Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13Cob/18/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Dubcovej a členov senátu Mgr. Zuzany Štolcovej a JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci žalobcu: DO&DO CARGO s.r.o., so sídlom J. Derku 285/43, 911 01 Trenčín, IČO: 44 331 070, zastúpeného zástupcom JUDr. KLUČKOVÁ, advokátka s.r.o., so sídlom Pluhová 29, 831 03 Bratislava, IČO: 36 864 242, proti žalovanému: TRUCK servis BN, s.r.o., so sídlom Veľká Okružná 43, 010 01 Žilina, IČO: 44 178 573, zastúpenému právnym zástupcom JUDr. Ľubomírom Krajným, advokátom, so sídlom G.. A. I. XX/XX- XXX, XXX XX O. K., v konaní o zaplatenie peňažnej pohľadávky v sume 2.901,60 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 19Cb/181/2016-143 zo dňa 23.6.2017, takto

rozhodol:

Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 19Cb/181/2016-143 zo dňa 23.6.2017 p o t v r d z u j e .

Žalobca m á voči žalovanému n á r o k na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 2.901,60 Eur spolu s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 2.901,60 Eur od 25.5.2016 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I.). Výrokom II. bolo rozhodnuté o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania tak, že žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. V odôvodnení okresný súd poukázal na žalobu žalobcu zo dňa 30.6.2016, podanú na Okresnom súde Žilina elektronicky dňa 1.7.2016 bez zaručeného elektronického podpisu, ktorá bola doplnená originálom dňa 4.7.2016, podľa ktorej sa žalobca domáhal, aby okresný súd zaviazal žalovaného povinnosťou zaplatiť mu sumu vo výške 2.901,60 Eur spolu s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 2.901,60 Eur od 25.5.2016 do zaplatenia, spolu s náhradou trov konania na tom tvrdení, že uzavrel so žalovaným zmluvu o preprave veci podľa ust. § 610 a nasl. Obchodného zákonníka, podľa ktorej sa žalobca ako dopravca zaviazal žalovanému ako odosielateľovi vykonať prepravu vecí, a to tovaru z určitého miesta (miesto odoslania) do určitého iného miesta (miesta určenia), za čo sa žalovaný zaviazal žalobcovi zaplatiť odplatu. Žalobca uviedol, že vystavil na ťarchu žalovaného faktúru č. 2016-0019 zo dňa 4.4.2016, splatnú dňa 24.5.2016 na sumu 2.901,60 Eur. Žalovaný vykonanú prepravu nenamietal ani nerozporoval, faktúru prevzal, jej prevzatie potvrdil, ale túto nezaplatil, preto nárok z tejto faktúry sa stal predmetom súdneho konania.

2. Okresný súd po vykonanom dokazovaní, aplikácii Čl. 8, § 180, § 153 ods. 1, 2, 3, § 154, § 191 ods. 1, 2, § 192 CSP, § 261 ods. 1, § 272 ods. 1, § 275 ods. 4, § 323 ods. 1, § 610, § 621, § 365, § 369 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka dospel k záveru, že žalobe žalobcu je nevyhnutné vyhovieť. Poukázal na právny vzťah tvrdený žalobcom, z ktorého žalobca požadoval právo na zaplatenie istiny vo výške 2.901,60 Eur s príslušenstvom, ktorý nárok žalobcu mal vzniknúť na základe

ústne uzatvorenej zmluvy o preprave veci podľa § 610 a nasl. Obchodného zákonníka. Okresný súd poukázal na obranu žalovaného, ktorú žalovaný založil na tvrdení, že žalobca nepreukázal vznik zmluvy a v konečnom dôsledku ani realizáciu samotných prepráv pre žalovaného s tým, že prepravné výkony ako také vykonával samotný žalovaný za súčinnosti jeho vlastného zamestnanca. Žalobca na preukázanie dôvodnosti nároku predložil e-mailové objednávky žalovaného vrátane príloh (špecifikácií, ktoré boli opatrené pečiatkou a podpisom žalovaného), datované ku dňu 31.3.2016 a ku dňu 1.4.2016, z ktorých vyplývalo objednanie si prepravy tovarov dopravným prostriedkom žalobcu EČV: TN-152 EU, v termínoch, na trasách, s označením prijímateľa prepravovaného tovaru (Rhenus), vodiča a v cene za jednotlivé prepravné výkony podľa priložených špecifikácií (tabuliek):

- 12. kalendárny týždeň roku 2016: dňa 21.3.2016 trasa 3 x Vestenice - Trebatice, trasa Trebatice - Malacky, trasa Bratislava - Nováky, dňa 22.3.2016 trasa Ilava - Malacky, dňa 23.3.2016 trasa Malacky

- Vráble - Zvolen, dňa 24.3.2016 trasa Zvolen - Vlkanová - Malacky, v celkovej výške 1.096 Eur za prepravy uskutočnené v daný týždeň,

- 13. kalendárny týždeň roku 2016: dňa 29.3.2016 trasa 2 x Bánovce nad Bebravou - 2 x Trenčín - Trebatice, trasa Trebatice Malacky, dňa 30.3.2016 trasa Bratislava - Trebatice - Nováky, trasa Nováky - 2 x Kočovce - Trebatice, dňa 31.3.2016 trasa Vestenice - Malacky, trasa Poriadie - Malacky, dňa 1.4.2016 trasa Bratislava - Lozorno - Poriadie, trasa Trebatice - Vestenice, v celkovej výške 1.322 Eur za prepravy uskutočnené v daný týždeň. Okresný súd vyslovil názor, že pokiaľ aj dôkazy o prepravných výkonoch boli vystavené časovo následne, bolo možné ich považovať za dotvrdenie o uzatvorení ústnej zmluvy o preprave veci, pričom určujúce bolo preukázanie realizácie prepravných výkonov zo strany žalobcu. Žalobca predložil faktúru č. 2016-0019, zo dňa 4.4.2016, splatnú dňa 24.5.2016, za vykonanie prepravy za 12. a 13. kalendárny týždeň, motorovým vozidlom EČV: TN-152 EU, ktorú vystavil na žalovaného v celkovej výške 2.901,60 Eur vrátane DPH, ktorá faktúra na dolnej strane bola opatrená pečiatkou a podpisom žalobcu ako vystaviteľa faktúry a rovnako pečiatkou a podpisom žalovaného ako príjemcu faktúry. Ďalšie listinné dôkazy zabezpečené žalovaným od tretej osoby, ktorej mali byť prepravné výkony ako konečnému subjektu určené, a to zoznam faktúr a faktúra č. 20160382 zo dňa 22.3.2016, faktúra č. 20160383 zo dňa 22.3.2016, faktúra č. 20160395 zo dňa 29.3.2016, faktúra č. 20160396 zo dňa 29.3.2016, faktúra č. 20160397 zo dňa 29.3.2016, faktúra č. 20163098 zo dňa 29.3.2016, faktúra č. 20160413 zo dňa 30.3.2016, faktúra č. 20160414 zo dňa 30.3.2016, faktúra č. 20160422 zo dňa 31.3.2016, faktúra č. 20160423 zo dňa 31.3.2016, faktúra č. 20160432 zo dňa 4.4.2016, faktúra č. 20160433 zo dňa 4.4.2016, faktúra č. 20160434 zo dňa 4.4.2016, faktúra č. 20160456 zo dňa 5.4.2016, preukázali práve tú skutočnosť, že žalovaný žalobcom uskutočnené prepravné výkony následne vyúčtoval tretej osobe, t.j. obchodnej spoločnosti Rhenus Logistic, s.r.o., so sídlom Orechová 2/B, 922 10 Trebatice, IČO: 00 613 142. Z obsahu predmetných faktúr bolo možné zistiť jednotlivé trasy prepravy, ktoré sa zhodovali s trasami špecifikovanými žalobcom v podanej žalobe a v prílohách objednávok, ako aj evidenčné číslo motorového vozidla TN-152EU, ktorým mali byť prepravné výkony uskutočnené, išlo práve o vozidlo žalobcu. Zo zabezpečeného zoznamu vyplývali čísla vyššie uvedených faktúr a tiež čísla objednávok, ktoré sa zhodovali práve s číslami uvedenými v objednávkach žalovaného na vykonanie prepravy. Pokiaľ žalovaný v priebehu konania doložil originály faktúr č. 20160395 zo dňa 29.3.2016, č. 20160398 zo dňa 29.3.2016, č. 20160422 zo dňa 31.3.2016, č. 20160434 zo dňa 4.4.2016 spolu s prílohami a tvrdil, že žalobca predložil okresnému súdu len „holé" faktúry bez ich príloh, pričom tieto sa vzťahovali k inému právnemu vzťahu medzi žalovaným a tretím subjektom, okresný súd opätovne poukázal na vyjadrenia ohľadom týchto faktúr a dodal, že aj v ich prílohách, predložených žalovaným, bolo uvedené stále to isté motorové vozidlo žalobcu EČV: TN-152EU.

3. Okresný súd obranu žalovaného o vykonaní prepráv vo vlastnej réžii vyhodnotil ako nedôvodnú s tým, že ani žiadne ďalšie jeho tvrdenia a dôkazy produkované v tejto súvislosti neboli zohľadnené, pretože boli predložené žalovaným po naplnení sudcovskej koncentrácie podľa ust. § 153 a žalovaný netvrdil ani nepreukázal, že nebolo v jeho moci tieto predložiť skôr (rozhodnutie Okresného úradu Žilina, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií zo dňa 23.09.2015 o udelení povolenia na výkon povolenia prevádzkovateľa nákladnej dopravy s počtom vozidiel 4 subjektu žalovaného, potvrdenia o vrátení platby zo dňa 1.4.2016, Zmluva o poskytnutí Palubnej jednotky v Režime predplatného mýta zo dňa 1.4.2016). Tieto dôkazy vo svojej podstate neboli spôsobilé akýmkoľvek spôsobom spochybniť nárok žalobcu uplatnený v sporovom konaní. Okresný súd súčasne dal do pozornosti podanie žalovaného nachádzajúce sa na č.l. 50 spisu, adresované žalobcovi ako reakcia na výzvu žalobcu na úhradu dlžnej sumy vo výške 2.901,60 Eur s príslušenstvom, v ktorom žalovaný uviedol, že si je plne vedomý povinnosti úhrady faktúry č. 2016-0019 za vykonanú prepravu v 12. a v 13. týždni, splatnú dňa 24.5.2016. Okresný súd sa stotožnil s písomným vyjadrením žalobcu zo dňa 5.12.2016 a toto podanie vyhodnotil ako tzv.

platný uznávací prejav v súlade s ustanovením § 323 ods. 1 Obchodného zákonníka, ktorý má písomnú formu, spĺňa požiadavku riadnej identifikácie tak za dlžníka (žalovaného), ako aj za veriteľa (žalobcu) a požiadavku riadnej identifikácie záväzku, ktorý žalovaný v celom rozsahu uznal, čo potvrdil svojou pečiatkou a podpisom konajúcej osoby. Z dôvodu, že došlo k platnému uznaniu záväzku, predpokladá sa, že v takomto uznanom rozsahu záväzok žalovaného v čase uznania trval. Za situácie platného uznania záväzku bolo potom nutné konštatovať, že žalobca uniesol ohľadom tejto skutočnosti, ktorej svedčí vyvrátiteľná právna domnienka, dôkazné bremeno. Bolo na žalovanom, aby túto skutočnosť svojimi tvrdeniami poprel, aby túto vyvrátil preukázaním jej opaku, čomu zo strany žalovaného nedošlo.

4. Okresný súd zhodnotil, že medzi žalobcom a žalovaným vznikol obchodno-záväzkový vzťah, v ktorom žalobca prijal žalovaného návrh na uzavretie zmluvy konkludentným úkonom v súlade s § 275 ods. 4 Obchodného zákonníka, a to prevzatím zásielok na prepravu, a tým došlo k uzatvoreniu Zmluvy o preprave veci podľa ust. § 610 Obchodného zákonníka. Obsahom tohto vzťahu bol záväzok dopravcu voči odosielateľovi prepraviť vec (zásielku) z určitého miesta (miesta odoslania) do určitého iného miesta (miesta určenia) a záväzok odosielateľa zaplatiť dopravcovi dohodnutú odplatu (prepravné). Žalobca si svoje zmluvné povinnosti splnil riadne a včas, vykonal pre žalovaného objednanú prepravu, vyfakturovanú faktúrou č. 2016-0019, zo dňa 4.4.2016, splatnou dňa 24.5.2016. Žalovaný si svoju povinnosť zaplatiť prepravné nesplnil, čím porušil dohodnuté podmienky, preto okresný súd žalobe v časti uplatnenej istiny vo výške 2.901,60 Eur vyhovel. Za irelevantnú považoval okresný súd tiež námietku žalovaného týkajúcu sa evidencie pohľadávky v účtovníctve žalovaného voči žalobcovi, za riadne dodané služby, vyfakturované faktúrou č. 20160425 zo dňa 31.3.2016, vo výške 3.265,99 Eur a faktúrou č. 20160427 zo dňa 31.3.2016, vo výške 252 Eur. Žalovaný takýto nárok voči žalobcovi žiadnym spôsobom nepreukázal a v konečnom dôsledku si ho ani žiadnym procesne relevantným spôsobom (napríklad vzájomnou žalobou, či kompenzáciou) neuplatnil. Bol to žalobca, ktorý zabezpečil súdu listinný dôkaz - Príjmový pokladničný doklad zo dňa 31.3.2016, z ktorého jasne vyplynula úhrada sumy vo výške 3.517,99 Eur žalobcom žalovanému, za faktúry č. 20160425 a č. 20160427, z ktorého dôvodu v nadväznosti na túto námietku okresný súd bol názoru, že išlo len o ďalšie obštrukčné správanie sa žalovaného s úmyslom vyhnúť sa zaplateniu dlžnej sumy. Okresný súd vychádzal zo skutkového stavu zisteného z tvrdení a dôkazov predložených žalobcom, o ktorých hodnovernosti nemal pochybnosti. Súčasne tým, že žalobca vystavil faktúru, prejavil jednoznačným spôsobom vôľu, aby mu žalovaný dohodnutú cenu na podklade faktúry a v lehote jej splatnosti uhradil, preto dňom nasledujúcim po splatnosti faktúry, t.j. dňom 25.5.2016 sa žalovaný dostal do omeškania s plnením svojho peňažného záväzku a vznikla mu povinnosť zaplatiť úroky z omeškania, ktoré rovnako okresný súd priznal podľa ust. § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka.

5. O nároku na náhradu trov prvoinštančného konania okresný súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP. Žalobca bol v celom rozsahu úspešný, preto mu bol priznaný nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia okresný súd samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník v poukazom na ust. § 262 ods. 2 CSP.

6. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný z dôvodov, že neboli splnené procesné podmienky. Súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, skutkový stav neobstojí, pretože sú tu prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené, resp. prostriedky procesného útoku, ako aj, že rozhodnutie okresného súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalovaný zotrval na tom, že žalobca v priebehu celého konania nepreukázal vznik zmluvy o preprave podľa ust. § 610 Obchodného zákonníka, a pokiaľ predkladal faktúry žalovaného s tretím subjektom, boli to faktúry, ktoré nemali spojitosť s predmetom sporu. Žalobca podľa názoru žalovaného nepreukázal, že bol vo vzťahu k žalovanému dopravcom, a preto žalovaný nemohol byť odosielateľom, a tým mu nevznikla ani povinnosť zaplatiť dopravcovi prepravné. Nesúhlasil s tým, že žalovaný bol v spore pasívne legitimovaný. Žalovaný súčasne napadol aj výrok o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 100%, ktorý nárok bol priznaný žalobcovi proti žalovanému. Žalovaný žiadal rozsudok okresného súdu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.

7. K doručenému odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca v podaní zo dňa 20.11.2017. Žalobca nesúhlasil s odvolacími dôvodmi žalovaného. Mal za to, že zo strany žalobcu boli predložené relevantné dôkazy, ktoré preukázali oprávnenosť jeho nároku na zaplatenie sumy vo výške 2.901,60 Eur. Okresný súd podrobným spôsobom vyjadril vznik zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným a správne

bolo poukázané aj na e-mailové objednávky datované ku dňu 31.03.2016 a ku dňu 01.04.2016. Z týchto dvoch objednávok vyplýva, že prepravu tovaru mal vykonať žalobca vozidlom s EČV: TN 152 EU, k čomu aj došlo. Nepochybne z doložených objednávok vyplynulo, že žalovaný si objednal u žalobcu ako u dopravcu prepravu tovaru, t.j. vznikol zmluvný vzťah medzi žalobcom a žalovaným v zmysle ust. § 275 ods. 4 Obchodného zákonníka, na základe ktorého zmluvného vzťahu žalobca vykonal prepravy, cenu prepravného vyúčtoval faktúrou č. 2016-0019, vystavenou dňa 04.04.2016. Ďalšími dôkazmi bolo preukázané, že sám žalovaný prepravy ako vykonané ďalej fakturoval tretej osobe, a to spoločnosti Rhenus Logistics, s.r.o., z čoho bolo zrejmé, že prepravy boli uskutočnené. Na všetkých predmetných faktúrach vystavených žalovaným na ťarchu spoločnosti Rhenus Logistics, s.r.o., doložených do súdneho konania žalobcom bolo uvedené vykonanie prepravy vozidlom - EČV: TN 152 Eur, t.j. vozidlom vo vlastníctve žalobcu, čo jednoznačne preukázalo skutočnosť, že prepravy vykonal žalobca. Súčasne žalobca poukázal aj na uznanie dlhu žalovaným voči žalobcovi listom žalovaného zo dňa 14.06.2016, z ktorého vyplýva, že žalovaný si bol plne vedomý povinnosti úhrady faktúry, a ak došlo k uznaniu záväzku žalovaným, tak sa má za to, že v rozsahu uznaného záväzku tento trval. Žalobca žiadal rozsudok okresného súdu potvrdiť s priznaním trov odvolacieho konania.

8. Postupom okresného súdu, a to podaním zo dňa 11.12.2017 (č.l. 170 spisu) bolo vyjadrenie žalobcu k odvolaniu žalovaného doručené žalovanému prostredníctvom jeho právneho zástupcu s možnosťou vyjadrenia sa do 10 dní, ktorú možnosť žalovaný do momentu konania a rozhodovania krajským súdom nevyužil.

9. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 prejednal vec v medziach ust. § 379, § 380 ods. 1 bez nariadenia pojednávania a verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom za rešpektovania ust. § 219 ods. 1, 3 bol rozsudok okresného súdu potvrdený ako vo výroku vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

10. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia pojednávania, sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 13Cob/18/2018-175 zo dňa 28.02.2018, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Žiline v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, podľa vyššie uvedeného uznesenia krajského súdu dňa 15.05.2018 a na webovej stránke Krajského súdu v Žiline, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku krajským súdom.

11. Za dôslednej aplikácie ust. § 379, § 380 ods. 1 a viazanosti skutkovým stavom zisteným okresným súdom podľa ust. § 383 bol posudzovaný rozsudok okresného súdu v medziach odvolacích dôvodov žalovaného, ktorý v podstate v odvolaní zotrval na tom, že žalobcom nebolo preukázané uzavretie zmluvného vzťahu so žalovaným na vykonanie prepravy. Podľa obrany žalovaného žalobca nepreukázal vznik zmluvy o preprave podľa ust. § 610 Obchodného zákonníka. Žalovaný ako odvolateľ mal za to, že žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že bol vo vzťahu k žalovanému dopravcom, a preto ani žalovaný nemohol byť odosielateľom, v dôsledku čoho mu nevznikla povinnosť zaplatiť dopravcovi prepravné, ktoré bolo predmetom sporu.

12. Tento odvolací dôvod žalovaného nebol relevantný. Krajský súd poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku okresného súdu, s ktorým sa v celom rozsahu stotožňuje za aplikácie ust. § 387 ods. 2 CSP, na základe čoho nebolo potrebné, aby opätovne krajský súd v odôvodnení svojho rozsudku zopakoval tie skutkové a právne zhodnotenia, ktoré sú vyjadrené v odôvodnení napadnutého rozsudku okresného súdu a s ktorými sa stotožňuje, preto bolo postačujúce na tieto závery okresného súdu len odkázať. K zvýrazneniu vecne správnych skutkových, ako aj právnych zhodnotení vykonaných okresným súdom je vo väzbe k odvolacím dôvodom žalovaného potrebné poukázať na charakter zmluvy o preprave veci v zmysle ust. § 610 Obchodného zákonníka, ktorý zmluvný vzťah si nevyžaduje písomnú formu. Je postačujúce, ak dôjde k preukázaniu uzavretia zmluvy o preprave veci ústnou formou, resp. ak sú v rámci vyvolaného sporového konania doložené dôkazy, z ktorých je možné vychádzať ako z dôkazov, ktoré potvrdzujú, že došlo k zmluvnému vzťahu tohto druhu. Práve táto skutková situácia v predmetnej sporovej právnej veci nastala tak, ako ju aj uviedol okresný súd v odôvodnení svojho rozsudku. Z dôkazov predložených žalobcom bolo preukázané reálne vykonanie prepravy, z ktorej nárok žalobcu na prepravné žalovaný nepochybným spôsobom potvrdil podľa obsahu jeho listu zo dňa 14.6.2016 (č.l. 50 spisu), keď vyjadril, že si je vedomý svojho záväzku vyplývajúceho

z faktúry č. 2016-0019 zo dňa 04.04.2016, splatnej 24.05.2016, ktorou faktúrou vyúčtovaný nárok žalobcu na prepravné tvoril predmet sporového konania, a to prepravné vo výške 2.901,60 Eur. Záväzok na prepravné môže vzniknúť len na základe založeného zmluvného vzťahu a z neho uskutočnené vykonanie prepravy. Tieto dve skutočnosti, a to vznik zmluvného vzťahu a vykonanie prepravy dotvrdil žalovaný svojim vyjadrením práve v liste zo dňa 14.6.2016 (č.l. 50 spisu).

13. Sumár listinných dôkazov produkovaných a vykonaných pred okresným súdom v celom kontexte preukázal uzavretie zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným a na základe neho vykonanie prepravy, výšku prepravného, ktorá bola dotvrdená žalovaným v liste zo dňa 14.6.2016, preto v odvolacom konaní opätovne zo strany žalovaného došlo len k účelovej obrane o nepreukázaní zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným, ktorá obrana ani zo strany krajského súdu nebola akceptovaná. Podľa výsledkov dokazovania vykonaného pred okresným súdom bol preukázaný zmluvný vzťah medzi žalobcom a žalovaným, v rámci ktorého oproti zmluvným stranám žalobcu a žalovaného existovali vzájomné práva a povinnosti. Ak dôkazy preukázali vykonanie prepráv žalobcom, oproti čomu je povinnosť žalovaného zaplatiť prepravné, ktorú povinnosť si nesplnil, potom okresný súd napadnutým rozsudkom správne uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi prepravné spolu aj s príslušenstvom, a to úrokom z omeškania z titulu vzniku omeškania žalovaného s plnením splatného peňažného záväzku. Takéto rozhodnutie okresného súdu bolo vecne správne a vo vyvolanom odvolacom konaní krajským súdom potvrdené v spojení aj so závislým výrokom o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania, ktorý zohľadňoval plnú úspešnosť žalobcu voči žalovanému.

14. Krajský súd v zhrňujúcom závere uvádza, že výsledky dokazovania preukázali zmluvný vzťah medzi žalobcom a žalovaným, preukázali plnenie žalobcom žalovanému, a to vykonanie prepráv a v konečnom dôsledku v zmysle listu žalovaného zo dňa 14.6.2016 si žalovaný bol vedomý, že má dlh voči žalobcovi z faktúry č. 2016-0019 za vykonanú prepravu, z ktorej faktúry uplatnené prepravné tvorilo predmet sporu, preto správne postupoval okresný súd, ak žalobe žalobcu vyhovel.

15. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol úspešný žalobca, ktorému bol priznaný nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému, o výške ktorej náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením v zmysle ust. § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Podľa ust. § 428 v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Podľa ust. § 429 ods. 1 dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Podľa ust. § 429 ods. 2 povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Podľa ust. § 430 rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.

Podľa ust. § 420 dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa ust. § 431 dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.

Podľa ust. § 421 dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa ust. § 432 dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.

Podľa ust. § 433 dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa ust. § 434 dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.

Podľa ust. § 435 v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.