Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/345/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Bodnárovej a členiek senátu JUDr. Táne Veščičikovej a JUDr. Dany Popovičovej v spore žalobcu Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom Bratislava - Mestská časť Staré Mesto, Mýtna 48, IČO: 35 831 154, zast. JUDr. Ján Šoltés, advokát so sídlom Bratislava, Mýtna 48 proti žalovanému: C. K., nar. XX.X.XXXX, bytom Č. XX, zast. JUDr. Ľudmilou Raffáčovou, advokátkou so sídlom Košice, Mäsiarska 4, o zaplatenie 560,53 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice-okolie č.k. 14C/397/2016-40 zo 7.3.2017

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok okrem výroku, ktorým bolo žalobe vyhovené.

Stranám sporu nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Košice-okolie (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) rozsudkom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 181,00 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,50% ročne zo sumy 181,00 eur od 19.5.2013 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 67,71%.

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 560,53 eur s prísl. titulom plnenia zo zmluvy o pôžičke, na základe ktorej žalovanému bola poskytnutá pôžička vo výške 850,00 eur, žalovaný sa zaviazal ju splatiť v 48 mesačných splátkach vo výške 28,60 eur, pri ročnej úrokovej sadzbe vo výške 29,18%, RPMN vo výške 29,18% a priemernej RPMN 45,11% s tým, že celková výška pôžičky predstavuje 1.372,80 eur s termínom splatnosti 09/2015. Na základe tejto zmluvy žalovaný vykonal úhrady v sume 669,00 eur. Keďže žalovaný si svoju zmluvnú povinnosť neplnil, dostal sa do omeškania, žalobca 11.5.2013 zaslal žalovanému predžalobnú upomienku, ktorou zosplatnil celý dlh.

3. Po právnom posúdení veci podľa § 52 ods. 1, 3, 4, § 53 ods. 1, § 54 ods. 2, § 657 ods. 1, § 658 ods. 1, § 53a OZ, § 1, § 2 písm. d/, § 9 ods. 2, § 11 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z., prihliadajúc na výsledky vykonaného dokazovania mal preukázané, že žalovanému bola poskytnutá spotrebiteľská pôžička, že dohodnuté úroky z úveru sú v rozpore s dobrými mravmi, pretože v zmluve dohodnutá ročná úroková sadzba je zjavne v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko podľa zverejnených priemerných úrokových sadzieb poskytovaných pre spotrebiteľské úvery v rozhodujúcom období, t.j. k 13.9.2011, kedy bola uzavretá predmetná úverová zmluva, úroková sadzba činila hodnotu 10,95% ročne. K tomuto záveru dospel prihliadajúc aj na rozhodnutie NS SR sp.zn. 3Cdo/173/2003, na nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL.ÚS 10/95 z 28.2.1995 zverejnený v Zbierke zákonov SR čiastka 20 č. 51/1995, ako aj na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3Co/114/2014. Uzavrel, že úroková miera dohodnutá medzi stranami konania prevyšuje obvyklú úrokovú mieru, preto je takéto dojednanie neplatné pre rozpor s dobrými mravmi podľa § 39 OZ. Z uvedených dôvodov považoval dohodu o výške úrokov za absolútne neplatnú

a pokiaľ sú úroky neplatné, nemožno ich už ďalej moderovať a tým poskytnuté úvery aj revolvingy sú z uvedeného dôvodu bezúročné a bez poplatkov. Keďže žalovanému bol poskytnutý úver vo výške 850,00 eur, pričom uhradil 669,00 eur, keďže predmetný úver je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov, zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 181,00 eur. Neprihliadal na námietku premlčania vznesenú žalovaným poukazujúc na to, že v danom prípade žalobcom uplatnený nárok nie je nárokom na vydanie bezdôvodného obohatenia, lebo ide o plnenie na základe zmluvy o pôžičke, ktorá nebola uzavretá v súlade so zásadami poctivého obchodného styku a bola poskytnutá v rozpore s dobrými mravmi.

4. O povinnosti žalovaného zaplatiť úrok z omeškania z priznanej istiny rozhodol s poukazom na ust. § 517 ods. 1, 2 a § 3 nar. vlády SR č. 87/1995 Z.z. a zaviazal žalovaného na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 8,50% ročne zo sumy 181,00 eur od 19.5.2013 do zaplatenia, keďže žalovaný s plnením peňažného dlhu je v omeškaní.

5. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. s prihliadnutím na ust. § 262 ods. 1, 2 C.s.p. Mal za to, že žalobca bol v konaní čiastočne úspešný, z uplatnenej istiny 560,53 eur bola mu priznaná suma 181,00 eur, čo činí úspech žalobcu vo výške 32,29% z uplatňovaného nároku v časti o zaplatenie 379,53 eur, čo činí úspech žalovaného vo výške 67,71 %. Vzhľadom na uvedené priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania vo výške 67,71%.

6. V zákonnej lehote žalobca podal odvolanie proti výroku, ktorým súd prvej inštancie v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a výroku o trovách konania z dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p. Navrhol rozsudok v napadnutej časti zmeniť tak, že žalovaný bude zaviazaný zaplatiť mu (žalobcovi) 379,53 eur s úrokom z omeškania 8,50% ročne zo sumy 379,53 eur od 19.5.2013 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku a prizná mu nárok na náhradu trov konania. Za nesprávny považoval záver súdu prvej inštancie o tom, že dojednaná odplata za poskytnutie spotrebiteľského úveru vo forme zmluvne dojednaného úroku je neprimeraná a v rozpore s dobrými mravmi. Uviedol, že žalovanému bol poskytnutý úver vo výške 850,00 eur, ktorý sa zaviazal vrátiť v 48 pravidelných mesačných splátkach po 28,60 eur a navýšenie úveru predstavuje len zmluvne dojednaný úrok vo výške ročnej úrokovej sadzby 29,18%, celková odplata za poskytnutie úveru predstavuje 522,80 eur. Odplata za poskytnutie spotrebiteľského úveru nachádza svoje vyjadrenie v RPMN vo výške 29,18% zhodne s dojednanou úrokovou sadzbou, nakoľko jedinou odplatou poskytnutého úveru je len zmluvný úrok. Výška priemernej hodnoty RPMN pre úvery vo výške do 1.500,00 eur so splatnosťou od 1 do 5 rokov zverejnená naposledy v čase uzavretia úverovej zmluvy MFSR v súlade s ust. § 21 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z. v Súhrnných informáciách o údajoch a o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za 2. štvrťrok 2011 so stavom ku dňu 30.6.2011 predstavovala 45,11% tak, ako je táto hodnota uvedená v úverovej zmluve (priemerná hodnota RPMN). Poukázal na to, že súdna prax zaujala názor, že postup súdu podľa § 3 ods. 1 má miesto len vo výnimočných situáciách napr. v prípade šikanózneho výkonu práva účastníkom zmluvného vzťahu. Korektív dobrých mravov podľa neho nesmie byť na ujmu princípu právnej istoty a nesmie neprimerane oslabovať subjektívne práva účastníkov vyplývajúce z právnych noriem. Výška dojednanej odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru v úverovej zmluve 29,18% neprevyšuje odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch podľa ust. § 53 ods. 6 platného a účinného v čase uzavretia úverovej zmluvy a je v súlade so zákonom stanovenou maximálnou výškou odplaty pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi podľa ust. § 1a ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 platného a účinného od 1.9.2014. Napriek skutočnosti, že uvedené pravidlo maximálneho stropu výšky odplaty nebolo v čase dojednania úverovej zmluvy v platnosti, zastával názor, že pokiaľ sám zákonodarca považuje odplatu pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi do výške 2 x priemernej RPMN za akceptovanú, v takom prípade výška dojednanej odplaty dojednaná v predmetnej úverovej zmluve, nemôže byť označená za neprimeranú a v rozpore s dobrými mravmi. Dojednaná odplata v úverovej zmluve vo výške 29,18% nepresahuje 2 x vážený priemer priemerných hodnôt RPMN za všetky typy spotrebiteľských úverov zverejneného MFSR v Súhrnných informáciách o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za 2. štvrťrok 2011 so stavom ku dňu 30.6.2011 vo výške 20,16%.

7. Odvolanie žalobcu bolo žalovanému doručené 7.8.2017. Žalovaný zostal v odvolacom konaní nečinný.

8. Výrok rozsudku, ktorým žalobe bolo čiastočne vyhovené nebol napadnutý odvolaním, stal sa právoplatným, preto nebol predmetom odvolacieho prieskumu. Predmetom odvolacieho prieskumu zostal iba výrok, ktorým bola žaloba v prevyšujúcej časti zamietnutá a výrok o trovách konania ako výrok súvisiaci (ďalej len „rozsudok“).

9. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 Civilného sporového poriadku, účinného od 1.7.2016, ďalej len „C.s.p.“) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné, bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 C.s.p. a contrario v rozsahu danom ust. § 379 a § 380 C.s.p. a z hľadiska uplatneného odvolacieho dôvodu (§ 365 ods. 1 pís. h/ C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť.

10. Rozsudok je vo výroku vecne správny, preto ho odvolací súd v zmysle ust. § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil.

11. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 23.5.2018 o 9.50 hod. v pojednávacej miestnosti č. dv. 202, 2. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené dňa 16.5..2018 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 219 ods. 1, 3 C.s.p.

12. Odvolateľ použil odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p., ktorý je v praxi vykladaný tak, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení súd vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil právny predpis iný, než ktorý použiť mal alebo ak síce použil správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad.

13. V prejednávanej veci odvolací súd dospel k záveru, že tento odvolací dôvod nie je naplnený. Nebolo zistené, že by na zistený skutkový stav súd prvej inštancie aplikoval nesprávne zákonné ustanovenie alebo použité zákonné ustanovenie nesprávne vyložil. Súd vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, náležite zistil skutkový stav a vykonané dôkazy hodnotil v súlade so zákonom a z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam na ktorých založil aj svoje rozhodnutie, zo zisteného stavu vyvodil aj správny právny záver. Podľa názoru odvolacieho súdu napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je dostatočne odôvodnený a spĺňa kritériá riadneho odôvodnenia podľa § 220 ods. 2 C.s.p.

14. Odvolacie námietky odvolateľa boli v prevažnej väčšine už predmetom dokazovania pred súdom prvej inštancie, ktorý sa s nimi dôsledne vysporiadal pri rozhodovaní v danej veci. Ani ďalšie skutočnosti uvedené v odvolaní neumožňujú odvolaciemu súdu prijať iné závery a nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého výroku rozsudku, preto odvolací súd rozsudok napadnutý odvolaním ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1 C.s.p..

15. Podľa § 387 ods. 2 C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, ktoré je vyčerpávajúce, preto na neho v plnom rozsahu odkazuje.

16. Odvolací súd uvádza, že od 1.6.2010 došlo k zmene v § 53 ods. 6 OZ, z ktorého vyplýva, že ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov nesmie odplata podstatne prevyšovať obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že v rámci novelizácie uvedeného zákonného ustanovenia bolo navrhované úplné iné znenie tohto zákonného ustanovenia a to tak ako bolo v konečnom dôsledku prijaté. V súvislosti aj s novelizáciou zákona o spotrebiteľských úveroch bol zákonom č. 129/2010 zrušený administratívny strop odplaty pri spotrebiteľských úveroch spolu so zrušením zákona č. 258/2001 Z.z.. Napokon prijaté znenie ust. § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka bolo odôvodnené tým, že ide o upresnenie údajovej bázy - ukazovateľa z ktorého sa vychádza pri poskytovaní primeranosti odplaty za spotrebiteľský úver. Túto údajovú bázu pokiaľ ide o výšku odplaty, lehoty splatnosti, spôsob zabezpečenia, objemy poskytnutých úverov na finančnom trhu poskytujú hlásenia zverejňované štvrťročne Ministerstvom financií SR na základe hlásených subjektov poskytujúcich spotrebiteľské úvery.

Takýmto spôsobom bolo referenčné kritérium, podľa ktorého sa mohla posudzovať primeranosť zo sektoru bánk prenesená na sektor finančného trhu ako taký, teda na všetky spoločnosti poskytujúce peňažné prostriedky spotrebiteľom, a to pri absencii akýchkoľvek pravidiel odplaty a jej stropu. To však neznamená, že by súd aj v takomto prípade nemal možnosť posudzovať aj takýto úverový vzťah, ktorý sa dotýka uvedených úrokov v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka v spojení aj s § 3 Občianskeho zákonníka. Bolo preto možné aj v danej veci na základe ustálenej judikatúry pristúpiť k posudzovaniu odplaty založenej na referenčnej báze odplaty požadovanej bankami u spotrebných úveroch v obdobných prípadoch (napr. rozhodnutie Krajského súdu Bratislava 14Co/262/2014 z 15.3.2016).

17. Podľa prechodných ustanovení k úpravám účinným od 1. júna 2014 v § 10d ods. 1 vl. nar. 87/1995 Z.z. ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. júnom 2014, odplata za poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi sa riadi podľa predpisov účinných do 31. mája 2014. Záväzkový vzťah v tomto prípade vznikol na základe zmluvy zo dňa 13.9.2011, preto neobstojí argument žalobcu v odvolaní ohľadne ustanovenia § 1a ods. 1 cit. vyhl..

18. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie vrátane výroku o trovách konania ako vecne správne.

19. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1, 2 C.s.p. v spojení s § 225 ods. 1 C.s.p.. Žalobca nebol v odvolacom konaní úspešný, preto mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania nevznikol a úspešnému žalovanému trovy nevznikli.

20. V závere považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že dňom 17.2.2018 došlo k zmene obchodného mena žalobcu, ako to vyplýva z Výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I, vl. 26033/ B, oddiel Sro, čo sa premietlo v jeho označení v záhlaví tohto rozsudku.

21. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.).