Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2CoE/133/2018

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v exekučnej veci oprávneného: Slovenská konsolidačná, a.s., so sídlom Cintorínska 21, 814 99 Bratislava, IČO: 35 776 005, proti povinnej: J. I., nar. X.X.XXXX, bytom J. XXX/XX, XXX XX B. Y., o vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 33,19 Eur, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Jozefom Ďuricom, Exekútorský úrad Borovianska cesta 2564/17, 960 01 Zvolen pod sp. zn. EX 7084/08, o odvolaní oprávneného proti Uzneseniu Okresného súdu Brezno č. k. 4Er/1120/2008 - 21 zo dňa 14. decembra 2017, takto

rozhodol:

Uznesenie Okresného súdu Brezno č. k. 4Er/1120/2008 - 21 zo dňa 14. decembra 2017 potvrdzuje

odôvodnenie:

1. Okresný súd Brezno (ďalej len „exekučný súd“) napadnutým uznesením č. k. 4Er/1120/2008 - 21 zo dňa 14. decembra 2017 exekúciu podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) (ďalej len „Exekučný poriadok“) zastavil a určil oprávnenému povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 39,83 Eur, v lehote 3 dní od právoplatnosti výroku o zastavení exekúcie. Rozhodnutie exekučný súd odôvodnil tým, že dňa 11. novembra 2008 vydal poverenie č. 5603 023448*, ktorým bol súdny exekútor JUDr. Jozef Ďurica poverený vykonaním exekúcie za účelom vymoženia pohľadávky právneho predchodcu oprávneného vo výške 33,19 Eur. Ďalej uviedol, že súdny exekútor doručil exekučnému súdu podnet na zastavenie exekúcie podľa 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Exekučný súd následne preskúmal podnet súdneho exekútora a ním predložené doklady a zistil, že povinná nemá vlastný účet v banke, nie je vlastníčkou nehnuteľností, ani motorového vozidla, v evidencii Sociálnej poisťovne bola naposledy vedená v roku 2015, je voči nej vedených viacero exekúcií a nemá iné príjmy podliehajúce exekúcii. Na základe uvedených skutočností exekučný súd zastavil exekúciu z dôvodu, že majetok povinnej nestačil ani na úhradu trov exekúcie.

2. Proti predmetnému uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote oprávnený odvolanie. Uviedol, že exekučný súd napadnutým uznesením exekúciu zastavil bez toho, aby vyzval oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu exekútora na zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinnej. Zdôraznil, že exekučné konanie je ovládané dispozičnou zásadou a nie je časovo obmedzené, pričom zastavenie exekúcie bez stanoviska oprávneného je v rozpore s uvedenou zásadou. Uviedol, že zastavenie exekúcie na základe návrhu súdneho exekútora je nedôvodné, nakoľko nie je vylúčené, že povinná v budúcnosti nadobudne nejaký majetok (dedením alebo iným spôsobom), resp. že jej vznikne nárok na mzdu, či iný príjem, alebo dávku dôchodkového poistenia. Namietal, že zastavenie exekúcie by malo za následok porušenie práva oprávneného na súdnu ochranu, ktorej súčasťou je nútený výkon rozhodnutí. Exekúcia je jediným spôsobom, ako sa môže oprávnený domôcť výkonu svojho práva v medziach zákona. Jej zastavením by oprávnenému nebola poskytnutá dostatočná súdna ochrana, ktorej súčasťou je aj výkon rozhodnutia. Na základe uvedeného oprávnený navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie exekučného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

3. Povinná sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrila.

4. Dňom 01. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ktorý sa v zmysle prechodných a záverečných ustanovení, ako aj v zmysle § 9a ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, použije aj v právoplatne neskončených exekučných konaniach.

5. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací (§ 34 , preskúmal vec v rozsahu danom ustanovením § 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) a uznesenie exekučného súdu podľa § 387 ods. 1, 2 potvrdil.

6. Podľa § 387 ods. 1 odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa odseku 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

7. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

8. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.

9. Odvolací súd z predloženého spisu zistil, že exekučný súd dňa 11. novembra 2008 udelil súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie pod č. 5603 023448*. Podkladom na udelenie poverenia bola žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na podklade návrhu pôvodného oprávneného na vykonanie exekúcie. Exekučným titulom je v danej veci blok na pokutu nezaplatenú na mieste č. AA 2483423 zo dňa 19. septembra 2007, právoplatným dňa 19. septembra 2007 a vykonateľným dňa 05. októbra 2007, ktorým bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť pohľadávku vo výške 33,19 Eur. Z podnetu súdneho exekútora na zastavenie exekúcie, ktorý bol doručený exekučnému súdu dňa 13. decembra 2017 vyplynulo, že povinná nevlastní motorové vozidlo, nemá vedené účty v peňažných ústavoch, je nezamestnaná a nepoberá žiadne dávky, nedisponuje žiadnym hnuteľným, nehnuteľným ani iným exekvovateľným majetkom. Súdny exekútor priložil k uvedenému podaniu výpis z centrálneho registra exekúcií zo dňa 06. decembra 2017, v zmysle ktorého boli ku dňu výpisu voči povinnej vedené celkom tri exekučné konania. Z výpisu informačného systému exekučných blokácií zo dňa 06. decembra 2017 vyplývalo, že povinná mená evidované žiadne motorové vozidlo. Z výpisu Sociálnej poisťovne zo dňa 06. decembra 2017 vyplývalo, že povinná bola v systéme Sociálnej poisťovne vedená naposledy v roku 2015. Súdom poverený súdny exekútor exekučnému súdu predložil aj výsledky lustrácie na portáli Katastra nehnuteľností zo dňa 06. decembra 2017, z ktorého vyplývalo, že povinná nie je vlastníčkou nehnuteľnosti.

10. V § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku účinného do 31. marca 2017 je zakotvený princíp ochrany osoby povinného spočívajúci v povinnosti súdu zastaviť exekúciu, ak priebeh výkonu rozhodnutia ukazuje, že výťažok, ktorý možno v exekúcii dosiahnuť, nepostačí ani na úhradu trov exekúcie. Tento princíp je v zjavnom rozpore s právom oprávneného na vymoženie pohľadávky, ktorá mu bola priznaná právoplatným a vykonateľným exekučným titulom, preto je k jeho využitiu potrebné pristupovať s náležitou opatrnosťou.

11. Predmetné zákonné ustanovenie obsahuje dôvod pre zastavenie exekúcie, a to nemajetnosť povinného, ktorá má vychádzať zo zistení predovšetkým súdneho exekútora a ktorá má za následok vznik povinnosti oprávneného na náhradu trov exekúcie podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku. Exekučný súd v súlade s týmto zákonným ustanovením však nie je povinný skúmať, či sú preukázané dôvody na zastavenie exekúcie podľa tohto zákonného ustanovenia. Z judikatúry Ústavného súdu SR (napr. I. ÚS 398/2012, III. ÚS 185/2012), vyplýva, že súdny exekútor poverený exekučným súdom na vykonanie exekúcie tvorí súčasť súdnej moci, má postavenie orgánu verejnej moci, je ,,predĺženou rukou súdu". Poverený súdny exekútor doručil exekučnému súdu oznámenie o tom, že podrobným šetrením zistil, že majetok povinnej nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Odvolací súd je toho názoru, že toto oznámenie vzhľadom na vyššie uvedené postavenie exekútora je dostatočným ,,dôkazom" pre exekučný súd o nemajetnosti povinnej. Exekučný súd si nemusí overovať tvrdenia inej zložky justičného systému. Opačný prístup by viedol k absurdným záverom a bol by v rozpore so zásadou hospodárnosti súdneho

konania. Postavenie súdneho exekútora si nie je možné zamieňať s výkonom slobodných povolaní ako je napr. advokát. Súdny exekútor síce nemá právomoc rozhodovať o zastavení exekúcie, na to je oprávnený iba exekučný súd, avšak nesie zodpovednosť za podklady pre toto rozhodnutie, ktoré súdu ako orgán verejnej moci predkladá.

12. Exekučný súd považoval skutočnosti uvádzané súdnym exekútorom za preukázané a zistil, že sú splnené podmienky pre zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Za takto zisteného skutkového stavu sa i odvolací súd stotožňuje so záverom o nemajetnosti povinnej. Navyše tento záver oprávnený žiadnym spôsobom v podanom odvolaní nespochybnil.

13. Pokiaľ ide o argumentáciu oprávneného v tom, že povinná sa môže opätovne zamestnať alebo nadobudnúť majetok iným spôsobom, túto odvolací súd vyhodnotil ako irelevantnú. Je totiž potrebné uviesť, že pre exekučný súd je rozhodujúci skutkový a právny stav v čase vydania rozhodnutia o zastavení exekúcie. Ak mal exekučný súd v uvedenom čase preukázanú nemajetnosť povinnej, táto skutočnosť zakladala exekučnému súdu povinnosť takúto exekúciu zastaviť. Navyše, aj napriek tomu, že prvoradým účelom exekúcie je uspokojiť pohľadávku oprávneného, samotná exekúcia nemôže neprimeraným spôsobom zasahovať do práv povinnej, čo je zvýraznené v samotnom Exekučnom poriadku tým, že exekúciu možno vykonať len v rozsahu pohľadávky vyplývajúcej z exekučného titulu, jej príslušenstva a trov exekúcie, len primeraným spôsobom a nemožno ňou postihnúť majetok alebo práva, ktoré podľa zákona exekúcii nepodliehajú (§ 61a Exekučného poriadku). Súdny exekútor je povinný predložiť vec súdu bezodkladne po tom, ako nadobudne pochybnosti alebo zistí, že sú dôvody na zastavenie exekúcie (§ 57 ods. 4 Exekučného poriadku). Súd je povinný ex offo v každom štádiu exekúcie skúmať, či sú splnené podmienky na jej pokračovanie (§ 57 ods. 1 v spojení s § 58 ods. 1 Exekučného poriadku). Ak teda čo i len jedna z podmienok na pokračovanie exekúcie splnená nie je, ako tomu bolo aj v prejednávanom prípade, exekučný súd nemá inú možnosť, ako prebiehajúcu exekúciu zastaviť. Môže pritom prihliadať len na skutočnosti vyplývajúce z obsahu spisu, a nie na skutočnosti domnelé, či tie, ktoré sa môžu s určitou pravdepodobnosťou v budúcnosti vyskytnúť. Ako už totiž bolo uvedené vyššie, exekúcia môže zasiahnuť do práv povinnej len v nevyhnutnej miere, ktorej zásade by odporoval postup súdneho exekútora, či exekučného súdu, ktorý by zjavne nemajetnú povinnú vystavil obmedzeniam vyplývajúcim z Exekučného poriadku po neobmedzený čas, a to len z dôvodu, že je v istej miere pravdepodobné, že majetkové pomery povinnej sa v budúcnosti môžu (v pozitívnom zmysle) zmeniť.

14. Skutočnosť, že povinná nadobudne v budúcnosti nejaký majetok je právne významná len v tom, že oprávnený môže v budúcnosti podať nový návrh na začatie exekúcie, ak sa ukáže, že povinná nadobudla majetok, z ktorého je možné jeho pohľadávku uspokojiť, nakoľko rozhodnutie o zastavení exekúcie pre nedostatok takého majetku povinnej, ktorý by postačoval aspoň na úhradu trov exekúcie, tomu nebráni. Exekučný poriadok totiž nedáva podklad pre právny záver o povinnosti súdneho exekútora počas nešpecifikovaného obdobia vyčkávať na prípadné zlepšenie majetkových pomerov povinnej. Rovnako Exekučný poriadok nevyžaduje k zastaveniu exekúcie pre nemajetnosť povinnej ani súhlas oprávneného. Možno dôvodne predpokladať, že oprávnený, ak podal návrh na vykonanie exekúcie, má záujem na jej reálnom vykonaní, preto s jej zastavením nebude súhlasiť. Ustanovenie § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku upravuje dôvody zastavenia exekúcie, ktoré vyplývajú z objektívnych okolností, mimo vôle oprávneného. Výrazom dispozičného oprávnenia oprávneného je ustanovenie § 57 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku. Pokiaľ by odvolací súd prisvedčil argumentácii oprávneného, ustanovenie § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku by bolo obsolétnym ustanovením.

15. V súvislosti s rozhodnutím exekučného súdu odvolací súd súčasne poznamenáva, že právoplatné rozhodnutie súdu o zastavení exekúcie nezakladá prekážku res iudicatae pre začatie exekučného konania o novom návrhu na vykonanie exekúcie medzi tými istými účastníkmi na podklade toho istého exekučného titulu (viď rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 452/2011 z 20.10.2011).

16. Z uvedeného vyplýva, že odvolaniu z dôvodov v ňom uvedených nebolo možné vyhovieť. Odvolací súd preto s poukazom na § 387 ods. 1, 2 napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil.

17. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 .

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 .

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 .

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 ; dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 ; povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .