Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozhodnutie_15Csp-26-2017.pdf
PDF · 128.84 KB
Case nature
Area
Subarea
15Csp/26/2017
Rozhodnutie
Okresný súd Nové Zámky sudkyňou Mgr. Lívia Gombárová v právnej veci žalobkyne: T. M., nar. XX.X.XXXX, bytom G. J., L. 1, zastúpená splnomocneným zástupcom: E. A., nar. XX.X.XXXX, bytom C., I. XXX/X, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35792752, právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Bratislava, Kubániho 16, IČO: 47233516, o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 744 eur a určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti zmluvy o úvere č. 1XXXXX-XXXXX, takto
rozhodol:
I.Súd u r č u j e, že zmluva o úvere č. XXXXXX-XXXXX uzatvorená dňa 18.4.2012 medzi žalobkyňou a žalovaným je bezúročná a bez poplatkov.
II. Žalovaný j e p o v i n n ý vydať žalobkyni titulom bezdôvodného obohatenia sumu vo výške 744 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
III. Súd žalobkyni p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu 100 %.
III. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť súdny poplatok vo výške 144 eur na účet tunajšieho súdu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
1.Žalobkyňa sa žalobným návrhom doručeným súdu dňa 1.6.2016 a jej doplnením zo dňa 27.6.2016 a 5.9.2016 a upresnením podania pri výsluchu dňa 8.11.2017, ktoré konanie bolo pôvodne vedené pod sp. zn. 17C/208/2016 domáhala o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 840,93 eur a určenie neplatnosti zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXX-XXXXX uzatvorenom dňa 18.4.2012 medzi žalobkyňou a žalovaným, určenia, že úver číslo XXXXXX-XXXXX je bezúročný a bez poplatkov, že rozhodcovská zmluva je ako neprijateľná zmluvná podmienka neplatná, že zmluvná odmena vo výške 744 eur dojednaná v zmluve o úvere číslo XXXXXX-XXXXX je ako neprijateľná zmluvná podmienka neplatná a o primerané finančné zadosťučinenie vo výške 1 000 eur, pričom pri výsluchu dňa 8.11.2017 žalobkyňa cestou splnomocnenej zástupkyne upresnila petit žalobného návrhu. Žalovaná žalobný návrh odôvodňovala tým, že zmluva o úvere č. XXXXXX-XXXXX uzatvorená dňa 18.4.2012 medzi stranami sporu je neplatná v zmysle § 39 OZ, pretože bola podpísaná ako predtlačená formulárová štandardizovaná zmluva, ktorej obsah bol žalobcom vopred pripravený v neprospech spotrebiteľa bez možnosti ovplyvniť jednotlivé zmluvné ustanovenia. Dôvodila, že vo formulárovej zmluve bola ďalej predtlačená náležitosť IČO, ktorú žiadal žalovaný doplniť, k zmluve nežiadal doplniť živnostenský list, ani uviesť predmet podnikateľskej činnosti a účel použitia poskytnutých prostriedkov na podnikateľské účely, pričom žalovaný na zmluvu aplikoval ustanovenia Obchodného zákonníka. Poukázala ďalej, že zmluva nezabezpečuje rovnosť a vyváženosť účastníkov zmluvného vzťahu a obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, keď vyššie uvedenú zmluvu považovala za bezúročnú a bez poplatkov v zmysle § 11 písmeno b) z.č. 129/2010 Z.z. z dôvodu že v zmysle § 9 odsek 2 z.č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch neobsahovala termín konečnej splatnosti úveru v zmysle § 9 odsek 2
písmeno f) z.č. 129/2010 Z.z., úrokovú sadzbu v zmysle § 9 odsek 2 písmeno i) z č. 129/2010 Z.z., výšku počet termíny splátok a istiny v zmysle § 129/2010 Z.z., ročnú percentuálnu mieru nákladov a priemernú ročnú percentuálnu mieru nákladov v zmysle § 9 odsek 2 písm. z) z.č. 129/2010 Z.z. ako ani podmienky na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti v zmysle § 9 odsek 2 písmeno u) z.č. 129/2010 Z.z. Žalobkyňa uviedla, že listom z 3.5.2016 vyzývala žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia. Vo svojej žalobe poukázala na ust. § 479 OZ, 54 odsek 2 , 52 odsek 2, 53 odsek1 23, 5, 53a odsek 1, 54 odsek 4 ako aj rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 16Co/751/2013, Krajského súdu v Prešove sp. zn. 19Co/44/2014 a 18Co/109/2011, 3Co /151/2013, 18Co/109/2011 Krajského súdu v Žiline sp. zn. 11Co/43/2015.
2. Uznesením z 13.11.2017 pod sp. zn. 15Csp/26/2017-154 súd konanie v časti o zaplatenie 96,93 eur zastavil a žalovanému v tejto časti nárok na náhradu trov konania nepriznal, zároveň súd pripustil zmenu petitu žaloby tak, že žalovaný je povinný vydať žalobkyni titulom bezdôvodného obohatenia sumu vo výške 744 eur a určenia, že zmluva o úvere číslo XXXXXX-XXXXX uzatvorená dňa 18.4.2012 medzi žalobkyňou a žalovaným je bezúročná a bez poplatkov.
3.Podaním doručeným súdu dňa 27.9.2016 sa k žalobe vyjadril žalovaný, keď navrhol, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol, pričom vo svojom vyjadrení uviedol, že medzi stranami sporu nebola uzatvorená spotrebiteľská zmluva, keď zo znenia čl. 1 odsek 1 zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXX-XXXXX vyplýva, že úver bol poskytnutý pre účely výkonu podnikateľskej činnosti dlžníka t.j. žalobkyne. Poukázal, že žalobkyňa od začiatku vystupovala ako podnikateľský subjekt, v rámci zadaných údajov predložila potrebné listiny na schválenie úveru, ktorými sa preukazovala ako podnikateľský subjekt. Dôvodil, že žalobkyňa dňa 16.4.2012 podala žiadosť o poskytnutie úveru, o ktorý žiadala ako podnikateľský subjekt a ako účel úveru uviedla, podnikateľskú činnosť. Žalobkyňa pred uzatvorením zmluvy predložila žalovanému Osvedčenie o živnostenskom oprávnení a vyplnila žiadosť o poskytnutie úveru na výkon podnikateľskej činnosti - maloobchod - veľkoobchod, v žiadosti bod I., IV. sa žalobkyňa identifikovala ako podnikateľ. Žalovaný poukázal, že v zmluve je žalobkyňa taktiež označená ako podnikateľ v čl. 1 odsek 1.1, keď peňažné prostriedky sa poskytli na podnikateľský účel a z ďalších ustanovení je zrejmé, že sa zakladal obchodnoprávny vzťah (čl. 14 a 17 zmluvy) v zmysle § 497 ObZa nasl. s poukazom na § 261 odsek 1 ObZ, ktorá skutočnosť do okamihu súdneho konania nebola spochybnená. Žalovaný vo svojom vyjadrení poukázal na rozhodnutie súdneho dvora Európskej únie vo vzťahu k tomu, aké postavenie má byť priznané osobe vystupujúcej od začiatku vo vzťahu k dodávateľovi ako podnikateľ a ktorá až následne tvrdí, že je spotrebiteľom („ak dodávateľ koná v dobrej viere, že druhá strana nie je spotrebiteľ, nemôže sa táto osoba dovolávať toho, že mala postavenie spotrebiteľa“- ESD, C-464/01 vo veci Johann Gruber proti Bay Wa AG) ako aj na rozhodnutie NS SR sp. zn. 3Cdo/81/2011. Žalovaný sa bránil, že neobstojí tvrdenie žalobkyne, že na zmluve o revolvingovom úvere bola predtlačená náležitosť IČO, keď žalovaný pri uzatváraní zmluvy postupoval podľa pokladov, ktoré mu žalobkyňa predložila. Žalovaný poprel tvrdenia žalobkyne, že zo strany žalovaného jej bola poskytnutá nižšia suma ako sa uvádza v zmluve, keď suma 1 644 eur predstavovala sumu úveru a úroky za jeho poskytnutie a poukázal na fakt, že údaje o vyplatenej čiastke, počte splátok a ich výške sa uvádzali v žiadosti. Žalovaný ďalej poprel skutkové tvrdenia žalobkyne, že rozhodcovská zmluva nebola individuálne dojednaná, keď táto bola samostatným právny úkonom, ktorej existencia nebola podmienkou uzavretia úverovej zmluvy. Ďalej uviedol, že žalobkyňa nikdy nespochybnila, že si obsah zmluvy nemohla prečítať. Z bodu 2 rozhodcovskej zmluvy vyplýva, že nebola podmienkou uzatvorenia a vykonávania zmluvy o revolvingovom úvere a z bodu 7 rozhodcovskej zmluvy vyplýva, že dlžník mohol odstúpiť od rozhodcovskej zmluvy v lehote 14 kalendárnych dní od jej uzatvorenia, pričom poukázal, že rozhodcovská zmluva nikdy nebola podmienkou uzatvorenia zmluvy o revolvingovom úvere. Žalovaný súčasne s uplatneným nárokom vzniesol námietku uplynutia subjektívnej aj objektívnej lehoty v súvislosti s podanou žalobou.
4. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadrila žalobkyňa podaním z 4.11.2016, keď uviedla, že o používaní nekalých obchodných praktík žalovaného sa dozvedela až začiatkom roka 2016, pričom v žiadosti sa identifikovala ako osoba s rodným číslom, zároveň však aj ako podnikateľ podnikajúci na základe živnostenského listu s prideleným identifikačným číslom, keď živnostenským listom deklaroval zdroj svojich príjmov. Účel využitia finančných prostriedkov do žiadosti vyplnil zamestnanec žalovaného, ktorý netrval na zdokladovaní použitia finančných prostriedkov, finančné prostriedky zo zmluvy boli zasielané žalovaným na osobný účet žalobkyne, ktoré boli použité na osobnú spotrebu, nakoľko žalovaná bola vo finančnej tiesni. Čo sa týka uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy žalobkyňa poukázala na ustanovenie
§ 53 odsek 4 písmeno r) OZ a rozhodnutie Krajského súdu v Trnave sp. zn. 10CoE/326/2010. Čo sa týka námietky premlčania žalobkyňa uviedla, že posledná splátka v prospech žalovaného bola uhradená dňa 5.6.2013 a žaloba bola na Okresný súd Nové Zámky podaná dňa 1.6.2016 a preto nemohlo dôjsť k premlčaniu nároku.
5.Súd v zmysle § 180 C.s.p. pojednával v neprítomnosti žalobkyne, ktorú na pojednávaní zastupovala splnomocnená zástupkyňa.
6. Súd vykonal dokazovanie oboznámením pripojených správ a dokladov a to Zmluvou o úvere č. XXXXXX-XXXXX, splátkovým kalendárom k zmluve, Rozhodcovskou zmluvou č. XXXXXX-XXXXX, prehľadom platieb, kartou klienta, oznámením z 1.7.2013, Návrhom na mimosúdnu dohodu, s podacím lístkom, Výpisom z obchodného registra, vyjadrením žalovaného s prílohami z 21.9.2016, 19.2.2018 žiadosťou o poskytnutie jednoduchej pôžičky z 16.4.2012, Osvedčením o živnostenskom oprávnení, vyjadrením žalobkyne z 4.11.2016, Uznesením z 13.11.2017 pod sp. zn. 15 Csp/26/2017-154 a výsluchom svedka O. O. a zistil nasledovný skutkový a právny stav:
7. Zo žiadosti o poskytnutie jednoduchej pôžičky z 16.4.2012 podpísanej žiadateľom - t.j. žalobkyňou a viazaným finančným agentom O. O. mal súd preukázané, že žiadosť bola vyplnená v bode I. - kde sa nachádzali údaje o žiadateľovi FO (ktoré vyplňovali iba podnikatelia - FO), bod IV. žiadosti - kontaktné údaje žiadateľa o poskytnutie pôžičky - podnikateľského subjektu (vyplňovali podnikatelia - FO aj PO), a bod V. žiadosti identifikačné údaje žiadateľa - podnikateľského subjektu (vyplňovali podnikatelia - FO aj PO), v bode VI. žiadosti boli uvedené údaje o pôžičke poskytnutá čiastka k výplate 900 eur, splatnosť pôžičky 12 mesiacov, výška mesačnej splátky 137 eur, nominálna hodnota pôžičky 1 644 eur, požadovaný dátum splatnosti v mesiaci 20 a účel čerpania pôžičky podnikateľská činnosť, ako prílohy k žiadosti boli uvedené - kópie osobných dokladov, živnostenský list, bankový účet.
8. Dňa 18.4.2012 bola medzi stranami sporu uzatvorená zmluva o úvere č. XXXXXX -XXXXX v zmysle § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, na základe ktorej v zmysle bodu 1.1 zmluvy bol žalobkyni poskytnutý úver vo výške 1 644,- euro, na účely výkonu podnikateľskej činnosti. Dlžník sa zaviazal splatiť úver v 12 mesačných splátkach vo výške 137 eur splatných podľa splátkového kalendára, pričom splátkový kalendár uvedený v prílohe č. 1 bol neoddeliteľnou súčasťou zmluvy. V čl. 3 zmluvy bola uvedená zmluvná odmena, ktorá predstavovala úroky za poskytnutie úveru vo výške 744 eur a ktorá bola splatná ku dňu poskytnutia úveru. V zmysle čl. 5 zmluvy neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli prílohy
- Splátkový kalendár, blankozmenka, Dohoda o zrážkach zo mzdy dlžníka. V čl. 6.1 zmluvy sa dlžník zaviazal poskytnutý úver v dohodnutých termínoch splatnosti uhradiť na bankový účet veriteľa. Splátka úveru sa pre účely zmluvy považovala za uhradenú dňom pripísania príslušnej čiastky na bankový účet veriteľa. Čl. 7 zmluvy upravoval dohodu o započítaní vzájomných pohľadávok vyplývajúcich zo zmluvy ku dňu poskytnutia úveru a to pohľadávky dlžníka podľa čl. 1.1 zmluvy oproti pohľadávke veriteľa podľa čl. 3.1. zmluvy. Rozdiel mal byť ku dňu poskytnutiu úveru uhradený veriteľom na bankový účet dlžníka. Čl. 10 zmluvy upravoval sankcie v prípade omeškania dlžníka. V čl. 19 zmluvy dlžník súhlasil s tým, že veriteľ je oprávnený postúpiť svoje pohľadávky na tretiu osobu.
9.V zmysle splátkového kalendára z 18.4.2012 bola žalobkyňa povinná uhradiť 12 splátok po 137 eur vždy do 24. v mesiaci, pričom prvá splátka bola splatná dňa 24.5.2012 a posledná splátka bola splatná dňa 24.4.2013.
10. Z predloženej rozhodcovskej zmluvy č. XXXXXX-XXXXX uzatvorenej dňa 18.4.2012 medzi stranami sporu mal súd preukázané, že zmluva bola uzatvorená v zmysle § 3 z.č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, keď v čl. 2. veriteľ vyhlásil, že uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy nie je podmienkou uzatvorenia a vykonávania zmluvy o revolvingovom úvere medzi veriteľom a dlžníkom. Dlžník nebol povinný prijať návrh rozhodcovskej zmluvy zo strany veriteľa, pričom vyhlásil, že zo strany veriteľa bol o tejto skutočnosti informovaný. V zmysle čl. 7 rozhodcovskej zmluvy bol dlžník oprávnený odstúpiť od zmluvy do 14 kalendárnych dní od uzatvorenia zmluvy.
11. Z predloženého prehľadu platieb a karty klienta mal súd preukázané, že žalovaný poskytol úver na účet žalobkyne dňa 20.4.2012 vo výške 900 eur a žalobkyňa vykonala 12 úhrad vo výške 137 eur a poslednú dňa 4.6.2013, spolu vo výške 1 644 eur.
12. Z oznámenie žalovaného z 1.7.2013 mal súd preukázané, že žalovaný zaslal žalobkyni vystavenú blankozmenku z dôvodu úhrady záväzkov vyplývajúcich zo zmluvy o úvere č. XXXXXX.
13.Z predloženej mimosúdnej dohody doručovanej žalovanému dňa 5.5.2016 mal súd preukázané, že žalobkyňa pred podaním žaloby vyzýval žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 744 eur.
14. Z výpovede svedka O. O., ktorý v postavení viazaného finančného agenta so žalobkyňou spisoval žiadosť o poskytnutie jednoduchej pôžičky mal súd preukázané, že činnosť viazaného finančného agenta vykonával niekedy v období rokov 2010 až 2012. Vyššie uvedenú žiadosť o poskytnutie pôžičky spisoval svedok osobne. Presne si nespomínal aké produkty v tom období ako VFA ponúkal, uviedol, že v tom čase boli špecialisti na podnikateľské pôžičky, uviedol, že on ako VFA spisoval zmluvy len s fyzickými osobami nepodnikateľmi. Nespomínal si aké doklady bolo potrebné predložiť k žiadosti o poskytnutie jednoduchej pôžičky a vypovedal, že neskúmal účel, za akým žiadateľ žiadal o poskytnutie pôžičky. Svedok vypovedal, že záznam podnikateľská činnosť svedčí o účele úveru, keď uviedol, že príjem žiadateľa sa živnostenským listom určite nedeklaroval. Svedok sa nevedel vyjadriť, v čom spočíval rozdiel pri poskytnutí pôžičky fyzickej osobe nepodnikateľovi a FO podnikateľovi, vypovedal, že bolo potrebné zdokladovať príjem žiadateľa určitými listinami.
15. Podľa § 1 odsek 2 z.č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinného od 1.12.2011 do 31.12.2012 (ďalej len „z.č 129/2010 Z.z.“) spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
Podľa § 2 písmeno a) z.č. 129/2010 Z.z. spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania.
Podľa § 9 odsek 1 z.č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
Podľa § 9 odsek 2 z.č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: a) druh spotrebiteľského úveru, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.
Podľa § 9 odsek 6 z.č. 129/2010 Z.z. spotrebiteľ sa nemôže vzdať práv, ktoré mu vyplývajú z tohto zákona.
Podľa § 9 odsek 7 z.č. 129/2010 Z.z. veriteľovi alebo finančnému agentovi sa zakazuje predkladať spotrebiteľovi návrhy zmlúv, ktorých zrejmým účelom je obchádzanie ustanovení tohto zákona; za takéto konanie sa považuje aj to, že sa čerpanie finančných prostriedkov alebo zmluvy o spotrebiteľskom úvere zahrnú do zmlúv o úvere, ktorých povaha alebo účel by umožnili vyhnúť sa uplatňovaniu tohto zákona. Ak veriteľ využil omyl spotrebiteľa a použil zmluvné podmienky, ktorými vylúčil aplikáciu ustanovení vzťahujúcich sa na spotrebiteľské úvery, považuje sa zmluva za zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ak veriteľ nepreukáže, že nemal úmysel obísť tento zákon.
Podľa § 9 odsek 8 z.č. 129/2010 Z.z veriteľ alebo finančný agent nesmie ponúkať spotrebiteľovi výber rozhodného práva k zmluve o spotrebiteľskom úvere, ktorého zrejmým cieľom je zbaviť spotrebiteľa práv, ktoré mu priznáva tento zákon.
Podľa § 11 odsek 1 z.č. 129/2010 Z.z. poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1, b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
Podľa § 52 odsek 1,2,3,4 Občianskeho zákonníka účinného od 1.3.2012 do 30.9.2013 (ďalej len „ OZ“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 odsek 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 odsek 2 OZ za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Podľa § 53 odsek 3 OZ ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Podľa § 53 odsek 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 53 odsek 6 OZ ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od spotrebiteľa pri poskytnutí peňažných prostriedkov požadovať. Odplatu, podrobnosti o stanovení odplaty, kritériách jej stanovenia a najvyššiu prípustnú výšku odplaty ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 53b odsek 1 OZ k je predmetom spotrebiteľskej zmluvy poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi za odplatu, sankcie za omeškanie s plnením záväzku spotrebiteľa spolu nesmú byť vyššie, ako ustanoví vykonávací predpis.
Podľa § 54 odsek 1 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré
mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Podľa § 54 odsek 2 OZ v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 54 odsek 3 OZ v pochybnostiach o význame zmluvnej podmienky sa výklad priaznivejší pre spotrebiteľa neuplatní, ak právo na príslušnom orgáne uplatňuje právnická osoba založená alebo zriadená na ochranu spotrebiteľa.
Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Podľa § 451 odsek 1 OZ kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Podľa § 452 odsek 2 OZ bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 100 odsek 1 OZ právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110).Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Podľa § 107 odsek 1,2 OZ právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo. Podľa § 137 písmeno c) OZ žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu. Podľa čl. 3 bod 1 Smernice rady 93/13/EHS zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery, spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Podľa čl. 3 bodu 2 Smernice Rady 93/13/EHS, podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Z článku 4 odsek 1 Smernice rady 93/13 z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách vyplýva, že bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia článku 7, nekalosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy, v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí. Z článku 4 odsek 2 Smernice rady 93/13 z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách vyplýva, že hodnotenie nekalej povahy podmienok sa nevzťahuje ani k definícii hlavného predmetu zmluvy ani na primeranú cenu a úhradu na jednej strane ako aj na tovar a služby dodávané výmenným spôsobom na druhej strane, pokiaľ tieto podmienky sú zrozumiteľné.
16. Na základe prevedeného dokazovania, zisteného skutkového stavu ako i jeho právnej kvalifikácie súd dospel k záveru, že žaloba žalobkyne je dôvodná. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala o určenie, že zmluva o úvere č. XXXXXX-XXXXX uzatvorená dňa 18.2012 medzi žalobkyňou a žalovaným je bezúročná a bez poplatkov a vydania bezdôvodného obohatenia vo výška 744 eur ( po čiastočnom späťvzatí žaloby) .
17.V prvom rade je potrebné si ozrejmiť, či zmluva o úvere, ktorú uzavreli strany sporu je alebo nie je spotrebiteľskou zmluvou. Ak by nebola spotrebiteľskou zmluvou, súd by nemohol na predmetný právny vzťah aplikovať kogentné ustanovenia zákonov, ktoré slúžia na ochranu spotrebiteľa. Na prvý pohľad sa javí byť táto zmluva nie spotrebiteľskou, ale iba zmluvou o úvere, riadiacou sa ustanoveniami Obchodného zákonníka, § 497 a nasl., keďže žalobkyňa je v zmluve označená ako fyzická osoba podnikateľka obchodným menom a IČO -m avšak aj rodným číslom. Tým pádom by bola aplikácia ustanovení zákona o spotrebiteľskom úvere ako aj ostatných zákonov na ochranu spotrebiteľa vylúčená.
Podstatné v tomto smere je teda ozrejmenie, či žalobkyňa pri vypisovaní žiadosti o jednoduchú pôžičku a podpise zmluvy vystupovala ako fyzická osoba podnikateľka a žiadala úver na účely podnikania. Aj za použitia všeobecného interpretačného ustanovenia § 54 Občianskeho zákonníka týkajúceho sa spotrebiteľských zmlúv je namieste pri pochybnostiach o obsahu zmlúv výklad priaznivejší pre spotrebiteľa. Tým treba podľa názoru súdu dospieť k záveru, že dôkazné bremeno na preukázanie toho, že úver bol poskytnutý na výkon podnikania alebo povolania úverovaného dlžníka ťaží toho, kto tvrdí takúto výnimku majúcu za následok potrebu kvalifikácie úveru za tzv. iný a teda nespotrebiteľský úver, majúci sa takto riadiť výlučne úpravou zmluvy a Obchodného zákonníka, čiže ťaží veriteľa.
18.Žalobkyňa vo svojej žalobe tvrdila, že podpísala predtlačenú formulárovú štandardizovanú zmluvu, ktorej obsah pripravil žalovaný v neprospech spotrebiteľa. Tvrdila, že žiadosť o poskytnutie jednoduchej pôžičky vypĺňal viazaný finančný agent, ktorý taktiež do žiadosti vyplnil záznam účel úveru „ podnikateľský účel“, ktorý nikdy netrval na zdokladovaní použitia finančných prostriedkov, finančné prostriedky vo výške 900 eur poukázal na osobný účet žalobkyne v banke. Žalobkyňa popierala tvrdenia žalovaného, že dňa 16.4.2012 žiadala o poskytnutie úveru ako podnikateľský subjekt, keď uviedla, že bola v tom čase vo finančnej tiesni a iný doklad preukazujúci zdroj príjmu ako živnostenský list nemohla predložiť. K vyriešeniu spornosti, či ide o spotrebiteľskú zmluvu resp. zmluvu v zmysle 497 OBZ bol vypočutý svedok viazaný finančný agent, ktorý spisoval žiadosť o poskytnutie jednoduchej pôžičky, ktorý vypovedal, že zmluvy s podnikateľmi v rokoch 2010 až 2012 neuzatváral, tieto uzatvárali špecialisti na podnikateľské pôžičky, s odstupom času sa nevedel vyjadriť aké podklady boli potrebné k žiadosti o jednoduchú pôžičku a nespomínal si aké produkty ako viazaný finančný agent ponúkal. Taktiež potvrdzoval, že neskúmal účel poskytnutia úveru a nevedel sa vyjadriť v čom spočíval rozdiel pri poskytnutí pôžičky fyzickej osobe nepodnikateľovi a fyzickej osobe podnikateľovi. Právny zástupca žalovaného tvrdil, že v rokoch 2012 pokiaľ išlo o spotrebiteľský úver žiadosť ako aj samotná zmluva o úvere sa nachádzali na jednom tlačive a uvedené listina obsahovala aj zmluvné podmienkya pokiaľ išlo o úver poskytnutý podnikateľovi, žiadosť sa spisovala na osobitnú listinu a zvlášť bola vydaná zmluva o poskytnutí úveru, pričom fyzickej osobe podnikateľovi sa úver poskytoval na podnikateľský účet. V predmetnom konaní však právny zástupca žalovaného tvrdené skutočnosti žiadnym spôsobom nepreukázal, t.j. že predmetný úver bol poskytnutý žalobkyni na výkon podnikania. Žalobkyňa v doplnení žaloby doručenom súdu dňa 4.11.2016 uviedla, že účelom úveru bola osobná spotreba ( úhrada životných nákladov, výdavky na domácnosť), keďže v čase poskytnutia úveru sa nachádzala vo finančnej tiesni. V konaní podľa názoru súdu nebolo preukázané, že v čase podpisu zmluvy žalobkyňa žiadala úver pre účely jej podnikania. Žalovaný ako veriteľ teda nepreukázal túto skutočnosť, ktorá by mala za následok potrebu kvalifikácie úveru za tzv. iný, teda nespotrebiteľský úver, majúci sa takto riadiť výlučne úpravou podľa Obchodného zákonníka. Podľa názoru súdu, ak mal žalovaný v úmysle poskytnúť žalobkyni finančné prostriedky na výkon podnikania mal zistiť, či žalobkyňa úver potrebuje pre účely podnikania, s prihliadnutím na definíciu spotrebiteľa v zákone o spotrebiteľskom úvere ako aj s prihliadnutím na súvis uzavretia zmluvy s výkonom podnikania žiadateľa o úver, s cieľom jednoznačnej identifikácie, či ide o vzťah spadajúci pod úpravu spotrebiteľských zmlúv v zákone o spotrebiteľských úveroch, resp. v Občianskom zákonníku. Je absolútne v najväčšom záujme žalovaného ako poskytovateľa finančných prostriedkov preveriť si riadne požiadavky svojho klienta, ktorému poskytuje finančné prostriedky. Keďže žalovaný v konaní nepreukázal, že by bol poskytol žalobkyni predmetný úver na výkon podnikania, hoci on mal dôkaznú povinnosť v tomto smere, súd považuje predmetnú zmluvu o úvere za zmluvu spotrebiteľskú, na ktorú je potrebné aplikovať kogentné ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch, Občianskeho zákonníka ako aj iných zákonov, ktoré majú za cieľ chrániť spotrebiteľa ako slabšiu stranu pred dodávateľom.
19.Následne súd skúmal či žalobkyňa má v zmysle § 137 písm. c/ C.s.p. na určení, že úver poskytnutý na základe zmluvy o úvere zo dňa 18.4.2012 č. XXXXXX-XXXXX je bezúročný a bez poplatkov, naliehavý právny záujem. V tomto smere súd konštatuje, že v danej právnej veci má žalobkyňa nepochybne daný naliehavý právny záujem na určení bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého úveru, pretože žaloba má zákonný podklad v ust. § 3 ods. 5 Zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, podľa ktorého proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrániť spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Žalobkyňa je v pozícií, spotrebiteľa, teda v pozícii slabšej zmluvnej strany oproti žalovanému ako dodávateľovi. Má preto právny záujem na tom, aby sa odstránil prípadný nezákonný stav, ktorý bol vyvolaný žalovaným.
20.Vzhľadom na predchádzajúce zdôvodnenie súd ustanovenia zmluvy podrobil súdnej kontrole, či nie sú v rozpore s právnou úpravou Zákona o spotrebiteľských úveroch a zistil, že pokiaľ ide o obsah samotnej úverovej zmluvy, táto neobsahuje náležitosti uvedené v § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom a účinnom v čase jej uzavretia t.j. od 1.12.2011 do 31.12.2012. V zmluve o úvere č. XXXXXX-XXXXX zo dňa 18.4.2012 žalovaný neuviedol povinný údaj podľa § 9 ods. 2 písm. f/ zákona č. 129/2010, t.j. dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti úveru. Významom tejto náležitosti zmluvy je, aby spotrebiteľ už bol pri podpise zmluvy informovaný, v akých termínoch, resp. kedy a v akej výške a ako dlho je povinný plniť si svoje povinnosti (splácať istinu, úroky a poplatky) vyplývajúce zo zmluvy, uvedený údaj je možné zistiť len zo splátkového kalendára, ktorý bol v zmysle čl.5 neoddeliteľnou súčasťou zmluvy. Vyžaduje sa teda časová (dátumová) špecifikácia konečnej splatnosti úveru jedným časovým údajom, ktorý bude predstavovať konečnú splatnosť úveru. Ďalej zmluva o úvere neobsahuje povinný údaj podľa § 9 ods. 2 písm. i/ zákona č. 129/2010 Z.z., t.j. úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru a povinný údaj podľa § 9 ods. 2 písm. j/zákona č. 129/2010 Z.z., t.j. ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť. Úverový produkt pri absencii RPMN je pre spotrebiteľa neprehľadný, pričom spotrebiteľ vstupuje do záväzku (so všetkými jeho následkami) bez jasného vymedzenia podmienok, čo podstatne sťažuje jeho postavenie. Čo sa týka žalobkyňou tvrdeného absentujúceho povinného údaju v zmysle § 9 odsek 2 písmeno k) z.č. 129/2010 z.z. výšku, počet a termíny splátok istiny úrokov a iných poplatkov tento údaj sa nachádza na splátkovom kalendári, ktorý bol neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, pričom súd poukazuje na skutočnosť, podľa ktorej bol žalobkyni poskytnutý úver v nižšej sume ako bolo deklarované v zmluve o úvere (podľa čl. 1 zmluvy mal byť žalobkyni poskytnutý úver vo výške 1 644 eur, pričom podľa predloženého prehľadu platieb bol v skutočnosti dňa 20.4.2012 žalobkyni poskytnutý úver vo výške 900 eur, keď zmluvná odmena vo výške 744, ktorá predstavuje podľa zmluvy úroky za poskytnutie úveru a bola vo výške takmer 83% úveru, bola už pri poukázaní finančných prostriedkov na účet žalobkyne v zmysle čl. 7 započítaná ako vzájomná pohľadávka, čo je v rozpore s úverovaním predovšetkým ak sa jedná o spotrebiteľa. Pokiaľ teda zmluva neobsahuje náležitosti podľa § 11 odsek 1 písmeno a) z.č. 129/2010 z.z. je potrebné takýto úver považovať za bezúročný a bez poplatkov. Čo sa týka platnosti rozhodcovskej zmluvy, vzhľadom na úpravu petitu žaloby súd nepovažoval za relevantné.
21.Podstatou bezdôvodného obohatenia je zákonom stanovená povinnosť toho, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí toto obohatenie vydať tomu na koho úkor bol predmet bezdôvodného obohatenia získaný. Záväzkový právny vzťah z bezdôvodného obohatenia vznikne však len za splnenia zákonných predpokladov, ktorými sú získanie bezdôvodného obohatenia na strane určitej osoby (obohateného), protiprávnosť získania bezdôvodného obohatenia, majetková ujma, ktorá postihuje inú určitú osobu (postihnutého) a príčinná súvislosť medzi protiprávnym získaním bezdôvodného obohatenia určitou osobou a majetkovou ujmou inej určitej osoby. Splnenie týchto predpokladov musí preukázať ten, kto tvrdí, že na jeho úkor bolo bezdôvodné obohatenie získané.
22.Vzhľadom na vznesenú námietku premlčania, súd prioritne skúmal či táto námietka zo strany žalovaného je dôvodná. Právo na vydanie bezdôvodného obohatenia ako majetkové právo sa premlčuje v zákonom stanovenej 3 ročnej premlčacej dobe podľa § 107 odsek 2 OZ, v rámci ktorej plynie 2 ročná subjektívna premlčacia lehota podľa § 107 odsek 1 OZ, pričom objektívnu premlčaciu lehotu presiahnuť nemôže. Pre počiatok plynutia objektívnej premlčacej doby je rozhodujúce faktické získanie bezdôvodného obohatenia. V danom prípade, ak by žalovaný získal bezdôvodné obohatenie, bolo by to až prijatím plnenia žalobkyne a to najneskôr prijatím poslednej splátky úveru realizovanej žalobkyňou dňa 4.6.2013 ako vyplýva z karty splátok. Súd zastáva názor, že tak subjektívna ako aj objektívna premlčacia lehota plynie odo dňa poslednej úhrady žalobcu t.j. 4.6.2013, keď objektívna premlčacia lehota uplynula dňa 4.6.2016 a žaloba bola podaná dňa 1.6.2016. Aj keď subjektívna lehota v zmysle zákona plynie od doby, kedy sa oprávnený subjekt dozvedel o bezdôvodnom obohatení povinného subjektu a o jeho výške, túto vedomosť je potrebné odvíjať od toho, kedy žalobca získal vedomosť o skutkových okolnostiach z ktorých možno vyvodiť bezdôvodné obohatenie. Nie sú teda vôbec relevantné jeho právne znalosti. Na základe vyššie uvedeného súd nárok žalobkyne o vydanie bezdôvodného obohatenie nepovažoval za premlčaný.
23.Pre záver o dôvodnosti nároku uplatňovaného žalobcom voči žalovanému titulom bezdôvodného obohatenia plnením bez právneho dôvodu (ako jednej z foriem bezdôvodného obohatenia upravenej v § 454 OZ) bolo treba, aby žalobca preukázal, že medzi ním a žalovaným právny vzťah z bezdôvodného obohatenia vznikol, t.j., aby preukázal, že žalovaný (v akej konkrétnej výške) bezdôvodné obohatenie
získal, že žalobcovi (v akej konkrétnej výške) vznikla majetková ujma ako aj príčinnú súvislosť medzi získaním bezdôvodného obohatenia a vznikom majetkovej ujmy. Splnenie predpokladov pre vznik záväzkového právneho vzťahu z bezdôvodného obohatenia musí súd posudzovať vždy podľa špecifických skutkových okolností v konkrétnej prejednávanej veci, na ktoré aplikuje konkrétnu normu hmotného práva. Na základe vyššie uvedeného mal súd preukázané, že na základe vyššie uvedenej úverovej zmluvy, keď súd vyhlásil úver za bezúročný a bez poplatkov, žalobkyňa uhradila žalovanému celkom sumu 1 644 eur ku dňu 4.6.2013 ( preukázané z karty klienta a oznámenia žalovaného z 1.7.2013) a žalovaný sa bezdôvodne obohatil o sumu 744 eur, predstavujúcu rozdiel medzi zaplatenou sumou a skutočne poskytnutou výškou úveru a preto súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku rozhodnutia.
24.O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 odsek 1 C.s.p. s poukazom na § 262 odsek 1 C.s.p., pretože žalobkyňa bola v konaní v plnom rozsahu úspešná.
25. Zároveň súd zaviazal žalovaného v zmysle § 2 odsek 2 a § 5 odsek 1 písmeno a) z.č. 71/92 Zb. o súdnych poplatkoch na zaplatenie súdneho poplatku zo žaloby vo výške 99,50 eur podľa položky 1 písmeno b) a vo výške 44,50 eur podľa položky 1 písmeno a) sadzobníka súdnych poplatkov z.č. 71/92 Zb., pretože súd vyhovel žalobe v celom rozsahu, pričom žalobkyňa bola v zmysle § 4 odsek 2 písmeno u) z.č. 71/92 Zb. oslobodená od poplatku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd (§ 55 odsek 1 z.č. 233/1995 Z.z ).