Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24Co/172/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a sudkýň: JUDr. Andrea Dudášová a JUDr. Ľuboslava Vanková, v spore medzi stranami sporu žalobcu: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, IČO: 00 151 866, Drieňová 22, Bratislava, a žalovanej: Nadácia MARUŠKA, IČO: 36 088 331, Nám. SNP 1, Trnava, zastúpená splnomocnencom: Ing. R. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XX, B., o zrušenie nadácie a nariadenie jej likvidácie, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. 33C/64/2016-33 zo dňa 28. júna 2017, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalobca má právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie prvým výrokom I. zrušil nadáciu s názvom Nadácia MARUŠKA, IČO: 36088331, Nám. SNP 1, Trnava, zapísaná v registri nadácií vedenom Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky pod č. 203/Na-96/524 a nariadil jej likvidáciu. Výrokom II. za likvidátora ustanovil Lindu Gašperikovú, J. I. XXX, P.. Výrokom III. rozhodol, že žalobcovi, ktorý má nárok na náhradu trov konania, sa trovy konania nepriznávajú.

2. Rozhodnutie odôvodnil s použitím ust. § 20a ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka, ust. § 20a ods. 1 a 2 Občianske zákonníka, § 14 písm. d), § 15 ods. 1 písm. b), § 16 ods. 1, ods. 2, § 18 ods. 2 a ods. 3, § 18 ods. 11, § 25 ods. 1, § 35 ods. 1 a ods. 4, § 36 ods. 1 a ods. 3, § 37 ods. 3 Zákona o nadáciách, § 71 ods. 1 a ods. 2 Obchodného zákonníka a vecne tým, že žalobou doručenou súdu dňa 07.09.2016 sa žalobca domáhal vydania rozhodnutia o zrušení žalovanej s názvom Nadácia MARUŠKA, IČO: 36088331, Nám. SNP 1, Trnava, zapísanej v Registri nadácií vedenom Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky pod č. 203/Na-96/524 a nariadení jej likvidácie, pretože nesplnila povinnosť podľa § 35 ods. 4 a § 36 ods. 3 zákona č. 34/2002 Z.z. o nadáciách a o zmene Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o nadáciách“), teda neuložila v stanovenej lehote do 31. mája 2014 výročnú správu nadácie za rok 2013 do verejnej časti registra účtovných závierok (ďalej aj „register“). Žalovaná túto povinnosť nesplnila ani po doručení rozhodnutia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, sekcie verejnej správy č. 203/Na-96/524 z 13.03.2015, ktorým bola nadácii uložená pokuta 1.990,- Eur a zároveň v ňom bola nadácii uložená povinnosť v dodatočnej 30-dňovej lehote od právoplatnosti uvedeného rozhodnutia predložiť výročnú správu za rok 2013. Na základe tejto skutočnosti žalobca žiadal zrušiť nadáciu a nariadiť jej likvidáciu podľa § 15 ods. 1 písm. b) zákona o nadáciách, a tiež vymenovať za likvidátora správcu nadácie Lindu Gašperikovú, bytom J. I. XXX, P.. Na preukázanie tvrdení označil a doložil žalobca dôkazy, a to rozhodnutie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, sekcie verejnej správy č. 203/Na-96/524 z 13.03.2015 s doručenkou, oznámenie o začatí

správneho konania s doručenkami, nadačnú listinu Nadácie MARUŠKA zo 17.03.2003, rozhodnutie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky z 23.02.1999 o registrovaní nadácie.

3. Súd vykonal aj bez návrhu v zmysle § 185 ods. 2 Civilného sporového poriadku dôkaz oboznámením sa s výpisom žalovanej z Registra nadácii, oboznámil sa listinami predloženými žalobcom, žalobcu ani žalovaného nevypočul, pojednával v ich neprítomnosti, lebo žalobca sa ospravedlnil a žiadal prejednať vec bez svojej účasti, žalovaná svoju neúčasť neospravedlnila, hoci bola riadne a včas predvolaná z korešpondenčnej adresy; súd neprihliadol na vyjadrenie doručené súdu dňa 26.10.2016, ani 04.05.2017, lebo Ing. R. T., ktorá podávala tieto vyjadrenia za žalovanú, nebola oprávnená konať v jej mene, nakoľko nebola správcom, teda štatutárnym orgánom nadácie (viď § 25 ods. 1 zákona o nadáciách, Článok 8, bod 15.1. nadačnej listiny a aktuálny výpis z Registra nadácií), keďže túto funkciu vykonávala iba v období od vzniku nadácie 23.02.1999 do 23.11.2001 a momentálne je štatutárnym orgánom Linda Gašperiková, J. I. XXX, P., ktorá Ing. T. nesplnomocnila na predmetné konanie v mene žalovanej a jedine ona tak mohla učiniť.

4. Súd po vykonanom dokazovaní zistil tento skutkový a právny stav veci.

5. Žalobca je ústredným orgánom štátnej správy a registrovým orgánom pre nadácie zriadené podľa zákona o nadáciách. Žalovaná je právnická osoba - nadácia zapísaná v registri nadácii vedenom Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky s dátumom vzniku 23.02.1999. Štatutárnym orgánom nadácie je správca nadácie. Správcom nadácie je od 16.03.2005 Linda Gašperiková, J. I. XXX, P.. Zakladateľkou nadácie je R. T., T. XX, B., ktorá bola správcom nadácie od jej vzniku až do 23.11.2001. Žalovaná nesplnila povinnosť uložiť do registra výročnú správu za rok 2013, a to ani v dodatočnej lehote, ktorá jej bola určená právoplatným rozhodnutím ministerstva č. 203/Na-96/524 z 13.03.2015.

6. Žalovaná, ktorá je nadáciou založenou podľa zákona o nadáciách porušila povinnosť uložiť do registra výročnú správu za rok 2013. Zákonnú povinnosť si nesplnila ani v dodatočnej lehote určenej právoplatným rozhodnutím ministerstva.

7. V prípade porušenia povinností uvedených v § 15 ods. 1 zákona o nadáciách je súd povinný nadáciu zrušiť. Pre nadácie je charakteristický ich záujem o všeobecne prospešnú činnosť. Ďalším podstatným znakom je právne, účtovné a ekonomické oddelenie jej majetku od majetku zriaďovateľa, čím nadačný majetok získava svoju relatívnu samostatnosť. Takéto osamostatnenie vytvára potenciálne nebezpečenstvo zneužitia, sprenevery alebo iného nežiaduceho nakladania s nadačným majetkom. Dôvodová správa k § 35 tohto zákona, ktorý upravuje povinnosť nadácie vypracovať výročnú správu a náležitosti výročnej správy, uvádza: „Výročná správa, ako jeden z nástrojov občianskej kontroly nadácií, má byť verejne prístupná, čím sa umožní väčšia transparentnosť činnosti a hospodárenia nadácií s nadačným majetkom.“ (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Cdo 400/2013 z 26.05.2015). Najvyšší súd v rozhodnutí uvádza, že zákonodarca považuje výročnú správu nadácie za dôležitý dokument prípadnej kontroly jej činnosti a jej riadne nepredloženie ani v dodatočne poskytnutej lehote kvalifikuje ako závažné porušenie povinností nadácie, s ktorým ako následok spája jej zrušenie a likvidáciu. Zo zákona o nadáciách je zrejmé, že nadácie majú pri svojej činnosti povinnosť uložiť výročnú správu o svojej činnosti do registra. V prípade, ak si nadácie túto svoju povinnosť nesplnia má ministerstvo vnútra, ako orgán dohľadu nad činnosťou nadácií, možnosť podať návrh na zrušenie nadácie súdom. Účelom zákona bolo zabezpečiť transparentnosť pri činnosti nadácií a táto požiadavka bola zo strany zákonodarcu považovaná za tak významnú, že nesplnenie si povinnosti uložiť výročnú správu zo strany nadácie sankcionoval, za splnenia zákonom vymedzeným predpokladov, postupom správneho orgánu a súdu vedúcim k jej zrušeniu a likvidácii.

8. Keďže boli splnené podmienky ustanovené v § 15 ods. 1 zákona o nadáciách, a to neuloženie výročnej správy nadácie za rok 2013 do registra v lehote určenej v rozhodnutí o uložení pokuty, súd bol zo zákona povinný zrušiť nadáciu a nariadiť jej likvidáciu. Do funkcie likvidátora súd za primeraného použitia § 71 ods. 1 Obchodného zákonníka ustanovil štatutárny orgán - správcu nadácie, ktorým je Linda Gašperiková, J. I. XXX, P..

9. Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci (§ 255 ods. 1 . O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa

konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 1, 2 .Vzhľadom na úplný úspech žalobcu v spore súd rozhodol, že hoci má nárok na náhradu trov konania voči protistrane, sa mu trovy nepriznávajú, lebo mu žiadne nevznikli.

10. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie žalovaná s odôvodnením, že žaloba je účelová a postavená na základe zbavenia sa zodpovednosti štátu za vykonaný subvenčný podvod na Nadácii MARUŠKA a trestný čin subvenčného podvodu podľa § 250b ods. 1 písm. a) a písm. b) Trestného zákona. Nadácia MARUŠKA podpísala dve dohody s Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, pobočka Trnava. Ide o dohody na výkon aktivačnej činnosti pre 400 spoluobčanov dlhodobo nezamestnaných a ďalšiu dohodu, ktorou je operačný program ľudské zdroje na základe dohôd o poskytovaní príspevku na aktivačnú činnosť v zmysle § 52 zákona č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti. Nadácia MARUŠKA pod vedením jej zakladateľky dokázala spoluobčanov dlhodobo nezamestnaných umiestniť na výkon aktivačnej činnosti v spomínaných štátnych a neziskových inštitúciách, pritom si štát Slovenská republika neplnil celý rozsah svojej povinnosti. Mal do nadácie dodávať všetky potrebné tlačivá k evidencii výkonov aktivistov. Toto však štát nevykonával, čím si znižoval neoprávnené náklady. Štát takisto nevyplácal celé čiastky aktivačného príspevku na výkon aktivačnej činnosti bez uvedenia dôvodov, čím nezákonne krátil zákonné požiadavky nadácie. Štát nezaujímala skutočnosť aké náklady sú spojené s výkonom aktivačnej činnosti dlhodobo nezamestnaných ľudí (v počte 500 ľudí). Nemali ani potuchy o nákladoch, o výkonoch práce, použití pracovných podmienok. Závisť a intrigy pracovníkov, dokázala urobiť problémy v rozsahu klamlivých informácií o činnosti Nadácii MARUŠKA. Jedná sa hlavne o živnostníčku Ing. Q. J., ktorá nastúpila do spoločnosti TECHNOSOL, s.r.o., so sídlom SNP 1, Trnava, pracovať na dohodu ako živnostník pre výkon ekonomických činností. Je to kúpený svedok vo veci 1T/114/2008, pričom do spoločnosti TECHNOSOL, s.r.o. nastúpila na dohodu pracovať 01.04.2005. Postupnými intrigami neprajníkov a nemožnosti prehltnúť skutočnosť, že nebyť HZDS-ĽS jej členov, nikdy by Nadácia MARUŠKA nemohla vykonávať tak úspešnú činnosť. Orgány činné v trestnom konaní mali začať trestné stíhanie voči MPSVaR Slovenskej republiky. Tu sa práve preukázalo, že vedenie ministerstva zasahuje do nezávislosti činnosti orgánov činných v trestnom konaní. Prvoinštančný súd porušil viac práv, predovšetkým ústavné právo na spravodlivý súdny proces, v tejto skutočnosti sa prvoinštančný súd vyhol s odvolaním na § 185 ods. 2 Civilného sporového poriadku. Prvoinštančný súd prehliadol, že žalobca si nedal ani tú námahu, aby v dostupnom registri zistil adresu Lindy Gašperikovej. Takisto si prvoinštančný súd nedal námahu, či s určením za likvidátora súhlasí. Nedá sa zbaviť podozrenia, že prvoinštančný súd sa riadil žalobou Ministerstva vnútra SR ako keby ich dôvody neboli spochybniteľné. Práve žalobca cez činnosť orgánov činných v trestnom konaní spôsobili škody. Poukázala na znenie § 185 CSP, ktorý bol zneužitý v prospech žalobcu a poprel ústavné právo na spravodlivý súdny proces. § 187 neakceptoval ani svedka - zakladateľku Nadácie MARUŠKA, ktorá k veci vedela podať dôkazy, ale postavil ju do pozície verejnosti, teda v žiadnom prípade nemohla vstúpiť do pojednávania. Takisto nebola na pojednávanie predvolaná Linda Gašperiková, ktorú súd nezákonne určil za likvidátora tak, ako to žalobca účelovo navrhol a súd neakceptoval námietku voči tejto osobe, aby robila likvidátora. Navrhla preto, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil v celom rozsahu a vrátil na riadne súdne prerokovanie bez uprenia ústavného práva na spravodlivý súdny proces. Navrhla predvolať Mgr. O. X., Lindu Gašperikovú, aby vypovedali ako svedkovia o účelovom konaní Slovenskej republiky MPSVaR, ÚPSVaR ako aj voči spôsobu šetrenia orgánmi činnými v trestnom konaní.

11. Žalobca odvolanie nepodal, k doručenému odvolaniu podal písomné vyjadrenie poukazujúc na to, že odvolateľ okrem iného namieta, že prvoinštančný súd okrem iných práv porušil ústavné právo na spravodlivý proces s odvolaním sa na § 185 ods. 2 CSP. V tejto súvislosti uviedol, že adresu správcu nadácie Lindy Gašperikovej čerpal z údajov zapísaných v registri nadácie vedeného Ministerstvom vnútra SR. Po oboznámení sa s obsahom podaného odvolania, rozsudok považuje za vecne správny a navrhuje, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

12. K predmetnému vyjadreniu sa vyjadrila žalovaná s tým, že bol podaný podnet vo veci korupčného správania orgánov v trestnom konaní na Úrad vlády Slovenskej republiky. Trvá na svojom postoji, že do problémov Nadáciu MARUŠKA dostala nečinnosť orgánov činných v trestnom konaní. Ako zakladateľka nadácie, dala svoje peniaze ako pôžičku vo výške 40.000,- Eur, aby ľudia - spoluobčania mohli vykonávať aktivačnú činnosť. Snáď si Ministerstvo vnútra SR nemyslí, že tie peniaze pre pomoc ľuďom v hmotnej núdzi ako pôžička daruje tomuto skorumpovanému systému šetrenia a krytie nezákonných

rozhodnutí pracovníkov Slovenskej republiky MPSV a ÚPSVaR. Ďalej koordinátori nemajú vyplatené všetky mzdy, zákonné odvody, pretože sama už viac súkromných finančných zdrojov nemala.

13. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 , po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 , oprávneným subjektom - zároveň stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 , proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v čase jeho podania pripúšťa (§ 355 ods. 1 , po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. h/ , preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 , s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 , pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 , postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu (§ 219 ods. 3 , a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vo veci samej priznať úspech, keďže rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle § 387 ods. 1 a ods. 2 CSP.

14. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobcom tvrdeného nároku, ktorý vo vyčerpávajúcom rozsahu vykonal dokazovanie potrebné na posúdenie uplatneného nároku, výsledky dokazovania jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach dôkladne a správne vyhodnotil, pričom i podľa odvolacieho súdu dospel k správnym skutkovým zisteniam, a pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho právny záver vo veci, keď vec aj v napadnutom rozsahu i správne právne posúdil. S poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP, odvolací súd odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od týchto záverov súdu prvej inštancie odchýliť a preto nemôže dať za pravdu odvolateľovi.

15. Vzhľadom na odvolaciu argumentáciu žalovanej, odvolací súd považuje za podstatné uviesť nasledovné.

16. Predovšetkým je treba uviesť, že argumenty uvedené v odvolaní ako odvolacie dôvody, okrem námietky tvrdeného procesného pochybenia súdu sa ani netýkajú dôvodov, na ktorých je rozsudok súdu prvej inštancie založený.

17. Na podporu správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd dodáva, že pre nadácie je charakteristický ich záujem o všeobecne prospešnú činnosť. Ďalším podstatným znakom je právne, účtovné a ekonomické oddelenie jej majetku od majetku zriaďovateľa, čím nadačný majetok získava svoju relatívnu samostatnosť. Zo zákona č. 34/2002 Z.z. o nadáciách, ako aj z dôvodovej správy k nemu je zrejmé, že nadácie majú pri svojej činnosti povinnosť predkladať ministerstvu vnútra, ako orgánu zabezpečujúcemu dohľad nad nadáciami, výročnú správu o svojej činnosti. V prípade, ak si nadácie túto svoju povinnosť nesplnia má ministerstvo vnútra, ako orgán dohľadu nad činnosťou nadácií, možnosť podať návrh na zrušenie nadácie súdom. Účelom zákona bolo zabezpečiť transparentnosť pri činnosti nadácií a táto požiadavka bola zo strany zákonodarcu považovaná za tak významnú, že nesplnenie si povinnosti predložiť výročnú správu zo strany nadácie sankcionoval, za splnenia zákonom vymedzeným predpokladov, postupom správneho orgánu a súdu vedúcim k jej zrušeniu a likvidácii.

18. Dôvodová správa k § 35 tohto zákona, ktorý upravuje povinnosť nadácie vypracovať výročnú správu a náležitosti výročnej správy, uvádza: výročná správa, ako jeden z nástrojov občianskej kontroly nadácií, má byť verejne prístupná, čím sa umožní väčšia transparentnosť činnosti a hospodárenia nadácií s nadačným majetkom. Zákonodarca považuje výročnú správu nadácie za dôležitý dokument prípadnej kontroly jej činnosti a jej riadne nepredloženie ani v dodatočne poskytnutej lehote kvalifikuje ako závažné porušenie povinností nadácie, s ktorým ako následok spája jej zrušenie a likvidáciu.

19. Zo spisového materiálu, je zrejmé, že žalovanej po nesplnení si uvedenej povinnosti, bola zo strany ministerstva vnútra poskytnutá ďalšia dodatočná lehota na splnenie tejto povinnosti predložiť výročnú správu, ale ani v tejto dodatočnej lehote si svoju povinnosť predložiť výročnú správu nesplnila, preto súd prvej inštancie rozhodol vecne správne, keď návrhu o zrušenie nadácie žalovanej vyhovel.

20. V ďalšom žalovaná nesúhlasila s osobou, ktorú súd ustanovil za likvidátora nadácie a to bez akéhokoľvek zdôvodnenia.

21. Podľa § 71 ods. 1 Obch. zák. súd môže vymenovať za likvidátora niektorého zo spoločníkov alebo štatutárny orgán, alebo člena štatutárneho orgánu aj bez jeho súhlasu. Súd nevymenuje za likvidátora takú osobu, ktorá podľa osobitného predpisu nemôže túto funkciu vykonávať. Spoločník, štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu, ktorého súd vymenoval za likvidátora, sa nemôže vzdať funkcie. Môže však podať návrh na súd, ktorý ho vymenoval, odvolanie z funkcie likvidátora, ak od neho nemožno spravodlivo požadovať, aby ju vykonával. Je teda zrejmé, súd nepotreboval súhlas ani žalovanej ani správkyne nadácie k tomu, aby ju vymenoval za likvidátora nadácie.

22. Ani odvolacie námietky, ktorými odvolateľ napáda, že súd prvej inštancie porušil procesný postup, keď zakladateľke nadácie neumožnil sa vo veci vyjadrovať za účastníka, nie sú dôvodné. Súd prvej inštancie aj k tomuto postupu poskytol vysvetlenie. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom, že nebolo možné na pojednávaní prítomnú zakladateľku nadácie Ing. T. pripustiť ako účastníka konania, nakoľko nie je štatutárnym orgánom žalovanej, čo jednoznačne vyplýva z výpisu z Registra nadácii SR, podľa ktorého správkyňou nadácie od 16.03.2005 je Linda Gašperiková, ktorá koná za nadáciu.

23. Pokiaľ súd prvej inštancie na pojednávanie pozval žalovanú doručením jej predvolania, na pojednávanie sa mohla dostaviť správkyňa nadácie, alebo mala zastupovaním žalovanej niekoho splnomocniť, čo sa ale pred súdom prvej inštancie nestalo. Súd prvej inštancie mal splnené podmienky na rozhodnutie vo veci aj bez prítomnosti účastníkov, ktorí boli na pojednávanie riadne predvolaní, ale sa nedostavili a ani nepožiadali o odročenie pojednávania.

24. Ďalšie odvolacie argumenty žalovanej odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej už za nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať, keď aj podľa už konštantnej judikatúry súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku strany sporu, ktorá ju nastolila. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty strán sporu (porovnaj napríklad rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Preto na ostatnú odvolaciu argumentáciu žalovanej odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

25. Na záver odvolací súd dodáva, že skutočnosť, že súd nerozhodol podľa predstáv a očakávaní sporových strán, nemožno považovať za porušenie či nerešpektovanie ich práv. Odvolací súd v tejto súvislosti upriamuje pozornosť na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Cdo 218/2010, podľa ktorého obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní, obsahom tohto práva je i relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04). Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi (I. ÚS 50/04). Do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá účastník konania (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).

26. Vzhľadom na vyššie uvedenú argumentáciu, odvolací súd podľa ust. § 387 ods. 1 rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. a II. vrátane vecne správneho a odvolaním ani nenapadnutého závislého výroku o náhrade trov konania ako vecne správny potvrdil.

27. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

28. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovení § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 v spojení s ustanovením § 396 ods. 1 Civilného sporového poriadku, pričom v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie osobitným uznesením po právoplatnom skončení veci.

29. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 . Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 . Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 . Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 . Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 . Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 . Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 . Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 . Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 . Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 . Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 . Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 . Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 . Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 . V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 .