Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Co/106/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Fedora Benku a sudkýň JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Kataríny Arnouldovej v právnej veci žalobcov: 1/ K. F., nar. XX.X.XXXX, bytom A. XX, T., 2/ C. R., rod. Q., nar. XX.X.XXXX, bytom F. XX, D., 3/ H. W. rod. Q., nar. XX.X.XXXX, bytom W. XXXX/XX, T. /právny nástupca K. Q./ 4/ S. J., rod. Q., nar. XX.X.XXXX, bytom I. XX, T., 5/ C. Q., nar. X.X.XXXX, bytom N. I. XXXX/XX, D., 6/ Ing. T. T., rod. Q., nar. X.X.XXXX, bytom S. R. XXX/XX, D., 7/ MUDr. Z. Q. nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XXXX/XX, K., 8/ O. K., rod. R., nar. X.X.XXXX, bytom N. X, D., Česká republika, 9/ Ing. S. Q., nar. X.X.XXXX, bytom U. 7, D., Česká republika, 10/ K. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XX, D., Česká republika, 11/ I. C., rod. R., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XXXX/X, D., Česká republika, 12/ W. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XXXX/X, T., 13/ O. T., rod. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. R. N. XXX /navrhovateľ v rade 12 a navrhovateľka v rade 13 ako právni nástupcovia W. W./, 14/ C. D., rod. W., nar. XX.X.XXXX, bytom E. XX, D., 15/ V. A., nar. XX.X.XXXX, bytom N. č. XX, 16/ S. P., rod. W., nar. X.X.XXXX, bytom I. XX, T., 17/ S. U., nar. XX.X.XXXX, bytom J. I. XX, T., 18/ A. H., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XX, T., 19/ T. F., rod. A., nar. XX.X.XXXX, bytom A. XX, T., 20/ N. J., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XX /právny nástupca S. J./, 21/ I. P., rod. C., nar. X.XX.XXXX, bytom D. XX, T., 22/ K. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, 23/ S. S., nar. X.X.XXXX, bytom T. T. X, T., 24/ O. D., rod. S., nar. X.X.XXXX, I. XXX, T., 25/ W. J. rod. D., nar. X.X.XXXX, bytom I. XXX, T., 26/ E. D., rod. C., nar. X.X.XXXX, bytom C. XXX/XX, U., 27/ H. H., rod. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XXXX/XX, T., 28/ O. D., rod. C., nar. XX.X.XXXX, bytom I. XXX, T., 29/ Ing. E. H., nar. XX.X.XXXX, bytom C. X, D., 30/ T. H., rod. V., nar. XX.X.XXXX, bytom I. XXX, T., 31. Ing. J. H., nar. X.X.XXXX, bytom I. XXX, T., všetci zastúpení splnomocnenkyňou: JUDr. Silvia Jakubcová, advokátka, Štúrova 34, Modra, proti žalovaným: 1/ Mesto Trnava, Hlavná 1, Trnava, IČO: 00 313 114, zastúpený splnomocnencom: MST PARTNERS, s. r. o., so sídlom Laurinská 3, Bratislava, 2/ Národná diaľničná spoločnosť, a.s., so sídlom Dúbravská cesta 14, Bratislava, IČO: 35 919 001, zastúpený splnomocnencom: AENEA Legal, s. r. o., so sídlom Jozefská 3, Bratislava, o zaplatenie plnenia z titulu užívania cudzej veci, o odvolaní žalobcov 1/ až 11/, 22/ až 25/, 30/, 31/ a žalovaného 1/ proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 2. júna 2016, č.k. 12C/114/2011-1482, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd odvolacie konanie o odvolaní žalovaného 1/ z a s t a v u j e .

II. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zamietnutia žaloby vo zvyšku p o t v r d z u j e .

III. Žalovaný 2/ má voči žalobcom 1/ - 11/, 22/ - 25/, 30/ a 31/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie žalobe čiastočne vyhovel (vo vzťahu k žalovanému 1/) a vo zvyšnej časti žalobu žalobcov zamietol (vo vzťahu k žalovanému 2/) s tým, že o náhrade trov konania rozhodne samostatne po právoplatnosti rozsudku vo veci samej.

2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ust. § 2 ods. 1, 2, 3 a 6 zákona č. 639/2004 Z.z. o Národnej diaľničnej spoločnosti, ako aj ust. § 3d ods. 1, § 4 ods. 1, § 4a ods. 1, § 6 ods. 1 a § 18 ods. 3 a 13 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách, ako aj ust. § 451 ods. 2, § 454 a § 456 Občianskeho zákonníka, keď pokiaľ išlo o žalovaného 2/, súd nemal požiadavku žalobcov na zaplatenie žalovaných súm za preukázanú, a preto žalobu žalobcov voči žalovanému 2/ ako nedôvodnú zamietol, keď sa stotožnil s argumentáciou žalovaného 2/, ktorý namietal nedostatok pasívnej vecnej legitimácie v konaní. V konaní nebolo sporné, že žalovaný 1/ napriek tomu, že so žalovaným 2/ uzavrel dohodu o odovzdaní a prevzatí vyvolanej investície ZML/73/2009 zo dňa 31.3.2009, v ktorej sa v čl. 3 zaviazal všetky pozemky nachádzajúce sa pod vyvolanou investíciou (t.j. cestný pozemok a cestný pomocný pozemok v súlade s cestným zákonom) majetkovoprávne vysporiadať (t. j. nadobudnúť k nim vlastnícke právo) na svoje náklady do jednostoosemdesiat dní odo dňa uzavretia tejto dohody tieto bezodplatne prevedie do vlastníctva žalovaného 2/, tento svoj záväzok nesplnil. Medzi žalovanými samotnými a aj žalobcami bolo sporné, či žalovaný 1/ investíciu do pätnástich dní odo dňa nadobudnutia účinnosti dohody písomným protokolom za prítomnosti zástupcov oboch strán dohody odovzdal. Súd neprisvedčil tvrdeniu žalobcov a ani žalovaného 1/, že k odovzdaniu predmetnej vyvolanej investície žalovanému 2/ došlo v zmysle zápisu o odovzdaní a prevzatí budovy alebo stavby (alebo dokončenej stavby) č. 02/2009 zo dňa 5.2.2009 a zápisu o odovzdaní a prevzatí budovy alebo stavby (alebo dokončenej stavby) č. 01/2009 zo dňa 12.2.2009, keď podľa gramatického výkladu z týchto písomností jednoznačne vyplýva, že za účasti žalovaného 2/, ktorý tieto aj podpísal, že zástupcovia dodávateľa ViOn, a.s. odovzdávajú a zástupcovia investora INVEST Trnava, s.r.o., preberajú dielo v zmysle zmluvy o dielo (objektu 601-00 v počte 15 ks svietidiel a stavby dopravné napojenie výrobného závodu PSA Peugeot/Citroen Trnava, Južná komunikácia km 0,000-0,650, objekt SO 101- Vetvy mimoúrovňovej križovatky Modranka) t.j. dielo prevzal žalovaný 1/ ako investor a nie žalovaný 2/. Obe predmetné písomnosti obsahujú aj údaj o tom, že žalovaný sa stane vlastníkom a správcom objektu 601-00 v počte 15 ks svietidiel v zmysle PD a stavby dopravné napojenie výrobného závodu PSA Peugeot/Citroen Trnava, Južná komunikácia km 0,000-0,650, objekt SO 101-Vetvy mimoúrovňovej križovatky Modranka) až dňom účinnosti zmluvy o prevode diela na žalovaného 2/, čo v konaní preukázané nebolo. Súd ďalej konštatuje, že zo strany žalovaného 1/ by bol nelogický postup, aby po tom, ako podľa jeho tvrdenia vo februári odovzdal žalovanému 2/ predmetnú investíciu, by sa následne v Dohode o odovzdaní a prevzatí vyvolanej investície ZML/73/2009 zo dňa 31.3.2009 opäť zaviazal na splnenie povinnosti, ktorá už mala byť splnená. Nakoľko obsah Dohody o odovzdaní a prevzatí vyvolanej investície ZML/73/2009 zo dňa 31.3.2009 je obsahovo naviazaný na vykonateľnosti kolaudačného rozhodnutia verejnou vyhláškou na objekt SO 101 - Vetvy mimoúrovňovej križovatky Modranka (stavby dopravné napojenie výrobného závodu PSA Peugeot/Citroen Trnava, Južná komunikácia km 0,000-0,650, ktoré bolo vykonateľné dňa 1.4.2009, svoju povinnosť mal žalovaný 1/ splniť do 16.4.2009. Pričom súd prisvedčil žalovanému 2/, ktorý tvrdí, že kolaudačné rozhodnutie nemôže byť považované za titul k nadobudnutiu vlastníckeho práva žalovaného 2/ k predmetnej stavbe. Podľa ustanovenia § 18 ods. 3 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) Investor stavby je zároveň povinný na vlastné náklady majetkovoprávne vyporiadať pozemky dotknuté vyvolanými úpravami, ktoré sú priamo dotknuté výstavbou pozemnej komunikácie alebo jej zmenou v prospech vlastníka alebo prevádzkovateľa vedenia alebo iného diela na základe kúpnej zmluvy, zmluvy o zriadení vecného bremena, alebo iného právneho úkonu, ktorého predmetom je prevod alebo úprava užívania dotknutých pozemkov; vlastník alebo prevádzkovateľ vedenia alebo iného diela je povinný bezodkladne po nadobudnutí právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia prevziať upravený úsek vedenia alebo iné dielo vrátane pozemku, okrem prípadu uzavretia zmluvy o zriadení vecného bremena, nájomnej zmluvy alebo inej zmluvy, na základe ktorej sa vlastnícke právo v prospech vlastníka alebo prevádzkovateľa vedenia alebo iného diela neprevádza. Uvedené však zo strany žalovaného 1/ už v zmysle vyššie uvedeného splnené nebolo. V konaní nebolo preukázané, že by predmetná stavba v zmysle Dohody zo dňa 31.3.2009 bola podľa § 2 ods. 6 zákona č. 639/2004 Z. z. vo vlastníctve žalovaného 2/ ako prioritný infraštruktúrny majetok, resp. že by v zmysle § 2 ods. 6 zákona č. 639/2004 Z. z. bol tento majetok uvedený v osobitnej evidencii ministerstva. Súd mal za to, že v konaní nebola preukázaná existencia skutkových podstát, s ktorými počíta zákon v ustanoveniach § 451 ods. 2 a § 454 Občianskeho zákonníka. V prípade skutkovej podstaty plnenia bez právneho dôvodu ide o prípady, keď právny dôvod, ktorý by zakladal právo na plnenie (niečo dať, niečo vykonať v prospech inej osoby),

neexistoval od začiatku. Keďže žalovaný 2/ nemá komunikáciu v zmysle Dohody zo dňa 31.3.2009 vo svojom majetku, nemôže mať z nej ani finančný a ani iný majetkový prínos formou zisku, ktorý by mal následne vydať, pričom povinnosť preukázať majetkový prospech zaťažuje žalobcov. Výkon správy a údržby zo strany žalovaného 2/ nezakladá nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, ba práve naopak, zaťažuje žalovaného výdavkami na zabezpečenie pozemnej komunikácie, ktorá slúži verejnému účelu, predovšetkým obyvateľom žalovaného 1/, ktorý ako investor zostal po kolaudácii nečinný a svoje povinnosti, ktoré mu vyplývajú zo zákona o pozemných komunikáciách, si nesplnil, za čo žalovaný 2/ nenesie zodpovednosť.

3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v časti zamietnutia žaloby vo zvyšku podali v zákonnej lehote odvolanie žalobcovia 1/ až 11/, 22/ až 25/, 30/, 31/, ktorí navrhli rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmeniť a ich žalobe vyhovieť. Odvolatelia poukázali na skutočnosť, že v zmysle zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách správu pozemných komunikácií podľa ustanovení § 1 písm. a), § 3d ods. 5 písm. a) vykonáva Národná diaľničná spoločnosť, a. s., teda žalovaný 2/. Žalobcovia preukazovali, že medzi žalovaným 1/ a jediným správcom diaľničného privádzača - žalovaným 2/ bola uzavretá zmluva ZML/73/2009 o odovzdaní a prevzatí vyvolanej investície, pričom v čl. I.1 sa uvádza, že predmetom dohody je bezodplatné odovzdanie vyvolanej investície zo strany mesta Trnava a jej prevzatie do správy zo strany NDS ako vlastníka. V odseku 2 bola uložená povinnosť Mesta Trnava bezodplatne odovzdať vyvolanú investíciu a NDS sa zaviazala túto prevziať, pričom v zmysle odseku 3 odovzdanie a prevzatie sa malo uskutočniť do pätnástich dní od nadobudnutia účinnosti dohody písomným protokolom za prítomnosti strán. Predmetná dohoda nadobudla platnosť dňom jej podpísania stranami, teda dňa 31.3.2009 a účinnosť dňom nadobudnutia vykonateľnosti kolaudačného rozhodnutia o predčasnom užívaní týchto objektov vydaného Ministerstvom dopravy. Mali za to, že podpis protokolu sa dotýkal prevzatia veci, ktorá bola de facto prevzatá vykonateľnosťou rozhodnutia a právne podpisom dohody o prevzatí a odovzdaní investície. Zmluva sa stala účinnou dňom vykonateľnosti kolaudačného rozhodnutia, teda dňom 1.4.2009, v ktorom sa uvádza, že stavba je užívania schopná a vzhľadom na jej charakter verejnoprospešnej stavby je naliehavým všeobecným záujmom, aby bola uvedená do užívania. V zmysle zákona o pozemných komunikáciách túto stavbu môže spravovať a prevádzkovať len žalovaný 2/. Nakoľko žalovaný 2/ spolu s cestným telesom a osvetlením spravuje a užíva aj pozemky vo vlastníctve žalobcov, bola proti tomuto subjektu podaná žaloba na plnenie za správu a užívanie cudzej veci. Uviedli, že zmluva sa stala účinnou dňom vykonateľnosti kolaudačného rozhodnutia a nie v závislosti od spísania protokolu o odovzdaní a prevzatí, ktorý nebol spísaný a bol porušením záväzkov účastníkov zmluvy. Účinnosť zmluvy znamená, že strany sú povinné plniť ustanovenia zmluvy a ak sa vlastníkom veci stala účinnosťou zmluvy NDS, a. s., tak tento záväzok strany zaväzuje a vlastníctvo je riešené tak, ako to rieši čl. 1 ods. 1 Dohody o odovzdaní a prevzatí vyvolanej investície. Prevodom majetku je podľa ich názoru zmluva a nie protokol. Podľa ich názoru je logické, že platiť vlastníkovi veci má jej užívateľ a správca, ktorý jeho vec užíva. Cestný privádzač slúži na prívod motorových vozidiel na diaľnicu, zjazdu z diaľnice, kde NDS vyberá v zmysle zákona poplatky, pričom nie je dôležité, či tieto poplatky, resp. či je spoplatnený diaľničný privádzač, pretože všetky motorové vozidlá sa do spoplatneného úseku dostanú len cez diaľničný privádzač. Mali za to, že žalovaný 2/ získava prospech z časti cestného privádzača, a to v súvislosti s nájazdom cez ich pozemky a cestné teleso na spoplatnený diaľničný úsek. Nestotožnili sa preto so závermi súdu, že k prevzatiu do vlastníctva malo prísť až odovzdávacím protokolom.

4. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný 1/, ktorý však odvolanie následne zobral späť.

5. K odvolaniu žalobcov sa písomne vyjadril žalovaný 2/, ktorý navrhol rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti z dôvodu vecnej správnosti potvrdiť. Nesúhlasil s tvrdeniami žalobcov, že cestné teleso a osvetlenie stojace na pozemkoch žalobcov vlastní, spravuje a užíva. Na účely odovzdania stavebných objektov - vyvolaných investíciou, stojacich na pozemkoch žalobcov, mala slúžiť uzatvorená dohoda ZML/73/2009 o odovzdaní a prevzatí stavby, nie zmluva o prevode diela, ako uvádzajú žalobcovia, predmetom ktorej je práve a iba bezodplatné odovzdanie vyvolanej investície zo strany mesta Trnava a jej prevzatie do správy a údržby NDS ako budúceho vlastníka, keďže vlastnícke právo a následné zaraďovanie do majetku žalovaného 2/ sa spravuje samostatným právnym režimom a je závislé od riadneho odovzdania stavebného objektu a následného dodržania zákonného postupu vloženia prebratého infraštruktúrneho majetku do majetku žalovaného 2/ v zmysle ustanovenia § 2 ods. 2 zákona o Národnej diaľničnej spoločnosti, v ktorom sa uvádza, že prioritný infraštruktúrny majetok je vo

vlastníctve iba štátu alebo diaľničnej spoločnosti a následne v zmysle ustanovenia § 2 ods. 1 citovaného zákona ministerstvo o prioritnom infraštruktúrnom majetku vedie osobitnú evidenciu, ktorá obsahuje zoznam vecí s uvedením identifikačných údajov a odkaz na účtovný zápis v účtovníctve diaľničnej spoločnosti, ktoré údaje je diaľničná spoločnosť povinná poskytnúť ministerstvu, ktoré vykonáva zmenu špecifikácie prioritného infraštruktúrneho majetku. Z uvedeného vyplýva, že ďalší majetok, ktorý nebol zaradený do PIM-u už pri založení žalovaného 2/, sa môže do PIM-u žalovaného 2/ dostať len so súhlasom Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja na základe účtovného zápisu v účtovníctve žalovaného 2/, ktorý musí byť podložený riadnym prebratím a odovzdaním vkladaného majetku. Samotná účinnosť dohody a prevzatí stavby nezakladá vznik vlastníckeho práva k žalobou dotknutým objektom a rovnako ani samotné kolaudačné rozhodnutie nemôže byť považované za titul k nadobudnutiu vlastníckeho práva žalovaného2/. Ďalej poukázal na ustanovenie § 18 ods. 13 zákona o pozemných komunikáciách, v zmysle ktorého investor stavby je povinný na vlastné náklady majetkovo- právne vysporiadať pozemky dotknuté vyvolanými úpravami, ktoré sú dotknuté výstavbou pozemnej komunikácie alebo jej zmenou v prospech vlastníka alebo prevádzkovateľa vedenia alebo iného diela na základe kúpnej zmluvy, zmluvy o zriadení vecného bremen, alebo iného právneho úkonu, ktorého predmetom je prevod alebo úprava užívania dotknutých pozemkov. Uviedol, že nemôže byť zodpovedný za neprevzatie nevysporiadaných pozemkov pod predmetnou stavbou - vyvolanou investíciou, keďže za tieto stále nesie zodpovednosť žalovaný 1/. Rovnako od neho nie je spravodlivo možné očakávať, aby znášal následky v právnej a faktickej nečinnosti žalovaného 1/ v súvislosti s odovzdaním predmetnej stavby, ku ktorému ho niekoľko krát vyzýval.

6. K vyjadreniu žalovaného 2/ zaslali stanovisko odvolatelia, ktorí navrhli ich odvolaniu vyhovieť. Opätovne poukázali na to, že z platnej a účinnej dohody ZML/73/2009 jednoznačne vyplýva prevzatie vybudovanej investície - skolaudovanej stavby - diaľničného privádzača do vlastníctva NDS ako vlastníka.

7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 po zistení, že odvolania proti rozsudku boli podané včas (§ 362 ods. 1 oprávnenými osobami (§ 359 , proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 , po skonštatovaní, že odvolania majú zákonom predpísané náležitosti (§ 363 a že odvolatelia použili zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 , v prípade odvolania žalovaného 1/ vzhľadom na dispozitívny úkon odvolateľa dospel k záveru, že je dôvodné odvolacie konanie zastaviť a v prípade odvolania žalobcov preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 367 ods. 3 , vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby zopakovania či doplnenia dokazovania (§ 383 a § 384 , postupom bez nariadenia ústneho odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie odvolateľov nie je dôvodné.

8. Podľa § 369 ods. 1, 2, 3 CSP, dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova. Ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví.

9. Späťvzatie odvolania je dispozičným právom odvolateľa, ktoré je súd povinný rešpektovať a v zmysle vyššie citovaných ustanovení zákona má späťvzatie odvolania za následok zastavenie odvolacieho konania, o ktorom rozhoduje odvolací súd uznesením a má účinok, že prvoinštančné rozhodnutie sa stáva právoplatným, akoby odvolanie nebolo podané.

10. Vzhľadom na späťvzatie odvolania žalovaným 1/ odvolací súd odvolacie konanie o jeho odvolaní zastavil.

11. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. 12C/114/2011 bolo zaplatenie plnenia z titulu užívania cudzej veci. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie žalobe čiastočne vyhovel (vo vzťahu k žalovanému 1/) a vo zvyšnej časti žalobu žalobcov zamietol (vo vzťahu k žalovanému 2/) s tým, že o náhrade trov konania rozhodne samostatne po právoplatnosti rozsudku vo veci samej.

12. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozsudku súdu prvej inštancie v časti zamietnutia žaloby vo zvyšku.

13. Pretože odvolací súd v plnom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre posúdenie žalobou uplatneného nároku, jeho výsledky jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach správne vyhodnotil a napokon dospel k správnym skutkovým záverom, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobou uplatnených nárokov a pretože odvolací súd v celom rozsahu zdieľa i právne závery prvoinštančného súdu vo veci, ktorý na vec aplikoval správne hmotnoprávne ustanovenia a tieto v súvislosti s danou vecou i správne vyložil, s poukazom na ust. § 387 ods. 2 odvolací súd už iba odkazuje na správne a presvedčivé písomné vyhotovenie rozsudku. V. súd ani s prihliadnutím na odvolacie argumenty nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov prvoinštančného súdu odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi. Na zdôraznenie správnosti záverov súdu sa potom žiada dodať už len nasledovné:

14. Súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcov vo zvyšku z dôvodu nedostatku vecnej pasívnej legitimácie žalovaného 2/.

15. Vecná legitimácia je stav vyplývajúci z hmotného práva, ktorý určuje, kto je nositeľom uplatneného práva alebo povinnosti v konkrétnom prípade. Žalobca je aktívne vecne legitimovaný, ak je nositeľom uplatneného práva a žalovaný je pasívne vecne legitimovaný, keď má skutočne povinnosť, ktoré splnenia sa žalobca na ňom domáha, alebo ktorá má byť určená.

16. Odvolací súd považuje za správny záver súdu prvej inštancie o nedostatku vecnej pasívnej legitimácie žalovaného 2/, keď nebolo preukázané, že by na jeho strane došlo a dochádzalo k bezdôvodnému obohateniu na úkor žalobcov, pretože žalovaný 2/ doposiaľ nie je vlastníkom pozemnej komunikácie, pričom výkon správy a údržby z jeho strany nezakladá nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia.

17. Z ustanovenia § 3d ods. 1 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) celkom nepochybne vyplýva, že diaľnice, cesty pre motorové vozidlá a cesty prvej triedy vrátane ich prejazdných úsekov cez colné priestory a obce sú vo vlastníctve štátu, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Týmto osobitným predpisom je zákon č. 639/2004 Z.z. o Národnej diaľničnej spoločnosti, v zmysle § 2 ods. 1 a 2 ktorého prioritným infraštruktúrnym majetkom sú diaľnice, cesty pre motorové vozidlá a cesty podľa schváleného plánu rozvoja diaľnic a ciest vymedzené osobitným predpisom (ďalej len „diaľnice“), pozemky pod diaľnicami vo vlastníctve diaľničnej spoločnosti vrátane súčastí diaľnic a pozemkov pod nimi vo vlastníctve diaľničnej spoločnosti. Prioritný infraštruktúrny majetok je vo vlastníctve iba štátu alebo diaľničnej spoločnosti. Z ustanovení § 2 ods. 3 a 6 vyplýva, že Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií SR vedie osobitnú evidenciu prioritného infraštruktúrneho majetku vo vlastníctve diaľničnej spoločnosti, a to s prihliadnutím na účtovné zápisy v účtovníctve diaľničnej spoločnosti, ktoré je spoločnosť povinná poskytnúť ministerstvu.

18. Z vyššie citovaných ustanovení vyplýva, že pokiaľ pozemné komunikácie, ktoré sú v zmysle zákona prioritným infraštruktúrnym majetkom buduje iný subjekt, ako tomu bolo v predmetnom prípade, keď investorom stavby bol žalovaný 1/, vlastníkom takýchto pozemných komunikácií môže byť len diaľničná spoločnosť - žalovaný 2/, pričom k nadobudnutiu vlastníctva dochádza zápisom do účtovníctva diaľničnej spoločnosti, na základe ktorého dôjde k zápisu prioritného infraštruktúrneho majetku do katastra nehnuteľností.

19. Z uzatvorenej Dohody o odovzdaní a prevzatí vyvolanej investície ZML/73/2009 zo dňa 31.3.2009 vyplýva, že odovzdanie a prevzatia vyvolanej investície - stavby „dopravné napojenie výrobného závodu PSA Peugeot/Citroen Trnava, Južná komunikácia, konkrétne stavebných objektov: objekt SO 101- Vetvy mimoúrovňovej križovatky Modranka a SO 601 - 00/21- rekonštrukcia verejného osvetlenia - časť NDS, sa malo uskutočniť do pätnástich dní odo dňa nadobudnutia účinnosti tejto dohody písomným protokolom za prítomnosti zástupcov oboch strán dohody (čl. I.3). V zmysle čl. III.5 nadobudla platnosť dňom jej podpísania zmluvnými stranami a účinnosť dňom nadobudnutia vykonateľnosti kolaudačného rozhodnutia verejnou vyhláškou alebo dňom nadobudnutia vykonateľnosti rozhodnutia o predčasnom užívaní týchto objektov vydaného Ministerstvom dopravy, pôšt a telekomunikácií SR. Dňa 1.4.2009 bolo verejnou vyhláškou vydané Ministerstvom dopravy, pôšt a telekomunikácií SR, Sekciou cestnej dopravy a pozemných komunikácií rozhodnutie č. 1484/2009-2332/z.11480, ktorým bolo povolené užívanie predmetného objektu a stavby stavebníkovi mestu Trnava - žalovanému 1/. Súčasne bolo predmetných

rozhodnutím stavebníkovi uložené bezodplatne previesť tento stavebný objekt do majetku Národnej diaľničnej spoločnosti, a. s. - žalovanému 2/ v zmysle Dohody o odovzdaní a prevzatí vyvolanej investície ZML/73/2009.

20. Aj podľa názoru odvolacieho súdu z obsahu spisového materiálu doposiaľ nevyplýva, že by k odovzdaniu stavebného objektu zo strany stavebníka - žalovaného 1/ do majetku NDS, a. s. - žalovaného 2/ doposiaľ došlo. Aj z obsahu predmetného rozhodnutia vyplýva, že v čase jeho vydania stavebný objekt nebol zo strany žalovaného 1/ žalovanému 2/ odovzdaný. Predmetné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňom 15.6.2009.

21. Skutočnosť, že doposiaľ nedošlo k odovzdaniu stavebného objektu vyplýva i z návrhu Dodatku č. 1/2009 k Dohode o odovzdaní a prevzatí vyvolanej investície ZML/73/2009, z ktorého čl. 1 vyplýva, že čl. 1.3 sa mení tak, že odovzdanie a prevzatie vyvolanej investície sa uskutoční najneskôr do 31.3.2010 písomným protokolom za prítomnosti zástupcov oboch strán dohody, pričom mesto Trnava písomne vyzve NDS na prevzatie vyvolanej investície najneskôr do 15.1.2010.

22. Súd prvej inštancie, ako i žalovaný 2/ správne poukázali na ust. § 18 ods. 13 cestného zákona, podľa ktorého investor stavby (teda žalovaný 1/) je povinný na vlastné náklady majetkovo-právne vyporiadať pozemky dotknuté vyvolanými úpravami, ktoré sú priamo dotknuté výstavbou pozemnej komunikácie alebo jej zmenou v prospech vlastníka alebo prevádzakovateľa, vedenia alebo iného diela na základe kúpnej zmluvy, zmluvy o zriadení vecného bremena, alebo iného právneho úkonu, ktorého predmetom je prevod alebo úprava užívania dotknutých pozemkov. Z uvedeného vyplýva, že bolo povinnosťou žalovaného 1/ ako investora stavby majetkovo-právne vyporiadať pozemky dotknuté výstavbou ešte pred odovzdaním stavby jej budúcemu vlastníkovi - žalovanému 2/.

23. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný 2/ sa doposiaľ nestal vlastníkom stavby, ale zo skutočnosti, že v zmysle ust. § 3d ods. 5 cestného zákona vykonáva správu pozemnej komunikácie, nemožno vyvodiť, že by na jeho strane dochádzalo k bezdôvodnému obohateniu na úkor žalobcov.

24. Z dôvodu, že odvolacie dôvody žalobcov boli neopodstatnené a neboli zistené ani žiadne nedostatky v postupe súdu prvej inštancie, na ktoré by mal odvolací súd prihliadnuť z tzv. úradnej povinnosti (§ 380 ods. 2 , preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti z dôvodu vecnej správnosti podľa § 387 ods. 1 potvrdil.

25. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP, nakoľko v odvolacom konaní bol v celom rozsahu úspešný žalovaný 2/.

26. Senát krajského súdu uvedené rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 . Dovolanie je podľa § 421 prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 . Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 . Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 . Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 . Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 . Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 . Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 . Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 .

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 .

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 .

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 .

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 .

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 .

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 . V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 .