Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cob/113/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Kriškovej a členiek senátu JUDr. Oľgy Bahníkovej a JUDr. Ľubice Břouškovej, v právnej veci žalobcu: ČEZ Slovensko, s.r.o., Mlynské nivy 48, 821 09 Bratislava, IČO: 36 797 332, práv. zast.: Advokátska kancelária RELEVANS s.r.o., Dvořákovo nábrežie 8, 811 02 Bratislava, IČO: 47 232 471, proti žalovanému: WHIRLPOOL SLOVAKIA spol. s r.o., Hlavná 5039/1A, 058 01 Poprad, IČO: 35 796 570, práv. zast.: JUDr. Romanom Birčákom, advokátom, AK, Nám. sv. Egídia 97, 058 01 Poprad, o zaplatenie 306.742,- Eur s prísl. a o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k. 42Cb/221/2011-948 zo dňa 13.12.2016, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II č.k. 42Cb/221/2011-948 zo dňa 13.12.2016 p o t v r d z u j e.

Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol, žalovanému priznal proti žalobcovi náhradu trov konania v plnom rozsahu a štátu priznal náhradu trov konania proti žalobcovi v plnom rozsahu.

2. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou podanou na súde dňa 01.07.2011 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného na zaplatenie 306.742,- Eur s príslušenstvom a na náhradu trov konania, titulom náhrady škody. Súd vo veci rozhodol rozsudkom dňa 14.02.2013, ktorým žalobu zamietol. Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 30.09.2014 zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Ako predbežnú otázku si súd prvej inštancie v tomto konaní musel vyriešiť otázku, či došlo medzi sporovými stranami k platnému uzatvoreniu Zmluvy na dodávku elektrickej energie na rok 2009 na dobu určitú a či je výpoveď žalovaného zo Zmluvy zo dňa 20.02.2009 platná. Súd na základe vykonaného dokazovania, doplneného na základe zrušujúceho uznesenia Krajského súdu v Bratislave dospel k záveru, že medzi účastníkmi konania nedošlo k platnému uzatvoreniu zmluvy na dodávku elektrickej energie na rok 2009, preto ani nemohlo dôjsť k platnému vypovedaniu Zmluvy o dodávke elektrickej energie zo strany žalovaného. Sporové strany si zvolili písomnú formu zmluvy, k uzavretiu ktorej nedošlo a preto nemohol žalovaný porušiť zmluvnú povinnosť odoberať elektrickú energiu a žalobca nemá nárok na náhradu škody. Takisto žalovaný neporušil povinnosť uzatvoriť novačnú zmluvu, nakoľko neboli splnené podmienky pre uzatvorenie takejto zmluvy v súlade s § 570 Obč. zák. Novácia záväzku predpokladá výslovnú dohodu o tom, že sa doterajší záväzok nahrádza novým záväzkom, takáto dohoda sa však v ponuke a v prijatí ponuky nenachádza.

3. Súd prvej inštancie sa stotožnil s právnym názorom žalovaného, že ponukou a prijatím ponuky mali sporové strany v úmysle uzatvoriť zmluvu o budúcej zmluve, v ktorej sa žalovaný zaviazal uzavrieť Zmluvu o dodávke elektriny na rok 2009 podľa § 289 Obch. zák. Sporové strany nemali v úmysle založiť ich zmluvný vzťah len na ponuke a prijatí ponuky. V ponuke chýbalo určenie času, dokedy má byť zmluva uzatvorená a preto záväzok žalovaného uzavrieť zmluvu nie je platný, a to kvôli absencii podstatného obsahu zmluvy o budúcej zmluve. Prijatie ponuky nemá teda právne účinky a medzi sporovými stranami nedošlo k uzavretiu zmluvného vzťahu. Žalovaný odoberal od 01.01.2009 od žalobcu elektrickú energiu, ale nedošlo k bezdôvodnému obohateniu, nakoľko žalovaný za odber elektrickej energie zaplatil. Taktiež v liste zaslanom žalobcom žalovanému dňa 26.02.2009 je uvedené, že pokiaľ nebude doručená podpísaná zmluva (opätovne predložená žalobcom) a priložená k listu do 15.03.2009, bude odber elektrickej energie žalovaným považovaný za neoprávnený. Pokiaľ by žalobca považoval zmluvu na základe ponuky a akceptácie ponuky za uzatvorenú, nevyžadoval by podpísanie ním opätovne predloženej zmluvy a neuvádzal by, že odber elektrickej energie bude považovať za neoprávnený odber. Je irelevantné tvrdenie právnej zástupkyne žalobcu, že tento list nebol koncipovaný právnikom, ani tvrdenie konateľa žalobcu B.. B. U., že list mal slúžiť ako určitý tlak na žalovaného ohľadne podpisu zmluvy. Nakoniec aj toto tvrdenie konateľa žalobcu preukazuje, že zmluva uzatvorená nebola.

4. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že v čase realizácie dodávok platný zák. č. 656/2004 Z.z. o energetike nevyžadoval písomnú formu uzavretia zmluvy o dodávke elektriny. Avšak z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že bola vôľa na obidvoch stranách (žalobcu aj žalovaného) uzatvoriť písomnú zmluvu o dodávke elektriny v súlade s § 272 ods. 1 Obch. zák. Vyplývalo to jednak z celého kontraktačného procesu, ktorý sa realizoval medzi sporovými stranami, zo znenia bodu 2 prijatia ponuky žalovaným, ako aj z výsluchu svedkov, ktorí boli vypočutí v rámci konania. K uzavretiu Zmluvy o dodávke elektriny nedošlo ani konkludentným spôsobom ako tvrdila právna zástupkyňa žalobcu, nevyplýva to z vykonaného dokazovania, napr. z listu žalobcu zo dňa 26.02.2009, kde žalobca uvádza, že v prípade, že nebude ním doručená zmluva podpísaná, bude odber elektrickej energie považovaný za neoprávnený odber podľa zák. o energetike. Nakoľko sporové strany prejavili vôľu uzavrieť zmluvu o dodávke elektriny v písomnej forme, je konkludentné uzavretie zmluvy vylúčené. Rokovania strán prebiehali ešte aj vo februári 2009, o čom svedčí minimálne list žalobcu zo dňa 26.02.2009, ktorého súčasťou bolo nové znenie zmluvy o dodávke elektriny. Súd vykonal dokazovanie v nadväznosti na zrušujúce uznesenie Krajského súdu v Bratislave v posúdení otázky platnosti zmluvy pri zohľadnení úmyslu zmluvných strán uzavrieť osobitnú zmluvu.

5. V odôvodnení rozsudku súd poukázal na to, že pri zohľadnení úmyslu strán bolo v konaní preukázané, že sporové strany mali v úmysle uzatvoriť písomnú zmluvu o dodávke elektriny. Tento úmysel vyplýva okrem listinných dôkazov (prijatie ponuky, list žalobcu zo dňa 26.02.2009 a pod.) aj z výsluchu svedkov, najmä svedka B.. Y. T. (riaditeľa závodu žalovaného), ktorý uviedol, že mala byť uzatvorená finálna zmluva o dodávke elektrickej energie, ktorá mala komplexne riešiť právny vzťah, na rozdiel od ponuky, ktorá je len technickým zhrnutím. Uviedol ďalej, že žalovaný nemal v úmysle založiť právny vzťah medzi sporovými stranami len na vzťahu ponuky a prijatia ponuky. V kontraktačnom procese v roku 2007 bol postup ten istý a záverom došlo k podpísaniu zmluvy na rok 2008. Aj svedok D. T. (obchodný manažér žalobcu) uviedol, že stále musela byť uzatvorená písomná zmluva a žalobca uzatváral so svojimi zákazníkmi písomné zmluvy o dodávke elektriny. Svedok Ľ. R. (v čase kontraktačného procesu pracovník žalovaného) taktiež vypovedal, že čakal na finálnu zmluvu. Uviedol, že žalovaný považoval odber elektrickej energie v r. 2009 za oprávnený, pretože tým, že žalovaný akceptoval cenovú ponuku, tak sa zaviazal elektrinu odoberať a žalobca sa zaviazal elektrinu dodávať za dohodnutých podmienok. Určite bol zámer zo strany žalovaného uzavrieť aj zmluvu. Bolo však veľmi málo času na to, aby sa rokovalo o zmluve, nakoľko tam bol hraničný termín o možnosti zmeniť dodávateľa. Nakoniec samotný konateľ žalobcu B.. B. U. uviedol, že sa stále uzatvára písomná zmluva na dodávku elektriny a úmysel žalobcu bol uzavrieť písomnú zmluvu so žalovaným. Aj z hľadiska praxe, ktorú strany medzi sebou uzavreli je zrejmé, že úmyslom strán bolo uzavrieť písomnú zmluvu o dodávke elektriny tak, ako to bolo aj v roku 2008 za rovnakého kontraktačného procesu, výsledkom ktorého bolo uzavretie písomnej zmluvy na dodávku elektriny na rok 2008.

6. Z dokazovania vyplynulo, že výpovede svedkov potvrdili úmysel zmluvných strán uzatvoriť Zmluvu o združenej dodávke elektriny na rok 2009 v písomnej forme , ďalej bolo v konaní preukázané, že úmyslom strán nebolo založiť právny vzťah medzi sporovými stranami na základe ktorého by mali prebiehať

dodávky elektriny len na základe ponuky žalobcu a jej prijatia žalovaným. Aj použitím interpretačného pravidla v zmysle ust. § 266 ods. 1 Obchodného zákonníka, ktoré stavia do popredia úmysel konajúcej osoby (žalobcu aj žalovaného) možno dospieť k záveru, že úmyslom sporových strán bolo uzatvorenie písomnej zmluvy o dodávke elektriny. K znaleckému posudku, ktorý predložil v konaní žalobca, ako aj k ďalším odborným listinným dôkazom súd uviedol, že bolo zo strany súdu vykonané dokazovanie oboznámením týchto listinných dôkazov, ale tieto dôkazy (najmä znalecký posudok) súd nevyhodnocuje, nakoľko v konaní nebolo preukázané, že žalovaný porušil zmluvnú povinnosť a následne mala žalobcovi týmto porušením povinnosti vzniknúť škoda. Dôkaz, ktorým bola vyčíslená škoda nebolo potrebné vykonať, nakoľko súd žalobu zamietol.

7. O nároku na náhradu trov konania žalovaného rozhodol súd v súlade s § 255 ods. 1 C.s.p. Nakoľko mal žalovaný v konaní plný úspech, súd priznal žalovanému náhradu trov konania proti neúspešnému žalobcovi v plnom rozsahu. O trovách konania štátu rozhodol súd analogicky podľa ustanovení § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. v spojení s čl. 4 ods. 1 a 2 C.s.p.

8. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý navrhol rozsudok zmeniť tak, že sa žalobe v plnom rozsahu vyhovie, resp. súd napadnutý rozsudok zruší a vec vráti na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Uviedol, že predložil žalovanému Ponuku v písomnej forme - v rámci e-mailovej komunikácie medzi žalobcom a žalovaným. Dňa 19.11.2008 žalovaný písomne prijal (akceptoval) Ponuku predloženú žalobcom tak, že podpísal dokument označený ako „Prijatie ponuky na dodávku elektriny č. CEZ-SK19/11/2008“ a tento dokument následne odoslal faxom Žalobcovi (ďalej aj „Akceptácia“). Okamihom doručenia Akceptácie Žalobcovi došlo medzi žalobcom a žalovaným k písomnému uzavretiu zmluvy o dodávke elektriny. Inak povedané, na základe Ponuky a Akceptácie medzi stranami vznikla zmluva. Zmluva, ktorá vznikla na základe Ponuky a Akceptácie bola uzavretá na dobu určitú od 01.01.2009 do 31.12.2009. Žalobca a žalovaný si v zmluve nedohodli možnosť jej predčasného ukončenia formou výpovede. Po doručení Akceptácie žalobcovi začali sporové strany rokovať o podpise Zmluvy o združenej dodávke elektriny, ktorá mala detailne upraviť vzájomné práva a povinnosti sporových strán (ďalej aj „Zmluva o združenej dodávke elektriny“).

9. Vzhľadom na pokles trhových cien elektriny v roku 2009 a hospodárske problémy žalovaného, žalovaný žiadal od žalobcu zníženie ceny za dodávku elektriny dohodnutej v Ponuke a Akceptácii. S požadovaným znížením dohodnutej ceny za dodávku elektriny žalobca nesúhlasil. V reakcii na negatívny postoj žalobcu ohľadom návrhu zníženia ceny za dodávku elektriny, žalovaný dňa 20.02.2009 predložil žalobcovi žalovaným podpísaný nový návrh Zmluvy o združenej dodávke elektriny, ktorý obsahovo vôbec nekorešpondoval s obsahom pôvodného návrhu Zmluvy o združenej dodávke elektriny. V tomto novom návrhu Zmluvy o združenej dodávke elektriny žalovaný navrhol možnosť ukončenia Zmluvy o združenej dodávke elektriny formou výpovede s výpovednou lehotou tri mesiace. Žalobca však tento nový návrh Zmluvy o združenej dodávke elektriny nikdy neprijal. Zmluva o združenej dodávke elektriny, ktorá by obsahovala podmienky tohto nového návrhu, nikdy nevznikla. Aj napriek tomu, že Zmluva o združenej dodávke elektriny (podľa nového návrhu) nikdy nevznikla, žalovaný doručil žalobcovi list zo dňa 20.02.2009, v zmysle ktorého Zmluvu o združenej dodávke elektriny vypovedal. Urobil tak s poukazom na článok XV. bod 2. nového (žalobcom nikdy neprijatého) návrhu Zmluvy o združenej dodávke elektriny (ďalej aj „Výpoveď“). Nakoľko Výpoveď vychádzala zo žalobcom neprijatého nového návrhu Zmluvy o združenej dodávke elektriny, bola absolútne neplatným právnym úkonom. Žalobca listom zo dňa 26.02.2009 oznámil žalovanému, že Výpoveď považuje za neplatnú. Žalovaný listom zo dňa 11.05.2009 oznámil žalobcovi, že v súlade s Výpoveďou od 01.06.2009 ukončí odber elektriny od žalobcu a od 01.06.2009 žalovaný skutočne prestal od žalobcu odoberať elektrinu. Z dôvodu, že žalovaný prestal odoberať elektrinu od žalobcu, žalobca predal v máji 2009 elektrinu nakúpenú na zvyšok roka 2009 pre žalovaného, a to so stratou.

10. V odvolaní žalobca poukázal na to, že na základe vykonaného dokazovania je nutné dospieť k záveru, že v dôsledku Ponuky a Akceptácie vznikol medzi sporovými stranami platný zmluvný vzťah

- písomná zmluva o dodávke elektriny na rok 2009. Ponukou a Akceptáciou nemali sporové strany v úmysle uzatvoriť zmluvu o budúcej zmluve o dodávke elektriny na rok 2009. Opačný záver je v rozpore s vykonaným dokazovaním a súd pri výklade Ponuky a Akceptácie v rozpore so zákonom a s judikatúrou uprednostnil výklad zakladajúci neplatnosť týchto právnych úkonov pred výkladom, ktorý by zakladal platnosť Ponuky a Akceptácie. Skutočnosť, že po prijatí Ponuky žalovaným mali sporové strany v úmysle uzatvoriť Zmluvu o združenej dodávke elektriny, nemá žiadny vplyv na platnosť a záväznosť Ponuky

a Akceptácie a fakt, že obidve sporové strany považovali Ponuku a Akceptáciu za záväznú, vyplýva aj z ich následného správania, a to z listu žalobcu zo dňa 26.02.2009, z kontraktačného mechanizmu medzi sporovými stranami a ani z hodnotených svedeckých výpovedí nemožno dospieť k záveru, že zmluva o dodávke elektriny medzi sporovými stranami nevznikla už v dôsledku Ponuky a Akceptácie. Keďže súd dospel k nesprávnemu záveru, že žalovaný neporušil povinnosť odoberať počas celého roku 2009 elektrinu od žalobcu, vôbec sa v napadnutom rozsudku nezaoberal ďalšími predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu, potrebnými na posúdenie uplatneného nároku a nevysporiadal sa s argumentmi žalobcu, ktoré boli relevantné pre posúdenie otázky platnosti Ponuky a Akceptácie.

11. Okamihom doručenia faxovej správy (obsahujúcej Akceptáciu) žalobcovi došlo medzi sporovými stranami podľa §§ 43c ods. 2, 44 ods. 1 a 46 ods. 2 k uzavretiu písomnej zmluvy o dodávke elektriny na rok 2009, ktorej obsah vyplýva z obsahu Ponuky. Týmto momentom vznikol medzi sporovými stranami platný zmluvný vzťah, v ktorom sa žalobca zaviazal dodávať žalovanému počas celého roka 2009 dohodnuté množstvo elektriny a žalovaný sa zaviazal odoberať od žalobcu dohodnuté množstvo elektriny počas celého roka 2009 a platiť za tento odber žalobcovi dohodnutú cenu. Zo správania sporových strán po prijatí Ponuky a z obsahu návrhov Zmluvy o združenej dodávke elektriny bolo nevyhnutné dospieť k jedinému logickému výkladu bodu 2 Akceptácie, a síce, že bod 2 Akceptácie predstavuje záväzok žalovaného uzavrieť so žalobcom novačnú zmluvu o dodávke elektriny na rok 2009. Súd sa však vôbec nezaoberal otázkou, či bod 1 a bod 2 Akceptácie nepredstavujú samostatné prejavy vôle, ktoré je možné od seba oddeliť a postupoval teda v rozpore s § 41 a s judikatúrou.

12. Žalobca poukázal na nehodnotenie (neposudzovanie) obsahu listu zo dňa 26.02.2009 ako celku, ale súd vyhodnotil len časť listu zo dňa 26.02.2009, a to izolovane, bez zohľadnenia jeho zostávajúceho obsahu. Taktiež súd prvej inštancie dospel hodnotením svedeckých výpovedí iba k záveru, že sporové strany mali v úmysle uzavrieť písomnú zmluvu o dodávke elektriny na rok 2009. Tento záver žalobca nespochybňuje. Je pravdou, že aj po doručení Akceptácie žalobcovi mali sporové strany naďalej v úmysle uzavrieť Zmluvu o združenej dodávke elektriny. Tento záver však vôbec nedáva odpoveď na otázku, ktorej zodpovedanie je relevantné v tomto konaní, a síce, či zmluva o dodávke elektriny na rok 2009 medzi sporovými stranami vznikla už v dôsledku Ponuky a Akceptácie. V odvolaní žalobca ďalej uviedol, že je pravdou, že Zmluva o združenej dodávke elektriny na rok 2008 bola medzi žalobcom a žalovaným podpísaná dňa 06.12.2007. Podstatné však je, že Zmluve o združenej dodávke elektriny na rok 2008 predchádzala ponuka žalobcu na dodávku elektriny na rok 2008 (Ponuka na rok 2008) a jej prijatie žalovaným (Akceptácia na rok 2008).

13. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Uviedol, že zo žiadneho ustanovenia ponuky žalovaného na dodávku elektriny z 19.11.2008 (ďalej len „Ponuka“) nevyplýva, že by jej prijatím malo dôjsť k uzavretiu právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným, z ktorého by priamo vznikla povinnosť dodávať a odoberať elektrinu. Naopak, v jej závere sa výslovne uvádza: „V prípade záujmu, prosím kontaktuje nášho obchodného zástupcu, ktorý je kedykoľvek pripravený osobne alebo telefonicky túto ponuku vysvetliť a na základe Vašich požiadaviek pripraviť optimálny návrh zmluvných podmienok“. Ponuka tak výslovne hovorí o príprave zmluvných podmienok, čím možno podľa žalovaného rozumieť podmienky samotnej zmluvy o združenej dodávke elektriny, aj s ohľadom na to, že znenie ponuky bolo pripomienkované a viackrát menené. Tento výklad zodpovedá nespornému úmyslu strán uzavrieť Zmluvu o združenej dodávke elektriny, ktorej zmluvné podmienky nemuseli byť a v konečnom dôsledku ani neboli identické s obsahom Ponuky.

14. Žalovaný uviedol, že zo žiadneho ustanovenia Ponuky ani prijatia Ponuky nevplýva, že by záväzok uzavrieť zmluvu mal byť oddeliteľný od prijatia ponuky žalovaným, ako to v odvolaní tvrdí žalobca. Ako však výslovne potvrdil konateľ žalobcu B.. U. na pojednávaní dňa 07.06.2016, „mohlo sa stať, že sme začiatkom januára aj bez podpísania zmluvy, ale po akceptácii ponuky, dodávali elektrinu svojim klientom... Následne bola zmluva uzavretá“. Mechanizmus upravený (najmä) v prijatí Ponuky, predpokladajúci vznik zmluvného vzťahu, na základe ktorých bude elektrina žalovanému dodávaná až uzavretím plnohodnotnej zmluvy, podľa názoru žalovaného plne zodpovedal úmyslu i predchádzajúcej praxi strán ohľadne priebehu a výsledku kontraktačného procesu, pričom sám osebe mohol byť aj dostatočne funkčným v praxi. Úmysel žalobcu uzavrieť zmluvu ako právny akt, až na základe ktorého má vzniknúť záväzok dodávať elektrinu, vyplýva aj z jeho následného konania. Žalobca zaslal žalovanému list zo dňa 26.02.2009, v ktorom výslovne uviedol, že „pokiaľ nebude doručená podpísaná zmluva priložená k tomuto listu najneskôr do 15.03.2009, budeme Váš odber elektrickej energie považovať za

neoprávnený odber so všetkými jeho dôsledkami“. Z uvedeného nemožno urobiť iný záver ako ten, že sám žalobca nepovažoval Ponuku a prijatie ponuky za uzavretie Zmluvy o dodávke elektriny v súlade so zákonom o energetike. Takouto zmluvou mala byť až zmluva, pokiaľ by nebola uzavretá, išlo by podľa žalobcu o neoprávnený odber ako odber bez uzavretej zmluvy. Svoj postoj žalobca účelovo zmenil až neskôr, pri uplatnení údajnej škody voči žalovanému.

15. Ak by aj žalovaný pripustil, že prijatím ponuky žalovaným skutočne vznikla písomná Zmluva o dodávke elektriny na rok 2009, ustanovenie o uzavretí Zmluvy o dodávke elektriny je potrebné považovať za dohodu o úprave nepodstatných častí zmluvy. Účastníci však nikdy nemali v úmysle založiť ich právny vzťah výlučne na Ponuke. Naopak, nepochybne sa dohodli, že určitú časť zmluvy upravia dodatočne po jej uzavretí. Z predložených návrhov Zmluvy, ako aj z jej znenia za predchádzajúci rok vyplýva, že časť Zmluvy, ktorá zostala nedohodnutou, obsahovala proti stručnej a jednoduchej Ponuke (v rozsahu dvoch strán) množstvo zmluvných dojednaní, jej znenie presiahlo desať strán. Zmluva oproti Ponuke upravovala viacero ustanovení, ktoré možno považovať za dôležité (dohodnuté množstvá podľa jednotlivých kvartálov a mesiacov, úprava rezervovanej kapacity, množstvo prerušenia dodávky, poplatok za omeškanie, riešenie sporov, prevod práv a povinností, možnosti ukončenia zmluvy..). Bez ohľadu na neplatnosť záväzku uzavrieť budúcu Zmluvu (vyjadreného v prijatí ponuky), žalovaný vyvíjal kroky smerujúce k tomu, aby Zmluva bola uzavretá, a to podpísaním a odovzdaním žalobcovi návrh Zmluvy. Tým, že žalobca odmietol podpísať návrh Zmluvy, obsahujúci dohodnuté podmienky a podmienky akceptované v obdobnom prípade spoločnosti, ktoré postupovala spoločne so žalovaným, žalobca zmaril uzavretie Zmluvy.

16. V tejto súvislosti žalovaný považuje za rozhodujúce, že zmluva medzi žalobcom a Embraco Slovakia o združenej dodávke elektrickej energie, ktorá bola oboma stranami riadne podpísaná, upravuje možnosť jednostranne ukončiť zmluvný vzťah písomným oznámením druhej strane, a to s trojmesačnou výpovednou lehotou, ktorá začína plynúť prvým dňom nasledujúcim po mesiaci, v ktorom bolo oznámenie doručené druhej zmluvnej strane. Embraco Slovakia, rovnako ako žalovaný, využilo túto možnosť a zmluvu so žalobcom vypovedalo k 31.05.2009.

17. K vyjadreniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca s tým, že vyjadrenie doručil 14.05.2018 odvolaciemu súdu a e-mailom žalovanému. Uviedol, že žalovaný prijal Ponuku, zabezpečil si dodávku elektriny pre svoj podnik na celý rok 2009 od žalobcu, a teda k nahlasovaniu zmeny dodávateľa elektriny prevádzkovateľovi distribučnej siete nebol žalovaný nútený pristúpiť. Vôľa žalovaného pri prijímaní Ponuky zjavne nesmerovala k tomu, aby po 19.11.2008 ďalej rokoval o tom, či vôbec bude v roku 2009 odoberať elektrinu od žalobcu (alebo ju bude odoberať od iného dodávateľa, ak sa nedohodne so žalobcom), ale k tomu, aby definitívne a záväzne vybral svojho dodávateľa elektriny na rok 2009. Inými slovami, žalovaný Akceptáciou potvrdil, že svojho dodávateľa elektriny na rok 2009 nebude meniť, a teda, že bude aj v roku 2009 odoberať elektrinu od žalobcu.

18. Dôkazom o tom, že strany sporu mali v úmysle byť viazané už Ponukou na rok 2008 a Akceptáciou na rok 2008 je to, že už (a výlučne iba) na základe týchto dvoch právnych úkonov, teda bez uzavretia Zmluvy o združenej dodávke elektriny na rok 2008, žalovaný vypovedal Zmluvu o dodávke elektriny s pôvodným dodávateľom a podal u prevádzkovateľa distribučnej sústavy žiadosť o zmenu dodávateľa elektriny z pôvodného dodávateľa na žalobcu.

19. Žalobca je presvedčený, že na základe Ponuky a Akceptácie vznikla medzi stranami sporu platná zmluva o dodávke elektriny na rok 2009. Tento právny záver vyplýva jednak z gramatického výkladu Ponuky a bodu 1 Akceptácie, ako aj z objektívneho výkladu Ponuky a Akceptácie podľa § 266 ods. 3 ObZ. Naproti tomu, žalovaný aj súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku zastávajú názor, že Ponukou a Akceptáciou mali strany sporu v úmysle uzatvoriť iba zmluvu o budúcej zmluve o dodávke elektriny, ktorá je však neplatná, nakoľko Ponuka ani Akceptácia neobsahuje lehotu, v rámci ktorej by niektorá zo strán sporu bola oprávnená vyzvať druhú stranu na uzavretie zmluvy o dodávke elektriny. S prihliadnutím na gramatický výklad Ponuky a bodu 1 Akceptácie, ako aj na objektívny výklad Ponuky a Akceptácie podľa § 266 ods. 3 ObZ, nemôže byť žiadny rozumný subjekt presvedčený o tom, že Ponuka a Akceptácia sú neplatné.

20. Dokonca aj keby odvolací súd hypoteticky dospel k záveru, že článok VII. Ponuky a bod 2 Akceptácie sú neplatné (čo však žalobca považuje takmer za vylúčené), tento záver nemá žiadny vplyv na tom,

že na základe Ponuky a Akceptácie vznikla medzi stranami sporu zmluva o dodávke elektriny na rok 2009. Článok VII. Ponuky je totiž oddeliteľný od ostatných ustanovení Ponuky, ktoré spĺňajú všetky znaky návrhu na uzatvorenie zmluvy o dodávke elektriny podľa § 43a OZ. Rovnako bod 2 Akceptácie je oddeliteľný od bezpodmienečného prijatia Ponuky žalovaným uvedeného v bode 1 Akceptácie. Výklad Ponuky a Akceptácie zo strany súdu prvej inštancie, podľa ktorého strany medzi sebou neuzavreli žiadnu zmluvu, vyvoláva otázky: prečo žalobca od 01.01.2009 začal dodávať žalovanému elektrinu, prečo žalovaný od 01.01.2009 začal žalobcovi platiť za dodávky elektriny odplatu uvedenú v Ponuke a prečo by žalovaný ohrozil existenciu svojho podniku tým, že by od 01.01.2009 nemal zabezpečené dodávky elektriny. Súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku napriek tomu, že jeho právny záver uvedené otázky nutne u každého rozumného subjektu vyvoláva, na tieto otázky vôbec neodpovedal.

21. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.) prejednal vec podľa § 380 ods. 1 bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. § 219 ods. 3 C.s.p. oznámený na úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave dňa 15.05.2018. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalobcu, vyjadrením žalovaného, odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu proti rozsudku nie je možné vyhovieť.

22. Podľa § 387 ods. 2 C.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

23. Odvolací súd v súlade s citovaným § 387 ods. 2 C.s.p. konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozsudku a na zdôraznenie správnosti a k odvolacím námietkam uvádza nasledovné dôvody.

24. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že predmetom sporu bol nárok žalobcu na náhradu škody proti žalovanému pre porušenie zmluvnej povinnosti odoberať elektrickú energiu počas celého roka 2009, odoberať ju v dohodnutom objeme (t.j. cca 14.300 MWh), porušenie povinnosti uzatvoriť novačnú zmluvu podľa bodu 2 „Prijatia ponuky na dodávku elektrinu č. CEZ-SK 19/11/2008“ (ďalej iba Prijatia) a porušenie povinnosti prevziať žalobcom riadne ponúkané plnenie, čím mala žalobcovi vzniknúť celková škoda vo výške 306.742,-€, ktorá pozostáva zo skutočne škody vo výške 262.082,-€ a ušlého zisku 44.660,-€. Súd prvej inštancie správne zisťoval, či došlo k naplneniu základného predpokladu pre priznanie tohto nároku a to porušenie povinnosti. Pre vyriešenie tejto otázky bolo potrebné predbežne posúdiť, či medzi sporovými stranami došlo k platnému uzatvoreniu zmluvy. V konaní nebolo sporné, že v rámci predzmluvných rokovaní žalobca predložil žalovanému ponuku na dodávku elektriny na kalendárny rok 2009 (ďalej iba Ponuka) a žalovaný ju v rovnaký deň prijal. Sporným bolo či prijatím Ponuky došlo k uzatvoreniu zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným, z ktorého by priamo vznikla povinnosť dodávať a odoberať elektrinu. Podľa odvolacieho súdu súd prvej inštancie dospel vykonaným dokazovaním k správnemu právnemu záveru, že medzi sporovými stranami k platnému uzatvoreniu zmluvy nedošlo a teda žalovaný neporušil žiadnu povinnosť.

25. Odvolací súd sa nestotožnil s odvolacou námietkou, že Ponukou a Akceptáciou vznikla zmluva o dodávke elektriny. Podľa žalobcu okamihom doručenia faxovej správy (obsahujúcej Akceptáciu) žalobcovi došlo medzi sporovými stranami podľa §§ 43c ods. 2, 44 ods. 1 a 46 ods. 2 k uzatvoreniu písomnej zmluvy na dodávku elektriny na rok 2009. Nie je možné súhlasiť so žalobcom, že dôkazy svedčia v prospech vzniku zmluvy na základe Ponuky a Akceptácie a jediným dôkazom, ktorý svedčí proti výkladu právnych účinkov Ponuky a Akceptácie, je svedecká výpoveď konateľa žalovaného - p. T.. Podľa odvolacieho súdu z vykonaného dokazovania vyplýva, že sporové strany nemali v úmysle založiť právny vzťah výlučne na Ponuke a Prijatí ponuky. Vyplýva to predovšetkým zo samotného znenia jednak Ponuky, kde sa výslovne uvádza, že „v prípade záujmu, prosím kontaktujte nášho obchodného zástupcu, ktorý je kedykoľvek pripravený osobne alebo telefonicky túto ponuku vysvetliť a na základe Vašich požiadaviek pripraviť optimálny návrh zmluvných podmienok“ ako aj zo znenia Prijatia ponuky, kde sa uvádza, že „Prijatím Ponuky sa odberateľ zaväzuje, že s dodávateľom uzatvorí zmluvu o dodávke elektriny vrátane prevzatia zodpovednosti za odchýlku na rok 2009, i cenu a za podmienok uvedených v ponuke“. Za rozhodujúce treba považovať znenie Prijatia ponuky, ktoré vyhotovil žalobca a z ktorého vyplýva úmysel uzavrieť zmluvu o dodávke elektriny. Odvolací súd dopĺňa, že uvedené vyplýva aj z ďalších dôkazov a to svedeckých výpovedí nielen konateľa žalovaného. Ako správne poukázal súd prvej

inštancie v odsekoch 142 a 143 svojho rozhodnutia aj svedkovia D. T., v rozhodnom čase obchodný manažér žalobcu a Ľ.Z. R., v rozhodnom čase kontraktačný pracovník žalovaného, vypovedali, že aj v prípade akceptácie mala byť uzatvorená písomná zmluva. Možno teda uzavrieť, že súd prvej inštancie nezaložil svoj právny záver o neplatnosti Ponuky a Akceptácie na jednostranných tvrdeniach žalovaného.

26. Odvolací súd sa stotožnil s právnym názorom súdu prvej inštancie, že Ponukou a Prijatím ponuky mali sporové strany úmysel uzatvoriť zmluvu o budúcej zmluve. Nič na tom nemení skutočnosť, že aj bez uzatvorenia zmluvy došlo k odberu elektrickej energie. Ak žalobca začal plniť pred uzatvorením Zmluvy o dodávke elektrickej energie, zakladalo to jeho prípadný nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Keďže žalovaný za odber zaplatil, na strane žalovaného nedošlo k bezdôvodnému obohateniu.

27. Odvolací súd nesúhlasí s tvrdením žalobcu, že Prijatím ponuky sa žalovaný zaviazal odobrať od žalobcu dohodnutý objem elektriny a že bod 2 Prijatia ponuky obsahuje len záväzok uzavrieť novačnú zmluvu. Z ust. § 570 ods. 1 Občianskeho zákonníka vyplýva, že novácia záväzku je zánik záväzku dohodou, pričom jeden z typov, ktoré vedú k zániku záväzku je dohoda o nahradení doterajšieho záväzku novým záväzkom. Citovaný bod 2 Prijatia nehovorí o nahradení predchádzajúceho záväzku novým záväzkom zo zmluvy. Záväzok žalovaného uzavrieť zmluvu, upravený v bode 2 Prijatia ponuky, špecifikuje obsah budúcej zmluvy, ktorá má byť uzavretá za cenu a za podmienok uvedených v Ponuke, pričom charakteristickým znakom novácie je nahradenie záväzku novým.

28. Podľa žalobcu skutočnosť, že po prijatí Ponuky žalovaným mali sporové strany v úmysle uzatvoriť Zmluvu o združenej dodávke elektriny, nemá žiadny vplyv na platnosť a záväznosť Ponuky a Akceptácie. S uvedeným nemožno súhlasiť, pretože zo žiadneho ustanovenia Prijatia ponuky nemožno vyvodiť, že by záväzok v bode 2. mal byť oddeliteľný od Prijatia ponuky. Vyplýva to aj zo samotného následného správania žalobcu, podľa ktorého v prípade nepodpísania zmluvy malo ísť o neoprávnený odber. Žalobca teda nemôže na jednej strane tvrdiť, že k uzatvoreniu zmluvy došlo Prijatím ponuky, resp. akceptáciou a na strane druhej tvrdiť, že v prípade nepodpísania Zmluvy o dodávke elektriny pôjde o neoprávnený odber, t.j. bez platnej zmluvy.

29. Odvolací súd sa nestotožnil ani s odvolacou námietkou, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil list zo dňa 26.02.2009. Ako vyplýva z odseku 135 rozhodnutia súdu prvej inštancie, list vyhodnotil ako ďalší dôkaz, na základe ktorého sám žalobca nepovažoval zmluvný vzťah uzavretý na základe Ponuky a Prijatia ponuky, v opačnom prípade by sa nedomáhal uzavretia zmluvy a netvrdil by, že ide o neoprávnený odber. Žalobca v odvolaní vytýka súdu prvej inštancie, že nehodnotil predmetný list ako celok, sám pritom cituje len tie časti listu, ktoré majú podporovať jeho záver. Podľa odvolacieho súdu z listu jednoznačne vyplýva, že sám žalobca mal za to, že doteraz neprišlo k podpísaniu zmluvy a preto predkladá návrh zmluvy o združenej dodávke elektrickej energie. Z listu síce vyplýva, že podľa žalobcu bola predložená žalovanému Ponuka, žalovaný Ponuku prijal, ale Prijatie ponuky obsahuje ustanovenie na základe ktorého sa odberateľ zaväzuje uzatvoriť s dodávateľom samostatnú zmluvu na dodávku elektrickej energie.

30. Odvolací súd nesúhlasí s odvolacou námietkou žalobcu, že súd prvej inštancie nepostupoval pri hodnotení svedeckých výpovedí správne. Podľa žalobcu súd prvej inštancie dospel na základe hodnotenia výsluchu štyroch svedkov k záveru, že „sporové strany mali v úmysle uzatvoriť písomnú zmluvu o dodávke elektriny.“ Tento záver pokladá za neurčitý, nakoľko pripúšťa dva rôzne výklady, pričom žalobca podrobne rozoberá možné výklady záveru súdu. Odvolací súd je toho názoru, že vykonaným dokazovaním a to aj svedeckými výpoveďami bolo preukázané, že sporové strany nemali v úmysle založiť ich právny vzťah výlučne na ponuke, ich úmyslom bolo uzavrieť zmluvu v písomnej forme. Odvolací súd sa stotožnil s názorom žalovaného, že podstatnou otázkou je, či žalovanému vznikla povinnosť odobrať od žalobcu elektrinu počas celého roka 2009 alebo nie, keďže predmetom sporu bola náhrada škody , ktorá mala vzniknúť za porušenie povinnosti odoberať elektrinu. Vzhľadom na posúdenie predbežnej otázky súdom, že medzi sporovými stranami nedošlo k platnému uzatvoreniu zmluvy o dodávke elektriny na rok 2009, nemohlo dôjsť ani k porušeniu povinnosti odoberať elektrine. Ako už bolo uvedené nič na tom nemení skutočnosť, že k dodávkam elektriny došlo od začiatku roku 2009, skôr ako došlo k platnému uzavretiu zmluvy. Je obvyklé, že podnikateľské subjekty vstupujú do rôznych právnych vzťahov, resp. poskytujú plnenia v priebehu kontraktačného procesu, čo bol aj tento prípad.

31. Na záver odvolací súd uvádza, že nie je povinnosťou súdu dať odpovede na všetky otázky, ktoré nastolia sporové strany, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam. Ústavný súd podľa konštantnej judikatúry (pozri IV. ÚS 115/03, III. ÚS 209/04) vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé súdne konanie (čl. 46 ods. 1 ústavy, čl. 6 ods. 1 dohovoru) je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne, zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a ochranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania (I. ÚS 241/07).

32. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí a jeho závery nie sú arbitrárne. Súd prvej inštancie v odôvodnení uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská strán k veci, výsledky vykonaného dokazovania, a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na zistený skutkový stav, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Ako vyplýva aj z judikatúry Ústavného súdu SR, do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/2004), ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (I. ÚS 50/2004).

33. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny v celom rozsahu podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p. potvrdil.

34. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1 C.s.p. Úspešnému žalovanému odvolací súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov odvolacieho konania bude rozhodnuté v konečnom rozhodnutí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.).

35. Uvedený rozsudok je výsledkom hlasovania odvolacieho senátu v pomere hlasov za 3 : 0 proti.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).