Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_14Csp-23-2017.pdf
PDF · 82.73 KB
Case nature
Area
Subarea
14Csp/23/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Eduardom Valenčinom v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o. so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpený: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o. so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, proti žalovaným: v 1. rade K. T., L.. XX.XX.XXXX, J. Č.. S. XX, XXX XX G., v 2. rade Y. T., L.. XX.XX.XXXX, J. Č.. S. XX, XXX XX G., v konaní o zaplatenie 3.508,64 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. žalobu z a m i e t a ,
II. žalobca n e m á nárok na náhradu trov konania a žalovaným v 1. a 2. rade náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalobou súdu elektronicky doručenou dňa 30.01.2017 navrhol žalobca, aby súd uložil žalovaným v 1. a 2. rade povinnosť zaplatiť mu spoločne a nerozdielne sumu 3.508,64 EUR spolu s 8,25 % - tným ročným úrokom z omeškania zo sumy 2.929,52 EUR od 01.02.2014 do zaplatenia a nahradiť trovy konania. V rámci žaloby poukázal na to, že žalovaní v 1. a 2. rade uzavreli s jeho právnym predchodcom - ČSOB stavebnou sporiteľňou a.s. Bratislava, zmluvu o mimoriadnom úvere a stavebnom úvere, predmetom ktorej bolo poskytnutie mimoriadneho medziúveru vo výške 150.000,- Sk (4.979,09 EUR) s tým, že po pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení, na základe ktorej bol mimoriadny medziúver poskytnutý a súčasne pri dodržaní všetkých zmluvných podmienok, ako aj všeobecných obchodných podmienok pre stavebné sporenie, sa mimoriadny medziúver zmení na stavebný úver vo výške cca 90.000,- Sk (2.987,45 EUR), pričom presná výška stavebného úveru sa rovná rozdielu cieľovej sumy a nasporenej sumy pri pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení. Zo žaloby ďalej vyplýva, že žalovaní v 1. a 2. rade sa zaviazali vkladať na účet stavebného sporenia pravidelné mesačné vklady vo výške 1.050,- Sk (34,85 EUR) a do pridelenia cieľovej sumy sa zaviazali splácať úroky mimoriadneho úveru a poistné z poistenia úveru pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 891,- Sk (29,57 EUR). Keďže žalovaní v 1. a 2. rade aj po upozorneniach porušovali povinnosti vyplývajúce zo zmluvy splácať riadne a včas dohodnuté splátky, právny predchodca odstúpil od zmluvy a požadoval okamžité vrátenie úverových prostriedkov. Zo žaloby vyplýva, že žalovaná suma pozostáva z istiny vo výške 2.929,52 EUR, zmluvného úroku vo výške 105,13 EUR a nezaplateného sankčného úroku vo výške 473,99 EUR.
2. Žalovaní v rámci výsluchu pred súdom poukázali na to, že úver riadne splácali do času, kým žalovaný v 1. rade neprišiel v decembri roku 2013 o prácu, pričom od augusta 2013 bola nezamestnaná aj žalovaná v 2. rade. Žalovaný v 1. rade poukázal na to, že v súčasnosti je zamestnaný ako civilný zamestnanec Ministerstva obrany SR s tým, že jeho aktuálny funkčný plat predstavuje sumu 537,50 EUR v hrubom. Manželka je po úraze a je práceneschopná, pričom nemá žiaden príjem a on zo svojho príjmu uhrádza splátky spoločnosti Becont Colection, Home Credit, Intrum Justitia, Tatra banke, ďalej
inkaso a k inkasu 100 EUR navyše, keďže bývajú s manželkou spolu v podnájme. Poukázal teda na to, že celý príjem použije na tieto výdavky. Za stravné lístky si zabezpečujú stravu a pokiaľ by si neprivyrábal ako basketbalový rozhodca, z čoho ma príjem mesačne cca 100 - 120 EUR, tak by v podstate mali problém vyžiť.
3. Žalobca v rámci písomného vyjadrenia zo dňa 02.08.2017 poukázal na to, že predmetný záväzkový vzťah sa má posúdiť v zmysle § 497 a nasl. Obchodného zákonníka v spojení s právnou úpravou zákona č. 310/1992 o stavebnom sporení. Uviedol, že aj za predpokladu, že by s ohľadom na spotrebiteľský charakter zmluvy pripustil v určitých smeroch aplikáciu Občianskeho zákonníka, táto aplikácia sa v žiadnom prípade nemôže vzťahovať na posúdenie odstúpenia od zmluvy a premlčanie, nakoľko predmetná zmluva je absolútnym obchodom a je potrebné použiť úpravu Obchodného zákonníka, bez ohľadu na spotrebiteľský charakter zmluvy.
4. Zo zmluvy o mimoriadnom úvere a stavebnom úvere č. XXXXXXXX/XXXXXXXXX zo dňa 20.02.2008, vyplývajú skutočnosti uvedené v samotnej žalobe. Listom zo dňa 04.02.2014 žalobca oznámil žalovaným v 1. a 2. rade, že ku dňu 31.01.2014 odstúpil od predmetnej zmluvy, čím došlo k zosplatneniu celého zostatku úveru.
5. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa § 52 ods. 2 OZ, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Podľa § 52 ods. 3 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa § 52 ods. 4 OZ, spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Podľa § 53 ods. 2 OZ, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Podľa § 53 ods. 3 OZ, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Podľa § 54 ods. 1 OZ, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Podľa § 54 ods. 2 OZ, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
6. Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
7. Podľa § 48 ods. 1 OZ od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté. Podľa § 48 ods. 2 OZ odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak. Podľa § 457 OZ ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.
8. Podľa § 107 ods. 1 OZ, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.
Podľa § 107 od. 2 OZ, najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
9. Súd pri posúdení prejednávanej veci vychádzal zo skutočnosti, že právny predchodca žalobcu a žalovaní uzavreli typovú zmluvu, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že žalovaní ako spotrebitelia nemohli podstatným spôsobom ovplyvniť obsah tejto zmluvy. Je teda nepochybné, že sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu, pričom takéto zmluvy nesmú obsahovať neprimerané podmienky, t.j. ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Za neprijateľnú podmienku je potrebné považovať aj podmienku uplatnenia Obchodného zákonníka, keďže spotrebiteľ ju nemá možnosť ovplyvniť a spôsobuje jeho menej priaznivé postavenie. V tejto súvislosti je potrebné uviesť aj to, že so vstupom Slovenskej republiky do európskeho hospodárskeho a právneho systému boli do Občianskeho zákonníka zák. č. 150/2004 Z.z. s účinnosťou od 1. apríla 2004, v piatej hlave, začlenené ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách (§52 až § 60). Uvedená práva úprava má základ v Smernici Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 5 M Cdo 20/2009). Nepochybne teda zmluva uzavretá medzi účastníkmi ako takzvaná typová zmluva je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa v zmysle už spomínanej smernice Rady 93/13/ EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Pri závere o tom, že spornú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu, je potrebné na ňu aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na vyššie uvedené závery, keďže nepochybne ide v danom prípade o spotrebiteľskú zmluvu, ustanovenie § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka predstavuje korektív pre použitie ustanovení Obchodného zákonníka a to aj napriek charakteru úverovej zmluvy ako absolútneho obchodu. Uvedené znamená, že Obchodný zákonník možno v prípade spotrebiteľskej zmluvy aplikovať iba tam, kde nenarazí na obmedzenia vyplývajúce z Občianskeho zákonníka.
10. V prejednávanej veci právny predchodca žalobcu oznámil žalovaným listom zo dňa 04.02.2014, že ku dňu 31.01.2014 odstúpil od predmetnej zmluvy, teda sám si zvolil takúto formu ukončenia zmluvného vzťahu, aj keď existujú iné inštitúty súkromného práva, ktoré nerušia zmluvu od počiatku, ale zachovávajú jej platnosť (napr. výpoveď). V zmysle citovaného ustanovenia § 48 ods. 2 OZ, sa teda zmluva pri odstúpení ruší od začiatku (ex tunc), pokiaľ sa účastníci nedohodnú inak. Právny predchodca žalobcu si teda mal byť vedomý, že pokiaľ sa rozhodne pre odstúpenie od zmluvy, dôjde k jej zrušeniu. Vychádzajúc zo záveru o zrušení zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere od začiatku, sú účastníci zmluvy povinní vrátiť si navzájom poskytnuté plnenie.
11. Súd zároveň poukazuje na to, že z úradnej povinnosti prihliada na prípadné premlčanie uplatneného nároku s poukazom na ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. Keďže v danom prípade k odstúpeniu od zmluvy došlo k 30.01.2014 a žaloba v tejto veci bola podaná až 30.01.2017, teda po uplynutí 2 ročnej subjektívnej premlčacej lehoty pre účely vydania bezdôvodného obohatenia, súd predmetný návrh z dôvodu jeho premlčania zamietol.
12. Pokiaľ žalobca argumentoval skutočnosťou, že Ústavný súd SR konštatoval rozpor tohto ustanovenia s Ústavou SR, tak súd poukazuje na to, že toto rozhodnutie Ústavného súdu doposiaľ nebolo publikované v Zbierke zákonov, preto je predmetný zákon naďalej platný a účinný.
13. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
14. O trovách konania súd rozhodol na základe vyššie citovaných zákonných ustanovení, pričom neúspešný žalobca nemá nárok na náhradu trov konania a úspešným žalovaným, podľa obsahu spisu, žiadne trovy konania nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia, cestou tunajšieho súdu, na Krajský súd v Prešove.
Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).