Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25Co/70/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lýdie Gálisovej a členov senátu JUDr. Márie Malíkovej a JUDr. Sone Vackovej v právnej veci navrhovateľky: G.. K. T., nar. XX.XX.XXXX, bydlisko U. XXX/X, XXX XX H. V., proti mužovi, ktorého otcovstvo má byť určené: E. G., nar. XX.XX.XXXX, bydlisko T. XXX, XXX XX M., zastúpenému: Mgr. Romana Mravíková, advokátka so sídlom Štefánikova tr.15, 949 01 Nitra, o určenie otcovstva a o úpravu práv a povinností rodičov k maloletému W. T., nar. XX.XX.XXXX, bydliskom u matky, zastúpeným: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra, kolízny opatrovník, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 26. apríla 2017 č.k. 12C/596/2015-268, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa určenia výšky výživného a jeho počiatku p o t v r d z u j e .

V napadnutej časti týkajúcej zročného výživného a v časti trov konania rozsudok súdu prvej inštancie zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

V napadnutej časti týkajúcej sa uloženia povinnosti zaplatiť súdny poplatok za návrh rozsudok súdu prvej inštancie zrušuje.

odôvodnenie:

1.1. Súd prvej inštancie rozsudkom určil, že E. G., nar. XX.XX.XXXX je otcom maloletého W. T., nar. XX.XX.XXXX z matky K. T., nar. XX.XX.XXXX. G. W. zveril do osobnej starostlivosti navrhovateľky a otca zaviazal prispievať na jeho výživu sumou 75 eur mesačne od 16.09.2015 vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky. Zročné výživné za čas od 16.09.2015 do 30.04.2017 v sume 910 eur povolil otcovi splácať v splátkach po 25 eur mesačne spolu s bežným výživným počnúc prvou splátkou v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti tohto rozsudku pod stratou výhody splátok. Upravil styk otca s maloletým W. tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým dieťaťom každú prvú nedeľu v mesiaci v čase od 9.00 hod. do 12.00 hod. a v čase od 15.30 hod. do 18.00 hod. za prítomnosti matky s tým, že otec si maloleté dieťa prevezme v mieste bydliska maloletého dieťaťa, po ukončení styku maloleté dieťa na tom istom mieste navrhovateľke včas odovzdá. Navrhovateľke uložil povinnosť maloleté dieťa na styk s otcom riadne pripraviť a otcovi včas odovzdať. V ostatnej časti návrh zamietol. Otcovi uložil povinnosť zaplatiť na účet Okresného súdu Nitra súdny poplatok za návrh vo výške 66 eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Rozhodol že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie v časti týkajúcej sa výživy maloletého, zročného výživného právne zdôvodnil ustanoveniami § 2 ods. 1, § 110 Civilného mimosporového poriadku, § 217 ods. 1 prvá veta Civilného sporového poriadku, § 36 ods. 1, § 62 ods. 2, 3, 4, 5, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1, § 77 ods. 1 zákona o rodine.

1.2. Pri určení výšky výživného prihliadol na vek a odôvodnené potreby maloletého dieťaťa, ako aj na možnosti, schopnosti a majetkové pomery navrhovateľky a otca. Zistil, že navrhovateľka - matka nemá okrem maloletého W. inú vyživovaciu povinnosť a je slobodná. Jej možnosti a schopnosti sú obmedzené, od 09/2015 do 05/2016 jej bola vyplácaná materská dávka priemerne vo výške 517,77 eura mesačne, v súčasnosti jej príjem tvorí rodičovský príspevok vo výške 203,20 eura a prídavok na dieťa vo výške 23,52 eura. Nevlastní žiadnu nehnuteľnosť, vlastní osobné motorové vozidlo FIAT Punto. Ustálil výdavky matky na domácnosť a náklady na maloleté dieťa. U otca zistil, že žije sám v rodinnom dome vedľa svojich rodičov, starobných dôchodcov, ktorý platia náklady za bývanie. Na základe rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín vo veci sp.zn. 4C/443/2000 mu bola vyplatená suma 12.160 eur, z ktorých 6.000 eur poslal svojej bývalej manželke a zvyšných 6.000 eur mal dať otcovi. Je vlastníkom osobného motorového vozidla Honda Civic 5 D Y H. XXXX K SD, vyradeného z evidencie a motocyklu E. N SR 41A, ktorý bol vyradený z cestnej premávky a držiteľom nákladného prívesu a nákladného vozidla. Má ďalšie dve vyživovacie povinnosti k maloletým deťom K. (110 eur) a L. (80 eur) pochádzajúcich z jeho manželstva. Prispel navrhovateľke sumou 300 eur na výbavičku pre dieťa a urobil nákup vo výške 50 eur. Na výživu maloletého W. od júna 2016 prispieva sumou vo výške 50 eur. Od 10.04.2014 do 26.07.2015 bol evidovaný na Úrade práce ako uchádzač o zamestnanie a od 01.08.2014 do 31.07.2015 bol poberateľom pomoci v hmotnej núdzi spolu vo výške 982,10 eura. Z evidencie uchádzačov bol vyradený. Od septembra 2016 do 30.11.2016 bol zamestnaný s hrubým mesačným príjmom 205 eur, od 20.11.2015 poberá invalidný dôchodok, v súčasnosti vo výške 104,40 eura, z ktorého sú vykonávané exekučné zrážky za výživné vo výške 14,14 eura. Má výdavky súvisiace so zdravotnými problémami. 1.3. Určenú sumu výživného považoval za primeranú možnostiam a schopnostiam otca. Konštatoval, že suma určeného výživného spolu s výživným zo strany navrhovateľky, ktorá vzhľadom k veku maloletého vyvažuje svoju vyživovaciu povinnosť aj osobnou starostlivosťou, je primeraná zabezpečovaniu základných životných potrieb maloletého dieťaťa, ako aj ostatných životných potrieb, ktoré zachovajú približne rovnakú životnú úroveň dieťaťa a ich rodičov. V ostatnej časti návrh zamietol. Vyživovaciu povinnosť otca určil odo dňa narodenia dieťaťa. Vzniknutý nedoplatok 910 eur (za rok 2015 3 x 75 = 225 + alikvotná časť výživného pripadajúca na 14 dní mesiaca september 35 = 260, za rok 2016 12 x 75 = 900, za rok 2017 4 x 75 eur = 300 spolu 1.460 eur po odpočítaní sumy 550 eur, ktorou otec prispel na výživu dieťaťa) povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 25 eur spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok. 1.4. O povinnosti otca zaplatiť súdny poplatok za návrh na určenie otcovstva rozhodol podľa § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb., keďže navrhovateľka bola v konaní o určenie otcovstva úspešná. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 52 a § 58 nakoľko v mimosporových konaniach je v zásade vylúčený nárok na náhradu trov konania, pričom nezistil naplnenie žiadnej z výnimiek upravených v ustanovení § 53 a nasl. CMP.

2. Otec podal v zákonnej lehote odvolanie proti výroku o výživnom, zročnom výživnom a proti výroku o uložení povinnosti zaplatiť súdny poplatok za návrh. Žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch zmenil tak, že v časti určenia výživného ho zaviaže prispievať na výživu maloletého sumou 50 eur mesačne od 10.11.2015. Zročné výživné mu povolí splácať v splátkach po 10 eur mesačne. Povinnosť zaplatiť súdny poplatok za návrh žiadal uložiť navrhovateľke. Dôvodil ustanoveniami § 365 ods. 1 písm. d), f) a h) CSP. Namietal, že určená výška výživného nezodpovedá jeho schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom. Poukázal na výšku svojho invalidného dôchodku a zrážky z neho vykonávané, ak i na svoje ďalšie vyživovacie povinnosti. Tvrdil, že si nevie nájsť vhodné a stabilné zamestnanie. Namietal, že súd prvej inštancie v rozhodnutí neuviedol dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré priznal vyživovaciu povinnosť od 16.09.2015. Tvrdil, že mu bol priznaný nárok na poskytnutie právnej pomoci podľa zákona č. 327/2005 Z.z., preto je od platenia súdneho poplatku za návrh oslobodený.

3. Navrhovateľka vo svojom vyjadrení poukázala na skutočnosť, že otec nad rámec výživného neprispieva, len niekedy prinesie synovi ovocie. Tvrdila, že otec žije v samostatnom dome bez súpisného čísla, postavenom vedľa domu rodičov. V rodine hospodária spoločne, ale všetko vlastní jeho otec. Poukázala na vykonané dokazovanie. Tvrdila, že otec si nehľadá vhodné zamestnanie, hoci má schopnosti. Tvrdila, že od narodenia dieťaťa sa snažila dať otcovi priestor na uplatnenie jeho rodičovských práv, ale on odmietal priznať otcovstvo a starať sa od dieťa, preto podala návrh 10.11.2015.

4. Kolízny opatrovník poukázal na obsah rozsudku. S výsledkami dokazovania sa stotožnil a navrhol, aby dovolací súd uložil otcovi povinnosť platiť výživné 100 eur mesačne.

5. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 po zistení, že odvolanie bolo podané účastníkom konania v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359 a § 362 ods. 1 a zistení, že spĺňa náležitosti § 363 CSP, neviazaný rozsahom odvolania (§ 65 , neviazaný dôvodmi odvolania (§ 66 , vec prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania, s verejným vyhlásením rozhodnutia (§ 385 ods. 1, § 219 ods. 3 , pretože nepovažoval za potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 68 . Dospel k záveru, že odvolanie otca v časti týkajúcej sa určenia výšky výživného a jeho počiatku nie je dôvodné, preto rozsudok súdu prvej inštancie v tejto časti podľa § 387 ods. 1 ako vecne správny potvrdil. V napadnutej časti týkajúcej zročného výživného a v časti trov konania, ako závislého výroku, rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b) zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V napadnutej časti týkajúcej sa uloženia povinnosti zaplatiť súdny poplatok za návrh rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. d) zrušil.

6. Konanie vo veciach starostlivosti súdu o maloletých je upravené v Civilnom mimosporovom poriadku zákonom č. 161/2015 Z.z. účinnom od 01.07.2016 a z jeho ustanovenia § 395 ods. 1 vyplýva, že ak ustanovenie § 396 neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté pred dňom nadobudnutie jeho účinnosti. Podľa § 2 ods. 1 na konanie podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

7. Podľa § 387 ods. 1 odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

8. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.

9. Podľa § 389 ods. 1 písm. d) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali.

10. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

11. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

12. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

13. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

14. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

15. Vyššie citované zákonné ustanovenia vyjadrujú zásadu, že rozsah vyživovacej povinnosti rodičov, ktorí spolu nežijú upraví súd len v prípade, že rodičia maloletého dieťaťa sa na výživnom nedohodnú. Rovnako súd postupuje aj v prípade, že rodičia spolu žijú, ale jeden z rodičov si svoju vyživovaciu povinnosť neplní. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom vyplýva priamo zo zákona, a nie až na základe rozhodnutia súdu. Prispievať na výživu svojich detí je zákonnou povinnosťou obidvoch rodičov a ak si túto povinnosť rodičia neplnia, môže súd i bez návrhu určiť rozsah ich vyživovacej povinnosti. Kritéria na určenie rozsahu vyživovacej povinnosti sú schopnosti, možnosti a majetkové pomery oboch

rodičov, a odôvodnené potreby dieťaťa, pri rešpektovaní zásady, že na dosiahnutej životnej úrovni svojich rodičov má právo podieľať sa aj dieťa. Výživné určené dieťaťu slúži na uspokojovanie všetkých životných potrieb pre všestranný telesný a duševný vývoj dieťaťa. Zahrnuté v tom je aj uspokojovanie potrieb bývania dieťaťa. Odôvodnené potreby dieťaťa sú bezprostredne ovplyvňované schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi rodičov. Ak sú reálne možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov obmedzené, sú odôvodnenými potrebami len bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú základnú mieru všetkých potrieb nevyhnutných pre život kultúrneho človeka. Ak sú reálne možnosti a schopností rodičov väčšie, odôvodnenými sú aj ďalšie potreby dieťaťa, ktoré síce nie sú nevyhnutné, ale so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu sú prospešné pre všestranný vývoj dieťaťa. Pre určenie výšky výživného pre dieťa sú rozhodujúce reálne zárobkové možnosti a schopnosti rodičov, ktoré sú dané telesnými a duševnými schopnosťami konkrétnej povinnej osoby, zdravotným stavom, vlohami, nadaním, nadobudnutými vedomosťami a získanými skúsenosťami.

16.1. V predmetnej veci sa navrhovateľka návrhom doručeným súdu prvej inštancie dňa 10.11.2015 domáhala určenia otcovstva a úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu. Dôvodila, že s mužom, ktorého označila za otca svojho maloletého syna nadviazala vzťah, ktorý vyústil do narodenia dieťaťa dňa 16.09.2015. Žiadala maloletého W. zveriť do svojej osobnej starostlivosti. Výživné žiadala určiť vo výške 250 eur mesačne od narodenia dieťaťa a zročné výživné do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Neskôr žiadala výživné určiť v sume 190 eur. 16.2. Otec mal o svojom otcovstve pochybnosti. Neskôr sa dobrovoľne podrobil testom DNA a hoci ich výsledok svedčil o jeho otcovstve, otcovstvo dobrovoľne neuznal. Od júna 2016 prispieval na maloletého sumou 50 eur mesačne. Na pojednávaní dňa 05.10.2016 navrhol výživné v sume 70 eur.

17.1. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu vykonal dokazovanie na zistenie určenia výšky vyživovacej povinnosti otca, na zistenie odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa, ako aj schopností, možností a majetkových pomerov rodičov. Po vykonanom dokazovaní správne vyhodnotil zistený skutkový stav a vec aj správne právne posúdil. Určené výživné zodpovedá odôvodneným potrebám dieťaťa, ktoré je vo veku 2 rokov, ako aj možnostiam a schopnostiam otca s prihliadnutím na jeho vyjadrenie v konaní pred súdom. Námietky otca odvolací súd nepovažoval za dôvodné. Súd prvej inštancie zohľadnil možnosti a schopnosti otca, jeho príjem z invalidného dôchodku, ďalšie vyživovacie povinnosti a odôvodnené mesačné náklady. Pritom prihliadol na vyjadrenie otca, ktorý výživné 75 eur sám navrhol. Odvolací súd dodáva, že otec je na invalidnom dôchodku z dôvodu zníženia schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 45 %, preto je v jeho možnostiach a schopnostiach pracovať a tým si zabezpečiť dostatočný príjem na plnenie všetkých svojich vyživovacích povinností. 17.2. Hoci súd prvej inštancie správne vypočítal aj zročné výživné, v tejto časti odvolací súd nemal podmienky pre potvrdenie jeho rozhodnutia, keďže od rozhodnutia prvoištančného súdu uplynula doba viac ako jeden rok. Za uvedené obdobie sa suma zročného výživného mohla zmeniť, a to nielen z dôvodu plynutia času, ale je možné, že otec zameškané výživné už zaplatil, prípadne, že platil výživné vo výške stanovenej neprávoplatným rozhodnutím súdu. Pokiaľ by, za takejto procesnej situácie, odvolací súd aj v tejto časti rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil došlo k znemožneniu realizácie procesných práv otca v takej miere, že došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces (§ 389 ods. 1 písm. b) . 17.3. Námietku otca voči spätnému priznaniu výživného považoval odvolací súd na nedôvodnú. K tomu odvolací súd poukazuje, že vo veci ide prioritne o konanie o určenie otcovstva, s ktorým je spojené konanie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a o výžive maloletého (§ 110 . Súd prvej inštancie preto musel v prvom rade posúdiť otázku otcovstva, ktorú otec popieral, až následne sa mohol zaoberať úpravou rodičovských práv a povinností, vrátane určenia príspevku otca na výživu maloletého. 17.4. Čo sa týka námietky otca voči uloženiu povinnosti zaplatiť súdny poplatok za návrh v sume 66 eur, dospel odvolací súd k záveru, že v tejto časti je potrebné rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušiť. Z obsahu spisu vyplýva, že otcovi bol opätovne priznaný nárok na poskytovanie právnej pomoci rozhodnutím zo dňa 27.04.2017. Preto v čase rozhodnutia odvolacieho súdu otec spĺňal zákonné predpoklady pre oslobodenie od súdneho poplatku za podanie návrhu na určenie otcovstva a nemôže mu byť uložená povinnosť zaplatiť súdny poplatok, napriek tomu, že bol v konaní neúspešný.

18.1. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa určenia výšky výživného na maloletého a jeho počiatku podľa § 387 ods. 1 ako vecne správny potvrdil. 18.2. V napadnutej časti týkajúcej zročného výživného a v časti trov konania, ako závislého výroku, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b) zrušil a vec mu vrátil na

ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Súd prvej inštancie doplní dokazovanie k zisteniu výšky výživného zaplateného otcom ku dňu právoplatnosti rozhodnutia a vypočíta zročné výživné. Následne v tejto časti opätovne rozhodne. V novom rozhodnutí zároveň rozhodne aj o náhrade trov konania, vrátanie odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 . 18.3. V napadnutej časti týkajúcej sa uloženia povinnosti zaplatiť súdny poplatok za návrh odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. d) zrušil, keďže odpadli dôvody, pre ktoré bol v tejto časti vydaný.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .