Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_6P-29-2018.pdf
PDF · 96.44 KB
Case nature
Area
Subarea
6P/29/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Lučenec pred sudkyňou JUDr. Jaroslavou Gederovou vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: P. E.Á., A..XX.XX.XXXX, bytom J. X, t.č. J. XXX, zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Lučenec, dieťa rodičov: matka - P. F., A..XX.XX.XXXX, trvale bytom J. X, S..Č.. J. XXX a otec - P. E., A.. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. XX, o návrhu na zverenie maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti a určenie výživného takto
rozhodol:
I. Maloletá P., A.. XX.XX.XXXX sa zveruje do osobnej starostlivosti matky, ktorá je o p r á v n e n á a p o v i n n á dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok.
II. Otec je p o v i n n ý prispievať výživným na maloletú P.u sumou 30,--Eur mesačne najneskôr do 20. dňa toho ktorého mesiaca vopred do rúk matky, počnúc od právoplatnosti rozsudku.
III. Zameškané výživné za čas od 14.07.2016 do rozhodnutia vo výške 560,--Eur je otec p o v i n n ý splácať v mesačných splátkach spolu s bežným výživným po 15,--Eur mesačne s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku k rukám matky pod stratou výhody splátok, pri nezaplatení čo i len jednej splátky.
IV. Styk otca s maloletým dieťaťom sa n e u p r a v u j e .
V. Žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Dňa 09.03.2018 bol tunajšiemu súdu predložený návrh matky na zverenie maloletej P. do jej osobnej starostlivosti ako aj na určenie výživného. Svoj návrh odôvodnila tým, že s otcom maloletej nie sú manželia, nežijú v spoločnej domácnosti od marca 2016, kedy odišiel k svojej matke a dodnes sa nevrátil do spoločnej domácnosti. O maloletú dcéru sa otec nezaujíma. Matka otca pravidelne informuje o zdravotnom stave dieťaťa o finančných problémoch. Otec otcovstvo neuznal hneď po narodení, ale až na výzvu sociálnej pracovníčky dňa 05.02.2018. Matka býva s maloletou v dvojizbovom byte v osobnom vlastníctve jej rodičov. V byte býva spolu so svojimi ďalšími tromi deťmi a jej rodičmi. Výdavky na elektrinu činia 70,--Eur a celkový príjem na všetky deti je 415,--Eur. Výdavky na maloletú tvoria plienky vo výške 30,--Eur, drogéria 20,--Eur, lekáreň 15,--Eur, umelé mlieko približne 15,--Eur. Zároveň má matka vyživovaciu povinnosť ešte k trom deťom.
2. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa s listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový stav veci:
Matka na pojednávaní konanom dňa 11.04.2018 uviedla, že na podanom návrhu trvá. Ďalej uviedla, že v čase keď sa narodila maloletá P., tak otec nemal platný občiansky preukaz, resp. mal s ním nejaké
problémy tak ho dala zapísať na matrike sama. Neskôr otec odišiel do Českej republiky a ona ho nenútila, aby uznal otcovstvo. Otcovstvo uznal až po roku a pol a to na podnet kolíznej opatrovníčky.
3. Otec na pojednávaní uviedol, že súhlasí s tým, aby bola maloletá zverená do starostlivosti matky, avšak nesúhlasí s výškou výživného ako aj s určením výživného spätne odo dňa narodenia maloletej. Ďalej uviedol, že tvrdenia matky sa nezakladajú na pravde, nakoľko po narodení maloletej mal platný občiansky preukaz, avšak mal nejaké fušky, tak povedal matke, aby počkala týždeň a potom pôjdu maloletú zapísať na matriku spoločne. Ona však odišla zapísať maloletú na matričný úrad sama. Otec sa pritom nahneval a odišiel do Českej republiky. Otcovstvo neuznal z dôvodu, že sa s matkou hádali, pričom jej povedal, že na maloletú bude platiť až odo dňa, keď uznal otcovstvo na matrike. Čo sa týka výdavkov otca, tak tie sú vo výške 3.000,--Kč za ubytovanie, 3.000,--Kč dáva na stravu a na cestu na Slovensko raz za dva mesiace 70,--Eur.
4. Kolízna opatrovníčka na pojednávaní uviedla, že trvajú na podanej správe a ponechávajú na zvážení súdu, koľko prisúdi otcovi na platenie výživného vzhľadom na jeho príjmy.
5. Matka na pojednávaní konanom dňa 23.05.2016 uviedla, že súhlasí s tým, aby otec zaplatil zameškané výživné v splátkach po 20,- Eur. mesačne. Ďalej uviedla, že otec jej dobrovoľne neprispieval na výživu maloletej. Maloletej po narodení kúpil výbavičku a od októbra 2016 na maloletú neprispieval, potom jej poslal sumu 40,- Eur, pretože maloletá bola chorá a ona nemala peniaze na lieky.
6. Otec na pojednávaní uviedol, že jeho príjem závisí od množstva práce, ktorú vo firme majú, v období november a december 2017 a v roku 2018 mal nižší príjem, pretože mali menej práce. Inú prácu si nehľadá, lebo tak, kde pracuje je už zvyknutý. Ďalej uviedol, že nemá dostatok finančných prostriedkov, aby hradil splátku vo výške 20,- Eur
7. Z oznámenia sociálnej poisťovne bolo zistené, že otec nie je evidovaný od 13.06.2007 v registri poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia a nie je poberateľom dávok sociálneho poistenia. Matka takisto nie je vedená v evidencii od 16.02.2014 a nepoberá dávky sociálneho poistenia.
8. Zo správy zo šetrenia pomerov bolo zistené, že matka býva v dvojizbovom rodičovskom byte, kde je zariadená kuchyňa a dve izby starším, ale účelovým nábytkom. Jednu izbu má zariadenú matka spolu s maloletými deťmi. V uvedenom byte býva matka spolu so svojimi štyrmi maloletými deťmi s T., ktorá je žiačka Základnej školy v F., X. ročník, s P., ktorá je žiačka základnej školy v J., X. ročník, s P., ktorá je žiačka základnej školy v J.M., X. ročník a P., ktorá je doma s matkou. V byte ďalej bývajú jej rodičia. Mesačné náklady na bývanie sú vo výške približne 70,--Eur, čo tvorí platba za vodu a elektrinu. Matka prispieva rodičom na náklady spojené s bývaním sumou 55,--Eur mesačne, čo je platba za elektrinu. Otcovstvo k maloletej P. bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov. Matka je poberateľka rodičovského príspevku v sume 214,70 Eur a prídavku na štyri maloleté deti v sume 94,72 Eur. Iný príjem nemá. Otec platí výživné na tri maloleté deti T., P. Y. P.. Niekedy prispeje aj sumou vyššou a snaží sa platiť výživné podľa dátumu splatnosti. Pediatrom maloletej je MUDr. W. v F.. Matka ďalej uviedla, že má výdavky na maloletú a to v sume 30,--Eur mesačne na kúpu plienok, 20,-- Eur mesačne na kúpu drogérie, 15,--Eur mesačne na kúpu liekov, keď ochorie a približne 50,--Eur mesačne na kúpu umelého mlieka.
9. Z potvrdenia o príjme otca bolo zistené, že čistý mesačný príjem otca za obdobie od januára do júna 2016 bol vo výške 12.753,50 Kč a za obdobie od júla 2016 do decembra 2016 vo výške 16.000,--Kč. V roku 2017 bol príjem otca od januára do októbra 2017 vo výške 16 000,-- Kč a od novembra do decembra 2017 vo výške 10 541,-- Kč. V roku 2018 mal príjem od januára do apríla vo výške 11.324,--Kč.
10. Rozsudkom Okresného súdu Lučenec č.k. 6P/48/2017-57 zo dňa 05. februára 2018 bolo otcovi zvýšené výživné na maloletú T. z 30% zo sumy životného minima na sumu 40,--Eur mesačne, na maloletú P. z 30% zo sumy životného minima na sumu 35,--Eur mesačne a na maloletú P. z 30% zo sumy životného minima na sumu 30,--Eur mesačne. Uvedený rozsudok nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 08.03.2018.
11. Podľa ustanovenia § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov
zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
12. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
13. Podľa ustanovenia § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
14. Podľa ustanovenia § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
15. Podľa ustanovenia § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
16. Podľa ustanovenia § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
17. Podľa ustanovenia § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
18. Podľa ustanovenia § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
19. Podľa ustanovenia § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
20. Podľa ustanovenia § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
21. Podľa ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
22. Podľa ustanovenia § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
23. Podľa ustanovenia § 78 od. 2 Zákona o rodine, ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia.
24. Podľa ustanovenia § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
25. Podľa ustanovenia § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
26. Každý z rodičov je povinný plniť si svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu. Rozoznávame niekoľko foriem vyživovacej povinnosti. Vyživovacia povinnosť môže byť plnená osobnou starostlivosťou alebo tiež čiastočne starostlivosťou o domácnosť. Druhou formou plnenia je poskytnutie vecných plnení ako napr. bývanie alebo stravovanie. Treťou formou vyživovacej povinnosti je platenie výživného ako peňažný príspevok na uhrádzanie potrieb maloletého. Rodič, ktorý sa o maloletého stará a poskytuje maloletému prevažne vecné plnenie výživného ako aj osobnú starostlivosť o maloletého. Naopak rodič, ktorý sa o dieťa nestará, prispieva na jeho výživu poskytnutím peňažného plnenia formou výživného. Pre určenie výšky výživného je smerodajná životná úroveň každého rodiča, pretože dieťa má právo podieľať sa na jeho životnej úrovni. Základnou podmienkou správneho určenia vyživovacej povinnosti je vyhodnotenie nákladov na dieťa. Vyhodnotenie nákladov súd robí ku dňu vyhlásenia rozsudku tak, aby to reálne vystihovalo potreby dieťaťa.
27. Súd pri rozhodovaní o zverení maloletej do starostlivosti jedného z rodičov, prihliadal najmä na záujem maloletej. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že o maloletú P. sa od narodenia starala matka, pričom otec o ňu neprejavoval záujem. Túto skutočnosť otec ani nerozporoval. Vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 11.04.2018 pritom súhlasil, aby bola maloletá zverená do osobnej starostlivosti matky. Zároveň zverenie maloletej do matkinej starostlivosti doporučil aj samotný kolízny opatrovník. Z daného dôvodu súd zveril maloletú do osobnej starostlivosti matky. (výrok I)
28. V priebehu konania bolo zistené, že matka je na rodičovskej dovolene a jej jediným príjmom je rodičovský príspevok vo výške 214,70 €. Otec je zamestnaný v Českej republike u zamestnávateľa T. W., pričom dobrovoľne neplní svoju vyživovaciu povinnosť voči svojej maloletej dcére. Otec vo svojej výpovedi uviedol, že má výdavky súvisiace s ubytovaním vo výške 3.000,--Kč ako aj so stravou vo výške 3.000,--Kč, tieto výdavky však súdu nijakým spôsobom nepodložil aj napriek tomu, že bol súdom poučený. Z daného dôvodu súd na tieto výdavky ani neprihliadal. Súd však prihliadal na cestovné, ktoré má otec v súvislosti s cestovaním do Slovenskej republiky. Tieto sa zdali súdu vo výške 70,--Eur za 2 mesiace t.j. 35,- Eur mesačne ako reálne, nakoľko šetrením na internetovej stránke www.cp.sk bolo zistené, že výška cestovného jedným smerom v sume uvedenej otcom na trase zo X. do D. v závislosti od počtu prestupov je porovnateľná s tvrdením otca. Z výsledkov dokazovania súd ustálil, že priemerný mesačný príjem otca od roku 2016 až do roku 2018 bol vo výške 14 246,39 Kč t.j. 551,91 Eur, z tejto sumy odpočítal cestovné na Slovensko, pričom dospel k sume 516,91 Eur (t.j. 551,91 Eur - 35,- Eur), od ktorej sa odvíjal pri určení výživného. Súd pri stanovení výšky výživného vychádzal z rozhodovacej súdnej praxe, kde platí, že výživné rodiča na všetky jeho deti by malo byť určené v rozmedzí 25% až 30% z jeho príjmu, čo v prípade otca predstavuje rozpätie 129,23 Eur až 155,07 Eur na všetky jeho deti. Ku dňu vyhlásenia rozsudku mal otec vyživovaciu povinnosť na tri maloleté deti v celkovej výške 105,-- Eur. Súd teda prihliadol na túto skutočnosť, pričom určil vyživovaciu povinnosť voči maloletej P. na sumu 30,--Eur mesačne a teda na spodnej hranici. Takto určené výživné bude spolu so starostlivosťou matky ako aj jej finančným príspevkom pokrývať odôvodnené potreby maloletej. (výrok II)
29. Matka vo svojom návrhu žiadala priznať aj zameškané výživné a to od času narodenia maloletej t.j. od 14.07.2016. Z vykonaného dokazovania bolo zistené, že otec nepriznal otcovstvo k maloletej a to z dôvodu, že bol na matku nahnevaný, že išla maloletú zapísať na matriku sama a neskôr odišiel do Českej republiky za prácou. Otcovstvo uznal až potom, čo bol na to vyzvaný kolíznou opatrovníčkou dňa 05.02.2018. Taktiež bolo zistené, že otec na maloletú neprispieval výživným dobrovoľne. Matke poskytol peniaze len na výbavičku pri narodení maloletej, pričom platil výživné do septembra 2016 a takisto prispel matke sumou 40,- € v čase, keď maloletá potrebovala lieky a matka na ne nemala dostatok finančných prostriedkov. Otec počas konania nerozporoval výšku uhradeného výživného. Súd mal preukázané, že otec neuznal otcovstvo voči maloletej zámerne a to z dôvodu, aby urobil matke naschvál, zároveň maloletej neprispieval na výživu tak, ako to stanovuje zákon o rodine. Súd mal teda za to, že návrh matky bol dôvodný aj v časti zameškaného výživného, pričom prihliadol aj na príspevky otca, ktoré poskytol matke od narodenia maloletej do rozhodnutia súdu. Nedoplatok na zameškanom výživnom bol otcovi stanovený na sumu 560,-- Eur (20 mesiacov t.j. od októbra 2016 do mája 2018 x 30,- Eur - 40,- Eur).
Súd povolil otcovi splácať zameškané výživné v pravidelných mesačných splátkach po 15,--Eur s tým, že nezaplatením čo i len jednej splátky stratí otec výhodu splátok. (výrok III)
30. Súd neupravoval styk otca s maloletou, nakoľko účastníci konania tento ani nežiadali upraviť. (výrok IV)
31. O trovách konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 52 CMP tak že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. (výrok V)
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. (§ 127 ods. 1 a 2 CSP)
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1CSP)
Podľa § 62 ods. 1, 2 CMP, odvolanie je možné odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Podľa § 63 CMP, v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.
Podľa § 64 CMP, zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.
Podľa § 65 CMP, odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu.
Podľa § 66 CMP, odvolací súd nie je odvolacími dôvodmi viazaný.
Podľa § 67 CMP, na vady konania pred súdom prvej inštancie prihliada odvolací súd, len ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
Podľa § 44 CMP, rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.