Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13Pc/21/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza, sudkyňou Mgr. Mariannou Haškovou, v právnej veci navrhovateľa- otca: P. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom G., D. č. XXX/XX, právne zastúpeného JUDr. Martinom Lukačovičom, advokátom so sídlom Prievidza, F. Madvu č. 330/27, proti matke: S. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom S.- Y._F. X/X/XXX, XXXX E., Rakúsko, právne zastúpenej advokátskou kanceláriou J., s.r.o., W.: XX XXX XXX, so sídlom B. č. 3, J. a maloletému dieťaťu: B. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom S.-Y._F. X/X/XXX, XXXX E., O., zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Prievidza, o zapretie otcovstva, takto

rozhodol:

I. Súd návrh z a m i e t a.

II. Matka má nárok na náhradu trov konania voči navrhovateľovi v rozsahu 100% .

odôvodnenie:

1. Navrhovateľ- otec sa návrhom podaným na Okresný súd Prievidza dňa 14.12.2017 domáhal zapretia otcovstva voči maloletej dcére B. G., nar. XX.XX.XXXX a matke maloletej S. G., nar. XX.XX.XXXX. Svoj návrh odôvodnil tým, že v konaní vedenom na Okresnom súde Prievidza pod sp. zn. 16C/26/2003, bolo dňa 09.02.2004 súhlasným vyhlásením navrhovateľa a matky maloletej B. určené, že navrhovateľ je otcom maloletej B. G., nar. XX.XX.XXXX. Z uvedeného dôvodu bolo konanie v časti o určenie otcovstva k maloletému dieťaťu zastavené uznesením OS Prievidza zo dňa 09.02.2004 č. k. 16C/26/2003-22 a zároveň bola rozsudkom OS Prievidza zo dňa 09.02.2004 č. k. 16C/26/2003-23 schválená rodičovská dohoda o úprave rodičovských práv a povinností k maloletej B. G., nar. XX.XX.XXXX. Už vo vyjadrení k návrhu v konaní vedenom na OS Prievidza pod sp. zn. 16C/26/2003 navrhovateľ vyjadril vážnu pochybnosť o tom, že je genetickým otcom maloletej. Poukázal na to, že od začiatku mal veľké pochybnosti o tom, či je skutočným biologickým otcom maloletej. Uviedol, že maloletá sa na neho vôbec nepodobá, dokonca má na svojej brade takú typickú „jamku“, ktorú nemá ani on a ani matka dieťaťa. Po stretnutí jeho matky s maloletou asi pred 3-4 rokmi, jeho matka naliehala na neho, aby za účelom zistenia otcovstva k maloletej inicioval vykonanie DNA testov. V danom čase však upustil od tejto iniciatívy, nakoľko sa domnieval, že už v danom čase je jeho právo na zapretie otcovstva v trojročnej lehote premlčané. Poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu SR spis. zn. PL US 1/2010-57 z 20.4.2011. Vzhľadom na uvedené, žiadal, aby súd určil, že navrhovateľ P. O., nar. XX.XX.XXXX nie je otcom dieťaťa B. G., nar. XX.XX.XXXX z matky S. T., rod. G., nar. XX.XX.XXXX.

2. Matka dieťaťa vo svojom vyjadrení pred súdom uviedla, že je si na 100% istá, že navrhovateľ je otcom maloletej B., pretože v čase rozhodnom pre počatie dieťaťa mala intímny nechránený styk iba s navrhovateľom. Uviedla, že v roku 2004 chcela, aby boli vykonané DNA testy, aby neboli žiadne pochybnosti, no navrhovateľovi stačilo len jej vyhlásenie, keďže nechcel, aby maloletej B. sa odoberala krv. Uviedla, že matka navrhovateľa iniciovala DNA analýzu medzi matkou navrhovateľa a maloletou

Lenkou. Organizáciu, kde bola robená analýza DNA testov bola vyberaná matkou navrhovateľa, platená matkou navrhovateľa a aj vzorky DNA sa odoberali u matky navrhovateľa doktorkou, a to tak, že doktorka odobrala vzorky z úst maloletej, ako aj matky navrhovateľa. Predmetnú analýzu DNA začal navrhovateľ a jeho matka spochybňovať potom, čo výsledky došli najprv matke emailom a matke navrhovateľa až o 2 dni poštou. Z analýzy vyplynulo, že porovnávané osoby sú v príbuzenskom pomere na 99,99%. Po tejto analýze tak navrhovateľ, ako aj matka navrhovateľa sa prestali o maloletú B. prejavovať záujem. Právna zástupkyňa matky ďalej poukázala na rozhodnutie ÚS SR PL. ÚS sp. zn. 22/2014 zo dňa 20.05.2015, v ktorom sa ÚS SR zaoberal otázkou protiústavnosti § 93 ods. 1 Zákona o rodine a bolo konštatované, že návrh sa zamieta, nakoľko plénum nedospelo k potrebnej zhode. Vzhľadom na uvedené navrhla návrh otca zamietnuť a matke priznať náhradu trov konania podľa § 53 CMP.

3. Kolízna opatrovníčka maloletej navrhla návrh navrhovateľa zamietnuť. Uviedla, že je v záujme maloletého dieťaťa, aby bolo otcovstvo určené. Poukázala na to, že otcovstvo navrhovateľ k maloletej Lenke dobrovoľne priznal a v prekluzívnej 3 ročnej lehote sa nedomáhal zapretia otcovstva.

4. Súd vo veci vykonal dokazovanie: výsluchom navrhovateľa- otca, matky dieťaťa a oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to najmä: návrhom, splnomocnením, potvrdením mesta Prievidza zo dňa 28.11.2017, uznesením OS Prievidza zo dňa 09.02.2004 č. k. 16C/26/2003-22, rozsudkom OS Prievidza zo dňa 09.02.2004 č. k. 16C/26/2003-23, rodný list maloletej B. G., nar. XX.XX.XXXX, vyjadrením otca k návrhu v konaní OS Prievidza sp. zn. 16C/26/2003, zápisnica zo dňa 09.02.2004 v konaní OS Prievidza sp. zn. 16C/26/2003, výzvou zo dňa 10.01.2018, vyjadrením právneho zástupcu otca zo dňa 17.01.2018, uznesením OS Prievidza zo dňa 20.02.2018 č. k. 13Pc/21/2018-31, plnomocenstvo a spisom OS Prievidza sp. zn. 16C/26/2003 a ostatným obsahom súdneho spisu, na základe čoho zistil tento skutkový a právny stav:

5. Z pripojeného spisu OS Prievidza sp. zn. 16C/26/2003 mal súd preukázané, že uznesením OS Prievidza zo dňa 09.02.2004 č. k. 16C/26/2003-22 bolo konanie v časti o určenie otcovstva k maloletej B. G., nar. XX.XX.XXXX zastavené, nakoľko navrhovateľ a matka maloletej B. súhlasne vyhlásili pred súdom, že otcom maloletej Lenky je navrhovateľ, čo potvrdili svojimi podpismi do súdnej zápisnice. Rozsudkom OS Prievidza zo dňa 09.02.2004 č. k. 16C/26/2003-23 bola schválená rodičovská dohoda, na základe ktorej bola maloletá B. G., nar. XX.XX.XXXX ponechaná aj naďalej v osobnej starostlivosti matky a otec sa zaviazal prispievať na výživu maloletej B. sumou 4400,- Sk (146,05 eura) mesačne s účinnosťou od 01.01.2003 a v sume 5200,- Sk (172,61 eura) mesačne s účinnosťou od 01.02.2004. Nedoplatok na výživnom v sume 57200,- Sk (1898,69 eura) a náklady na výbavičku v sume 10000,- Sk (331,94 eura) sa otec zaviazal splatiť v splátkach po 2800,- Sk (92,94 eura) mesačne. Zo zápisnice z pojednávania dňa 09.02.2004 vyplýva, že navrhovateľ súhlasne vyhlásil pred súdom, že je otcom maloletej Lenky po tom, čo matka maloletej pred súdom čestne prehlásila, že navrhovateľ je otcom maloletej.

6. Z rodného listu maloletej B. G., nar. XX.XX.XXXX (č. l. 12) mal súd za preukázané, že ako otec maloletej je zapísaný navrhovateľ P. O., nar. XX.XX.XXXX.

7. Navrhovateľ pri svojom výsluchu uviedol, že má právo podať návrh na zapretie otcovstva. Potvrdil, že sú mu známe závery DNA analýzy vykonanej dňa 29.05.2015, ktorú však nečítal. Po nahliadnutí do predmetnej analýzy DNA otec na pojednávaní uviedol, že v závere analýzy DNA je konštatované, že jeho matka je v príbuzenskom pomere k maloletej B. G. na 99,99%, nakoľko sa zhoduje 12 z 12 chromozómov. Navrhovateľ závery predmetnej analýzy DNA spochybnil, nakoľko ich konzultoval s 5 osobami, ktoré robia testy DNA a tie spochybnili, že by niekedy bol príbuzenský pomer medzi starou matkou a maloletým dieťaťom na 99,99%. Uviedol tiež, že má len jednu sestru.

8. Matka pri svojom výsluchu zotrvala na tom, že navrhovateľ je otcom maloletej.

9. Právny zástupca navrhovateľa a navrhovateľ navrhovali v ďalšom konaní vykonať znalecké dokazovanie znalcom z odboru genetiky za účelom potvrdenia alebo vylúčenia otcovstva navrhovateľa k maloletému dieťaťu.

10. Podľa § 93 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v platnom znení, muž, ktorého otcovstvo bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov, môže otcovstvo pred súdom zaprieť do troch rokov odo dňa jeho

určenia, len ak je vylúčené, že by mohol byť otcom dieťaťa; táto lehota sa neskončí po uplynutím troch rokov od narodenia dieťaťa.

11. V súvislosti s ustanovením § 93 ods. 1 Zákona o rodine, v zmysle ktorého môže muž, ktorého otcovstvo bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov pred súdom zaprieť iba do troch rokov odo dňa jeho určenia, je potrebné uviesť, že tvrdenia zástupcu navrhovateľa o tom, že ustanovenie § 86 ods. 1 Zákona o rodine, v zmysle ktorého mohol manžel zaprieť otcovstvo k dieťaťu do troch rokov od narodenia dieťaťa, bolo s účinnosťou od 1.1.2016 nahradené novým znením, podľa ktorého môže manžel zaprieť otcovstvo k dieťaťu do troch rokov odkedy sa dozvedel skutočnosti odôvodňujúce, že nie je otcom dieťaťa, sú pravdivé. K uvedenej zmene došlo po tom, čo Ústavný súd SR vydal nález PL.US 1/2010-57, ktorým vyslovil nesúlad § 86 ods. 1 Zákona o rodine v súlade s článkom 6 ods. 1 a článkom 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

12. V tej súvislosti je ďalej potrebné uviesť, že muž, ktorému svedčí druhá zákonná domnienka otcovstva, teda otcovstvo určené súhlasným vyhlásením rodičov v zmysle § 91 ods. 1 Zákona o rodine, nenadobúda otcovstvo ex lege, ako je to v prípade manžela, ale v prípade súhlasného vyhlásenia rodičovstva a otcovstva sa uskutočňuje v prevažných prípadoch dobromyseľne s vedomím, že muž je biologickým otcom dieťaťa. V tej súvislosti je taktiež potrebné uviesť, že Ústavný súd SR vo vyššie citovanom náleze konštatoval, že Európsky súd pre ľudské práva pri aplikácii článku 8 Dohovoru posudzuje odlišne prípady vedomého založenia vzťahu otca a dieťaťa alebo nepopretia otcovstva právnym otcom v zákonom ustanovenej zapieracej lehote napriek vedomosti právneho otca, že nie je biologickým otcom dieťaťa, resp. existencie pochybnosti týkajúcej sa jeho otcovstva k dieťaťu, a prípady, keď právny otec svoje otcovstvo popiera po uplynutí zapieracej lehoty, počas plynutia ktorej však nemal vedomosť o tom, že nie je biologickým otcom dieťaťa. Podstatnou resp. relevantnou aplikáciou uvedeného článku dohovoru je v takýchto prípadoch skutočnosť, kedy sa právny otec dozvie o nesúlade biologického a právneho otcovstva, resp. o skutočnostiach spochybňujúcich jeho otcovstvo. Až týmto momentom totiž právny otec, ktorého otcovstvo bolo založené zákonnou domnienkou otcovstva, získava možnosť vedome svojím rozhodnutím ďalej pokračovať v už založenom právnom vzťahu s dieťaťom a niesť z neho vyplývajúcu zodpovednosť za jeho výchovu a výživu alebo využiť právne prostriedky na odstránenie nesúladu medzi právnym a biologickým otcovstvom. V tej súvislosti je taktiež potrebné uviesť, že Ústavný súd SR už vo svojom rozhodnutí - uznesení PL-ÚS 22/2014-38 posudzoval súlad § 93 ods. 1 Zákona o rodine s článkom 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, pričom týmto rozhodnutím návrh Okresného súdu Košice 1 zamietol. Návrh bol zamietnutý z dôvodu, že pri hlasovaní pléna nebola dosiahnutá nadpolovičná väčšina hlasov všetkých sudcov.

13. Podľa názoru súdu v danej veci z výsledkov vykonaného dokazovania nesporne vyplýva, že k súhlasnému určeniu otcovstva k maloletej B. G. na základe súhlasného vyhlásenia oboch rodičov, teda i navrhovateľa, došlo dňa 09.02.2004, pričom zákonná trojročná lehota v zmysle § 93 ods. 1 Zákona o rodine potom uplynula dňom 09.02.2007. Keďže návrh bol podaný na Okresný súd Prievidza dňa 14.12.2017, bol podaný po márnom uplynutí 3 ročnej prekluzívnej lehoty podľa § 93 ods. 1 Zákona o rodine, a preto súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol a z hľadiska hospodárnosti konania zamietol aj návrh navrhovateľa na nariadenie znaleckého dokazovanie znalcom z odboru genetika za účelom zistenia, či je vylúčené, že navrhovateľ je biologickým otcom maloletého dieťaťa s prihliadnutím na nedodržanie zákonom stanovenej lehoty na zapretie otcovstva.

14. Záverom súd dodáva a poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 24.04.2018 č. k. 27CoP/17/2018, ktorým odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v obdobnej veci, ktorým súd prvej inštancie zamietol návrh otca na zapretie otcovstva, ktorý bol podaný po márnom uplynutí 3 ročnej prekluzívnej lehoty na zapretie otcovstva podľa § 93 ods. 1 zákona o rodine. Odvolací súd poukázal na skutočnosť, že Ústavný súd SR o návrhu na vyslovenie nesúladu § 93 ods. 1 zákona o rodine s čl. 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (otázku počiatku plynutia zapieracej lehoty) už rozhodoval a uznesením sp. zn. PL ÚS 22/2014 zo dňa 20.05.2015 ho zamietol. Konštatoval, že všeobecný súd by opätovným návrhom inicioval zbytočné konanie o veci s povahou res iudicata, a preto súdu nemohla vzniknúť povinnosť prerušiť konanie a podať návrh na ústavný súd. Právnym názorom Ústavného súdu SR obsiahnutým v rozhodnutí je všeobecný súd viazaný, preto v danej veci museli súdy aplikovať platnú a účinnú úpravu § 93 ods. 1 zákona o rodine, ktorej nesúlad s medzinárodným právom nebol kompetentným orgánom vyslovený.

15. O náhrade trov účastníkov v predmetnej veci rozhodol súd v zmysle § 53 tak, že matke priznal nárok na náhradu trov konania voči navrhovateľovi v rozsahu 100%, nakoľko dospel k záveru že od navrhovateľa možno spravodlivo požadovať, aby matke, ktorá bola v celom rozsahu úspešná, nahradil trovy konania o zapretie otcovstva. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že navrhovateľovi bolo zrejmé, že podáva návrh na zapretie otcovstva po uplynutí 3 ročnej prekluzívnej lehoty, bol na to súdom upozornený výzvou zo dňa 10.01.2018 a aj napriek tomu na návrhu zotrval. Z uvedených dôvodov súd matke na návrh priznal nárok na náhradu trov konania voči navrhovateľovi v rozsahu 100%.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v dvoch vyhotoveniach, prostredníctvom Okresného súdu Prievidza na Krajský súd v Trenčíne. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 127 ods. 1 CSP, ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. Podľa § 127 ods. 2 CSP, ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Exekučný poriadok). Ak ide o rozhodnutie vo veciach maloletých detí (rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloleté dieťa, styk s maloletým dieťaťom alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému dieťaťu), môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia podľa § 370 a nasl. CMP.