Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (7)Uznesenie_4To-34-2018.pdf
PDF · 79.1 KB
Case nature
Area
Subarea
4To/34/2018
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Homzovej a sudcov JUDr. Jaroslava Chleboviča a JUDr. Mareka Dudíka, na verejnom zasadnutí konanom dňa 23. mája 2018, v trestnej veci obžalovanej D. T., pre zločin lúpeže formou spolupáchateľstva podľa § 20, § 188 ods.1 Tr. zák., o odvolaní obžalovanej proti rozsudku Okresného súdu Trebišov zo dňa 26.10.2017, sp. zn. 7T/119/2016 takto
rozhodol:
Podľa § 319 Tr. por. z a m i e t a odvolanie obžalovanej D. T..
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom bola obžalovaná D. T., rod. T. uznaná vinnou zločinom lúpeže formou spolupáchateľstva podľa § 20, § 188 ods.1 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že
dňa 14.8.2016 v čase od 00.00 hod. do 00.50 hod. prechádzala D. T. spoločne s poškodeným E. K. popri budove zmrzliny U., vedľa Mestského parku na ulici E.. S.. Š. v Q., kde stretli už odsúdených ml. D. Š. a ml. F. G., ktorým spoza chrbta E. K. D. T. rukou kývla, aby ich nasledovali, kde následne už odsúdený ml. F. G. spolu s už odsúdeným ml. D. Š. išli za nimi, kde na ulici E.. S.. Š. v Q. pred hlavným vchodom do budovy J. H. na U. K. pri autobusovej zastávke už odsúdení ml. F. G. a ml. D. Š. pristúpili zozadu k poškodenému E. K., chytili ho za plecia a ťahali ho smerom ku chodníku za autobusovú zastávku, pričom sa tomuto poškodený E. K. bránil, spadol na zem a zostal ležať na chrbte, kde ho už odsúdení ml. D. Š. a ml. F. G. udierali a kopali, potom ho všetci traja, t.j. obžalovaná D. T. a už odsúdení ml. F. G. a ml. D. Š. prehľadávali, pričom D. T. mu vybrala z pravého vrecka nohavíc peňaženku s osobnými dokladmi poškodeného a hotovosťou vo výške 250,- Eur a 50 CZK (po prepočte 1,85 Eur), ktorú D.F. T. z peňaženky vybrala a už odsúdený ml. D. Š. mu z toho istého vrecka vybral mobilný telefón zn. J., typ G.-J., potom sa všetci traja, t.j. obžalovaná D. T. a už odsúdení ml. F. G. a ml. D. Š. začali naťahovať na peniazoch a peňaženke, pričom poškodený začal na nich kričať, aby mu ju vrátili, na to už odsúdený ml. F. G. mu ju vrátil späť bez hotovosti, čím týmto konaním poškodenému E. K., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom Q., P. XXXX/XX nebolo spôsobené žiadne zranenie, avšak mu bola spôsobená škoda odcudzením hotovosti a mobilného telefónu vo výške 282,85 Eur.
Za to okresný súd uložil obžalovanej podľa § 188 ods. 1 Tr. zák., s použitím § 36 písm. n), § 37 písm. m), § 38 ods. 2 Tr. zák. trest odňatia slobody v trvaní 3 (tri) roky a 6 (šesť) mesiacov nepodmienečne.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. pre výkon uloženého trestu ju zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Proti tomuto rozsudku, ihneď po jeho vyhlásení do zápisnice o hlavnom pojednávaní podala odvolanie obžalovaná. Takto podané odvolanie odôvodnila prostredníctvom obhajcu JUDr. J. T. a to tak, že krajský súd vo svojom predchádzajúcom uznesení konštatoval, že v konaní je potrebné ukázať aj to, kto skutok spáchal, a za akých pohnútok. U obžalovanej D. T. pohnútka spáchať skutok chýba, keďže bola
dohodnutá s poškodeným, išli do parku, bol to jej klient a peniaze by od neho dostala. Nemala dôvod volať ostatných, aby išli za nimi. Po zrušení veci krajským súdom okresný súd vo veci vypočul svedkyňu G. D., ktorá však uviedla, že k samotnému skutku nevie nič konkrétne uviesť. Je preto zrejmé, že dôkazná situácia sa žiadnym spôsobom nezmenila. Je toho názoru, že výrok o vine sa môže zakladať len na dôkazoch, ktoré celkom vylučujú pochybnosť, že sa skutok stal, ktorý je predmetom trestného stíhania, naproti tomu na oslobodenie spod obžaloby podľa § 285 písm. a) Tr. por. sa nevyžaduje, aby bolo bez pochybností preukázané, že sa skutok nestal, stačí len pochybnosť o tom, či sa stal. Záver o vine obžalovanej nemožno vyvodiť len z domnienok a hypotéz. Rozhodnutie o vine je založené len na úvahách a domnienkach. Nemožno súhlasiť so záverom súdu, že majetkový motív obžalovanej je evidentný. Súd vyvodzuje majetkový motív z toho, že odmena za poskytnutie sexuálnych služieb, ktorú mala obžalovaná zinkasovať od poškodeného by sa nepohybovala v takej výške, akú poškodený vyhral v herni na automatoch. Obžalovaná sa s poškodeným pozná zhruba 7 rokov a inkasovala od poškodeného za sexuálne služby sumy 50,- až 100,- Eur podľa rozsahu služieb. Prvostupňový súd uvádza, že obžalovaná kývla na ďalších spoluobžalovaných G. a Š., aby je pomohli pri zmocňovaní sa peňazí. Jediný, kto to potvrdzuje je spoluobžalovaný G., ktorý uviedol, že „Keď na mňa kývala, aby som išiel za ňou, nevedel som čo odo mňa chcela“, naviac to bolo v čase, keď sa incident stal pod vplyvom omamných látok. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a obžalovanú spod obžaloby v celom rozsahu oslobodil.
K odvolaniu obžalovanej sa vyjadril prokurátor a uviedol, že nemožno sa stotožniť s tvrdením obžalovanej, že rozhodnutie o vine je založené len na úvahách a domnienkach, nakoľko v odôvodnení napádaného rozsudku súd jasne a podrobne uvádza a následne analyzuje dôkazy, ktoré jednoznačne svedčia o vine obžalovanej, zámer skryť majetkový motív obžalovanej v jej konaní je jednoznačne evidentný, vyvrátený vykonaným dokazovaním. Dôkazom toho je aj výsluch svedkyne G. D.. Práve naopak, vina obžalovanej bola dostatočne preukázaná výsluchom spoluobžalovaných ml. F. G., ml. D. Š., ktorí uviedli, že obžalovaná T.Á. mala poškodeného na zemi prehľadávať. Obžalovaný ml. G. ďalej uviedol, že pred samotným incidentom naňho obžalovaná kývla, aby ju a poškodeného nasledovali, pričom následne došlo k fyzickému útoku a odcudzeniu peňaženky a mobilu. Taktiež videl ako obžalovaná odišla s peňaženkou poškodeného ďalej a z peňaženky mu vybrala peniaze. Obžalovanú D.Í. T. jednoznačne usvedčuje aj výpoveď ml. D. Š., ktorý vypovedal, že po tom, čo poškodeného udrel G., vytiahla z jeho vrecka peňaženku práve obžalovaná D. T. a utiekla preč. Taktiež poškodený E. K. vypovedal, že po tom, ako bol napadnutý, na zemi ho prehľadávali viacerí S., pričom cítil, že ho taktiež šacuje ženská ruka. Jedinou osobou ženského pohlavia priamo angažovanou na skutku bola jedine D. T.. Tiež svedok C. P. vypovedal, že videl ako D. T. prezývaná Ž. vytiahla peňaženku z vrecka poškodeného, rozbehla sa k zastávke a následne sa vrátila späť. Túto skutočnosť potvrdila aj svedkyňa C. H., ktorá vypovedala, že videla ako sa k poškodenému ležiacemu na zemi zohla obžalovaná T. a z vrecka mu vybrala peňaženku. Aj svedok D. E. na otázku obhajcu uviedol, že peniaze poškodenému zobrala obžalovaná T.. Na základe vykonaných dôkazov prokurátor má za to, že vina obžalovanej D. T. bola jednoznačne preukázaná a jej konanie naplnilo všetky pojmové znaky spolupáchateľstva zločinu lúpeže podľa § 20, § 188 ods.1 Tr. zák. bez akýchkoľvek pochybností, ktoré sa snaží obžalovaná ku skutku vyvolať, aby sa tak vyhla trestnej zodpovednosti za svoje konanie.
Krajský súd na podklade takto podaného odvolania podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľka podala odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.
V predmetnej trestnej veci už krajský súd rozhodoval a to na verejnom zasadnutí konanom dňa 14. júna 2017. Vtedy zrušil napadnutý rozsudok a vrátil vec okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. V dôvodoch svojho rozhodnutia krajský súd podrobne rozobral dôkaznú situáciu, ktorú mal preukázanú z trestného procesného spisu pri plnení si svojej revíznej povinnosti. Krajský súd prikázal okresnému súdu doplniť dokazovanie svedkyňou, ktorú označovali spoluobžalovaní G. a Š. ako G.. Krajský súd uviedol, že z vykonaného dokazovania bolo nepochybne preukázané, že obžalovaní F. G. a D. Š. fetujú, a aj v čase skutku boli nafetovaní. Obžalovaná D. T. mala s poškodeným E. K. priateľský vzťah a po tom, čo poškodený vyhral na automatoch, išli smerom do parku. Za nimi išla ďalšia skupinka, asi štyria. Bolo preukázané, že poškodeného napadol obžalovaný F. G. a jeho brat C. P.. Výpovede obžalovaných a svedkov sa rozchádzali v tom, kto vytiahol peňaženku poškodenému, ďalej peniaze z peňaženky. Poškodený v prípravnom konaní vypovedal, že keď ležal na chrbte, tak traja S. ho začali
prehľadávať, pričom cítil, že ho prehľadáva aj taká jemnejšia ruka, nebola to chlapská ruka, a z toho dôvodu sa domnieval, že ho prehľadávala aj Ž.. Potvrdil, že aj Ž. kričala, aby mu vrátili peňaženku. S. v sivom tričku mu potom peňaženku vrátil. Ž. mu povedala nech idú to nahlásiť na políciu. Na hlavnom pojednávaní poškodený vypovedal, že Ž. tiež stála nad ním, avšak nevie povedať, či ich odťahovala preč, alebo čo robila.
Zásada zistenia skutkového stavu bez dôvodných pochybností vyžaduje vnútorné presvedčenie súdu o vine obžalovaného. Rozhodnúť o vine a odsúdiť obžalovaného možno len vtedy, ak nevyvstanú racionálne pochybnosti o skutočnostiach zakladajúcich jeho vinu. Zásada zistenia skutkového stavu bez dôvodných pochybností sa najzreteľnejšie premieta do odôvodnení rozhodnutí. Súd v prípade odôvodnenia rozsudku musí stručne uviesť, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia opiera, a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä ak si navzájom odporujú. Z odôvodnenia musí byť zrejmé, ako sa súd vyrovnal s obhajobou, prečo nevyhovel návrhom na vykonanie ďalších dôkazov.
Svedkyňa G. D. vypočutá na hlavnom pojednávaní pred súdom uviedla, že v podstate nič nevidela, a k samotným detailom skutku sa vyjadriť nevedela. Vinu obžalovanej mal okresný súd dostatočne preukázanú výpoveďami pôvodne spoluobžalovaných ml. G. a ml. Š., ktorí sú už právoplatne odsúdení, a ktorí uviedli, že obžalovaná bola účastná celého skutku po tom, ako bol poškodený napadnutý, podieľala sa taktiež na odcudzení peňaženky a následne na deľbe peňazí. Obžalovaná je usvedčená aj ďalšími svedeckými výpoveďami a to svedkov D. E., C. P. a C. H.. Okresný súd vykonal všetky dostupné dôkazy, a tieto následne aj hodnotil tak, ako mu to ukladá ustanovenie § 2 ods.12 Tr. por. a rozhodol o vine obžalovanej.
V postupe okresného súdu po doplnení dokazovania krajský súd nezistil žiadne pochybenie. O vine obžalovanej nemal pochybnosti ani odvolací súd a to z dôvodov, ktoré podrobne rozobral vo svojom rozhodnutí okresný súd, a s ktorými dôvodmi sa odvolací súd plne stotožnil. Z výpovedi poškodeného bolo okrem iného preukázané aj to, že vyhral v automate 200,- Eur a v herni boli aj tri S., ktoré si hľadali zákazníkov. Jedna z nich bola práve obžalovaná, ktorú prezývajú „Ž.“. Ona sa okolo neho motala, ale on jej nepovedal, že s ňou niekam pôjde. Keď vyšli z herne, tak mu povedala, že ide s ním. Na hlavnom pojednávaní poškodený na otázky procesných strán kontradiktórneho konania jednoznačne uviedol, že pohlavné styky so Ž. ani v minulosti nemal, za sex jej neplatil, neboli dohodnutí na sexuálnom styku, obžalovaná ho dobrovoľne nasledovala, on chcel ísť ďalej hrať na automaty do T.. Z výpovedi poškodeného je potom zrejmé, že motív u obžalovanej dostať sa k peniazom po jeho napadnutí je preukázaný, lebo nemala nádej získať peniaze od neho iným spôsobom.
Osoba obžalovanej je v napadnutom rozsudku hodnotená plne, v súlade s výsledkami vykonaného dokazovania. Pri ustálení rovnakého pomeru poľahčujúcich a priťažujúcich okolností okresný súd uložil obžalovanej trest odňatia slobody vo výmere 3 rokov a 6 mesiacov. Výrok o treste okresný súd náležite odôvodnil, a s týmto sa krajský súd plne stotožnil. Zaradenie obžalovanej pre účely výkonu trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia zodpovedá ustanoveniu § 48 ods.2 písm. a) Tr. zák., pretože obžalovaná D. T. pred spáchaním teraz súdeného úmyselného trestného činu ešte nebola vo výkone trestu odňatia slobody za iný úmyselný trestný čin.
To boli dôvody, pre ktoré o odvolaní obžalovanej krajský súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.