSM zohľadňuje aj povinnosť nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na výlučný majetok jedného z manželov.
9. Rovnako, ako žalobkyňa nepreukázala hrubé správanie žalovaného, resp. skutočnosť, že sa nestaral o deti a domácnosť, tak ani žalovaný nepreukázal, teda neuniesol dôkazné bremeno, ohľadom preukázania skutočnosti, že žalobkyňa súhlasila s prevodom majetku. V tomto ohľade žalovaný napr. poukázal na to, že so žalobkyňou bol dennodenne v práci, mali otvorené dvere v kancelárii a vedela, čo sa vo firme deje, pričom pracovný pomer ukončila až v októbri 2016 a k prevodu majetku došlo až v máji, resp. v júni 2016. Žalobkyňa ale poukázala na to, že vo firme fakticky pracovala iba do konca apríla roku 2016 a iba formálne bol s ňou pracovný pomer ukončený až v októbri roku 2016, čo žalovaný nenamietal. Žalovaný v rámci svojho výsluchu, resp. písomných podaní viacnásobne uviedol, že žalobkyňa vedela o jeho zámeroch a k takýmto krokom mu udelila súhlas, toto tvrdenie však žiadnym spôsobom nepreukázal, pričom dôkazné bremeno ohľadom preukázania týchto tvrdení zaťažuje práve žalovaného. Žalovaný taktiež tvrdil, že prevod majetku realizoval z dôvodu zvýšenia bonity spoločnosti G. U..G..C.. s poukazom na ďalšie podnikateľské zámery, a to čerpanie úveru, resp. eurofondov, ale sám uviedol, že pre potreby zriadenia záložného práva bankou, banka vyžadovala nehnuteľnosť, ktorú je možné celoročne obývať a z tohto dôvodu bola pre tento účel použiteľná iba chata na J., teda nie meštiansky dom, resp. prevod obchodného podielu, čo skôr nasvedčuje záverom žalobkyne, teda že žalovaný chcel previesť všetok, teda aj ich spoločný rodinný majetok na spoločnosť G. U..G..C.., kde je jediným spoločníkom a konateľom. Žalovaný sa tiež vyjadril, že chce ochrániť majetok aj poukazom na to, že žalobkyňa vstúpila v roku 2011 do sekty a sekty sú známe tým, že od svojich členov žiadajú vloženie majetku, vrátane nehnuteľnosti, pre účely sekty.
10. Z predložených listinných dôkazov síce vyplýva, že žalobkyňa sa podieľa na aktivitách „sekty“, taktiež nerozporovala mimomanželskú známosť, teda v tomto ohľade, pokiaľ sa žalobkyňa odvolávala na celkový kontext spolužitia strán sporu, ako manželov, teda krízu manželstva, rozvodové konanie a pod., tak v tomto ohľade si súd dovoľuje uviesť, že z celkového kontextu prejednávanej veci vyplýva aj to, že žalobkyňa taktiež svojou mierou prispela k rozvratu manželstva. Tieto okolnosti ale nič nemenia na závere o tom, že žalovaný nepochybne previedol na základe kúpnej zmluvy zo dňa 17.05.2016
rekreačnú chatu na J., resp. kúpnou zmluvou zo dňa 22.06.2016 meštiansky dom v L., a taktiež 17.06.2016 previedol časť ich spoločného podielu spoločnosti G. G., U..G..C.. o veľkosti 88,7 %, všetko na spoločnosť G. U..G..C.. L.Š.. Ako už súd uviedol, žalovaný neuniesol dôkazné bremeno ohľadom preukázania jeho tvrdenia, že žalobkyňa vedela o jeho zámeroch a že súhlasila s prevodom majetku. Túto skutočnosť, teda prevod nehnuteľnosti veľkej hodnoty, resp. obchodného podielu bez súhlasu, resp. vedomia žalobkyne, súd vyhodnotil ako hrubé porušenie dobrých mravov, keďže sa jednalo o porušenie značnej intenzity a skutočnosť, že predmetom iných súdnych konaní je riešenie otázky, či bol majetok prevedený bez súhlasu, resp. so súhlasom žalobkyne, neznamená, že by sa žalobkyňa nemohla domáhať vrátenia daru.
11. Súd má teda za to, že aj keď je v iných konaniach riešená otázka platnosti, resp. neplatnosti prevodu majetku zo strany žalovaného na spoločnosť, kde je jediným konateľom a spoločníkom, za situácie, že žalovaný hodnoverne nepreukázal, aby žalobkyňa mala vedomosť o týchto prevodoch a už vôbec nie, aby udelila súhlas s takýmito prevodmi, súd žalobe vyhovel z dôvodu, že takéto prevody spoločného majetku sú nepochybne hrubým porušením dobrých mravov a keďže žalovaný dar na základe žiadosti žalobkyne nevrátil, táto má naliehavý právny záujem na požadovanom určení, v zmysle § 137 písm. c) CSP, nakoľko žalovaný je naďalej evidovaný ako spoluvlastník darovaného podielu.
12. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
13. O trovách konania súd rozhodol na základe vyššie citovaných zákonných ustanovení a úspešnej žalobkyni priznal voči neúspešnému žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).