Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_20S-63-2017.pdf
PDF · 147.98 KB
No categories available
20S/63/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Bundzela a sudcov JUDr. Róberta Foltána a Mgr. Moniky Kadlicovej v právnej veci žalobcu: Ing. I. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. X, XXX XX L., právne zastúpeného: Mgr. Juraj Trokan, advokát so sídlom Vajanského 10, 917 01 Trnava, proti žalovanému: Okresný úrad Trnava, Odbor výstavby a bytovej politiky, sídlo Kollárova 8, 917 02 Trnava, za účasti ďalších účastníkov: 1. Mgr. art. L. T., bytom P. XX, XXX XX I., 2. Mgr. T. T., bytom P. XX, XXX XX I., 3. Ing. T. U., bytom V. X, XXX XX L., 4. T. K., bytom V. X, XXX XX L., 5. T. X., bytom G. XX, XXX XX L., 6. Y. H., bytom G. XX, XXX XX L., 7. T. P., bytom P. XX, XXX XX L., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-TT-OVBP2-2017/012833/Ka zo dňa 15.05.2017, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a .
II. Žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
I. Priebeh administratívneho konania 1. Žalovaný napadnutým rozhodnutím č. OU-TT-OVBP2-2017/012833/Ka zo dňa 15.05.2017 v rámci odvolacieho konania postupom podľa § 59 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“) zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie Mesta L. č. k. 16996/48/2/2016-Ty zo dňa 05.12.2016, ktorým stavebný úrad Mesto L. v konaní o rozhodnutí o umiestnení stavby podľa ustanovenia § 39 a § 39a zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) a ustanovenia § 4 vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 453/2000 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona, umiestnil stavbu „Zmena dokončenej stavby kôlne prístavbou, nadstavbou a stavebnými úpravami na rodinný dom“ na pozemkoch reg. „C“ par. č. 5368 a č. 5388 v k. ú. L. v meste L., pre stavebníkov Mgr. art. L. T. a T. T., obaja bytom P. XX, XXXXX I..
II. Žaloba a jej dôvody
2. Žalobca v zákonom stanovenej lehote podal proti rozhodnutiu žalovaného správnu žalobu a navrhol, aby správny súd rozhodnutie žalovaného č. OU-TT-OVBP2-2017/012833/Ka zo dňa 15.05.2017, ako i rozhodnutie Mesta L. č. k. 16996/48/2/2016-Ty zo dňa 05.12.2016, zrušil a žalobcovi priznal voči žalovanému právo na náhradu trov konania. 3. Namietal umiestnenie predmetnej stavby na spoločnej hranici pozemkov parciel č. 5368 vo vlastníctve stavebníka a parciel č. 5377 a č. 5376 vo vlastníctve žalobcu. V nadväznosti na uvedené namietal účelové definovanie predmetnej stavby ako „Zmena dokončenej stavby kôlne prístavbou, nadstavbou a stavebnými úpravami na rodinný dom“ s cieľom vyhnúť sa plneniu požiadaviek na minimálnu vzdialenosť, resp. odstup susediacich stavieb podľa § 6 vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej
republiky č. 532/2002 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané s osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie. Umiestnenie predmetnej stavby na hranici dotknutých pozemkov žalobca považuje za zásah do jeho práv a právom chránených záujmov taktiež pre nemožnosť realizácie stavby na hranici pozemku a nemožnosť jej následnej údržby, pre výrazné zníženie trhovej hodnoty majetku žalobcu, zvýšenie nákladov starostlivosti, umŕtvenie investícií žalobcu, ohyzdný vzhľad navrhovanej stavby zo severného pohľadu, t. j. pohľad žalobcu do záhrady ukončený pohľadom do múru na hranici pozemku a pohľad z ulice zo strany žalobcu, ohrozenie majetku žalobcu. Žalobca ďalej namietal zatienenie pozemku vzhľadom na zväčšenú hmotu novej stavby na južnej strane jeho pozemku. S umiestnením predmetnej stavby by na spoločnej hranici pozemku prípadne súhlasil za podmienok zmeny architektonického vzhľadu novej stavby, prípadne zmeny rozmerov stavby tak, aby sa tienenie na dotknutý pozemok minimalizovalo. 4. V súvislosti s umiestnením stavby na hranici pozemku žalobca namietal zneužitie kritéria stiesnenosti podmienok. Podľa žalobcu sa stavebník kúpou malého pozemku dostal do stiesnených podmienok a k rozlohe pozemku je umiestňovaná stavba neprijateľne rozľahlá, bude mať veľkú pracovňu, neprimerane širokú a zároveň nepochopiteľne vysokú garáž. Podľa žalobcu práve stiesnené podmienky boli dôvodom, aby stavebný úrad ustúpil od predpísaného počtu parkovacích miest a mohol zvýšiť odstupovú vzdialenosť od hranice pozemku. 5. Žalobca má za to, že stavba na hranici pozemku sa nedá odôvodniť „zapadnutím“ do okolia, alebo argumentom, že sa jedná o využitie stavby so súpisným číslom. Žalobca v pripomienkach (v rámci prvostupňového konania) požadoval aj doplnenie severného pohľadu na stavbu. Žalovaný, ani Mesto L., vôbec neposúdili, že ulica ide zo severu na juh, a tým severný pohľad je rovnocenný s južným. Severný pohľad nebol v projekte vytvorený, podľa názoru žalobcu účelovo preto, lebo je zdrvujúco dehonestujúci. Projektant sa účelovo nevenoval ani dĺžke objektu, lebo je dlhší od pôvodnej stavby o 1,74 m, a tým uviedol žalovaného, aj Mesto L. do omylu. Nová stavba musí byť od hranice vzdialená 2 m. Je pravda, že stavebný úrad nemôže určovať projektantovi pri umiestnení stavby, či môže využiť pôvodné stavebné konštrukcie. Ale keď je aj laikom dopredu jasné, že stará stavba nemôže byť využitá, dokonca budú potrebné nové základy, t. j. pôjde o novú stavbu, vzdialenosť od hranice pozemku musí byť minimálne dva metre. Podľa žalobcu stavebný úrad mal poukázať na nesúlady návrhu umiestnenia stavby s ustanoveniami STN v oblasti nevhodnej statiky starých základov, múru, vodorovnej hydroizolácie, tepelnoizolačných vlastností múru, narušenej statiky pôvodného múru. Stavebný úrad mal poukázať na to, že zvyšok pôvodného neupevneného múru ohrozuje zdravie a životy osôb. Ohrozuje majetok žalobcu. Stavebný úrad mal poukázať na nesúlady návrhu umiestnenia stavby s ustanoveniami stavebného zákona v oblasti nespĺňania základných technických požiadaviek na stavbu pri využití starého múru. 6. S poukazom na administratívne rozhodnutie žalovaného v inej veci (rozhodnutie Okresného úradu Trnava, sp. zn. OU-TT-OVBP2-2017/002950/Ve z 20.02.2017) žalobca namietal, že žalovaný v prejednávanom prípade opačne s uvedeným rozhodnutím vyhodnotil nové požiadavky na navrhovanie a posudzovanie stavebných konštrukcií a budov podľa STN 730540-2-2012. Podľa žalobcu navrhovaná stavba, múr, nespĺňa minimálnu požiadavku na energetickú hospodárnosť budov postavených po 31.12.2015. Stavebné orgány oboch stupňov nezistili presne a úplne skutočný stav veci, nezaobstarali si potrebné doklady na rozhodnutie a nevychádzali zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Rozhodli v rozpore s ustanoveniami STN, (napr. STN730540-2:2012, STN730031 o statických výpočtoch základov) a stavebného zákona. 7. Žalobca zároveň poukazoval na chyby v projekte umiestňovanej stavby, ktorý uvádza nepravdivé údaje, dôvodil, že žalovaný k námietkam č. 9, 12 uviedol, že hrebeň pôvodnej strechy je vo výške 7,3 m, pričom žalobca aj v pripomienkach uvádzal, hrebeň je vo výške 6,8 m zo strany žalobcu. Podľa žalobcu autorizovaný projektant urobil zásadnú chybu. Autorizovaný projektant nie je odborne spôsobilou osobou na zameranie pôvodnej stavby. Ďalej žalovaný k námietkam č. 9, 12 nesprávne uviedol, že výraznejší rozdiel je len v časti garáže, kde je výška 3,5 m, pričom podľa žalobcu výška garáže podľa dokumentácie je 3,8 m. Výrazný rozdiel je vo výške obytnej stavby (nová stavba bude vyššia o 0,7 m, a nie nižšia ako uvádza žalovaný) a dokonca aj v dĺžke stavby (nová stavba bude dlhšia skoro o 2 m). V odvolaní žalobca rozdiely presne popísal, pričom žalovaný sa s namietanými nepresnosťami nevysporiadal. V tomto prípade nemožno hovoriť o stavbe, ktorá sa zvyšuje, resp. o stavbe s rozširujúcou sa prístavbou. Žalobca namieta, že celá pôvodná stavba sa zbúra, vrátane strechy, stropu, všetkých priečok a obvodových múrov. Ponechané sú iba obvodové múry na hranici pozemku. Samostatný múr sa nemôže považovať za stavbu v zmysle stavebného zákona s cieľom vyhlásiť stavbu za zmenu dokončenej stavby.
8. Podľa žalobcu stavebné orgány oboch stupňov nezistili presne a úplne skutočný stav veci a nezaobstarali si potrebné podklady na rozhodnutie, nevychádzali zo spoľahlivo zisteného stavu veci, pričom nie sú viazaní len návrhmi účastníkov konania. Žalovaný sa v druhostupňovom rozhodnutí nevysporiadal presvedčivo s odvolacími námietkami účastníkov a svoje rozhodnutie nedostatočne odôvodnil. Žalovaný námietky účastníkov zamietol bez toho, aby sa bližšie venoval ich vecnej a právnej podstate. Na základe takéhoto nedostatočného posúdenia námietok dospel žalovaný k nesprávnym záverom - rozhodol o zamietnutí pripomienok v rozpore s právnymi predpismi. 9. Žalovaný nepostupoval dôsledne podľa zákonov, nedostatočne a nesprávne posúdil projekt zmeny, nedostatočne sa vyjadril k chybám v projekte a pri rozhodovaní vychádzal z nepravdivých (nereálnych) údajov.
III. Vyjadrenia žalovaného, žalobcu a ďalších účastníkov
10. Žalovaný vo vyjadrení k podanej žalobe navrhol, aby správny súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. 11. V rámci odvolacieho konania preskúmal napadnuté prvostupňové rozhodnutie podľa predloženej projektovej dokumentácie overenej v územnom konaní, na základe ktorej bolo vydané rozhodnutie o umiestnení stavby. K namietanému charakteru umiestňovanej stavby žalovaný uviedol, že stavebný úrad v územnom konaní posudzoval návrh stavebníka tak, ako bol predložený, a to ako „Zmena dokončenej stavby kôlne prístavbou, nadstavbou a stavebnými úpravami na rodinný dom“. Zmeny v architektonickom a výtvarnom riešení podľa návrhu žalobcu a jeho manželky, ktoré sa týkajú tvaru strechy, zmeny vo výške objektu obytnej časti a garáže spracovateľ projektu neakceptoval. Projektant svoj návrh zdôvodnil tým, že vychádza z prestavby jestvujúcej stavby a snaží sa stavbou „zapadnúť“ do okolia. Rozhodnutie, či ponechať určitú stavebnú konštrukciu ako súčasť novej stavby, v tomto prípade časť obvodového muriva, je na zodpovednom projektantovi. Stavebný úrad pri umiestnení stavby nie je oprávnený určovať stavebníkovi alebo projektantovi stavebné postupy, resp. či môže alebo nemôže využiť stavebné konštrukcie zostávajúcej stavby. 12. V súvislosti s rozhodovaním o umiestnení navrhovanej stavby žalovaný uviedol, že preskúmal súlad umiestnenia predmetnej stavby s územným plánom mesta. Poukázal na to, že podľa grafickej časti Územného plánu Mesta L. (schváleného uznesením č. 110/1998 zo dňa 16.06.1998 v znení neskorších zmien a doplnkov záväznej časti územného plánu Mesta L.) výkresu „Funkčné využitie plôch mesta“ sa stavba bytového domu nachádza v regulačnom bloku „BP“ - plochy prímestského bývania. Podľa záväznej časti územného plánu regulačný blok slúži na bývanie s možnosťou umiestnenia vybavenosti a podnikateľských aktivít s významom nad rámec daného územia. Dominantnou funkciou sú obytné budovy ( podiel podlažných plôch pre bývanie je min. 60%). Priestorová regulácia je definovaná len max. podlažnosťou - 4 NP. Na základe uvedeného žalovaný vyhodnotil, že „Zmena dokončenej stavby kôlne prístavbou, nadstavbou a stavebnými úpravami na rodinný dom“ na pozemku par. č. 5368 v k. ú. L. je v súlade s územnoplánovacou dokumentáciou Mesta L.. V dokumente „E. plán Mesta L.“ nie je pre danú lokalitu explicitne určený koeficient zastavanosti, ani nie je stanovený index zelene, aj vzhľadom na malé rozlohy stavebných pozemkov. 13. Ďalej žalovaný dôvodil, že v stavebnom konaní stavebník predloží v zmysle § 9 Vyhlášky MŽP SR č. 453/2000 Z. z. na stavebný úrad projektovú dokumentáciu, súčasťou ktorej bude statické posúdenie stavby, kde sa preukáže, do akej miery môže byť využitá stavebná konštrukcia existujúcej pôvodnej stavby. Vo vzťahu k okolnostiam posudzovaného umiestnenia stavby žalovaný uviedol, že ide o stiesnené územné podmienky vzhľadom na veľkosť predmetného, ale aj susedných pozemkov na západnej strane. Stavebné pozemky v tejto lokalite majú veľkosť od 131 m2 do 231 m2. Stavby situované na týchto pozemkoch sú určené prevažne na bývanie. Rodinné domy sú väčšinou jednopodlažné s obytným podkrovím a vzhľadom na malú rozlohu pozemkov sú umiestnené na hraniciach pozemkov. Rodinný dom žalobcu je od hranice pozemku a tým aj od navrhovanej stavby stavebníka vzdialený viac ako 14 m. 14. Podľa § 6 vyhl. 532/2002 Z. z. sú splnené podmienky na umiestnenie stavby predmetného rodinného domu na hranici pozemku. Na stavebnom pozemku par. č. 5368 je postavená stavba kôlne podľa vyjadrenia žalobcu už od roku 1932. Ide o jednoduchú stavbu, ktorá pozostáva z prvého nadzemného podlažia a povaly. Stavba je zastrešená pultovou strechou so sklonom na pozemok navrhovateľa. Hrebeň strechy je podľa autorizovaného projektanta vo výške 7,3 m. Výška strechy navrhovanej stavby je 7,2 m. Podľa § 6 vyhl. 532/2002 Z. z. sú splnené podmienky na umiestnenie stavby predmetného rodinného domu na hranici pozemku. 15. V tejto súvislosti žalovaný uviedol, že nová stavba v podstate zachováva tvar a hmotu súčasnej stavby. Výraznejší rozdiel vo výške stavby oproti jestvujúcemu stavu je len v časti garáže, kde je
výška hrebeňa pultovej strechy na kóte 3,5 m podľa predloženej projektovej dokumentácie. Svoje pozemky v susedstve odvolatelia užívajú na účely príjazdovej cesty k prístrešku pre auto. Pri umiestnení stavby .,Zmena dokončenej stavby kôlne prístavbou, nadstavbou a stavebnými úpravami na rodinný dom„ , preto nehrozí zhoršenie užívania susedného pozemku na určený účel. 16. V súvislosti s namietaným nedodržaním vzdialenosti umiestňovanej stavby od hranice pozemku žalobcu a namietaným tienením na pozemok žalobcu, žalovaný dôvodil, že stavebný zákon nepozná normu a ani vyhlášku, ktorá by posudzovala alebo rozhodovala o tienení okolitých dvorov a záhrad. Súčasne platná legislatíva neochraňuje záhrady a pozemky pred tienením. V stavebnom poriadku a ani v s ním súvisiacich predpisoch nie sú uvedené žiadne obmedzenia ani postupy pri dokazovaní tienenia vzhľadom na pozemky resp. záhrady. Otázka tienenia je v stavebnom zákone posudzovaná ako tienenie obytných miestností. 17. K žalobe sa vyjadrili ďalší účastníci konania v 1/ a 2/ rade, stavebníci manželia T., ktorí navrhli žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. 18. K príprave podkladov na predmetnú stavbu uviedli, že pred začatím projektovania spolu s architektom navštívili príslušný stavebný úrad v L., kde sa informovali o všeobecných záväzných nariadeniach, regulatívoch pre danú oblasť, podmienkach pre výstavbu, odstupových vzdialenostiach, koeficientoch zastavanosti, index zelene a podobne. Na základe tohto stretnutia a oboznámenia sa úradu s ich stavebným zámerom bol úradom zadefinovaný názov projektu ako „Zmena dokončenej stavby kôlne prístavbou, nadstavbou a stavebnými úpravami na rodinný dom“. Zmena stavby podľa stavebného zákona neznamená rekonštrukciu alebo obnovu. Ide o zmenu funkcie stavby, o čom pojednáva územné konanie a architektonickú zmenu stavby, ktorú rieši stavebné konanie. Stavebný zákon pritom nedefinuje, aká časť z pôvodnej stavby má byť zachovaná, ak hovoríme o „zmene stavby“. S poukazom na §139 ods. 2 stavebného zákona uviedli, že „stavbou“ sa rozumie aj jej časť. Rozhodnutie, či ponechať určitú časť z pôvodnej stavby ako súčasť novej stavby je výlučne na rozhodnutí projektanta, ktorý za projekt zodpovedá. Zdôraznili, že kataster eviduje celý pozemok (par. č. 5368) ako „zastavané plochy a nádvoria“, čo logicky predpokladá na danej parcele výstavbu. Pre danú lokalitu nie je zadaný index zastavanosti, ani index zelene, a teda navrhovaná stavba by mohla byť v úrovni 2N P väčšia a pracovňa situovaná priamo nad garážou. Dané riešenie by pre nich ako majiteľov a zároveň mladú rodinu bolo oveľa priaznivejšie. Rozhodli sa však v maximálnej možnej miere rešpektovať súčasný stav z roku 1931 a tomu podriadiť návrh. Navrhnutý rodinný dom sa tak snaží nerušiť „zabehnutú lokálnu architektúru“ a zapadnúť do husto zastavanej zóny mesta. Ohľadom spornej stavby uviedli, že súčasná stavba na pozemku (kôlňa) bola postavená v roku 1931, o čom existuje aj úradný záznam, označená je popisným číslom XXXX. Vzhľadom na stiesnený charakter danej parcely (23l m2) a orientáciu svetových strán, bolo pre výstavbu predmetného rodinného domu architektom vyhodnotené ako jediné riešenie v zmene súčasnej stavby. 19. Architektonické a výtvarné riešenie je spracované renomovaným ateliérom. K danému návrhu sa vyjadrili všetky oprávnené inštitúcie vrátane majiteľov susedných parciel bez konštatovania akýchkoľvek výhrad a pripomienok, čo doložili aj písomne svojím podpisom. S výnimkou manželov U.. 20. Objekt rodinného domu svojím hmotovým riešením vychádza zo súčasného objektu a k pôvodnej pôdorysnej stope je rodinný dom rozšírený len minimálne. Na hranicu pozemku sa posunie len prízemný priestor garáže situovaný na východnej strane parcely (miesto súčasnej drevenej prístavby) a prízemná hmota (hosťovská izba - pracovňa) s plochou strechou v juhozápadnom rohu pozemku. Tvar strechy vychádza zo súčasného stavu, mení sa iba uhol sklonu na veľmi plytký. Svetla výška 1. NP ako aj 2. NP vrátane hrúbky deky je prispôsobená tak, aby štít strechy nepresiahol pôvodnú výšku a zároveň priestor 1. a 2. NP spĺňal hygienické normy a požiadavky na bývanie. Celková výška hrebeňa strechy (po spracovaní projektu pre stavebne povolenie) sa oproti súčasnému stavu dokonca zníži. Rodinný dom bude výškou hrebeňa patriť k nižším stavbám v rámci V. ulice. 21. Na pozemku 5377 a 5376 (sused pán U.) je pozdĺž celej hranice s ich parcelou 5368 spevnená, vydláždená plocha a prístrešok pre autá situovaný v zadnej časti pozemku. Zmena súčasnej stavby kôlne na rodinný dom je z pohľadu strany žalobcov nepatrná a v maximálnej miere zohľadňuje súčasný stav, s ktorým sa oboznámili už pri kúpe svojho pozemku pred rokmi. Z hľadiska využitia tejto príjazdovej cesty a parkovacieho státia dôjde vďaka ich investícii k neodškriepiteľnému zhodnoteniu, nakoľko sa viac nebudú pohybovať vedľa ošarpanej stavby z prvej polovice minulého storočia, do ktorej sa dlhé roky neinvestovalo. Pre danú lokalitu nie je situovanie stavby na hranici pozemku nič výnimočné. O to viac, ak ide o zmenu stavby, ktorá je na hranici pozemku umiestnená od svojho vzniku v minulom storočí. Vzhľadom na dimenzie jednotlivých stavebných parciel sú aj samotné novostavby a vznikajúce stavebné projekty, v tejto husto zastavanej časti mesta, umiestňované na hranice pozemkov. Je to tak aj v prípade rodinného domu či prístrešku pre autá pána U..
22. Stavebníci poukázali na skutočnosť, že dňa 28.09.2017 sa na žiadosť Stavebného úradu L. a s ich bezpodmienečným súhlasom konalo ďalšie neverejné stretnutie na mieste budúcej stavby, kde mali v zámere predovšetkým manželom U. (ako jediným namietajúcim) prezentovať projekt pre stavebné povolenie. Na stretnutie sa nedostavili, o čom svedčí aj zápisnica zo stretnutia. Na základe uvedených skutočnosti účastníci majú za to, že zmena dokončenej stavby kôlne prístavbou, nadstavbou a stavebnými úpravami na rodinný dom nijakým spôsobom nezhoršuje súčasný stav a z hľadiska veľkosti pozemku, orientácie svetových strán či možnosti využitia vonkajších a vnútorných priestorov, je jediným optimálnym riešením. Preto považujú žalobu za účelovú, zameranú na spôsobenie čo najdlhších prieťahov v konaní, znechutenie investičného zámeru, ako aj spôsobenie finančných ťažkostí. Podľa názoru stavebníkov a zistených skutočností, všetky tieto kroky vedené proti stavbe rodinného domu vychádzajú z neuspokojenej dlhoročnej ambície pána U. predmetný pozemok (parc. č. 5368) získať do svojho vlastníctva. Nech už prezentuje svoje námietky akokoľvek vecne, ich opodstatnenie spočíva len v tom, že majiteľom daného pozemku nie je on sám. Ako uviedol pán U. na osobnom pojednaní dňa 03.10.2016 za prítomnosti zúčastnených svedkov, že urobí všetky kroky a spochybní akékoľvek úradne rozhodnutie, aby stavebný zámer prekazil.
23. K vyjadreniu žalovaného k žalobe podala účastníčka v 3/ rade, manželka žalobcu Ing. T. U., vyjadrenie, v ktorom namietala, že stavebný úrad svojím rozhodnutím vážne zasahuje do jej základných ľudských práv (právo vlastniť majetok), garantovaných Ústavou SR a Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd, vrátane jeho dodatkových Protokolov. Ďalej dôvodila, že žalovaný nevyhovujúco, čiastočne, nedôsledne odpovedal na žalobcove konkrétne námietky. Vo svojom vyjadrení píše iba všeobecné formulácie, ktoré žalobca nespochybňuje, ale ktoré neriešia predmet žaloby. Vynecháva skutočnosti, ktoré sú v prospech žalobcu, ako napr. všetky domy na V. ulici sú postavené na stavebnej čiare, iba navrhovaná stavba by bola výnimkou. Podľa účastníčky ignoráciou námietok žalobcu sa potvrdzuje, že neexistuje stavebný zákon, ktorý by povoľoval riešenie iba v prospech jedného z účastníkov a druhému z účastníkovi spôsobí materiálne a nemateriálne škody uvedené v žalobe. Nie sú splnené rovnocenné podmienky pre umiestnenie budúcej stavby, čo určuje nariadenie vlády. Nie je spravodlivé umožnenie umiestnenia stavby na celej ich južnej hranici pozemku. Hranica je spoločná a na 50% dĺžky spoločnej hranice mám (s manželom) právo realizovať svoj stavebný zámer. Keďže stavebník a úrady im neumožnili zosúladiť ich budúcu stavbu so stavebníkovou, obrátili sa priamo na projekčnú kanceláriu staviteľa s požiadavkou na vypracovanie projektu aj pre žalobcu s manželkou tak, aby oba projekty boli v súlade. Projekčná kancelária ich odmietla s odôvodnením, že je to konflikt záujmov. Odmietnutie je dôkazom toho, že projekt pre územné rozhodnutie bol cielene spracovaný v neprospech žalobcu a už pri projektovaní bola vylúčená spolupráca so žalobcom.
24. Účastníčka v 3/ rade zároveň podala vyjadrenie k vyjadreniu účastníkov konania v 1/ a 2/ rade, manželov T., v ktorom uviedla, že rozhodnutím súdu v ich prospech (v prospech žalobcu) sa nepoškodia záujmy pána T.. Uviedla, že s manželom už pri kúpe ich pozemku kupovali i susednú parcelu so zámerom stavby domu (pre deti). Tento zámer im stavebné úrady prekazili, keď odsúhlasili pánovi T. umiestnenie celej stavby na ich južnej hranici pozemku. Stavebné úrady, ba ani staviteľ sa nezaujímali o ich budúci stavebný zámer, iba nesprávne konštatovali, že ich budúce stavebné zámery nie sú ohrozené. Nimi ponúkané návrhy umiestnenia stavby pána T. boli stavebným úradom odmietané z dôvodu, že autorizovaný projektant pripúšťa iba jedno predložené riešenie. Ale až teraz, po vydaní predbežného opatrenia súdom, pán T. im navrhol dve alternatívy umiestnenia stavby. Od prvej prezentácie projektu 24.8.2016 im pán T. neponúkol žiadne kompromisné riešenia s odôvodnením, že existuje iba jedno riešenie. Ich návrhy do 10.12.2017 stavebník odmietal. K neúčasti žalobcu na ústnom konaní dňa 28.9.2017 uviedla, že žalobca včas uplatnil ich námietky písomnou formou a z dôvodu znechutenia z obhliadky pre územné rozhodnutie nevidel zmysel vo svojej účasti na tomto procesnom úkone. Účastníčka v 3/ rade uviedla, že ich cieľom nie je oddialenie realizácie projektu, spôsobenie škôd pánovi T., čoho dôkazom sú nimi ponúkané štyri alternatívy. Žalobcovi a jeho manželke zostala iba jediná zákonná možnosť chrániť si svoje záujmy, keďže pán T. a stavebné úrady im nevyšli v ústrety. Ďalej účastníčka pripustila pravdivosť tvrdenia stavebníkov, že manželia U. mali záujem o daný pozemok, ale už v minulosti žalobca (manžel účastníčka v 3/ rade) deklaroval pánovi T., že chápeme jeho prednostné právo na kúpu pozemku ako príbuzného predávajúcej. Ďalej účastníčka uviedla, že na obhliadke dňa 03.10.2016 bola spolu s manželom, ktorý nevyhlásil, že urobia akékoľvek kroky na spochybnenie zámeru pána T.. Žalobca vyhlásil, že aj ich občianske práva sú neprimerane dotknuté a preto, keď bude treba, budú sa brániť aj na občiansko-právnom súde.
25. V replike na vyjadrenie žalovaného k žalobe žalobca zotrval na žalobnom petite a dôvodoch žaloby. Ďalej uviedol, že žalovaný sa vyjadril nedostatočne, keď posudzoval návrh stavebníka tak, ako bol predložený. Práve posudzovaním projektu iba ako zmeny stavby urobili stavebné úrady chybu, na ktorú žalobca poukázal v bode V žaloby. Projekt zmeny stavby mali správne orgány zamietnuť. Vyjadrenie žalovaného je nesprávne, nevychádza z právnych predpisov, nakoľko ustanovenia stavebného zákona pojem „zapadnutie do okolia“ nepoznajú. Žalovaný sa nevyjadril k chýbajúcej vodorovnej hydroizolácii pôvodného múru, nevyjadril sa k zlým tepelnoizolačným vlastnostiam pôvodného múru, nevyjadril sa k nedávnemu prípadu, v ktorom rozhodol o zrušení stavebného povolenia. Žalobca zotrval na tvrdení, že projektant urobil chybu a žalovaný nevychádzal zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Na základe nesprávnych rozmerových údajov urobil nesprávne zdôvodnenie, že nová stavba v podstate zachováva tvar a hmotu súčasnej stavby. Ak by to bola pravda, žalobca by súhlasil s takouto výstavbou, lebo to bol jeden z ústretových návrhov žalobcu v územnom konaní - zachovať súčasný stav na hranici pozemku. V zdôvodnení žalovaný nesprávne konštatuje, že garáž spôsobuje iba výraznejší rozdiel vo výške stavby oproti jestvujúcemu stavu. Teraz v mieste navrhnutej garáže nie je žiadna murovaná stavba, iba murovaný plot vysoký 2,5 m. Navrhnutá garáž je neprimerane široká a celková jej výška podľa autorizovaného projektanta je 3,8 m. Žalovaný stiesnené podmienky obhajuje iba plochou pozemku staviteľa a dokonca plochou pozemkov na západnej hranici staviteľa. Vôbec nereaguje na argumenty v žalobe, staviteľ sa dostal do stiesnených podmienok stavbou garáže, a pritom by mu postačovalo parkovacie miesto. Podľa žalobcu, argumentovať dvoma malými pozemkami je nesprávne. V oboch prípadoch sa jednalo o malé staré domčeky. Na jednom malom pozemku stavebné úrady povolili výstavbu, tiež vyhlásili stiesnené podmienky. Žalobca nesúhlasil s výstavbou, stavebné úrady však neakceptovali žiadnu pripomienku. Stavba žalobcovi tieni zo západnej strany do záhrady. Nevytvára rovnocenné podmienky pre umiestnenie budúcej stavby žalobcu zo západu. V tomto prípade stavba bude tieniť do záhrady žalobcu z celej južnej strany. A opätovne nevytvára rovnocenné podmienky pre umiestnenie budúcej stavby žalobcu z juhu. Žalovaný konštatuje, že pri južnej hranici má žalobca príjazdovú cestu do prístrešku, a preto nehrozí zhoršenie užívania pozemku. Takéto zdôvodnenie žalobca neuznáva, lebo predmetom žaloby nebol tieň na príjazdovej ceste. Žalovaný argumentuje, že súčasná stavba žalobcu je presvetlená. Ale presvetlenie súčasnej stavby žalobcu tiež nie je predmetom žaloby. Na druhej strane žalovaný prvýkrát konštatuje, že žalobca má prístrešok. Problematika ochrany stavby prístrešku, nemožnosti prístupu na stavbu spôsobená prístreškom je predmetom žaloby. A k tomu sa už žalovaný nevyjadril.
26. V súvislosti s vedením preskúmavaného administratívneho konania žalobca uviedol, že žalovaný použil zavádzajúci argument, že odvolatelia (teda aj žalobca) boli v konečnom dôsledku s dokumentáciou oboznámení. Stavebný úrad porušil zásady správneho konania, keďže na túto zmenu žalobcu v konaní neupozornil a neumožnil mu sa k nej vyjadriť. V žalobe je napádaný, okrem iného, nesprávny postup úradu, ktorý k konečnom dôsledku viedol k nesprávnemu rozhodnutiu. Zároveň žalobca zdôraznil, že aktuálne staviteľ už predložil projekt pre stavebné povolenie, pričom žalobca sa v replike zaoberal zmenami v detailoch projektu stavby, ktoré sú v rozpore s územným povolením.
27. V replike na vyjadrenie účastníkov v 1/ a 2/ rade, stavebníkov manželov T., žalobca vo vzťahu k žalobným námietkam zotrval na svojich tvrdeniach. Naďalej namietal, že projektant zneužil to, že v stavebnom zákone sa neurčuje, aká časť pôvodnej stavby má byť zachovaná. Žalobca nesúhlasí s tým, že v tomto prípade ide o zmenu stavby. Rovnako nesúhlasí s vyjadrením k problematike nevhodnej architektúry a nesúhlasí s účelovým použitím argumentu o husto zastavanej zóne mesta. Poukázal na žalobné dôvody, prečo pán T. nezískal súhlas žalobcu so stavbou. Vyjadril nesúhlas s tvrdením, že na hranici pozemku sa posunie iba priestor garáže. Ako je uvedené aj v žalobe, nie je v súlade so stavebným zákonom odôvodňovať stavbu neobvykle vysokej garáže na hranici pozemku drevenou kôlňou. Taktiež zotrval na tvrdení, že výška nového objektu bude vyššia ako pôvodného. V tejto súvislosti žalobca uviedol, že pri pripomienkovaní dokumentácie k stavebnému povoleniu (v aktuálne prebiehajúcom stavebnom konaní) žalobca dal na vlastné náklady zmerať výšku pôvodného objektu autorizovaným geodetom. Geodet potvrdil, že v projekte pre územné rozhodnutie je nesprávne uvedená výška pôvodného objektu a dokonca hrubá chyba v určení nadmorskej výšky nultého podlažia navrhovanej stavby. Podľa autorizovaného geodeta sa špic strechy existujúcej budovy (kôlne) nachádza vo výške 167,88 m n.m. Podľa názoru žalobcu stavebníci a stavebné úrady stále vychádzajú z nesprávnych údajov. IV. Relevantná právna úprava
28. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
29. Podľa § 119 SSP správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, ak tento zákon neustanovuje inak. Správny súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia alebo na rozhodnutie vo veci.
30. Podľa § 183 SSP žalobca môže rozšíriť správnu žalobu alebo doplniť správnu žalobu o ďalší žalobný návrh alebo o ďalšie žalobné body len v lehote ustanovenej na podanie žaloby.
31. Podľa § 46 správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.
32. Podľa § 47 ods. 1 správneho poriadku rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu.
33. Podľa § 59 ods. 1 správneho poriadku odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni.
34. Podľa § 59 ods. 2 správneho poriadku, ak sú pre to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí.
35. Podľa § 37 ods. 1 stavebného zákona podkladom pre vydanie územného rozhodnutia sú územné plány obcí a zón. Ak pre územie nebol spracovaný územný plán obce alebo zóny, podkladom na vydanie územného rozhodnutia sú spracované územnoplánovacie podklady podľa § 3 a ostatné existujúce podklady podľa § 7a; inak stavebný úrad obstará v rozsahu nevyhnutnom na vydanie územného rozhodnutia iné podklady, najmä skutočnosti získané vlastným prieskumom alebo zistené pri miestnom zisťovaní.
36. Podľa § 37 ods. 2 stavebného zákona stavebný úrad v územnom konaní posúdi návrh predovšetkým z hľadiska starostlivosti o životné prostredie a potrieb požadovaného opatrenia v území a jeho dôsledkov; preskúma návrh a jeho súlad s podkladmi podľa odseku 1 a predchádzajúcimi rozhodnutiami o území, posúdi, či vyhovuje všeobecným technickým požiadavkám na výstavbu a všeobecne technickým požiadavkám na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu, prípadne predpisom, ktoré ustanovujú hygienické, protipožiarne podmienky, podmienky bezpečnosti práce a technických zariadení, dopravné podmienky, podmienky ochrany prírody, starostlivosti o kultúrne pamiatky, ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu, lesného pôdneho fondu a pod., pokiaľ posúdenie nepatrí iným orgánom.
37. Podľa § 37 ods. 3 stavebného zákona stavebný úrad v územnom konaní zabezpečí stanoviská dotknutých orgánov a ich vzájomný súlad a posúdi vyjadrenie účastníkov a ich námietky. Stavebný úrad neprihliadne na námietky a pripomienky, ktoré sú v rozpore so schválenou územnoplánovacou dokumentáciou.
38. Podľa § 37 ods. 4 stavebného zákona, ak stavebný úrad po posúdení návrhu podľa odsekov 1 až 3 zistí, že návrh alebo predložená dokumentácia nie je v súlade s podkladmi podľa odseku 1, s predchádzajúcimi územnými rozhodnutiami, so všeobecnými technickými požiadavkami alebo s predpismi uvedenými v odseku 2, návrh zamietne.
39. Podľa § 4 ods. 1 Vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 532/2002 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie (ďalej len „vyhláška“), pri umiestňovaní stavby a jej začleňovaní do územia sa musia rešpektovať obmedzenia vyplývajúce zo všeobecne záväzných právnych predpisov chrániacich verejné záujmy a predpokladaný rozvoj územia podľa územného plánu obce, prípadne územného plánu zóny.
40. Podľa § 4 ods. 2 vyhlášky umiestnením stavby a jej užívaním nesmie byť zaťažené okolie nad prípustnú mieru a ohrozovaná bezpečnosť a plynulosť prevádzky na priľahlých pozemných komunikáciách. Umiestnenie stavby musí zodpovedať urbanistickému a architektonickému charakteru prostredia a požiadavkám na zachovanie pohody bývania.
41. Podľa § 6 ods. 1 vyhlášky vzájomné odstupy stavieb musia spĺňať požiadavky urbanistické, architektonické, životného prostredia, hygienické, veterinárne, ochrany povrchových a podzemných vôd, ochrany pamiatok, požiarnej bezpečnosti, civilnej ochrany, požiadavky na denné osvetlenie a preslnenie a na zachovanie pohody bývania. Odstupy musia umožňovať údržbu stavieb a užívanie priestorov medzi stavbami na technické alebo iné vybavenie územia a činnosti, ktoré súvisia s funkčným využívaním územia.
42. Podľa § 6 ods. 2 vyhlášky stavbu možno umiestniť na hranici pozemku, len ak jej umiestnením nebude trvalo obmedzené užívanie susedného pozemku na určený účel.
43. Podľa § 6 ods. 3 vyhlášky, ak rodinné domy vytvárajú medzi sebou voľný priestor, vzdialenosť medzi nimi nesmie byť menšia ako 7 m. Vzdialenosť rodinných domov od spoločných hraníc pozemkov nesmie byť menšia ako 2 m.
44. Podľa § 6 ods. 4 vyhlášky v stiesnených územných podmienkach možno vzdialenosť medzi rodinnými domami znížiť až na 4 m, ak v žiadnej z protiľahlých častí stien nie sú okná obytných miestností; v týchto prípadoch sa nevyžaduje dodržanie vzdialeností od spoločných hraníc pozemkov podľa odseku 3.
45. Podľa § 6 ods. 5 vyhlášky iné riešenia vzdialeností rodinných domov, ako sú ustanovené v odsekoch 3 a 4, možno určiť iba na podklade výpočtov a meraní preukazujúcich splnenie požiadaviek na vzájomné vzdialenosti podľa odseku 1 alebo podľa územného plánu zóny.
46. Podľa § 6 ods. 6 vyhlášky vzdialenosť priečelí budov, v ktorých sú okná obytných miestností, musí byť najmenej 3 m od okraja pozemnej komunikácie; táto požiadavka neplatí pre budovy umiestňované v stavebných medzerách radovej zástavby.
V. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci správnym súdom
47. Správny súd po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu a administratívneho spisu správneho orgánu, preskúmal napadnuté rozhodnutia, ako i postup predchádzajúci ich vydaniu v medziach žalobného návrhu a podstatných žalobných bodov (§ 134 ods. 1 SSP, § 183 SSP), pričom za splnenia procesných podmienok (§ 107 ods. 2 SSP a § 137 ods. 4 SSP), vec prejednal bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná.
48. Predmetom konania pred správnym súdom je v nadväznosti na obsah žalobných bodov preveriť zákonnosť napádaných územných rozhodnutí stavebných úradov oboch stupňov o umiestnení stavby, v nadväznosti na ústrednú požiadavku žalobcu na prekvalifikovanie umiestňovanej stavby na novostavbu, s následnou požiadavkou posúdenia umiestnenia stavby vo vzdialenosti 2 metre od hranice pozemku žalobcu a zníženia výšky navrhovanej stavby. Oprávnenosť uvedených podstatných nárokov žalobca odvodzuje od povinnosti stavebného úradu a stavebníkov zachovať proporcionalitu medzi výkonom vzájomne si konkurujúcich vlastníckych práv vlastníkov susediacich pozemkov, t. j. práv žalobcu a
stavebníkov, ako i povinnosť prihliadať na zachovanie pohody bývania žalobcu, a to i s ohľadom na jeho budúce stavebné zámery a investície na jeho pozemku.
49. Z obsahu administratívneho spisu a podaní žalobcu a jeho manželky (účastníčky v 3/ rade) vyplýva, že základným motívom pre vyššie uvádzané námietky je snaha do budúcnosti zotrvať na ich stavebných zámeroch a na pozemku postaviť dom pre deti. Účastníčka v treťom rade sama pripustila, že mali záujem o kúpu pozemku stavebníkov, ktorí ho nadobudli kúpou, využijúc zákonné predkupné právo podľa Občianskeho zákonníka. S prihliadnutím na záväzný územný plán danej lokality a spôsob a charakter zastavanosti uvedenej lokality, ako aj s prihliadnutím na cieľ sledovaný žalobcom, pri uplatňovaní opravných prostriedkov a prostriedkov súdnej ochrany, je v danom prípade potrebné pre posúdenie zákonnosti umiestnenia predmetnej stavby so zreteľom na zachovanie práv a právom chránených záujmov žalobcu, prihliadnuť na konkrétne okolnosti prípadu. Tieto sú, okrem regulatívov a požiadaviek územného plánu pre danú lokalitu mesta, okrem technických požiadaviek stavebného zákona, príslušných vykonávacích predpisov nižšej právnej sily a technických noriem, dané aj existujúcim stavom v zástavbe predmetnej lokality nie len v čase posudzovania podmienok na vydanie povolenia na navrhované umiestnenie stavby, ale aj v čase kúpy a realizácie toho času stojacej stavby na pozemku žalobcu. Hoci žalobca v žalobe neuvádza, kedy nadobudol do vlastníctva pozemok susediaci s umiestňovanou stavbou, ani neuviedol, kedy postavil rodinný dom na severnej strane svojho pozemku, je vzhľadom na rok stavby prestavovanej susediacej kôlne (1932) zrejmá vedomosť žalobcu o existencii tejto stavby hospodárskeho charakteru už v čase kúpy jeho pozemkov. Možno konštatovať, že žalobca sa bezdôvodne, len s ohľadom na svoje stavebné zámery a nerešpektujúc prípadné budúce oprávnené záujmy vlastníkov predmetnej susednej nehnuteľnosti, nemohol spoliehať, že predmetná stavba bude odstránená, prípadne nebude prestavovaná. Z obsahu spisu a priloženej dokumentácie vyplýva, že žalobca má na susednom pozemku postavený rodinný dom, taktiež na severnej hranici so susedným pozemkom, pričom od umiestňovanej stavby je vzdialený viac ako 14 metrov a okná časti obytných miestností situovaných na južnú stranu nebudú umiestňovanou stavbou tienené. Zároveň je potrebné brať do úvahy, že vo vzťahu k umiestňovanej stavbe je taktiež na južnej hranici pozemku stavebníkov postavená stavba. V kontexte regulatívov územného plánu mesta, menších rozmerov stavebných pozemkov danej lokality a s tým súvisiacej hustoty zastavanosti, nie je na mieste presadzovať vlastné stavebné zámery žalobcu na úkor realizácie stavebných zámerov vlastníkov susediaceho pozemku, ktoré navyše svojím projektom zásadným spôsobom nezasahujú do už existujúceho urbanistického a architektonického riešenia okolitých stavieb a danej lokality, vrátane dodržania regulatívov záväzného územného plánu. Rovnako v kontexte uvedených okolností nie je na mieste prisvedčiť neprimeranému poukazu žalobcu na veľkosť navrhovanej pracovne umiestňovanej stavby a rovnako nie je na mieste prisvedčiť neprimeranej požiadavke žalobcu, aby stavebný úrad upustil od predpísaného počtu parkovacích miest k umiestňovanej stavbe len preto, aby žalobca mohol na pozemku plánovať nad rámec možností tak husto zastavanej lokality stavby dve, namiesto jednej existujúcej, tak ako je tomu s najväčšou pravdepodobnosťou i na okolitých stavebných pozemkoch. Už pri kúpe stavebného pozemku žalobcom bolo potrebné, aby bral s ohľadom na budúce stavebné investície do úvahy nie len vlastné oprávnené záujmy, ale i oprávnené záujmy ostatných vlastníkov pozemkov danej lokality a záväzné regulatívy územného plánu danej zóny.
50. Pokiaľ ide o námietky napádajúce statické, technické a bezpečnostné nedostatky umiestňovanej stavby, tieto žalobca nijako nekonkretizoval, ich existenciu nepreukázal, pričom z obsahu podkladov predkladaných k územnému konaniu, ani z obsahu administratívneho spisu, žalobcom tvrdené nedostatky nevyplývajú.
51. V tejto súvislosti správny súd dáva do pozornosti, že územným rozhodnutím sa stavba priamo nerealizuje, iba sa ním vytvára právny základ pre rozhodnutie o povolenie realizácie stavby, v rámci ktorého sa podľa § 62 stavebného zákona pri významne obnovovanej existujúcej budove posudzujú technické, funkčné a ekonomické podmienky navrhnutej stavby, s využitím vhodných stavebných konštrukcií atď. Z uvedeného dôvodu je potrebné pri posúdení zákonnosti preskúmavaných územných rozhodnutí mať na zreteli účel sledovaný územným konaním podľa § 37 ods. 1 až 4 stavebného zákona, ktorým je predovšetkým posúdenie umiestnenia navrhovanej stavby vo vzťahu k záväzným regulatívom územného plánu obce alebo zóny a k aspektom uvedeným v § 37 ods. 2 citovaného zákona. V prípade,
že sa v rámci stavebného konania o povolenie navrhovanej stavby preukážu technické nedostatky stavby a absencia zákonných podmienok na povolenie takejto stavby, stavebný úrad postupom podľa § 62 ods. 4 stavebného zákona žiadosť o stavebné povolenie zamietne. Preto je predčasné ničím nepodložené tvrdenie žalobcu o technicky nevyhovujúcich parametroch zachovaného múru pôvodnej stavby, ktoré smeruje predovšetkým k tomu, aby sa posudzovaná stavba ako novostavba mohla umiestniť v žalobcom požadovanej vzdialenosti od hranice jeho pozemku. Tu správny súd podotýka, že i v takom prípade, ak by bolo potrebné na základe zmeny projektu posudzovať stavbu ako novostavbu, a nie prestavbu, nie je objektívne zaručené, že na základe posúdenia všetkých podmienok ovplyvňujúcich umiestnenie stavby vo vzájomných súvislostiach s okolnosťami determinovanými záväznou časťou územného plánu predmetnej zóny a jej urbanistickým charakterom, sa nová stavba umiestni vo vzdialenosti dvoch metrov od hranice pozemku žalobcu.
52. Z preskúmavaných rozhodnutí vyplýva, že stavebné úrady oboch stupňov sa v uvedenom kontexte zaoberali aj podstatnou skutkovou okolnosťou, akou je zachovanie, resp. nenarušenie pohody bývania žalobcu umiestnením navrhovanej prestavby a stavby, pričom brali do úvahy aj zachovanie zásady proporcionality medzi oprávnenými záujmami stavebníkov a záujmami žalobcu ako vlastníka susedných pozemkov. Keďže žalobca svoje pozemky v susedstve užíva na účely príjazdovej cesty k prístrešku pre auto, žalovaný správne vyhodnotil, že vzhľadom na konkrétne okolnosti lokality a požiadavky územného plánu, umiestnením spornej stavby nedôjde k podstatnému zhoršeniu užívania susedného pozemku a nedôjde ani k násilnej zmene účelu jeho užívania.
53. Žalobcom v duplike uvádzanými nezrovnalosťami v projektovej dokumentácii, predkladanej k prebiehajúcemu stavebnému konaniu, sa správny súd z dôvodu jeho viazanosti žalobnými bodmi nebude zaoberať, ako i z dôvodu, že tieto námietky sa netýkajú preskúmavaného administratívneho konania a námietky tohto charakteru boli vznesené žalobcom po zákonnej lehote na doplnenie žaloby (§ 183 SSP). Zároveň správny súd je pri správnom prieskume zákonnosti napádaných rozhodnutí viazaný skutkovým stavom zisteným orgánom verejnej správy (§ 120 SSP a contrario).
54. Ohľadom žalobcom namietanej výšky umiestňovanej stavby rodinného domu, presahujúcej existujúcu stavbu kôlne, správny súd uvádza, že z projektovej dokumentácie tieto tvrdenia nevyplývajú. Naopak, na prestavovanej budove sa zmení sklon pultovej strechy (smerovanej na pozemok stavebníkov) na veľmi plytký a výška hrebeňa pultovej strechy sa oproti jestvujúcemu stavu zníži, bude dosahovať 7,2 metra (oproti pôvodnej 7,3 m), pričom celková výška umiestňovanej stavby nepresiahne celkovú výšku existujúcej stavby, ktorá je 8,1 m.
55. Možno konštatovať, že žalovaný dostatočne zistil skutkový stav veci a pri jeho vyhodnotení ako i pri hodnotení odvolacích námietok žalobcu správne prihliadol na urbanistický vzhľad predmetnej ulice a stavebných pozemkov v dotknutej lokalite, ktoré majú veľkosť od 131 m2 do 231 m2. Vo vzťahu k odstupu od susednej stavby žalovaný správne vyhodnotil kritérium stiesnenosti na podmienky danej lokality v nadväznosti na regulatívy územného plánu, ktorý okrem iného neurčuje koeficient zastavanosti ani index zelene pre danú zónu. Rovnako správne a s prihliadnutím na dodržanie zásady proporcionality medzi oprávnenými záujmami stavebníkov a vlastníkov susedných pozemkov žalovaný vyhodnotil vplyv umiestňovanej stavby na pohodu bývania žalobcu, na účel užívania jeho pozemkov a na výhľadovo do budúcnosti plánované stavebné zámery žalobcu. 56. Správny súd s prihliadnutím na podstatné žalobné body po vykonaní súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutí správnych orgánov oboch stupňov a postupu predchádzajúceho ich vydaniu nezistil porušenie zákona, práv a právom chránených záujmov žalobcu, na základe ktorých by bolo možné vyhovieť žalobnému petitu, a preto žalobu ako nedôvodnú zamietol (§ 190 SSP). 57. Právo na plnú náhradu trov konania správny súd úspešnému žalovanému nepriznal, nakoľko si žiadne neuplatnil a ani mu žiadne nevznikli. 58. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Krajského súdu v Trnave na Najvyšší súd Slovenskej republiky a to v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia (§ 443 ods. 2 písm. c/ SSP). Kasačná sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu nemá odkladný účinok (§ 446 ods. 1 SSP). O kasačnej sťažnosti rozhoduje senát najvyššieho súdu a vo veciach ustanovených v § 22 ods. 1 veľký senát najvyššieho súdu (§ 438 ods. 2 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. (§ 440 ods. 1 SSP) Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).