Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_12C-421-2015.pdf
PDF · 105.34 KB
Case nature
Area
Subarea
12C/421/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudkyňou JUDr. Adrianou Mazúchovou, v právnej veci žalobcu R.. Ľ. O., V.. XX.XX.XXXX, B. P. V. XXX/XX, K., štátny občan SR, zastúpeného právnym zástupcom: JUDr. Michaela Maťuchová, advokátka so sídlom Osloboditeľov 2585/5, 962 21 Lieskovec proti žalovanej S. O., V.. XX.XX.XXXX, B. P. E.. J. XX/X, Ž. V. X., štátny občan SR, zastúpenej právnym zástupcom: JUDr. Lucia Ľuptáková, advokátka so sídlom Československej armády 198/31, 976 01 Kremnica, o ochranu osobnosti, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a.
II. Žalovaný m á voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal uloženia povinnosti žalovanej upustiť od neoprávnených zásahov do osobnostných práv žalobcu, a to najmä upustiť od nepravdivých tvrdení týkajúcich sa neadekvátneho správania sa žalobcu k maloletému synovi N. O. a nepravdivých tvrdení týkajúcich sa homosexuálnej orientácie žalobcu. Zároveň žiadal uložiť žalovanej povinnosť do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia písomne sa ospravedlniť žalobcovi za to, že šírila nepravdivé informácie o ňom a jeho neadekvátnom vzťahu k maloletému synovi N. O. a žalobcovej homosexuálnej orientácii. Žalobu odôvodnil tým, že už počas rozvodového konania so žalovanou dochádzalo zo strany žalovanej k rôznym obvineniam týkajúcich sa žalobcu, čo žalobca spočiatku akceptoval. Žalovaná dňa 06.06.2014 podala na žalovaného trestné oznámenie, ktorého podstatou malo byť zneužitie ich maloletého syna. Žalovaná napriek tomu, že neuspela u R.. P., oslovovala s vymyslenými informáciami známych a kolegov, čo aj sama v trestnom oznámení priznala. Trestné oznámenie bolo nakoniec odmietnuté a žiadne skutočnosti v ňom uvádzané sa nepotvrdili. Žalovaná však nezniesla výhru žalobcu a skutočnosť, že orgány činné v trestnom konaní nezačali žalobcu šetriť, začala po celom meste, kde obidvaja bývajú, a na ich spoločnom pracovisku rozširovať, že zneužil ich maloletého syna a má sexuálne deviácie. Žalobca ďalej v žalobe uviedol, že ho žalovaná označila za pedofila a tieto klamstvá aj ďalej šírila, čo sa žalobcovi a jeho novej partnerke vrátilo ako bumerang, keď jej vytýkajú jej priatelia, že žije s pedofilom. Žalovaná zároveň očierňuje žalovaného pred verejnosťou, že je homosexuálne orientovaný. Pri posudzovaní, či došlo alebo nedošlo k zneužitiu syna, zneužila situáciu a kontaktovala čo najviac jeho kolegov s prosbou o radu, ktorú ale nepotrebovala pri odbornej diagnostike jeho syndrómov. Takýmto konaním sa dopustila nielen ohovárania, ale aj zásahu do žalobcovej osobnej integrity, poškodenia jeho dobrého mena, osobnej cti a dôstojnosti, ktorý ho výrazne poškodil v práci medzi kolegami. Keďže má žalobca strach, čo ešte bude žalovaná vymýšľať, žiada uložiť žalovanej zdržať sa akéhokoľvek zásahu do jeho osobnostných práv. Žalobca k žalobe pripojil zápisnicu o trestnom oznámení zo dňa 06.06.2018.
2. Žalovaná vo svojom vyjadrení žiadala žalobu v celom rozsahu zamietnuť a žalobcu zaviazať na náhradu trov konania. Obvinenia zo strany žalobcu v plnom rozsahu odmietla a považuje ich za jeden z mnohých a opakovaných útokov na jej osobu, keďže už v minulosti žalobca podal na ňu a na členov jej rodiny 3 neúspešné trestné oznámenia, ktoré boli zamietnuté. Podanou žalobou a písomným ospravedlnením chce žalobca žalobkyňu opätovne ponížiť, publikovať ospravedlnenie v tlači, a tým upútať na seba pozornosť. Žalovaná vo svojom vyjadrení uviedla, že ich manželstvo, uzavreté dňa 11.09.2010 a rozvedené rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 6P/39/2014-146, nebolo harmonické. Ešte počas manželstva sa jej žalobca vyhrážal, že ju zničí, že sa postará o to, aby ju vyhodili z práce a pripraví ju o dieťa a o všetko. Ohovárania by sa voči žalobcovi nikdy nedopustila, keďže má z neho strach. Má za to, že povesť žalobcu ako lekára nie je žiadnym spôsobom znevažovaná, a že sa mu pracovne darí, čo vie preukázať listinnými dôkazmi. K trestnému oznámeniu, ktoré na žalobcu podala dňa 06.06.2014, uviedla, že ho podala z obavy a z opatrnosti, vzhľadom na informácie získané od ich maloletého syna N.. Závery tohto vyšetrovania vzala na vedomie s pocitom, že v záujme výchovy a starostlivosti o maloletého syna N. urobila maximum, pričom toto oznámenie nepovažovala za účelové, a ani za zlomyseľné. Žalovaná zároveň žiadala, aby sa súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s vyšetrovacími spismi, a to spisom OR PZ v Žiari nad Hronom č. ORP-289/1-VYS-ZH-2014 vo veci podozrenia zo spáchania zločinu vydierania, ktorého sa mala dopustiť žalovaná voči žalobcovi, spisom OR PZ v Žiari nad Hronom č. ORP-565/ZH-ZH-2015 vo veci podozrenia zo spáchania prečinu krádeže, ktorého sa mala dopustiť žalovaná, spisom OR PZ v Žiari nad Hronom č. ORP OP- ZH- OPP3-733/2014-P o trestnom oznámení, ktoré podal žalobca na otca žalovaného, a ktorý bol postúpený na Okresný úrad v Žiari nad Hronom na priestupkové konanie, č. spisu OU-ZH-OVVS-2014/009449, ako aj vyšetrovacieho spisu pre podozrenie zo spáchania prečinu sexuálneho zneužívania č. ORP-285/1- VYS-ZH-2014, ktorého sa mal dopustiť žalobca voči maloletému synovi.
3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, výsluchom právnych zástupcov strán sporu, oboznámením sa s vyšetrovacím spisom č. ORP-285/1-VYS-ZH-2014, č. ORP-289/1-VYS-ZH-2014 a č. ORP-565/ZH-ZH-2015, s priestupkovým spisom Okresného úradu Žiar nad Hronom č. OU-ZH- OVVS-2014/009449, rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 6P/39/2014-46, s čestnými prehláseniami obyvateľov mesta Žiar nad Hronom a ďalšími listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:
3. Z vyšetrovacieho spisu OR PZ v Žiari nad Hronom č: ORP-285/1-VYS-ZH-2014 vo veci podozrenia zo spáchania zločinu sexuálneho zneužívania, ktorého sa mal dopustiť žalobca voči maloletému synovi súd zistil, že žalovaná dňa 06.06.2014 podala na OR PZ v Žiari nad Hronom voči žalobcovi trestné oznámenie a dňa 16.06.2014 doplnenie trestného oznámenia, a to z dôvodu, že maloletý syn žalovanej dvakrát povedal, že „keď sa mi dalo kakať, ocino mi dal prsty do riťky“. Žalovaná po týchto zisteniach vyhľadala lekársku pomoc, bola za obvodnou lekárkou syna N., ktorá ju odporučila k R.. P., detskej psychologičke, a ktorá sa jej k danej veci nevyjadrila. Následne vyhľadala odbornú pomoc u R.. D., klinickej psychologičky v Žiari nad Hronom, ktorá jej povedala, že k danej veci sa vyjadrovať nebude, keďže žalobca a žalovaný pracujú v zdravotníctve a tiež u R.. T., z pedagogicko-psychologickej poradne v Kremnici, ktorá žalovanej uviedla, že sa touto problematikou nezaoberá. Informácie o ďalšom postupe získala v OZ Srdiečko v Banskej Bystrici, na základe čoho prišla podať trestné oznámenie, pretože nechcela, aby sa niečo zanedbalo. V rámci výsluchu žalovaná ďalej uviedla, že si nevšimla, že by sa zo strany žalovaného prejavovali nejaké úchylky, avšak spomenula si na to, že mal kamaráta, ktorý sa veľmi zvláštne prezentuje a on s ním dlhšiu dobu udržiaval kamarátsky vzťah. Súčasná priateľka žalovaného tiež nie je typicky ženská, čím nechce povedať, že by žalovaný bol inak orientovaný, no zdá sa jej to zvláštne. Trestné oznámenie podala žalovaná preto, že má o syna strach a už viac nie je schopná s niekým riešiť danú situáciu. Žalovaná v rámci výsluchu zároveň uviedla, že je so žalobcom v rozvodovom konaní. Ich manželské spolužitie bolo v poriadku do októbra 2013, pričom radikálny rozvrat nastal vo februári 2014. Problémy v manželstve vznikali z rozdielnosti pováh a vo veciach výchovy ich maloletého syna. Približne od decembra 2013 začala vnímať, že žalovaný venuje zvýšenú pozornosť synovi, kupuje si ho hračkami a sladkosťami. Zo záverov znaleckého posudku č. X/XXXX zo dňa 04.07.2014 znalkyne Mgr. Aleny Filípkovej, ktorý je súčasťou vyšetrovacieho spisu OR PZ v Žiari nad Hronom č: ORP-285/1-VYS-ZH-2014 vyplýva, že podozrenia matky zo sexuálneho zneužívania maloletého syna N. sa v priebehu vyšetrovania vysvetlili a vyvrátili. Maloletý N. nevykazuje znaky psychickej ani fyzickej traumy, ani sexuálneho obťažovania. Otec mu ublížil len tým, že si našiel novú tetu. Uznesením OR PZ odbor kriminálnej polície, Žiar nad Hronom, ČVS:ORP-285/1-VYS-ZH-2014 zo dňa 05.07.2014 bolo
rozhodnuté tak, že vec bola odmietnutá, nakoľko nebol dôvod na začatie trestného stíhania alebo postup podľa § 197 ods. 2 Trestného poriadku.
4. Z vyšetrovacieho spisu OR PZ v Žiari nad Hronom č: ORP-289/1-VYS-ZH-2014 vo veci podozrenia zo spáchania zločinu vydierania, ktorého sa mala dopustiť žalovaná voči žalobcovi tým, že mala žalobcovi oznámiť, že sa s ním chce dohodnúť o striedavej starostlivosti o ich syna, a že sa s ním bude priečiť pri rozvode, že sa budú rozvádzať aj dva roky, a že na neho pôjde podať trestné oznámenie súd zistil, že uznesením OR PZ v Žiari nad Hronom zo dňa 09.07.2014 bolo rozhodnuté tak, že vec bola odmietnutá, nakoľko nebol dôvod na začatie trestného stíhania alebo postup podľa § 197 ods. 2 Trestného poriadku.
5. Z priestupkového spisu Okresného úradu Žiar nad Hronom č. OU-ZH-OVVS-2014/009449 súd zistil, že konanie o priestupku proti občianskemu spolunažívaniu hrubým správaním, z ktorého bol podozrivý S. X., ktorý po predchádzajúcej výmene názorov s R.. Ľ. O., tohto opľul do tváre a ukázal mu prostredný prst a povedal mu, že je buzerant a pedofil a následne ho ešte dvakrát opľul smerom do tváre, bolo zastavené, pretože spáchanie skutku nebolo obvinenému preukázané.
6. Z vyšetrovacieho spisu OR PZ v Žiari nad Hronom č: ORP-/1-ZH- ZH-2015 vo veci podozrenia zo spáchania prečinu krádeže, ktorého sa mala dopustiť žalovaná voči žalobcovi tým, že dňa 12.07.2015 zo spoločného rodinného domu zobrala označené veci, čím mala žalovanému spôsobiť škodu odcudzením v hodnote 3 580,-Eur, bolo uznesením zo dňa 21.08.2015 rozhodnuté tak, že vec bola odmietnutá, nakoľko nebol dôvod na začatie trestného stíhania alebo postup podľa § 197 ods. 2 Trestného poriadku.
7. Žalovaná prostredníctvom svojej právnej zástupkyne na pojednávaní uviedla, že nie je si vedomá toho, že by sa niekedy o žalobcovi zmienila v súvislosti s jeho sexuálnou orientáciou, prípadne sexuálnou deviáciou. Trestné oznámenie podala na žalobcu len z obavy o zdravie svojho dieťaťa, a nie z dôvodu, aby žalobcovi ublížila, ponížila ho, prípadne inak znevážila v spoločnosti alebo v jeho rodinnom živote. V trestnom oznámení vyslovila len podozrenie, ktoré malo byť predmetom preverovania orgánov činných v trestnom konaní, pričom žalovaná sa o žalobcovi nezmienila, že by bol pedofil a homosexuál. Práve naopak, uviedla, „že nechce tým povedať, že je inak orientovaný“. Výroky žalovanej v trestnom oznámení preto nemohli zasiahnuť do osobnostných práv žalobcu. Skutočnosti uvedené v trestnom oznámení boli žalovanou povedané pred vyšetrovateľom. Kontakt so psychológmi a pracovníčkou úradu práve smerovali k tomu, aby žalovaná zistila, kam sa má obrátiť a ako má postupovať. Kontaktovaním psychológov nemohla žalobkyňa zasiahnuť do osobnostných práv žalobcu, lebo tieto informácie boli určené pre úzky okruh špecialistov. Podanie trestného oznámenia jej bolo odporúčané úradom práce. Žalovaná tak postupovala len podľa zákona o rodine, Dohovore o právach dieťaťa a podľa trestných kódexov. Zároveň poukázala na to, že ak by naozaj žalovaná zasahovala do osobnostných práv žalobcu, tak by jeho hodnotenia ako lekára na webovej stránke lekar.sk neboli také pozitívne.
8. Žalobca v rámci svojej výpovede uviedol, že konanie žalovanej je len jedna špinavá hra, ktorej cieľom je diskriminovať ho ako človeka, lekára a otca, a tým zasiahnuť do všetkých sfér jeho života. Takéto konanie žalovanej začalo potom, čo v marci roku 2014 priznal mimomanželskú známosť. Žalovaná mala počas rozvodového konania žalobcu vydierať tým, že ak žalobca nebude trvať na striedavej osobnej starostlivosti o syna, nepodá na neho trestné oznámenie pre zneužívanie syna. Ak mala žalovaná podozrenie o zneužívaní syna zo strany žalobcu, mala rovno podať trestné oznámenie, a nekontaktovať predtým lekárov, psychológov, úrad a policajtov a jeho samotného. Žalobca zároveň uviedol, že sa začali voči jeho osobe vyskytovať narážky, chodili SMS-ky, aj jeho priateľke, v ktorých bolo uvedené, že žije s pedofilom a úchylom. Nadal mu do pedofilov a opľul ho aj bývalý svokor. Od známych sa mu tiež dostali informácie o tom, že na spoločenských udalostiach v meste bol ohováraný ohľadne trestného oznámenia, ktoré podala žalovaná. Keďže je gynekológ a má vlastnú ambulanciu, v dôsledku týchto udalostí odchádzajú aj jeho pacientky. Ohľadne týchto vecí mal žalobca neformálny rozhovor so svojím vtedajším nadriadeným. Žalovaná tiež uráža jeho terajšiu partnerku, ktorá sa jej podľa jej subjektívneho pohľadu zdá, že nie je typicky ženská a s bývalým manželom jeho terajšej partnerky viedla rozhovor o ich sexuálnom živote. Všetky tieto veci sa ho dotýkajú, zasahujú do jeho osobnostných práv a poškodzujú aj vzťahy s vlastným synom.
9. Žalobca za účelom preukázania dôvodnosti svojho návrhu a svojich tvrdení predložil súdu prehlásenia obyvateľov mesta Žiar nad Hronom. Z prehlásenia X. E., S.. D. K., N. R., S.. X. N. a R. Y. zhodne vyplýva, že tieto osoby vedeli o tom, že mestom Žiar nad Hronom sa šírili nepríjemné reči o R.. Ľ.
O., ktorý má gynekologickú ambulanciu a pracuje v nemocnici. Ohováranie smerovalo k jeho sexuálnej orientácii, poukazovalo sa na jeho homosexuálnu orientáciu a na možnú pedofíliu. Z týmito informáciami sa uvedené osoby stretli na spoločenských akciách, v práci, pri športovaní, medzi známymi a v kaviarni. Z prehlásenia R.. R. A., terajšej partnerky žalobcu, vyplýva, že aj ona vie o tom, že mestom Žiar nad Hronom sa šírili nepríjemné reči o R.. Ľ. O., s ktorým žije. Ohováranie smerovalo k jeho sexuálnej orientácii, poukazovalo sa na jeho homosexuálnu orientáciu a na možnú pedofíliu. Stretávala sa s tým medzi jej známymi a hlavne v práci, kde ju niekoľkí pacienti mali potrebu varovať pred jej partnerom. Bolo to neskutočne ponižujúce a psychiky veľmi sužujúce. Prišla jej aj SMS-ka, že žije s buzerantom a pedofilom, a že si má dávať pozor na svojho syna. Našli sa aj takí, ktorí tomu uverili, dodnes to nebolo vyvrátené a vplýva to aj na jej život, nakoľko s R.. O. žije a spolu vychovávajú deti. Z prehlásenia Y. A., exmanžela R.. R. A., vyplýva, že pred rozvodom ich manželstva, ako jeho exmanželka začala žiť s R.. O. sa stretol s tým, že boli nemiestne narážky na R.. Ľ. O. zo strany jeho exmanželky na ich osobnom stretnutí, o ktoré ho ona samotná požiadala. Týkalo sa to hlavne jeho sexuálnych praktík.
10. Podľa § 11 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.
11. Podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie.
12. Predpokladmi vzniku občianskoprávnej zodpovednosti za neoprávnený zásah do práva na ochranu osobnosti podľa § 11 Občianskeho zákonníka a teda aj predpokladmi použitia občianskoprávnych sankcií podľa § 13 OZ sú neoprávnený zásah do niektorého z čiastkových práv spojených s osobnosťou fyzickej osoby, spôsobilosť zásahu ohroziť alebo narušiť právo na ochranu osobnosti dotknutej fyzickej osoby a príčinná súvislosť medzi nimi. Občianskoprávna zodpovednosť za neoprávnený zásah do práva na ochranu osobnosti je založená na objektívnom princípe, čo znamená, že sa popri neoprávnenom zásahu nevyžaduje aj zavinenie pôvodcu neoprávneného zásahu, pôvodca zásahu je zodpovedný bez ohľadu na to, či ho zavinil alebo nie.
13. Za neoprávnený zásah právna teória aj súdna prax považujú taký zásah, ktorý je v rozpore s objektívnym, platným právom. Takým je zásadne každé nepravdivé alebo pravdu skresľujúce tvrdenie o fyzickej osobe zasahujúce do jej osobnosti. Pri posudzovaní neoprávnenosti takéhoto druhu zásahu je však potrebné prihliadať na okolnosti, za ktorých bol zásah prevedený, pretože to čo v jednom prípade môže byť za určitých okolností zásahom neoprávneným za iných okolností môže byť napr. oprávnenou kritikou vylučujúcou neoprávnenosť zásahu. Súdna prax v tomto smere judikovala, že na nespôsobilosť zásahu narušiť alebo ohroziť právo na ochranu osobnosti fyzickej osoby je treba usúdiť vtedy, ak zásah spočíval v tvrdeniach prednesených za takých okolností, za ktorých nehrozilo zverejnenie a teda nemohlo dôjsť k zníženiu vážnosti fyzickej osoby medzi jej spoluobčanmi.
14. Z vykonaného dokazovania súdu vyplynulo, že vzťahy medzi žalobcom a žalovanou boli v čase podania žaloby narušené a konfliktné v dôsledku prebiehajúceho konania o rozvod manželstva a o úpravu práv a povinností k maloletému synovi na čas po rozvode manželstva. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal predovšetkým z tvrdení strán sporu, z predložených prehlásení občanov mesta Žiar nad Hronom a z obsahu vyšetrovacieho spisu OR PZ v Žiari nad Hronom č: ORP-285/1-VYS- ZH-2014 vo veci podozrenia zo spáchania zločinu sexuálneho zneužívania, ktorého sa mal dopustiť žalobca voči maloletému synovi. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom uvedeného vyšetrovacieho spisu na základe návrhu žalovanej, ktorá vo svojom vyjadrení zo dňa 04.01.2016, doručenom súdu dňa 05.01.2016, žiadala tento vyšetrovací spis pripojiť a oboznámiť sa s ním. V tejto súvislosti súd námietku právnej zástupkyne žalovanej, aby na zápisnicu o trestnom oznámení zo dňa 06.06.2014 (ktorá je súčasťou vyšetrovacieho spisu OR PZ v Žiari nad Hronom č: ORP-285/1-VYS- ZH-2014) predloženú zo strany žalobcu neprihliadal, ako na nezákonne získaný dôkaz, považoval za nedôvodnú a zmätočnú. Z uvedeného vyšetrovacieho spisu mal súd preukázané, že žalovaná dňa 06.06.2014 podala na žalobcu trestné oznámenie pre podozrenie zo spáchania zločinu sexuálneho zneužívania, ktorého sa mal dopustiť žalobca voči ich maloletému synovi. Vec podozrenia zo zločinu sexuálneho zneužívania bola na základe vyšetrovania a znaleckého dokazovania uznesením OR PZ odbor kriminálnej polície, Žiar nad Hronom, ČVS:ORP-285/1-VYS-ZH-2014 zo dňa 05.07.2014
odmietnutá, nakoľko nebol dôvod na začatie trestného stíhania alebo postup podľa § 197 ods. 2 Trestného poriadku.
15. Základným predpokladom úspešnosti práva domáhať sa upustenia od neoprávnených zásahov do osobnostných práv fyzickej osoby je, aby tento neoprávnený zásah trval, príp. aby existovala hrozba jeho opakovania. Z vykonaného dokazovania, a to z vyjadrení strán sporu, mal súd preukázané, že zásah do osobnostných práv žalobcu spočívajúci v nepravdivých tvrdeniach týkajúcich sa neadekvátneho správania sa žalobcu k maloletému synovi N. O. a nepravdivých tvrdeniach týkajúcich sa homosexuálnej orientácie žalobcu, v čase rozhodovania súdu o tomto žalobnom nároku už netrvá. Túto skutočnosť zároveň potvrdila samotná právna zástupkyňa žalobcu vo svojej záverečnej reči prednesenej na pojednávaní, pričom zároveň uviedla, že už podaním samotnej žaloby došlo k pozastaveniu šírenia difamačných rečí týkajúcich sa žalobcu a zastavilo sa ohováranie žalobcu zo strany žalovanej, a teda, že podaním žaloby sa naplnil účel žaloby. Vzhľadom na uvedené súd, majúc preukázané neexistenciu tohto neoprávneného zásahu, tento žalobný nárok zamietol.
16. Pri posudzovaní druhého žalobného nároku, a to satisfakčnej žaloby o povinnosti žalovanej do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia písomne sa ospravedlniť žalobcovi za to, že šírila nepravdivé informácie o ňom a jeho neadekvátnom vzťahu k maloletému synovi N. O. a žalobcovej homosexuálnej orientácii, súd v prvom rade skúmal, či je daný predpoklad vzniku zodpovednosti za neoprávnený zásah do práva na ochranu osobnosti podľa § 11 Občianskeho zákonníka, a teda, či konanie žalovanej je zásahom, ktorý je objektívne spôsobilý privodiť ujmu na osobnosti žalobcu, tým, že by sa znížila jeho vážnosť, dôstojnosť a uplatnenie v spoločnosti a zároveň, či takéto konanie žalovanej je protiprávne. Hoci žalovaná v trestnom oznámení vyslovila podozrenie zo sexuálneho zneužívania maloletého syna zo strany žalobcu, a tieto podozrenia boli spôsobilé privodiť ujmu na osobnosti žalobcu, najmä na jeho dobrej povesti, cti a vážnosti v spoločnosti, ale aj v jeho pracovnom živote, súd dospel k záveru, že takéto konanie žalovanej nemalo charakter protiprávneho konania. Súd bral pri svojom rozhodovaní do úvahy okolnosti, za akých bol tento zásah zo strany žalovanej do osobnosti žalobcu uskutočnený. Žalovaná tým, že na základe informácií od maloletého syna o možnom sexuálnom zneužívaní zo strany žalobcu vyhľadala odbornú lekársku a psychologickú pomoc a na základe odporúčania v záujme ochrany zdravia maloletého syna podala na žalobcu trestné oznámenie, nedopustila sa tak neoprávneného konania. Súd takého konanie žalovanej posúdil ako konanie dovolené, ktoré nie je v rozpore s právnym poriadkom. Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu, že žalovaná neoprávnene zasahovala do jeho osobnostných práv nielen podaním trestného oznámenia, ale aj tým, že šírila nepravdivé informácie o tom, že je homosexuálne orientovaný a pedofil, súd takéto konanie zo strany žalovanej nemal preukázané. Žalobca na preukázanie týchto tvrdení predložil súdu prehlásenia obyvateľov mesta Žiar nad Hronom, z ktorých však súd nemal jednoznačne preukázané, že difamačné informácie o žalobcovi šírila výlučne žalovaná. Jednotlivé osoby v týchto prehláseniach len všeobecne zhodne konštatujú, že vedia o tom, že ich mestom sa šírili nepríjemné reči o žalobcovi, a že ohováranie smerovalo k jeho sexuálnej orientácii, poukazovalo sa na jeho homosexuálnu orientáciu a na možnú pedofíliu. Keďže súd konanie žalovanej nevyhodnotil ako konanie protiprávne, ako neoprávnený zásah do osobnosti žalobcovi, už ďalej neskúmal, či vznikla v dôsledku konania žalovanej žalobcovi ujma, a či je daná príčinná súvislosť medzi konaním žalovanej a vznikom tejto nemajetkovej ujmy. Vzhľadom na uvedené súd aj o druhom žalobnom nároku rozhodol tak, že ho ako nedôvodný zamietol.
17. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
18. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
19. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže súd žalobu zamietol, žalovaný bol v konaní úspešný v celom rozsahu, preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v plnom rozsahu.
20. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Žiar nad Hronom, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 CSP).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné ( § 358 CSP).
Podľa § 363 CSP sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje a musí byť podpísané. Náležitosťou odvolania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 CSP). Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis s prílohami zostal na súde a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, /možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 CSP).