Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17Co/206/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Janákovej a členov senátu Mgr. Zuzany Holúbkovej a Mgr. Ivana Kubínyiho v spore žalobcu: W. D., s.r.o., so sídlom J., C. XX, IČO: XX XXX XXX, zast. JUDr. I. E., advokátom so sídlom v J., T. 8, P. O. J. XXX, proti žalovanej: T. C., bytom G. XX/XX, zast. JUDr. J. I., advokátom so sídlom v J., K. XX, o zaplatenie 8.123,58 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 13. marca 2017, č. k. 12Csp/6/2016-119, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti p o t v r d z u j e .

Žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 7.306,13 eur spolu s ročným úrokom z omeškania vo výške 8,50% z jednotlivých splátok vždy v sume 170,23 eur, a to od 16.08.2013 do zaplatenia, od 21.08.2013 do zaplatenia, od 21.09.2013 do zaplatenia, od 21.10.2013 do zaplatenia, ďalej vo výške 8,25% od 21.11.2013 do zaplatenia, od 21.12.2013 do zaplatenia, od 21.01.2014 do zaplatenia, od 21.02.2014 do zaplatenia, od 21.03.2014 do zaplatenia, od 21.04.2014 do zaplatenia, od 21.05.2014 do zaplatenia a od 21.06.2014 do zaplatenia, ďalej vo výške 8,15% z tejto sumy, od 21.07.2014 do zaplatenia, od 21.08.2014 do zaplatenia, vo výške 8,05% z tejto sumy od 21.09.2014 do zaplatenia, od 21.10.201 do zaplatenia, od 21.11.20174 do zaplatenia, od 21.12.2014 do zaplatenia, od 21.01.2015 do zaplatenia, od 21.02.2015 do zaplatenia a od 21.03.2015 do zaplatenia, od 21.04.2015 do zaplatenia, od 21.05.2015 do zaplatenia, od 21.06.2015 do zaplatenia, od 21.0.7.2015 do zaplatenia, od 21.08.2015 do zaplatenia, od 21.09.2015 do zaplatenia, od 21.10.2015 do zaplatenia, od 21.11.2015 do zaplatenia, od 21.12.2015 do zaplatenia, od 21.01.2016 do zaplatenia, od 21.02.2016 do zaplatenia, ďalej vo výške 8% z tejto sumy od 21.03.2016 do zaplatenia, od 21.04.2016 do zaplatenia, od 21.05.2016 do zaplatenia, od 21.06.2016 do zaplatenia, od 21.07.2016 do zaplatenia, od 21.08.2016 do zaplatenia, od 21.09.2016 do zaplatenia, od 21.10.2016 do zaplatenia, od 21.11.2016 do zaplatenia, od 21.12.2016 do zaplatenia a zo sumy 156,47 eur od 21.01.2017 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Ďalším výrokom súd v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a posledným výrokom rozhodol, že žalobca má proti žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 79,80%. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil s poukazom na ust. § 497 a § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, ďalej na ust. § 1 ods. 2, § 2 písm. d), § 9 ods. 2 písm. f), j), k), § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, ďalej na ust. § 101, § 103 § 565 Občianskeho zákonníka, ako aj na § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. Súd konštatoval, že v danej veci mal preukázané, že právny predchodca žalobcu a žalovaná uzatvorili zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ktorá je ako typ zmluvy upravená v Obchodnom zákonníku, keďže žalovaná požiadala žalobcu o pôžičku a na základe tejto žiadosti jej žalobca poskytol úver na zaplatenie jej predchádzajúcich dlhov z viacerých úverov.

Svojou povahou ide však o spotrebiteľský úver, na ktorý sa v čase vzniku zmluvného vzťahu vzťahoval zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, pričom je zrejmé, že právny predchodca žalobcu ako veriteľ poskytoval dočasne peňažné prostriedky na základe zmluvy o úvere žalovanej ako spotrebiteľovi. Je nepochybné, že žalovaná v zmluvnom vzťahu konala ako fyzická osoba - spotrebiteľ. Súd skúmal, či zmluva, ktorú právny predchodca žalobcu a žalovaná uzatvorili, má náležitosti, ktoré vyžaduje ust. § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. a zistil, že v zmluve chýba presný údaj o konečnej splatnosti úveru, ako aj o termíne splátok úveru. Pokiaľ sa tento údaj nachádza vo všeobecných podmienkach žalobcu súd uviedol, že vyhlásenie dlžníka, že žalovaný ako dlžník je riadne s nimi oboznámený, nemôže požívať právnu ochranu. Veriteľ vopred formuluje vyhlásenie o súhlase dlžníka s naformulovanými zmluvnými podmienkami, ktoré obsahujú dôležité ustanovenia o právach a povinnostiach žalovaného ako dlžníka. Sú formulované menším písmom ako sú základné ustanovenia zmluvy. Iba ťažko možno predpokladať, že dlžník ako spotrebiteľ mal reálnu možnosť sa oboznámiť s týmito zmluvnými podmienkami a že ich v čase uzatvorenia zmluvy aj riadne prijal. Podľa názoru súdu ide preto o neplatné zmluvné dojednanie v zmysle ust. § 39 Občianskeho zákonníka, ako aj v rozpore s dobrými mravmi podľa § 3 Občianskeho zákonníka, pokiaľ žalovaný ako dlžník svojim podpisom nemá inú možnosť iba podpísať súhlas so všeobecnými podmienkami, ktoré boli výlučne naformulované iba stranou veriteľa a neboli nijako individuálne dojednané. Vzhľadom k neplatnosti tohto dojednania nemožno všeobecné podmienky považovať za súčasť zmluvy, táto zmluva potom nemá všetky náležitosti vyžadované zákonom. V zmluve absentujú náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. f), k) zákona o spotrebiteľských úveroch, a preto sa úver považuje v zmysle ust. § 11 ods. 1 písm. a) citovaného zákona za bezúročný a bez poplatkov. Súd sa nestotožnil s argumentáciou žalobcu prezentovanou aj v iných obdobných veciach, a síce, že pre bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru je potrebné, aby boli kumulatívne splnené podmienky písomnosti zmluvy a zároveň absencie niektorých z náležitostí podľa § 9 ods. 2 písm. a) - k), r) a y) a § 10 ods. 1. Tento výklad by veriteľovi umožňoval bez akýchkoľvek dôsledkov nedodržiavať ustanovenia zákona č. 129/2010 Z. z. o obligatórnych náležitostiach zmluvy v spotrebiteľskom úvere, čo je v rozpore s účelom tohto zákona. Za situácie, že žalovanej právny predchodca žalobcu poskytol úver vo výške 7.816,82 eur, z ktorého bola vrátená suma 460 eur, pri zohľadnení toho, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, bola by žalovaná povinná žalobcovi zaplatiť sumu 7.356,82 eur, avšak nezaplatené splátky splatné do 20.06.2013 sú premlčané (žaloba na súd bola podaná 11.07.2016). Ďalej súd uviedol, že v súlade s ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa bolo jeho povinnosťou ex offo skúmať premlčanie nároku žalobcu. Uviedol, že splácanie úveru bolo medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaného dohodnuté v pravidelných mesačných splátkach, pričom súčasťou splátky bol aj úrok. Vzhľadom k tomu, že podľa § 566 ods. 2 Občianskeho zákonníka pri čiastočnom plnení peňažného dlhu sa plnenie dlžníka započítava najskôr na istinu, potom na úroky, dohodnuté splátky sa najskôr započítavajú na istiny. Istina 7.816,82 eur pri výške dojednanej splátky 170,23 eur mesačne bola splatná v necelých 46-tich mesačných splátkach. Zvyšné dojednané splátky (zvyšok splátky splatnej v januári 2017 prevyšujúcej sumu 156,47 eur a zvyšné nasledujúce splátky úveru) by boli započítané na úroky, avšak vzhľadom na bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru, na úhradu týchto splátok žalobca nemá nárok. Podľa článku 6 VOP, splátky boli splatné k 20. dňu v mesiaci a prvá splátka mala byť splatná 20.04.2013. Od tohto dátumu teda začína plynúť všeobecná trojročná premlčacia lehota na uplatnenie nároku na zaplatenie tejto splátky. Rovnako tak plynie trojročná premlčacia doba aj u ostatných splátok. Žalobca podal žalobu na súde 11.07.2016, teda po uplynutí premlčacej doby prvých troch splátok splatných 20.04., 20.05 a 20.06.2013, z ktorých suma 460 už zaplatená bola, zvyšok - suma 50,69 eur bola premlčaná (510,69 - 460 eur). Nepremlčanou je teda až v poradí ďalšia splátka splatná dňa 20.07.2013 a ostatné nasledujúce splátky. Nárok žalobcu je teda premlčaný v sume istiny 50,69 eur s príslušenstvom, predstavujúcej nezaplatenú časť splátky za mesiac jún 2013. V časti týkajúcich sa splátok splatných od 20.07.2013 premlčaný nie je. Pokiaľ ide o vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru, napriek zaslaniu výzvy právnym predchodcom žalobcu žalovanej na zaplatenie celej dlžnej sumy úveru, k mimoriadnej splatnosti úveru nedošlo, keďže neboli splnené podmienky podľa § 565 Občianskeho zákonníka, nakoľko sporové strany možnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti nemali v zmluve ani vo všeobecných podmienkach dohodnuté. Žalobca si preto môže uplatňovať iba nárok na zaplatenie splátok, ktorých splatnosť nastala ku dňu rozhodovania súdu. Ako už bolo uvedené, žaloba na súd bola podaná 11.07.2016, z čoho vyplýva, že žalobca si mohol uplatňovať voči žalovanej nárok na zaplatenie splátky splatnej 20.07.2013 až po splátku splatnú 20.12.2016 po 170,23 eur a časť splátky splatnej 20.01.2017 vo výške 156,47 eur. Celkom ide o sumu 7.306,13 eur. Keďže túto sumu žalovaná neuhradila riadne a včas, vznikol žalobcovi v zmysle ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka aj nárok na úrok z omeškania, a to od nasledujúceho dňa po splatnosti každej z uvedených splátok až do zaplatenia. V prípade splátky splatnej v mesiaci júl 2013, súd priznal žalobcovi úroky z omeškania až od 16.08.2013,

vychádzajúc z petitu žaloby. Pokiaľ sa žalobca voči žalovanej domáhal zaplatenia sumy 8.123,58 eur s 8,5% ročným úrokom z omeškania od 16.08.2013 do zaplatenia, v sume prevyšujúcej 7.306,13 eur s príslušenstvom súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Rozhodnutie o náhrade trov konania súd odôvodnil ust. § 255 ods. 2 a uviedol, že žalobca bol v spore úspešný v rozsahu 89,9% a neúspešný v rozsahu 10,1%, jeho čistý úspech v spore bol potom 79,80% a v tejto výške má žalobca voči žalovanej aj nárok na náhradu trov konania.

2. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote prostredníctvom právneho zástupcu odvolanie žalovaná, a to v jeho vyhovujúcej časti. Uviedla, že podľa jej názoru súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil ňou vznesenú námietku premlčania. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že súd prvej inštancie vychádzal zo skutočnosti, že predžalobná upomienka je datovaná dňa 07.08.2013. Zo žalobcom predloženej listiny, označenej ako „predžalobná upomienka“ vyplýva, že v skutočnosti ide o dátum 08.07.2013, tzv. americký typ dátumu. Žaloba však bola podaná až 11.07.2016, teda po uplynutí premlčacej doby. Vzhľadom k vznesenej námietky premlčania z jej strany tak bolo potrebné žalobu zamietnuť v celom rozsahu. Súd prvej inštancie teda vec nesprávne posúdil, pokiaľ čiastočne vyhovel žalobe napriek premlčaniu. Má za to, že rozsudok trpí takou vadou, pre ktorú je nepreskúmateľný. Žiadala rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie, prípadne sa domáhala jeho zmeny tak, že rozsudok vo výroku, ktorým jej bola uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 7.306,13 eur s prísl. súd zamietne. Zároveň si uplatnila náhradu trov odvolacieho konania v sume 295,42 eur vrátane DPH.

3. Žalobca sa k podanému odvolaniu žalovanou písomne nevyjadril.

4. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1 bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej vyhovujúcej časti ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 potvrdiť.

5. Odvolaním žalovanej bol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v jeho vyhovujúcej časti, preto odvolací súd preskúmaval iba túto odvolaním napadnutú časť rozsudku súdu prvej inštancie a v zamietajúcej časti je rozsudok súdu prvej inštancie právoplatný a týmto rozhodnutím odvolacieho súdu nedotknutý (§ 367 ods. 2 .

6. Odvolací súd preskúmal všetky rozhodujúce námietky, ktoré boli v odvolaní žalovanou vznesené a v plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými aj právnymi závermi súdu prvej inštancie. Ani v odvolacom konaní neboli preukázané také skutočnosti, ktorí by mohli mať za následok odlišné rozhodnutie vo veci. Z uvedeného dôvodu si odvolací súd osvojil dôvody rozsudku súdu prvej inštancie v napadnutej časti a v podrobnostiach na ne v zmysle ust. 387 ods. 2 odkazuje a dodáva nasledovné:

7. Zo skutočností zistených dokazovaním, vykonaným súdom prvej inštancie vyplýva, že žalovaná s právnym predchodcom žalobcu uzatvorili dňa 21.03.2013 zmluvu o pôžičke. Je nepochybné, že v rámci tohto záväzkového vzťahu na jednej strane vystupoval dodávateľ - podnikateľ, ktorý pri uzatváraní a plnení zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a na druhej strane žalovaná ako fyzická osoba, nekonajúca v rámci podnikateľskej, či obchodnej činnosti. Ako správne konštatoval súd prvej inštancie išlo tu o spotrebiteľský vzťah a pôžička (úver), ktorá bola žalovanej poskytnutá a ktorú ona čerpala, je spotrebiteľským úverom.

8. Žalovaná v odvolaní namieta, že v predmetnej veci bola predžalobná upomienka datovaná nie 07.08.2013, ale 08.07.2013 - tzv. americký typ dátumu a pokiaľ bola žaloba podaná 11.07.2016, bola podaná po uplynutí premlčacej doby. Vzhľadom k vznesenej námietke premlčania z jej strany tak bolo potrebné žalobu zamietnuť v celom rozsahu.

9. Zrejme ušlo pozornosti žalovanej, že v danom prípade súd vychádzal zo záveru, že v danej veci k mimoriadnej splatnosti úveru na základe zasielanej výzvy zo dňa 08.07.2013 nedošlo. Súd prvej inštancie v danej veci správne uviedol, že podľa článku 6 všeobecných obchodných podmienok splátky boli splatné k 20. dňu v mesiaci a prvá splátka mala byť splatná 20.04.2013. Od tohto dátumu teda začala plynúť všeobecná trojročná premlčacia lehota na uplatnenie nároku na zaplatenie tejto splátky. Rovnako tak plynula aj trojročná premlčacia doba u ostatných splátok. Žalobca podal žalobu na súde dňa 11.07.2016, teda po uplynutí premlčacej doby splátok splatných 20.04.2013, 20.05.2013 a 20.06.2013,

z ktorých už bola žalovanou zaplatená suma 460 eur a zvyšná suma (50,69 eur) bola premlčaná. Nepremlčanou teda boli až v poradí ďalšie splátky splatné dňa 20.07.2013 a nasledujúce.

10. V danej veci teda odvolanie žalovanej nemá vplyv na správne rozhodnutie súdu prvej inštancie pokiaľ rozhodol, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 7.306,13 eur s príslušenstvom, pozostávajúcu zo splátok splatných od 20.07.2013 až po splátku splatnú 20.01.2017, ktoré splátky, v celkovo uvádzanom súčte 7.306,13 eur, neboli premlčané.

11. S poukazom na uvedené skutočnosti odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti ako vecne správny podľa § 387 ods. 1, 2 potvrdil, keď súd prvej inštancie správne rozhodol aj o nároku žalobcu na náhradu trov prvoinštančného konania.

12. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 a v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože mu v odvolacom konaní preukázateľne žiadne trovy nevznikli.

13. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .