Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10C/67/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin sudkyňou JUDr. Máriou Gazdačkovou v právnej veci žalobcu: Železnice Slovenskej republiky, so sídlom Klemensova 8, 813 61, Bratislava, IČO: 31 364 501, proti žalovaným: v rade 1/ W. W., D.. XX.X.XXXX, N. Z.L. XXXXX/X, XXX XX, O. - A., v rade 2/ W. C., D.. X.X.XXXX, N. D. C. XXX/ XX, XXX XX, F., v rade 3/ S. W., D.. XX.X.XXXX, N. Z.Č. XXXX/X, XXX XX, U. O., v konaní o určenie práva správy majetku vo vlastníctve Slovenskej republiky, takto

rozhodol:

I. Určuje sa, že žalobca je správcom majetku štátu vo vlastníctve Slovenskej republiky a to pozemku

- C-KN parc. č. 898/4 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 753 m2, zapísanej na LV č. XXXX pre kat. úz. A..

II. Žalobca má proti žalovanému v rade 1/ právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

III. O výške náhrady trov konania žalobcu rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

IV. Proti žalovanému v rade 2/ a žalovanému v rade 3/ sa žalobcovi náhrada trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 12.11.2021 sa žalobca proti žalovaným v rade 1/ až 3/ domáhal určenia, že je správcom majetku štátu vo vlastníctve Slovenskej republiky a to pozemku - parc. reg. C - KN č. 898/4 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 753 m2 v kat. úz. A. v okrese Martin, ktorá je zapísaná na LV č. XXXX.

2. Žalobca žalobu odôvodnil tou skutočnosťou, že žalovaní v rade 1/ až 3/ sú podľa výpisu z LV č. XXXX v kat. úz. A., okres Martin podielovými spoluvlastníkmi pozemku parcela registra C-KN Č. 898/4 o výmere 753 m2. Pozemok je vedený pod druhom zastavané plochy a nádvoria. Prvý žalovaný má zapísaný spoluvlastnícky podiel 1/2-ica, druhý žalovaný podiel 1-ina a tretí žalovaný podiel 1-ina.

3. Na parcele C-KN Č. 898/4 stojí stavba súpisné číslo XXXX zapísaná ako železničná zastávka na LV č. XXX. Vlastníkom uvedenej stavby je Slovenská republika, ako účastník právneho vzťahu, a to správca, je na liste vlastníctva zapísaný žalobca. Žalobca užíva pozemok parcelu registra C-KN Č. 898/4, na ktorej stojí železničná zastávka A. s presvedčením, že mu patrí právo správy a Slovenskej republike patrí vlastnícke právo k tomuto pozemku. Uvedené vyplýva z nasledujúcich skutočností:

4. Dňa 13.6.1947 bolo na zasadnutí obecnej rady v Priekope odsúhlasený výkup pozemku pod železničnú zastávku v A., ktorý po dohode so správou ČSD po vyhotovení geometrického nákresu bude zapísaný priamo na československý štát - železnice. Železničná zastávka bola postavená v roku

1949. Premávka v zastávke bola zahájená 15.7.1949. Nasledovalo konanie značka XI-786.1/1952. Dňa 27.3.1952 bol vypracovaný geometrický plán na odčlenenie časti parcely. Na deň 22.4.1952 bolo zvolané stretnutie na dojednanie dobrovoľnej dohody. Následne sa Výmerom zo dňa 16.8.1952 vyvlastnil za náhradu pozemok - časť parcely č. 1014 o rozlohe 900 m2 zapísanej v pozemkovoknižnej vložke č. XXX obce A., dovtedy zapísanej na Z. C.G. V. O. I., F.. Š.. Výmerom zo dňa 24.10.1952 bolo potvrdené, že vyvlastňovací výmer zo dňa 16.8.1952 sa stal právoplatný a vykonateľný dňom 13.9.1952.

5. Na základe uvedeného vyvlastnenia sa štát stal vlastníkom a železnice získali právo správy, resp. právo užívania majetku ako národný podnik ku časti parcely v kat. úz. A. číslo pozemkovoknižnej parcely 1014 o výmere časti 900 m2. Preto sa dňa 23.9.1955 v časti B por. č. 4 vložky č. XXX vykonal zápis, ktorým sa z parcely č. 1014 zapísanej ako roľa v hone Prednie Lány v pôvodnej výmere 1 hektár 24 árov a 66 m2 odpisuje časť výmery 900 m2 a to práve podľa geometrického plánu zo dňa 27.3.1952 a právoplatného vyvlastňovacieho výmeru zo dňa 16.8.1952 číslo Xl-786.1/1952-Jes. V časti A - majetková podstata v bode 2. kataster od pôvodnej výmery odpočítal 900 m2 (t.j. 9 árov) z dôvodu odčlenenia časti, a preto opravil výmeru z 1 hektára 24 árov 66 m2 na výmeru 1 hektár 15 árov 66 m2. Kataster do poznámky uviedol „B4“, čo je v časti B - vlastníctvo vo vložke č. 450 štvrtý zápis v poradí. Zároveň kataster červenou podčiarkol už neaktuálny údaj - 24 árov, pretože platil po odčlenení zápis 15 árov, ostatné údaje o hektároch a metroch štvorcových sa nezmenili. Pod zápisom B.4 je ďalej uvedené, že odpísaná časť parcely sa pripisuje ku parcele číslo 295/4 zapísanej vo vložke číslo 1 pozemkovej knihy.

6. Zároveň v ten istý deň, 23.9.1955 bol vykonaný zápis v pozemkovoknižnej vložke č. X, kat. úz. A., na základe ktorého sa k pozemku pozemkovoknižná parcela č. 295/4 pripisuje časť výmery 900 m2 od parcely č. 1014 na základe geometrického plánu zo dňa 27.3.1952 a právoplatného vyvlastňovacieho výmeru zo dňa 16.8.1952 číslo Xl-786.1/1952-Jes. Aktuálnym vlastníkom majetkovej podstaty vo vložke v čase zápisu (dňa 23.9.1955) je vlastník pod poradím č. 3 - Československý štát /: štátna železničná správa:/, nakoľko zápisom pod B.3 zo dňa 4.6.1946 na tejto vložke sa podľa § 2 odsek 2 Zákona č. 52/1943 SI.z. sa vkladá vlastnícke právo v prospech Československý štát /: štátna železničná správa:/. Vyvlastnená časť parcely sa teda zapísala do vlastníctva štátu a s právom hospodárenia pre štátne železnice. Pôvodný vlastník vložky Košicko-bohumínska železnica týmto zákonom zanikol bez likvidácie a majetkové práva a záväzky prešli na štát v správe štátnych železníc, teraz v správe žalobcu ako právneho nástupcu.

7. Zo zápisov v pozemkovoknižnej vložke č. XXX vyplývajú nasledujúce skutočnosti:

- bod l a 2 časti B - Z. C. so svojou manželkou I.U., F.. Š. - sa obaja stali titulom kúpy a skutočného rozdelenia vlastníci parciel pkn. 809 aj 1014, každý z nich v podiele 1-ica

- bod 3 časti B - dňa 26.1.1954 - parcela č. 809 na základe zaopatrovacej zmluvy je odpísaná do inej vložky; predmetom (majetkovou podstatou) vložky zostáva už len parcela č. 1014

- bod 4 časti B - dňa 23.9.1955 - z parcely č. 1014 sa odpisuje 900 m2 z dôvodu vyvlastnenia (viď predchádzajúci článok žaloby)

- bod 5 časti B - dňa 5.6.1961 - podiel jedna polovica Z. C. je kúpnou zmluvou prevedená na M. H..

X. Z. C. kataster podčiarkol červenou, pretože už na vložke nič nevlastní a zápis jeho osoby je neaktuálny. Zostal podiel jedna polovica I. C., F.. Š.H.. V súkromnom práve platí zásada, že nikto nemôže na druhého previesť viac práv, než sám má, preto uvedenou kúpnou zmluvou v roku 1961 mohol M. H. od Z. C. nadobudnúť jedine to, čo Z. C. vlastnil v roku 1961. Na vložke č. XXX ku dňu 5.6.1961 zostala zapísaná vo vlastníctve Z. C. v podiele 1-ica parcela č. 1014 o výmere zostatku 11.566 m2 (l hektár 15 árov aj 66 m2), teda vlastníctvo štátu a správy železníc je týmto prevodom nedotknuté. Rovnako ďalšie dispozície s týmito podielmi nemajú vplyv na vyvlastnenú časť parcely č. 1014 o výmere 900 m2, ktorú nadobudol štát a železnice podľa zápisu v roku 1955, t.j. 6 rokov pred uzatvorením kúpnej zmluvy s M. H..

9. Podľa údajov z listiny Identifikácia parciel zo dňa 12.4.2006 M. H. (tam uvedené „H.“ - zrejme chyba v písaní, pretože čísla RI 197/68-58/68 a RI 314/82-92/82 súhlasia aj na identifikácii, aj na vložke č. XXX pri mene H., takže ide o totožnú osobu a totožné právne úkony) predal svoj podiel 1-ica V. W. a napokon W. W.. Podiel 1-ica po I. C. prešla dedením na M. C. a následne na W. C.G. v podiele 1/4 a H. W.G. v podiele 1/4. Pani H. W. previedla svoj podiel darovacou zmluvou v roku 2015 na p. S. W.. Toto je stav vedený aj na LV č. XXXX (viď článok I. žaloby).

10. Na základe identifikácie parciel vykonanej katastrom dňa 12.4.2006 pozemkovoknižná parcela č. 1014 je totožná s parcelami registra C-KN č. 899/1 a 898/4. Na parcele C-KN č. 898/4 je postavená železničná zastávka A.. Porovnaním grafickej časti identifikácie parciel zo dňa 12.4.2006 a geometrického plánu zo dňa 27.3.1952 je zjavné, že pozemok pod stavbou železničnej zastávky zahrnul k parcele pkn. č. 1014, hoci od tejto parcely bol uvedený pozemok zápisom katastra v roku 1955 odčlenený. Na základe tejto zjavnej chyby a nerešpektovania zápisov katastra do pozemkovoknižných vložiek č. X V. Č.. XXX vykonaných dňa 23.9.1955 sa parcela pod železničnou zastávkou dostala bez právneho dôvodu na LV č. XXXX, kde sú ako vlastníci uvedení žalovaní v l. až 3. rade.

11. Žalobca sa domáhal toho, aby súd určil, že správcom parcely C-KN č. 898/4 je on a parcela je vo vlastníctve štátu, nakoľko žalobca a štát majú nadobúdací titul - právoplatné vyvlastňovacie rozhodnutie zo dňa 16,8.1952 číslo XI-786.1/1952-Jes k tomuto pozemku. Nadobúdací titul predchodca žalobou nadobudol právoplatnosťou uvádzaného vyvlastňovacieho výmeru, t.j. dňa 13.9.1952. Týmto dňom právni predchodcovia žalovaných v l. až 3. rade nadobúdací titul k uvedenému pozemku stratili.

12. Ďalšia skutočnosť, ktorá je v prospech žalobcu pre rozhodnutie vo veci, že žalobca a jeho právny predchodca pozemok teraz vedený katastrom ako parcela C-KN Č. 898/4 užívajú tým, že je zastavaný železničnou zastávkou A. a umiestnením zariadení potrebných pre prevádzku dráhy (káblové vedenia, stĺpy, zabezpečovacie zariadenie priecestia). Takto sa pozemok užíva nepretržite od roku 1949 (vid' článok III. žaloby) a od 13.9.1952 dobromyseľne a s presvedčením, že žalobcovi a štátu toto právo patrí s ohľadom na všetky okolnosti, najmä s ohľadom na všetky vo veci urobené právne úkony. Od roku 1952 doteraz uplynula doba 69 rokov, čo spolu s právnym predchodcom žalobcu je v oprávnenej dobromyseľnej držbe. Podľa v znení neskorších predpisov je vydržacia doba nehnuteľnosti 10-ročná. Teda, ak by aj vyšla najavo nejaká vada v niektorých konaniach smerujúcich k nadobudnutiu pozemku, už v roku 1962 po uplynutí 10 rokov oprávnenej držby sa pozemok stáva vlastníctvom štátu v správe žalobcu titulom vydržania.

13. Žalobca preukazuje naliehavý právny záujem na základe nasledujúcich skutočností. Žalovaní v l. až 3. rade sú v súčasnosti zapísaní na LV č. XXXX ako podieloví spoluvlastníci predmetného pozemku, avšak nedisponujú nadobúdacím titulom k nemu. Nadobúdacím titulom k nemu disponuje žalobca, čo žalobca preukázal vyššie v tomto návrhu. Žalobca sa listom zo dňa 26.4.2006 s číslom: 0750/ Hl.02/2374/2006/RP ZA ako prvý pokúsil o zmier so žalovaným v l., 2. a 3. rade (pozn. v 3. rade pôvodne do r. 2015 p. H. W., F.. C., D.. XX.X.XXXX, N.: X.. Z. XXXX/X, U. O., v podiele 1/4, výpis z LV č. XXXX z 20.11.2012), a to návrhom dvoch alternatív vydržaním, alebo darovacou zmluvou, čím chcel docieliť vyriešenie stavu mimosúdnou cestou, nakoľko bolo nepochybné, že žalobca disponuje nadobúdacím titulom k predmetnému pozemku a vlastníctvo žalovaných k predmetnému pozemku vzniklo chybou katastra nehnuteľností, ktorý pri zápise nezobral do úvahy všetky skutočnosti. Listom zo dňa 25.10.2006 oznámil žalovaný v l. rade, že nesúhlasí s vydržaním, resp. darovaním predmetného pozemku. Ostatní žalovaní sa nevyjadrili.

14. Následne žalovaní spoločne listom zo dňa 29.6.2009 doručili žalobcovi návrh nájomnej zmluvy na prenájom predmetného pozemku. Žalobca listom zo dňa 3.8.2009 návrh nájomnej zmluvy zo dňa 29.6.2009 odmietol.

15. Listom zo dňa 15.10.2012 žalovaný v 1. rade požiadal o vysporiadanie vlastníckeho práva k pozemku v kat. úz. A. - O. výmenou časti pozemku na časť budovy (myslí sa železničná zastávka) vo vlastníctve, resp. správe žalobcu. Žalobca mu listom zo dňa 16.11.2012 odpovedal, že zámena nie je možná, nakoľko časť budovy železničnej zastávky je potrebná pre prevádzkové potreby železníc a nachádzajú sa tam zariadenia slúžiace železničnej doprave. Budovu taktiež nie je možné rozdeliť na dve časti stavebne ani požiarne.

16. Tento stav pokračoval ďalej, keď žalovaný v l. rade z titulu, že je väčšinovým spoluvlastníkom, listom zo dňa 25.11.2012 požadoval od žalobcu zaplatiť nájomné za posledné dva roky a zakázal vstup osobám, s ktorými by žalobca v rámci výkonu svojej správy majetku mal, napr. nájomný vzťah. Žalobca tento návrh odmietol listom zo dňa 5.12.2012, v ktorom opätovne uviedol, že nadobúdacím titulom k predmetnému pozemku disponuje on a zápis v katastri o tom, že žalovaní sú vlastníkmi predmetného pozemku, vznikol chybou na katastri.

17. Neisté postavenie žalobcu pokračovalo. Žalovaný v 1. rade v mene ostatných žalovaných listom zo dňa 15.3.2013 opätovne doručil žalobcovi návrh nájomnej zmluvy na predmetný pozemok a žiadal od žalobcu platiť nájomné. Žalobca i tento návrh odmietol.

18. Podľa aktuálneho výpisu z LV č. XXXX žalovaný v 3. rade získal časť predmetného pozemku v podiele 1/4 od pôvodnej spoluvlastníčky p. H. W. na základe darovacej zmluvy v roku 2015, čím došlo už aj k prvému scudzeniu časti predmetného pozemku, práve na základe zápisu v katastri nehnuteľností.

19. Žalobca dňa 14.7.2021 uzatvoril nájomnú zmluvu č. 849 839 002-4-2021-NZS. Žalobca musel predmetnú nájomnú zmluvu dňa 21.9.2021 ukončiť z dôvodu správania sa žalovaných voči nájomcovi žalobcu na predmetnom pozemku, kde žalovaní bezdôvodne obťažovali nájomcu, zakazovali mu vstup na pozemok a požadovali od neho platiť nájomné, a síce na základe údajov zapísaných v katastri ale bez nadobúdacieho titulu k predmetnému pozemku. Takýmto spôsobom žalovaní bránili vo výkone riadnej správy majetku štátu, resp. vo výkone vlastníckeho práva štátu na predmetnom pozemku, ku ktorému má žalobca nadobúdací titul. Aj podľa názoru Ústavného súdu SR, ktorý vyslovil vo svojom náleze osobitnú právnu úpravu dispozičných oprávnení správcu majetku štátu (teda aj prenájom ako iný spôsob nakladania s majetkom štátu) treba považovať za ochranu majetku štátu s osobitným zreteľom na to, že štát je síce vlastníkom, ale na rozdiel od iných vlastníkov vlastnícke práva nevykonáva sám, ale prostredníctvom správcov majetku. To, že žalobca je skutočným správcom predmetného pozemku, je preukázané už vyššie. Postavenie žalobcu sa teda nijako nezmenilo iba zhoršilo.

20. V súvislosti s otázkou vecnej legitimácie žalobcu žalobca k formulácii návrhu prikročil vzhľadom na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu SR a to rozsudku Najvyššieho súdu SR z 27.3.2003 sp. zn. a uviedol, že podľa bol pojem „právo hospodárenia s majetkom štátu“ nahradený pojmom „správa majetku štátu“. Železnice Slovenskej republiky nie sú síce štátnym podnikom, nemajú v obchodnom mene štátny podnik, ale sú právnická osoba zriadená a v zmysle citovaného zákona majú postavenie správcu majetku štátu vo vzťahu k majetku, ku ktorému mal až do svojho zániku právo hospodárenia štátny podnik Železnice Slovenskej republiky.

21. K žalobe žalobca pripojil listinné dôkazy preukazujúce ním tvrdený skutkový stav a to: výpis z LV č. XXXX (aktuálny), výpis z LV č. XXXX z 20.11.2012, výpis z LV č. XXX, výťah zo dňa 19.6.1952 zo zápisnice zo dňa 13.6.1947, zastávka O. - A. - plán, geometrický plán zo dňa 24.3.1952, výmer zo dňa 3.4.1951, výmer zo dňa 16.8.1952, výmer zo dňa 24.10.1952, pozemkovoknižnú vložku č. XXX, kat. úz. A., pozemkovoknižnú vložku č. X, kat. úz. A., výpisy z Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I Oddiel Pš vložky číslo 110/B a 256/B, oddiel Po vložka číslo 312/B, identifikáciu parciel zo dňa 12.4.2006

- písomnú časť, kópiu z mapy KN zo dňa 12.4.2006 - identifikácia parciel grafická časť, informatívnu kópiu z mapy zo dňa 20.11.2012, list č. 0750/H /RP ZA zo dňa 26.4.2006, list zo dňa 25.10.2006, list zo dňa 29.6.2009, list zo dňa 3.8.2009 (Odmietnutie návrhu nájomnej zmluvy), list zo dňa 15.10.2012, list zo dňa 16.11.2012, list zo dňa 25.11.2012, list zo dňa 5.12.2012, list zo dňa 15.3.2013, list zo dňa 2.4.2013, nájomnú zmluvu č. 849 839 002-4-2021-NZS zo dňa 14.7.2021, dohodu o skončení nájomnej zmluvy zo dňa 21.9.2021.

22. V priebehu konania žalobca na žalobe zotrval.

23. Žalovaný v rade 3/ sa prvýkrát vyjadril k žalobe podaním, ktoré na súd došlo 7.12.2021 a v tomto podaní žalobu namietal, nakoľko tvrdil, že si neuplatňuje nárok na pozemok uvedený v žalobe, ktorý bol právoplatne vyvlastnený jeho prastarému otcovi Z. C. s manželkou I., F.. Š.. Železnice Slovenskej republiky ponúkli jeho matke, ktorá mu neskôr pozemok darovala, odkúpenie časti tohto pozemku na pozemnoknižnej vložke č. XXX v časti B v katastri nehnuteľností, kde došlo k chybe, čím bola jeho matka uvedená neprávom ako spolumajiteľka, avšak ku kúpe nakoniec nedošlo. Súčasne žalovaný v rade 3/ tvrdil, že on nikdy žalobcu v užívaní predmetného pozemku neobmedzoval a ak k takému niečomu došlo, došlo k tomu bez jeho vedomia a súhlasu.

24. Žalovaný v rade 1/ sa vyjadril podaním zo dňa 7.1.2022, ktoré na súd došlo 10.1.2022 a uviedol, že má za to, že je možné vyhovieť podanej žalobe, nakoľko však ani on, ani ostatní žalovaní nespôsobili vzniknutú situáciu (podľa jeho informácií jeho právni predchodcovia nikdy nezískali sumu za vyvlastnenie týchto nehnuteľností), navrhol žalovaný v rade 1/, aby vo výroku o trovách konania súd prvej inštancie

rozhodol tak, že žiadnej zo strán neprizná nárok na náhradu trov konania. Za predpokladu, že by žalobca trval na náhrade trov konania, spochybní jeho nárok.

25. Žalobca na to reagoval replikou zo dňa 27.1.2022, kde uviedol, že cieľom žalobcu je zmierlivé vyriešenie sporu napriek tomu, že žalovaný v rade 2/ sa k žalobe nevyjadril a keďže žalobca sa dlhoročne márne pokúšal o zmier, hoci svoje nároky preukázal listinami pripojenými k žalobe, trvá na žalobe v celom rozsahu.

26. Na toto podanie žalobcu reagovali žalovaní v rade 1/ a žalovaný v rade 2/ duplikou zo dňa 16.2.2022, kde navrhli, aby súd skončil vec zmierom za predpokladu, že si žalobca nebude nárokovať trovy konania.

27. Na pojednávaní dňa 7.4.2022, ktoré súd vykonal v neprítomnosti žalovaného v rade 2/, navrhol žalobca, aby vzhľadom na postoj žalovaného v rade 2/, na postoj žalovaného v rade 1/, uvádzaný v jeho písomnej replike a vzhľadom na postoj žalovaného v rade 3/, prezentovaný na pojednávaní, súd schválil medzi stranami zmier, predmetom ktorého bude uznanie žalobou uplatneného práva žalobcu.

28. Žalovaný v rade 1/ ale na pojednávaní dňa 7.4.2022 ustúpil zo svojho pôvodného stanoviska a zmier so žalobcom neuzavrel napriek vôli žalovaného v rade 2/ a žalovaného v rade 3/. Žalovaný v rade 1/ na pojednávaní uviedol, že pozemok, ktorý dnes vlastní a je zapísaný na LV č. XXXX pre kat. úz. A., si kúpil od pána, ktorý mu tvrdil, že za vyvlastnenie tohto pozemku jeho pôvodným majiteľom štát nikdy nezaplatil. Preto sa nevie zbaviť pochybností o vlastníckom práve žalobcu. Naviac vlastnícke právo žalobcu podľa neho spochybňuje aj tá skutočnosť, že železnice pristúpili k usporiadaniu evidenčných vzťahov v katastri nehnuteľností k predmetnému pozemku až v súčasnosti.

29. Žalovaný v rade 3/ prítomný na pojednávaní uviedol, že pozemok získal od svojej matky a vie, že v 50-tych rokoch bol vyvlastnený a tým to pre neho skončilo. K samotnej žalobe výhrady nemal. Vlastnícke právo žalobcu k spornému pozemku nespochybňoval, nebol však ochotný vzhľadom na charakter prípadu nahradiť žalobcovi v prípade jeho úspechu v spore trovy konania.

30. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázaný tento skutkový stav veci:

31. Podľa výpisu z LV č. XXXX pre kat. úz. A. je žalovaný v rade 1/ spoluvlastníkom KNC parc. č. 898/4 o výmere 753 m2 - zastavaná plocha a nádvorie v podiele 1/2-ica, žalovaný v rade 2/ a žalovaný v rade 3/ sú spoluvlastníkmi v podiele 1/4-ina. Podľa zápisu v časti A na LV č. XXXX právny vzťah k stavbe evidovanej na KNC parc. č. 898/4 je evidovaný na LV č. XXX. Podľa výpisu z LV č. XXX pre kat. úz. A. je Slovensku republika vlastníkom stavby č. súp. XXXX, postavenej na KNC parc. č. 898/4

- železničnej zastávky, pričom účastníkom právneho vzťahu voči nehnuteľnostiam zapísaným na tomto liste vlastníctva je správca, ktorým sú Železnice Slovenskej republiky, Bratislava, IČOI: 31 364 501, čiže žalobca.

32. Z výťahu zo zápisnice napísanej dňa 13.6.1947 na zasadnutí Obecnej rady v Priekope, ktorý výťah bol vyhotovený Miestnym národným výborom mesta Martin - Obvodná rada v Priekopa dňa 19.6.1952, súd zistil, že Obecná rada v Priekope podľa zápisnice z 13.6.1947 sa uzniesla, že vykúpi stavebný pozemok potrebný pod výstavbu železničnej zastávky v A. a to čiastku z parc. č. 1014, zapísanej v pozemnoknižnej vložke č. XXX pre kat. úz. obce A. vo výmere asi 900 m2, ktorá je zapísaná na Z. C. V. M. O. I., F.. Š., za 20 Kčs za 1 m2 s tým, že pozemok má byť prepísaný priamo na Československý štát po vyhotovení geometrického plánu.

33. Žalobca do spisu potom pripojil aj kópiu geometrického plánu vyhotoveného dňa 27.3.1952, kde je zakreslená budúca stavba železničnej zastávky. Podľa výmeru Okresného národného výboru

- technického referátu v Martine zo dňa 3.4.1951 zn. X 1-786.1/52 bolo zahájené na žiadosť Československých štátnych železníc na základe ust. § 5 Opatrenia Stáleho výboru č. 291/1938 Sb., vyvlastňovacie pokračovanie v prospech žiadateľa, na časť parc. č. 1014 (katastrálne číslo XXX, zapísanej v pozemnoknižnej vložke č. XXX pre kat. úz. O. - A. v prospech manželov Z. V. I. C.. Konanie bolo zvolané na 22.4.1952.

34. Výsledkom vyvlastňovacieho pokračovania bol výmer Okresného národného výboru, technického referátu v Martine, X I. 786.1/1952-Jes zo dňa 16.8.1952, z ktorého súd zistil, že Okresný národný

výbor v Martine na žiadosť Československých štátnych železníc, n.p., vyvlastnil pre Československé štátne železnice, n.p., pre zastávku v A. v kat. úz. A., vo vložke č. XXX čiastku o rozlohe 900 m2 z parc. č. 1014, ktorá je zapísaná na Z. C. V. M. O.. I., F.. Š.. Vyvlastnením nadobudnú Československé štátne železnice. n.p. ako vyvlastniteľ, prechod vlastníckeho práva na vyššie popísanú nehnuteľnosť. Vyvlastnenie bolo uskutočnené za náhradu 7.200 Kčs, ktorá bola splatná do 4 týždňov po právoplatnosti vyvlastňovacieho výmeru.

35. V zmysle výmeru rovnakej sp. značky zo dňa 24.10.1952 vydaného Okresným národným výborom v Martine, vyššie uvádzaný vyvlastňovací výmer zo dňa 16.8.1952, sa stal právoplatným a vykonateľným 13.9.1952.

36. Právoplatným rozhodnutím o vyvlastnení časti pozemku pkn. parc. č. 1014, zapísanej vo vložke č. XXX pre kat. úz. A. v rozsahu 900 m2 podľa geometrického plánu zo dňa 27.3.1952, prešlo v zmysle § 114, vtedy platného Obč. zákonníka (Zákon č. 141/1950 Sb.) vlastníctvo k tejto časti pozemnoknižnej parcely na Československý štát.

37. V zmysle § 114 Zákona č. 141/1950 Sb. v prípadoch, v ktorých tak zákon ustanovuje, prechádza vlastníctvo priamo zo zákona, alebo výrokom súdu, úradu, alebo orgánu verejnej správy. Ak ide o vec nehnuteľnú, zapíše sa tiež prechod vlastníctva v pozemkovej, alebo železničnej knihe, alebo sa na súde uloží listina.

38. Z predmetného výmeru zo 16.8.1952 je zrejmé, že bol vydávaný podľa § 5 Opatrenia Stáleho výboru č. 291/1938 Sb. o vyvlastnení a niektorých iných opatreniach.

39. V zmysle § 2 ods. 1 písm. a) tohto Opatrenia vyvlastnením podľa tohto opatrenia možno dosiahnuť v prospech navrhovateľa vyvlastnenia prechod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam.

40. Vyvlastnenie sa potom uskutočňovalo v zmysle § 5 ods. 7 a ods. 8 vydaním vyvlastňovacieho výmeru, ktorý v zmysle nariadenia Slovenskej národnej rady č. 26/1945 Sb. vydávali Okresné národné výbory. Zápis vyvlastňovacieho výmeru do pozemkovej knihy však už nemal po účinnosti Zákona č. 141/1950 Sb. konštitutívny účinok, pretože vzhľadom na dikciu zákona o nadobúdaní vlastníctva v vlastnícke právo už nevzniklo zápisom do pozemkovej knihy, ale už od momentu právoplatnosti príslušnej zmluvy, alebo listiny, či úradného rozhodnutia.

41. Vyvlastňovací výmer však bol zapísaný do pozemkovej knihy a to do pozemnoknižnej vložky č. XXX pre kat. úz. A. v časti B pod r.č. 4, kde z tohto záznamu vyplýva, že na základe výmeru Okresného národného výboru v Martine zo 16.8.1952 č. X I. - 786.1/1952, sa odpisuje z parc. č. 1014 časť výmery 900 m2 a pripisuje sa ku parc. č. 295/4, zapísanej v pozemnoknižnej vložke č. X tejto knihy. V pozemnoknižnej vložke č. X pre kat. úz. A. je v časti A pod r.č. 9 zapísaná pozemnoknižná parc. č. 295/4

- roľa a v časti B pod r.č. 9 je zapísané nadobudnutie vlastníctva k časti výmery 900 m2 odpísanej z parc. č. 1014 a zapísanej vo vložke č. 1 tejto knihy na základe výmeru Okresného národného výboru Martin č. X I. - 786.1/1952. V časti B pod r.č. 1 je ako vlastník nehnuteľností uvedených v časti A v pozemnoknižnej vložke č. X pre kat. úz. A., zapísaná Košicko - Bohumínska železnica a pod r.č. 3 už Československý štát, štátna železničná správa.

42. Žalobca pripojil do spisu (č.l. 31) aj identifikáciu parciel pre majetkoprávne vysporiadanie, vyhotovenú 12.4.2006 Správou katastra Martin, z ktorej vyplynulo, že parcely CKN č. 899/1 - orná pôda o výmere 11.377 m2 a parc. CKN č. 898/4 - zastavaná plocha o výmere 753 m2 sú identické s pozemnoknižnou parcelou č. 1014 zapísanou v pozemnoknižnej vložke č. XXX pre kat. úz. A. - roľa o výmere 11.566 m2. V tejto súvislosti súd ale poznamenáva, že pozemnoknižné výmery parciel neboli presné a z tohto dôvodu ani záväzné. Z tejto identifikácie vyplýva, že obidve CKN parcely identické s vyššie uvádzanou pozemnoknižnou parcelou sú zapísané na LV č. XXXX pre kaz. úz. A., ktorý bol založený na základe listiny o registrácii zmluvy o prevode vlastníctva z roku 1968 - R I. 77/68.

43. Majúc preukázané tieto skutočnosti súd dospel k presvedčeniu, že CKN parc. č. 898/4 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 753 m2, ktorá je zapísaní ako spoluvlastníctvo žalovaných v rade 1/ až 3/, bola vytvorená z tej časti pozemnoknižnej parc. č. 1014 v kat. úz. A., z ktorej 900 m2 bolo vyvlastnených pre stavbu železničnej zastávky na žiadosť Československých štátnych železníc, n.p.. U tejto právnickej

osoby, v prospech ktorej bolo v roku 1952 uskutočnené vyvlastnenie, ide o právneho predchodcu súčasného žalobcu, čo je nakoniec zrejmé aj z úplného výpisu z obchodného registra bývalého štátneho podniku Železnice Slovenskej republiky. Železnice Slovenskej republiky, š.p., vznikli v roku 1993 ako nástupca Česko - slovenských štátnych dráh (ČSD) pre územie Slovenska. Vyvlastnením v roku 1952 však prešlo k časti vyššie uvádzanej pozemnoknižnej parcely vlastnícke právo na Československý štát.

44. V zmysle o Železniciach Slovenskej republiky železnice majú právo hospodárenia s majetkom, majetkovými právami a záväzkami, ku ktorým mali až do svojho zániku právo hospodárenia Železnice Slovenskej republiky, š.p., ako aj s majetkom nadobudnutým v priebehu ich podnikania.

45. V zmysle o správe majetku štátu tento zákon upravuje správu majetku vo vlastníctve Slovenskej republiky vo verejnoprospešnej a nepodnikateľskej sfére, ktorú vykonáva majetku štátu (ďalej len „“) a to právnická osoba zriadená osobitným zákonom, ak na základe tohto zákona spravuje majetok štátu.

46. Podľa § 15 citovaného zákona právnické osoby uvedené v § 1 ods. 1, ktoré ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto zákona vykonávali právo hospodárenia s národným majetkom, alebo právo spoločného hospodárenia s národným majetkom, alebo mali národný majetok v dočasnej správe, sa dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona stávajú majetku štátu.

47. Podľa § 16 citovaného zákona ak sa v doterajších právnych predpisoch používajú pojmy „právo hospodárenia s národným majetkom“, alebo „právo spoločného hospodárenia s národným majetkom“, rozumie sa tým „správa majetku štátu“, alebo „spoločná správa majetku štátu“.

48. Vzhľadom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR žalobcom v žalobe citované sp. zn. zo dňa 27.3.2003 sa súd stotožnil aj s tvrdením žalobcu ohľadne toho, že žalobca ako právnická osoba zriadená osobitným zákonom, ktorá spravuje majetok štátu v zmysle , má naliehavý právny záujem v určení, že je majetku štátu vo vlastníctve Slovenskej republiky, teda v tomto prípade nehnuteľnosti uvedenej vo výrokovej časti tohto rozsudku.

49. Súd mal nepochybne preukázané, že v roku 1952 na základe vyvlastnenia nadobudol vlastníctvo k tejto parcele štát - Československá republika, ktorej právnym nástupcom, pokiaľ ide o nehnuteľnosti na území Slovenskej republiky, je Slovenská republika a že tento pozemok je zastavaný železničnou zastávkou a je spravovaný Železnicami Slovenskej republiky ako majetku štátu. To, prečo a za akých okolností bolo k predmetnej parcele zapísané vlastníctvo žalovaných, presahovalo potreby dokazovania, najmä keď žalovaný, až na žalovaného v rade 1/, práva žalobcu uplatnené žalobou, nerozporovali. Naviac žalovaní v rade 1/ až 3/ neprodukovali dôkazy, ktoré by tvrdenia žalobcu uvedené v žalobe, tak skutkové, či právne, vyvrátili, resp. spochybnili.

50. Súd preto žalobu považoval za dôvodnú v celom rozsahu a vyhovel jej tak, ako vyplýva z výrokovej časti tohto rozsudku.

51. O trovách konania v prípade žalovaného v rade 1/, ktorý svojím postojom na pojednávaní zmaril možnosť uzavretia zmieru v prospech nárokov žalobcu uplatnených žalobou a aj úmysel žalobcu neuplatniť náhradu trov tohto konania, súd rozhodoval v zmysle ust. a rozhodol, že žalobca má proti žalovanému v rade 1/ právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Pokiaľ šlo o náhradu trov konania žalobcu vo vzťahu k žalovanému v rade 2/ a 3/, tak títo žalovaní nároky žalobcu uplatnené žalobou nespochybňovali. Naviac nebol produkovaný dôkaz preukazujúci, že by v minulosti bránili výkonu správy žalobcu vo vzťahu k predmetnej parcele a títo žalovaní vzhľadom na stav, ktorý nesprávnymi zápismi zavinil kataster nehnuteľností, neniesli vinu za vznik sporu. Na tieto skutočnosti potom súd prihliadal ako na dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré výnimočne, v zmysle ust. úspešnému žalobcovi proti neúspešným žalovaným v rade 2/ a 3/ nepriznal nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, ktorý ho vydal.

Podľa v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.