Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_12C-64-2017.pdf
PDF · 109.93 KB
Case nature
Area
Subarea
12C/64/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Vierou Sládečkovou v právnej žalobcu : Ministerstvo financií SR, so sídlom Štefanovičova 5, Bratislava, IČO: 00151742 proti žalovanému: PEREX, a.s., so sídlom Trnavská cesta 39/A, Bratislava, IČO: 00685313, zast.: LEGAL PROFESSIONALS, s.r.o., so sídlom Sartorisova 12, Bratislava, IČO: 36857998, o uloženie povinnosti zverejniť opravu nepravdivých tvrdení, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu zamieta.
II. Súd priznáva žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, ktoré je žalobca povinný zaplatiť žalovanému k rukám jeho právneho zástupcu, do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia súdneho úradníka o výške trov konania.
odôvodnenie:
1/ Žalobca sa žalobou doručenou tun. súdu dňa 07.04.2017 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného k povinnosti uverejniť opravu nepravdivých tvrdení v denníku PRAVDA podľa § 10 ods. 2 tlačového zákona v najbližšom vydaní pripravovanom po právoplatnosti tohto rozsudku na rovnocennom mieste a rovnakým písmom v nasledovnom znení:
1.Vo vydaní denníka Pravda z piatka 24. februára 2017 bolo na strane číslo 10 v článku s názvom „Politika škodí diaľnici v Prešove" v texte článku uvedené nepravdivé skutkové tvrdenie : „Jednou z možností, ktorú načrtol minister financií K. H., je nestavať západný obchvat prostredníctvom diaľnice D1, ale namiesto toho predlžiť a rozšíriť cestu prvej triedy 1/68 priamo cez mesto." OPRAVA: Jednou z možností, ktorú načrtol minister financií K. H., je okrem západného obchvatu prostredníctvom diaľnice D1 postaviť aj cestu prvej triedy 1168 priamo cez mesto."
II. „Vo vydaní denníka Pravda z utorka 28. februára 2017 bolo na strane číslo 1 v článku s názvom ,,Lži pri obchvate Prešova" v texte článku uvedené nepravdivé skutkové tvrdenie: „Ukazuje sa však, že analýza bola zmanipulovaná." OPRAVA : Ukazuje sa, že analýza nebola zmanipulovaná. Vo vydaní denníka Pravda z utorka 28. februára 2017 bolo na strane číslo 1 v článku s názvom ,,Lži pri obchvate Prešova" v texte článku uvedené nepravdivé skutkové tvrdenie: „Východnou trasou sa však stavať nedá, keďže sú tam soľné bane a územný plán tam aj preto s diaľnicou nepočíta." OPRAVA: Východnou trasou sa stavať dá. Soľné bane podľa technickej štúdie NOS nie sú prekážkou a rýchlostná cesta je v aj v územnom pláne VÚC a mesta. Vo vydaní denníka Pravda z utorka 28. februára 2017 bolo na strane číslo 12 v článku s názvom „Lži pri obchvate Prešova" v texte článku uvedené nepravdivé skutkové tvrdenie: „V ideálnom svete by podľa útvaru mal štát pristúpiť k výstavbe juhozápadného obchvatu na diaľnici D1 v polovičnom profile. Naň
by sa rýchlostná cesta R4 nenapájala zo severnej časti, ale obchádzala by Prešov z východu taktiež v polovičnom profile. Vnútromestskú sieť má doplniť štvorprúdová cesta prvej triedy 1/68. V tomto prípade by vraj štát ušetril 450 miliónov eur v porovnaní so súčasnými plánmi. Realizácia takéhoto variantu je však v skutočnosti nemožná." OPRAVA: V ideálnom svete by podľa útvaru mal štát pristúpiť k výstavbe juhozápadného obchvatu na diaľnici 01 v polovičnom profile. Naň by sa rýchlostná cesta R4 nenapájala zo severnej časti, ale obchádzala by Prešov z východu taktiež v polovičnom profile. Vnútromestskú sieť má doplniť štvorprúdová cesta prvej triedy 1/68. V tomto prípade by štát s výrazne vyššími prínosmi mohol ušetriť okolo 300 miliónov eur v porovnaní so súčasnými plánmi."
III. „Vo vydaní denníka Pravda z piatka 3. marca 2017 bolo na strane číslo 10 v článku s názvom „Prešovská blamáž: Na cestách jamy, obchvat má pozemky, no čaká" v texte článku uvedené nepravdivé skutkové tvrdenie: „Niektorí analytici poukazujú na úsporu v prípade, že rýchlostná cesta by obchádzala krajské mesto z východu a vznikla by v polovičnom profile. V skutočnosti je takáto úspora nereálna." OPRAVA : Niektorí analytici poukazujú na úsporu v prípade, že rýchlostná cesta by obchádzala krajské mesto z východu a vznikla by v polovičnom profile. V skutočnosti je takáto úspora reálna. Vo vydaní denníka Pravda z piatka 3. marca 2017 bolo na strane číslo 10 v článku s názvom ,,Prešovská blamáž: Na cestách jamy, obchvat má pozemky, no čaká" v texte článku uvedené nepravdivé skutkové tvrdenie: „Štát však váha, ktorým smerom má vybudovať obchvat na rýchlostnej ceste R4, aj napriek tomu, že pre severnú trasu Národná diaľničná spoločnosť (NDS} už má vykúpené takmer všetky pozemky.
OPRAVA : Východné trasovanie rýchlostnej cesty R4 je reálne, aj napriek existencie soľných baní v jeho blízkosti.
:OPRAVA:OPop Vo vydaní denníka Pravda z piatka 3. marca 2017 bolo na strane číslo 10 v článku s názvom „Prešovská blamáž: Na cestách jamy, obchvat má pozemky, no čaká" v texte článku uvedené nepravdivé skutkové tvrdenie: „Analýza bola zmanipulovaná, keďže nezohľadnila soľné bane, nezohľadnila, že cenu za R4 môže znížiť tender záujemcov a nepočíta s aktualizovaným dopravným modelom, ktorý aktuálne pripravuje Výskumný ústav dopravný v Žiline."
OPRAVA : Analýza zohľadnila všetky dostupné údaje, existenciu soľných baní a vychádza z predpokladanej hodnoty zákazky.
2/ Žalobu odôvodnil tým, že v zmysle § 10 ods. 2 a 3 tlačového zákona sa domáha uloženia povinnosti žalovanému zverejniť opravu nepravdivých tvrdení zverejnených v denníku PRAVDA. Žalobca požiadal žalovaného listami zo dňa 08.03.2017 o uverejnenie opravy nepravdivých skutkových tvrdení. V podaných žiadostiach boli odcitované nepravdivé tvrdenia a súčasne bolo oznámené, aké malo byť správne znenie uvedeného tvrdenia. V žiadostiach žalobca nedopatrením neuviedol, kedy je vydavateľ povinný opravu uverejniť. Žiadosťami zo dňa 22.03.2017 požiadal o uverejnenie opravy nepravdivých skutkových tvrdení, ktoré uviedol v žiadostiach zo dňa 08.03.2017. Písomné žiadosti zo dňa 08.03.2017 o uverejnenie opravy nepravdivých skutkových tvrdení boli doručené žalovanému dňa 08.03.2017 a žiadosť zo dňa 22.03.2017 bola doručená dňa 22.03.2017. Žiadosti žalobcu zo dňa 08.03.2017, ako aj žiadosti zo dňa 22.03.2017, v ktorých žalobca upresnil kedy má žalovaný opravu uverejniť boli doručené žalovanému v zákonom stanovenej 30 dňovej lehote odo dňa vydania periodickej tlače. Žalovaný v rozpore s § 7 ods. 4 a 5 tlačového zákona v stanovenej lehote opravu neuverejnil. Vo vydaní denníka Pravda z piatka 24. februára 2017 bolo na str. č. 10 v článku s názvom „Politika škodí diaľnici v Prešove" v texte článku uvedené nepravdivé skutkové tvrdenie: „Jednou z možností, ktorú načrtol minister financií K. H., je nestavať západný obchvat prostredníctvom diaľnice 01, ale namiesto toho predĺžiť a rozšíriť cestu prvej triedy 1/68 priamo cez mesto." Pravdivé skutkové tvrdenie je nasledovné: Jednou z možností, ktorú načrtol minister financií K. H., je okrem západného obchvatu prostredníctvom diaľnice 01 postaviť aj cestu prvej triedy 1168 priamo cez mesto. Vo vydaní denníka Pravda z utorka 28. februára 2017 bolo na str. č. 1 v článku s názvom ,,Lži pri obchvate Prešova" v texte článku uvedené nepravdivé skutkové tvrdenie: „Ukazuje sa však, že analýza bola zmanipulovaná." Pravdivé skutkové tvrdenie je nasledovné: Ukazuje sa, že analýza nebola zmanipulovaná. Článok zdôvodňuje zmanipulovanie analýzy existenciou soľných baní, kvôli ktorým sa východná trasa nedá stavať a územným plánom, v ktorom sa východná trasa rýchlostnej cesty nenachádza. Obe tvrdenia sú nepravdivé. Vo vydaní denníka Pravda z utorka
28. februára 2017 bolo na str. č. 1 v článku s názvom ,,Lži pri obchvate Prešova" v texte článku uvedené nepravdivé skutkové tvrdenie: „Východnou trasou sa však stavať nedá, keďže sú tam soľné bane a územný plán tam aj preto s diaľnicou nepočíta." Pravdivé skutkové tvrdenie je nasledovné: Východnou trasou sa stavať dá Soľné bane podľa technickej štúdie NDS nie sú prekážkou a rýchlostná cesta je aj v územnom pláne VÚC a mesta. Vo vydaní denníka Pravda z utorka 28. februára 2017 bolo na str.č.12 v článku s názvom „Lži pri obchvate Prešova" v texte článku uvedené nepravdivé skutkové tvrdenie: „v ideálnom svete by podľa útvaru mal štát pristúpiť k výstavbe juhozápadného obchvatu na diaľnici 01 v polovičnom profile. Naň by sa rýchlostná cesta R4 nenapájala zo severnej časti, ale obchádzala by Prešov z východu taktiež v polovičnom profile. Vnútromestskú sieť má doplniť štvorprúdová cesta prvej triedy 1/68. V tomto prípade by vraj štát ušetril 450 miliónov eur v porovnaní so súčasnými plánmi. Realizácia takéhoto variantu je však v skutočnosti nemožná." Pravdivé skutkové tvrdenie je nasledovné: V ideálnom svete by podľa útvaru mal štát pristúpiť k výstavbe juhozápadného obchvatu na diaľnici 01 v polovičnom profile. Naň by sa rýchlostná cesta R4 nenapájala zo severnej časti, ale obchádzala by Prešov z východu taktiež v polovičnom profile. Vnútromestskú sieť má doplniť štvorprúdová cesta prvej triedy 1/68. V tomto prípade by štát s výrazne vyššími prínosmi mohol ušetriť okolo 300 miliónov eur v porovnaní so súčasnými plánmi. Vo vydaní denníka Pravda z piatka 3. marca 2017 bolo na str. č.10 v článku s názvom „Prešovská blamáž: Na cestách jamy, obchvat má pozemky, no čaká" v texte článku uvedené nepravdivé skutkové tvrdenie: „Niektorí analytici poukazujú na úsporu v prípade, že rýchlostná cesta by obchádzala krajské mesto z východu a vznikla by v polovičnom profile. V skutočnosti je takáto úspora nereálna." Pravdivé skutkové tvrdenie je nasledovné. Niektorí analytici poukazujú na úsporu v prípade, že rýchlostná cesta by obchádzala krajské mesto z východu a vznikla by v polovičnom profile. V skutočnosti je takáto úspora reálna. Článok zdôvodňuje nereálnosť úspory existenciou soľných bani, kvôli ktorým sa východná trasa nedá stavať a územným plánom, v ktorom sa východná trasa rýchlostnej cesty nenachádza. Obe tvrdenia sú nepravdivé. Vo vydaní denníka Pravda z piatka 3. marca 2017 bolo na str. č. 10 v článku s názvom „Prešovská blamáž: Na cestách jamy, obchvat má pozemky, no čaká" v texte článku uvedené nepravdivé skutkové tvrdenie: „Východné trasovanie rýchlostnej cesty R4 je nereálne napríklad z dôvodu, že sa tam nachádzajú soľné bane." Pravdivé skutkové tvrdenie je nasledovné: Východné trasovanie rýchlostnej cesty R4 je reálne, aj napriek existencii soľných baní v jeho blízkosti. Uvedené je nepravdivé skutkové tvrdenie, nakoľko článok uvádza, že vychádza z analýzy MF SR, ktorá nič také netvrdí. Článok zdôvodňuje nereálnosť trasovania existenciou soľných bani, kvôli ktorým sa východná trasa nedá stavať a územným plánom, v ktorom sa východná trasa rýchlostnej cesty nenachádza. Obe tvrdenia sú nepravdivé. Vo vydaní denníka Pravda z piatka 3. marca 2017 bolo na str. č. 10 v článku s názvom „Prešovská blamáž: Na cestách jamy , obchvat má pozemky, no čaká" v texte článku uvedené nepravdivé skutkové tvrdenie: „Analýza bola zmanipulovaná, keďže nezohľadnila soľné bane, nezohľadnila, že cenu za R4 môže znížiť tender záujemcov a nepočíta s aktualizovaným dopravným modelom, ktorý aktuálne pripravuje Výskumný ústav dopravný v Žiline." Pravdivé skutkové tvrdenie je nasledovné: Analýza zohľadnila dostupné údaje, existenciu soľných baní a vychádza z predpokladanej hodnoty zákazky. Žalovaný uviedol nepravdivé informácie, čím zavádza čitateľov a poškodzuje dobré meno ústredného orgánu štátnej správy. V článku sú uvedené nepravdivé tvrdenia, na ktoré Ministerstvo financií SR nemalo možnosť reagovať a vykonať nápravu, preto podalo žalobu.
3/ Žalovaný sa k žalobe písomne vyjadril tak, že žalobu žiada zamietnuť z dôvodu, že žiadosť MF SR o uloženie povinnosti zverejniť opravu bola podpísaná F.. Z. Q., riaditeľom kancelárie ministra a nie ministrom financií, ktorý jediný je oprávnený konať v mene žalovaného, a to bez pripojeného splnomocnenia či poverenia, teda osobou neoprávnenou v mene štátneho orgánu konať, ďalej z dôvodu, že žalobou sú napádané informácie sa v žiadnej časti netýkali osoby F.. Z. Q., ani MF SR, ako právnickej osoby.
4/ Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, oboznámil sa so spornými článkami, žiadosťami o opravu zo dňa 08.03.2017 a 22.03.2017, Štatútom, Organizačným a Podpisovým poriadkom žalobcu, ako aj ostatným obsahom spisu a zistil nasledovný skutkový stav:
5/ Medzi stranami nebolo sporné, že žalovaným boli uverejnené dňa 24.02.2017, 28.02.2017 a 03.03.2017sporné články, že žalobca žalovaného písomne, žiadosťou zo dňa 08.03.2017 žiadal o uverejnenie opravy nepravdivých skutkových tvrdení, ktorú žalovanému doručil dňa 08.03.2017 a žiadosť zo dňa 22.03.2017, ktorú žalovanému doručil dňa 22.03.2017, ako i to, že obe žiadosti o
uverejnenie opravy neopravdivých skutkových tvrdení boli za žalobcu podpísané osobou, a to riaditeľom kancelárie ministra financií SR, F.. Z. Q. a že žalovaný v zákonom stanovenej lehote opravy neuverejnil.
6/ Spornou vo veci bola predovšetkým už skutočnosť, či vyššie cit. písomné žiadosti zo dňa 08.03.2017 a 22.03.2017 o uverejnenie opravy nepravdivých skutkových tvrdení boli za žalobcu podpísané k tomu kompetentnou osobou a či preto tieto spĺňali formálnoprávne náležitosti na uverejnenie opravy nepravdivých tvrdení. 7/ Zástupkyňa žalobcu pred súdom argumentovala tým, že žalovaný nerieši podstatu veci, ale má záujem chytať sa „úplných drobností“ a zvrátiť súdny spor z dôvodu procesných pochybení. Argumenty žalovaného sú nepodložené, oni preukázali opodstatnenosť a správnosť žiadostí o opravu predložením dôkazov a to Organizačným a Podpisovým poriadkom, z ktorých je zrejmé, že F.. Z. Q., ako riaditeľ kancelárie ministra, bol oprávnený žiadosti na uverejnenie opravy podpisovať. Kancelária ministra je osobitný útvar, do ktorého kompetencie patrí tlačový odbor a z Podpisového poriadku žalobcu vyplýva, že riaditeľ tohto odboru je oprávnený podpisovať písomnosti patriace do tohto špecializovaného odboru a to s poukazom na čl. 7 ods. 1, písm. a) Podpisového poriadku. Považovala za postačujúce, že v danom prípade minister, ako štatutár, podpísal žalobu. 8/ Právny zástupca žalovaného pred súdom uviedol, že žalobu považuje v celom rozsahu za nedôvodnú. V prvom rade potreboval za podstatné ustáliť, či žalobca riadne splnil predpoklady pre uplatnenie nároku na uverejnenie tlačovej opravy v zmysle § 7 zák. č.167/2008 Z.z. tlačového zákona a až následne je možné sa zaoberať vecou samou v zmysle § 10 tlačového zákona, ktorou je pravdivosť alebo nepravdivosť uverejnených informácií. Trval na tom, že podaná žiadosť o tlačovú opravu bola uplatnená osobou, ktorá nebola a nie je oprávnená konať v mene žalobcu, v súvislosti s uplatnením práva na uverejnenie tlačovej opravy. Vedúci kancelárie ministra nebol a nie je oprávnený konať v mene žalobcu pri uplatňovaní práva na uverejnenie tlačovej opravy a zároveň žalovanému, ani súdu, nebolo predložené žiadne splnomocnenie alebo poverenie, na základe ktorého by tento mohol konať v mene žalovaného. Ani zákon č. 575/2001 Z.z. o organizácii činnosti vlády a o organizácii ústrednej štátnej správy, ani Organizačný, či Podpisový poriadok žalobcu neoprávňuje vedúceho kancelárie ministra konať za žalobcu v prípade uplatnenia práva na tlačovú opravu. Za štátne orgány môžu konať osoby len v medziach a na základe zákona a žiadny štátny úradník si nemôže uzurpovať viacej oprávnení, aké mu vyplývajú z právnych predpisov. Žalobca sám nebol schopný identifikovať konkrétny právny predpis, z ktorého by vyplývalo, že vedúci kancelária ministra je oprávnený konať pri uplatňovaní práva na tlačovú opravu. Tvorbu mediálnej politiky MF SR, ani monitorovanie periodickej tlače a elektronických médií, nemožno považovať ani stotožňovať s právom na uplatnenie tlačovej opravy. To, akým spôsobom sú vnútorne nastavené procesy žalobcu pri podpisovaní písomností smerujúcich do externého prostredia je v tejto súvislosti irelevantné, nakoľko z platnej právnej úpravy vyplýva, že v mene MF SR môže konať len minister alebo štátny tajomník, v neprítomnosti ministra. Iné osoby tak môžu konať len na základe poverenia alebo splnomocnenia. V predmetnej veci nejde o podpisovanie korešpondencie, nejde o nejaký „list“, ale ide o uplatnenie práva v mene MF SR, čo je veľký rozdiel a toto nemožno zamieňať. Organizačný a podpisový poriadok MF SR je interný akt MF SR a v prípade, ak niečo neupravuje, nastupujú ust. zák. č. 575/2001 Z. z. V danom prípade organizačný ani podpisový poriadok žalobcu uplatnenie práva o tlačovú opravu nerieši a preto neumožňuje žiadnemu zamestnancovi alebo podriadenému ministra konať a uplatňovať právo v mene MF SR. Tiež považuje za potrebné uviesť, že v zmysle tlačovej opravy je možné opravovať len skutkové tvrdenia a nie hodnotiace úsudky a ako vyplýva zo žaloby, sú žalobou napadnuté aj hodnotiace úsudky, čo podľa znenia tlačového zákona nie je možné. Z týchto dôvodov má za to, že žiadosti o opravu neboli podané oprávnenou osobou a preto nemohla byť podaná ani žaloba podľa §10 tlačového zákona a žalobca sa nemôže domáhať tlačovej opravy. 9/ Podľa čl. 2ods. 2 Ústavy SR štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.
10/ Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 575/2001 Z.z. o organizácii činností vlády a o organizácii ústrednej štátnej správy ministerstvo riadi a za jeho činnosť zodpovedá minister.
11/ Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 575/2001 Z.z. ministra v čase jeho neprítomnosti zatupuje v rozsahu jeho práv a povinností štátny tajomník. Minister môže poveriť aj v iných prípadoch štátneho tajomníka, aby ho zastupoval v rozsahu jeho práv a povinností. Štátny tajomník má pri zastupovaní ministra na rokovaní vlády poradný hlas.
12/ V zmysle čl. 1 a 4, 5 Štatútu MF SR je ministerstvo právnická osoba, v právnych vzťahoch vystupuje vo svojom mene. Ministerstvo riadi a za jeho činnosť zodpovedá minister financií SR, v čase jeho neprítomnosti zastupuje v rozsahu jeho práv a povinností štátny tajomník.
13/ Podľa § 5 ods. 1 Zák. č. 167/2008 Z.z. o periodickej tlači a agentúrnom spravodajstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (Tlačový zákon) ak tento zákon neustanovuje inak, za obsah periodickej tlače zodpovedá vydavateľ periodickej tlače a za obsah agentúrneho spravodajstva zodpovedá tlačová agentúra.
14/ Podľa § 7 ods. 1,2,3,4,6 Tlačového zákona : (1) Ak periodická tlač alebo agentúrne spravodajstvo obsahuje nepravdivé skutkové tvrdenie Vydavateľ periodickej tlače a tlačová agentúra sú povinní opravu uverejniť bezodplatne. (2) Žiadosť o uverejnenie opravy sa musí doručiť vydavateľovi periodickej tlače alebo tlačovej agentúre do 30 dní odo dňa vydania periodickej tlače alebo zverejnenia agentúrneho spravodajstva, ktoré obsahuje nepravdivé skutkové tvrdenie, inak právo na opravu zaniká. (3) Žiadosť o uverejnenie opravy musí mať písomnú formu a musí byť žiadateľom podpísaná. Súčasťou žiadosti o uverejnenie opravy musí byť písomný návrh znenia opravy, ktorý musí obsahovať názov a deň vydania periodickej tlače alebo deň zverejnenia agentúrneho spravodajstva, ktoré obsahovalo nepravdivé skutkové tvrdenie, popis nepravdivého skutkového tvrdenia s uvedením, kde v periodickej tlači alebo v agentúrnom spravodajstve sa nachádzalo, konštatovanie, že skutkové tvrdenie je nepravdivé a uvedenie pravdivého skutkového tvrdenia. o osobe, na základe ktorého možno osobu presne určiť, má táto osoba právo žiadať o uverejnenie opravy nepravdivého skutkového tvrdenia. (4) Vydavateľ periodickej tlače je povinný opravu uverejniť do ôsmich dní odo dňa doručenia žiadosti o uverejnenie opravy alebo v najbližšom vydaní periodickej tlače pripravovanom po doručení žiadosti o uverejnenie opravy. Tlačová agentúra je povinná opravu uverejniť do ôsmich dní odo dňa doručenia žiadosti o uverejnenie opravy. (6) Vydavateľ periodickej tlače a tlačová agentúra nie sú povinní uverejniť opravu, ak a) žiadosť o uverejnenie opravy nemá náležitosti podľa odseku 3.
15/ Podľa § 10 ods. 2 Tlačového zákona ak vydavateľ periodickej tlače alebo tlačová agentúra neuverejnia opravu, odpoveď alebo dodatočné oznámenie vôbec alebo ak nedodržia niektorú z podmienok na ich uverejnenie, rozhodne o povinnosti uverejniť opravu, odpoveď alebo dodatočné oznámenie na návrh osoby, ktorá ich uverejnenie vydavateľa periodickej tlače alebo tlačovú agentúru požiadala, súd. 16/ Podľa § 10 ods. 3 Tlačového zákona návrh sa musí podať na súd do 30 dní po uplynutí lehoty na uverejnenie opravy, odpovede alebo dodatočného oznámenia, inak právo domáhať sa na súde uverejnenia opravy, odpovede alebo dodatočného oznámenia zaniká.
17/ Podľa § 7 ods. 2 Tlačového zákona návrh sa musí podať na súd do 30 dní po uplynutí lehoty na uverejnenie opravy, odpovede alebo dodatočného oznámenia, inak právo domáhať sa na súde uverejnenia opravy, odpovede alebo dodatočného oznámenia zaniká.
18/ Vychádzajúc z jednotlivých odsekov § 7 tohto zákona, ktoré upravujú postup pri uplatňovaní práva na uverejnenie opravy jednak u vydavateľa a taktiež na súde, má súd za to, že v zmysle týchto zákonných ustanovení je daná určitá postupnosť krokov : 1. vydané články obsahujúce určité nepravdivé skutkové tvrdenia o osobe, na základe ktorých možno osobu presne určiť, má táto osoba právo žiadať o uverejnenie opravy nepravdivého skutkového tvrdenia. (§ 7 ods. 1), 2. prekluzívna lehota 30 dní na podanie písomnej žiadosti o uverejnenie opravy ( § 7 ods. 2 ), ktorá musí spĺňať zákonom dané náležitosti podľa ods. 3 § 7 tohto zákona, 3. lehota 8 dni od doručenia žiadosti na povinnosť uverejniť opravu vydavateľom, 4. prekluzívna lehota 30 dní po uplynutí lehoty na uverejnenie opravy na podanie návrhu o uloženie povinnosti uverejniť opravu na súd ( § 10 ods. 2,3 ).
19/ Z uvedenej postupnosti krokov jednoznačne vyplýva, že v rámci sporu bolo úlohou súdu po podaní žaloby v zmysle § 10 ods. 2,3 hodnotiť obsah žiadosti, t.j. obsah navrhovaných opráv a po posúdení obsahu textu povinnosť vydavateľovi uložiť alebo neuložiť povinnosť na opravu.
20/ Z uvedeného je zrejmé, že zákon taxatívne vymedzuje formálnoprávne náležitosti samotnej žiadosti o opravu, jedine ktorých naplnením dochádza k perfektnosti právneho úkonu - žiadosti o opravu - a až
pri konštatácii bezdôvodného nereagovania vydavateľa na takúto právne perfektnú žiadosť o opravu nastupuje stránka hmotnoprávna - posudzovanie obsahu navrhnutej opravy, pravdivosti skutkových tvrdení uvedených v článku, resp. či išlo len o hodnotiace úsudky, primeranosť opravy čo do rozsahu textu, súvislosti textu opravy s napádanými článkami, atď.
21/ Jednou z taxatívne vymedzených formálnoprávnych náležitosti žiadosti o opravu je podpis, a to podpis žiadateľa. Nahradenie podpisu žiadateľa podpisom iného právneho subjektu, ktorého kompetentnosť by vyplývala z akýchkoľvek všeobecne záväzných, či interných noriem, zákon nepripúšťa. Korešponduje to s účelom zákona v tom, že z dôvodu nemožnosti vydavateľa zásahu do textu opravy, následne nemožnosti zásahu súdu do textu opravy po podaní žaloby o uloženie povinnosti zverejniť opravu, samotný text navrhovanej opravy je natoľko dôležitý, že osobne žiadateľ opravy svojím podpisom vyjadruje súhlas so znením opravy, keďže toto presné znenie bude objektom posudzovania vydavateľa a následne i súdu, pričom pri nevhodne zvolenom a formulovanom texte prichádza podľa práva prípustný následok právo vydavateľa opravu neuverejniť, následne po podaní žaloby na súd jej neúspešnosť, pretože tlačový zákon taxatívne vymedzuje vo svojich kogentných ustanoveniach ako podmienku úspešnosti text navrhovanej opravy. Právna argumentácia zástupkyne žalobcu o kompetencii F.. Z. Q., na podpisovanie predmetných žiadostí z titulu jeho pozície riaditeľa, za absencie splnomocnenia, či poverenia ministra, ako osoby konajúcej za ministerstvo, neobstojí. Navyše súd upozorňuje na znenie čl. 7, ods. 1 písm. f) Organizačného poriadku MF SR, podľa ktorého písomnosti patriace do právomoci ministra, štátnych tajomníkov alebo generálneho tajomníka podpisuje F.. Z. Q., ako riaditeľ kancelárie ministra, tiež ako riaditeľ tlačového odboru, iba v rozsahu ich poverenia, pričom žalobca súdu žiadne poverenie pre F.. Z. Q. od ministra, štátnych alebo generálneho tajomníka, nepredložil. Súd v zhode s právnym zástupcom žalovaného konštatuje, že nároky v zmysle § 7 a §10 Tlačového zákona sú právami dotknutého právneho subjektu a právo žiadať opravu nemožno teda zahrnúť medzi povinnosti vyplývajúce zo zákonov o vydávaní periodickej tlače. 22/ Ďalšou formálnoprávnou náležitosťou kogentných ustanovení Tlačového zákona je stanovenie prekluzívnej lehoty na uplatnenie nároku na súde v lehote 30 dní od márneho uplatnenia 8 dňovej lehoty od podania žiadosti vydavateľovi.
23/ Z dikcie príslušného ustanovenia vyplýva, že žalobu musí podať žiadateľ, t.j. právny subjekt totožný so subjektom predtým podávajúcim žiadosť o odpoveď vydavateľovi. Zákon opäť nepripúšťa subsumovanie pojmu žiadateľ o právnu normu uvádzanú v rámci argumentácie právnej zástupkyne žalobcu (zák. č. 575/2001 Z.z., interné predpisy žalobcu).
24/ Žiadosti o opravu podal F.. Z. Q. vydavateľovi denníka Pravda a tieto boli žalovanému doručené dňa 08.03.2017 a 22.03.2017.
25/ Žalobca podal žalobu na súd na splnenie povinností žalovaného dňa 07.04.2017.
26/ F.. Z. Q. podal žiadosti o opravu dňa 08.03.2017 a 22.03.2017, návrh na súd o splnenie povinnosti do uplynutia 30 dňovej prekluzívnej lehoty (07.04.2017 a 22.04.2017), nepodal.
27/ Ostatné právne argumenty, ako i výsledky vykonaného dokazovania súd nevyhodnocoval, keďže žalobu zamietol pre nedodržanie formálnoprávnych náležitostí samotných žiadostí o opravu doručených žalovanému ako vydavateľovi predmetného denníka (absencia podpisu žiadateľa) a žiadateľ, t.j. právny subjekt totožný so subjektom žiadajúcim vydavateľa o opravu, návrh na splnenie povinnosti vydavateľa nepodal na súd až do márneho uplynutia prekluzívnej lehoty stanovenej v § 10 ods. 3 Tlačového zákona. Žalobu podal subjekt iný.
28/ S ohľadom na vyššie uvedené súd preto z dôvodu nadbytočnosti a hospodárnosti návrh na výsluch svedka, zamestnanca MF SR, F.. Š. H.Š., ktorý mal vysvetliť v spise založené grafy a analýzy, zamietol.
29/ Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
30/ Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
31/Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
32/ O nároku na náhradu trov konania procesných strán súd rozhodol podľa § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP tak, že žalovanému ako úspešnej procesnej strane priznal voči žalobcovi, ktorý bol v spore neúspešný náhradu trov konania v plnej výške. Súd v zmysle § 262 ods. 2 CSP o výške priznanej náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré môže strana sporu podať v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorému rozhodnutie smeruje (ust. § 355 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 362 C.s.p.). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) podľa ust. § 363 C.s.p.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (ust. § 364 C.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.