Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10Csp-6-2018.pdf
PDF · 92.12 KB
Case nature
Area
Subarea
10Csp/6/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Liptovský Mikuláš sudkyňou JUDr. Evou Uličnou v právnej veci žalobcu Všeobecná úverová banka, a. s., so sídlom Bratislava, Mlynské Nivy 1, 31 320 155, zastúpeného splnomocneným zástupcom Beňo & partners advokátska kancelária, s. r. o., so sídlom Poprad, Námestie svätého Egídia č. 40/93, IČO: 44 250 029, proti žalovanému P. M., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom G. P. XXX, prechodne bytom V.-P. V., Š. XXXX/XX, v spore o zaplatenie 821,27 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 230,20 eura, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 230,20 eura od 21. 12. 2017 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Vo zvyšnej časti sa žaloba z a m i e t a .
Žalovanému sa voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalobou, doručenou Okresnému súdu Liptovský Mikuláš dňa 23. 1. 2018, sa žalobca domáha voči žalovanému zaplatenia 821,27 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 821,27 eura od 21. 12. 2017 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania. V žalobe uviedol, že so žalovaným uzatvoril dňa 11. 1. 2014 zmluvu o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB, a. s., na základe ktorej mu poskytol kreditnú kartu, ku ktorej viedol účet číslo XXXXXXXXXX. Žalovanému bol poskytnutý úver s dohodnutým úrokom vo výške 23,76 %. Ku dňu vystavenia výpisu z kartového účtu mal žalovaný schválený úverový rámec vo výške 300 eur a bol povinný platiť štandardnú mesačnú splátku vo výške 10 eur. Dlžný zostatok je celkový debetný zostatok na kartovom účte po zaúčtovaní transakcií, úrokov a poplatkov spojených so správou a používaním karty, vrátane kompenzácie poistného plateného bankou v súvislosti s poistením. Žalovaný si neplnil svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy a jeho platobnú disciplínu sa nepodarilo obnoviť ani po viacerých pokusoch. Pred odstúpením na vymáhanie vystavil ku dňu 14. 12. 2017 výpis z bankovej knihy s konečným debetným stavom ku dňu 30. 11. 2017 vo výške 821,27 eura.
2. Žalovaný nevyužil svoje procesné právo v zmysle § 167 ods. 2 Civilného sporového poriadku a k podanej žalobe sa nevyjadril, hoci bol na to vyzvaný uznesením zo dňa 18. 4. 2018, ktoré prevzal dňa 25. 4. 2018.
3. Podľa § 297 písm. b/ Civilného sporového poriadku, súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.
4. Podľa § 219 ods. 3 Civilného sporového poriadku, vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.
5. V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd na prejednanie sporu pojednávanie nenariaďoval, keďže v spore ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1000 eur. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené oznámením zo dňa 10. 5. 2018, vyveseným na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu dňa 14. 5. 2018, zveseným dňa 22. 5. 2018, teda najmenej päť dní pred vyhlásením rozsudku.
6. Z listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou súdneho spisu, súd zistil nasledovný skutkový stav:
7. Všeobecná úverová banka, a. s. a žalovaný uzatvorili dňa 13. 1. 2014 zmluvu o vydaní karty - Autokarta QuatroCar, v ktorej si dojednali výšku úverového rámca 300 eur a výšku mesačnej splátky 10 eur. Úroková sadzba predstavovala 1,98 % mesačne, t. j. 23,76 % ročne. V článku IV. ods. 1 zmluvy, označenej “Vyhlásenie klienta”, bol uvedený indikatívny výpočet RPMN, pri predpokladoch, že klient vyčerpá úver platbou kartou u obchodníka dňa 1. 6. 2013, výška úveru je 300 eur, počet splátok 12, prvá až predposledná splátka je 25 eur, posledná splátka je 81,99 eura, vo výške 33,54 %, celková čiastka, ktorú má spotrebiteľ zaplatiť je 356,99 eura. Priemerná hodnota RPMN predstavuje 25,09 % ročne.
8. Z výpisu z Aurokarty QuatroCar súd zistil, že žalovaný čerpal výbermi z bankomatov a platbami kartou spolu 400,20 eura a zaplatil spolu 170 eur.
9. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
10. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
11. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
12. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
13. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o vydaní nákupnej karty, t. j. k 13. 1. 2014, (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
14. Podľa § 2 písm. d/ zákona o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
15. Podľa § 9 ods. 1 prvá veta zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu.
16. Podľa § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.
17. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y).
18. Podľa § 11 ods. 1 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
19. Podľa § 9 ods. 9 zákona o spotrebiteľských úveroch, od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok, poplatky alebo akékoľvek iné plnenie, ktoré nie sú ustanovené zákonom alebo uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere alebo jej prílohách.
20. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
21. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení neskorších predpisov, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba W. N. V. platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
22. V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd podanej žalobe žalobcu čiastočne vyhovel, nakoľko mal preukázanú jej čiastočnú dôvodnosť. Z listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou súdneho spisu, mal súd preukázané a medzi stranami sporu bolo nesporné, že žalobca a žalovaný uzatvorili zmluvu o vydaní karty Autokarta QuatroCar, v ktorej si dojednali poskytnutie úveru s výškou úverového rámca 300 eur a výškou mesačnej splátky 10 eur. Nakoľko zmluva bola uzatvorená medzi dodávateľom a spotrebiteľom, jednalo sa o zmluvu spotrebiteľskú. Žalobca pri uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej a podnikateľskej činnosti, žalovaný pri uzatváraní zmluvy konal ako fyzická osoba, nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, čo vyplýva najmä z označenia žalovaného v zmluve. Vzhľadom na charakter a obsah zmluvy, sa jednalo o zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Povinnými náležitosťami zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 9 ods. 2 písm. f) a j) zákona o spotrebiteľských úveroch sú údaje o dobe trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termíne konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru a údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov. Absenciu uvedených náležitostí v zmluve o spotrebiteľskom úvere zákon sankcionuje bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou poskytnutého úveru. Zmluva o úvere, uzavretá medzi žalobcom a žalovaným, neobsahovala platné dojednanie uvedených, zákonom stanovených povinných náležitostí, preto sa úver, poskytnutý žalovanému, považuje za bezúročný a bez poplatkov. V uzavretej zmluve absentoval údaj o dobe trvania zmluvy. Súd nemal preukázané ani platné dojednanie údaja o ročnej percentuálnej miere nákladov. Indikatívny výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov bol uvedený v časti zmluvy označenej ako „Vyhlásenie klienta“, ktorá predstavovala vopred pripravené, formulárové dojednanie, bez možnosti spotrebiteľa ovplyvniť jeho obsah a dokonca sa s ním, vzhľadom na veľkosť písma, vôbec reálne oboznámiť. Umiestnenie dojednania v článku s označením „Vyhlásenie klienta“, teda nie v článku “Podmienky úveru” je spôsobilé v spotrebiteľovi vyvolať predstavu, že sa nejedná o dojednanie povinnej náležitosti zmluvy, najmä nie v tak dôležitej a významnej okolnosti pri rozhodovaní spotrebiteľa o prevzatí spotrebiteľského úveru, akou je údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov. Takéto ustanovenie nemožno považovať za individuálne dojednanie podstatnej náležitosti zmluvy. Navyše, ročná percentuálna miera nákladov bola uvedená nesprávne, v neprospech spotrebiteľa, keďže vychádzala z predpokladanej mesačnej splátky úveru vo výške 25 eur pri splátkach 1. - 11. a vo výške 81,99 eura pri splátke 12., čo je v rozpore s dojednanou výškou mesačnej splátky 10 eur. Aj napriek tomu, že súd nepovažoval dojednanie o ročnej percentuálnej miere nákladov za platné, bola teda
výška ročnej percentuálnej miery nákladov uvedená v zmluve nesprávne, následkom čoho je taktiež bezúročnosť a bezpoplatkovosť poskytnutého úveru. Už len okrajom súd poukazuje na skutočnosť, že právny predchodca žalobcu zúčtoval žalovanému aj poplatky, ktoré si s ním individuálne nedojednal. Od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať poplatky, ktoré nie sú individuálne dojednané v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Z dôvodu bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého úveru žalobcovi vznikol nárok len na vrátenie sumy reálne poskytnutého úveru, ktorú mal súd preukázanú z výpisov z karty vo výške 400,20 eura. Keďže žalovaný uhradil žalobcovi 170 eur, súd mu uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 230,20 eura (400,20 eura - 170 eur) a vo zvyšnej časti žalobu ako nedôvodnú zamietol.
23. Nakoľko žalovaný sa dostal s plnením svojho peňažného záväzku voči žalobcovi do omeškania, vzniklo žalobcovi právo na zaplatenie úroku z omeškania. Súd priznal žalobcovi úrok z omeškania vo výške 5 % ročne, ktorý bol v súlade s výškou úrokov z omeškania podľa občianskoprávnych predpisov, avšak len z priznanej sumy istiny 230,20 eura, odo dňa uplatneného v žalobe, t. j. od 21. 12. 2017, do zaplatenia, keďže žalovaný splatnosť dlhu ku dňu 21. 12. 2017 nerozporoval. V zostávajúcej časti uplatneného úroku z omeškania súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
24. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
25. Podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
26. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
27. V súlade so zákonným ustanovením § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku vznikol nárok na náhradu trov konania v spore úspešnejšiemu žalovanému. Nakoľko žalovaný si nárok na náhradu trov konania neuplatnil, v priebehu celého súdneho sporu bol nečinný a súd z obsahu súdneho spisu vznik žiadnych trov konania na strane žalovaného preukázaný nemal, nárok na náhradu trov konania mu nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Liptovský Mikuláš, v dvoch vyhotoveniach. Podľa § 359 Civilného sporového poriadku, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 Civilného sporového poriadku, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 Civilného sporového poriadku, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.