Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Co/219/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tutka a členov senátu JUDr. Ladislava Cakociho a JUDr. Adriany Murínovej v spore žalobkyne Prvej stavebnej sporiteľne, a.s., so sídlom v Bratislave, Bajkalská č. 30, proti žalovaným: 1/ U. G., H. D. I. T. H., G. Č.. XX, X/ N. U., H. D. Y., H. Č.. XXX/XX, o zaplatenie 25 796,34 eura s prísl., o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Košice-okolie zo dňa 14.6.2016 č.k. 15C/248/2015-46 v spojení s dopĺňacím rozsudkom zo dňa 31.10.2016 č.k. 15C/248/2015-78 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok v zamietajúcom výroku a vo výroku o trovách konania.

Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaných zaplatiť žalobkyni sumu 23.404,93 eura s 5% úrokom z omeškania od 2.10.2014 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že plnením jedného žalovaného zaniká v rozsahu plnenia povinnosť druhého žalovaného. V prevyšujúcom rozsahu žalobu zamietol a žalovaných zaviazal nahradiť žalobkyni na trovách konania sumu 1.260,90 eura do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

2. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol o peňažnom nároku žalobkyne titulom poskytnutého úveru.

3. Pri rozhodovaní vychádzal súd prvej inštancie zo zistenia, že žalobkyňa na základe zmluvy o úvere zo dňa X.X.XXXX poskytla žalovanej v prvom rade mimoriadny medziúver vo výške 25.000,- eur za účelom modernizácie bytu, ktorý sa žalovaná zaviazala vrátiť v splátkach úrokov 6,69% ročne po 139,38 eura mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci. Jednotná splátka bola vo výške 174,44 eura, z ktorých činil vklad na účel stavebného sporenia sumu 35,06 eura a úroky medziúveru v sume 139,38 eura, ktoré budú započítané na poradie 1/ úroky medziúveru, 2/ vklady. Celkovú sumu, ktorú žalovaná na medziúvere mala uhradiť, predstavovala 64.334,13 eura. Žalovaný v druhom rade bol ručiteľom tohto záväzku žalovanej. Žalobkyňa listom zo dňa XX.X.XXXX od zmluvy odstúpila a vyzvala žalovanú na vrátenie dlhu v sume 25.768,67 eura. Ku dňu odstúpenia od zmluvy predstavoval dlh na istine sumu 24.818,51 eura ako rozdiel medzi sumou poskytnutých peňazí a sumou 181,49 eura nasporenou na účte stavebného sporenia. Suma 950,16 eura predstavovala 6,69% úroky za úver a poplatky ku dňu odstúpenia od zmluvy, ktoré predstavovali sumu 75,- eur a boli vystavené za dve upomienky, predžalobnú upomienku a individuálne riešenie omeškania splátok. Výška istiny zostala ku dňu odstúpenia nezmenená, ku dňu jeho účinnosti t.j. X.XX.XXXX sa suma úrokov navýšila za obdobie od XX.X.XXXX S. X.XX.XXXX o 27,67 eura a teda celková suma ku dňu účinnosti odstúpenia od zmluvy predstavovala sumu 25.796,34 eura. Súd ďalej vychádzal z výpisu z účtu stavebného sporenia, z ktorého vyplynulo, že za obdobie

do odstúpenia od zmluvy dňa XX.X.XXXX žalovaná v prvom rade vkladmi alebo preúčtovaním zo stavebného sporenia zaplatila sumu 959,06 eura. Titulom stavebného sporenia bola bilancia účtu žalovanej jej vkladmi vo výške 336,01 eura, z čoho bola v prospech medziúveru zaúčtovaná iba suma 181,49 eura a rozdiel v sume 154,52 eura bol zaúčtovaný na poplatky stavebného sporenia.

4. Na základe uvedených zistení a po vykonanom dokazovaní dospel súd k záveru, že nárok žalobkyne je ohľadom sumy 23.440,93 eur a s prísl. dôvodný. Súd pri rozhodovaní vychádzal z čl. 10 bod 10.20 zmluvy o stavebnom medziúvere, z ktorého vyplynulo, že odstúpením od zmluvy zmluva zaniká a to dňom doručenia tohto oznámenia druhej zmluvnej strane. Z tejto úpravy mal za preukázané, že v zmluve neboli účinky odstúpenia upravené odlišne od zákona, čo znamená, že k zániku zmluvy o stavebnom medziúvere došlo dňa X.XX.XXXX, kedy bolo odstúpenie doručené žalovanej v prvom rade. Dňom X.XX.XXXX sa žalobkyňa mohla domáhať iba plnenia titulom bezdôvodného obohatenia. Z vykonaného dokazovania mal tak súd za preukázané, že pokiaľ bola žalovanej v prvom rade poskytnutá suma 24.700,- eura (25 000 mínus 300 eur poplatok za spracovanie úveru) a na tomto medziúvere vkladmi uhradila 959,06 eura a súčasne zo stavebného sporenia v jej prospech svedčí suma 336,01 eura, žalobkyni dlhuje sumu 23.404,43 eura, na ktorú súd zaviazal žalovaných zaplatiť spolu so zákonným úrokom z omeškania a v prevyšujúcom rozsahu žalobu zamietol. Vzhľadom na to, že žalovaná bola v omeškaní s plnením peňažného dlhu zaviazal súd ju zaplatiť žalobkyni spolu so žalovaným a požadované úroky vo výške 5% ročne od 2.10.2014 do zaplatenia.

5. Výrok o trovách konania odôvodnil súd s poukazom na ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a žalobkyni, ktorá bola v spore úspešná v rozsahu 90,74% priznal náhradu trov konania v sume 1.260,90 eura.

6. Proti tomuto rozsudku v zamietajúcom výroku a vo výroku o trovách konania podala včas odvolanie žalobkyňa. Žiadala, aby odvolací súd rozsudok v napadnutom výroku zmenil a zaviazal žalovaných zaplatiť jej sumu 2.391,41 eura so 6,69% úrokom zo sumy 24.818,51 eura od 2.10.2014 do zaplatenia a s 5% úrokom z omeškania zo sumy 2.391,41 eura od 2.10.2014 do zaplatenia a priznať jej náhradu trov konania. V odvolaní uviedla, že súd vec nesprávne právne posúdil, ak na uvedený právny vzťah aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka. Podľa jej názoru na právne vzťahy založené zmluvou o úvere pred X.X.XXXX sa majú aplikovať výlučne ustanovenia Obchodného zákonníka. Má za to, že aplikácia Obchodného zákonníka na právny vzťah založený zmluvou vyplýva priamo zo zákona, z kogentného ust. § 261 ods. 6 písm. d/ Obchodného zákonníka, nejde o zmluvnú podmienku, prípadne zmluvné dojednanie podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Na zmluvu preto bez ohľadu na povahu účastníkov bolo potrebné aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka. Má teda za to, že súd prvej inštancie na daný právny vzťah použil nesprávny právny predpis, v dôsledku čoho vec nesprávne právne posúdil. Ďalej v odvolaní namietala, že súd prvej inštancie pri posudzovaní nárokov odstúpenia od zmluvy o úvere opomenul ust. § 344 a nasl. a § 506 Obchodného zákonníka v dôsledku čoho vec nesprávne právne posúdil, ak jej nepriznal nárok na úroky za úver za nezaplatené poplatky a na úroky z omeškania z nepriznanej sumy. Ďalej vychádzala z názoru, že výrok súdu prvej inštancie, ktorým zamietol jej žalobu v časti nezaplatených poplatkov vo výške 75,- eur je nesprávny a prináleží jej ich náhrada v plnej výške. Taktiež bola toho názoru, že súd nesprávne posúdil jej nárok na úroky za úver, keď mal za to, že jej prináleží iba nárok na sumu rovnajúcu sa rozdielu poskytnutých a vrátených peňažných prostriedkov. Jej nárok na 6,69% úrok zo sumy istiny jej prináleží od doby poskytnutia peňažných prostriedkov až do ich reálneho vrátenia. Súd preto na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnemu záveru, že žalovaní uhradili na medziúvere vkladmi nielen sumu 959,06 eura, ale aj sumu 336,01 eura. Nárok na úrok z omeškania preto prináležia z celej sumy so zaplatením ktorej je dlžník v omeškaní, t.j. nielen zo sumy rozdielu poskytnutých a vrátených peňažných prostriedkov ako rozhodol súd prvej inštancie. Úroky z omeškania vo výške 5% jej prináležia preto z celej nezaplatenej sumy, teda aj zo zamietnutej sumy 2.391,41 eura. Za správny nepovažuje ani rozhodnutie o náhrade trov konania.

7. Na základe podaného odvolania odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok v zamietajúcom výroku a konanie mu predchádzajúce podľa § 379 v spojení s § 380 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania postupom podľa § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné.

8. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu pre náležité zistenie skutkového stavu, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 132 O.s.p. účinného v čase jeho rozhodovania, z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje

rozhodnutie, zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver, preto odvolací súd rozsudok v zamietavej časti potvrdil ako vecne správny.

9. Správne a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody rozsudku v zamietavej časti, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 C.s.p.).

10. Odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie dáva odpoveď na všetky argumenty uvádzané žalobkyňou v odvolaní. Preto odvolacie námietky nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku.

11. Podľa § 52 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy medzi stranami sporu dňa X.X.XXXX spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

12. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

13. Podľa § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté.

14. Podľa § 457 Občianskeho zákonníka ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

15. Odvolací súd považuje za správny názor súdu prvej inštancie, že daný zmluvný vzťah je vzťahom spotrebiteľským a preto je naň potrebné aplikovať normu občianskeho práva.

16. K odvolacej námietke žalobkyne, že až účinnosťou novely zákona č. 102/2014 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, ktorým bolo novelizované ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka (1.4.2015) je potrebné na zmluvy o úvere v zmysle § 497 a nasl. Obchodného zákonníka aplikovať normy občianskeho práva odvolací súd dodáva, že tento názor nemožno považovať za správny.

17. Niet pochýb o tom, že ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka bolo novelizované zák. č.102/2014 Z.z. s účinnosťou od 1.4.2015, a ktorým bolo toto ust. precizované o tretiu vetu, v zmysle ktorej „Na všetky všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.“

18. Z odôvodnenia doplnenia ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ktoré bolo vykonané formou návrhu výboru Národnej rady SR vyplýva, že zákonodarca mal bezpochyby za to, že na všetky spotrebiteľské záväzky a teda aj na spotrebiteľské záväzky, ktoré sú svojou povahou tzv. absolútnym obchodom sa má prednostne použiť právny režim Občianskeho zákonníka, a nie Obchodného zákonníka. Preto platí, že právny režim záväzku, ktorého účastníkom je spotrebiteľ, a ktorý má svoj základ v Obchodnom zákonníku sa riadi výhradne právnym režimom Občianskeho zákonníka a to aj pred spomínanou novelou. Účelom zákonodarcu novelizáciou tejto právnej normy bolo deklaratórne potvrdiť správnosť aj predtým platného výkladu, podľa ktorého mali normy Občianskeho zákonníka vždy výkladovú prednosť pred normami Obchodného zákonníka a to práve vzhľadom na ust. § 52 ods. 2 veta prvá Občianskeho zákonníka.

19. Zákonným dôsledkom odstúpenia od spotrebiteľskej zmluvy v súlade s ust. § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka je jej zrušenie od začiatku, čím sa zároveň zrušujú jej ustanovenia zmluvy upravujúce úrok za poskytnutie úveru a úrok z omeškania ako aj ďalšie dojednania týkajúce sa úveru. Účinným odstúpením od zmluvy nastupuje režim bezdôvodného obohatenia upravený v ust. § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka.

20. Navyše je potrebné konštatovať, že zákonná úprava odstúpenia od zmluvy upravená v Občianskom zákonníku je pre žalovaných ako spotrebiteľov výhodnejšia.

21. Keďže dôsledkom odstúpenia od zmluvy bolo zrušenie zmluvy s účinkami od začiatku, so zrušenej zmluvy žalobkyni vzniklo právo domáhať sa vydania bezdôvodného obohatenia podľa zásad vyplývajúcich z ust. § 451 Občianskeho zákonníka. Pri zrušenej zmluve je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal (§ 457 Občianskeho zákonníka). Žalovaná v prvom rade na základe zrušenej zmluvy získala finančné prostriedky v sume 24.700,- eur a z tejto čiastky žalobkyni vrátila sumu 959,06 eura a súčasne zo stavebného sporenia sumu 336,01 eura. Žalobkyni tak dlhuje sumu 23.404,43 eur, ktorá predstavuje bezdôvodné obohatenie na strane žalovaných, ktorí sú povinní žalobkyni vydať.

22. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok v zamietavej časti, vrátane výroku o trovách konania podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správny.

23. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p.. Žalobkyňa bola v odvolacom konaní neúspešná preto jej nevznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania a úspešným žalovaným trovy odvolacieho konania nevznikli. Preto odvolací súd rozhodol tak, že nepriznáva účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.

24. Uvedené rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.).