Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19Csp/93/2018

Uznesenie

Okresný súd Dunajská Streda v sporovej veci navrhovateľa: W. C., nar. XX.XX.XXXX, H. R. XXX, N. E., proti odporcom: 1. PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., IČO: 35792752, Pribinova 25, Bratislava, 2. Mediaprint - Kapa Pressegrosso, a.s., IČO: 35 792 281, Stará Vajnorská 9, Bratislava, o návrhu navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia takto

rozhodol:

I. Nariaďuje sa neodkladné opatrenie v tomto znení:

„Odporcovi v 2. rade sa zakazuje vykonávať zrážky zo mzdy navrhovateľa na základe dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. XXXXXXXXXX zo XX.XX.XXXX uzavretej medzi navrhovateľom a odporcom v 1. rade, ktorá bola odporcovi v 2. rade predložená listom odporcu v 1. rade z 01.08.2011.“

II. Zamieta sa návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia voči odporcovi v 1. rade v tomto znení:

„Žalovaný [odporca v 1. rade] je povinný zdržať sa akéhokoľvek použitia Dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. XXXXXXXXXX uzavretej dňa XX.XX.XXXX medzi žalobcom [navrhovateľom] a žalovaným [odporcom v 1. rade] a vykonať oznámenie zamestnávateľovi žalobcu [navrhovateľa] - Mediaprint - Kapa Pressegrosso, a.s., mzdová učtáreň, Stará Vajnorská 9, Bratislava 831 04, aby upustil od vykonávania zarážok zo mzdy.“

III. Odporcovi v 1. rade sa nepriznáva voči navrhovateľovi nárok na náhradu trov konania o neodkladnom opatrení.

IV. Navrhovateľovi sa nepriznáva voči odporcovi v 2. rade nárok na náhradu trov konania o neodkladnom opatrení.

odôvodnenie:

1. Návrhom došlým tunajšiemu súdu 10.05.2018 sa navrhovateľ domáhal nariadenia neodkladného opatrenia v znení podľa výroku II. Svoj návrh odôvodnil tým, že odporca v 2. rade mu ako jeho zamestnávateľ vykonáva zrážky zo mzdy na základe neplatnej dohody o zrážkach zo mzdy, ktorú navrhovateľ uzatvoril s odporcom v 1. rade na zabezpečenie pohľadávok odporcu v 1. rade zo zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, ktorá je taktiež neplatná. Zmluvu o revolvingovom úvere považoval za neplatnú pre nedodržanie písomnej formy z dôvodu absencie stretu prejavov vôle v časti dohody o RPMN. Dohodu o zrážkach zo mzdy považoval za neplatnú preto, lebo predstavuje neprijateľnú podmienku a tiež z dôvodu neplatnosti samotnej zmluvy o revolvingovom úvere. Navrhovateľovi hrozí ujma spočívajúca v pokračujúcich zrážkach zo mzdy, čím sa odporcovi v 1. rade umožňuje siahnuť na majetok navrhovateľa prostredníctvom jeho zamestnávateľa (odporcu v 2. rade) na základe neprijateľnej podmienky, resp. neplatného právneho úkonu.

2. Neodkladné opatrenie možno nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená (§ 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku; ďalej len „CSP“). V prejednávanej veci navrhovateľ v podstate tvrdí, že je tu daná potreba bezodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu. V takom prípade potom musí opísať rozhodujúce skutočnosti, z ktorých bude jasné, že neodkladným opatrením sa dosiahne jeho ochranný účel. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia môže súd rozhodnúť aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania (§ 329 ods. 1 . Súd nevykonáva dokazovanie tak, ako v riadnom konaní, ale len osvedčuje, či sú splnené podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na neodkladné opatrenie (porov. uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28.11.2012, sp. zn. 6 M Cdo 5/2012, ktoré sa síce týka predbežných opatrení, avšak vzhľadom na obdobnú právnu úpravu je aktuálne aj vo vzťahu k neodkladnému opatreniu).

3. Súd v prvom rade v súlade s § 324 ods. 3 vyhodnocoval, či účel sledovaný neodkladným opatrením nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

4. Súd posúdil návrh neodkladného opatrenia podľa jeho obsahu (§ 124 ods. 1 a dospel k záveru, že jeho účel spočíva v tom, aby zamestnávateľ navrhovateľa prestal navrhovateľovi vykonávať zrážky zo mzdy. Naproti tomu účelom zabezpečovacieho opatrenia je zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená, a to formou zriadenia sudcovského záložného práva na dotknutých veciach, právach alebo iných majetkových hodnotách. (§ 343 ods. 1 . Keďže navrhovateľ svoj návrh odôvodnil potrebou bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami, a nie ohrozením prípadnej exekúcie, a navyše navrhovateľ si v konaní neuplatňuje voči odporcom peňažnú pohľadávku, zabezpečovacie opatrenie v tomto prípade neprichádza do úvahy. Vzhľadom na to súd pristúpil k preskúmaniu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia z ostatných hľadísk predpísaných zákonom.

5. Súd skúmal, či je osvedčená dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, a či je tu potreba bezodkladnej úpravy pomerov a na tento účel sa oboznámil so zmluvou o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo XX.XX.XXXX (č. l. 4 a 5 rub), dohodou o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. XXXXXXXXXX zo XX.XX.XXXX (č. l. 6), žiadosťou o vykonávanie zrážok zo mzdy z XX.XX.XXXX (č. l. 7 a 8) a výplatnou páskou navrhovateľa (č. l. 9) a na základe nich a navrhovateľom uvádzaných tvrdení zistil nateraz tento skutkový stav: Navrhovateľ ako nepodnikateľ a odporca v 1. rade ako podnikateľ poskytujúci spotrebiteľské úvery podpísali XX.XX.XXXX zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, ktorou odporca v 1. rade poskytol navrhovateľovi úver vo výške 1.500 €. Navrhovateľ mal úver splatiť 42 mesačnými splátkami vo výške 80,37 € splatnými vždy k 21. dňu mesiaca. V čl. 5 a 5 zmluvy bola dohodnutá ročná úroková sadzba úveru 70,01 %. V rovnaký deň podpísali strany dohodu o zrážkach zo mzdy č. XXXXXXXXXX, ktorou sa strany dohodli na zabezpečení dlhu navrhovateľa zo zmluvy o revolvingovom úvere (čl. I.) zrážkami zo mzdy vo výške 65,90 € mesačne (čl. II.), ktoré vykoná zamestnávateľ navrhovateľa (čl. III). Navrhovateľ sa dostal do omeškania s plnením prvej splátky, a preto odporca v 1. rade listom zo dňa 01.08.2011 (č. l. 7) predložil odporcovi v 2. rade dohodu o zrážkach zo mzdy, na základe ktorej odporca v 2. rade začal s vykonávaním zrážok zo mzdy navrhovateľa v prospech odporcu v 1. rade vo výške 70,72 € mesačne (výplatná páska navrhovateľa, č. l. 9).

6. Po právnej stránke súd posúdil vec takto: Preskúmavanou zmluvou o revolvingovom úvere sa odporca v 1. rade zaviazal navrhovateľovi poskytnúť peňažné prostriedky v sume a za podmienok uvedených v predchádzajúcom bode tohto uznesenia a navrhovateľ sa zaviazal tieto sumy vrátiť (§ 657 ods. 1 . Vzhľadom na záväzok poskytnúť peňažné prostriedky uzatváral odporca v 1. rade zmluvu v rámci svojej podnikateľskej činnosti, a preto sa považuje za dodávateľa v zmysle § 52 ods. 3 OZ. Z absencie údajov v zmluve, ktoré by navrhovateľa identifikovali ako podnikateľa, je zrejmé, že navrhovateľ pri uzatváraní zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, a preto sa považuje za spotrebiteľa (§ 52 ods. 4 . Keďže predmetná zmluva boli uzavretá medzi dodávateľom a spotrebiteľom, vzťah z nej vyplývajúci je vzťahom zo spotrebiteľskej zmluvy (§ 52 ods. 1 . Čo sa týka platnosti zmluvy o revolvingovom úvere, preskúmaním úverovej sadzby uvedenej v tejto zmluve súd zistil, že táto bola dohodnutá vo výške 70,01 % ročne. Pri dojednávaní úrokov pri peňažnej pôžičke koná v súlade s dobrými mravmi len ten veriteľ, ktorý požaduje primeraný úrok bez ohľadu na to, že dlžník uzatvára zmluvu v situácii pre neho nepriaznivej. V súlade s dobrými mravmi je preto také konanie veriteľa, ktorý sa pri peňažnej pôžičke „uspokojí“ bez ohľadu na to, v akej situácii sa nachádza

dlžník, s primeranou výškou odplaty (odmeny) za užívanie požičanej istiny a ktorý svoje voľné peňažné prostriedky mieni „zhodnotiť“ obvyklým spôsobom. Neprimeranou, a preto odporujúcou dobrým mravom, je taká výška úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú, určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám, uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek (porov. rozsudok najvyššieho súdu z 26.04.2012, sp. zn. 5Cdo/26/2011). Ročná úroková sadzba 70,01 %, ktorá takmer päťnásobne prekračuje úrokovú sadzbu 14,83 % bežne požadovanú bankami v danom čase (pozri sadzby spotrebiteľských úverov pre domácnosti od 1 roka do 5 rokov v období 05/2010 - www.nbs.sk), len sotva obstojí v teste jej primeranosti, najmä ak ju neodôvodňuje kreditné riziko dlžníka ani iné osobitné okolnosti. Takáto dohoda o úrokovej sadzbe je právnym úkonom, ktorý odporuje dobrým mravom, a ktorý je potom podľa § 39 neplatný. Keďže dohoda o úrokoch z úveru je podstatnou náležitosťou zmluvy, neplatnosť tejto dohody pre rozpor s dobrými mravmi spôsobuje podľa judikatúry Najvyššieho súdu SR (napr. 5 Cdo 26/2011) neplatnosť celej zmluvy o revolvingovom úvere podľa § 39 OZ.

7. V dôsledku neplatnosti zmluvy o revolvingovom úvere je potom neplatná aj dohoda o zrážkach zo mzdy obsiahnutá v tejto zmluve. Bez existencie hlavného záväzku, ktorý zabezpečuje (§ 551 ods. 1 , nemôže byť platná, pretože jej účelom bolo zabezpečiť práve pohľadávku zo zmluvy revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXXX. Z akcesorickej povahy tohto inštitútu možno totiž vyvodiť, že jeho osud je spätý s hlavným záväzkom (porov. rozsudok Najvyššieho súdu SR 27.03.2008, sp. zn. 4Cdo/222/2005). Vzhľadom na to považuje súd za osvedčené, že odporca v 1. rade nemá právo uspokojovať svoju pohľadávku z tejto zmluvy zrážkami zo mzdy navrhovateľa.

8. Pokiaľ ide o potrebu bezodkladnej úpravy pomerov, tá je spojená s ujmou, ktorá navrhovateľovi hrozí, keby sa pokračovalo so zrážkami zo mzdy. Z § 551 ods. 2 vyplýva, že veriteľ nadobúda voči platiteľovi mzdy právo na výplatu zrážok okamihom, keď veriteľ predloží platiteľovi mzdy dohodu o zrážkach zo mzdy. Týmto okamihom platiteľovi mzdy vzniká zo zákona povinnosť vykonávať zrážky zo mzdy dlžníka a poukazovať ich veriteľovi dovtedy, kým nebude pohľadávka uspokojená. Platiteľ mzdy nie je oprávnený skúmať, či nárok veriteľa existuje, pretože ide o otázku týkajúcu sa vzťahu medzi veriteľom a dlžníkom (porov. uznesenie Krajského súdu v Trenčíne z 28.03.2017, sp. zn. 5Co/84/2017). Odporca v 2. rade teda ako platiteľ mzdy pripravuje navrhovateľa o časť jeho príjmu za vykonanú prácu jej poukázaním odporcovi v 1. rade, čím dochádza k uspokojovaniu jeho neplatnej pohľadávky založenej na neprimeranej vysokom úroku. Navrhovateľovi ako dlžníkovi síce ostáva zachované právo na vydanie bezdôvodného obohatenia, ale aby sa domohol svojho práva, musel by veriteľa žalovať. Tým sa na navrhovateľa prenáša riziko spojené s prípadnou insolventnosťou veriteľa a v konečnom dôsledku aj prvotné kreditné riziko, ktoré má v prípade pôžičky v zásade znášať veriteľ. Vzhľadom na to, že súd mal za osvedčenú neplatnosť zmluvy o revolvingovom úvere, treba zabrániť tomu, aby sa pokračovalo vo vykonávaní zrážok zo mzdy, ktoré vzhľadom na svoju výšku a dĺžku trvania mohli poľahky presiahnuť istinu pôžičky, ktorú odporca v 1. rade poskytol navrhovateľovi. Súd pritom prihliadol na súdnu prax (napr. uznesenie Krajského súdu v Trnave z 10.04.2017, sp. zn. 11Co/63/2017), ktorá vyžaduje naplnenie podmienky, aby sa v právnych vzťahoch medzi stranami sporu nevytvoril neodkladným opatrením nenávratný a nenapraviteľný stav a aby v dôsledku neodkladného opatrenia nevznikne neprimeraná ujma strane sporu. Túto podmienku považoval za splnenú, pretože odporca v 1. rade má možnosť domáhať sa ochrany svojho práva voči navrhovateľovi žalobou vo veci samej a v prípade neúspechu navrhovateľa v konaní vo veci samej bude nepochybná aj jeho povinnosť uhradiť pohľadávku tak, ako to vyplýva z uzavretej zmluvy o revolvingovom úvere. Vzhľadom na to dospel súd v konečnom dôsledku k záveru, že je potrebné nariadiť neodkladné opatrenie voči odporcovi v 2. rade, ktorý v skutočnosti vykonáva zrážky zo mzdy navrhovateľa, v znení uvedenom vo výroku I.

9. Naopak súd nepovažuje za dôvodné zakázať odporcovi v 1. rade (veriteľovi) „zdržať sa akéhokoľvek použitia dohody o zrážkach zo mzdy“. Sám navrhovateľ v návrhu uvádza, že odporca v 1. rade túto dohodu už zamestnávateľovi navrhovateľa predložil. Pod pojmom „použitie“ dohody tak možno rozumieť iba tento úkon, pretože len tomuto úkonu zodpovedá § 551 ods. 2 OZ. Ďalšie úkony spočívajú práve vo vykonávaní zrážok zo mzdy a ich odvádzaní zo strany zamestnávateľa, teda odporcu v 2. rade, odporcovi v 1. rade. Čo sa týka navrhovanej povinnosti oznámiť odporcovi v 2. rade, aby upustil od vykonávania zrážok zo mzdy, vzhľadom na nariadenie neodkladného opatrenia priamo voči odporcovi v 2. rade tento úkon nie je vôbec potrebný. Preto súd zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia voči odporcovi v 1. rade v tom znení, v akom bolo navrhované (§ 328 ods. 1 CSP; výrok II).

10. Takisto súd nepovažoval za nevyhnutné vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej (§336 ods. 1 . Vzhľadom na vedomosť súdu o viacerých právoplatných rozhodnutiach týkajúcich sa zmlúv o revolvingovom úvere, ktoré uzatváral odporca v 1. rade, musí byť aj odporcovi v 1. rade totiž známa z nich vyplývajúca súdna prax pri posudzovaní úroku dohodnutého v neprimeranej, až úžerníckej výške. Z tohto dôvodu existuje podľa súdu predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami. Súd však vo výroku strany ďalej podľa § 337 ods. 1 nijako nepoučoval, pretože cit. ustanovenie ukladá túto povinnosť len voči tým subjektom, ktorým sa neodkladným opatrením ukladá určitá povinnosť. Týmto subjektom bol v danom prípade odporca v 2. rade, ktorý by vzhľadom na svoje hmotnoprávne postavenie vyplývajúce z § 551 (platiteľ mzdy) nebol stranou v konaní o žalobe vo veci samej. Ustanovenie § 337 ods. 1 pritom nevyžaduje poučovanie v negatívnom zmysle. Z tohto dôvodu potom súd zamietol aj návrh navrhovateľa na poučenie odporcu v 1. rade (výrok II).

11. O trovách rozhodol súd podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 354 CSP, pretože konanie o neodkladnom opatrení sa týmto rozhodnutím končí. Navrhovateľ nemal úspech vo vzťahu k odporcovi v 1. rade, tomu však pre neúčasť na konaní trovy nevznikli (výrok IV). Naopak, voči odporcovi v 2. rade síce navrhovateľ úspech mal, súd však prihliadol na to, že tento odporca nezapríčinil podanie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Ako bolo uvedené vyššie, po predložení dohody o zrážkach zo mzdy nemal inú možnosť, než vyhovieť žiadosti odporcu v 1. rade a zrážky vykonať; v opačnom prípade by sa vystavoval žalobe zo strany odporcu v 1. rade. Tieto okolnosti vyhodnotil súd ako dôvody hodné osobitného zreteľa (§ 257 , kvôli ktorým nárok na náhradu trov navrhovateľovi nepriznal (výrok III).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní od doručenia jeho rovnopisu písomne na podpísanom súde. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody podľa § 365 a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).