Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7Csp-307-2017.pdf
PDF · 88.64 KB
Case nature
Area
Subarea
7Csp/307/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Levice v konaní pred sudkyňou JUDr. Máriou Červenákovou, v spore žalobcu: Poštová banka a.s., IČO: 31340890, so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava zastúpený: Advokátska kancelária RELEVANS s.r.o., so sídlom Dvořákovo nábrežie 8A, 811 02 Bratislava proti žalovanému: Y. W., B. X.X.XXXX, X. X. XX, XXX XX X., o zaplatenie 4 933,58 eur s prísl., takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 4 933,58 Eur, dlžné úroky vo výške 3 431,19 Eur, zmluvný úrok vo výške 17,90% ročne zo sumy 4 933,58 Eur od 1.11.2017 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 4 933,58 Eur od 1.11.2017 do zaplatenia, bankové poplatky vo výške 4,65 Eur a to všetko v mesačných splátkach po 50 Eur vždy do 25. dňa toho ktorého mesiaca k rukám žalobcu odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého dlhu.
II. Žalobcovi sa priznáva nárok na náhradu trov konania vo výške 100%, ktorú je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi žalovaný.
III. O výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobca v podanej žalobe žiadal, aby súd zaviazal žalovaného k zaplateniu istiny 4 933,58 Eur, dlžné úroky z istiny vo výške 3 431,19 Eur, zmluvný úrok vo výške 17,90% ročne zo sumy 4 933,58 Eur od 1.11.2017 do zaplatenia, zákonný úrok z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 4 933,58 Eur od 1.11.2017 do zaplatenia, bankové poplatky vo výške 4,65 Eur a k náhrade trov konania. V písomnej žalobe uviedol, že dňa 13.03.2014 uzatvoril žalobca ako veriteľ so žalovaným ako dlžníkom zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX. Neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy boli o. i. Obchodné podmienky pre spotrebiteľské úvery, Všeobecné obchodné podmienky a sadzobník poplatkov. Žalovaný svojim podpisom na Zmluve potvrdil, že sa s týmito dokumentmi oboznámil a súhlasil s ich obsahom. Na základe zmluvy žalobca poskytol žalovanému peňažné prostriedky v sume 5000,00 Eur. Žalovaný sa zaviazal vrátiť žalobcovi istinu a zaplatiť mu úroky, poplatky a iné peňažné plnenia podľa zmluvných dokumentov. Žalovaný neplnil úver riadne a včas. V dôsledku omeškania žalovaného s plnením úveru, žalobca v zmysle § 565 zákona č. 40/1964 Zb. Obč. zák. znení neskorších predpisov v spojení s § 53 ods. 9 OZ, vyhlásil dňa 30.01.2015 úver za predčasne splatný. Po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru žalovaný dlžnú sumu z úveru nezaplatil. Na základe uvedených skutočností je žalovaný ku dňu 31.10.2017 povinný uhradiť žalobcovi dlžnú istinu vo výške 4 933,58 Eur, dlžné úroky vo výške 3 431,19 Eur, zmluvný úrok vo výške 17,90% ročne zo sumy 4 933,58 Eur od 1.11.2017 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 4 933,58 Eur od 1.11.2017 do zaplatenia, bankové poplatky vo výške 4,65 Eur.
2. Žalobu s prílohami a procesné poučenie v zmysle § 292 CSP spolu s výzvou, aby sa k žalobe vyjadril v lehote 15 dní, súd doručil žalovanému do vlastných rúk. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril písomným podaním.
3. Okresný súd Levice na pojednávaní dňa 23.05.2018 rozhodol v neprítomnosti právneho zástupcu žalobcu v zmysle § 180 CSP, ktorý doručenie mal riadne vykázané, neúčasť písomne ospravedlnil a vzhľadom na právny stav a najmä s poukázaním na dôvod hospodárnosti konania, súhlasil s konaním v jeho neprítomnosti. Zotrval na podanej žalobe. Žalovaný, ktorý sa pojednávania zúčastnil, uviedol, že žalovanú pohľadávku uznáva čo do dôvodu a výšky, je ochotný ju uhradiť, avšak len v mesačných splátkach po 50,00 Eur. Úver si zobral v čase, keď pracoval v Mochovciach a mal príjem 700,00 Eur mesačne. V súčasnosti pracuje na dohodu a jeho mesačný príjem činí 120,00 Eur. Iný príjem nemá, býva v dome, ktorý je v dražbe. Vyživovacie povinnosti nemá. Nemá vedomosti o tom, koľko na úvere uhradil.
4. Na základe prevedeného dokazovania, výsluchom žalovaného, oboznámením sa s písomnými vyjadreniami žalobcu, s listinnými dôkazmi, súd zistil tento skutkový a právny stav:
5. Dňa 14.03.2014 žalobca Poštová banka, a.s. a žalovaný uzatvorili Zmluvu o úvere dobrá pôžička č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalovanému úver vo výške 5000,00 Eur, ktorý sa žalovaný zaviazal splácať v 120-ich mesačných splátkach vo výške 96,00 Eur (z toho - výška mesačnej anuitnej splátky - úroky + istina - 91,00 Eur; náklady spojené s poistením schopnosti splácať úver - 5,00 Eur/ mes.), pri úrokovej sadzbe 17,90% p.a., dátum prvej platby do 20.04.2014, dátum konečnej splatnosti bol v predmetnej zmluve stanovený na deň 20.03.2024. Splatnosť splátok bola stanovená k 20. dňu v mesiaci, RPMN banky činila 19,44% p.a., priemerná RPMN na trhu 18,87% p.a. V zmluve je uvedená celková čiastka úveru vo výške 10 646,08 Eur.
6. Výzvou zo dňa 14.01.2015 bol žalovaný vyzvaný na splatenie dlžnej časti úveru a upozornený na to, že v prípade ak nedôjde k úhrade omeškaných splátok úveru, banka je oprávnená vyhlásiť úver predčasne splatným. Žalobca podaním zo dňa 30.01.2015 oznámil žalovanému, že ku dňu 30.01.2015 sa stáva úverová pohľadávka z predmetnej zmluvy predčasne splatnou v celom rozsahu s uvedením dlžnej sumy v celkovej výške 5 251,94 Eur. Zároveň bol vyzvaný na úhradu dlžnej sumy v lehote 10 kalendárnych dní od doručenia výzvy. Žalovaný predmetnú výzvu prevzal dňa 11.02.2015.
7. Z listiny označenej ako „Aktuálny stav úveru ku dňu 31.10.2017“ vyplýva, že žalovaný uhradil na úver sumu vo výške 614,00 Eur, z ktorej bola započítaná čiastka vo výške 66,42 Eur na istinu, čiastka vo výške 472,72 Eur na úroky z omeškania a zmluvný úrok a čiastka vo výške 74,86 Eur za poplatky.
8. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvárania úverovej zmluvy spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
9. Podľa § 2 citovaného zákona o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie podľa písm. a/ spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, podľa písm. b/ veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, podľa písm. d/ zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, podľa písm. h/ celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom.
10. Podľa § 52 Obč. zák. (v znení účinnom k 14.03.2014) (1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. (3) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. (4 ) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
11. Podľa § 53 Obč. zák. (1) Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. (4 písm. a/) Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluva sa považujú najmä ustanovenia, ktoré má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy. (5) Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
12. Podľa § 54 Obč. zák. (1) Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. (2) V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
13. Žalobca v danom prípade pri uzatváraní predmetnej zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, nakoľko z jeho výpisu z obchodného registra vyplýva, že jeho predmetom činnosti je okrem iného aj poskytovanie úverov.
14. Žalovaný zmluvu uzatváral ako spotrebiteľ, keďže sa jedná o fyzickú osobu, ktorá pri uzatváraní predmetnej zmluvy nekonala v rámci svojho podnikania, povolania alebo zamestnania. Pri zákonnom posudzovaní danej veci súd preto vychádzal z príslušných ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov a dospel k záveru, že záväzkový vzťah, ktorý vznikol medzi zmluvnými stranami na základe zmluvy uzavretej dňa 14.03.2014 je vzťahom občianskoprávnym a je potrebné naň aplikovať ustanovenia tohto zákona. Novela Občianskeho zákonníka vykonaná zákonom č. 102/2014 Z.z. definitívne normatívne vyriešila (doplnením ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka), že na všetky právne vzťahy, v ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
15. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Obč. zák. dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
16. Podľa § 517 ods. 2 Obč. zák. ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
17. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z. výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
18. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že žalobca ako veriteľ uzatvoril so žalovaným ako dlžníkom Zmluvu o úvere - dobrá pôžička dňa 14.03.2014, na základe ktorej mu žalobca poskytol úver vo výške 5 000,00 Eur, ktoré sa žalovaný zaviazal vrátiť v pravidelných mesačných splátkach. Žalovaný neplnil svoju povinnosť riadne splácať pôžičku, s jej splácaním sa dostal do omeškania. Z dôvodu porušenia zmluvných povinností žalovaného žalobca vyhlásil ku dňu 31.01.2015 mimoriadnu splatnosť úveru. Žalovaný dlžnú sumu neuhradil. Súd preskúmal zmluvu o úvere a zistil, že obsahuje všetky náležitosti podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Žalovaný skutkové tvrdenia žalobcu žiadnym spôsobom nepoprel, uviedol, že žalovanú pohľadávku uznáva čo do základu a výšky a je ochotný ju uhradiť. Vzhľadom i k tomu, že žalobcom uplatnený nárok vyplýva z ním predložených listinných dôkazov, súd žalobe vyhovel a rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
19. Vychádzajúc zo žiadosti žalovaného na pojednávaní dňa 23.05.2018 o možnosti zaplatiť dlžnú sumu v splátkach súd aplikujúc § 232 ods. 4 CSP umožnil žalovanému zaplatiť dlžnú sumu v mesačných splátkach. Súd zohľadnil finančné a sociálne pomery žalovaného, ktoré súdu aj preukázal, a určil mesačnú splátku vo výške 50,00 Eur, ktorú bude bez ohrozenia svojej i rodinnej životnej situácii schopný žalobcovi platiť. Okrem toho súd je toho názoru, že uhradenie priznanej sumy v splátkach s ohľadom na postavenie obchodnej spoločnosti žalobcu na finančnom trhu nijako neohrozí jeho ďalšie podnikateľské
aktivity a ani vážne nezasiahne jeho majetkovú sféru. Splatnosť každej mesačnej splátky súd určil vždy do 25 - teho dňa toho ktorého mesiaca počnúc od právoplatnosti výroku rozsudku až do úplného vyrovnania dlhu, pod následkom straty výhody splátok.
20. Podľa § 255 CSP (1) Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. (2) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
21. Podľa § 262 CSP (1) O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
22. O trovách konania súd rozhodol v súlade s citovanými ustanoveniami tak, že žalobcovi priznal plnú náhradu trov konania v rozsahu 100%, keďže mal v konaní plný úspech. O výške náhrady trov bude v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia v 2-och písomných vyhotoveniach prostredníctvom podpísa- ného súdu na Krajský súd v Nitre.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie; proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ) (§ 363 CSP).
Podľa 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný (žalovaný) dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné
rozhodnutie, oprávnený (žalobca) môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v platnom znení
- Exekučný poriadok).