Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_42Cb-226-2017.pdf
PDF · 75.34 KB
Case nature
Subarea
42Cb/226/2017
Uznesenie
Okresný súd Bratislava II v Bratislave v sporovej veci žalobcu: C.S. CARGO Slovakia a.s., so sídlom Mliekarenská 10, Bratislava, IČO: 35 892 404 zast. LEGAL ART, s. r. o., so sídlom Michalská 14, Bratislava, IČO: 36 289 302 proti žalovanému: RailRunner Europe GmbH, so sídlom Eiffestraße 78, D-20537 Hamburg, Nemecká spolková republika, číslo spoločnosti HRB 135365 zast. TaylorWessing e/ n/w/c advokáti s. r. o., so sídlom Panenská 6, Bratislava, IČO: 35 905 832, o určenie neplatnosti Zmluvy o spolupráci, takto
rozhodol:
I. Súd konanie z a s t a v u j e.
II. Súd žalovanému voči žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
III. Súd v r á t i žalobcovi súdny poplatok za podanú žalobu vo výške 99,50 eur prostredníctvom Slovenskej pošty, a.s. po právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou na súd dňa 31.10.2017 sa žalobca domáhal voči žalovanému určenia, že Zmluva o spolupráci medzi žalobcom a žalovaným zo dňa 31.05.2017 je absolútne neplatná a náhrady trov konania.
2. Žalovaný vo svojom podaní zo dňa 03.04.2018 namietal nedostatok právomoci súdu určenú žalobcom s poukazom na čl. 7 nariadenia Brusel I, a teda na skutočnosť, že miestom zmluvného plnenia je územie Slovenskej republiky, keďže sa tu uskutočnila nakládka a prekládka tovaru. Žalovaný poukázal na to, že predmetom poskytovaných služieb bola preprava tovaru medzi Bratislavou a mestom Braunschweig nachádzajúcom sa v severnom Nemecku, pričom žalobca bol poverený nemeckou spoločnosťou Volkswagen AG zabezpečením prepravy medzi uvedenými miestami, z čoho vyplýva, že miesto poskytnutia služieb nebolo výlučne v Slovenskej republike, ale jednalo sa o služby zo Slovenska do Nemecka a vice versa. V zmysle bodu 16 Brusel I podanie žaloby na inom súde ako na súde podľa bydliska žalovaného musí byť odôvodnené úzkou väzbou medzi súdom a podanou žalobou, pričom žalovaný má za to, že predmetná zmluva má užšiu väzbu s Nemeckom, a to s poukazom na to, že služby boli poskytované žalovaným, t.j. nemeckou spoločnosťou a zároveň pre nemeckú spoločnosť, t.j. Volkswagen AG, jedným z miest plnenia je nemecké mesto Braunschweig, pričom Zmluva o spolupráci sa spravuje nemeckým právom.
3. Podľa bodu 15 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (ďalej ako "Brusel I") normy právomoci by mali byť ľahko predvídateľné a vychádzať zo zásady, že právomoc sa všeobecne zakladá podľa bydliska žalovaného. Právomoc založená na tomto kritériu by mala byť vždy k dispozícii, okrem určitých presne vymedzených situácií, keď predmet sporu alebo zmluvná voľnosť
účastníkov odôvodňuje iný hraničný ukazovateľ. Bydlisko právnickej osoby treba definovať osobitne, aby boli spoločné pravidlá prehľadnejšie a vyhlo sa konfliktu právomoci.
4. Podľa bodu 16 Brusel I okrem bydliska žalovaného musia byť k dispozícii aj alternatívne kritériá právomoci založené na úzkej väzbe medzi súdom a žalobou alebo na účely uľahčenia efektívneho riadneho výkonu súdnictva. Existencia takejto úzkej väzby by mala zaručiť právnu istotu a vylúčiť, že osoba by bola žalovaná na súde členského štátu, s čím nemohla rozumne predvídať. Je to dôležité predovšetkým v prípade sporov týkajúcich sa mimozmluvných záväzkov vyplývajúcich z porušenia práva na súkromie a práva na ochranu osobnosti vrátane poškodzovania dobrého mena.
5. Podľa článku 4 ods. 1 Brusel I, ak nie je v tomto nariadení uvedené inak, osoby s bydliskom na území členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto členského štátu.
6. Podľa článku 63 ods. 1 Brusel I na účely tohto nariadenia má obchodná spoločnosť alebo iná právnická osoba alebo združenie fyzických alebo právnických osôb bydlisko v mieste, kde má: a) registrované sídlo, b) ústredie alebo c) hlavné miesto podnikateľskej činnosti.
7. Podľa článku 7 ods. 1 Brusel I, osobu s bydliskom na území členského štátu možno žalovať v inom členskom štáte: a) v zmluvných veciach na súdoch podľa miesta zmluvného plnenia, ktoré je predmetom žaloby; b) na účely tohto ustanovenia, ak sa účastníci zmluvy nedohodli inak, je miestom zmluvného plnenia, ktoré je predmetom žaloby:
- pri predaji tovaru miesto v členskom štáte, kam sa podľa zmluvy tovar dodal alebo mal dodať,
- pri poskytnutí služieb miesto v členskom štáte, kde sa podľa zmluvy služby poskytli alebo mali poskytnúť; c) ak sa neuplatní písmeno b), uplatní sa písmeno a);
8. Podľa § 9 zákona číslo 160/2015 Z.z. Civlného sporového poriadku (ďalej ako "C.s.p."), ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie bezodkladne zastaví.
9. Podľa § 161 ods. 1 C.s.p., ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").
10. Popri všeobecnom kritériu bydliska žalovaného ako jeho alternatívu Brusel I ponúka štruktúru, ktorá ustanovuje osobitnú právomoc, ktorá žalobcovi umožňuje zvoliť si, či podá žalobu v inom štáte viazanom Bruselom I. Táto právomoc sa spravuje článkami 5 až 7 Bruselu I. Zatiaľ čo všeobecné kritérium je založené na väzbe medzi žalovaným a súdom, osobitné kritériá uznávajú väzbu medzi samotným sporom a súdom, na ktorom možno začať konanie. Tieto právomoci odrážajú zásadu efektívneho vedenia konania a sú opodstatnené len v prípadoch, keď v súvislosti s konaním existuje dostatočná väzba medzi sporom a súdom, na ktorý sa má podať žaloba, a to z hľadiska vykonávania dôkazov alebo vedenia konania, alebo s cieľom zabezpečiť lepšiu ochranu záujmov účastníkov, proti ktorým konanie smeruje.
11. Z článku 7 ods. 1 vyplýva, že predovšetkým je potrebné posúdiť zmluvu, či si v nej zmluvné strany dohodli miesto plnenia, pričom toto miesto dodania musí byť zo zmluvy vyvoditeľné bez toho, aby bolo potrebné odkázať na hmotné právo použiteľné na zmluvu. Ak miesto plnenia nie je možné zo zmluvy takto určiť, pretože zmluva neobsahuje nijaké ustanovenie odrážajúce vôľu zmluvných strán k určeniu miesta plnenia, potom je miestom zmluvného plnenia pri poskytnutí služby miesto v členskom štáte, kde sa podľa zmluvy služby poskytli alebo mali poskytnúť. Pre posúdenie právomoci súdov je teda v prvom rade rozhodujúca dohoda strán v zmluve.
12. Súd preskúmal vec oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov založených v spise a dospel k záveru, že v danom prípade nie je daná právomoc súdu vec prejednať a rozhodnúť.
13. Súd mal na základe dokladov predložených žalobcom za preukázané, že strany sporu si miesto plnenia (poskytnutia služby) nedohodli.
14. Z judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že pri napĺňaní pojmu miesto, kde sa služby podľa zmluvy mali poskytnúť alebo poskytli sa ten zaoberal určením takéhoto miesta predovšetkým v prípade poskytovania jednej služby vo viacerých členských štátoch, ako napr. pri preprave tovaru z jedného členského štátu do druhého. Z judikatúry možno vyvodiť, že miesto je nutné predovšetkým lokalizovať podľa zmluvy, pričom ak to nie je možné, treba určiť hlavné miesto plnenia. V prípade poskytnutia služby možno hovoriť o dvoch zložkách, a to o výkone a výsledku činnosti, pričom pre určenie príslušnosti je podstatný výsledok, teda miesto dokončenia služby, čo bolo v danom prípade mesto Braunschweig v Nemecku.
15. Na záver súd uvádza, že pokiaľ ide o samotné miesto plnenia záväzku, tak sa možno domnievať, že len miesto, kde má žalovaný ako poskytovateľ služby svoje sídlo, môže zabezpečiť ľahkú predvídateľnosť a splniť ciele blízkosti a jednotnosti, ktoré sleduje článok 7 bod 1 písm. b) druhá zarážka Brusel I, a to i s poukazom na skutočnosť, že strany si ako rozhodné právo zvolili práve nemecké právo, pričom toto miesto bolo známe účastníkom hneď po uzatvorení zmluvy a je tiež miestom patriacim pod právomoc súdu, ktorý má najužšiu väzbu s touto zmluvou.
16. Na základe uvedeného, keďže ide o neodstrániteľnú podmienku konania, súd v súlade s § 9 C.s.p. konanie zastavil.
17. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. Žalobca procesne zavinil zastavenie konania, preto súd, skúmajúc výlučne z procesného hľadiska zavinenie strán sporu na zastavení konania, rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia a priznal žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov v plnom rozsahu.
18. Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch, poplatok sa vráti, ak ho zaplatil ten, kto nebol povinný platiť alebo kto ho zaplatil na základe nesprávneho rozhodnutia súdu. Poplatok sa taktiež vráti, ak súd konanie zastaví pre nedostatok právomoci. Poplatok za uplatnenie námietky zaujatosti sa vráti, ak bola námietka zaujatosti uplatnená odôvodnene; ak poplatok v takomto prípade ešte nebol zaplatený, súd uznesenie o uložení povinnosti zaplatiť poplatok zruší. O vrátení poplatku rozhodne i bez návrhu súd, ktorý bezdôvodne zaplatený poplatok prevzal.
19. Vzhľadom na skutočnosť, že súd konanie zastavil z dôvodu nedostatku právomoci, žalobcovi v zmysle § 11 ods. 1 zákona o súdnych poplatkoch vrátil celý zaplatený súdny poplatok za podanú žalobu vo výške 99,50 eur.
Poučenie:
Proti uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, a to písomne v 2 vyhotoveniach. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.