Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_6Csp-211-2017.pdf
PDF · 95.46 KB
Case nature
Area
Subarea
6Csp/211/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Rožňava, sudkyňou Mgr. Ing. Juditou Gabonaiovou Hrenčukovou, v právnej veci žalobcu žalobcu KRUK Česká a Slovenská republika, s.r.o., so sídlom Československé armády 954/7, 500 03 Hradec Králové, Česká republika, IČO: 24 785 199, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou Gallo, s.r.o., so sídlom Jilemnického 30, 036 01 Martin, IČO: 36 715 352, proti žalovanému J. T., narodenému XX.XX.XXXX, bytom O. XXX, XXX XX O., o zaplatenie 383,66 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd z a v ä z u j e žalovaného zaplatiť žalobcovi 383,66 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 383,66 Eur od 17.12.2016 do zaplatenia, v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Súd p r i z n á v a žalobcovi náhradu trov tohto konania podľa pomeru úspechu vo veci vo výške 100 % .
odôvodnenie:
1. Žalobca sa podaným návrhom na vydanie platobného rozkazu v rámci upomínacieho konania domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanému zaplatiť mu 1.553,26 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne z dlžnej sumy od 17.12.216 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania. Poukázal na skutočnosť, že dňa 31.05.2013 uzavrel právny predchodca žalobcu spoločnosť Provident Financial, s.r.o. so žalovaný zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 569174840, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý spotrebiteľský úver vo výške 1.360,00 Eur. Žalovaný sa v zmluve zaviazal tento úver splácať v týždenných splátkach v celkovom počte 60 vo výške 30,49 Eur, pričom posledná splátka bola splatná dňa 25.07.2014. Pôžička bola žalovanému poskytnutá jednorazovo hotovostne. Žalovaný uzavrel aj Zmluvu o zabezpečení splátok úveru, na základe ktorej sa právny predchodca žalobcu zaviazal poskytnúť žalovanému službu špecifikovanú v čl. 1 žalovanej zmluvy, za ktorú sa žalovaný zaviazal zaplatiť odmenu vo výške 700,40 Eur, tiež v týždenných splátkach v celkovom počte 60 vo výške 11,67 Eur. Celková výška mesačnej splátky z titulu oboch zmlúv predstavovala sumu 42,16 Eur. Zároveň sa žalovaný zmluvou zaviazal vrátiť poskytnuté finančné prostriedky aj s úrokmi z úveru, ako aj uhradiť celkové náklady spojené s poskytnutím úveru. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 16.12.2016 došlo k postúpeniu predmetnej pohľadávky spoločnosti Provident na žalobcu, táto skutočnosť bola oznámená žalovanému listom zo dňa 16.12.2016. Žalovaný svoje záväzky voči žalobcovi, ani jeho právnemu predchodcovi z uvedenej zmluvy riadne a včas neplnil a dlžnú sumu žalobcovi napriek predžalobnej výzve do dňa podania žaloby neuhradil, z titulu poskytnutej pôžičky uhradil celkovo sumu 976,34 Eur. Žalobca si preto dlžnú sumu uplatnil žalobou na súde, pričom si uplatnil aj úrok z omeškania vo výške 5,00 % ročne z istiny dlžnej sumy vo výške 1.553,26 od 17.12.2016 do zaplatenia.
2. Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní dňa 22.09.2017 vyzval žalobcu, aby súdu oznámil, či súhlasí s vydaním platobného rozkazu v časti ktorej sa rozpor netýka a to v časti istiny vo výške 383,66 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne z dlžnej sumy od 17.12.2016 do zaplatenia a v časti náhrady trov konania. Žalobcovi vytýkal, že Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. 569174840 zo dňa 31.05.2013 uzatvorená medzi právnym predchodcom žalobcu - obchodnou spoločnosťou Provident Financial, s.r.o. a žalovaným musí (okrem všeobecných náležitostí zmluvy o pôžičke v zmysle § 657 Občianskeho zákonníka) obsahovať aj osobitné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere obsiahnuté v § 9 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o spotrebiteľských úveroch“) v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (31.05.2013). Upomínací súd s poukazom na § 9 ods. 2 písm. g) a k) Zákona o spotrebiteľských úveroch, považoval spotrebiteľský úver poskytnutý žalovanému v zmysle ustanovenia § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch za bezúročný a bez poplatkov. Žalobca predloženou zmluvou a prehľadom splátok a úhrad preukázal, že žalovanému bola reálne poskytnutá suma 1360,00 Eur a žalovaný doposiaľ uhradil len sumu 976,34 Eur. Z uvedených dôvodov vzniklo žalobcovi právo iba na úhradu časti úverovej istiny, t. j. vo výške 383,66 Eur.
3. Žalobca následne v písomnom podaní oznámil súdu, že súhlasí s vydaním platobného rozkazu v časti, v ktorej sa rozpor netýka, t.j. v časti istiny vo výške 383,66 Eur s príslušným úrokom z omeškania, vrátane náhrady trov konania a v prevyšujúcej časti, vzal žalobu späť.
4. Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní dňa 06.10.2017 vydal platobný rozkaz v súlade s ustanovením § 145 ods. 3 CSP zohľadňujúc čiastočné späťvzatie žaloby žalobcom v časti, ktorej sa rozpor netýkal, t. j. v časti istiny vo výške 383,66 Eur a v časti úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 383,66 Eur od 17.12.2016 do zaplatenia a v časti nároku na náhradu trov konania. Žalovaný v zákonnej lehote podal proti predmetnému platobnému rozkazu odpor, ktorým pohľadávku žalobcu neuznal v celom rozsahu a odpor odôvodnil tým, že jeho osobné údaje aj podpis pod zmluvou boli zneužité neznámou osobou. Po návrhu žalobcu na pokračovanie v konaní na príslušnom súde v zmysle § 14 ods. 3 zákona č. 307/2016 Z.z. o upomínacom konaní, upomínací súd postúpil vec tunajšiemu súdu na jej prejednanie.
5. Žalobca k podanému odporu uviedol, že žalovaný neuviedol žiadne skutočnosti, na základe ktorých by bolo možné žalobu považovať za nedôvodnú. Žalovaný nepreukázal, že jeho osobné údaje boli zneužité neznámou osobou . Žalovaný v zmysle výpisu splátok splácal čiastočne poskytnutú pôžičku pričom tieto splátky splácal v hotovosti sprostredkovateľom právneho predchodcu žalobcu.
6. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 22.05.2018. Žalovaný nereagoval na vyjadrenie žalobcu, ani na výzvy súdu, nepreberal súdne zásielky a pojednávanie sa nezúčastnil. Žalobca svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil písomným podaním zo dňa 15.05.2017 z dôvodu hospodárnosti konania s úmyslom predísť navyšovaniu trov konania. Súd vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti žalobcu, jeho právneho zástupcu a žalovaného, podľa § 180 Civilného sporového poriadku.
7. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi založenými v spise a zistil nasledovný skutkový stav.
8. Zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 569174840 zo dňa 31.05.2013 (ďalej len „Zmluva o úvere č. „569174840“) vyplýva, že žalobca poskytol žalovanému spotrebiteľský úver v sume 1.360,00 Eur, pričom bolo určené, že celkové náklady žalovaného podľa § 2 písm. g) zákona č. 129/2010 Z. z. sú tvorené súčtom úroku a poplatku za garantovanú službu, s tým, že úrok bol vyjadrený úrokovou sadzbou 22,38 % ročne zo sumy úveru, t.j. vo výške 195,84 Eur, a poplatok za garantovanú službu pevnou sumou 273,36 Eur. Celkové náklady na základe údajov platných v čase uzatvorenia Zmluvy o úvere č. 569174840 tak predstavovali ročnú percentuálnu mieru nákladov vo výške 70,38 %. Celková čiastka podľa § 2 písm. h) zákona č. 129/2010, ktorú bol žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi na základe Zmluvy o úvere č. 569174840, bola tvorená súčtom úveru a celkových nákladov, pričom v čase uzatvorenia Zmluvy o úvere č. 569174840 a pri predpoklade riadneho a včasného plnenia dlhu predstavovala sumu 1.829,20 Eur. Priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov vzťahujúca sa na úver poskytnutý na základe Zmluvy o úvere č. 569174840 predstavovala 48,52 %. Žalovaný sa zaviazal dlžnú sumu splatiť žalobcovi v 60 týždenných splátkach, pričom výška každej splátky dlžnej sumy od prvej po predposlednú bola
určená sumou 30,49 Eur a výška poslednej splátky dlžnej sumy bola určená sumou 30,29 Eur. Úver bol poskytnutý na dobu 60 týždňov a termín splatnosti poslednej splátky, a teda konečnej splatnosti úveru a dlžnej sumy bol určený na siedmy deň 60. týždňa po dni uzavretia Zmluvy o úvere č. 569174840.
9. Zo Zmluvy o zabezpečení splátok úveru zo dňa 31.05.2013 (ďalej len „Zmluva o zabezpečení č. „569174840“) vyplýva záväzok žalobcu žalovanému za odmenu pravidelne poskytovať službu, spočívajúcu v prevzatí peňažnej hotovosti, určenej na úhradu splátky spotrebiteľského úveru, ktorý bol žalovanej poskytnutý na základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 569174840 uzavretej medzi žalovaným a žalobcom, a v jej bezodkladnom použití na účely úhrady splátky spotrebiteľského úveru, a to spôsobom podľa zmluvy o spotrebiteľskom úvere; a zároveň záväzok žalovaného zaplatiť za poskytnutie tejto služby celkovú odmenu vo výške 700,40 Eur, a to v 60 pravidelných splátkach - v 59 týždenných splátkach (okrem poslednej splátky) vo výške 11,67 Eur a poslednej splátke vo výške 11,87 Eur, počas doby splácania spotrebiteľského úveru uvedenej v zmluve o spotrebiteľskom úvere.
10. Z Výpisu splátok a úhrad žalovaného k Zmluve č. 569174840, vyplýva, že žalovaný splátkami v jednotlivých obdobiach uhradil celkovo sumu 976,34 Eur
11. Z listu - Predžalobnej výzvy - zo dňa 01.06.2017 vyplýva, že v dôsledku, že žalovaný riadne nesplácal úver poskytnutý na základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 569174840 a Zmluvy o zabezpečení splátok úveru, ho žalobca vyzval, aby uhradil dlžnú sumu vo výške 1.572,82 Eur najneskôr do 09.06.2017, a zároveň ho upozornil, že ak v stanovenej lehote dlh neuhradí, podnikne proti nemu právne kroky za účelom jeho súdneho vymáhania. Súd sa tiež oboznámil s Oznámením o postúpení pohľadávok zo dňa 16.12.2016.
12. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku, a preto jej v celom rozsahu vyhovel.
13. Súd dospel k záveru, že v prejednávanej veci sa jedná o spotrebiteľský úver, na ktorý sa vzťahujú ustanovenia Občianskeho zákonníka, ako aj zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
14. Podľa ustanovení § 52 ods. 1 až 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 30. 09.2013, t.j. v čase uzavretia Zmluvy o úvere č. 569174840 (ďalej len „Občiansky zákonník“):
(1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
(2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
(3) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
(4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
15. Podľa ustanovenia § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 09. 06. 2013, t.j. ku dňu uzavretia Zmluvy o úvere č. 569174840 (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
16. Podľa ust. § 191 ods. 1, 2, Civilného sporového poriadku, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada
na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak. 17. V sporovom občianskom súdnom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Strana má jednak povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie tá strana sporu, ktorá tieto povinnosti nesplnila. Medzi povinnosťou tvrdenia a medzi povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ strana nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže splniť povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazné bremeno ako procesný inštitút v sporovom občianskom súdnom konaní spočíva v zodpovednosti strany za to, že v konaní budú preukázané tie rozhodné skutočnosti, ku ktorým sa dôkazné bremeno viaže. Ak neboli preukázané tvrdenia strany, táto dôkazné bremeno neuniesla, čoho následkom je rozhodnutie súdu vo veci samej v jej neprospech. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktoré sa týkajú povinnosti tvrdenia a povinnosti označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou právnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer strán sporu. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena, ako aj nositeľa dôkazného bremena. 18. Povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na označenie dôkazov preukazujúcich pravdivosť skutkových tvrdení. Splnenie tejto povinnosti nie je možné od strán sporu vynucovať. V súvislosti s dokazovaním sa treba zaoberať otázkou dôkazného bremena a jeho významom pre rozhodnutie súdu. Dôkazné bremeno možno charakterizovať ako povinnosť strany, pokiaľ chce byť v konaní úspešná, preukázať pravdivosť svojich tvrdení, ktoré sú relevantné k posudzovanej veci, a teda sú spôsobilé privodiť pre ňu priaznivé rozhodnutie súdu. Zodpovednosť za neunesenie dôkazného bremena teda znamená, že stranu sporu, ktorú zaťažovalo dôkazné bremeno preukázania rozhodných skutočností a toto “bremeno neuniesla“, nebude v konaní úspešná. Nestačí, že strana označí dôkazy, ktorými chce preukázať pravdivosť svojich tvrdení. Všeobecne možno preto vyjadriť, že dôkazné bremeno zaťažuje žalobcu, v ktorého záujme je preukázanie pravdivosti ním tvrdených skutočností zakladajúcich jeho právo a na druhej strane žalovaného zaťažuje dôkazné bremeno spočívajúce v preukázaní skutočností, ktoré vylučujú existenciu uplatňovaného práva, ak jeho existenciu žalobca preukázal. 19. Žalovaný neuniesol dôkazné bremeno spočívajúce v preukázaní skutočností, ktoré vylučujú existenciu uplatňovaného práva, kedy jeho obrana spočívala jedine v konštatovaní, že úverovú zmluvu nepodpisoval on a jeho osobné údaje mali byť zneužité neznámou osobou. Na podporu svojich tvrdení nepredložil súdu žiadny dôkaz, ani nenavrhol doplnenie dokazovania. Navyše súd poukazuje na nečinnosť žalovaného, ktorý vôbec nereagoval na výzvy súdu a nepreberal ani súdne zásielky. Žalobca naopak preukázal v konaní dôkazné bremeno tvrdenia, ako aj dôkazné bremeno pre potvrdenie skutočností uvádzaných v žalobe, z ktorých vyvodil svoj uplatnený nárok. Predložil súdu Zmluvu o spotrebiteľskom úvere, Zmluvu o zabezpečení splátok úveru podpísaných žalovaným ako Výpis splátok, z ktorých vyplýva, že žalovaný značnú časť požičanej sumy aj splatil.
20. S poukazom na uvedené, súd konštatuje, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno svojich tvrdení, v dôsledku čoho musí znášať rozhodnutie vo veci samej vo svoj neprospech. Žalobca naopak svoje „dôkazné bremeno“ uniesol, keďže predložil konajúcemu súdu vyššie citované dôkazy nevyvrátené žalovaným. Na základe vykonaného dokazovania bolo v konaní dostatočne preukázané, že žalovaný sa dostal do omeškania s úhradou dlžnej sumy na základe platnej a účinnej zmluvy uzavretej so žalobcom dňa 31.05.2013. Vychádzajúc z jednotlivých listinných dôkazov predložených žalobcom a následnom čiastočnom späťvzatí žaloby žalobcom v upomínacom konaní, súd konštatuje, že vyčíslenie pohľadávky žalobcu v žalobe je dôvodné nakoľko žalobca si v konaní uplatnil len plnenie, ktoré poskytol žalovanému, znížené o uhradené splátky, a preto súd žalobe v celom rozsahu vyhovel a nezaoberal sa viac skúmaním bezúročnosti a bezpoplatkovosti predmetného úveru.
21. Pri úrokoch z omeškania súd dospel k záveru, že úroky z omeškania uplatnené žalobcom vo výške 5,00 % ročne sú v súlade s ustanovením § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s ustanovením § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov, v zmysle ktorých bol zákonný úrok z omeškania k prvému dňu omeškania žalovaného vo výške 5,00 % ročne. Súd dospel k záveru, že žalovaný sa dostal do omeškania so splatením celého úveru najneskôr dňa 16.12.2016, keď mu bolo žalobcom oznámené postúpenie pohľadávky, úroky z omeškania boli preto priznané od 17.12.2016, a to zo sumy istiny, na ktorú má žalobca podľa záverov súdu nárok, tak ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.
22. Výrok o náhrade trov konania sa opiera o ustanovenie § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého: (1) Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci; v spojení
s ustanovením § 262 ods. 1,2 Civilného sporového poriadku: (1) O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
23. Náhrada trov konania bola žalobcovi priznaná vo výške 100 % podľa pomeru úspechu vo veci. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní od doručenia rozsudku, ktoré sa podáva na Okresnom súd Rožňava a o odvolaní rozhodne Krajský súd v Košiciach.
Podľa ustanovenia § 363 Civilného sporového poriadku v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa odseku 2 citovaného § odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa odseku 3 citovaného § odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 125 ods. 1,2,3 Civilného sporového poriadku podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. (2) Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. (3) Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (č. 233/1995 Z.z. - Exekučného poriadku).