Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2Er-1722-2008.pdf
PDF · 116.38 KB
Case nature
Area
Subarea
2Er/1722/2008
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa so sídlom Ul. 29. augusta 8-10, 813 63 Bratislava, IČO: 30 807 484, proti povinnému: L. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom P. H. XXX, XXX XX P. H. (predtým O. XX,XXX XX G.), vedenej súdnym exekútorom JUDr. Ing. Zuzanou Dobrodenkovou, PhD., so sídlom Exekútorského úradu Blahova 13, 909 01 Skalica, pod spis. zn. EX 2350/2008, o vymoženie 509,33 eur a trov exekúcie, rozhodujúc o zastavení exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu z a s t a v u j e.
II. Povinný je p o v i n n ý zaplatiť súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie v sume 46,57 eur do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Exekučné konanie sa začalo na návrh oprávneného, ktorý bol súdnemu exekútorovi doručený dňa 15.12.2008. Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému na vymoženie pohľadávky vo výške 509,33 eur a trov exekúcie, a to na základe exekučných titulov, ktorými sú dve Rozhodnutia Sociálnej poisťovne, obe zo dňa 20.09.2005, právoplatné dňa a vykonateľné dňa 02.01.2006 a obe označené rodným číslom povinného, ktorými bola povinnému uložená povinnosť vrátiť oprávnenému neprávom vyplatený sirotský dôchodok.
2. Poverením č. 5601 043303* zo dňa 30.01.2009 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Ing. Zuzanu Dobrodenkovú, PhD., so sídlom Exekútorského úradu Blahova 13, 909 01 Skalica (predtým Ružová 22, 909 01 Skalica), ktorý ju vedie pod spis. zn. EX 2350/2008.
3. Súdny exekútor vrátil súdu dňa 20.09.2017 poverenie č. 5601 043303* zo dňa 30.01.2009 z dôvodu, že exekúcia bola ex lege zastavená a zároveň navrhol súdu, aby rozhodol o trovách exekúcie podľa § 203 ods. 3 Exekučného poriadku z dôvodu, že na majetok povinného bol uznesením Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. 3OdK/2/2017 zo dňa 14.08.2017 vyhlásený konkurz, v dôsledku čoho sa exekúcia považuje za zastavenú ex lege.
4. Podľa § 243b ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.
5. Podľa § 36 ods. 2 Exekučného poriadku, v znení účinnom do 31.10.2013, exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie. Exekútor však môže začať vykonávať exekúciu až udelením poverenia súdu na jej vykonanie (§ 44).
6. Vzhľadom na to, že exekučné konanie sa začalo dňa 15.12.2008 (s poukazom na § 36 ods. 2 Exekučného poriadku), súd v danom prípade aplikoval ustanovenia Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.10.2013.
7. Podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku, v znení účinnom do 31.10.2013, exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným.
8. Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku, v znení účinnom do 31.10.2013, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
9. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, v znení účinnom do 31.10.2013, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
10. Exekučný súd je povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania, a ak kedykoľvek v priebehu konania zistí, že podmienky núteného vymáhania pohľadávky nie sú splnené, rozhodne o zastavení exekúcie.
11. Podľa § 148 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) právoplatné a vykonateľné rozhodnutie možno vykonať najneskôr do desiatich rokov odo dňa nadobudnutia jeho právoplatnosti.
12. Základným materiálnym predpokladom exekúcie je vykonateľné rozhodnutie (exekučný titul), nakoľko len takéto rozhodnutie pripúšťa vykonávanie exekúcie. V prípade, že exekučný titul sa po začatí exekúcie stal neúčinným, je daný dôvod na zastavenie exekúcie v zmysle ustanovenia § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku.
13. Neúčinnosť exekučného titulu vyvolávajú skutočnosti hmotného alebo procesného práva, ktoré spôsobujú, že exekučný titul síce formálne existuje, ale stráca spôsobilosť byť podkladom pre exekúciu. Desaťročná lehota na uskutočnenie výkonu rozhodnutia v zmysle ustanovenia § 148 ods. 2 zákona o sociálnom poistení je považovaná za lehotu prekluzívnu, uplynutím ktorej zaniká právo na uskutočnenie výkonu rozhodnutia. Na preklúziu práva súd musí prihliadnuť z úradnej povinnosti v každom štádiu konania. Súd tak prihliada na zánik práva ex offo, aj keď to dlžník nenamietne. Po jej uplynutí stráca exekučný titul vlastnosť vykonateľnosti, teda nie je možné na jeho základe ďalej vykonávať exekúciu.
14. V danom prípade z pripojených exekučných titulov, mal súd preukázané, že obe Rozhodnutia Sociálnej poisťovne zo dňa 20.09.2005, nadobudli právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 02.01.2006. K vymoženiu pohľadávky však neprišlo v súlade s § 148 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, v zmysle ktorého právoplatné a vykonateľné rozhodnutie možno vykonať najneskôr do desiatich rokov odo dňa nadobudnutia jeho právoplatnosti. Desaťročná lehota, v priebehu ktorej malo byť exekučné konanie nielen začaté, ale aj skončené, tak v zmysle ustanovenia § 148 ods. 2 zákona o sociálnom poistení na vykonanie oboch Rozhodnutí Sociálnej poisťovne zo dňa 20.09.2005 uplynula dňa 02.01.2016. Rozhodnutia, ktoré boli podkladom na vykonanie exekúcie, sa tak po márnom uplynutí lehoty desiatich rokov odo dňa ich právoplatnosti stali neúčinnými.
15. Súd exekúciu zastaví, ak nepochybne zistí, že je daný dôvod na zastavenie exekúcie. Keďže exekučné tituly vo veci sa stali v priebehu exekúcie neúčinnými, súd podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku exekúciu zastavil.
16. Podľa § 166 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o konkurze a reštrukturalizácii“), každý platobne neschopný dlžník, ktorý je fyzickou osobou, je oprávnený domáhať sa oddlženia konkurzom alebo splátkovým kalendárom podľa tejto časti zákona a to bez ohľadu na to, či má záväzky z podnikateľskej činnosti.
17. Podľa § 166a ods. 1,2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, (1) ak tento zákon neustanovuje inak (§ 166b a 166c), len v konkurze alebo splátkovým kalendárom môžu byť uspokojené tieto pohľadávky a) pohľadávka, ktorá vznikla pred kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz
alebo poskytnutá ochrana pred veriteľmi (ďalej len "rozhodujúci deň"),b) budúca pohľadávka ručiteľa, spoludlžníka alebo inej osoby, ktorej vznikne pohľadávka voči dlžníkovi, ak bude za neho plniť záväzok, ktorý vznikol pred rozhodujúcim dňom, c) pohľadávka, ktorá vznikne v súvislosti s vypovedaním zmluvy alebo odstúpením od zmluvy (§ 167d), ak ide o zmluvu uzatvorenú pred vyhlásením konkurzu. (2) Pohľadávky podľa odseku 1 sa v konkurze uplatňujú prihláškou.
18. Podľa § 166b ods. 1,2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii (1) za nevymáhateľné voči dlžníkovi v prípade oddlženia sa považuje a) príslušenstvo pohľadávky, ktoré presahuje 5% istiny pohľadávky za každý kalendárny rok existencie pohľadávky, na ktoré vznikol nárok pred rozhodujúcim dňom; za obdobie kratšie ako kalendárny rok zostáva vymáhateľná alikvotná časť príslušenstva, b) príslušenstvo pohľadávky, na ktoré vznikol nárok v rozhodujúci deň a po rozhodujúcom dni; to neplatí pre pohľadávku z úveru na bývanie, ibaže bola prihlásená do konkurzu, c) pohľadávka zo zmenky, ak bola podpísaná dlžníkom pred rozhodujúcim dňom, d) zmluvné pokuty a iné súkromnoprávne alebo verejnoprávne peňažné sankcie, kde povinnosť, ktorá zakladá právo uplatniť alebo uložiť takúto pokutu alebo sankciu, bola porušená pred rozhodujúcim dňom, e) peňažné pohľadávky, ktoré patria alebo patrili osobe spriaznenej s dlžníkom a vznikli pred rozhodujúcim dňom, f) trovy účastníkov konania, ktoré im vznikli v súvislosti s účasťou v konkurznom konaní alebo v konaní o určení splátkového kalendára. (2) Nevymáhateľnosť podľa odseku 1 sa nevzťahuje na oddlžením nedotknuté pohľadávky.
19. Podľa § 166c ods. 1,2 a 3 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, (1) oddlžením sú nedotknuté tieto pohľadávky a) pohľadávka veriteľa - fyzickej osoby, ktorú nenadobudol postúpením, prevodom alebo prechodom s výnimkou dedenia, ak takáto pohľadávka nebola prihlásená v konkurze z dôvodu, že veriteľ nebol správcom písomne upovedomený, že bol vyhlásený konkurz; ustanovenie § 166b ods. 1 písm. a) a b) tým nie je dotknuté, b) pohľadávka z právnej pomoci poskytnutej dlžníkovi Centrom právnej pomoci v súvislosti s konaním o oddlžení, c) zabezpečená pohľadávka v rozsahu, v ktorom je krytá hodnotou predmetu zabezpečovacieho práva; ustanovenie § 166b ods. 1 písm. a) a b) tým nie je dotknuté, d) pohľadávka zo zodpovednosti za škodu spôsobenú na zdraví alebo spôsobenú úmyselným konaním vrátane príslušenstva takejto pohľadávky, e) pohľadávka dieťaťa na výživné vrátane príslušenstva takejto pohľadávky, f) pracovnoprávne nároky voči dlžníkovi, g) peňažný trest podľa Trestného zákona, h) nepeňažná pohľadávka. (2) Ak sa zabezpečená pohľadávka v konkurze neprihlási, zabezpečený veriteľ je oprávnený domáhať sa uspokojenia zabezpečenej pohľadávky iba z predmetu zabezpečovacieho práva, ibaže bolo oddlženie zrušené pre nepoctivý zámer dlžníka.(3) Oddlžením nedotknuté pohľadávky možno v konkurze uplatniť prihláškou.
20. Podľa § 166e ods. 1,2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii (1) o oddlžení rozhodne súd v uznesení o vyhlásení konkurzu alebo v uznesení o určení splátkového kalendára tak, že dlžníka zbavuje všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze alebo splátkovým kalendárom (§ 166a) v rozsahu, v akom nebudú uspokojené v konkurze alebo splátkovým kalendárom. V uznesení súd uvedie znenia zákonných ustanovení, ktoré upravujú, o ktoré dlhy ide. (2) Oddlžením sa pohľadávky, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze alebo splátkovým kalendárom (§ 166a), bez ohľadu na to, či boli alebo neboli prihlásené, stávajú voči dlžníkovi nevymáhateľné v rozsahu, v ktorom ho súd zbavil dlhov.
21. Podľa § 167a ods. 3 zákona o konkurze a reštrukturalizácii vyhlásením konkurzu sa začína konkurz. Konkurz sa považuje za vyhlásený zverejnením rozhodnutia o vyhlásení konkurzu v Obchodnom vestníku.
22. Podľa § 167f ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii na majetok podliehajúci konkurzu nemožno počas konkurzu začať ani viesť exekučné konanie alebo obdobné vykonávacie konanie.
23. Podľa § 167f ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, ak bol vyhlásený konkurz, ide o dôvod, aby sa bez zbytočného odkladu rozhodlo o zastavení konania, v ktorom sa vymáha pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze alebo sa považuje za nevymáhateľnú. Výťažok exekúcie, ktorý ešte nebol vydaný oprávnenému, exekútor po odpočítaní odmeny a svojich trov, vydá oprávnenému.
24. Podľa § 167v ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, správca bez zbytočného odkladu, po splnení rozvrhu výťažku alebo po tom, čo zistí, že konkurzná podstata nepokryje náklady konkurzu, oznámi v Obchodnom vestníku, že konkurz sa končí. Takéto oznámenie však správca neuskutoční skôr, ako uplynie základná prihlasovacia lehota, a ak niektorý z veriteľov uhradil zálohu na trovy šetrení podľa
§ 166i ods. 2, nie skôr, ako takéto šetrenia uskutočnil. Oznámením v Obchodnom vestníku sa konkurz zrušuje.
25. Podľa § 199 ods. 9 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, ak tento zákon neustanovuje inak, za deň doručenia súdneho rozhodnutia alebo inej písomnosti sa považuje nasledujúci deň po zverejnení súdneho rozhodnutia alebo inej súdnej písomnosti v Obchodnom vestníku. Rovnako písomnosti, ktoré sa podľa tohto zákona zverejňujú v Obchodnom vestníku, sa považujú na účely tohto zákona za zverejnené nasledujúci deň po ich zverejnení v Obchodnom vestníku.
26. Súd tiež lustráciou Obchodného vestníka zistil, že uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 3OdK/2/2017 zo dňa 14.08.2017, zverejneným v Obchodnom vestníku č. 160/2017 dňa 21.08.2017 pod č. K022669, bol na majetok povinného (dlžníka) vyhlásený konkurz, konkurz súd uznal za hlavné insolvenčné konanie, do funkcie správcu konkurznej podstaty ustanovil JUDr. Ivana Dlhopolca, so sídlom kancelárie Nám. SNP 27, 960 01 Zvolen, zn.: S1475, a súčasne zbavil dlžníka všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze (§ 166a ZKR) s výnimkou pohľadávok vylúčených z uspokojenia (§ 166b ZKR) a nedotknutých pohľadávok (§ 166c ZKR) v rozsahu, v akom nebudú uspokojené v konkurze. Následne správca v Obchodnom vestníku č. 230/2017 zo dňa 04.12.2017 pod č. K042607 oznámil, že v súlade s § 167v ods. 1 ZKR sa konkurz končí vzhľadom k tomu, že konkurzná podstata nepokryje ani náklady konkurzu, tak ako sú tieto uvedené v § 167t ZKR. Zverejnením predmetného oznámenia v Obchodnom vestníku sa konkurz na majetok úpadcu (povinného) zrušil.
27. Každá platobne neschopná fyzická osoba, a to bez ohľadu na to, či ide alebo nejde o záväzky z jej podnikateľskej činnosti, má možnosť domáhať sa oddlženia prostredníctvom konkurzu alebo splátkového kalendára. Oddlženie spočíva v zániku možnosti štátno-mocenského vynútenia splnenia právneho nároku (ako súčasti pohľadávky) voči dlžníkovi. Ustanovenie § 167f ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii upravuje účinok vyhlásenia konkurzu na prebiehajúce exekučné konania a obdobné vykonávacie konania (daňové exekučné konanie). Takéto konania nemožno začať a ani ich viesť pre pohľadávku, ktorá predstavuje „starý dlh“ dlžníka. Zákon jednoznačne uvádza, že prebiehajúce exekučné konanie „treba zastaviť“, čo indikuje vydať rozhodnutie o zastavení konania. Platí to ale len v konaniach, v ktorých sa uplatňuje nárok, ktorý treba prihlásiť alebo ak ide o nárok vylúčený z uspokojenia.
28. Súd v danej veci konštatuje, že pohľadávka priznaná exekučným titulom, ktorý je podkladom predmetnej exekúcie, nepochybne vznikla pred kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz a súčasne nepatrí medzi pohľadávky, ktoré sú oddlžením nedotknuté, a ani medzi pohľadávky, ktoré sa považujú v prípade oddlženia za nevymáhateľné voči dlžníkovi, a preto ide o pohľadávku, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze (§166a ods. 1 písm. a) zákona o konkurze a reštrukturalizácii).
29. Podľa § 11 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, návrh na vyhlásenie konkurzu sa podáva na príslušnom súde. Návrh na vyhlásenie konkurzu je oprávnený podať dlžník, veriteľ, v mene dlžníka likvidátor alebo iná osoba, ak to ustanovuje tento zákon. Dlžník je oprávnený podať návrh na vyhlásenie konkurzu na svoj majetok podľa tejto časti zákona, iba ak je právnickou osobou. Veriteľ je oprávnený podať návrh na vyhlásenie konkurzu podľa tejto časti zákona iba voči dlžníkovi, ktorý je právnickou osobou alebo fyzickou osobou - podnikateľom.
30. Podľa § 23 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii vyhlásením konkurzu sa začína konkurz. Konkurz sa považuje za vyhlásený zverejnením uznesenia o vyhlásení konkurzu v Obchodnom vestníku. Vyhlásením konkurzu sa dlžník stáva úpadcom.
31. Podľa § 48 zákona o konkurze a reštrukturalizácii na majetok podliehajúci konkurzu nemožno počas konkurzu začať konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie; už začaté konania o výkon rozhodnutia alebo exekučné konania sa vyhlásením konkurzu zastavujú. Ak v konaní o výkon rozhodnutia alebo v exekučnom konaní už došlo k speňaženiu majetku podliehajúceho konkurzu, avšak výťažok ešte nebol vyplatený oprávnenému, výťažok sa stáva súčasťou príslušnej podstaty a trovy konania sú pohľadávkou proti príslušnej podstate; ak je oprávneným veriteľ zabezpečenej pohľadávky, výťažok exekútor alebo iný vymáhajúci orgán vyplatí veriteľovi zabezpečenej pohľadávky do výšky jeho zabezpečenej pohľadávky, ako keby konkurz nebol vyhlásený.
32. Súd zároveň konštatuje, že v danom prípade bol konkurz vyhlásený na majetok fyzickej osoby, preto je potrebné postupovať podľa ustanovení štvrtej časti zákona o konkurze a reštrukturalizácii (§166 - 171c). Dlžník je oprávnený podať návrh na vyhlásenie konkurzu na svoj majetok podľa druhej časti zákona o konkurze a reštrukturalizácii (§ 11-107b) iba ak je právnickou osobou a veriteľ je oprávnený podať návrh na vyhlásenie konkurzu podľa tejto časti zákona iba voči dlžníkovi, ktorý je právnickou osobou alebo fyzickou osobou - podnikateľom. Z uvedeného dôvodu vyhlásenie konkurzu na majetok povinného (dlžníka) nemalo za následok zastavenie exekučného konania podľa § 48 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, ako mylne uvádza súdny exekútor.
33. Skutočnosť, že na majetok povinného bol uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 3OdK/2/2017 zo dňa 14.08.2017, zverejneným v Obchodnom vestníku č. 160/2017 dňa 21.08.2017 pod č. K022669, vyhlásený konkurz, je nepochybne dôvodom na zastavenie exekúcie podľa ustanovenia § 57 ods. 2 Exekučného poriadku v spojení s § 167f ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Súd však pri rozhodovaní o zastavení exekúcie uprednostnil zistenú preklúziu práva, na ktorú je tiež povinný prihliadať ex offo, a o zastavení exekúcie rozhodol podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku, a to z dôvodu, že neúčinnosť oboch exekučných titulov v dôsledku preklúzie práva nastala skôr (dňa 02.01.2016) ako bol na majetok povinného vyhlásený konkurz (22.08.2017)
34. V zmysle § 37 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku, v znení účinnom do 31.10.2013, ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor.
35. Podľa § 196 Exekučného poriadku, v znení účinnom do 31.10.2013, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
36. Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, v znení účinnom do 31.10.2013, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
37. Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, v znení účinnom do 31.10.2013, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
38. Podľa § 203 ods. 1,2,3 Exekučného poriadku, v znení účinnom do 31.10.2013, (1) ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. (2) Ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil. (3) Ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz, nevyhnutné trovy exekúcie znáša oprávnený a súd bez zbytočného odkladu na návrh exekútora rozhodne o ich výške.
39. Nakoľko k zastaveniu exekúcie došlo z dôvodu preklúzie, teda uplynutím času, súd skúmal, koho je možné zaviazať na náhradu trov exekúcie. Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku náklady exekúcie uhrádza povinný. Exekučný poriadok, v znení účinnom do 31.10.2013, poznal tri výnimky z tejto zásady. Všetky tri výnimky prichádzajú do úvahy v prípade zastavenia exekúcie, a to pokiaľ by bola exekúcia zastavená zavinením oprávneného, druhou výnimkou je situácia, pokiaľ sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie a treťou výnimkou je prípad, kedy sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz (§ 203 ods. 1, 2 a 3 Exekučného poriadku). Z týchto výnimiek by do úvahy v tomto prípade prichádzala prvá z možností - zavinenie oprávneného, avšak súd po preskúmaní okolností prípadu s poukazom na aktuálnu judikatúru (k tomu pozri napr. Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 31.07.2008, sp. zn. 4M Cdo 11/2008) dospel k záveru, že oprávnenému nemožno pričítať zavinenie zastavenia. Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie v čase, keď jeho pohľadávka ešte nebola prekludovaná, teda ho podal opodstatnene a včas, a preto procesné zavinenie oprávneného na zastavení exekúcie z dôvodu straty účinnosti exekučných titulov v dôsledku uplynutia prekluzívnej lehoty, určenej na ich vykonanie neprichádza do úvahy. Oprávnený totiž postup súdu vo vykonávacom konaní, resp. postup súdneho exekútora v exekučnom konaní, ako i dĺžku trvania tohto postupu, teda aj prípadné vykonanie exekučného titulu do straty jeho účinnosti v priebehu konania, nemohol ovplyvniť. Okrem toho súd by
bol povinný exekúciu zastaviť i z úradnej moci, ak by zistil stratu účinnosti exekučného titulu v priebehu konania. V danej veci preto nie je žiadny zákonný dôvod, aby trovy zastaveného exekučného konania znášal oprávnený a o trovách exekúcie bolo treba preto rozhodnúť s poukazom na ust. § 196, § 197 ods. 1 a § 200 ods. 2 Exekučného poriadku tak, že ich nahradí povinný.
40. V zmysle § 30 vyhlášky MS SR č. 68/2017 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Vyhláška č. 68/2017 Z. z.) v exekučných konaniach začatých do 31. marca 2017 patrí exekútorovi odmena a náhrady podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
41. V zmysle § 14 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení neskorších predpisov, účinnej do 31.03.2017 (ďalej len „Vyhláška č. 288/1995 Z. z.“), ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.
42. V zmysle § 14 ods. 2 Vyhlášky č. 288/1995 Z. z. paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eura.
43. Podľa § 22 ods.1 Vyhlášky č. 288/1995 Z. z. súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
44. Podľa § 25 Vyhlášky č. 288/1995 Z. z. v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou.
45. Súdny exekútor žiadal priznať paušálnu odmenu za výkon exekučnej činnosti podľa § 14 ods. 1 Vyhlášky č. 288/1995 Z. z. v minimálnej sume 33,19 eur, ďalej náhradu hotových výdavkov v sume 11,56 eur, špecifikovaných ako poštovné v sume 8,38 eur (doručovanie žiadosti o udelenie poverenia OS BB
- 1,13 eur, odpovede na výzvu súdu - 1,13 eur, upovedomenia o začatí exekúcie povinnému - 1,46 eur, príkazu na začatie exekúcie SP ústredie - 1,46 eur, exekučného príkazu povinnému - 1,60 eur a SP ústrediu - 1,60 eur), spisový obal v sume 0,33 eur, súčinnosť Registra obyvateľov SR v sume 0,30 eur, obálka (7 ks po 0,05 eur/ks) v sume 0,35 eur, listiny - tlač, papier (22 ks po 0,10 eur/ks) v sume 2,20 eur, a a 20% DPH v sume 8,95 eur, t.j. trovy exekúcie spolu v sume 53,70 eur.
46. Nakoľko ak súd exekúciu zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje podľa § 14 ods. 1 Vyhlášky č. 288/1995 Z. z. paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura, priznal súd súdnemu exekútorovi uplatnenú paušálnu odmenu v minimálnej stanovenej výške 33,19 eur.
47. V súvislosti s náhradou hotových výdavkov súd uvádza, že súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov, tieto však musia byť účelne a hospodárne vynaložené v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti (v zmysle § 22 Vyhlášky č. 288/1995 Z. z.) a hodnoverným dokladom vyplývajúcim z obsahu konkrétneho exekučného spisu náležite preukázané tak, aby súd mal dôvod na ich priznanie v rámci náhrady trov exekúcie, a to v konkrétnej výške. Pokiaľ v exekučnom spise takéto doklady obsiahnuté nie sú, nemôže ich súd v rámci náhrady priznať (K uvedenému súd poukazuje na ustálenú rozhodovaciu prax súdov, napríklad uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 14 CoE/166/2011 zo dňa 17.08.2011). Predpokladom na priznanie hotových výdavkov teda nie je len ich vyčíslenie, ale aj ich preukázanie a to takým spôsobom, ktorý nevyvoláva pochybnosti jednak čo do výšky, a jednak ich dôvodnosti a účelnosti. V časti vyúčtovaných hotových výdavkov sa súd s predloženou špecifikáciou súdneho exekútora nestotožnil a nepriznal mu hotové výdavky v ním špecifikovanej sume. Z titulu hotových výdavkov súd priznal exekútorovi v zmysle § 22 ods. 1 Vyhlášky č. 288/1995 Z. z. náhradu poštovného iba za doručovanie tých listín, ktorých doručenie poštou mal súd z predloženého spisu súdneho exekútora riadne preukázané. V zmysle uvedeného súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu poštovného v sume 5,62 eur, a to za doručovanie žiadosti o udelenie poverenia OS BB v sume 0,38 eur (poštovné v sume 1,13 eur súd rozpočítal na počet exekučných konaní, ktoré tvorili obsah doporučenej zásielky, a to celkovo 3 exekučné konania), odpovede na výzvu
súdu v sume 1,13 eur, upovedomenia o začatí exekúcie povinnému v sume 1,46 eur, príkazu na začatie exekúcie SP ústrediu v sume 0,73 eur (poštovné v sume 1,46 eur súd rozpočítal na počet exekučných konaní, ktoré tvorili obsah doporučenej zásielky, a to celkovo 2 exekučné konania), exekučného príkazu povinnému v sume 1,60 eur a SP ústrediu v sume 0,32 eur (poštovné v sume 1,60 eur súd rozpočítal na počet exekučných konaní, ktoré tvorili obsah doporučenej zásielky, a to celkovo 5 exekučných konaní), nakoľko vynaloženie predmetného poštovného bolo preukázané doručenkami a vrátenými zásielkami s podacou pečiatkou pošty. Súd poštovné vo zvyšku nepriznal, nakoľko nebolo v spise súdneho exekútora preukázané pripojenými doručenkami, resp. vrátenými zásielkami s podacou pečiatkou pošty, a preto súd vznik a výšku poštovného vo zvyšku považoval za nepreskúmateľnú a zo strany súdneho exekútora za nepreukázanú. Súd nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov za poplatok za súčinnosť Registra obyvateľov SR v sume 0,30 eur, nakoľko tento úkon bol vykonaný dňa 18.09.2017, t.j. po uplynutí desaťročnej prekluzívnej lehoty na vykonanie exekučných titulov, keď už nemali byť vykonávané žiadne úkony exekučnej činnosti a teda ani nemohli vzniknúť účelne vynaložené náklady s nimi súvisiace.
48. Súd rovnako nepriznal súdnemu exekútorovi ani náhradu hotových výdavkov špecifikovaných ako spisový obal v sume 0,33 eur, obálka (7 ks po 0,05 eur/ks) v sume 0,35 eur, listiny - tlač, papier (22 ks po 0,10 eur/ks) v sume 2,20 eur, pretože nie každý hotový výdavok súdneho exekútora je možné považovať za vynaložený v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti, aj keď má vzťah ku výkonu činnosti súdneho exekútora. Niet pochýb o tom, že súdnemu exekútorovi vznikajú v súvislosti s exekučnou činnosťou aj iné výdavky, napríklad výdavky na chod exekútorského úradu, ako aj materiálne výdavky na kancelárske vybavenie (kancelársky papier, obálky, toner, písacie potreby, spony, lepidlá, „šanóny“, etikety atď). Súd je však toho názoru, že pokiaľ súdnemu exekútorovi nejaké materiálové náklady vzniknú, tieto sú zahrnuté v odmene podľa § 14 v spojení s § 25 Vyhlášky č. 288/1995 Z. z. Otázka náhrady hotových výdavkov, konkrétne náhrady za kancelársky materiál je riešená aj v uznesení Ústavného súdu SR I. ÚS 157/08-16 z 29. apríla 2008, keď bol zo strany súdneho exekútora spochybňovaný právny názor Krajského súdu v Košiciach vyslovený v uznesení sp. zn. 3 CoE 4/2007 z 25. júna 2007, že „bežný režijný kancelársky materiál“ nie je výdavok hodný samostatného zreteľa medzi ktoré zákon demonštratívne zaraďuje cestovné, poštovné a telekomunikačné výdavky, či znalecké náhrady a poplatky. Z uvedeného pohľadu bežný kancelársky materiál, akými by mohli byť aj iné veci prirodzene potrebné pri vedení exekučnej administratívy, napr. perá, ceruzky, sponky, obalové prostriedky atď., sú síce výdavkami, avšak sa predpokladá, že náklady na ich obstaranie sú kryté práve výškou odmeny za výkon exekučnej činnosti najmä v paušálnej sume náhrad pri výkone jednotlivých úkonov exekučnej činnosti. Bežné náklady kancelárskych vecí preto ani zákonodarca nezaradil do výpočtu náhrad hotových výdavkov. Takými by sa mohli stať za predpokladu, že by dosiahli úroveň práve nie bežných a pritom nie nezanedbateľných, jasne identifikovateľných výdavkov nevyhnutných a teda aj účelových pri výkone konkrétnej exekučnej činnosti alebo jej úkonov. Ústavný súd tento právny názor vyhodnotil tak, že predmetné úvahy odvolacieho súdu sú logické, a preto aj celkom legitímne s tým, že napadnuté uznesenie nevykazuje znaky arbitrárnosti a je aj náležite odôvodnené, keď odvolací súd zdôvodnil, prečo nebola sťažovateľovi ako súdnemu exekútorovi priznaná náhrada za bežný režijný kancelársky materiál. Z namietaného uznesenia krajského súdu podľa názoru Ústavného súdu SR nevyplýva jednostrannosť, ktorá by zakladala svojvôľu alebo takú aplikáciu príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Krajský súd zreteľne odôvodnil svoje skutkové zistenia s použitím príslušných zákonných ustanovení, a preto nemožno konštatovať, že by skutkové alebo právne závery krajského súdu v predmetnej veci bolo možné kvalifikovať ako zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak nezlučiteľné s obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
49. Nakoľko je súdny exekútor platcom dane z pridanej hodnoty, zvýšil si svoju odmenu a náhradu hotových výdavkov o daň z pridanej hodnoty vo výške 20 %. Preto súd priznal súdnemu exekútorovi zvýšenie priznanej odmeny a náhrad hotových výdavkov o 20 %, ktoré zo sumy 38,81 eur predstavuje 7,76 eur.
50. Na základe vyššie uvedeného súd zaviazal povinného na zaplatenie náhrady trov exekúcie súdnemu exekútorovi v celkovej sume 46,57 eur.
Poučenie:
Proti výroku I. tohto uznesenia možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica. Proti výroku II. tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné.
Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v písm. a) až h), ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak subjekt zaviazaný na plnenie dobrovoľne nesplní to, čo mu exekučný titul ukladá, možno na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu, vykonať exekúciu podľa ustanovení Exekučného poriadku.