Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_7Co-337-2017.pdf
PDF · 112.33 KB
No categories available
7Co/337/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a členov senátu Mgr. Márie Kašíkovej a Mgr. Františka Dulačku, v právnej veci žalobkyne: J. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XXX, právne zastúpená: Advokátska kancelária GEREG & MESSINGEROVÁ, s.r.o., so sídlom Horná strieborná 4, Banská Bystrica, IČO: 47 253 011, proti žalovaným: 1/ Ing. Q. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom V., V. XXXX/X, zastúpený splnomocneným zástupcom: Mgr. Patrik Pálffy, D. XXXXX/XX, V., 2/ V. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom V., X. XXXX/XX, 3/ C. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom V., X. XXXX/XX, žalovaní 2/ a 3/ právne zastúpení: JUDr. Ján Garaj, advokát so sídlom v W., S. XXX, 4/ maloletý V. K., nar. XX.XX.XXXX., zastúpený ustanovenou opatrovníčkou: Margit Menichová, nar. XX.XX.XXXX., bytom V., T. XXXX/X, o určenie neplatnosti závetu, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Martin č. k. 8C/111/2010-987 zo dňa 22. júna 2017, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalovaným v rade 1/, 2/, 3/ a 4/ p r i z n á v a proti žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom (v poradí tretím vydaným v prejednávanej veci) súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala určenia, že závet zo dňa 15.06.2006 vyhotovený poručiteľom Ing. V. K., naposledy bytom N. XX, zomrelým dňa XX.XX.XXXX , je neplatný (výrok I.). Žalovaným v rade 1/, 2/, 3/ a 4/ priznal voči žalobkyni právo na náhradu účelne vynaložených trov konania v rozsahu 100 % (výrok II.). Slovenskej republike priznal voči žalobkyni právo na náhradu nákladov na vypracovanie znaleckých posudkov, ktoré boli hradené zo štátnych prostriedkov (výrok III.).
2. Súd prvej inštancie po opakovaní a doplnení dokazovania v zmysle právnych záverov zrušujúceho uznesenia Krajského súdu v Žiline zo dňa 25. júna 2014 (č.l. 431 a nasl.) mal preukázané, že sporný závet bol vyhotovený v písomnej podobe a bol podpísaný poručiteľom. Nakoľko išlo o alografný závet, ktorý nebol vyhotovený vlastnou rukou poručiteľa, musel byť podpísaný dvoma svedkami súčasne prítomnými, ktorí svojim podpisom potvrdili, že poručiteľ pred nimi prehlásil, že závet obsahuje jeho poslednú vôľu. Konštatoval, že v závere sporného závetu bolo uvedené, že poručiteľ tento vlastnoručne podpísal a výslovne prejavil, že listina obsahuje jeho poslednú vôľu v zmysle § 476b Občianskeho zákonníka pred JUDr. Vladimírom Stolárikom a J. W., súčasne prítomnými svedkami s dátumom 15.06.2006. Keďže žalobkyňa namietala pravdivosť prehlásení týchto svedkov, okresný súd vykonal dokazovanie ich výpoveďami. Tieto vyhodnocoval v spojení s vyjadreniami uvedených svedkov v rámci trestného konania, v ktorom sa riešila vražda poručiteľa. Dospel k záveru, že závet obsahuje jednoznačné a zrozumiteľné prehlásenie oboch svedkov, že boli súčasne prítomní pri prehlásení poručiteľa o tom, že závet obsahuje jeho poslednú vôľu. Vo výpovediach v trestnom konaní J. W.
opätovne uviedla, že závet poručiteľ podpísal pred ňou a pred JUDr. Stolárikom. Nejednoznačne sa začala vyjadrovať až v rámci konania v súdenej veci. Za nelogické označil tvrdenie svedka Stolárika, ktorý spochybňoval svoj písomný prejav v závete, keďže ide o advokáta, ktorý poskytuje právne služby a nemožno mať rozumné pochybnosti o tom, že by pri spisovaní závetu pochybil tak, ako to neskôr vo svojej výpovedi tvrdil, že prejav vôle poručiteľ neurobil pred ním ako svedkom napriek tomu, že táto skutočnosť jednoznačne vyplýva z písomného závetu. Okresný súd ustálil, že sporný závet bol podpísaný svedkami JUDr. Stolárikom a J. W. tak, ako je to v ňom uvedené, ktorí potvrdili, že poručiteľ pred nimi ako svedkami závet podpísal a výslovne prejavil, že obsahuje jeho poslednú vôľu.
3. Žalobkyňa namietala neplatnosť závetu aj z dôvodu, že poručiteľ Ing. V. K. nebol v čase vyhotovenia závetu spôsobilý na vykonanie takéhoto právneho úkonu. Okresný súd vychádzal zo záverov znaleckého posudku, ktorý bol vyhotovený v prejednávanej veci a ktorý jednoznačne ustálil, že v čase spísania závetu bol poručiteľ spôsobilý urobiť takýto právny úkon. Tvrdenia strán sporu, prípadne obsah odborných vyjadrení predložených žalobkyňou, ktorými sa snažila spochybniť závery znaleckého posudku, vyhodnotil tak, že nemajú takú dôkaznú silu, na základe ktorej by bolo možné na ich obsah prihliadať.
4. Opatrovníčka žalovaného v rade 4/ namietala neplatnosť závetu z dôvodu, že boli opomenutí ako dedičia v čase spísania závetu aj iné maloleté deti nebohého K., ktoré majú nárok na dedičský podiel vo výške stanovenej zákonom. Okresný súd k tejto námietke uviedol, že poručiteľ v spornom závete zanechal všetkým svojim synom majetok v rovnakom rozsahu. Ďalej konštatoval, že predmetom závetu nebol všetok majetok poručiteľa. Okrem toho bolo preukázané, že žalovaný v rade 4/ za života poručiteľa nadobudol vlastníctvo k rodinnému domu v N., kde jeho rodičia spolu s ním bývali. Úmysel poručiteľa spísať závet a vyporiadať v ňom uvedený majetok hodnotil ako záujem poručiteľa vysporiadať majetok medzi štyri deti tak, aby došlo k jeho rovnomernému rozdeleniu. Žalovanému v rade 4/ ako tzv. neopomenuteľnému dedičovi prináleží dedičský podiel zo zákona, ako aj zo závetu, pričom veľkosť podielu sa vypočítava z celého dedičstva, nie len z tej časti, ktorá sa v konkrétnom prípade dedí zo závetu. O trovách konania rozhodol okresný súd v zmysle ustanovenia § 255 CSP a žalovaným voči žalobkyni priznal právo na náhradu účelne vynaložených trov konania v rozsahu 100 %, pretože títo boli v plnom rozsahu v konaní úspešní. Ďalej uviedol, že v konaní bol vypracovaný znalecký posudok s doplnkom, na ktorý časť finančných prostriedkov poskytli strany sporu a časť bola hradená zo štátnych prostriedkov. Z toho dôvodu priznal štátu časť finančných prostriedkov, ktoré hradil.
5. Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobkyňa a žiadala, aby krajský súd zrušil rozsudok okresného súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Namietala závery okresného súdu, že poručiteľ naozaj pred súčasne prítomnými svedkami urobil prejav o tom, že sporný závet obsahuje jeho poslednú vôľu. Okresný súd nesprávne vyhodnocoval obsah svedeckej výpovede JUDr. Stolárika v trestnom konaní. Ten uviedol, že v tom čase bol vypočúvaný v súvislosti s trestným činom vraždy poručiteľa Ing. K. a pri jeho výsluchu boli prvoradé okolnosti týkajúce sa možného motívu vraždy, závet bol hodnotený iba z pohľadu týchto skutočností. Neskúmali sa formálne a akékoľvek iné náležitosti závetu, preto zobrať za smerodajnú výpoveď svedka, ktorý bol následne niekoľkokrát vypočutý aj v súdenej veci, nebolo správne. JUDr. Stolárik vo svojich následných výpovediach v prejednávanej veci dostatočným spôsobom ozrejmil okolnosti spisovania sporného závetu a jednoznačne uviedol, že k prejavu poručiteľa o tom, že predmetná listina obsahuje jeho poslednú vôľu pred dvoma súčasne prítomnými svedkami nedošlo napriek tomu, že táto skutočnosť bola v závete konštatovaná. Ďalej žalobkyňa poukázala na absolútnu neplatnosť závetu z dôvodu, že ukracuje neopomenuteľného dediča, a to V. K., ktorý má nárok na svoj zákonný podiel, ďalej na skutočnosť, že obsahom závetu je aj majetok patriaci do BSM a v neposlednom rade na skutočnosť, že závet neobsahuje všetok majetok poručiteľa. Čo sa týka samotného závetu, žalovanému 1/ Q. K. pripadla najväčšia časť majetku , čo je vo vzťahu k ostatným neopomenuteľným dedičom neprípustné.
6. Ďalej namietala, že súd prvej inštancie nijakým spôsobom nevyhodnotil ňou predložené odborné vyjadrenia týkajúce sa spôsobilosti poručiteľa urobiť sporný závet. V odbornom vyjadrení MUDr. H. z Psychiatrickej ambulancie Martin bolo uvedené, že pokus o vraždu so závažným poškodením zdravia vedie u každého človeka k akútnemu stresu. Poručiteľ vykonal závet v krátkej dobe po tom, čo bol na jeho osobu spáchaný pokus vraždy, došlo tak u neho pravdepodobne k rozvoju postraumatickej stresovej poruchy. Z výpovedí svedkov vypočutých v prejednávanej veci vyplynulo, že správanie Ing. K. sa po tejto dramatickej udalosti zmenilo. JUDr. Stolárik, nielen ako advokát, ale aj priateľ poručiteľa, uviedol,
že chovanie Ing. K. bolo po útoku na jeho osobu zmenené, predtým bol komunikatívny a racionálny. Rovnako z vyjadrenia PhDr. B. Q. - klinickej psychologičky vyplynulo, že z obsahu preštudovaného materiálu možno konštatovať, že poručiteľ pravdepodobne trpel postraumatickou stresovou poruchou, ktorá vyúsťuje do zmien osobnosti a rozhodovanie v dôležitých situáciách mohlo byť ovplyvnené labilnou emotivitou a skresleným úsudkom. Z výpovede svedka H. vyplynulo, že na základe jeho priateľského vzťahu s poručiteľom mu zadovážil psychofarmatiká, ktoré pri nadmernom užívaní môžu spôsobiť zmätočnosť, závraty a poruchy koordinácie. Znalec v posudku vyhotovenom v súdenej veci okolnosti vplyvu týchto liekov nebral do úvahy.
7. Vzhľadom na okolnosti prejednávanej veci žalobkyňa považovala za absolútne nepriliehavé, aby aj v prípade, ak sa odvolací súd stotožní s názorom súdu prvej inštancie, bola zaviazaná k náhrade trov konania v plnej výške. Bolo by nespravodlivé, aby od nej, ktorá dôvodne bránila svoje porušené a ohrozené práva, bola žiadaná náhrada trov konania. Na záver poukázala na fakt, že na Krajskom súde v Žiline nezákonne nahliadla do spisu v čase rozhodovania tohto súdu sudkyňa JUDr. P. X., ktorá je pacientkou bývalej manželky poručiteľa Q. K.. Súd skonštatoval na základe ňou podanej sťažnosti, že so sudkyňou bol vykonaný osobný pohovor a bolo jej udelené napomenutie. Uvedené konanie navodzuje predstavu a dôvodné podozrenie, že predmetná vec v čase, keď bola na Krajskom súdu v Žiline, mohla byť ovplyvňovaná inými osobami v jej neprospech. Žiadala, aby bola vec pridelená na prejednanie a rozhodnutie inému senátu, ako tomu, ktorý rozhodoval v súdenej veci pod sp.zn. 7Co/249/2013.
8. Žalovaní 2/ a 3/ sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu JUDr. Jána Garaja k odvolaniu žalobkyne písomne vyjadrili v podaní zo dňa 11.08.2017. Žiadali rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Poukázali na to, že k otázke skutkových zistení týkajúcich sa prítomnosti svedkov pri podpise závetu poručiteľom žalobkyňa vo svojich námietkach neustále opakuje rovnaké skutočnosti, súd prvej inštancie však vychádzajúc zo stanoviska odvolacieho súdu, vyjadreného v uznesení zo dňa 25.06.2014, nemohol vykonané dôkazy vyhodnotiť inak, ako to urobil v napadnutom rozsudku. Ak žalobkyňa ďalej tvrdí, že poručiteľ nebol v čase spísania závetu spôsobilý na právne úkony, je jej procesnou povinnosťou to aj preukázať. Predložené odborné vyjadrenia obsahujú len domienky o možných psychických problémoch poručiteľa, nesvedčia však o jeho nespôsobilosti na právne úkony. Navyše boli vypracované bez znaleckého sľubu na objednávku žalobkyne, pričom nezávislosť osôb vyhotovujúcich predmetné odborné vyjadrenia je otázna, najmä vo vzťahu k MUDr. H., ktorá je dlhodobo osobnou lekárkou žalobkyne. O spôsobilosti poručiteľa na právne úkony svedčí množstvo dôkazov, ktoré verzii žalobkyne priamo odporujú (výpoveď svedka N., výpovede svedkov zosumarizované v znaleckom posudku MUDr. Stanislava Kollára), tieto nie sú založené na dohadoch spracovaných na objednávku žalobkyne či nedôveryhodných svedkov. Žalovaní 2/ a 3/ ďalej uviedli, že nie sú dané podmienky pri rozhodovaní o trovách konania na postup podľa § 257 CSP. Skutočnosť, že bolo snahou žalobkyne uplatňovať si jej práva, neznamená, že by na to bolo treba brať osobitný zreteľ. Čo sa týka sudkyne JUDr. P. X., disciplinárne opatrenie, ktoré žalobkyňa spomína, bolo disciplinárnym senátom zrušené.
9. Žalobkyňa v replike k vyjadreniu žalovaných 2/ a 3/, urobenej prostredníctvom právneho zástupcu zo dňa 07.09.2017, opätovne poukázala na svoje tvrdenia o nespôsobilosti poručiteľa na vykonanie sporného závetu. Čo sa týka rozhodnutia disciplinárneho senátu vo vzťahu k JUDr. P. X., o tejto skutočnosti vedomosť nemala. Opakovane žiadala, aby bola vec na Krajskom súdu v Žiline pridelená inému senátu, ako tomu bolo pri poslednom rozhodnutí krajského súdu.
10. Žalovaný 4/ vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne prostredníctvom ustanovenej opatrovníčky zo dňa 14.09.2017 uviedol, že sa plne stotožňuje s názormi žalobkyne v podanom odvolaní, a to najmä týkajúcich sa ukrátenia jeho osoby ako neopomenuteľného dediča sporným závetom.
11. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal vec v rozsahu a z dôvodov podaného odvolania (§ 379 a § 380 CSP) a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP.
12. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými a právnymi závermi uvedenými v rozsudku súdu prvej inštancie a v podrobnostiach naň poukazuje. Z uvedeného dôvodu sa v súlade s ust. § 387 ods. 2 CSP obmedzil na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia s tým, že vo svojom odôvodnení sa vyporiada s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní (§ 387 ods. 3 posledná veta CSP).
13. Žalobkyňa namietala, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza zo skutkových zistení, ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní. Podľa nej súd zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov nevyplynuli a naopak, opomenul rozhodné skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané.
14. Skutkové zistenie, ktoré nemá podľa obsahu spisu oporu vo vykonanom dokazovaní, je nutné chápať tak, že ide o výsledok hodnotenia dôkazov súdom, ktorý nezodpovedá postupom vyplývajúcich z ust. § 191 CSP, pretože súd zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli v konaní najavo, pretože súd opomenul rozhodné skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli v konaní najavo, alebo preto, že v hodnotení dôkazov, poprípade poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu, alebo ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálnej vierohodnosti, je logický rozpor, ak hodnotenie dôkazov odporuje ustanoveniam o spôsobe vykonávania dôkazov upravených v CSP. Skutkové zistenie nemá oporu vo vykonanom dokazovaní v podstatnej časti vtedy, ak sa týka skutočností, ktoré boli významné pre posúdenie veci z hľadiska hmotného práva. Napadnúť nesprávnosť hodnotenia dôkazov súdom možno iba zo spôsobu, akým k nemu súd dospel.
15. Z obsahu spisu mal odvolací súd preukázané, že súd prvej inštancie dôsledne pri hodnotení vykonaného dokazovania vychádzal zo zásady hodnotenia dôkazov vyplývajúcich z ust. § 191 CSP.
16. Okresný súd vychádzal z právneho záveru odvolacieho súdu, vyjadreného v jeho zrušujúcom uznesení zo dňa 25. júna 2014 o spôsobe výkladu písomného prejavu vôle v zmysle ustanovenia § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Predmetné ustanovenie predpokladá, že súd pri výklade písomného prejavu vôle prihliadne nielen k tomu, čo bolo v listine výslovne vyjadrené, ale rovnako k tomu, čo možno spoľahlivo vyvodiť z okolností, za ktorých bol takýto prejav vôle urobený. Výklad prejavu vôle v zmysle tohto ustanovenia môže smerovať iba k objasneniu toho, čo bolo skutočne prejavené a nemožno ním nahradzovať alebo doplňovať vôľu, ktorú účastník v rozhodnej dobe nemal, alebo ktorú neprejavil; rovnako nie je dovolené meniť zmysel a obsah inak jasného právneho úkonu.
17. V prejednávanej veci neboli pochybnosti o tom, že poručiteľ podpísal sporný závet, z obsahu ktorého vyplynulo, že prejavil svoju poslednú vôľu pred svedkami JUDr. Stolárikom a J. W.. Ich prehlásenie v písomnom závete bolo jednoznačné, vyplývalo z neho, že boli obaja súčasne prítomní pri prehlásení poručiteľa o tom, že uvedená listina obsahuje jeho poslednú vôľu. Títo svedkovia až v rámci prebiehajúceho konania v súdenej veci začali skutočnosti, ktoré potvrdili svojimi podpismi a jednoznačne vyplývali z uvedeného závetu spochybňovať. Okresný súd ich výpoveď hodnotil v spojení s obsahom písomného závetu, ako aj s obsahom ich výpovedí v rámci trestného konania a všetky takto vykonané dôkazy vyhodnotil postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 191 CSP. Dostatočne sa vysporiadal s rozdielnosťou ich výpovede v trestnom konaní, ktorá korešpondovala s obsahom písomného závetu a s výpoveďou v prejednávanej veci. Nemožno konštatovať, že by neprihliadal na rozhodujúce skutočnosti významné pre posúdenie veci z hľadiska ustanovenia § 426b Občianskeho zákonníka. Je pravdou, že uvedení svedkovia v rámci trestného konania boli vypočúvaní k možnému motívu vraždy Ing. K., nie k formálnym a materiálnym náležitostiam závetu. Ich vyjadrenia v trestnom konaní však boli jednoznačné, z vykonaného dokazovania nevyplynuli žiadne skutočnosti, z ktorých by bolo možné dospieť k záveru, že by boli ovplyvňovaní pri výpovedí v trestnom konaní tak, že by uvádzali nepravdivé skutočnosti týkajúce sa poslednej vôle poručiteľa. Naopak, aj z časového hľadiska je možné dospieť k záveru, že výsluch v čase trestného konania bol robený v krátkom období po vyhotovení poslednej vôle poručiteľa. V tom čase mohli mať uvedení svedkovia „v čerstvej pamäti“ okolnosti, za ktorých došlo k vyhotoveniu tejto poslednej vôle. Aj keď nebol kladený primárny dôraz na jej formálne náležitosti, ak by k jej vyhotoveniu došlo diametrálne iným spôsobom, ako to uvádzali v predmetných výpovediach, nevidí krajský súd žiadny relevantný dôvod, pre ktorý by svedkovia tieto okolnosti opisovali úplne odlišne ako v súdenej veci. Skutkové zistenia, týkajúce sa prejavu poručiteľa, že závet obsahuje jeho poslednú vôľu, ktoré zistil okresný súd vyplývali z vykonaného dokazovania. Námietku žalobkyne, týkajúcu sa nesprávnych skutkových záverov okresného súdu preto nepovažoval odvolací súd za opodstatnenú.
18. Uvedené platí aj pre námietku žalobkyne, že skutkové zistenia, týkajúce sa duševného stavu poručiteľa v čase vyhotovovania predmetného právneho úkonu, sú neúplné, nakoľko okresný súd neprihliadal na listinné dôkazy - vyjadrenia odborných lekárov predložených žalobkyňou. Okresný súd
v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol skutočnosti, ktoré vyplynuli zo znaleckého posudku, vyhotoveného MUDr. Kollárom v prejednávanej veci, ako aj obsah odborných vyjadrení predložených žalobkyňou. Následne vyhodnotil tieto dôkazy, pričom primárne vychádzal zo záverov znaleckého posudku, že v čase spísania závetu bol poručiteľ spôsobilý urobiť takýto úkon. Vyjadrenia, ktoré boli žalobkyňou predložené, nepovažoval za také, ktoré by mohli spochybniť závery znalca. Okresný súd v tomto prípade dôsledne vychádzal z ustanovenia § 207 ods. 1 CSP, podľa ktorého, ak rozhodnutie závisí od posúdenia skutočností, na ktoré treba vedecké poznatky, a pre zložitosť posudzovaných otázok nepostačuje postup podľa § 206, súd na návrh nariadi znalecké dokazovanie a ustanoví znalca. Následne hodnoteniu súdom nepodliehajú odborné znalecké závery z hľadiska ich správnosti, súd hodnotí len presvedčivosť posudku, pokiaľ ide o jeho úplnosť vo vzťahu k zadaniu, k zásadám logického myslenia a jeho súlad s ostatnými vykonanými dôkazmi. Z tohto uhla pohľadu okresný súd aj znalecký posudok vyhodnocoval. Žalobkyňa rozporovala správnosť odborných záverov znalca. Nespochybňovala „vstupné“ údaje, ktoré znalec použil pri vyhotovení znaleckého posudku a na základe ktorých ustálil svoj odborný záver. Ňou predložené odborné vyjadrenia obsahovali všeobecné úvahy, aký môže mať vplyv na psychiku človeka udalosť, ako je pokus o jeho usmrtenie (vraždu), prípadne, akým spôsobom môžu pôsobiť konkrétne lieky na rozpoznávacie a rozumové schopnosti človeka. Okresný súd podľa názoru odvolacieho súdu správne ustálil, že tieto vyjadrenia nemôžu spochybniť správnosť záverov vyhotoveného znaleckého posudku.
19. Podľa § 477 Občianskeho zákonníka, v závete poručiteľ ustanoví dedičov, prípadne určí ich podiely alebo veci a práva, ktoré im majú pripadnúť. Ak nie sú podiely viacerých dedičov v závete určené, platí, že podiely sú rovnaké.
20. Obsahom závetu je nakladanie s vlastným majetkom (majetkovými hodnotami) pre prípad smrti. Z toho vyplýva, že poručiteľ môže nakladať s vecami a právami, ktorých vlastníkom (držiteľom) je (alebo bude) ku dňu jeho smrti. V súvislosti s určením konkrétnej veci, ktorá má závetnému dedičovi podľa závetu pripadnúť, vo svojej podstate ide o určenie podielu, ktorý má závetný dedič dostať z majetku poručiteľa. Neplatnosť závetu nespôsobuje to, že poručiteľ v závete určí, ktoré veci majú pripadnúť tomu-ktorému dedičovi. Takéto určenie nie je totiž záväzné a v konečnom dôsledku vyjadruje iba osobitným spôsobom podiel dediča v pomere k celému dedičstvu. Nie je preto vylúčené, aby sa v závete určená vec nestala predmetom dedičstva napríklad preto, že v rámci vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva pripadla táto vec pozostalému manželovi. V takom prípade tento závetný dedič zdedí podiel zodpovedajúci hodnote veci, ktorej sa mal stať vlastníkom podľa závetu.
21. Žalobkyňa namietala, že niektoré z vecí uvedených v spornom závete neboli vo výlučnom vlastníctve poručiteľa, ale v ich bezpodielovom spoluvlastníctve. Vzhľadom na vyššie prezentovaný právny záver, je zrejmé, že poručiteľ mohol aj takýto majetok urobiť predmetom dedenia zo závetu, nakoľko v prípade jeho smrti sa vec, ktorá bola v BSM v rámci zániku BSM dostane, či už v určitom podiele alebo výlučne do jeho vlastníctva ku dňu smrti. Ak by k tomu nedošlo, závetný dedič zdedí podiel zodpovedajúci hodnote veci, ktorej mal byť vlastníkom podľa závetu.
22. Žalobkyňa ďalej namietala relatívnu neplatnosť závetu z dôvodu, že maloletý dedič - žalovaný v rade 4/ bol týmto závetom opomenutý. Pri závere o neplatnosti závetu v časti, v ktorej závet nepamätá na neopomenuteľných dedičov dáva krajský súd do pozornosti ustanovenie § 40a Občianskeho zákonníka, ktoré považuje závet v tejto časti za neplatný, avšak iba vtedy, ak sa „vydedený“ potomok relatívnej neplatnosti závetu (alebo jeho časti) dovolá. Ak sa neopomenuteľný dedič dovolal relatívnej neplatnosti závetu, súd je povinný k tejto skutočnosti prihliadnuť a ustáliť výšku dedičského podielu v závislosti od minimálnej výšky dedičstva patriaceho neopomenuteľnému dedičovi.
23. Žalobkyňa teda nie je nositeľkou práva domáhať sa takejto relatívnej neplatnosti závetu. Pokiaľ sa tejto neplatnosti dovolá niektorý z neopomenuteľných dedičov, v rámci dedičského konania na túto okolnosť bude povinný súd pri vyporiadaní dedičstva prihliadať.
24. Žalobkyňa v závere odvolania vzniesla námietku zaujatosti sudcov senátu 7Co rozhodujúcich o jej odvolaní proti napadnutému rozsudku okresného súdu. Krajský súd predložil v zmysle § 54 ods. 1 CSP vec spolu s vyjadreniami členov senátu 7Co na rozhodnutie o námietke zaujatosti žalobkyne Najvyššiemu súdu SR. Ten písomným podaním zo dňa 23. januára 2018 vrátil vec krajskému súdu bez rozhodnutia o námietke žalobkyne. Konštatoval, že námietka zaujatosti žalobkyne nespĺňa náležitosti
v súlade s ust. § 52 ods. 2 CSP, nakoľko z nej nie je zrejmé, proti komu smeruje, dôvod, pre ktorý by mal byť sudca vylúčený, kedy sa žalobkyňa dozvedela o dôvode vylúčenia a zároveň nepredložila ani neoznačila žiadne dôkazy na preukázanie svojho tvrdenia. Z obsahu podania žalobkyne bolo možné len konštatovať, že ňou uplatnená námietka zaujatosti bola vznesená po zákonom stanovenej lehote 7 dní (§ 53 ods. CSP), a to vzhľadom na jej vyjadrenie, v ktorom poukázala na skôr podanú sťažnosť na sudkyňu Krajského súdu v Žiline JUDr. P. X., ktorá mala nezákonne nahliadať do súdneho spisu sp.zn. 8C/111/2010, v tom čase vedenom na Krajskom súde v Žiline pod sp.zn. 6Co/102/2011, na základe ktorej bolo tejto sudkyni udelené písomné napomenutie z 5. decembra 2012 č. Spr.444/2012. Na základe zistenia Najvyššieho súdu SR, rozhodnutím disciplinárneho senátu z 1. decembra 2015 sp.zn. 6Ds/4/2014 bolo napomenutie určené za neplatné. Vzhľadom na uvedené skutočnosti Najvyšší súd SR uviedol, že na podanie žalobkyne sa s poukazom na § 52 ods. 2 druhá veta CSP neprihliada a vec v takomto prípade nemala byť nadriadenému súdu predložená. Krajský súd, vychádzajúc z týchto záverov Najvyššieho súdu SR preto na námietku zaujatosti vznesenú žalobkyňou v podanom odvolaní neprihliadal.
25. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania postupoval krajský súd podľa ustanovenia § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Žalobkyňa nebola v odvolacom konaní úspešná, preto je povinná nahradiť trovy odvolacieho konania úspešným žalovaným v plnom rozsahu.
26. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP) Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP) Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP)