Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/307/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Popovičovej a členiek senátu JUDr. Viery Bodnárovej a JUDr. Táne Veščičikovej v spore žalobcu: W. Y., A.. X.X.XXXX, W. Q. Q. O., E. XX, S.. Č.. Q. Ú. A. Q. S. E. X. Q. D., X. X. Q. D., L. XX, F. - X proti žalovanému: F.. U.. U. S., Q. F., F. F. N., A. O. Y., A. F. U., B. Q., X. X. Q. O., H. X, zastúpeného JUDr. Martinom Kožiakom, advokátom so sídlom v Košiciach, Murgašova 3, o ochranu osobnosti, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 24.3.2017 č.k. 12C/102/2015-139 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalovaný má právo na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Košice I (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom zamietol žalobu a priznal žalovanému náhradu trov konania v 100% výške. O výške náhrady trov konania si vymienil rozhodnúť samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal voči žalovanému uloženia povinnosti do 30 dní od právoplatnosti rozsudku sa písomne ospravedlniť žalobcovi za nepravdivé tvrdenia o jeho osobe v uznesení zo dňa 20.6.2014 pod ČVS: PPZ-897/NKA-PZ-VY-2013 v znení: „Dolupodpísaný F.. U.. U. S. sa týmto ospravedlňujem W. Y.Č., A.. X.X.XXXX za to, že v uznesení zo dňa 20.6.2014 pod ČVS: PPZ-897/NKA-PZ-VY-2013 som uviedol tieto nepravdivé tvrdenia: B. Y., W. Y., A.. X.X.XXXX Y. U. O., A.. XX.X.XXXX po predchádzajúcej vzájomnej dohode týkajúcej sa usmrtenia Y. X., A.. XX.X.XXXX, naposledy bytom Q. O., J.. E. Č.. XX, v úmysle získať v regióne južného N. dominantný vplyv nad kontrolou a prerozdeľovaním finančných prostriedkov pochádzajúcich z páchania rôznej trestnej činnosti a následnom prerozdelení si úloh dňa XX. U. XXXX Q. Č. F. XX.XX M.. (...) následne za účelom vylákať Y. X. na uvedené parkovisko W. Y. prerezal pneumatiky na jeho motorovom vozidle zn. BMW s českým evidenčným číslom Y. XX-XX, ktoré bolo na tomto parkovisku odstavené, tento sa následne vrátil späť na diskotéku konajúcu sa v priestoroch uvedeného hotela a po krátkej chvíli sa k svojmu vozidlu na spomínané parkovisko dostavil Y. X., kedy U. O. na pokyn B. Y. jedenkrát vystrelil na Y. X. z nezistenej dlhej guľovej zbrane použijúc expanzívnu strelu so skrytou dutinou, kalibru 8 mm, ktoré zaobstarali B. Y. spoločne s W. Y. (...). B. Y. spoločne so svojím bratom W. Y. z obzvlášť zavrhnutia hodnej pohnútky naplánovali zavraždenie poškodeného Y. X., s úmyslom ovládnuť v regióne južného Zemplína, predovšetkým v širokom okolí Q. O. prísun nelegálnych príjmov pochádzajúcich z páchania tej najrôznejšej, predovšetkým majetkovej a násilnej trestnej činnosti. B. Y. spoločne so svojím bratom W. Y. si zabezpečili aj strelnú zbraň, ktorou bol nakoniec poškodený Y. X. zavraždený. Spoločne nahovorili U.Ú. O., aby on na poškodeného vystrelil, keďže vedeli, že U. O. je dobrý strelec.

Tieto moje tvrdenia vo vzťahu ku W. Y. nie sú pravdivé. Touto cestou sa za uvedenie citovaných nepravdivých skutočností W. Y. ospravedlňujem“, s tým, že toto ospravedlnenie sa uloží žalovanému podpísať vlastnoručne svojim titulom, menom a priezviskom a doručiť v určenej lehote do 30 dní od právoplatnosti rozsudku žalobcovi doporučenou poštou. Žalobca sa domáhal voči žalovanému aj náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške 15.000,00 eur.

3. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní a po právnom posúdení veci v zmysle § 11, § 13 ods. 1 až 3, § 18 ods. 1, 2, § 20 ods. 1, 2 a § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 1 ods. 1, § 2 ods. 1 písm. b/, § 7 ods. 1, § 8 ods. 1, 3 zák. č. 171/1993 Z.z. o policajnom zbore, čl. 1 ods. 2, čl. 2 ods. 2, čl. 2 ods. 1, čl. 19 ods. 1, čl. 46 ods. 1 až 3, čl. 50 ods. 1, 2 a 5 Ústavy Slovenskej republiky, § 1 ods. 1, § 2 ods. 2, 6 a 8, § 206 ods. 1, 3 Trestného poriadku, čl. 8 bod 1, 2, čl. 13, čl. 46 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uzavrel, že pokiaľ sa žalobca domáha voči žalovanému v tomto konaní nárokov titulom ochrany svojej osobnosti, žaloba nie je opodstatnená.

4. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca sa domáha ochrany osobnosti z dôvodu, že žalovaný ako vyšetrovateľ PZ, národnej kriminálnej agentúry, národnej protizločineckej jednotky vydal dňa 20.6.2014 uznesenie ČVS: PPZ-897/NKA-PZ-VY-2013, ktorým začal trestné stíhanie voči jeho bratovi B. Y. za trestný čin vraždy spáchaného formou spolupáchateľstva, pričom za jedného zo spolupáchateľov bol označený aj žalobca, a to celým svojím menom, priezviskom a dátumom narodenia. Žalovaný uviedol žalobcu plným menom a priezviskom aj napriek tomu, že tento bol právoplatne rozsudkom Okresného súdu Košice I sp. zn. 4T 46/2008 zo dňa 22.9.2009 oslobodený spod trestného činu vraždy Y. X..

5. Žalobu na ochranu svojej osobnosti podal žalobca proti žalovanému ako proti fyzickej osobe, riadiac sa právnym názorom vysloveným v rozhodnutí ESĽP vo veci sťažnosti č. XXXXX/XX P. W. a ostatných proti Slovenskej republike. ESĽP v tomto rozhodnutí konštatoval, že konanie o ochranu osobnosti v podobných prípadoch môže byť zahájené v zásade proti štátu alebo proti jednotlivcovi zodpovednému za vydanie rozhodnutia. Uviedol, že občianskoprávna žaloba podľa § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka je v zásade spôsobilá napraviť situáciu sťažovateľa. Ide o prostriedok, ktorý má byť vyčerpaný v zmysle článku 35 ods. 1 Dohovoru, inak ESĽP sťažnosť sťažovateľa neprijme.

6. Z dôvodu vznesenia námietky nedostatku pasívnej legitimácie zo strany žalovaného súd prvej inštancie v prvom rade skúmal otázku, či žalovaný je v spore pasívne legitimovaný a dospel k záveru, že tomuto tak nie je. Predpokladom úspešného uplatnenia práva na ochranu osobnosti je podľa názoru súdu prvej inštancie nielen zistenie, že žalobca je fyzickou osobou, ktorej osobnostné práva boli porušené alebo ohrozené, ale aj zistenie, že žalovaný (fyzická alebo právnická osoba) sa dopustil takého konania, ktoré žalobca v konaní považoval za zásah do jeho chránených práv, a z ktorého vyvodzuje svoje právo na ochranu osobnosti. Tieto zistenia sú súčasťou skúmania, kto je v konaní vecne legitimovaný. Vecnou legitimáciou sa rozumie stav vyplývajúci z hmotného práva, v rámci ktorého jeden z účastníkov je nositeľom oprávnenia (je aktívne legitimovaný) a druhý účastník je nositeľom právnej povinnosti (je pasívne legitimovaný). Nedostatok vecnej legitimácie (aktívnej alebo pasívnej) vždy vedie k zamietnutiu žaloby meritórnym rozhodnutím (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu SR z 30.7.2008 sp. zn. 3 Cdo 201/2007).

7. Podľa názoru súdu prvej inštancie, pokiaľ bol neoprávnený zásah do osobnostných práv fyzickej osoby spôsobený niekým, kto bol použitý právnickou osobou na realizáciu činnosti tejto právnickej osoby, považuje sa takýto zásah za zásah spôsobený priamo právnickou osobou. Pre posúdenie, či išlo o takúto činnosť je určujúca existencia miestneho, časového a vecného vzťahu k plneniu danej činnosti (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu SR z 26.9.2013 sp. zn. 3 Cdo 228/2012).

8. Súd prvej inštancie uviedol, že niet pochýb o tom, že žalovaný vydal uznesenie na začatie trestného stíhania B. Y. ČVS: PPZ-897/NKA-PZ-VY-2013 zo dňa 20.6.2014 nie ako fyzická osoba, ale ako vyšetrovateľ PZ. Toto uznesenie zároveň vlastnoručne podpísal, pričom uviedol svoju funkciu vyšetrovateľa PZ, ako aj hodnosť a opatril ho pečiatkou Ministerstva vnútra SR, so štátnym znakom SR. Samotné uznesenie vydal po tom, ako bolo vykonané šetrenie uvedeného trestného činu, ktorého sa mal dopustiť B. Y.. Z toho mal súd prvej inštancie jednoznačne preukázaný miestny, časový aj vecný vzťah žalovaného k plneniu danej činnosti ako vyšetrovateľa PZ.

9. Pokiaľ sa žalobca odvoláva na závery ESĽP v spomínanom rozhodnutí, súd prvej inštancie s poukazom na čl. 35 bodu 1 Dohovoru vyzdvihol, že súd (ESĽP) môže prejednávať vec až po vyčerpaní všetkých vnútroštátnych prostriedkov nápravy podľa všeobecne uznávaných pravidiel medzinárodného práva v lehote šesť mesiacov odo dňa, keď bolo prijaté konečné rozhodnutie. Samotný Dohovor teda nestanovuje presne, aké žaloby má sťažovateľ vyčerpať v rámci vnútroštátnych prostriedkov na dosiahnutie nápravy, uvádza len, že ak sa chce sťažovateľ domáhať nápravy na ESĽP, sťažnosť môže podať až po vyčerpaní všetkých vnútroštátnych prostriedkov nápravy. Každý členský štát Dohovoru má pritom vytvorený vlastný systém na dosiahnutie nápravy. V Slovenskej republike je jedným z prostriedkov na dosiahnutie nápravy aj občianskoprávna žaloba na ochranu osobnosti. Táto sa vo všeobecnosti môže podať tak voči právnickým, ako aj voči fyzickým osobám. Rozhodujúce však je, v akom postavení sa tieto osoby porušenia práv oprávnenej osoby dopustili.

10. Slovenský právny poriadok pripúšťa podanie žaloby tak voči fyzickej, ako aj voči právnickej osobe. Z podanej žaloby musí byť zrejmé, že žalovaný (či už fyzická alebo právnická osoba) sa dopustil takého konania, ktoré žalobca v konaní považoval za zásah do jeho chránených práv, a z ktorého vyvodzoval svoje právo na ochranu osobnosti. Na základe toho sa potom zisťuje, kto je v konaní vecne legitimovaný. Vecnou legitimáciou sa rozumie stav vyplývajúci z hmotného práva, v rámci ktorého jeden z účastníkov je nositeľom oprávnenia a druhý účastník je nositeľom právnej povinnosti (je pasívne legitimovaný).

11. Pokiaľ teda žalobca v podanej žalobe tvrdil, že žalovaný do jeho osobnostných práv zasiahol tvrdeniami uvedenými v uznesení, ktoré vydal ako vyšetrovateľ PZ dňa 20.6.2014 pod ČVS: PPZ-897/ NKA-PZ-VY-2013, niet pochýb o tom, že žalovaný tak konal v rámci služobnej činnosti policajta v zmysle § 8 ods. 3 zák. č. 171/1993 Z.z.. Žalovaný teda nekonal vo vlastnom mene ako fyzická osoba a nie je z toho dôvodu ani vecne pasívne legitimovaný. Nedostatok vecnej pasívnej legitimácie na strane žalovaného spôsobuje, že súd je povinný žalobu zamietnuť.

12. Súd prvej inštancie preto zamietol žalobcu z dôvodu nedostatku vecnej pasívnej legitimácie na strane žalovaného a z rovnakého dôvodu sa už ďalšími dôvodmi, o ktoré žalobca oprel žalobu, nezaoberal.

13. O trovách konania rozhodol s poukazom na § 255 ods. 1 C.s.p. a úspešnému žalovanému priznal náhradu trov konania v 100% výške voči neúspešnému žalobcovi. Súčasne vyslovil, že o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

14. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b/ a h/ C.s.p. a odvolaciemu súdu navrhol, aby rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V dôvodoch odvolania vytkol súdu prvej inštancie, že dospel k nesprávnemu záveru o nedostatku vecnej pasívnej legitimácii na strane žalovaného. Uvedený záver je nesprávny, nespravodlivý a nerešpektuje judikatúru ESĽP v druhovo rovnakej veci. Je zrejmé, že aplikácia štandardu ochrany práva na súkromie, dobré meno a povesť tak, ako ho aplikuje európsky súd, nie je na Slovensku zrejmá tak, ako by po toľkých rokoch členstva v Rade Európy mala byť. Účelom odôvodnenia rozhodnutia je dať strane najavo, že boli vypočuté jej argumenty. Súd prvej inštancie sa nevysporiadal s rozhodnutím ESĽP vo veci W., kde ide o druhovo rovnakú vec a porušil tak povinnosti vyplývajúce z čl. 6 ods. 1 Dohovoru. Žalobca s poukazom na iné rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré v priebehu konania uviedol poukázal predovšetkým na to, že nárokov titulom ochrany osobnosti sa možno domáhať nielen proti jednotlivcovi zodpovednému za vydanie rozhodnutia, ale aj voči štátu. Z rozhodnutia ESĽP vo veci P. W. a ďalší proti Slovenskej republike je zrejmé, že žalobu možno podať aj voči štátu, nielen voči jednotlivcovi (policajtovi) zodpovednému za vydanie uznesenia. Ústavný súd SR v náleze sp.zn. II.ÚS 28/96 vyslovil, že SR je viazaná medzinárodným štandardom uplatnenia Dohovoru, t.j. judikatúrou európskeho súdu.

15. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu navrhol potvrdiť rozsudok ako vecne správny a uplatnil náhradu trov odvolacieho konania. Stotožnil sa so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie, ktoré považuje za správne. Rozsudok je náležitý a je aj vyčerpávajúco odôvodnený. Žalobca v odvolaní opätovne poukazuje na skutočnosti, ktorými sa súd prvej inštancie riadne a vyčerpávajúco vyporiadal. Na strane žalovaného od počiatku bola zrejmá absencia pasívnej hmotnoprávnej legitimácie, čo zakladá nedôvodnosť žaloby. Predmetné uznesenie bolo nespochybniteľne vydané žalovaným pri plnení pracovných a služobných úloh zamestnávateľa - právnickej osoby a to v miestnej, časovej a vecnej súvislosti s plnením jeho služobných úloh vyšetrovateľa PZ. Žalobca túto skutočnosť v priebehu

konania žiadnym spôsobom nespochybňoval. V tej súvislosti poukázal na iné rozhodnutia súdov (viď KS BB 16Co/271/2012, NS SR 5MCdo 7/2010, NS SR 3Cdo 201/2007, NS ČR 28CDo 931/2002, NS ČR 30Cdo 73/2003). Na zvýraznenie správnosti doplnil, že len právnická osoba by bola spôsobilá zjednať nápravu spočívajúcu v upustení od prípadných neoprávnených zásahov, resp. odstránení uskutočnených zásahov a obnovenie pôvodného stavu. Je zrejmé, že žalovaný nekonal vo vlastnom mene mimo plnenia služobných a pracovných povinností, čo žalobca v konaní nikdy netvrdil a ani nepreukázal. Žalovaný preto nemôže byť pasívne legitimovaným subjektom a žaloba bola správne voči nemu zamietnutá.

16. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) v rozsahu danom ust. § 379 a § 380 C.s.p., z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je opodstatnené.

17. Rozsudok je vo výroku vecne správny, preto ho odvolací súd v zmysle ust. § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil.

18. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 23.5.2018 o 9,55 hod. v pojednávacej miestnosti č. dv. 202/II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené dňa 16.5.2018 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 219 ods. 3 C.s.p.

19. Žalobca namieta odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b/ a h/ C.s.p., teda že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

20. Odvolací súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.

21. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu pre náležité zistenie skutkového stavu, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 191 O.s.p., z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver, pričom sa nedopustil ani žiadnej vady konania, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, preto odvolací súd rozsudok ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil.

22. Správne, podrobné a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody rozsudku, s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 C.s.p.).

23. Odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie dáva odpoveď na všetky argumenty uvádzané žalobcom v odvolaní. Žalobca pritom uvádza skutočnosti, ktoré už boli uvedené pred súdom prvej inštancie a s ktorými sa súd náležite a správne vyporiadal, preto odvolacie námietky nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku.

24. V danej veci sa žalobca domáha ochrany svojej osobnosti a náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch. Žalobu založil na tvrdení, že k neoprávnenému zásahu do jeho práv na ochranu osobnosti malo dôjsť výňatkami odôvodnenia uznesenia prezídia F., A. O. Y., A. F.Á. U., B. Q., X. X. Q. O., H. X, ČVS: PPZ-897/NKA-PZ-VY-2013 zo dňa 20.6.2014, vydaného vyšetrovateľom odboru Q., J. F. Ž. F.. U.. U. S., vydaného v trestnej veci vedenej voči tretej osobe. Tieto pasáže vzťahujúce sa k osobe žalobcu sú podľa neho nepravdivé a spájajú ho s trestnou činnosťou obžalovaného v tejto trestnej veci ako tretej osoby, pričom zo spáchania tohto skutku bol žalobca už skôr právoplatne oslobodený. Pokiaľ bol žalobca právoplatne oslobodený spod viny viažucej sa k predmetnému skutku, nemožno o jeho nevine v napadnutom rozhodnutí znášať akékoľvek pochybnosti. Takýmto konaním žalovaného došlo k neoprávnenému zásahu do osobnostných práv žalobcu a táto skutočnosť zakladá žalobný dôvod v zmysle § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka.

25. Podľa názoru odvolacieho súdu aj odôvodnením rozhodnutia, v tomto prípade uznesenia vyšetrovateľa, možno zasiahnuť do osobnostných práv tak priamo účastníka konania, ako aj tretej osoby. Do osobnostných práv teda možno zasiahnuť aj výkonom činnosti orgánov činných v trestnom konaní (činnosťou vyšetrovateľa a iných policajných orgánov).

26. Interpretáciou ust. § 13 Občianskeho zákonníka však možno dôjsť k záveru, že pasívne legitimovaným v prípade uplatnenia nárokov vyplývajúcich z tohto ustanovenia musí byť (len) pôvodca zásahu, t.j. ten, koho konanie je podstatou zásahu. Správne sa preto súd prvej inštancie prioritne zaoberal otázkou, či žalovaný ako fyzická osoba je v spore pasívne legitimovaným. Nedostatok pasívnej legitimácie totiž vedie k zamietnutiu žaloby bez jej vecného preskúmania.

27. V danom prípade niet pochýb o tom, že išlo o rozhodnutie vyšetrovateľa, ktorý je orgánom činným v trestnom konaní, a ktorý v rámci plnenia svojich úloh postupuje v zmysle zákona. Žalovaný v danom prípade nekonal ako súkromná osoba a odôvodnením inkriminovaného rozhodnutia plnil len úlohy vyplývajúce z činnosti vyšetrovateľa. Nereprezentoval teda svoj názor ako súkromnej osoby, ale plnil úlohy orgánu činného v trestnom konaní. Výsledky dokazovania vykonané pred súdom prvej inštancie ani len nenaznačujú a žalobca to nakoniec v konaní ani len netvrdil, aby sa žalovaný pri plnení úloh orgánu činného v trestnom konaní dopustil excesu, resp. vybočenia z plnenia týchto úloh ako vyšetrovateľa. Žalovaný ako súkromná osoba preto nie je pôvodcom neoprávneného zásahu do osobnostných práv žalobcu a táto okolnosť vylučuje jeho zodpovednosť ako fyzickej osoby podľa ust. § 13 Občianskeho zákonníka.

28. Správne preto rozhodol súd prvej inštancie, pokiaľ zamietol žalobu voči žalovanému z dôvodu nedostatku jeho pasívnej legitimácie.

29. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. a neúspešného žalobcu zaviazal na náhradu trov odvolacieho konania úspešnému žalovanému v celom rozsahu.

30. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.).