Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/42/2018

Rozhodnutie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Vrtochovej a členov JUDr. Eriky Zajacovej a JUDr. Denisa Vékonyho v spore žalobcu M. A., bytom A. XXX proti žalovanému: Slovenská sporiteľňa, a.s., so sídlom Suché mýto 4, Bratislava, IČO: 00 151 653, právne zastúpený AK JUDr. Marek Hic, s.r.o., so sídlom P. O. Hviezdoslava 10625/23B, Martin, o zaplatenie 15.033,69 eur s prísl., na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Partizánske č.k. 3Csp/45/2017-106 zo dňa 23. novembra 2017, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. p o t v r d z u j e .

II. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II. m e n í tak, že žalovaný n e m á nárok na náhradu trov konania.

III. Žalovaný n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. žalobu zamietol a výrokom II. priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi v rozsahu 100 %. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 451 ods. 1 a 2, § 458, § 546, § 550 Občianskeho zákonníka, § 255 ods. 1 CSP. Uviedol, že žalobca sa žalobou domáhal vrátenia peňažných prostriedkov z titulu vrátenia bezdôvodného obohatenia. Súd po vykonaní dokazovania dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Žalobca sa podanou žalobou domáhal vrátenia bezdôvodného obohatenia v sume 15.033,69 eur. Tvrdil, že žalovanému celkovo splatil sumu 20.344,71 eur. Poskytnutý úver p. Tonkovi považoval za bezúročný a bez poplatkov a tak sa domáhal vrátenia sumy 15.033,69 eur. Žalovaný sa bránil tým, že o predmetnej veci už bolo rozhodnuté Okresným súdom Bánovce nad Bebravou, keďže ten dňa 26.06.2012 vydal platobný rozkaz č.k. 12Ro/56/2012-30, ktorým uložil terajšiemu žalobcovi povinnosť zaplatiť terajšiemu žalovanému sumu 5.482,61 eur s príslušenstvom. Zároveň sa bránil tým, že žalobca svoje tvrdenia riadne nepreukázal. Súd konštatoval, že v tomto prípade nepôjde o prekážku už rozhodnutej veci (res iudicata), preto konanie nezastavil. Čo sa však týka vydaného platobného rozkazu, súd po preskúmaní zistil, že platobný rozkaz bol riadne vydaný a doručený žalobcovi. Ten v zákonnej lehote proti platobnému rozkazu opravný prostriedok, v tomto prípade odpor nepodal. Preto sa stal platobný rozkaz právoplatný a vykonateľný a stal sa exekučným titulom. Na základe tohto exekučného titulu sa vedie voči žalobcovi, ako povinnému exekučné konanie. Súd preto len žalobcovi oznámil, že v prípade, že si myslí, že splatil viac ako malo byť vymožené, musí sa preskúmania dožadovať v rámci predmetného exekučného konania. Čo sa týka vrátenia bezdôvodného obohatenia, ktorého sa žalobca domáhal súd konštatoval, že napriek tomu, že žalobca preukázal zaplatenie určitej sumy súdnym exekútorom, nepreukázal, že by sa žalovaný na jeho úkor bezdôvodne obohatil. V rámci vykonávaného exekučného konania, môže byť vymožené len to, čo vyplýva z exekučného titulu. Vo väčšom rozsahu pohľadávka vymožená byť nemôže (okrem trov exekučného konania). Vzhľadom na vyššie uvedené žalobca nepreukázal, že sa žalovaný na jeho úkor bezdôvodne obohatil, ale len preukázal, že z vymáhanej sumy už niečo uhradil. Preto súd žalobu

zamietol. O náhrade trov konania súd rozhodol tak, že žalovanej strane priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %, keďže žalovaný bol v spore úplne úspešný.

2. Žalobca svojím odvolaním napadol rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu z dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. a), b), d), e), f), g) a h) CSP. Namietal, že súd odignoroval rozsiahlu judikatúru vnútroštátnych súdov, keď mu v rozpore s Ústavou SR, medzinárodnými dohovormi a judikatúrou EÚ nepriznal zákonný nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Na pojednávaní dňa 23.11.2017 preukázal nárok, ktorý bol predmetom konania, bolo zrejmé kedy a komu zaplatil. Celkovo uhradil sumu 12.713,07 eur ak opomenie sumy pred vydaním platobného rozkazu. Nakoľko prepočítal sumu a vyšla mu 9.800 eur aj s úrokmi a trovami exekučného konania, poukazuje, že pôvodná suma bola v upovedomení od exekútora JUDr. Kaducha 7.900 eur. Pri úhrade celkovej sumy exekúcie je viac ako jasné, že pri zaplatení 12.731,07 eur, čo je preukázané bezdôvodné obohatenie, o ktoré sa obohatil žalovaný, pretože sa prostredníctvom exekútora plnilo jemu. Ako spotrebiteľ je slabšou zmluvnou stranou a od všadiaľ mal zápornú odozvu, keď žiadal ako ručiteľ podklady o sume, ktorú treba zaplatiť, alebo už ako žalobca keď žiadal podrobné vyúčtovanie od exekútora. Súd nepodrobil súdnej kontrole spotrebiteľskú zmluvu - nevykonal dôkazy pre spravodlivé rozhodnutie vo veci, nezistil existenciu, či tu právo je alebo nie je, neurčil, či je zmluva platná alebo nie ex offo, nezistil, či zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, neurčil, či pri uzatváraní zmluvy boli použité nekalé obchodné praktiky. Vo veci podanej žaloby súdy z úradnej povinnosti poskytujú spotrebiteľovi súdnu ochranu podľa spotrebiteľského práva, ktorá mu v plnej miere a nespochybniteľne prináleží podľa právnych predpisov SR a únijného práva, najmä smernice Rady 93/13/EHS. Súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, nevysporiadal sa s otázkou, koľko peňazí bolo žalovanému poskytnutých, ani ho k tomu nevyzval, neprihliadal na skutkové tvrdenia s poukazom na § 149 až 154 CSP, súd sa nevysporiadal so skutočnosťou, že mu žalovaný potrebné dôkazy vydať nechce, pretože ak by ich mal, dokázal by posúdiť relevantne jeho nárok. Pokiaľ ide o náhradu trov konania, súd prvej inštancie mohol pred nariadením pojednávania posúdiť, že ide o zjavne nedôvodnú žalobu a mohol ho vyzvať na jej späťvzatie a neboli by žiadnej zo strán vznikli trovy konania. O trovách konania mohol súd rozhodnúť aj s poukazom na ust. § 257 CSP. Tento dôvod je daný charakterom tohto konania alebo charakterom procesnej situácie (napr. zmena zákonnej úpravy, ak strana ako laik, v konaní o určenie právneho vzťahu, nemohla posúdiť dôvodnosť žaloby v čase jej podania). Ako spotrebiteľ neprávnik nevedel a ani nemohol posúdiť dôvodnosť žaloby v čase jej podania, pretože v období pred účinnosťou viaceré všeobecné súdy SR obdobné žaloby, akú podal, považovali za opodstatnené. Poukazuje na prísnu aplikáciu ustanovení o náhrade trov konania, ktorá môže viesť k nežiadúcim tvrdostiam a preto žiada súd, aby žalovanému s poukazom na uvedené skutočnosti nárok na náhradu trov konania nepriznal. Na záver navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie a žalovanému náhradu trov konania nepriznal.

3. Žalovaný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

4. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec na podklade podaného odvolania podľa § 379 a § 380 ods. 1 a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné vo výroku I. podľa § 387 ods. 1 a 2 ako vecne správne potvrdiť a vo výroku II. podľa § 388 zmeniť. Odvolací súd tak rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle ustanovenia § 385 CSP, keď v danej veci nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem.

5. Odvolací súd preskúmaním veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie vzal do úvahy všetky skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov vyplynuli, neopomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191 CSP. Pri rozhodovaní súd prvej inštancie použil správny právny predpis, správne ho vyložil a na daný skutkový stav ho aj správne aplikoval. Odvolací súd sa preto stotožňuje so skutkovými aj právnymi závermi súdu prvej inštancie a z tohto dôvodu si odvolací súd aj osvojil dôvody napadnutého rozhodnutia a v celom rozsahu na ne poukazuje v súvislosti s § 387 ods. 2 a k odvolacím námietkam dodáva.

6. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

7. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

8. Podľa § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.

9. Podľa § 546 Občianskeho zákonníka dohodou účastníkov možno zabezpečiť pohľadávku ručením. Ručenie vzniká písomným vyhlásením, ktorým ručiteľ berie na seba voči veriteľovi povinnosť, že pohľadávku uspokojí, ak ju neuspokojí dlžník.

10. Podľa § 550 Občianskeho zákonníka ručiteľ, ktorý dlh splnil, je oprávnený požadovať od dlžníka náhradu za plnenie poskytnuté veriteľovi.

11. Podľa § 255 ods. 1 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

12. Podľa § 257 výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

13. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa v predmetnom konaní domáhal vrátenia bezdôvodného obohatenia v sume 15.033,69 eur na tom základe, že ako ručiteľ právneho vzťahu vzniknutého na základe zmluvy o úvere č. 0262792722 zo dňa 19.05.2005 (ďalej len „zmluva o úvere“) medzi žalovaným (veriteľ) a Marekom Tonkom (dlžník), predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 5.311,02 eur, splatil žalovanému sumu 20.344,71 eur. Nakoľko zmluvu o úvere považoval za bezúročnú a bezpoplatkovú, žalovaný sa na jeho úkor obohatil. Z platobného rozkazu vydaného Okresným súdom Bánovce nad Bebravou č.k. 12Ro/56/2012-30 zo dňa 26.06.2012, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 17.07.2012 vyplýva, že žalobca bol zaviazaný zaplatiť súčasnému žalovanému sumu 5.482,61 eur spolu s úrokom vo výške 13,15 % ročne zo sumy 4.820,76 eur od 03.05.2012 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 5.273,64 eur od 03.05.2012 do zaplatenia a trovy konania v sume 804,95 eur. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalobu zamietol z dôvodu, že žalobcovi sa nepodarilo preukázať v konaní bezdôvodné obohatenie žalovaného na úkor žalobcu.

14. Podstatou bezdôvodného obohatenia je zákonom stanovená povinnosť toho, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, toto obohatenie vydať tomu, na koho úkor bol predmet bezdôvodného obohatenia získaný. Právny vzťah bezdôvodného obohatenia je samostatným vzťahom, ktorý vznikne v dôsledku porušenia iného právneho vzťahu alebo na základe určitej právnej skutočnosti (podľa zákonom definovaného pojmu bezdôvodného obohatenia). Záväzkový právny vzťah z bezdôvodného obohatenia vznikne však len za splnenia určitých (zákonných) predpokladov, ktorými sú získanie bezdôvodného obohatenia na strane určitej osoby (obohateného), protiprávnosť získania bezdôvodného obohatenia, majetková ujma, ktorá postihuje inú určitú osobu (postihnutého) a príčinná súvislosť medzi protiprávnym získaním bezdôvodného obohatenia určitou osobou a majetkovou ujmou inej určitej osoby. Splnenie týchto predpokladov musí preukázať ten, kto tvrdí, že na jeho úkor bolo bezdôvodné obohatenie získané.

15. Žalobca uplatňuje svoj nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia v prejednávanej veci predovšetkým o plnenia, ktoré boli od neho vymožené v exekučnom konaní vedenom na základe exekučného titulu - platobného rozkazu Okresného súdu Bánovce nad Bebravou č.k. 12Ro/56/2012-30 zo dňa 26.06.2012, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 17.07.2012.

16. V konaní č.k. 12Ro/56/2012 uplatnil žalovaný proti žalobcovi ako ručiteľovi nároky z právneho vzťahu založeného zmluvou o úvere medzi žalovaným ako veriteľom a Marekom Tonkom, trvale bytom K Nemocnici 23, Bánovce nad Bebravou ako dlžníkom, a dohodou o ručení uzavretej dňa 19.05.2005 medzi žalovaným ako veriteľom a žalobcom ako ručiteľom. Žalobca nevyužil žiadne opravné právne prostriedky, o čom svedčí najmä skutočnosť, že voči platobnému rozkazu č.k. 12Ro/56/2012-30 zo dňa 26.06.2012 - exekučnému titulu, nebol podaný odpor, o možnosti podania ktorého bol žalobca riadne poučený.

17. Nakoľko o nárokoch vyplývajúcich zo zmluvy o úvere a ručiteľského záväzku bolo rozhodnuté predmetným platobným rozkazom, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 17.07.2012, zmluva o úvere v spojení s ručiteľských záväzkom nemôže byť v súčasnosti podrobená vecnému prieskumu odvolacím súdom, ktorý by poskytol ochranu spotrebiteľskému vzťahu tak, ako sa domnieva žalobca vo svojom odvolaní, a to najmä z dôvodu podľa § 226 CSP, podľa ktorého je právoplatnosť vlastnosť súdneho rozhodnutia, ktorá spôsobuje záväznosť a zásadnú nezmeniteľnosť rozhodnutia. Zásadnou nezmeniteľnosťou sa v zmysle uvedeného rozumie predovšetkým skutočnosť, že zmena rozhodnutia po právoplatnosti je prípustná výnimočne a to na základe mimoriadnych opravných prostriedkov.

18. Pokiaľ žalobca odvodzoval svoj nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia len z dôvodu, že spotrebiteľskú zmluvu v rámci ktorej vystupuje ako ručiteľ považuje za bezúročnú a bezpoplatkovú a žalovaný sa v rámci exekučného konania z tohto dôvodu obohatil, s uvedeným tvrdením v zmysle vyššie uvedeného nemožno súhlasiť, nakoľko priestor pre takýto typ procesného útoku/obrany čo do základu nároku a výšky bol žalobcovi poskytnutý v základnom (nachádzacom) konaní č.k. 12Ro/56/2012. Od základného konania sa exekučné konanie odlišuje predovšetkým iným účelom. Účelom exekučného konania je vymoženie plnenia, ku ktorému oprávňuje exekučný titul a ktoré nebolo plnené dobrovoľne.

19. Z vykonaného dokazovania mal aj odvolací súd za preukázané, že žalobca plnil na základe právoplatného a vykonateľného platobného rozkazu Okresného súdu Bánovce nad Bebravou č.k. 12Ro/56/2012-30 zo dňa 26.06.2012, ktorý bol podkladom pre nariadenie exekúcie. Žalobca teda žalovanému plnil to, čo bolo predmetom exekúcie, a preto túto sumu, ktorú získal žalovaný, nebolo plnením bez právneho dôvodu alebo plnenie z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, prípadne majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Na strane žalovaného teda nedošlo k bezdôvodnému obohateniu, v zmysle § 451 Občianskeho zákonníka z dôvodov, ktoré uvádza žalobca.

20. Pokiaľ ide o exekučné konanie vedené na základe exekučného titulu, ktorým je platobný rozkaz Okresného súdu Bánovce nad Bebravou č.k. 12Ro/56/2012-30 zo dňa 26.06.2012, súd prvej inštancie správne poukázal na to, v akom rozsahu je možné exekúciu vykonať. Odvolací súd pre úplnosť dodáva, že aby nedošlo k porušeniu iných práv povinného, resp. neobmedzenému zásahu do jeho práv, Exekučný poriadok striktne v ust. § 61b vymedzuje rozsah exekúcie. Podľa neho možno exekúciu vykonať len v rozsahu pohľadávky vyplývajúcej z exekučného titulu, jej príslušenstva a trov exekúcie. Súd prvej inštancie preto v tomto smere správne poukázal na možnosť domáhať sa preskúmania rozsahu vykonania exekúcie na exekučnom súde.

21. Čo sa týka žalobcom napadnutého výroku o nároku na náhradu trov konania, odvolací súd uvádza, že ustanovenie § 255 ods. 1 vyjadruje zásadu zodpovednosti za výsledok sporového konania a premieta zákonný princíp, podľa ktorého náhrada trov konania zaťažuje stranu, ktorá v spore nebola úspešná. Princíp zásady zodpovednosti za výsledok sporu a s tým spojenej náhrady trov konania však nie je absolútnym princípom, podľa ktorého pri plnom úspechu strany musí dôjsť v každom prípade k náhrade trov konania protistranou. V ustanovení § 257 dal zákonodarca súdom aplikujúcim právne predpisy možnosť zohľadniť osobitosti prípadu, ktoré môžu mať najrôznejšiu povahu. Na účely takejto moderácie nie je rozhodujúce, na základe akej zásady boli trovy uložené a ktorá strana ich má nahradiť. Aplikácia tohto ustanovenia je viazaná na existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa a výnimočné okolnosti. 22. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že v súlade s § 255 ods. 1 by súd zaviazal žalobcu na náhradu trov konania žalovanému, keďže tento bol v konaní úspešný v celom rozsahu, avšak s prihliadnutím na § 257 CSP, v tomto prípade existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré spočívajú v sociálnej situácii žalobcu. Z oznámenia Sociálnej poisťovne o vykonávaní zrážok z dôchodku vyplýva, že žalobca je invalidným dôchodcom, ktorého mesačný invalidný dôchodok predstavuje 316,30 eur, ktorý je naviac zaťažený príkazom na vykonanie exekúcie zrážkami z iných príjmov (EX 2377/12-52). Odvolací súd zastáva názor, že uvedené okolnosti v danom prípade odôvodňujú použitie § 257 a nepoužitie tohto ustanovenia by v danej veci predstavovalo pre žalobcu neprimeranú tvrdosť, čo odvolací súd na strane žalovaného nekonštatuje.

23. Záverom odvolací súd dodáva, že sa nezaoberal všetkými námietkami žalobcu obsiahnutými v jeho odvolaní, keď odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá a ani nemusí odpovedať

na každú námietku, alebo argument uvedený v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvoinštančného rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní (uznesenie Ústavného súdu SR sp.zn. II. ÚS 78/2005).

24. Na základe uvedeného odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. podľa §387 ods. 1 potvrdil ako vecne správny a výrok II. podľa § 388 zmenil.

25. Nakoľko okolnosti, pre ktoré odvolací súd zmenil výrok II. napadnutého rozsudku pretrvávajú aj v odvolacom konaní, odvolací súd rozhodol o nároku na náhradu trov odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1, § 255 ods. 1 a 257 tak, že žalovaný nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania (III. výrok) a to z totožných dôvodov ako o výroku II.

26. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .