Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25C/8/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV v konaní pred sudcom JUDr. Petrom Kalatom, v právnej veci žalobcu: F.. O. H., narodený XX.XX.XXXX, bytom G. XX, 831 01 Bratislava, zastúpený: AKAK, s.r.o., so sídlom Slowackého 56, 821 04 Bratislava - Ružinov, IČO: 47 236 230, proti žalovanému: K. U., narodený XX. XX. XXXX, G. XX/A, 841 01 Bratislava, zastúpený: Mgr. Jakub Malý, advokát, Advokátska kancelária DETVAI LUDIK MALÝ, UDVAROS, so sídlom Cukrová 14, 813 39 Bratislava, v konaní o zaplatenie 17.000 eur s prísl., takto

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 11.800 eur spolu s úrokom z omeškania 5% ročne zo sumy 11.800 eur od 16.05.2017 do zaplatenia.

II. Vo zvyšku uplatneného nároku súd žalobu zamieta.

III. Žalobca má nárok na náhradu trov konania vo výške 38,82%.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu 15. 02. 2017 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť do troch dní od právoplatnosti rozsudku vydať žalobcovi osobné motorové vozidlo zn. G., rady 6, D.: G I.: T čiernej metalízy a pre prípad, že by vydanie motorového vozidla nebolo možné, in eventum navrhol, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 17.000 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 17.000 eur od 22.12.2016 do zaplatenia. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca bol cca. od septembra 2014 vlastníkom osobného motorového vozidla zn. G., rady 6, O. čiernej metalízy (ďalej len ,, vozidlo"). Vozidlo používal na súkromné účely syn žalobcu M. H.. V marci 2015 mal syn žalobcu s vozidlom dopravnú nehodu na G. ceste v Bratislave, po ktorej zostalo vozidlo nepojazdné. Následne sa syn žalobcu dohodol so svojim známym - žalovaným, že si žalovaný vozidlo odkúpi a opraví. V novembri 2015 sa syn žalobcu so žalovaným dohodli na predaji vozidla za kúpnu cenu 20.000,00 EUR, od ktorej mala byť odrátaní cena za opravu vozidla (výška nákladov na opravu vozidla predstavovala sumu cca. 3.000,00 EUR). Žalovaný uviedol, že o vozidlo má záujem, avšak si musí vybaviť financovanie vozidla prostredníctvom leasingu a preto požiadal syna žalobcu o odovzdanie fotokópie technického preukazu vozidla a občianskeho preukazu žalobcu. Následne však žalovaný požadoval originál písomností z dôvodu, že mu ich leasingová spoločnosť neakceptovala. Syn žalobcu sa so žalovaným osobne stretol v novembri 2015, na ktorom stretnutí odovzdal žalovanému originál technického preukazu vozidla. V decembri 2015 však žalovaný synovi žalobcovi oznámil, že mu leasing nebol schválený a že o kúpu vozidla nemá záujem. V januári 2015 syn žalobcu našiel nového záujemcu o kúpu vozidla. Pri vybavovaní potrebných dokumentov však syn žalobcu zistil, že vozidlo už bolo prepísané na nového vlastníka - žalovaného. Prepis vozidla sa mal uskutočniť v mesiaci december 2015. Syn žalobcu následne kontaktoval žalovaného a požadoval vysvetlenie, žalovaný však už na telefonáty a správy nereagoval. Žalobca ani syn žalobcu od žalovaného neobdŕžali žiadnu finančnú hotovosť.

Napriek vedomosti žalobcu o existencii kúpnej zmluvy, na základe ktorej bol uskutočnený prepis vozidla. Žalobca ako vlastník vozidla žiadnu kúpnu zmluvu na prevod vozidla podľa svojho tvrdenia neuzavrel a ani neudelil žiadne plnomocenstvo na nakladanie s vozidlom a jeho prevod v prospech iných osôb.

2. Žalovaný v celom rozsahu popieral tvrdenia žalobcu a označil ich za nepravdivé. Uviedol, že žalobca nadobudol vozidlo zmluvou z 29. 06. 2015 uzatvorenou v písomnej forme s vlastnoručným podpisom žalobcu. Zároveň uviedol, že aj pre prípad, že by táto zmluva nebola platne uzatvorená, došlo k platnému prevodu vlastníckeho práva zmluvou uzatvorenou ústne, resp. konkludentne. K skutkovému priebehu transakcie uviedol žalovaný, že približne v apríli 2015 sa žalovaný dohodol so synom žalobcu, M. H., konajúcim v mene žalobcu a s jeho vedomím, na odkúpení (poškodeného/nabúraného) vozidla žalovaným od žalobcu za kúpnu cenu 11.800,- EUR alebo približne takúto cenu (ďalej len ,,kúpna ,cena"), pričom sa domnievali, že táto kúpna cena zodpovedá stavu poškodenia vozidla a nákladom, ktoré bude potrebné vynaložiť na opravu. V čase transakcie boli žalovaný a M. H. kamaráti, nemali žiadny dôvod navzájom si nedôverovať a v tom zmysle viedli aj vzájomnú komunikáciu a peňažné transakcie. Ako preddavok na vyššie uvedenú dohodnutú kúpnu cenu za vozidlo M. H. prevzal od žalovaného ešte v apríli 2015 sumu 10.000,- EUR v hotovosti, svedkom čoho bol I. U.. Následne žalovaný uhradil do rúk M. H. v hotovosti ešte sumu 2.400,- EUR v postupných platbách. Prijatie všetkých týchto platieb M. H. potvrdil vo vzájomnej textovej komunikácii so žalovaným. V priebehu mája 20l5 sa žalovaný opätovne stretol s M. H., spoločne vypracovali písomnú kúpnu zmluvu, ktorú M. H. odniesol predložiť žalobcovi na podpis. Zmluvu podpísanú žalobcom k 29.06.2015 následne M. H. vrátil žalovanému, ktorý ju podpísal. Svedkom uvedených skutočností bol S. A.. Následne sa žalovaný a M. H. dohodli, že M. H. nechá vozidlo opraviť na vlastné náklady, o tieto náklady navýšia cenu a zabezpečia prepis vlastníka vozidla. K tomu však nedošlo, a preto sa v mesiaci november 20155 dohodli, že budú postupovať podľa písomnej zmluvy, žalovaný vozidlo prevezme, vykoná prepis majiteľa vozidla a nechá opraviť vozidlo na svoje náklady. V súvislosti s touto dohodou M. H. odovzdal vozidlo, ktoré bolo dokedy uskladnené u neho alebo v mieste, ktoré určil, žalovanému, ktorý ho prevzal a premiestnil do autoservisu. Žalovaný a M. H. sa dohodli, že M. H. zabezpečí žalovanému originál osvedčenia o evidencii vozidla (technického preukazu) a kópiu občianskeho preukazu žalobcu za účelom prepisu v evidencii motorových vozidiel, o čom mal žalobca vedomosť a žalovaný nemohol mať žiadne podozrenie, že žalobca prepis neschválil vzhľadom na to, že odovzdal osvedčenie o evidencii. Osvedčenie o evidencii k vozidlu a kópia občianskeho preukazu žalobcu boli odovzdané žalovanému v mesiaci december 2015, na základe čoho žalovaný vykonal prepis vlastníka vozidla v evidencii pred príslušným orgánom v súlade s uzatvorenou kúpnou zmluvou zo dňa 29.06.2015 a s prihliadnutím na skutočnosť, že kúpna cena bola uhradená v plnej výške. Začiatkom roka 2016 žalovaný zistil, že oprava vozidla v poškodenom stave by bola možná za cenu 6.000 až 8.000 eur, a pretože vynaloženie uvedených nákladov a ďalšie užívanie vozidla by s ohľadom na výšku kúpnej ceny a stav vozidla neboli hospodárne, vozidlo ďalej predal tretej osobe za cenu 10.800,- EUR v marci 2016, pričom nemal dôvod domnievať sa, že vlastnícke právo k vozidlu by bolo sporné.

3. V konaní nebolo medzi stranami sporné, že žalobca pôvodne mal záujem, resp. bol minimálne stotožnený s odpredajom vozidla a vedel o tom, že v tejto záležitosti jeho syn podniká kroky so žalovaným. Sporným však bolo, či došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy medzi žalovaným a žalobcom, nakoľko žalobca túto skutočnosť popieral, nakoľko mal vedomosť, že žalovaný od zámeru odkúpiť vozidlo upustil a syn mu oznámil, že má iného záujemcu o kúpu motorového vozidla. Medzi stranami bolo tiež sporné, či bola v súvislosti s tvrdenou transakciou odovzdaná nejaká kúpna cena, nakoľko žalobca tvrdil, že mu žiadna kúpna cena nebola odovzdaná (ani jeho synovi). Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom svedkov M. H. (návrh žalobcu), S. A., I. U. a S. H. (návrh žalovaného). Na návrh žalovaného súd tiež vykonal dokazovanie kúpnou zmluvou na havarované motorové vozidlo, komunikáciou prostredníctvom aplikácie WhatsApp, splnomocnením k prepisu motorového vozidla a osvedčením podpisu žalobcu, žiadosťou o vykonanie zmeny v evidencii histórie držiteľov, zákazkou

- príjemkou vozidla, kúpnou zmluvou, a na návrh žalobcu dopytom na miestny úrad MČ BA O., potvrdením o prijatí poistného plnenia, potvrdením o zrealizovaní transakcie platby vo výške 25.800 eur,; fotografiami havarovaného vozidla a ocenením motorového vozidla. Z vyšetrovacieho spisu P. Q.- XXXX/PS-BX-XXXX oboznámil súd uznesenie z č. l. 2; zápisnicu o výsluchu svedka K. U., zápisnicu o výsluchu svedka M. H. z, zápisnica o výsluchu svedka O. H., stanovisko miestneho úradu MČ BA O.. Z vyšetrovacieho spisu P.: Q.-XXX/X-VYS-BX-XXXX súd oboznámil uznesenie z č. l. 5-10, zápisnicu o výsluchu osoby K. U., zápisnicu o výsluchu osoby S.. I. U., zápisnicu o výsluchu osoby S. A. a odpoveď notárskeho úradu Z.. S. P..

4. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav:

4.1. Z výsluchu svedka M. H., súd zistil, že tento ako syn žalobcu dojednával so žalovaným, ktorý bol v tom čase jeho priateľom, v priebehu roka 2015 predaj motorového vozidla, pričom ešte niekedy začiatkom novembra 2015 poskytol žalovanému údaje, ktoré mal žalovaný potrebovať pre zaobstaranie leasingu. Toto zistenie sa v zásade zhodovalo s jeho výpoveďou v konaní vedenom pod P.: Q.-XXXX/ PS-BX-XXXX.

4.2. Z výsluchu svedka S. A., súd zistil, že niekedy v jari (prelom jari/zimy), bola u neho na jeho počítači spísaná kúpna zmluva na prevod motorového vozidla G., rady 6, s tým, že vedel, že vlastníkom motorového vozidla je žalobca. Toto zistenie sa v zásade zhodovalo s jeho výpoveďou v konaní vedenom pod P.: Q.-XXX/X-VYS-BX-XXXX.

4.3. Z výsluchu svedka S.. I. U. súd zistil, že tento vedel o záujme žalovaného kúpiť motorové vozidlo G. 6, s tým, že niekedy v lete 2015 bol prítomný pri odpredaji pôvodného motorového vozidla žalovaného, peniaze z odpredaja ktorého potreboval žalovaný na kúpu vozidla G. 6. Následne bol tiež svedkom toho, ako žalovaný odovzdal synovi žalobcu, M. H., vyššiu (presne nevyčíslenú) sumu peňazí. Toto zistenie sa v zásade zhodovalo s jeho výpoveďou v konaní vedenom pod P.: Q.-XXX/X-VYS-BX-XXXX.

4.4. Z výsluchu svedka S. H. súd zistil, že do jeho autoservisu bolo privezené v minulosti motorové vozidlo G. 6, pričom si už nepamätal presne obdobie. Vozidlo priviezol žalovaný, ktorý mu v súvislosti so svojou prácou viackrát vozieval vozidlá a preto mu nemal dôvod nedôverovať. Po niekoľkých dňoch za ním do servisu prišiel iný muž, ktorého nepoznal, mladšieho veku, ktorý ho upozornil, že auto nepatrí zákazníkovi, ktorý ho priviezol. Vozidlo bolo poškodené, cena opravy mohla byť okolo 6.000 až 8.000 eur.

4.5. Zo zápisnice o výsluchu žalovaného K. U. z vyšetrovacieho spisu P. Q.-XXXX/PS-BX-XXXX v spojení so zápisnicou o výsluchu osoby K. U. z vyšetrovacieho spisu P.: Q.-XXX/X-VYS-BX-XXXX, súd zistil, že žalovaný vedel o tom, že motorové vozidlo G. 6, ktoré mal záujem kúpiť, patrí žalobcovi, a teda nie jeho synovi, M. H.. Na odkúpení vozidla sa dohodol žalovaný s M. H. niekedy v jari (prelom marca/ apríla) 2015. Žalovaný sám trval na tom, aby bola zmluva o kúpe vozidla spísaná písomne a uviedol, že bola spísaná u S. A.. Vzhľadom na skutočnosť, že vozidlo dlho nebolo opravené, previezol ho žalovaný zo servisu, v ktorom ho poškodené po nehode v jari 2015 zanechal M. H., do iného servisu, za účelom jeho obhliadky a ohodnotenia výšky opravy. Nakoľko oprava bola pomerne drahá, rozhodol sa vozidlo predať, čo aj následne urobil.

4.6. Zo zápisnice o výsluchu žalobcu z vyšetrovacieho spisu P. Q.-XXXX/PS-BX-XXXX, súd zistil, že žalobca mal pôvodne zámer predať motorové vozidlo G. 6, s tým, že bol uzrozumený s tým, že ho pri predaji bude zastupovať syn. Pôvodne mu udelil aj plnomocenstvo, to však ostalo u jeho syna, nakoľko sa nepodarilo osvedčiť podpis jeho syna, ktorý pri sebe v čase návštevy notára nemal občiansky preukaz.

4.7. Z kúpnej zmluvy z č. l. 22 až 24 v spise súd zistil, že v nej je uvedený ako predávajúci žalobca a ako kupujúci žalovaný, s tým, že vozidlo sa malo predávať ako havarované s poškodenou prednou časťou za kúpnu cenu 11.800 eur. V zmluve je uvedený ako dátum jej uzatvorenia 29.06.2015.

4.8. Zo splnomocnenia z č. l. 88-89 v spise súd zistil, že v súvislosti s prepisom motorového vozidla na žalovaného bolo použité splnomocnenie, ktorým žalobca mal splnomocniť žalovaného na prepis motorového vozidla G. 6, pričom podpis žalobcu mal byť osvedčený 02.12.2015 na Miestnom úrade Mestskej časti Bratislava - O..

4.9. Zo žiadosti o vykonanie zmeny v evidencii vozidiel v spojení so históriou držiteľov (č. l. 93-94 v spise) súd zistil, že žalovaný previedol motorové vozidlo na tretiu osobu.

4.10. Z odpovede Miestneho úradu mestskej časti Bratislava - O. z 27. 11. 2017 v spojení so stanoviskom Miestneho úradu mestskej časti Bratislava - O. z 24. 08. 2016 (z vyšetrovacieho spisu P. Q.-XXXX/PS- BX-XXXX) súd zistil, že v osvedčovacej knihe podpisov Miestneho úradu Bratislava - O. sa nenachádza záznam o osvedčení podpisu žalobcu.

4.11. Z potvrdenia o prijatí poistného plnenia z č. l. 173 v spise súd zistil, že na účet syna žalobcu, M. H., poukázala T. poisťovňa poistné plnenie vo výške 4.101,48 eur. Z potvrdenia o zrealizovaní transakcie platby vo výške 25.800 eur súd zistil, že z účtu žalobcu bola príjemcovi S. G. zaslaná 10. 09. 2014 suma 25.800 eur. Z fotografií z č. l. 208 zistil súd vizuálny stav prednej časti havarovaného vozidla G. 6. Z ocenenia motorového vozidla z č. l. 217 v spise súd zistil, že spoločnosť flexcar by vykúpila vozidlo, ktoré bolo predmetom spornej kúpnej zmluvy medzi stranami, za cenu 18.000 eur.

4.12. Z uznesenia P.: Q.-XXXX/PS-BX-XXXX z 8. 11. 2016 súd zistil, trestné stíhanie začaté za prečin falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate, úradnej uzávery, úradného znaku a úradnej značky podľa § 352 ods. 1 Trestného zákona bolo prerušené. Z uznesenia P.: Q.-XXX/X-VYS-BX-XXXX z 29.07.2016 súd zistil, že trestné oznámenie oznamovateľa M. H., že bol spáchaný trestný čina podvodu podľa § 221 ods. 2 Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť žalovaný v tomto konaní, bolo odmietnuté.

4.13. Z odpovede notárskeho úradu Z.. S. P. zo dňa 31.05.2016 súd zistil, že podpis žalobcu v tomto konaní na splnomocnení na predaj vozidla zn. G., rady 6, D.: G I.: T sa v databáze osvedčenia podpisov nenachádza.

5. Právne súd vec posúdil nasledovne:

5.1. Podľa § 34 Občianskeho zákonníka, právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

5.2. Podľa § 35 ods. 1 Občianskeho zákonníka, prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím; môže sa stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť.

5.3. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

5.4. Podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.

5.5. Podľa § 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka, písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou; ak právny úkon robia viaceré osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže právny predpis ustanovuje inak. Podpis sa môže nahradiť mechanickými prostriedkami v prípadoch, keď je to obvyklé.

5.6. Podľa § 588 Občianskeho zákonníka, z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú cenu.

6. V konaní bolo podstatnou otázkou, či došlo medzi stranami sporu k uzatvoreniu kúpnej zmluvy, na základe ktorej by malo byť prevedené vlastníctvo vozidla (G., rady 6, D.: G I.: T zo žalobcu na žalovaného. Žalovaný tvrdil, že písomná zmluva zo dňa 29.06.2015 je platnou zmluvou a aj pre prípad, že by platnou zmluvou nebola, v prípade prevodu vlastníctva k vozidlu zákon nevyžaduje písomnú formu zmluvy a k prevodu vlastníctva došlo na základe ústnej dohody, resp. konkludentne. Žalovaný jednoznačne popieral, že by podpis na zmluve z 29.06.2015 bol jeho podpisom, pôvodne navrhoval v tomto smere znalecké dokazovanie. Od tohto návrhu upustil po oboznámení stanoviska Miestneho úradu mestskej časti G. z 27.11.2017 (o neexistencii záznamu o osvedčení podpisu žalobcu na splnomocnení na prepis motorového vozidla). Navyše žalovaný namietal vykonanie znaleckého dokazovania ohľadom skúmania pravosti podpisu žalobcu na zmluve zo dňa 29.06.2015 ako neúčelné, napriek tomu, že z pravosti zmluvy vyvodzoval pre seba priaznivé dôsledky. Dôkazné bremeno ohľadne pravosti listiny na tej strane sporu, ktorá zo skutočností v listine uvedených vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky (k tomu podobne uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 24. februára 2010, sp. zn. 4 Cdo 13/2009). Ak teda žalovaný tvrdil, že motorové vozidlo bolo na neho prevedené na základe zmluvy z 29.06.2015, neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k pravosti tejto zmluvy, nakoľko žalobca popieral, že podpis na zmluve je jeho.

7. Žalovaný tvrdil, že ak by aj zmluva z 29.06.2015 bola neplatnou, k uzatvoreniu kúpnej zmluvy o prevode vlastníctva k motorovému vozidlu došlo ústnou dohodou, resp. konkludentne. Takýto spôsob uzavretia zmluvy je pritom nesúladný už s ohľadom na žalobcom tvrdený spôsob uzatvárania písomnej kúpnej zmluvy potvrdeným svedeckou výpoveďou svedka S. A.. Ak by teda mala byť uzatváraná kúpna zmluva písomne, pričom žalovaný ju považuje za platnú, nie je zrejmé, prečo by mala byť uzatváraná ústne, o to viac, ak písomnú zmluvu mal uzavrieť podľa tvrdení žalobca so žalovaným priamo, a pri ústnej mal žalobcu zastupovať jeho syn. Žalobca nepopieral, že bol pôvodne uzrozumený s tým, že ho syn M. H. bude zastupovať pri predaji motorového vozidla. V prospech jeho tvrdení, že v čase, kedy malo dôjsť k uzavretiu ústnej zmluvy, a potom následne došlo k prepisu motorového vozidla na dopravnom inšpektoráte, už toto splnomocnenie netrvalo, však svedčí aj skutočnosť, že v konaní nebolo preukázané, že by žalobca udelil plnomocenstvo na prepis motorového vozidla v evidencii vozidiel (bod 4.10 odôvodnenia.). Žalovaný argumentoval komunikáciou cez aplikáciu WhatsApp. Súd však túto aplikáciu nepovažoval za preukaznú, a to ani vo vzťahu k platnému uzavretiu kúpnej zmluvy, ani k odovzdaniu kúpnej ceny za motorové vozidlo. Je pravdou, že tvrdenia syna žalobcu v jeho svedeckej výpovedi, že jeho časť komunikácie mala po celé obdobie písať iná, tretia osoba, vyznievajú účelovo a nepravdepodobne, v každom prípade však táto komunikácia nepreukazuje jednak ani presné obdobie, v ktorom prebiehala, ani to, že by synovi žalobcu, či žalobcovi, boli odovzdané peňažné prostriedky, ktoré by predstavovali priamo kúpnu cenu za vozidlo, a to bez ohľadu na skutočnosť, že odovzdanie nejakej hotovosti komunikácia spomína. Ak odovzdanie hotovosti spomínal aj svedok I. U., treba povedať, že ani on jednoznačne nepotvrdil, že sa jednalo o kúpnu cenu.

8. S ohľadom na dôvody uvedené v predchádzajúcich dvoch bodoch odôvodnenia súd nepovažoval zmluvu s poukazom na ustanovenia § 34 a § 37 ods. 1, 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka za platne uzavretú a to s ohľadom na absenciu prejavu vôle žalobcu.

9. V konaní mal súd za preukázané, že žalovaný už vozidlo odpredal tretej osobe. Nakoľko žalobca, pre prípad, že by vydanie motorového vozidla nebolo možné, navrhol, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 17.000 eur s príslušenstvom, súd sa zaoberal týmto žalobným návrhom. Žalobca v konaní nepreukázal, že motorové vozidlo, ktoré bolo predmetom spornej zmluvy malo stále hodnotu rovnajúcu sa hodnote 25.800 (obstarávacia cena zaplatená žalobcom), resp. hodnotu, ktorá by po odpočítaní poistného plnenia, prípadne hodnoty poškodenia vozidla odôvodňovala zostatkovú hodnotu vozidla 17.000 eur. Žalobca síce predložil v konaní fotografie vozidla s vyobrazením poškodenej prednej časti, na základe toho však nie je možné bez ďalšieho ustáliť hodnotu vozidla vo výške 17.000 eur. Potvrdenie, resp. ponuku spoločnosti flexcar, ktorá vyjadrila, že by poškodené vozidlo kúpila za 18.000 eur, súd považoval len za potenciálnu, nakoľko ju jednak nemožno považovať za odborné stanovisko, a je zrejmé, že s ohľadom na skutočnosť, že vozidlo je v súčasnosti vo vlastníctve tretej osoby, je to ponuka úplne nezáväzná. Nakoľko iné dokazovanie ohľadom hodnoty vozidla nebolo vykonané, súd ustálil hodnotu v jej medzi stranami nespornej výške, teda v sume 11.800 eur, ktorú nespochybňoval ani žalovaný.

10. Pokiaľ ide o úroky z omeškania, žalobca sa pôvodne domáhal úroku z omeškania vo výške 5 % ročne od 22.12.2016, čo v ďalšom podaní označil za chybu v písaní a dožadoval sa úroku z omeškania od podania žaloby, resp. doručenia žaloby žalovanému. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Podľa § 3 nariadenia vlády SR, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Súd ustálil ako začiatok omeškania so zaplatením sumy 11.800 eur deň nasledujúci po doručení žaloby žalovanému, teda deň 16.05.2017. Vzhľadom na skutočnosť, že úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu bola 0,00 %, výsledná výška úroku z omeškania je 5 %.

11. Podľa § 255 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Žalobca sa v konaní domáhal, aby súd uložil žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu 17.000 eur s prislúchajúcim úrokom z omeškania (ktorý nakoniec uplatnil ku dňu doručenie žaloby žalovanému.) Vzhľadom na skutočnosť,

že súd žalobcovi priznal nárok vo výške 11.800 eur (teda v pomere 69,41 % k uplatnenému nároku), po zohľadnení úspechu žalovaného (30,59 % ), tak výsledný úspech žalobcu predstavuje 38,82 %. Podľa § 262 ods. 1,2 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak strana, ktorej bola uložená povinnosť, nesplní uloženú povinnosť, je možné podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.