Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_15CoP-15-2018.pdf
PDF · 90.57 KB
Case nature
Area
Subarea
15CoP/15/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jaroslava Galla a členov senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a JUDr. Klaudie Koskovej, vo veci starostlivosti o maloleté deti M. - A., nar. XX. XX. XXXX, Q., nar. XX. XX. XXXX a T., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom u matky, deti rodičov matky W. M., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom M. I. XXX/X, A., toho času bytom N. XXX, zastúpenej JUDr. Petrom Ďuricom, advokátom so sídlom SNP 25, Veľký Krtíš a otca H. M., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom M. I. XXX/X, A., zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Veľký Krtíš, o výžive maloletých detí, o odvolaní proti rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš sp. zn. 10P/13/2017-68, zo dňa 08. decembra 2017, takto
rozhodol:
I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd zmenil vyživovaciu povinnosť určenú rozsudkom Okresného súdu Veľký Krtíš zo dňa 08.08.2016, č. k. 7P/69/2015-151 tak, že zaviazal otca maloletých detí prispievať výživným na maloleté deti M., A., Q. a T. vo výške 50,- Eur mesačne na každé z detí, počínajúc dňom podania návrhu. Výživné je splatné k rukám matky vždy do 20. dňa v mesiaci vopred. Návrh otca maloletých detí na zníženie výživného zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. O vyživovacej povinnosti otca k deťom rozhodol poukazom na ustanovenia zák. č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov ohľadne úpravy vyživovacej povinnosti rodičov k deťom v zmysle § 62 a nasl. citovaného zákona. K zvýšeniu výživného pristúpil z dôvodu zmeny pomerov na strane maloletých detí vyvolanej nástupom detí do školy, čím došlo k zvýšeniu finančných výdavkov zo strany matky maloletých detí na zabezpečenie všetkých potrieb detí. Zároveň prihliadol na zárobkové možnosti a schopnosti otca maloletých detí. Vzhľadom k zvýšeniu výživného na maloleté deti zároveň zamietol návrh otca maloletých detí na zníženie výživného na sumu 30,- Eur mesačne na každé dieťa zvlášť, ako nedôvodné. O trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP (zák. č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok).
2. Proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie otec maloletých detí. V odvolaní uviedol, že zníženie výživného na maloleté deti žiadal z dôvodu, že sa mu zhoršil zdravotný stav, liečil sa na cukrovku, je po porážke, spláca pôžičky a má aj iné vyživovacie povinnosti. Podľa jeho názoru okresný súd rozhodol predčasne, keď nezohľadnil zmenu pomerov aj na jeho strane. Z príjmu, ktorý má vo výške 557,61 Eur mesačne nie je schopný platiť zvýšené výživné. Zdôraznil, že má vyživovaciu povinnosť aj k synovi z predchádzajúceho manželstva H. M., ktorému prispieva na výživu sumou 75,- Eur mesačne. Matka maloletých detí okrem toho dostáva ročne ako príspevok od Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny sumu vo výške 200,- Eur. Uviedol, že matka maloletých detí má ešte syna z predchádzajúceho
manželstva, na ktorého poberá výživné vo výške 33,- Eur a na ktorého zvýšenie výživného ani nežiadala. Uviedol tiež, že aj v súčasnosti je nútený navštevovať lekárov za účelom rôznych vyšetrení, pričom sa nemôže prepravovať hromadnou dopravou, kvôli zlému autobusovému spojeniu. Vzhľadom na uvedené skutočnosti rozsudok okresného súdu navrhol zrušiť a vec vrátiť tomuto súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie. 3. Matka maloletých detí argumentáciu otca v odvolaní považovala za zjavne nedôvodnú a navrhla rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdiť.
4. Otec vo vyjadrení sa k vyjadreniu matky poukázal na to, že pokiaľ sa spočítajú všetky jeho vyživovacie povinnosti, ktoré mu boli súdom určené, táto suma vychádza na 50% z výšky jeho priemerného mesačného platu. Zdôraznil zhoršenie svojho zdravotného stavu. Zastával názor, že aj matka má možnosti sa zamestnať, jej deti sú už školopovinné a nič nebráni matke nájsť si prácu aspoň na čiastočný úväzok. Zotrval na svojich vyjadreniach a stanoviskách podaných v odvolaní.
5. Konanie vo veciach starostlivosti súdu o maloletých je upravené zák. č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“). V zmysle § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak (zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok ďalej len „CSP“).
6. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako odvolací súd, bez viazanosti rozsahom odvolania (§ 65 CMP), bez viazanosti odvolacími dôvodmi (§ 66 CMP), po preskúmaní odvolania rozsudok okresného súdu potvrdil ako vecne správny v súlade s § 387 ods. 1, 2 CSP.
7. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
8. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
9. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, preto sa obmedzuje len na skonštatovanie správnosti týchto dôvodov.
10. Okresný súd právne poukázal na ust. § 62 ods. 1, 2 Zákona o rodine, podľa ktorého plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť, pričom obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
11. Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom predstavuje pilier systému zákonnej povinnosti poskytovať výživu. Cieľom tejto právnej úpravy je zabezpečiť výživu ekonomicky najslabšej skupine osôb v spoločnosti, a to deťom. Čo sa týka povinnosti rodičov prispievať na výživu svojich detí je potrebné prihliadať na faktory, tak na strane oprávnenej osoby, ako aj povinnej osoby. Na strane povinného, teda v tomto prípade otca detí, sú to v prvom rade jeho zárobkové možnosti a schopnosti, a to aj vzhľadom na subjektívne a objektívne podmienky, majetkové pomery, životnú úroveň, počet iných vyživovacích povinností, zdravotný stav a pod. Určenie výšky výživného je však individuálne v každom jednom prípade. Vodiacou zásadou pre určenie výšky výživného na strane povinného (otca maloletých detí) je miera jeho schopností, možností a majetkových pomerov a na strane oprávneného (maloletých detí) zásada, že deti majú právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov, to znamená, že ich životná úroveň má byť približne rovnaká, ako je životná úroveň toho ktorého rodiča.
12. Pokiaľ deti žijú s niektorým zo svojich rodičov (v tomto prípade s matkou) je potrebné prihliadnuť v prípade maloletých detí aj na plnenie vyživovacej povinnosti týmto rodičom formou osobnej starostlivosti, a to uspokojovania základných potrieb dieťaťa v rozsahu bytových potrieb, hygienických, stravovacích, spoločenských a pod. Všetky tieto okolnosti majú vplyv na výdavky na strane matky maloletých detí, pričom otec maloletých detí, ktorý sa o deti osobne nestará, takéto výdavky nemá. Otec maloletých detí nemá výdavky so zvýšením spotreby energií v domácnosti vzhľadom na starostlivosť o maloleté deti (spojené s varením, praním, žehlením), nemá výdavky so zvýšenou spotrebou tepla, vody, zabezpečenia množstva hygienických prostriedkov a pod.
13. Matka, s ktorou deti bývajú je povinná zabezpečiť nielen stravovanie, oblečenie, výdavky v rámci školskej dochádzky, v rámci voľného času detí, ale je na jej strane potrebné prihliadnuť aj na časovú zaťaženosť, kedy matka maloletých detí sa musí venovať deťom aj v prípade ich zdravotných problémov, návštevám školy v rámci rodičovských povinností, primerane sa starať aj o ich spoločenský, kultúrny, prípadne športový rozvoj. Všetky tieto okolnosti a zaťaženosť na strane matky maloletých detí je potrebné zohľadniť pri stanovení výšky výživného povinnej osobe. Z uvedeného hľadiska preto okresný súd dospel k správnemu záveru, že zvýšenie vyživovacej povinnosti otca k deťom je dôvodné vzhľadom na zvýšenie výdavkov na strane maloletých detí spojeného s nástupom maloletých detí do školského procesu. Matka maloletých detí v rámci konania pred okresným súdom správne poukázala na to, že v tomto prípade vzhľadom na to, že ide o tri vekovo rovnako staré deti, musí všetky potreby zabezpečovať pre deti trojnásobne. Zvýšenie vyživovacej povinnosti zo sumy 40,- Eur na sumu 50,- Eur, teda o 10,- Eur na jedno dieťa, je vzhľadom na zvýšenie výdavkov spojených s nástupom maloletých detí do školy minimálne.
14. Okresný súd v súlade s § 75 ods. 1 Zákona o rodine správne pri určení zvýšenia výživného prihliadol nielen na odôvodnené potreby oprávneného, ale vzal do úvahy aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného, teda otca maloletých detí. Pri skúmaní pomerov na strane otca, ako povinnej osoby platiť výživné, sa však vždy zohľadňuje, či jeho záujem na konkrétnom určení výživného, prípadne na znížení výživného je opodstatnený v porovnaní s odôvodnenými potrebami maloletých detí. Maloleté deti nemajú inú možnosť ako byť odkázané výživou na svojich rodičov, a preto je povinnosťou rodičov snažiť sa svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery usporiadať tak, aby boli schopní plniť vyživovaciu povinnosť v rozsahu aká deťom vzhľadom na ich vek, zdravotný stav a odôvodnené potreby prináleží. Len tá skutočnosť, že u otca došlo k zhoršeniu zdravotného stavu, pričom toto zhoršenie sa zatiaľ neodzrkadlilo v zárobkových možnostiach a schopnostiach otca, nemôže mať vplyv na zníženie výživného, na úkor potrieb maloletých detí, ktoré sú na výživu rodičov odkázané. Všetka zodpovednosť za starostlivosť o maloleté deti, ako aj finančné zabezpečenie ich potrieb, nemôže byť prenesené vo zvýšenej miere na matku maloletých detí.
15. Odvolací súd zdôrazňuje, že určené zvýšené výživné vo výške 50,- Eur mesačne na jedno dieťa zvlášť, nie je neprimerané odôvodneným potrebám dieťaťa vzhľadom na jeho vek, zdravotný stav a výdavky spojené najmä so školskou dochádzkou. Je potrebné zdôrazniť, že aj keby otec maloletých detí mal len minimálny príjem, bol by povinný v zmysle Zákona o rodine, a to bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery plniť vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa, čo aktuálne v zmysle Opatrenia č. 173/2017 Z. z. o úprave súm životného minima, predstavuje minimálne výživné v rozsahu 27,32 Eur mesačne na jedno dieťa. Pokiaľ otec maloletých detí žiadal znížiť výživné na sumu 30,- Eur mesačne na každé z detí zvlášť, uvedená suma je blízka hranici minimálneho zákonného výživného, ktoré je rodič povinný platiť aj keď nemá príjem a ani majetok, vzhľadom na to, že toto výživné sa platí bez ohľadu na schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Je úlohou otca maloletých detí usporiadať svoje bežné výdavky tak, aby v prvom rade mohol plniť vyživovaciu povinnosť voči maloletým deťom.
16. Odvolací súd odvolanie otca považoval za nedôvodné a vzhľadom na vecnú správnosť rozsudku okresného súdu, rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil.
17. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle § 396 ods. 1 CSP v nadväznosti na § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
18. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. (§ 127 ods. 1 CSP) Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie (§ 379 ods. 1 a 2 CMP), môže mu súd uložiť pokutu do 1.000,- € (§ 382 ods. 1 CMP), rozhodnúť o zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa (§ 383 ods. 1 CMP) alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného alebo zadržaného maloletého prevziať (§ 386 ods. 1 CMP) a to všetko aj bez návrhu (§ 376 ods. 2 CMP).